44. schôdza

Ďakujem. Mám pocit, že niekedy je tá rozprava naozaj dobrá k niektorým bodom, lebo ak by aj tento návrh neprešiel, dúfam, že nebude treba pre pána poslanca Petráka nejaké dvoj-, trojročné obdobie, aby niečo prišlo, ale Hlina, Mikuš, poslankyňa Žitňanská, Viskupič, Petrák by sme mohli naozaj zadefinovať, čo má byť prípadom osobitného zreteľa a čo nie. Ak sa vám táto úprava nepáči a mne sa, ja som chcel pôvodne iba zareagovať na jednu vec, pani poslankyňa, že existuje možnosť, dokonca konkrétny príklad, ja o tom viacej poviem v rozprave, konkrétny príklad 6,5-árového pozemku v Trnave, ktorý cez skúmanie v tom čase, teda prokuratúry bol už riešený ako keby v tom prípravnom konaní, či neprišlo k zneužitiu toho inštitútu a presne tá trojpätinová väčšina, ten uralgický bod, tá prokuratúra uznala za vhodné, že nemôže ako keby ďalej konať, pretože zastupiteľstvo naplnilo parametre trojpätinovej väčšiny a teda neposudzovalo podstatu osobitého zreteľa, ale riešila iba tú procesnú časť.
Čiže ak bude vôľa možnože toto dať aj súdne preskúmať, je cestou a myslím si, že tuná predkladateľ síce inak, ako ja by som si predstavoval, ale trafil klinec po hlavičke a preto je dobré tento návrh podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj v zásade za podporenie tohto návrhu, čo si u legendy pani Žitňanskej, čo sa týka takýchto vecí, cením. Ja ešte, myslím, že to už aj pomaly má kolega môj, teda asistent, ja som dal robiť Košice a Bratislavu za volebné obdobie, že koľko vecí teda bolo v predaji alebo v nájme a koľko z toho šlo hodné osobitného zreteľa. Už teraz viem povedať, že to bude obludné, hej? Proste tam je hodne osobitného zreteľa všetko, no. A to je to, len ja v zásade nemôžem reagovať na kolegov vo faktickej.
Niekedy mi je ľúto, že či vôbec má zmysel tu predkladať zákony, keď neviete, čo predkladám. Naozaj tak v záverečnom slove sa to pokúsim ešte raz, lebo keby si niektorí kolegovia dali tú prácu a prečítali to, čo predkladám, tak potom nemôžu vo faktickej povedať to, čo povedali, hej, lebo to znamená, tým sa aj proste jasne preukázalo, že len tak ad hoc strieľajú do toho z boku a to mi je ľúto, lebo potom vám tá aj snaha príde nazmar, potom sa aj reči šíria, že to neni dobré, ale pritom stačí tak málo, prečítať si nejakých 5 - 6 viet, aby si človek vedel spraviť o tom predstavu, aby vedel teda a môžeme to cizelovať, ale keď nevieme ani, nedáme si tú prácu, že prečítam si to, lebo to je aj výrazom možno takej úcty k tomu, tak to sa potom ťažko robí, no.

Ďakujem veľmi pekne. Tak jak sme sa rozprávali, pán poslanec Viskupič, ja budem naozaj zvedavá aj na ten prípad, pretože zaujíma ma, ako sa v praxi vo výsledku prejavuje tá legislatíva, ktorú sme tu prijali, aj a najmä v tejto oblasti a preto, keď ste si dali tú robotu, pán poslanec Hlina, a bude mať tie súpisy, tak priznám sa, že som na to veľmi zvedavá. Ja mám svoj odhad, tak jak pozorujem to bratislavské zastupiteľstvo, ale som na to naozaj veľmi zvedavá a rada sa na to pozriem. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, toto je téma, ktorej, pri ktorej mi nedá nevystúpiť, pretože ak by som mal hovoriť o prapríčinách vstupu do politiky niektorých z nás, tak toto je tá prapríčina a to sú predaje s osobitným zreteľom.
Niektorí ľudia možno vedia, niektorí nie, to, čo navrhuje pán poslanec Hlina, kolega Matovič presne podľa týchto parametrov jedného dňa v Trnave urobil, i keď vtedy nad rámec alebo úplne mimo zákona. Bol totižto pozemok, ktorý mal hodnotu okolo 30 miliónov korún, predaný na základe osobitého zreteľa za, myslím, že šestnásť. Igor sa s tým nechcel zmieriť a urobil presne podľa parametrov, aj to patrí pánovi poslancovi SMER-u Petrákovi, ja to nazvem pracovne post súťaž.
Čiže keďže už sa teda poslanci s trojpätinovou väčšinou uzniesli na tom, že ten, že jeden jediný iba mestom vlastnený pozemok, nemal tam byť prečo žiadny iný osobitný zreteľ, viem si predstaviť, že osobitný zreteľ bude, nieže niekto chce potraviny a nie krčmu a podobne, ale že je tam nejaký mestský činžiak, v ktorom už tretinu vlastnia nejakí vlastníci a teda z hľadiska nejakého osobitého zreteľa v tomto prípade prihliadnutie k tomu, že tam bude nejaké štátne vlastníctvo, mestské, nejaké súkromné, že k tomu prikročia na základe osobitého zreteľa a bude sa to diať, lebo úplne podobné, ako ty, pán poslanec Hlina, robíš Bratislavu a Košice, ja sa snažím urobiť Trnavu a možno niektoré mestá z Banskobystrického kraja. Dostaneme sa pravdepodobne k číslu, ktoré bude, ako určite nepreženiem, ak to bude 80 %, myslím si, že aj viac.
Čo znamená, že neexistuje toľko osobitých zreteľov, no a aby som dokončil tú prapríčinu, dopadlo to tak, že keďže realitné kancelárie v rámci Trnavy odhadli tento pozemok okolo 30 miliónov korún vtedy, podnikatelia, ktorí v Trnave vtedy pôsobili, prihlásili sa s dvojročným predstihom. Čiže to, že ten pozemok sa bude predávať, nebolo jasné, musela tá majetková komisia zasadať a podobne, dva roky vopred sa prihlásili, že by mali oňho záujem. Navzájom sa nepoznali. Samozrejme, mesto urobilo osobitý zreteľ, predalo to vopred dohodnutému podnikateľovi.
Títo ľudia sa združili a poslali na mesto nie 16 miliónov, ale poslali na mesto 30 miliónov korún a povedali, čo by v zmysle tohto zákona alebo návrhu tohto zákona by bola tá berná minca, poslali 30 miliónov a povedali im, že berte to ako kúpnu cenu. Keď dá niekto 30 miliónov a korunu, tak dostane ten pozemok. Samozrejme nastal obrovský poprask v meste, pretože nevedeli, čo s tým. V mestskej kase sa objavilo 30 miliónov, nevedeli, čo s tým. V tom čase to držalo už len na podpise primátora, primátor 31. 12. 2008 sa rozhodol teda podpísať a pozemok bol predaný na základe osobitého zreteľa.
Ale v Trnave máme aj iné príklady. V Trnave máme príklad, že 6,5-árový pozemok na mestskej zeleni sa predá synom, ktorý je zhodou okolností poslanec Národnej rady aj člen miestneho zastupiteľstva, svojmu vlastnému otcovi a mestské zastupiteľstvo vo svojej vlastnej etickej komisii odhlasuje v podstate to, že otec poslanca nie je jeho otec a osobitý zreteľ platí a napriek tomu, že to dáme preskúmať prokuratúre, ktorá jediné, čo konštatovala, že nemôže zasahovať do pôsobnosti mestského zastupiteľstva, tri pätiny procesuálne bolo naplnené a tým pádom osobitý zreteľ na výstavbu čerpacej stanice v mestskej zeleni v Trnave schváli a prokuratúra s tým neurobí nič.
Preto tento návrh vítam a ak sú tu nejaké kuvičie hlasy, že treba ísť ďalej, dobre, ako viem si predstaviť, že jedna z tých podmienok, že ak mesto stopercentne vlastní nejaký pozemok, budovu alebo nejaký majetok a nie je tam žiadne iné spoluvlastníctvo, tak to treba zabetónovať a takýto majetok sa nemôže do budúcna predávať s osobitým zreteľom, nech sa tri pätiny poslancov uznesú akokoľvek. Ako bolo by to tvrdé. Myslím si, že na signál, na vydanie signálu dostatočné, ale aby sme zvrátili ten neblahý stav toho, lebo tam sú ešte iné procesuálne veci, samozrejme, že takéto veci sa dejú v júli alebo v auguste, keď je treba zmeniť územný plán kvôli takémuto predaju, tak teda obyvatelia sa zvolajú na 1. 8., aby náhodou niekto tam neprišiel, v lete si to nevšimol, čiže je obrovská snaha a môžete hovoriť s tromi pätinami miestnych poslancov, lebo kvôli tomuto predaju pozemku som dvakrát vystupoval na miestnom zastupiteľstve, cez užívaný inštitút poslanca Národnej rady, ktorý tam môže, nepomôžete si.
Nepomôžete si ani ako poslanec Národnej rady, nepomôže si listom šéf, v tom čase šéf poľnovýboru a environmentálneho výboru, ktorý jasne hovorí a pýta sa poslancov, že či mal niektorý z nich v programe, že mestská zeleň bude upravovaná spôsobom čerpacej stanice, interpeluje primátora a poslancov, podpredsedníčka Národnej rady, poslanec Národnej rady vystúpi, dá sa to skúmať na prokuratúru, nepomôžete si, proste tri pätiny sa nájdu a pozemok s osobitým zreteľom, ktorý ja dodnes neviem, ako keby sa ma mal niekto opýtať, že alebo tých poslancov, čo to schválili, že možno aj preto teraz v Trnave prehrali, že či existuje, alebo ako ho budú definovať, ten osobitý zreteľ, tak ho nenájdeme, pretože čerpacia stanica v tej lokalite je, 30 sekúnd naľavo je jedna a dve minúty napravo je druhá. Čiže do zastavanej, medzi rodinné domy jedna čerpacia stanica pribudla, na mestskú zeleň, lebo je tam detské ihrisko, tam boli ľudia na tom zastupiteľstve, ktorí hovorili a dokonca v IBZ, v individuálne bytovej zástavbe sa predávajú pozemky za 120 eur v tej lokalite a tento pozemok bol predaný za 83 eur. Tam boli ľudia, ktorí navrhovali, že ho kúpia za 500, aby tam tá pumpa nestála, že príde a proste tých 6,5 áru kúpi iba preto, aby ho teda vlastnil a nikto mu do predzáhradky, alebo záhrady jeho rodinného domu nestaval čerpaciu stanicu.
Čiže vítam tento návrh, ja ho podporím a dúfam, že, nechcem byť ostrý veľmi, ale že niektorí poslanci naozaj si doštudujú to, čo navrhuje navrhovateľ a to je to, že sa procesne do odsúhlaseného osobitého zreteľa môže dať v priebehu, myslím, že 30 dní, návrh inej ceny, ako vyšlo v osobitom zreteli a spravíme, keď nie teda apriórnu súťaž, tak posteriórnu, alebo vyvoláme teda súťaž po odsúhlasení osobitého zreteľa. Je to riešenie, ja si myslím, že elegantné a možno by to zvrátilo neblahý stav, že 80 % majetkov samospráv sa predáva na základe osobitého zreteľa.
Ďakujem za pozornosť.

Jozef, je chvályhodné, že ťa trápi, ako sa kšeftuje v Trnave s pozemkami, ale ja by som ťa chcel upozorniť, že návrh tohto zákona rieši o, aby som to presne prečítal, ktorým sa mení zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Čiže, aby si pochopil, tento zákon rieši územné celky a nie samosprávu Trnavy.

Vieš čo, Dušan, ja si myslím, že či budeme hovoriť o regionálnych parlamentoch alebo samosprávach, máme ten istý problém. Tieto vaše procesuálne srandičky, ktoré sa tu, ako tebe nevadí, že samospráva predala 80 % majetku tak, že je to dopredu dohodnuté? Ako tým, že vždy budete proste ňúrať v nejakom, v procesuálnej veci, kto, čo, podstata je, aby sa súťažilo a nie dohadovalo sa vopred. Toto je jediná, lebo keď sa súťaží, vieme vygenerovať cenu, ktorá je v zásade vyššia, ako keď ty sa dohodneš so svojimi straníckymi alebo akýmikoľvek ľuďmi a tá legislatíva tuto nie je dobrá. Či budeme hovoriť o regionále, alebo budeme hovoriť o komunále. Ak sa na tomto zhodneme, môžeme ísť ďalej. Dopo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, dámy a páni, hneď na úvod mi dovoľte ako spravodajcovi hlavne tú poslednú prestrelku dať do poriadku tým, že áno, tento návrh zákona sa dotýka osobitného zreteľa predaja majetkov pri vyšších územných celkoch, ale o dva body ďalej, v 92. bode pán kolega Hlina navrhuje v tlači 1260 to isté, ktoré sa bude dotýkať tých obcí a miest. Čiže nečudujte sa kolegom, ktorí vystupujú a veľakrát používajú častejšie príklady z tých obcí a miest, lebo to je im možno trochu viacej bližšie. Možno bola chyba, mali sme navrhnúť spoločnú rozpravu k týmto dvom bodom, lebo asi by sa to hodilo, ale už to asi nevrátime. Ale možno tým, že rozprávame aj o tých obciach a mestách, si ušetríme debatu o tie dva body ďalej. Takže v podstate tu taká spoločná neoficiálna rozprava k tým dvom návrhom zákona beží.
Hneď na úvod musím povedať, že aj ja podporujem tento návrh zákona. Naozaj, keď si občas pozriem program niektorých župných zastupiteľstiev, tak vidím tam, že týchto bodov predaja majetku z osobitného zreteľa je tam veľmi často, často sa opakujúce body a funguje to asi tak, že aj určitý taký lokál patriotizmus, že na jednom vuckárskom zastupiteľstve sa posunie nejaká bytovka mestu XY a tí poslanci z vyššieho územného celku, ktorí sú z inej lokality a z iného mesta, si povedia, no dneska to schválime tam tým, na budúcom zastupiteľstve náš pán primátor bude niečo potrebovať. Tak by to nemalo byť. Tak by to nemalo byť. Ten ako osobitný zreteľ naozaj mal byť a bol takto myslený v zákone, že ako pán kolega Hlina rozprával, že funguje niekde charita na VÚC-karskom alebo VÚC-kárskej alebo obecnej budove a možno tá charita by mohla čerpať aj nejaké granty alebo možno aj eurofondy, ale keďže ten majetok nemá napísané na liste vlastníctva, ako ona mesto, župa vie, že do tej budovy nie je schopná investovať peniaze a dlhodobo tento majetok nepotrebuje, tak z princípu osobitného zreteľa sa posunie táto budova.
No lenže ono to tak nefunguje. Naozaj, ako pán navrhovateľ hovoril, ešte chvíľu budeme váhať a nebude potrebná takáto novelizácia, lebo už nebude čo predávať našim VÚC-kám, obciam a mestám, lebo poznám také okresné mestá, ktoré predávali, predávali, predávali, nie vždycky z princípu osobitného zreteľa, aby som bol objektívny, a dneska, keď tam budete primátorom alebo poslancom, fungovalo to tak pätnásť rokov a dneska už nie je čo predať, aký majetok predať. A dneska zisťujú, že oj, už nie je čo predať, tak je problém samozrejme. Preto podporujem takýto návrh zákona.
Ak tu bolo hovorené o tých obciach, kolega Bublavý o tom hovoril, naozaj na tých menších obciach, stredných obciach sa to veľmi výrazne nedeje a poviem vám aj prečo nie. Tá spätná väzba od občanov, tí poslanci obecného zastupiteľstva alebo starosta, tam to majú hneď. Tam keď by niečo také urobili, tí ľudia sa s nimi prídu pohádať. Okamžite prídu na úrad na druhý deň. Povie, čo vy ste včera urobili Mišovi, Janovi, ste z osobitného zreteľa predali krčmu, čo to je za blud? Tam sa to tak veľmi nedeje. Pri tých väčších obciach a VÚC-kach, keď tá anonymita tých poslancov, keď už rozhodujú o takom veľkom území toho mesta alebo VÚC-ky, kde to tak nie je pod drobnohľadom, kde ten občan nevie na druhý deň prísť a vynadať im, musím to tak rovno povedať, tak tam sa to deje častejšie a presne tie percentá, ktoré tu aj pán kolega Hlina rozprával alebo Viskupič, spomínali najčastejšie Košice, Bratislavu, Trnavu. To je presne o tom, čo hovorím. Na tej malej obci si to ten starosta veľmi rozmyslí aj s poslancami, či niečo také urobia, lebo okamžite sa nájde iný súkromník, iná partia, ktorí povedia, však aj my sme to mohli takto odkúpiť a preto podporujem tento návrh zákona.
Ak sa niekomu nezdá dokonalý, prvé čítanie nie je o tom, či ten zákon je dokonalý. V druhom čítaní sa môžu nejaké veci vyprecizovať, vylepšiť. Prvé čítanie je o tom, že či potrebujeme takúto problematiku riešiť. Ja si myslím, že áno. Je to akútne a preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Tak lepší sa to, lebo aj nejaká diskusia bola, aj kolegovia z vlády, z vládnych poslancov sa k tomu vyjadrili a vidíte, vyprovokovali ste ma k tomu, že musím vás doučiť v tom. Lebo my sme sa dopracovali aspoň k tomu, že môžeme predniesť tie návrhy. To chvíľku trvalo, hej, lebo tu, už tu bola vôľa, že, nieže vôľa, tu už bolo rozhodnutie, že nebudete ani prednášať, takže som rád, že sme si vydobyli naspäť právo, naše právo, ktoré máme, kolegovia, predniesť svoje návrhy. Ešte ako, ako dospieť k tomu, aby ste ich prečítali. Však? Ešte ako sa dopracovať k tomu, že by si ich niekto, aspoň niekto z klubu prečítal. Viete, že aby neurobil nad nimi kríž len preto, že to je opozičný návrh.
Ale ja viem, že tu je stret dvoch koncepcií. Ja nechcem filozofovať, lebo ten, čo tu bol a už odišiel, ten mal, ale sekunduje mu kolega, ktorý prevýšil na podpredsedu, že parlament slúži na presadzovanie vládneho programu. Čiže vy máte. To je vlastne, parlament slúži na presadzovanie vládneho programu, ale ja si myslím, že parlament slúži na to, aby sa tu stretli nejaké koncepcie, nejaké vízie a cizelovali aj v diskusii a hľadali sa riešenia. To sú možno dva strety filozofické, ale ja ako poľnohospodár nebudem filozofovať. Ja len rozmýšľam, že ako vás primäť k tomu, aby ste to aspoň čítali. A ktorí si pamätáte, ktorí nie, ja som povedal, že ja predložím, stiahnem, predložím, stiahnem a aj preto, aby som vás primäl k tomu. A ja vám garantujem, že keď sa niekto vyjadrí k môjmu zákonu a povie, je to hlúposť ako dvere, alebo povie, neschválime to preto, lebo ty alebo vy, alebo neschválime to teraz, schválime to potom, to je jedno.
Ale keď chcete korektný postup, ja vám poviem korektný postup. Nestiahnem ani jeden návrh, môj návrh zákona vtedy, keď vystúpi niekto zo SMER-u a povie k nemu svoje stanovisko. Keď povie hocijaké, úplne jedno aké, ale to znamená, že znova povýšime o stupienok ďalej. To znamená, že niekto sa k nemu vyjadrí. Nie je to vašou povinnosťou, tak ako je mojím právom ho stiahnuť. Takže môžeme o tom hovoriť, čo je viac, čo je menej. Čiže ja vám korektne hovorím, že keď niekto z vášho klubu vystúpi za túto ambonu, povie, tento návrh zákona je zlý preto, lebo, alebo hocičo povie, to je jedno, tak vám garantujem korektne, džentlmenská dohoda, nestiahnem ho. Keď však nie, tak, žiaľ, musím povedať, že prípad od prípadu použijem tento inštitút. Neviem, taký je svet. My sa proste k nejakým výsledkom musíme dopracovať. Už teraz sme trošku polepšili. Aspoň môžeme tu povedať, čo chceme, už bola vôľa nám aj to zakázať.
Prosím vás, pán kolega Petrák, prosím vás, dajte si, pozrite si to v kľude. Nikto nehovorí, že nemôžte predávať s osobitným zreteľom. Nikto to nehovorí, ani prenajímať. Hovoríme v tomto návrhu, že upravíte to tak, že keď sa rozhodnete to urobiť s osobitným zreteľom, tak umožníte niekomu, kto má na to iný názor a je pripravený ponúknuť viac, že sa môže, že môže ponúknuť viac. Proste vy umožníte niekomu ponúknuť viac. Dokonca zákon hovorí, že o koľko viac, aby to bolo relevantné, aby to nebolo o euro, o päť eur. Rozumiete, aby to bola suma, ktorá je relevantná k tomu. Čiže my hovoríme: dovoľte niekomu ponúknuť viac. Keď ponúkne o 20 % a viac, tak jedine, čo sa od vás chce, pán Petrák, vám to hovorím, tak jediné, čo sa od vás chce, aby ste ten bod zaradili do bodu programu toho zastupiteľstva pred tým bodom, ako budete rokovať. Nikto vám neupiera právo to predať, prenajať hodným osobitného zreteľa. Ale dáte to pred to a môžete kľudne zahlasovať, že nie, že neakceptujete. A vtedy presvieti vás tá hodnosť osobitného zreteľa.
To je, o čom chceme hovoriť, lebo ten inštitút bol primárne zavedený na to, že je to hodné osobitného zreteľa. Takže keď to je, tak je kľudné, ale keď to nie je, tak žiaľ, vtedy to bude svietiť. Vtedy to bude svietiť, lebo potom bude bod 37, predaj pozemku XY za 100-tis. eur a následne bude bod 38, predaj toho istého pozemku za 40-tis. euro. A možno, niekoho možno bude zaujímať, no ej bisťu, ale kde je tých 60-tis. euro? A teraz je na vás, na poslancoch, na primátorovi, na starostovi povedať: vážení, tých 60-tisíc, viac sme nezobrali preto, lebo. Nech sa páči, pripravte si argumentáciu, choďte do kulturáku, choďte to tým ľuďom vysvetliť a poviete, prečo ste prijali toto rozhodnutie. Nikto vám neupiera to právo rozhodnúť, ale musíte ho vedieť zdôvodniť. O to ide. Musíte sa vedieť postaviť čestne pred tých ľudí a povedať, preto a hotovo, držte si to, stojte si za tým.
Konečne treba pochopiť jednu vec, že vy nerozhodujete o svojom majetku. Ja žasnem niekedy, jak si niekto myslí, že voľbami sprivatizuje mestský majetok. Ja niekedy žasnem, že ľudia si ako keby chytili po voľbách, po úspešných voľbách na LV-čko majetok mesta. Akože (povedané so smiechom) pripísal sa im na LV-čko všetkým poslancom. Nie je to tak, vážení. Vy len v tom čase a priestore spravujete ten majetok a vašou povinnosťou, no len žiaľ, to tak nevnímame, je spravovať ho čo najefektívnejšie, čo najhospodárnejšie, čo najlepšie. Ja viem, že to sú už klišé, to už nikto nepočúva. Lebo už aj koniec-koncov nemáte čo spravovať, lebo už všetko je predané. Ale, prosím vás, toho málo, čo zostalo, tento návrh hovorí o tom, že umožníte niekomu dať viac a umožníte mu o tom hlasovať. Niekto chce dať viac. Nie je zlomyseľný, neni zlý, chce len proste, tiež chce ten pozemok, je ochotný dať viac, tak mu dovoľte dať viac. Aspoň o tom hlasujte. Nikto vás nenúti mu to predať. Je to nejaká para, para súťaž. Neni to, no keď ste sa už rozhodli s osobitným zreteľom. Vždycky je najkorektnejšie ísť normálnou súťažou. Ale ešte to, ja neviem, chápeme, pán Petrák? Chápete už teraz alebo nie? Ani nepočúvate. Viete, ťažko sa tu robí. Fakt sa tu ťažko robí.
Len to je presne o tom, že nerozprávate o vašej stodole. Nerozprávate o vašich desiatich ároch, ale to sú 10 árov stodolatých ľudí, tých ľudí, ktorí sa v tom narodili a ktorí vám dali tú dôveru, ktorú vy častokrát zneužívate, aby ste s tým hospodárili čo najefektívnejšie. A zákon je na to, aby to tak bolo, sa tvoria tu. To je celé, ľudia moji zlatí. To je celé. Tuná je zákon, ktorý to pomôže a nikto, tu to nikoho nezaujíma. Nikoho to nezaujíma a nevedia, o čom hlasujú, ani nevieme, čo je v texte, nevedia ani, čo je v tele zákona, celé zlé.
A presne tak, pán kolega Bublavý, mierne musím, nekorektné to bolo, lebo naozaj to, že išiel, to je úplná náhoda, že majetok vyšších územných celkov, majetok obcí, to je úplne synergicky spojené. To sa musí predložiť v jednote. A ja vám teraz sľúbim, že vzhľadom k tomu, že tu bola aká taká diskusia o vyšších územných celkoch, ale v zásade sme rozprávali aj o majetku obcí, tak za, o ob tento bod bude obcí a tam budem do minúty, dobre? Lebo to zjednodušíme. Len to úplne synergicky spolu súvisí. Takže fakt to bolo mierne nekorektné, že ste to takto potrebovali povedať. Neviem, na čo to bolo dobré, no.
Dá sa, nedá sa. Nedá sa. No škoda, nedá sa, ale pre pamäť tohto miesta bol som tu, povedal som to, z toho mála, čo zostalo, sa dalo ešte možno niečo zachrániť. Mohlo sa dať zaplatiť viac, mohli ste niekomu, nezáležalo. Nezáležalo. Ja viem, že tu na niečom úplne inom záleží. Však sa dozvedáme dennodenne, na čom tu vlastne záleží. Dennodenne sa tu dozvedáme, na čom tu záleží, na čom sa dá zarábať. Viete, čo sa dalo, sa predalo, mestám zostali len chodníky, ešte zostali obedy pre pacientov, ešte cétečka. (Povedané so smiechom.) Ja neviem, do čoho sa ešte kto vrhne. Ja neviem, tu čo ešte sa bude dať sprivatizovať. Kostoly, lebo neviem. Podľa mňa budú, ešte poplatky za omše budete vyberať. Alebo poplatky za, ja neviem ešte. Fakt si neviem, rozmýšľam, že čo, na čom by sa dalo ešte. Už daň zo vzduchu, to už je za hranou, ale však na niečo prídete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, toto je mimoriadne dôležitý zákon, i keď by jeden nepovedal, že čo môže taký zákon o priestupkoch mať, na čo vplyv a by ste neverili. Poviem vám. Bude to aj taký zákon, ktorý bude jeden s našou, z našej vlakovej agendy aj v politickej práci. Už všeličo sme dopracovali tam, kde sme dopracovali. Už to vyzerá, ako to vyzerá častokrát v tých mestách. A tam, kde to vyzerá lepšie, tam, kde to vyzerá horšie, aj tam, aj tam sú ľudia, ktorí, ktorým je už všetko jedno. Ktorým je už všetko jedno, ktorých častokrát hlava z ničoho nebolí a keď, tak z toho lacného vína. A viete, to je, to nie je problém, ja verím, ja, verte, tú empatiu, tú senzibilitu na to mám, že to je aj tragédia, ale častokrát keď vidím chlapa so zdravými rukami a s fľaškou vína na lavičke v mestskom parku, tak ťažko ma bude presviedčať o príbehu zložitej situácie, pokiaľ má zdravé ruky. Čiže tam potom môžeme hovoriť o korelácii, alebo o miere zavinenia aj svojou vlastnou, vlastnou mierou zavinenia.
Nuž ale, čo tým chcem povedať? Prosím vás pekne, zjednoduším to. My máme, my sme častokrát terorizovaní na námestiach ľuďmi, ktorým je už všetko jedno, ktorí okupujú lavičky, ktoré sú určené pre ľudí, ktorí si chcú oddýchnuť, ale nemôžu si na nich oddýchnuť, lebo sú, s prepáčením, pomočené, sú zašpinené, sú v dezolátnom stave, sedia na nich ľudia, ktorí pijú víno, ktorí proste to znečisťujú, či pod seba alebo vedľa seba, celý deň okrikujú. A tá bezmocnosť je v tom, že tým ľuďom nič nemôžte. Nič. V zásade ste z pohľadu, ste bezmocní. Ja som bol nie raz, nie dvakrát svedkom toho, či mestská alebo, alebo štátna polícia, proste na tvári činu, na tvári miesta je bezmocnosť v tom, že nemôžte v zásade tým ľuďom nič. Môžete im vypísať, môžete im vypísať papier podľa § 47 alebo 49, to sú tie priestupky voči verejnému poriadku alebo občianskemu spolunažívaniu, ale videl som to, on ho vypísal, ten policajt a ten človek ho takto pred ním pokrčil a takto hodil do koša. Oni vedia, prečo to tak robia. A ten policajt, viete a to je presne, možno aj tam je niekde koreň toho, že prečo niektorí policajti potom reagujú v takom, by som povedal, extréme, jak sme boli svedkom. Lebo keď dlho, dlhodobo frustruje, je frustrovaný takýmito situáciami, tak sa to niekde prejaví. A naozaj tá bezmocnosť v tom, že my sme už aj eliminovali, že slovný atak na policajta, ja som videl, kde policajtom nadávali tak škaredo, že, že to, však samozrejme tu to nemôžem povedať, ale to ani inde nepoviem pomaly a povie to policajtovi beztrestne. Hej?
To je jedna vec, ale druhá vec je aj v tom, že tá bezmocnosť toho policajta, ale aj vôbec občana je v tom, že nič sa neudeje. Proste oni v tom parku budú sedieť stále, budú močiť do kríka stále a budú aj horšie robiť do toho kríka a budú tam vykrikovať stále. Lebo vy im dáte pokutu za občianske spolunažívanie, ale on ju takto pokrčí a vyhodí. Neporadíte si. A naozaj sme rozmýšľali, že akým spôsobom toto riešiť. Neexistujú spôsoby, ktoré by to riešili tak, aby ste nedošli do konfliktu s ľudskými právami. Samozrejme, to je veľmi citlivé. Tam treba veľmi opatrne k tomu pristupovať. Ale je jedno z riešení a tu vám ho dovolím si ponúknuť a hovorí o tom, že policajti, respektíve ten orgán by mal právo v takomto prípade zaistiť hmotnú vec, hnuteľnú vec vo vlastníctve toho priestupcu, pokiaľ neslúži na zabezpečenie základných životných potrieb, do doby, kým nezaplatí tú pokutu.
O čo ide? Prosím vás pekne, v praxi. Hovorme stále v praxi. Nebudem tu teoretizovať, sa dá na školách, ešte na ako ktorých, ale tam by sa malo. My, my hovorme v praxi. V praxi to bude znamenať to, pokiaľ zostaneme v tom prípade, že máte fakt, že opilcov v parku, ktorí terorizujú častokrát, terorizujú ľudí, hej a mamičky a neviem čo, že svojím správaním, tak keď príde policajt, tak môže, okrem toho, že im vypíše ten blok, ktorý už vedia oni, že ho nezaplatia, tak po prijatí tohto, tejto novely priestupkového zákona im môže povedať: tak a vážení, teraz vám zoberiem to víno a zoberiem vám tieto cigarety dovtedy, kým mi nedonesiete tú pokutu. Samozrejme, nikto si nemyslí, že policajti, je to mierne obťažujúce a nikto nebude teda v igelitke nosiť nedopité víno a nedofajčené cigarety, ale ja vám poviem, že čo sa stane. V prípade, že sa to tí ľudia dozvedia, že táto právomoc existuje u toho zboru, u tohto orgánu, tak oni budú vedieť, že pozor, oni mi môžu zobrať to víno a môžu mi zobrať tie cigarety, čo je častokrát pre nich to najcennejšie, čo v danej chvíli majú. Ale pozor, neslúži to na zabezpečenie základných životných potrieb. Hej? Keby tam jedol chleba, tak mu nikto nezobere chleba, ale víno a cigarety, na tom sa, verím, že zhodneme, nie sú základné životné potreby.
Čiže nám sa stane to, že naozaj sa podarí pomôcť veľa samosprávam a mestám, kde si nevedia s tým rady. Lebo tí ľudia, tí, to sú v zásade aj častokrát tí istí ľudia, ktorí prepadnú cez to aj sociálne dno, žiaľ, častokrát niektorí svojou vinou, niektorí nie. Teraz pre túto chvíľu neriešme, každopádne ešte to, že niekto prepadol, ešte neznamená, že má byť na obtiaž tým ďalším, ktorí bojujú o, o dôstojný život.
Čiže môže sa stať to, že pokiaľ budú vedieť, že v tom parku ten policajt má právo im zobrať to víno, má právo zobrať im tie cigarety, no tak tam nebudú provokovať v tom parku. Chápeme to? Prosím vás. Pre ľudí to hovorím. Prípadne vyviňte tlak na svojich zastupiteľov, že je jedna možnosť, ako to riešiť a je to takáto možnosť.
Ale aj druhá možnosť je. To napríklad spomeniem pána Dobrovodského, ktorý je na pomaly dennej báze konfrontovaný psychickým terorom typu, neviem čo, nejdem to tu ani opakovať, ktorý je tiež znova nepostihnuteľný. A to nie je len Dobrovodský v Malackách, to verím, že je aj kopu obcí na východe Slovenska, kde naozaj sa stávajú častokrát ľudia obeťou takého psychického teroru typu vykrikovania, takého hrubého nátlaku, však to koniec-koncov je ten § 49, kto naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním sa alebo hrubým správaním, hej? To sú častokrát naši neprispôsobiví občania, ktorí vedomí si svojej beztrestnosti, hej, nepostihnuteľnosti, lebo nemajú z čoho, proste konajú tak, že terorizujú, alebo sú tí občania terorizovaní. A on a policajt im nič nemôže, nič im nemôže. Môže im vypísať papier, ktorí oni zahodia do koša. Ale v prípade, že by ten človek mal pri sebe mobil, čo častokrát majú mobil alebo cigarety, alebo neviem čo. No, áno, môže im pre potreby zaistenia toho, aby sa im zaplatila tá pokuta, zaistiť ten mobil. Lebo ani mobil nie je základná životná potreba. Môže im zaistiť tie cigarety. Proste, má nejakú páku v rukách. Má niečo v rukách, čo môže použiť. Niečo im dáte. Lebo nič neni horšie, jak bezmocný policajt. Ak máte bezmocného policajta, tak sa potom nečudujme, že to je čoraz horšie.
Čiže nevyriešime, nespasíme všetky problémy tohto sveta, ale pomôžeme. Ja vám naozaj hovorím, že aj z praxe viem, čo sa týka priamo námestia SNP, ale to potvrdia a verím, že aj Košičania, u nich na hlavnej, aký majú problém, alebo kde inde, hej, že proste si nevedia s niečím rady, no, tak si budú vedieť dať už potom rady. Budú. Keď to prijmeme, či prijmeme, neprijmeme, neviem. Nechám to na vás. Keď neprijmeme, pokračujeme s tým ďalej. Budeme to neustále a sústavne predkladať, lebo je to dôležité. My sa k tomu dopracujeme.
Viete, keď sa zverejnil tento návrh, niekde to aj bolo, tak spustila sa taká diskusia, že, že budú brať autorádiá a neviem čo, že šoférom budú brať autorádiá. Prosím vás, nikto nebude brať šoférom autorádiá. Nikto. Tam je, to je presne to, čo sa upraví potom tým nariadením policajného zboru, že kedy sa uplatní tento inštitút. A koniec-koncov, prísne vzaté, načo by bral niekto autorádio, keď jemu je lepšie vypísať ten blok. A dneska človek, ktorý má trvalé bydlisko, ktorý má nejaký príjem, tak neutečie systému, hej? Pred systémom sa neschováte. Ten systém vás dobehne a dobehne vás ešte horšie, lebo vás dobehne aj s exekútorom, to znamená, vás to vyjde drahšie. Čiže policajt nemá záujem vám vybrať autorádio. Načo? On vám ho kľudne nechá. Vypíše vám papier, lebo skôr či neskôr sa k tomu, k tým peniazom, budete musieť ich zaplatiť.
Čiže všetci tí, čo sa vytvorila nejaká obava, že bude to nejaký bič na, na ľudí, ktorým budú, nebude to tak. Naozaj to tak nebude, lebo jednak sa to upraví tým nariadením, teraz už neviem, či to bude v kompetencii prezidenta Policajného zboru alebo ministra, však to už oni vedia, koho. Hej? Aleže v akých prípadoch má tak postupovať. Hej? A pri akých priestupkoch. Takže, ak my primárne hovoríme o priestupkoch štyridsať sedmičky a štyridsať deviatky, to znamená, to sú tie verejné poriadky a občianske spolunažívanie mimochodom, lebo, a čo je aj dôležité pre primátorov, a to by som bol rád, keby to prípadne nejako vnímali, lebo pokiaľ sa nemýlim, tak výnosy z týchto pokút sú príjmami obcí. Hej? Takže im by tiež malo záležať na tom, hej, aby teda aká taká vymožiteľnosť z tohto bola. Nuž, ale keď ju transformujeme do nedopitej fľašky vína, tak z toho veľa mať nebudú. Ale budú mať aspoň poriadok na uliciach. A tam je naozaj, to je, v to verím, že sa nebudeme sporiť. To už ste zažili viacerí, že tam je častokrát situácia neriešiteľná. Keď to chceme riešiť, tuná je návrh zákona, ktorý to pomôže.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, teda tlač 1259. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý predstavil predkladateľ v úvodnej reči.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.