44. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa plne stotožňujem s tým, že to treba urobiť a čím skôr, tým lepšie, lebo naozaj sa na to niekedy nedá pozerať, že čo za ľudia sa okolo toho motajú, že sú to upratovači, ale v najvychýrenejších bratislavských baroch pijú najdrahšie brandy, alebo ja neviem, ako sa to volá, pritom sú to firmy, ktoré upratujú. Ten svet je úplne, sa točí presne naopak. Ale držím palce v tomto a podľa mňa do toho treba neustále biť. Ale mňa zaujalo, prepáčte, pani kolegyňa, taká milá vec, že vy ste povedali, že tento návrh síce nie je liberálny, ale treba zapojiť zdravý rozum. Ono je dobré, že to človek takto povie, že naozaj z toho by vyplývalo, že keby bol liberálny, tak tam nie je zapojený ten zdravý rozum (povedané so smiechom). Ono, žiaľ, niekedy to tak je, že niekedy tie nápady od vás postrádajú zdravý rozum, čiže dobre, že ste to vlastne aj vy povedali, že síce nie je liberálny, ale ste zapojili zdravý rozum. Takže možno sa aj na niečom zhodneme, na tomto určite so mnou v tomto boji o tento zákon môžte rátať.

Ďakujem pekne za slovo. Tak isto podporujem tento zákon, pretože mám informácie ešte z minulosti, že takýmto spôsobom sa tunelovali aj nemocnice, štátne, ktoré si objednávali veľmi predražené upratovacie služby a jedna pani, ktorá ma na to upozornila, ktorá robila kedysi manažérku v jednej z nemocníc a vedela tie náklady znížiť tým, že mala vlastných zamestnancov, tam sa krásne ukázalo, že koľko tisíc, desaťtisíc eur sa ušetrí mesačne, ročne, tak ju samozrejme vládna strana odstránila odtiaľ, lebo nebola tá, ktorá bola prívetivá k týmto opatreniam, alebo teda neprijala ich za svoje, že sa to takto robí, práve chcela ušetriť a chcela naozaj tú nemocnicu dostať z červených čísel.
Takže ja súhlasím s tým, aby sa obmedzili takéto veci a naozaj na úradoch práce sú ľudia, ktorí aj budú chcieť upratovať nie cez firmu, pretože na tom ryžuje len firma, nie tí zamestnanci. Tí zamestnanci dostávajú minimálnu mzdu, prípadne sú to brigádnici. Osobne si pamätám tiež takúto brigádu ešte počas vysokej školy. Chodil som upratovať do Nemocnice v Košiciach a naozaj tá výplata bola, no, brigádnická, hej? Za pár šušňov, no a takto to zneužívajú, ale samozrejme cena, ktorú si fakturuje firma, je omnoho, omnoho vyššia a takýmto spôsobom sa potom tunelujú štátne zdroje.

Tiež som sa pousmial nad tým výrazom, že síce návrh nie je liberálny, ale treba zapojiť zdravý rozum. Lucia, ja ťa tak vyzývam, aby si aj pri iných zákonoch tak zapojila ten zdravý rozum a teším sa, že si to tu predložila. A si to tu tak odprezentovala, že ty nie si ani taká liberálka, skôr si konzervatívna. Rada varíš, rada upratuješ, tak (povedané so smiechom) toto jeden z tých tvojich návrhov a ja ti držím palce, ja ti podporím tento návrh zákona. A súhlasím a dával som aj pozor. To tak trošku na okraj humorne, ale áno, je to tak, že veľmi často sa predražujú mnohé služby tým, že sa externe objedná ten dodávateľ služieb pri tom upratovaní konkrétne, keď si to tak spomenula. A tie služby sú naozaj zbytočne drahé, ale myslím si, že neni viac čo dodať. Tento návrh, zákona, ktorý si tu predložila, tak ho podporím aj ja pri hlasovaní. Ďakujem.

Ja budem hovoriť za samosprávu a za obce. Ja si myslím, že obce a v mojom okolí, čo poznám, v našom kraji poväčšinou všetky spolupracujú s úradom práce a zapájajú ľudí, či už z aktivačných alebo obecných služieb a tak sa dá najjednoduchšie a najlacnejšie poupratovať aj dedina. Tam sa zakúpia len potreby na čistenie a ja si myslím, že tých ľudí, ktorí sú nezamestnaní a ktorých je dosť, treba ich zapojiť a dá sa tak pomôcť obci ušetriť finančné zdroje. Čiže nie najímať si nejakú firmu, kde sa dajú míňať obecné zdroje a sneh odpratávajú buď v spolupráci s PD-čkami, s družstvami, alebo vo vlastnej réžii majú zakúpený traktorík a ním si odpratávajú sneh. A ja si myslím, že netreba podceňovať obce, že by boli zlým hospodárom. Každá obec vie, že ak takto finančné zdroje ušetrí vo vlastnej réžii, tak naozaj môže počítať s týmito finančnými zdrojmi na opravu chodníka alebo cesty, alebo zrekonštruovať obecné priestory, ktorých je naozaj vo veľkej miere a ja si myslím, že dôverujte aj nám, že obec je aj dobrým hospodárom.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina, to, čo som povedala, že nie izmus alebo zdravý rozum, tým som nechcela akože hovoriť o tom, že to, čo ide od nás, väčšinou postráda zdravý rozum, vôbec nie. Ja som iba chcela povedať to, že sú niektoré problémy, keď hľadáme tie riešenia na tie problémy, tak oni nie sú ani konzervatívne, ani liberálne, ani nijaké. Tam proste sa vykašlime na ten izmus a skôr sa teda riaďme tým raciom, lebo však vieme všetci, že o čom sú nejaké ideológie, no.
Štefan, to vôbec som nepovedala, že rada upratujem, ja nerada upratujem a to vôbec neznamená, že keď tento štát prestane obstarávať, tak Nicholsonová tu nabehne teraz a bude akože z lásky, neviem k čomu upratovať, takže to nebolo úplne pochopené, ale tak ja viem, čo si tým chcel povedať.
A pán poslanec Bublavý, ja som veľmi rada, že to hovoríte a ja verím tomu, že existujú také obce, ale my nevieme naklonovať tých starostov, my nemáme tú istotu, že to tak bude v každej obci a evidentne teraz som vám povedala, že napríklad Bratislava s tým má problém, Košice s tým majú problém, podľa mňa väčšie mestá s tým jednoducho majú problém a nájdu sa takéto prípady, takže je samozrejme tým, tým mojím návrhom by ste vy neboli nejakým spôsobom ukrátení, lebo vy to už robíte. Ale ja neviem zabezpečiť bez toho, aby sme to prijali legislatívne, aby sa to tak robilo všade.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť teda aj tento zákon, aj sériu mojich piatich návrhov zákonov, ktoré sa, žiaľ, nedostali na minulú schôdzu, lebo autoritatívnym rozhodnutím bývalého predsedu to bolo tak ukončené a škoda, lebo práve tento a s ním súvisiaci, mal svoje miesto aj vo svetle toho, že vtedy boli aktuálne komunálne voľby, ktorým by ste, a už sa mi ani k tomu nechce vracať.
Ešte jednu takú procedurálnu vec, bučali ste jak kravy v kravíne, keď som minulý týždeň v piatok poprosil, že či by sa nemohli tieto moje body preložiť. Nikdy som nemal pocit, že sa snažím niečo zneužiť, nebudem sa tu rozvádzať o dôvodoch, ale niekedy sú. Tak mi to je trošku ľúto, lebo nie som úplne vo forme, ale nevadí, no tak si bučte ďalej.
Ešte poviem ďalšiu vec, že teda mám tu päť a potom, čo som predkladal do, na túto schôdzu dva veľmi dôležité a tu si chcem ich odpromovať, zákon o islamistoch. Už nejakých sa nám podarilo z hradného kopca dostať dole, ešte potrebujeme nejakých islamistov, tých skutočných, dostať do zákona a o tom bude tiež reč a ešte aj bude reč o tom, že na jednej strane sú tu ľudia schopní variť v nemocniciach jak v Hiltone a na druhej strane sú schopní už aj hrobové miesto prenajať, viete, že to je úplne obludné, ale o tom bude reč v tých ďalších zákonoch.
Ak dovolíte, uvediem ten prvý. Hovorí v zásade o tom, že v čom je finta. Vždycky, to sa hovorí, že aj taká hrubá môže byť zmluva, pred zlým úmyslom neochráni a žiaľ, býva to pravdou. Od divokých dôb 90. rokov, kde to šlo hlava-nehlava, bola tendencia to zlepšovať, aby sa k tomu čoraz menšiemu majetku pristupovalo o niečo zodpovednejšie. Nie zodpovedne, ale aspoň o niečo zodpovedne prostredníctvom nejakých legislatívnych návrhov.
Čiže ten brutál, kde starosta sa alebo primátor sa rozhodol, že predá, keď sa dohodol, až sme sa dostali do polohy, kde je treba oceniť iniciatívu pani Žitňanskej, sme zaviedli niečo také, ja to zjednoduším, lebo však koniec-koncov je dôležité, aby tomu ľudia rozumeli, že o čo je a ja sa budem uchádzať o dôveru ľudí, lebo to je princíp aj politiky, že nepotrebujeme mať dôveru ústavného právnika, toho si zaplatíme, ale potrebujeme dôveru ľudí. A na to, aby ľudia tomu dôverovali, musia tomu rozumieť. Čiže, aby rozumeli, že o čom je reč. Mestá, obce ešte niečo majú, poväčšine už nemajú nič, hej? Bratislava už nemá nič. Ona síce účtovne eviduje, že má nejaký majetok, prosím vás, to sú chodníky, to je dubiózny majetok, to je nič, ale účtovne to niekde nejakým spôsobom sa ukazuje. Ale ešte to málokde je a nejakým spôsobom zostalo, tak zákony upravujú, že ako sa s tým manipulujú, alebo ako je možné to predať, prípadne prenajať.
A vývojom sme sa dopracovali teraz do takého ustanovenia, ktoré hovorí, že hodné osobitného zreteľa. Za to vďačíme pani Žitňanskej, že proste upravila to, čiže sa neschvaľuje, neschvaľujú, teda zjednodušene, nájmy a predaje sa neschvaľujú nadpolovičnou väčšinou, hej, ale je možné urobiť, teda principiálne by mesto malo predávať transparentnou súťažou, to treba povedať ako úplne základné, čo sa však nedeje. Potom umožňuje aj nejaké nakladanie a teraz sme sa dopracovali k tomu, že keď sa mesto rozhodne predať alebo prenajať bez súťaže, tak je to povinné urobiť, musí tam byť tá formulka - hodné osobitného zreteľa.
A teraz prosím vás pekne, ja si myslím, že aj pani Žitňanská to tak myslela, že je hodné osobitného zreteľa? Nuž hodné osobitného zreteľa je dajme tomu, že nejaká charita si chce kúpiť alebo prenajať nejaký majetok mesta a tam chce robiť nejakú inú činnosť, ako je klasická komerčná. A poslanci usúdia tou trojpätinovou väčšinou, áno, tento prípad je hodný osobitného zreteľa a vtedy sa nastavia parametre ináč. To znamená, nejde to do verejnej súťaže, hej, ale teraz sme sa teda na tom uzhodli, takto prierezovo, lebo tá trojpätinová väčšina znamená, že to nie je len jedna strana, alebo dve, že to je viac, čiže má to tú určitú legitimitu, to rozhodnutie, že to bolo prijaté v tom mestskom parlamente väčšinovo.
Nuž ale, ako to dopadlo, vážení? Dopadlo to tak, ako to zvykne na Slovensku dopadnúť. Ale ja sa nechcem dotknúť malých obcí, ja verím, že tam k tomu inštitútu pristupujú zodpovedne. Avšak vo veľkých mestách, ja som to asistentovi dal robiť, len je chorý, tak mi to nedal, ale myslím, že si to pamätám dobre. Posledné alebo predposledné, bratislavské zastupiteľstvo malo iks bodov, ktoré sa týkali nájmu, alebo predaja mestského majetku, 85 % z toho bolo hodné osobitného zreteľa.
Čo sa stáva? V praxi sa stáva to, že poslanecké kluby alebo tí najvplyvnejší poslanci sa mimo zastupiteľstva dohodnú, že ako to upečú, hej, a teda aj keď tá vnútorná dohoda, tak sa to našúpe na to zastupiteľstvo, akože je to hodné osobitného zreteľa, čož výrazom je trebárs to predposledné, to bolo, myslím, mestské zastupiteľstvo v Bratislave.
To znamená, mesto Bratislava na predposlednom zastupiteľstve predávalo, resp. prenajímalo diecézam, arcidiecézam, charitám, kultúrnym spolkom, menšinovým spolkom 85 % svojho majetku, by niekto povedal, keby to bolo, že v zmysle toho, ako prečo sme ten zákon robili. Vôbec to nebola pravda. Čisto komerčné veci sa hádzali na hodné osobitného zreteľa. Čiže naozaj sme svedkami zneužívania tohto inštitútu. Sme svedkami zneužívania tohto inštitútu, lebo sa to dohodlo.
Pravdou je, že teraz sa treba dohodnúť s viacerými, čiže možno je to o niečo drahšie, ale zase je to len v tom, že primárne, čo by malo byť dôležité, že ak sa raz mesto rozhodne niečo predať, alebo obec, tak sa snaží vygenerovať čo najväčšiu cenu. Ja tomu teda možno nerozumiem, pretože som nikdy v mestskom zastupiteľstve neúčinkoval, ale ak by som náhodou niekedy bol, tak by to bolo podľa mňa, to je prioritné, keď som teda išiel s tým do toho mestského zastupiteľstva. Neviem, s akou pohnútkou tam idú iní poslanci, preto som myslel, že to je dôležité ešte pred tými voľbami, lebo keby náhodou sme vyslali signál, keby tento parlament vyslal signál, že sa chce tým zaoberať, tak si dovolím tvrdiť, že dve tretiny ľudí by povedalo, načo tam ja budem kandidovať, však to už nemá zmysel, že stratilo by to zmysel, lebo už sa nebude dať čáry-máry-fuk, viete, a to je presne to, že čáry-máry-fuk, dohodneme sa a vybavíme to, teda tak, ako doteraz, no.
Tento návrh zákona, vážení kolegovia, či veríte, či nie, vážení občania, prípadne sa nad zamyslite, hovorí o tom, že by sa to malo ešte znova troška prišróbovať, hej a aby, keď už sa teda nesúťaží, lebo ja som veľký priateľ súťaže, ale nie tej súťaže, čo tu sme často svedkami, že niekto magicky povie, že verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie, mimochodom, kolega Zajac o tom vie svoje, však? My sme dopracovali, úplne sme ho vyšpičkovali, viete, že účastník musí byť otcom Sandokana. Viete, že my do tých podmienok vieme dať niečo také, že (povedané so smiechom) síce sa to volá súťaž, ale nie je to súťaž, hej, lebo vy do tých podmienok fakt, že ustanovíte niečo, čo sa nedá splniť, resp. sa to dá splniť iba jednému, (reakcia z pléna) alebo dvaja pre istotu, lebo keď je jeden, tak už sa to môže zrušiť, takže dvoch, ktorí sa dohodnú, no, no úplne milené, hej, úplne je to milené, volá sa to súťaž, ale nie je to súťaž. Tak to ako ten príbeh s kačkou, toto nie je ono. Naozaj ja už len čakám, kedy bude súťaž o niečo a účastníci musia byť otcom Sandokana, alebo ja neviem, niečo, tam normálne tam dajú taký úplne psí kus, viete, že len, aby sa to naplnilo.
Nuž aj to vieme, čiže ja som priateľom skutočnej, poctivej verejnej súťaže, ale keď už teda nevieme ísť tou verejnou súťažou, a teraz ja nevylučujem, že môže nastať tá situácia, že je potrebný osobitný zreteľ, prečo nie, môže byť a mesto má mať v sebe nástroje na to, aby prioritne, malo by mať nástroj, aby prioritne nesledovalo len to absolútne vyjadrenie v hodnote, v peniazoch, má mať vnútorne. A to je ten osobitný zreteľ, aby nebol zneužívaný.
Čiže my ho nechávame v platnosti, hej, týmto návrhom sa na tom nič nemení, ale cizolujeme to ustanovenie tak, že ak sa teda mesto rozhodne niečo predať, alebo prenajať, alebo vyšší územný celok, toto je vyšší územný celok, hodným spôsobom, hodným osobitného zreteľa, tak predlžujeme dobu zverejnenia na 30 dní. Čiže ak sa obec Dohňany rozhodne predať svoju rozhľadňu, hodným osobitného zreteľa, vypíše to na svoju úradnú tabuľu a od zverejnenia do 15 dní sa môže Fero Mrkvička z Púchova prihlásiť, že on chce tiež tú rozhľadňu, ale musí povedať, že dá o 20 % viac, ako je tá cena, za ktorú sa rozhodlo to obecné zastupiteľstvo v Dohňanoch predať svojmu domácemu rodákovi tú rozhľadňu, lebo ju pomáhal stavať, hej?
Čiže pokračujem v tom prípade, aby sa to dalo ľahko pochopiť. Čiže môže, stále platí, že obec Dohňany sa rozhodla predať svoju rozhľadňu svojmu rodákovi, pretože ju pomáhal stavať, že ju treba teraz natrieť Luxolom, treba ju obrúsiť a on má k tomu vzťah a rozhodli sa mu to predať nie za cenu, ktorá je vyhlášková, ale že povedali, že je to hodné osobitného zreteľa, že mu to dajú za tisíc euro, hej? Ale Púchovčan Ďuro si povie, ja dám, a teraz musí dať o 20 % viac a keď povie, že dá o 20 % viac, tak ešte musí splniť jednu podmienku, lebo my, čo žijeme v reálnom svete, nie v slonovej veži, vieme, že sa tu motá všelijako, koľko všelijakých špekulantov, dajakých holofojtošov, hochštaplerov, ktorí len chodia kaziť ceny, tak svoj záujem vydeklaruje aj zložením zábezpeky, lebo je, ja som sa, aj videl, aj počul, aj zažil všelijakých mudrlantov, ktorí povedali, že čo všetko urobia keď, a keď prišlo na lámanie chleba, ani chlapa, ani peniazov. Čiže to poznáme, ktorí poznáme, takže on, ten Ďuro z Púchova, keď povie, že dá viac, tak musí zložiť 30 %, 30 % z tej ceny, ktorú ponúkol. To znamená, že sa to dá vyhodnotiť ako seriózna vec. Čiže nie je to nejaký len, že robí neplechu, hej, že chce proste len zamávať s trhom alebo, že to niekomu znepríjemniť.
Nuž a v takom prípade to obecné zastupiteľstvo v Dohňanoch je povinné urobiť to, že o tom návrhu, ktorý je vyšší, je povinné dať hlasovať ako o prvom a kľudne môže ten návrh neschváliť. Lebo potom nasleduje ďalší návrh, ten, ktorý mali pôvodne, to znamená, hodný osobitného zreteľa a ten schváliť. Lebo povie, tu síce Ďuro z Púchova dal o 500 eur viac, ale náš rodák, proste viete si to obhájiť a to ide, že viete obhájiť, neviem, či sme sa nestratili, ale to chcem tým povedať, že viete obhájiť, že prečo to dáte síce v tomto prípade o 500 eur lacnejšie, preto-lebo, a poviete tak. Ale ja vám garantujem, že nastanú prípady, kde to nebudete vedieť obhájiť. A to je presne to, čo tento návrh zákona hovorí, že to, čo sa schováva za hodné osobitného zreteľa, to nie je hodné osobitného zreteľa, to je hodné osobitnej distribúcie a samostatných dohôd, hej a preto je to hodné osobitného zreteľa.
Čiže môže nastať situácia, ktorá sa nebude dať obhájiť, lebo povedia, no dobre, ale prečo ste to predali o, pokračujeme v tom prípade, o možno 2-tisíc alebo 3-tisíc euro lacnejšie, keď tuná to dával, náš domáci to dával, viac tých peňazí. A vtedy už tí poslanci budú konfrontovaní s tým. Budú s tým konfrontovaní a to je zmyslom toho zákona.
Ak som to nevysvetlil dostatočne jasne, sa ospravedlňujem, lebo koniec-koncov to nie je až také jednoduché, ale princíp je v tom, že, že potrebujeme nechať aj tú možnosť samosprávam povedať, že niečo predajú alebo prenájmu aj ináč, ako za komerčné, lebo tú možnosť im nechávame, ale aby sa to nezneužívalo, čo sa teraz primárne a naozaj veľmi krát a často deje. To znamená, že cez tento doplňujúci inštitút tam potom zostane tá možnosť, že keď to schvália, respektíve neschvália tomu, kto dal viac, tak sú tí poslanci konfrontovaní s tými otázkami, možno v nejakej obci sa niekto, už aj niekto začne pýtať, že prečo a verím, že budú musieť vysvetľovať. Nuž aspoň tak. Keď nie, tak nie, lebo koniec-koncov potom ľudia si za to môžte sami, že, že to vyzerá tak, jak to vyzerá.
Ale ja si myslím, že tento návrh zákona je umením možného v tom, že poznáme aplikačnú prax, vieme, kde žijeme, pokúšame sa to nejako uchopiť, samozrejme, rátame s tým, že jak by s tým kto, niekto vybabral alebo nevybabral. Na konci tohto, keď sa, by sa to náhodou podarilo, tak môžme povedať, že sme o niečo viac ochránili majetok, a v tomto prípade vyšších územných celkov, v tom nasledujúcom zákone aj, aj obcí a miest. A ja si myslím, že to málo, čo zostalo, je hodné vyššej ochrany a to je zmyslom predloženia tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ. Počúvala som vaše slová, s ktorými ste predložili tento návrh zákona a chcem možno nadviazať, alebo potvrdiť niektoré slová, ktoré ste použili.
Vo vašom návrhu zákona sa vlastne snažíte vytvoriť väčší priestor pre to, aby aj keď sa predáva majetok nie v dražbe alebo súťaži, čo sú preferované varianty podľa zákona, aby sa vytvoril dostatočný priestor, aby sa o tom prípadní možní záujemcovia mohli dozvedieť a keď ich je viac, aby nastalo niečo, ako keby nahrádzajúce súťaž, ak to mám takýmto spôsobom povedať, aj keď to súťaž v pravom slova zmysle nie je. Dá sa samozrejme rozprávať o tom, že či to potom nie je dôvod ako keby vrátiť sa späť do toho riešenia A - dražba, alebo B - súťaž, ale rozumiem zmyslu, ktorý, ktorý je navrhovaný v novele zákona a v zásade nemám s ním problém ho ako vecne, vecne sa k nemu prihlásiť a podporiť, pretože musím potvrdiť to, čo ste povedali vo svojom úvodnom slove.
Samozrejme, keď sa tvorila novela zákona o majetku obcí, aj vyšších územných celkov, v ktorej sa zavádzala obligatórnosť dražby, prípadne verejnej súťaže a iba z dôvodov hodného osobitného zreteľa, predaj majetku mesta a obce alebo vyššieho územného celku ako keby na priamo, naschvál sa tam dalo to vyššie kvórum práve kvôli tomu, aby vznikol konsenzus, že naozaj ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, tak naozaj malo ísť o prípady, kedy je iracionálne súťažiť o cenu, alebo nejde primárne o cenu, ale ide o to, aby na nejaký účel, ktorý dáva zmysel, ten majetok bol použitý, presne prípady, ktoré ste použili.
Musím povedať, že prax je taká, že ako keby prípad hodný osobitného zreteľa bolo všetko, na čom sa tri pätiny poslancov dohodnú a mnohokrát, musím povedať, že to nespĺňa z môjho pohľadu žiadne kritérium prípadu hodného osobitného zreteľa. Čiže v tom vám musím dať stopercentne za pravdu. Ja sa priznám, že čakám a nádejam sa, kedy nejaký prípad "hodný osobitného zreteľa" nadobudne takú dimenziu, že niekto ho napadne. Pretože my sme vtedy v tých novelách dali aj možnosť, ak nie je použitá dražba alebo súťaž vtedy, keď použitá má byť, aby jednotlivý poslanec, ak si dobre spomínam, napadol platnosť takej zmluvy. Čiže my sme tam ako keby otvorili tie nožnice pre, pre širšiu kontrolu a takéto brutálne porušenie zákona aby mohol niekto napadnúť, niekto, kto koná vo verejnom záujme. Priznám sa, že ešte som sa s tým nestretla. A (reakcia z pléna) áno? A podľa mojej mienky by to bolo dobré využívať.
Ak ste sa s tým stretli, veľmi rada si potom tie výsledky pozriem, pretože potom závisí od toho, ako sa vyvíja aj súdna prax alebo rozhodovanie v tej veci, lebo ak sa vyvíja proti zmyslu zákona, tak potom je úplne legitímne ten zákon novelizovať a možno aj v tom zmysle, že sa nejakým bližším spôsobom vydefinujú možnosti, čo môže predstavovať prípad hodný osobitného zreteľa. Pretože ak naozaj tá súdna prax je taká, že na čo padnú tri pätiny, je to prípad osobitného zreteľa a súdy toto potvrdzujú, tak to je legitímny dôvod, ako niekde bokom sa vyvíjajúca súdna prax je samozrejme vždy legitímny dôvod na to, aby sa právna úprava zmenila. Čiže vystúpila som preto, aby som potvrdila, čo ste povedali v úvodnom slove.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na pani kolegyňu Žitňanskú v tom, že ani ja nemám nič proti predloženému návrhu novely zákona, ale myslím si, že veľa nevyrieši, pretože ak sa zastupiteľstvo rozhodne, že niečo bude predávať, príslušné zastupiteľstvo sa rozhodne, že bude predávať niečo prípadom hodného osobitného zreteľa, tak, tak to predá bez ohľadu na to, či to tam bude, alebo či ľudia o tom budú vedieť týždeň, mesiac alebo aj pol roka.
Problém je, že myslím si a som dokonca presvedčený, že zákonodarca, keď vytváral ten inštitút prípadu hodného osobitného zreteľa, myslel na to, nie aby sa predávali pozemky alebo budovy alebo nehnuteľnosti také, ktoré sú možné predať súťažou, ale také, ktoré súťažou prakticky nie je možné predať. Ako príklad by som mohol povedať napríklad, župy predávajú alebo vymieňajú pozemky napríklad pod štátne cesty so štátom, alebo vysporadúvajú pozemky, ktoré napríklad sú v spolupodieľníctve dvoch tretín niekoho a oni majú jednu tretinu, to isté pozemkov. A to, že nie je možné inakším spôsobom, ako, ako priamym zadaním predať nejakú nehnuteľnosť, tak to je prípad hodný osobitného zreteľa. Podľa mňa tam, kde je možné, aby niekto dal vyššiu cenu o 5 euro alebo 20 euro, to už tento prípad nie je.
No a je smutné, že tie zastupiteľstvá to takto schvaľujú. Ja mám skúsenosti z Bystrickej župy v pred predchádzajúcom volebnom období, kde sa takisto 80 % vecí predávalo prípadom hodným osobitného zreteľa a darmo to budete kritizovať a právna, právna záležitosť je taká, že aj súd musí rozhodnúť o tom, že keď tri pätiny to schvália, je to, je to prijateľné. Čiže chcem povedať, že budeme sa asi musieť zamerať a možno aj na predkladateľa a možno na ostatných kolegov, vymedziť lepšie v zákone prípad hodný osobitného zreteľa tak, aby sa nedal zneužívať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem tam, kde skončil môj predrečník a budem súhlasiť s tým, že je možno potrebné presnejšie zadefinovať, čo je hodné osobitného zreteľa a čo nie je hodné osobitného zreteľa, možno aj tá cesta k zadefinovaniu verejnoprospešný účel. Možno je to niečo iné, možno trošku širšie postavené, ale tak, ako je navrhnutý tento zákon, pán kolega, myslím si, že v zásade veľa toho nevyrieši. Či niečo visí na nástenke 15 dní alebo 30 dní, je v zásade úplne jedno, lebo po tých 30 dňoch sa to dá takisto schváliť, ako sa to dá schváliť dnes.
Či otázka navýšenia ceny má byť 20 % alebo nejaká iná hodnota, ja tvrdím, že ak je niečo hodné osobitného zreteľa a slúži to verejnoprospešným účelom, ako je zvýšenie kapacity materských škôl, v tejto chvíli trebárs aj prenajatím súkromným subjektom, aj keď tam sa dá uvažovať, či jednému za jedno euro alebo nie, tam je to skôr na tú súťaž, ale tak, ako sú prenajímané alebo dávané do užívania priestory pre spoločenské organizácie, dôchodcom, športovcom, poľovníkom, tak ako sa v prípadoch osobitného zreteľa predávajú obecné pozemky pod trafostanice a iné, iné zariadenia, ktoré sa síce predávajú súkromným komerčným spoločnostiam, ale sú zadefinované ako prípady predaja hodné osobitného zreteľa, myslím si, že je to úplne v poriadku.
Je otázne, ak sa obec rozhodne, že v danej lokalite napríklad nechce mať herňu, ale chce tam mať, chce tam mať predajňu potravín, alebo, a herňa sa dá regulovať ešte referendom, ale ak sa rozhodne, že tam nechce mať kaviareň alebo krčmu, ale chce tam mať predajňu potravín, večierku, aby to bolo v tej lokalite dostupné, myslím si, že je to hodné osobitného zreteľa, aj keď je to na komerčné účely bez ohľadu na výšku nájmu.