44. schôdza

Pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Fecko, ja osobne si vás vážim, myslím si, že vám nie je možné uprieť erudíciu a záujem, ako aj snahu vecne a konkrétne diskutovať a posúvať veci k lepšiemu. Ale napriek tomu, že nie som členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, som však členom, a chcem vám dať do pozornosti, že aj absolventom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, a členom výboru pre hospodárske záležitosti. Mňa v tejto vašej stručnej novele vyrušil najmä novelizačný bod v § 2 ods. 1, kde na konci tohto paragrafu pripájate túto vetu: "Ochrana prírody a krajiny podľa tohto zákona je vo verejnom záujme a nemôže byť spochybnená žiadnym iným verejným záujmom." . A to je vrátenie Slovenskej republiky o dvesto, tristo rokov dozadu, lebo ja to čítam tak, že nebudeme môcť postaviť ani kilometer žiadnej novej diaľnice, železnice, melioračného zariadenia, čohokoľvek, čo nejakým spôsobom slúži ľuďom, priemyslu a hospodárstvu. Lebo ak by sme dôsledne uplatňovali v prípade novelizácie túto vetu, ešte raz, ochrana prírody a krajiny je vo verejnom záujme a nemôže byť spochybnená žiadnym iným verejným záujmom. Takže výstavba akejkoľvek infraštruktúry, či už sú to líniové stavby, teda diaľnice, cesty, mosty, priehrady, to nie je vo verejnom záujme, pán kolega? A to čo znamená, že nebudeme to stavať? A to čo znamená, že nebudeme svietiť? Nebudeme chodiť autom? Nebudeme chodiť železnicou? Kam sa vrátime, pán poslanec Fecko, do prvotnopospolnej spoločnosti alebo do obdobia stredoveku? Ja sa tam vrátiť nechcem.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať?
Nech sa páči.

Ďakujem, ctení kolegovia, že ste zareagovali. Tak začnem postupne.
Áno, pán Lebocký, dobre, beriem, pokiaľ je to v pláne úloh okej, ale myslím si, že nič nebráni, aby to bolo aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, aby sme to mali tam. A keď to bude zdupľované, budem iba rád.
K pánu Balážovi, samozrejme, že máme rozpoznateľnú našu krajinu, možno, že som to zabudol uviesť, ale veľmi rýchlo sa ten vzhľad našej krajiny mení. Žiaľ, mení sa veľmi rýchlo a niekedy až tak, že ju po desiatich rokoch nevieme spoznať, ako vlastne sa tá krajina zmenila. Takže to som mal na mysli, že samozrejme, že je rozpoznateľná, ale ten vzhľad sa jej mení.
A čo sa týka pána Kolesíka, samozrejme nechcem ísť do, tristo rokov dozadu, ani štyristo, ale pokiaľ je tam druh alebo záujem, ktorý je európskeho významu, týkajúci sa ochrany prírody a krajiny, tak aj tá diaľnica to musí obísť. Aj tá železnica to musí obísť. Tak to je v normálnych, kultúrnych krajinách. Tak sa nehnevajte, pokiaľ tu mám takéto možnože niektoré aj relikty, ktoré tu máme, tak predsa nemôžem povedať, že keď tam bude stáť nejaká fabrika, má väčší význam ako svetový unikát prírodného dedičstva. Takže to som mal na mysli. V takomto duchu to ja beriem.

Dávam slovo poslednému prihlásenému rečníkovi do rozpravy pánovi poslancovi Mičovskému. Ešte otázka, pán poslanec?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovolím si povedať veľmi konkrétne postrehy k tomuto návrhu, ktorý predkladáme v takej trojici, ktorá si myslím, že je celkom charakteristická práve pre tú krajinu.
Nechcem tu v žiadnom prípade nejak povyšovať, ale je to zaujímavé, že vlastne predkladatelia ako keby mali podelené sektory vzťahu k jednotlivým častiam. Pán poslanec Huba, známy svojím prístupom z hľadiska ochranných zámerov, pán kolega Fecko, človek, ktorý sa venuje tej poľnohospodárskej časti, a ja si dovolím tak trocha prezentovať tú 41-percentnú lesnú časť slovenskej krajiny. Práve to, že predkladáme tento zákon spoločne, ako keby to bol symbol toho, že my ho (hluk v sále), pozeráme sa nie na tento zákon, ale na túto krajinu ako na spoločné dielo... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci – prepáčte, pán poslanec – ukľudnite sa a, prosím vás, nechajte dorozprávať kolegu. Prosím kľud v miestnosti. Páni poslanci!

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže v tomto vidím istý symbol, ktorý v žiadnom prípade nechcem nijak nadraďovať, ale je v ňom skrytá práve tá hodnota, ktorá je hneď v prvom bode nášho návrhu, kde sa hovorí o krajine ako o celku. To znamená, nie pán Fecko ako poľnohospodársky predstaviteľ, pán Huba ako ochranár a Mičovský ako lesník, ale práve tá syntéza krajiny ako takej. A ja práve si dovolím v tejto chvíli hneď aj zareagovať na tú poznámku, že prečo nadraďovať ochranu prírody tak, aby nebola možné pretromfovanie, nejaké prebitie inými záujmami. Ide nám práve o to, aby sa krajina posudzovala komplexne. A pripomeniem len skúsenosť, veľmi známu notoricky od našich severských susedov, kde pokiaľ sa robí nie nejaká významná stavba železníc alebo továreň, ale obyčajná bytovka, tak príroda v podobe stromov, ktoré sú tam zastúpené, má vždy takú prednosť, že tí, beťári, fínski stavbári dokážu obísť tie stromy tak, aby boli zachované.
Takže hľadá sa tu spôsob, ktorý bude jednoznačne sledovať to, aby sme krajinu vo všetkých jej podobách chránili a nepovažovali ju za niečo, čo musí ustúpiť práve priemyslu, technike alebo líniovým stavbám.
A poviem ešte jeden príklad, ktorý mne osobne je veľmi blízky práve v tom bode č. 1, kde hovoríme o hodnote krajiny ako takej, charakteristický vzhľad hodný zachovania. Možno mnohí poznáte úsek, ktorý je v okolí Sihly, voľakedy tam bola snaha urobiť také kroky, ktoré by viedli k zalesneniu tých známych vodnatých častí, ktoré vznikli v stredoveku, a naozaj nebolo ďaleko od toho, aby sa táto časť na pomedzi Horehronia, Novohradu, Utekáčskej doliny a (hluk v sále) ... potoka zalesnili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v miestnosti, páni poslanci.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Nebola by to škoda, keby táto krajina bola podľahla tlaku a zámer, v tomto prípade lesníkov, by bol zvíťazil a charakteristický vzhľad tejto krajiny, lazníckej, zaujímavej, vytvorenej v podstate človekom v stredoveku, by sa stratil? Každý, kto poznáte túto časť v okolí Sihly, určite mi dáte za pravdu, že ak by sme takýto vzhľad krajiny nepovažovali za hodný ochrany, tak by sa stratilo niečo nenávratne dôležité, ktoré by nám v budúcnosti mohlo chýbať. To je teda prvá časť, na ktorú by som chcel upozorniť z hľadiska hodnoty, ktorú vkladáme do tohto zákona. A ak sa stane, ako bola pripomienka pána poslanca Lebockého, že tu bude budúci rok predložený zákon a my do istej miery ako keby sme zbytočne predbiehali udalosti, nuž, verím, že týchto pár minút, ktoré venujeme tomuto návrhu zákona, len pomôže aj vláde, aby vedela správne uchopiť tento problém, pretože si myslím, že charakteristický vzhľad krajiny je niečo, čo je hodné povýšiť na ochranu, ktorá je zakotvená v zákone o ochrane prírody.
Druhá vec, ktorú chcem spomenúť a ktorú považujem za dôležitú z pohľadu tohto zámeru, sú ekosystémové služby, ktoré vyslovene uvádzame v tomto zákone. Sú to služby, ktoré spočívajú práve v súvislosti s aktivitami lesníkov, ktorí poskytujú ekosystémové služby v rozsahu, ktorý v žiadnom prípade nie je ešte docenený. Už sme tu neraz hovorili o komplexnej hodnote lesa a ja som presvedčený, že práve komplexná hodnota lesa je ten moment, ktorý je hodný stotožnenia sa s ekosystémovými službami, a ako takými bude veľmi dobre, pokiaľ tieto ekosystémové služby, ktoré vyslovene uvádzame v návrhu zákona, nebudú len púhym znením niektorých slovíčok, ale sa stanú vyjadrením tých hodnôt, ktoré potrebujeme my všetci. To znamená služby, ktoré poskytuje krajina. V tomto prípade mám na mysli možno hlavne lesnú krajinu, ale týka sa to každého druhu. A to sú služby, ktoré sú vyjadrené jej schopnosťou produkovať nielen ten pohľad krásy, ale aj práve produkty, ktoré sú spojené s duševnou harmóniou, s telesným zdravím, s produkciou pitnej vody, s produkciou dýchateľného vzduchu, s produkciou neodviatej pôdy. To sú ekosystémové služby, ktoré nám treba nielen vyjadrovať v zákone, ale jednoznačne chrániť a dať im aj hodnotu ekonomickú. Myslím si, a každý, kto sa s týmto problémom už v minulosti stretol, že to nie je žiadne predbiehanie akýchsi udalostí, ale skôr naháňanie toho, čo tu už dávno malo byť, pozrieť sa na krajinu ako na krajinu, ktorá nám poskytuje ekosystémové služby. A mne sa práve tento bod veľmi pozdáva na to, aby som vám ho zdôraznil, ako čosi, čo je vhodné zamyslenia a schválenia.
Toľko asi z mojej strany. Som veľmi rád, že sa pozriete aj vďaka tomuto nášmu návrhu na krajinu ako na komplex hodný ochrany, a nebude si každý z nich vytŕhať tú časť, ktoré sa mu zdá pre jeho zameranie špeciálne dôležitá. Pretože krajinu deliť nemôžeme, vnímame ju v celku. A tak je postavený aj náš návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.