44. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ. Počúvala som vaše slová, s ktorými ste predložili tento návrh zákona a chcem možno nadviazať, alebo potvrdiť niektoré slová, ktoré ste použili.
Vo vašom návrhu zákona sa vlastne snažíte vytvoriť väčší priestor pre to, aby aj keď sa predáva majetok nie v dražbe alebo súťaži, čo sú preferované varianty podľa zákona, aby sa vytvoril dostatočný priestor, aby sa o tom prípadní možní záujemcovia mohli dozvedieť a keď ich je viac, aby nastalo niečo, ako keby nahrádzajúce súťaž, ak to mám takýmto spôsobom povedať, aj keď to súťaž v pravom slova zmysle nie je. Dá sa samozrejme rozprávať o tom, že či to potom nie je dôvod ako keby vrátiť sa späť do toho riešenia A - dražba, alebo B - súťaž, ale rozumiem zmyslu, ktorý, ktorý je navrhovaný v novele zákona a v zásade nemám s ním problém ho ako vecne, vecne sa k nemu prihlásiť a podporiť, pretože musím potvrdiť to, čo ste povedali vo svojom úvodnom slove.
Samozrejme, keď sa tvorila novela zákona o majetku obcí, aj vyšších územných celkov, v ktorej sa zavádzala obligatórnosť dražby, prípadne verejnej súťaže a iba z dôvodov hodného osobitného zreteľa, predaj majetku mesta a obce alebo vyššieho územného celku ako keby na priamo, naschvál sa tam dalo to vyššie kvórum práve kvôli tomu, aby vznikol konsenzus, že naozaj ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, tak naozaj malo ísť o prípady, kedy je iracionálne súťažiť o cenu, alebo nejde primárne o cenu, ale ide o to, aby na nejaký účel, ktorý dáva zmysel, ten majetok bol použitý, presne prípady, ktoré ste použili.
Musím povedať, že prax je taká, že ako keby prípad hodný osobitného zreteľa bolo všetko, na čom sa tri pätiny poslancov dohodnú a mnohokrát, musím povedať, že to nespĺňa z môjho pohľadu žiadne kritérium prípadu hodného osobitného zreteľa. Čiže v tom vám musím dať stopercentne za pravdu. Ja sa priznám, že čakám a nádejam sa, kedy nejaký prípad "hodný osobitného zreteľa" nadobudne takú dimenziu, že niekto ho napadne. Pretože my sme vtedy v tých novelách dali aj možnosť, ak nie je použitá dražba alebo súťaž vtedy, keď použitá má byť, aby jednotlivý poslanec, ak si dobre spomínam, napadol platnosť takej zmluvy. Čiže my sme tam ako keby otvorili tie nožnice pre, pre širšiu kontrolu a takéto brutálne porušenie zákona aby mohol niekto napadnúť, niekto, kto koná vo verejnom záujme. Priznám sa, že ešte som sa s tým nestretla. A (reakcia z pléna) áno? A podľa mojej mienky by to bolo dobré využívať.
Ak ste sa s tým stretli, veľmi rada si potom tie výsledky pozriem, pretože potom závisí od toho, ako sa vyvíja aj súdna prax alebo rozhodovanie v tej veci, lebo ak sa vyvíja proti zmyslu zákona, tak potom je úplne legitímne ten zákon novelizovať a možno aj v tom zmysle, že sa nejakým bližším spôsobom vydefinujú možnosti, čo môže predstavovať prípad hodný osobitného zreteľa. Pretože ak naozaj tá súdna prax je taká, že na čo padnú tri pätiny, je to prípad osobitného zreteľa a súdy toto potvrdzujú, tak to je legitímny dôvod, ako niekde bokom sa vyvíjajúca súdna prax je samozrejme vždy legitímny dôvod na to, aby sa právna úprava zmenila. Čiže vystúpila som preto, aby som potvrdila, čo ste povedali v úvodnom slove.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami páni poslanci: Mikuš, Petrák, Viskupič, Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na pani kolegyňu Žitňanskú v tom, že ani ja nemám nič proti predloženému návrhu novely zákona, ale myslím si, že veľa nevyrieši, pretože ak sa zastupiteľstvo rozhodne, že niečo bude predávať, príslušné zastupiteľstvo sa rozhodne, že bude predávať niečo prípadom hodného osobitného zreteľa, tak, tak to predá bez ohľadu na to, či to tam bude, alebo či ľudia o tom budú vedieť týždeň, mesiac alebo aj pol roka.
Problém je, že myslím si a som dokonca presvedčený, že zákonodarca, keď vytváral ten inštitút prípadu hodného osobitného zreteľa, myslel na to, nie aby sa predávali pozemky alebo budovy alebo nehnuteľnosti také, ktoré sú možné predať súťažou, ale také, ktoré súťažou prakticky nie je možné predať. Ako príklad by som mohol povedať napríklad, župy predávajú alebo vymieňajú pozemky napríklad pod štátne cesty so štátom, alebo vysporadúvajú pozemky, ktoré napríklad sú v spolupodieľníctve dvoch tretín niekoho a oni majú jednu tretinu, to isté pozemkov. A to, že nie je možné inakším spôsobom, ako, ako priamym zadaním predať nejakú nehnuteľnosť, tak to je prípad hodný osobitného zreteľa. Podľa mňa tam, kde je možné, aby niekto dal vyššiu cenu o 5 euro alebo 20 euro, to už tento prípad nie je.
No a je smutné, že tie zastupiteľstvá to takto schvaľujú. Ja mám skúsenosti z Bystrickej župy v pred predchádzajúcom volebnom období, kde sa takisto 80 % vecí predávalo prípadom hodným osobitného zreteľa a darmo to budete kritizovať a právna, právna záležitosť je taká, že aj súd musí rozhodnúť o tom, že keď tri pätiny to schvália, je to, je to prijateľné. Čiže chcem povedať, že budeme sa asi musieť zamerať a možno aj na predkladateľa a možno na ostatných kolegov, vymedziť lepšie v zákone prípad hodný osobitného zreteľa tak, aby sa nedal zneužívať.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem tam, kde skončil môj predrečník a budem súhlasiť s tým, že je možno potrebné presnejšie zadefinovať, čo je hodné osobitného zreteľa a čo nie je hodné osobitného zreteľa, možno aj tá cesta k zadefinovaniu verejnoprospešný účel. Možno je to niečo iné, možno trošku širšie postavené, ale tak, ako je navrhnutý tento zákon, pán kolega, myslím si, že v zásade veľa toho nevyrieši. Či niečo visí na nástenke 15 dní alebo 30 dní, je v zásade úplne jedno, lebo po tých 30 dňoch sa to dá takisto schváliť, ako sa to dá schváliť dnes.
Či otázka navýšenia ceny má byť 20 % alebo nejaká iná hodnota, ja tvrdím, že ak je niečo hodné osobitného zreteľa a slúži to verejnoprospešným účelom, ako je zvýšenie kapacity materských škôl, v tejto chvíli trebárs aj prenajatím súkromným subjektom, aj keď tam sa dá uvažovať, či jednému za jedno euro alebo nie, tam je to skôr na tú súťaž, ale tak, ako sú prenajímané alebo dávané do užívania priestory pre spoločenské organizácie, dôchodcom, športovcom, poľovníkom, tak ako sa v prípadoch osobitného zreteľa predávajú obecné pozemky pod trafostanice a iné, iné zariadenia, ktoré sa síce predávajú súkromným komerčným spoločnostiam, ale sú zadefinované ako prípady predaja hodné osobitného zreteľa, myslím si, že je to úplne v poriadku.
Je otázne, ak sa obec rozhodne, že v danej lokalite napríklad nechce mať herňu, ale chce tam mať, chce tam mať predajňu potravín, alebo, a herňa sa dá regulovať ešte referendom, ale ak sa rozhodne, že tam nechce mať kaviareň alebo krčmu, ale chce tam mať predajňu potravín, večierku, aby to bolo v tej lokalite dostupné, myslím si, že je to hodné osobitného zreteľa, aj keď je to na komerčné účely bez ohľadu na výšku nájmu.

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Mám pocit, že niekedy je tá rozprava naozaj dobrá k niektorým bodom, lebo ak by aj tento návrh neprešiel, dúfam, že nebude treba pre pána poslanca Petráka nejaké dvoj-, trojročné obdobie, aby niečo prišlo, ale Hlina, Mikuš, poslankyňa Žitňanská, Viskupič, Petrák by sme mohli naozaj zadefinovať, čo má byť prípadom osobitného zreteľa a čo nie. Ak sa vám táto úprava nepáči a mne sa, ja som chcel pôvodne iba zareagovať na jednu vec, pani poslankyňa, že existuje možnosť, dokonca konkrétny príklad, ja o tom viacej poviem v rozprave, konkrétny príklad 6,5-árového pozemku v Trnave, ktorý cez skúmanie v tom čase, teda prokuratúry bol už riešený ako keby v tom prípravnom konaní, či neprišlo k zneužitiu toho inštitútu a presne tá trojpätinová väčšina, ten uralgický bod, tá prokuratúra uznala za vhodné, že nemôže ako keby ďalej konať, pretože zastupiteľstvo naplnilo parametre trojpätinovej väčšiny a teda neposudzovalo podstatu osobitého zreteľa, ale riešila iba tú procesnú časť.
Čiže ak bude vôľa možnože toto dať aj súdne preskúmať, je cestou a myslím si, že tuná predkladateľ síce inak, ako ja by som si predstavoval, ale trafil klinec po hlavičke a preto je dobré tento návrh podporiť.
Ďakujem.

S reakciou, aha, nie, pán poslanec Hlina, máte faktickú, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj v zásade za podporenie tohto návrhu, čo si u legendy pani Žitňanskej, čo sa týka takýchto vecí, cením. Ja ešte, myslím, že to už aj pomaly má kolega môj, teda asistent, ja som dal robiť Košice a Bratislavu za volebné obdobie, že koľko vecí teda bolo v predaji alebo v nájme a koľko z toho šlo hodné osobitného zreteľa. Už teraz viem povedať, že to bude obludné, hej? Proste tam je hodne osobitného zreteľa všetko, no. A to je to, len ja v zásade nemôžem reagovať na kolegov vo faktickej.
Niekedy mi je ľúto, že či vôbec má zmysel tu predkladať zákony, keď neviete, čo predkladám. Naozaj tak v záverečnom slove sa to pokúsim ešte raz, lebo keby si niektorí kolegovia dali tú prácu a prečítali to, čo predkladám, tak potom nemôžu vo faktickej povedať to, čo povedali, hej, lebo to znamená, tým sa aj proste jasne preukázalo, že len tak ad hoc strieľajú do toho z boku a to mi je ľúto, lebo potom vám tá aj snaha príde nazmar, potom sa aj reči šíria, že to neni dobré, ale pritom stačí tak málo, prečítať si nejakých 5 - 6 viet, aby si človek vedel spraviť o tom predstavu, aby vedel teda a môžeme to cizelovať, ale keď nevieme ani, nedáme si tú prácu, že prečítam si to, lebo to je aj výrazom možno takej úcty k tomu, tak to sa potom ťažko robí, no.

Pani poslankyňa Žitňanská s reakciou, nech sa páči.