46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia na balkóne, v prvom rade, keďže tiež som praktizujúci advokát, oznamujem v zmysle podľa mňa dnes nefunkčného zákona o ochrane verejného záujmu už len zo slušnosti, aj keď bez sankcie, to, že mal by som mať alebo je potenciál, že mám osobne záujem na tejto veci ako advokát, ale mám osobný záujem na tejto veci hlavne ako občan, pretože chcel by som a budem robiť všetko pre to, aby predložené kódexy boli v prospech občanov, a toto je môj úprimný a osobný záujem.
Mať príležitosť vtlačiť právnemu poriadku len ťažko zmazateľnú pečať je, nebýva zvykom a civilné kódexy zanechajú naozaj, naozaj neskutočnú stopu, ak budú spravené dobre. Naozaj, ak budú spravené zle, tá stopa bude, ale bude negatívna a po tom, myslím, že nikto v tejto sále netúži. Takáto príležitosť nastane raz za niekoľko dekád a zvykne presiahnuť funkčné obdobie ministra. Aj z tohto dôvodu si myslím, že táto debata by mala byť prísne, prísne odpolitizovaná. Možno sa teda na vec pozerať, niektorí kolegovia to možno urobia a prísne politicky a bezbreho kriticky, ako to často v opozícii robíme, a čo je legitímne, alebo sa mám na celú vec pozerať úplne vecne a pomôcť dať tým kódexom takú podobu a takú formu, ktorá má napomôcť. To nie iba súdom, vyšším súdnym úradníkom, ale predovšetkým občanom. Pretože tieto kódexy, tieto tri kódexy nebudú používať sudcovia rok, dva, tri, kedy sa to zmení. Samozrejme, budú nejaké opravy, k tomu sa dostanem, ale keď sa pozrieme na predchádzajúci Občiansky alebo dnes platný Občiansky súdny poriadok, ktorý platí 50 rokov alebo 52, tak tieto kódexy robíme na, verím, že aspoň na 50 rokov. Verím, že to budú kódexy, ktoré budú platiť aj pre naše deti, prípadne ich deti. Preto dávam tu veľký dôraz, aby sme sa pokúsili byť čo najviac odpolitizovaní.
Ešte predtým, ako sa dostanem ku konštruktívnej kritike, to, čo ma v tej, poviem pár vecí možno procesu toho, ako, aké, aké bol, aký bol prijatý návrh týchto kódexov. To, čo ma mrzí v tejto súvislosti, je hlavne fakt, že na príprave procesných kódexov sa nekomunikovalo dostatočne a priebežne s opozíciou. Rekodifikačná komisia funguje, ak sa nemýlim, od leta 2012. To je takmer 3 roky. Keďže tieto kódexy bude schvaľovať toto plénum, som presvedčený o tom, že poslanci opozície sa mali zúčastňovať aspoň na nejakých tých míľnikoch, na nejakých kľúčových veciach a príprave tých kódexov. Ak sa nemýlim, ten úmysel tu bol niekedy minulý rok. Žiaľ, nebol zrealizovaný, nebudem špekulovať, kvôli čomu, akurát mi to teraz vyplýva tak, že len aby sme nemali náboje na, na, do rozpravy na opozíciu, čo sa mi zdá, že pri tejto veci nie, nie úplne zmysluplné. A myslím, že ani v demokratickej spoločnosti nie je úplne správne, ak nahlodávame legitimitu tých kódexov práve preto, že opozícia bola vyblokovaná, pretože my zastupujeme určitú časť občanov, a myslím si, že mali sme mať prístup ku komunikácii a k vecnej konštruktívnej kritike už skôr. Pretože teraz, tak ako to býva bežne, väčšina návrhov zákonov z vládnej strany prejde, či hovoríme áno, alebo nie. Bez kritiky. Toľko tu k procesu.
Z tej... alebo druhá strana mince je, že rekodifikačná komisia z toho, čo som videl, po obsahovej stránke, po naozaj kultivovanosti jazyka a funkčnosti právneho jazyka, v tomto prípade dala nepochybný fortieľ k tomu, aby kódexy boli použiteľné aj pre bežných občanov, za čo som veľmi rád, aj keď musím povedať, že je to zmena pomerne odvážna. Odvážna hlavne preto, že dnes justícii neverí takmer nikto. Z hľadiska rebríčkov sme na tom najhoršom možnom umiestnení v Európskej únii, aké môžeme mať. Aspoň podľa posledných informácií, ktoré mám. Ak sme sa posunuli, budem sa tešiť. Preto je aj táto zmena odvážna najmä preto, že tú dôveryhodnosť súdnictva nahlodávajú práve sudcovia, ktorí z veľkej časti neovládajú už súčasný Občiansky súdny poriadok, a dnes im dať do rúk nové kódexy bez toho, aby dostali dostatočnú dobu na to, aby sa, aby sa pripravili na aplikačnú prax, myslím si, že ak to neurobíme dobre, ak nebudeme alebo ak nezačneme sudcov kontinuálne vzdelávať, dôjdeme ešte do horšej situácie, v akej sme teraz. Ani nie v rebríčkoch, tam už nemáme kam prepadnúť. Už nikto sa nebude chcieť súdiť. Nikto nebude veriť súdom a ľudia budú využívať iné metódy nátlaku na vymoženie svojich práv, k čomu sa, myslím, dostať nechceme.
Treba povedať, že odvaha ministerstva alebo ministerských úradníkov, alebo rekodifikačnej komisie bola aj v tom, že sa dali na to, prerušiť diskontinuitu socialistického Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, a ktorý už dnes mal 87 novelizácií, a ak si prirátame dnešný prvý bod tejto schôdze, kedy sa opäť tento kódex novelizuje, bude to už 88. novelizácia, čiže ja som rád, že sme sa odchýlili od tých socialistických termínov, ako je účastník konania. Napríklad. To je predsa strana konania, strana sporu, nie účastník, ak hovoríme teda o civilnom správnom konaní, a takýchto vecí je tam možno nájsť viacero. Čiže preto odvaha a v tomto, v tomto úmysle rekodifikačnú komisiu podporujem.
Podľa mňa, keď sa vrátim späť k tomu procesu, že opozícia bola vynechaná, nemyslím si, že toto zasanuje nejakým spôsobom prísľub pána ministra, že budeme rokovať až ob schôdzu, resp. budeme mať takmer dva mesiace na to, aby sme mohli rokovať o prípadných zmenách. Ale pán minister nepochybne vie, že sa nájdu medzi poslancami ľudia, ktorí majú princíp s celou koncepciou. Ako to potom prekopeme? Zlúčime ich? Alebo, alebo... Proste mne sa to javí, že takáto komunikácia po prvom čítaní je nič iné, iba hra pre ľudí a pre voličov, ukázať im, že však my sme s nimi komunikovali a nič iné nebolo treba. Verím a dúfam, že pri Občianskom zákonníku, ktorý pán minister taktiež pripravuje, teda pri hmotnom práve, dúfam, že pán minister povie, že teda či bude, alebo nebude prijaté toto volebné obdobie, sa budeme správať trošičku inak a opozíciu prizveme aspoň, ako som povedal, tie míľniky v tých kódexoch, aby sme zachytili ten úmysel a vyjadrili súhlas alebo nesúhlas. Aby sme nerobili voľačo, čo sa potom bude meniť, ako sa stalo v Čechách, kedy prijali tisícparagrafový Občiansky zákonník, a teraz majú, teraz uvažujú nad tým, ho rozdeliť. Toto by sa nám nemalo stať a to bolo iba preto, lebo tam bola zmena vlády, lebo nekomunikovali. Nekomunikovali poriadne. Prosím, predíďme tomuto. Či to budete vy alebo nejaký iný minister, skúsme v takýchto zásadných veciach, ktoré majú byť na prospech občana, komunikovať spolu a odpolitizovať takéto kódexy.
K nejakej všeobecnej kritike, potom ku konkrétnej jednotlivých ustanovení alebo vybraných. Je určite treba polemizovať podľa môjho názoru o oddelenosti, o formálnom oddelení Občianskeho súdneho poriadku na tri kódexy, určite aj o terminológii, ktorá je s ohľadom na ostatné právne normy už dnes platné a účinné nejednotná, rovnako tak o normatívnom, normatívnych implikáciách jednotlivých inštitútov. To sú také tri veci, nad ktorými môže byť diskusia, nad ktorými mala byť diskusia.
Pri tej prvej musím povedať, že mne, som rád, že OSP-čko alebo Občiansky súdny poriadok bol oddelený na tri kódexy. Ale nie ideologicky, ani nie hodnotovo, ani nie pretože naozaj niektoré veci nejdú dokopy, ale som presvedčený, že tým, ako je to spravené, sa na to pozriem zvrchu, je to prístupnejšie pre bežného občana. Že ten jazyk je zrozumiteľný, že ak občan účastník alebo strana sporu pôjde do konania, pôjde do sporového konania civilného, tak na to mám Civilný sporový poriadok. Pôjde do mimosporového, teda pôjde o dedičstvo, rodičovské práva, zoberie si kódex mimosporový. Správne súdnictvo detto. Toto je podľa mňa krok vpred a pre toto ja s týmto nemám problém. A verím, že nám k tomu napomôže aj rozhodovacia činnosť súdov, že toto je tá správna cesta, a verím, že to bude prax ustálená, keď budem terminologicky v zmysle predĺžených kódexov. Čo je však v tejto súvislosti dôležitejšie, sa mi javí, je načasovanie a prijatia procesného kódexu a procesných kódexov a hmotného kódexu Občianskeho zákonníka.
Ak by niekto chcel vytknúť možnože ten známy komplex alebo paradox sliepky a vajca, čo bolo skôr, tu môže byť opäť nejaká polemika, v zásade viem sa zhodnúť na tom, že, že tieto dva zákonníky súvisia spolu iba možno terminologicky alebo vo veľkej časti terminológiou, ale inštitútmi sa aj rozchádzajú, nie úplne, ale rozchádzajú sa. Ale aj napriek tomu, že sú úzko previazané terminológiou, myslím si, že by sme sa mali veľmi intenzívne zamýšľať nad tým, či nenadviazať účinnosť týchto kódexov na platnosť Občianskeho zákonníka a prípadne účinnosť. Ja som si vedomý toho, že každý alebo väčšina ľudí má ambíciu po sebe niečo zachovať, zanechať, a pán minister chce zanechať, verím tomu, že dobré OSP, dobré civilné kódexy, procesné kódexy, ale možno, odhliadnuc od toho, skúsme sa, skúsme sa naozaj zamyslieť nad tým, či nie je dobré spojiť platnosť a účinnosť týchto dvoch kódexov. To bude vec, ktorú ja teda budem sa pokúšať presadzovať, aby ten občan, ak už má ten procesný kódex, mal aj hmotné právo, mal aj ten Občiansky zákonník jednotný terminologicky, aby nemusel hľadať za rozdielnym slovom rovnaký obsah, prípadne za rovnakým slovom iný obsah. Viete, lebo môže nastať taký paradox, že súdy budú istý čas rozhodovať podľa hmoty, a ktorá sa následne zmení po prijatí procesu, kde možný dôsledok je, že dvojaká taká novelizácia procesu, že pôjdeme podľa starej hmoty a potom možno novelizovaného procesu, podľa novej hmoty, podľa mňa úplne zbytočné komplikácie, ktoré by to nemuseli byť, keby bol dodržaný prísľub, že Občiansky zákonník bude toto volebné obdobie. Ja mám informácie, že nebude, ale vy ste, pán minister, hovoril, že bude.
Takže k tomu, k tomu sporovému poriadku. Základné výtky. Pán Gábor Gál začal článkom IV. A ja teda mám tiež s tým článkom problém, aj keď s filozofiou toho, toho článku, toho základného princípu súhlasím, ten článok, ja to, ja to len nejak budem parafrázovať, je, že ak súdy nenachádzajú normu, môžu sa správať ako normotvorca. Dobre som to povedal? (Reakcia z pléna.) Ako zákonodarca, ako by bol sám, sám zákonodarcom. Toto môže naozaj zvádzať, aj takto formulácia môže zvádzať k tomu, že súdy sa budú správať, že si atrahujú moc zákonodarnú, čo je nezmysel. V zmysle trojdelenia moci súdy nemajú čo tvoriť právo. Ale už dnes platí v zmysle rozhodnutí nášho Ústavného súdu aj českého Ústavného súdu, že súdy, ak nemajú právo, majú povinnosť aplikovať osobité právo, ak chýba, ak je nejaká medzera. Predpokladám, že toto chcel, toto chcela rekodifikačná komisia docieliť. Dotvoriť právo, ak neexistuje. A s týmto ja teda súhlasím. S týmto ja súhlasím, len dajme si naozaj veľký pozor na to alebo prípadne precizujme túto zásadu tak, aby za žiadnych okolností nedochádzalo k tomu, že sudcovia budú vytvárať úplné nové právo. To je naozaj nezmysel.
Čo ma nemilo prekvapilo, bola ďalšia časť a to je zastúpenie. Možné zastúpenie v civilných kódexoch sa, sa pomerne dramaticky sprísňuje, čomu rozumiem na jednej strane, že sa chce odstrániť pokútnictvo, ale na strane druhej moja osobná skúsenosť je, že poznám človeka, ktorý nemá právnické vzdelanie a chcel zastupovať niekoho iného aj ho zastupoval a zastupoval ho úspešne a bez toho, aby dostal odplatu. To je moja reálna skúsenosť.
Ale druhým, teda jedným dychom dodávam, že poznám aj človeka, ktorý to robil pokútne, a dopadlo to úplne katastrofálne. Treba nájsť možno nejaký ten balans a to je podľa môjho názoru v časti rozšírenia, najmä, najmä organizácií právnických osôb, a nie iba na ochranu spotrebiteľa, ako to tam už teraz je, ale možno na ochranu pomoci obetiam násilia. To bude pani doktorka Šípošová, predpokladám, hovoriť a tam sú jasné výsledky. Kde zastupovali a ponúkli reálny, reálny výsledok, ktorý pomohol tým občanom. V zmysle dnešného, myslím dnešných alebo predložených návrhov to už nebude možné. Čiže myslím, že toto je škoda. A nad týmto by sme mali uvažovať a prísť v druhom čítaní s návrhmi, ktoré by to mali rozšíriť a mali byť podľa ma akceptované, lebo je na to podľa mňa dôvodné, dôvodná požiadavka aj, aj proste výsledky. To je v tom prípade veľmi dôležité.
Čo ma zarazilo, je vypustenie skráteného zmenkového rozkazu, resp. zmenkový platobný rozkaz. Možno nenápadná vec, ale práve pri zmenkovom platobnom rozkaze, pán minister toto určite, určite ovláda, predpokladám, že sa s tým často stretával, a bol to jeden efektívny prostriedok na uplatnenie zmenky. Samozrejme, ak si odmyslíme konanie alebo režim spotrebiteľský. V civilnom režime, prípadne obchodnom zmenka je jeden z najúčinnejších zabezpečovacích prostriedkov. Týmto spôsobom, ktorý, ktorý vy navrhujete, keby ste vylúčili skrátené konanie, a keď vy sami deklarujete, že chcete, aby to konanie bolo rýchle, prakticky znemožňujete či občanom, alebo podnikateľom si rýchlo a efektívne uplatňovať právo zo zmenky, pretože musí byť pojednávanie, A to pojednávanie je často nariadené v lehotách, ktoré sú, naozaj ten diapazón je kľudne aj viac ako rok. Čiže toto je škoda.
A ešte možno jedna taká výtka, že ak už sme toto vylúčili, je otázka na zamyslenie, či neporušujeme Ženevskú konvenciu z roku 1930, kde boli, kde bolo práve zakotvené, zmenky, ktoré sme vlastne prebrali.
S čím sa nemôžem stotožniť, hovoril to pán poslanec Gál, je ten paragraf 226, myslím, kde ak máte judikovanú pohľadávku, a pán poslanec Madej hovoril, že ale veď to môže byť iné ako nepeňažné, ale tuto to je judikované právo, dostane ten, kto súdny spor vyhrá, ešte 30 dní na plnenie. To čo je za nezmysel? (Reakcia z pléna.) Budem rád za vysvetlenie, ale je to nezmysel. Ten človek, ktorý už teraz nemá zaplatené, uplatňuje si to právo a súd to právo ešte predĺži o ďalších 30 dní na rôzne úkony toho dlžníka. Ak si zoberieme nepeňažné plnenie, celkom reálny príklad ešte, aby som bol plne korektný, nie vždy predbežné opatrenie na zabezpečenie vecí alebo pohľadávky vyjde. Častokrát vôbec nevyjde, čiže tento inštitút neprichádza do úvahy, aby niečo bolo zadržané, alebo nemôže prichádzať do úvahy. A zoberme si príklad, že niekto si niekoľko rokov súdi o vydanie auta. Nakoniec to vyhrá a človek dostane - alebo dlžník, ktorý má to auto vydať - dostane 30 dní na vydanie toho auta. Osobná skúsenosť je moja, že tí ľudia to auto schovajú a vy ho nenájdete a nemáte ako exekvovať toto auto, nemáte šancu to auto získať späť, že ten človek dostane lehotu na to, kedy ho môže skryť. Aj taký je dnešný právny systém, právny poriadok. Pri peňažných pohľadávkach a pri niektorých veciach je 30-dňová lehota podľa mňa nezmysel.
Čo ale chválim, je, sú nepochybne dva inštitúty pri Civilnom sporovom poriadku a to je predbežné prejednanie - to je, to je, to naozaj môže pomôcť zrýchliť a zefektívniť celý proces - a prísna sudcovská koncentrácia. Inými slovami, účastníci predkladajú dôkazy vtedy, kedy ich majú, nenaťahujú ten spor rok-dva a potom vytiahnu nejaký závažný dôkaz, ktorý to celé otočí. Dnes podľa navrhnutého sú účastníci povinní tie dôkazy predložiť vtedy, kedy ich majú, teda okamžite. Na druhej strane ale aj dnes je to možné, ak sudca bude dôsledne dodržiavať Občiansky súdny poriadok, môže si vypýtať tie dôkazy okamžite, môže ukončiť dokazovanie. Ale sudcovia to nerobia. Časť sudcov - je mi ľúto, že to poviem - neovláda Občiansky súdny poriadok už dnes. Všetko to stojí na kvalite tých persón, ktoré rozhodujú.
K mimosporovému poriadku. Myslím, že to povedal aj pán poslanec Gál, že je podľa mňa celkom nešťastným riešením, že účastníkom sa poskytuje možnosť predkladať dôkazy aj, aj alebo meniť petit v odvolacom konaní, čo môže viesť k prieťahom v konaní nepochybne. Takže ak je cieľom alebo účelom navrhnutých úprav zrýchliť konanie, tuto práve sa to môže, môže sa to predĺžiť, pretože tí účastníci budú sústreďovať to dokazovanie až na odvolacie konanie, to znamená, niekoľko mesiacov, prípadne rokov po prvom stupni, čo sa nezdá úplne šťastné. A v súvislosti s tou rýchlosťou ešte mi nedá povedať, že pri mimosporovom konaní, ktoré riešia, ako som povedal, dedičské konania, rodičovské práva, osvojiteľnosť, prípadne konanie o maloletých, chýbajú trošku lehoty. Ja si uvedomujem, že pri mimospore je proces ovládaný tzv. materiálnou pravdou a sudca to musí dohľadať za každú cenu všetky dôkazy alebo musí zistiť ten skutkový stav, aký je. Ale pri maloletých a pri deťoch, myslím si, že mali by sme si určiť, malo by to byť pre nás priorita, a ak sudca nebude mať lehotu, uľahčíme mu prácu. Bude si môcť vybrať, teraz budem riešiť toto, teraz budem riešiť toto a na maloletého, česť výnimkám alebo, samozrejme, verím tomu, že sudcovia alebo väčšina sudcov je takých, že si maloletých rieši prednostne, ale pokiaľ to nemajú dané zákonom, existuje veľmi dobrá výhovorka: nebola lehota, nemusím to riešiť. Že aspoň pri tých maloletých, si myslím, že by tie lehoty aj pri mimospore mali byť zachované a mali by tam byť nejaké lehoty, kedy je súd povinný rozhodnúť.
Ďalšia časť. Správny poriadok. Tu budem veľmi stručný a v zásade to vyjadrím tým, že dnes zaradenie správneho súdnictva alebo Občianskeho súdneho poriadku bolo pomerne nešťastné a už len textácia paragrafov, kedy začíname, ak sa nemýlim, na § 250 a končíme na 250j, 250jz alebo az, čiže už to písmenkovanie, tie tzv. lomené paragrafy sú, podľa mňa to nie je prípustné pre prehľadnosť súdneho konania ani pre občana. A oddelenie je správne a akékoľvek v zásade, akákoľvek úprava správneho súdnictva, už len úprava tých paragrafov, čo sa týka číslovania, napomôže. A to nehovorím o niektorých nezmysloch, ktoré sú v súčasnej právnej úprave, či je, či už je to v zásade štvor- alebo päťinštančnosť niektorých vecí. Čo je úplne, to je nonsens, čiže v tomto správnom poriadku vám naozaj fandím a tam, tam sa, myslím, zhodneme, myslím, že na všetkom, ak si tak zalovím v pamäti, tak nemal som tam žiadnu výtku nejakú zásadnú.
Čo je výtka k spoločným teda alebo spoločná výtka ku všetkým trom, je, že tieto predložené návrhy zákona zavádzajú viaceré nové pojmy cudzie nášmu právnemu poriadku a platnému právnemu stavu, ktoré vlastne nezodpovedajú tomu, čo už dnes ľudia v spoločnosti používajú, čo sa týka právnych noriem. Podľa mňa s ohľadom na toto je nevyhnutné súčasne s rekodifikáciou súdneho konania uskutočniť aj novelizáciu viacerých, viacerých právnych úprav, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym konaním. Pretože ak to neurobíme, môže to zneprehľadniť právny poriadok, čo teda, myslím, že nemá byť účelom v tejto sieni zákonnosti. Ale spomeniem námatkovo, ktoré zákony treba novelizovať, nie je ich málo. Jednak je to zákon o súdnych exekútoroch, rokovací poriadok Najvyššieho súdu, zákon o hlásení pobytu občanov, zákon o sídlach a oboroch súdov, zákon o súdoch, zákon o sudcoch a prísediacich, o súdnych poplatkoch, zákon o advokácii, zákon o prokuratúre, rokovací poriadok Najvyššieho súdu som spomínal. To ma privádza k záverom, ktoré som spomínal na úvod, že je určite na zváženie, aby sme rokovali alebo posunuli platnosť a účinnosť, prípadne len platnosť tohto kódexu na platnosť a účinnosť Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ tvrdí, čo je cieľom, ja si dovolím citovať, pretože je to pomerne veľmi dôležité, a potom zhodnotiť, či tie ciele boli dodržané, lebo mne sa zdá, že nie. A teda citujem: "Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesné inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného práva k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia."
To je prvý cieľ alebo prvý balík, a s ktorým sa dá čiastočne, súhlasiť iba čiastočne, a druhý, pokračujem ďalej: "S uvedeným cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnejších inštitútov civilného procesu."
V tejto druhej časti netuším, čo má zákonodarca na mysli, čo môže zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaných pohľadávok. To mi uniklo a budem rád, ak to pán minister vysvetlí, lebo mne sa tam nejaví nič, čo môže pomôcť vymožiteľnosti judikovaného práva.
A k tým cieľom. Musíme si povedať vec, pred ktorou veľa politikov zatvára oči, a dokazuje to aj rokovanie o štátnom rozpočte. Dosiahnutie tých cieľov, ktoré som citoval, je priamo úmerne úmerné nie kvalite právnej úpravy, ale je priamo úmerné tým, ktorí rozhodujú, teda sudcom, tí, ktorí aplikujú to právo, pričom dnes stávajú sa prípady, kedy niektorí sudcovia, ako som povedal, nepoznajú Občiansky súdny poriadok, robia tak závažné chyby, ako je – toho sudcu nebudem menovať –, ale sudca, ktorý nechal premlčať 50 trestných prípadov, 50 vlastne skutkov, ak to zjednoduším. A takíto sa sudcovia sa nám objavujú z času na čas. Je podľa mňa aj chyba sudcov, ktorí nehovoria tie pozitívne príklady, kedy rozhodli kauzu správne, a boja sa vystúpiť pred tú kameru a povedať, prečo rozhodli tak alebo onak. Toto, myslím si, že na tomto je treba zapracovať, čo sa týka vystúpení sudcov práve v tých pozitívnych kauzách, pretože tých dobrých sudov je podľa mňa viac ako tých zlých.
Systematické riešenie dôveryhodnosti justície a rýchlosti justície záleží aj od administratívneho aparátu, ktorý majú sudcovia. Príklad Nemecko, kde asi 75 % vecí sudca ani nevidí predtým, ako rozhodne. Všetko mu to pripraví administratívny aparát, či už vyšší súdni úradníci, justiční čakatelia, prípadne niekto iný. Sudca má rozhodovať, sudca nemá byť ten, ktorý sa má, ktorý, ktorý má snoriť po judikátoch, ktorý má vyhodnocovať každý jeden dôkaz, v zásade on má rozhodnúť, má dostať podklad a povedať, takto bude, takto sa to javí spravodlivé.
A dnes, dnes platí, že súdna administratíva je ťažko finančne poddimenzovaná. Šikovní ľudia sa do justície nehrnú, práve naopak, odchádzajú. Za tie platy, ktoré tam majú, hovorím o platoch približne 500 eur pre vysokoškolsky vzdelaného človeka a častokrát aj veľmi šikovného, je to neadekvátne ohodnotenie, ešte aj keď nemajú v zásade žiadny kariérny postup.
Keď sa v súdnictve nevyužívajú objektívne dáta na vyhodnocovanie efektívnosti jednotlivých súdov, podľa mňa sa nemôžeme posunúť ďalej. Čiže toto sú údaje, ktoré inak sú veľmi pekne popísané v jednom blogu, myslím, že to robil pán Samuel Spáč, kde máte podľa mňa objektívne zhodnotenie, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé súdy. Ja to naozaj odporúčam a len zdôrazňujem, že ide o spoločný záujem. A tu sa pýtam, či predložená právna úprava napĺňa aj tieto nedostatky, či ich nejakým spôsobom kompenzuje alebo či je tu ambícia s tým niečo robiť, pretože mne sa zdá, že absolútne nie. Sudcovia nestíhajú už teraz a v rozpočte chýbajú peniaze.
Ja sa musím vrátiť, pán minister, k jednej veci, ktorá je podľa mňa veľmi závažná, a to je rozpočet ministerstva spravodlivosti. Už tretí rok po sebe chýbajú, chýba v mesiaci december približne milión eur na platy, na platy zamestnancov justície. Teraz nehovorím o sudcoch, hovorím o tých nesúdnych pracovníkov, teda o vyšších súdnych úradníkoch, justičných čakateľoch. Tretí rok po sebe nemajú posledný mesiac na výplaty a to teraz nehovorím, majú valorizáciu, ak sa nemýlim, 1 %. To je všetko. A výhľadovo rozpočet ministerstva spravodlivosti, treba to povedať, je taký, že tie mzdy sa nemajú zvyšovať podľa rozpočtu, majú ostať zachované. Čiže aj najbližší rok v decembri budeme tu mať zamestnancov v súdov, ktorí nebudú mať na výplaty, a čo je horšie, položka na tovary a služby sa znižuje. Opäť prichádzame k tomu, že zamestnanci súdov, ktorí robia penzum práce pre sudcu a ktorí majú leví podiel na tom, aby dôveryhodnosť súdnictva sa mohla zvyšovať, dostanú menej a budú si nosiť toaletný papier. Taký je rozpočet, znižujete náklady alebo rozpočet na tovary a služby. Má to, s OSP to má presne to, že nemôžete prekryť pripravovanú právnu úpravu tým, tým, že je zlá organizácia súdov, toto tomu nepomôže. Dnes je ten nápad na súdy približne rovnaký, približne rovnaký, ako je, ako je výsledok, to znamená jedna k jednej, príde sto jednotiek podaní, sto rozsudkov, ale zároveň podania, ktoré sú nerozhodnuté, a podania, ktoré prídu, je jedna ku trom. Stále pred sebou tlačíme veľký balík, veľký balík nerozhodnutých vecí a tvrdím, že nestačí len novelizácia OSP-čka, to je to.
Ešte možno jedna vec, možno nad tou koncepciou, naznačil som, že sudcovia nemajú, nemajú robiť administratívu, ale majú súdiť. Aj z tohto titulu si myslím, že sudcom alebo na súdy neprináleží napr. agenda obchodného registra, ktorú celkom pokojne môžu robiť notári, sú na to technicky pripravení. Ja v tomto nevidím zásadný problém, pokiaľ viem, ani notári sa tomu nebránia, a čo sa týka nákladovosti, malo by to byť približne rovnaké, akurát že ministerstvo spravodlivosti alebo súdy môžu prísť o položku zo súdnych poplatkov, aj keď to je tiež polemika.
Zároveň, keďže tie výtky niektoré, a najmä výtka, ktorá, ktorá súvisí s odložením účinnosti alebo s posunutím účinnosti z 1. júla 2016 na neskoršiu účinnosť, pretože si myslím, že sudcovia sa nestihnú pripraviť na, na tie, tie civilné kódexy dostatočne, a zároveň aby bol vytvorený priestor pre rokovanie s opozíciou v zmysle § 73 rokovacieho poriadku, navrhujem vrátiť predložené návrhy zákonov predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť a verím, že budeme mať o tomto ešte živú diskusiu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, pán poslanec Kadúc otvoril množstvo otázok, množstvo otázok, avšak sme v prvom čítaní a ja by som sa preto venoval len tým, ktoré sa týkajú k tej filozofii alebo takým tým filozoficko-politickým otázkam.
V prvom rade mu ďakujem, že pochválil túto novú koncepciu, pretože v úvode povedal, že tá nová právna úprava rekodifikovaná by mala slúžiť najmä občanom, nielen len súdom a sudcom, čo neskôr povedal, že to delenie do troch kódexov je ďaleko čitateľnejšie pre občana, čím vlastne je splnený ten cieľ, ktorý v úvode zadeklaroval, čiže za to mu ďakujem, za tú pochvalu.
Druhú poznámku, ktorú mám, je k rekodifikačnej komisii a ku komunikácii s opozíciou. Ja si nemyslím, že rekodifikačná komisia pracovala na akomkoľvek politickom základe, či vládnom, koaličnom, opozičnom alebo akomkoľvek inom. Keď si pozriete zloženie rekodifikačnej komisie, nenájdete tam ani jedného člena vládnej strany, ani zástupcu vládnej strany. Sú to všetko do jedného odborníci, či už z právnej aplikačnej praxe, alebo právnej teórie, a to z rôznych oblastí, tak súdov, advokátov, notárskych úradov a tak ďalej. Čiže ja by som tu nehovoril, že rekodifikačná komisia komunikovala s vládnou stranou, nekomunikovala s opozíciou, ten výsledok rekodifikácie je v zásade výsledkom odborného spracovania nepolitického, takže v tomto nevidím ja žiadnu opodstatnenosť tejto výtky.
A pokiaľ ide o... A pokiaľ ide o tú koherenciu s Občianskym zákonníkom, pán poslanec, veď súdy neaplikujú len hmotné občianske právo, Občiansky zákonník, aplikujú množstvo iných právnych noriem, čiže spájať účinnosť rekodifikovaného Občianskeho súdneho poriadku s Občianskym zákonníkom podľa mňa nie je absolútne namieste a nemá žiadnu, žiadnu koherenciu.

Ďakujem pekne. Skoro všetci tí moji predrečníci sa uviedli tým, že sú v konflikte záujmov, tak ja nie som. Napriek tomu, že občas zastupujem ako splnomocnenec poškodených, ale v trestnom konaní, a keďže ma už tu kolega Kadúc k tomu vyzval, tak poviem, že naozaj asi toto bude téma, a ja si myslím, chcem sa spýtať pána ministra, či sa s tým dá počítať a či to bude možné. Je to otázka skôr pre druhé čítanie, ale predsa len počítať s tým, aby sa to, čo sa vlastne prebralo alebo rešpektovalo z pripomienkového konania, kde prešlo rozšírenie toho zastupovania o organizácie zriadené na ochranu spotrebiteľa alebo na ochranu pred diskrimináciou, či je možné teda ďalšie organizácie zadefinovať, organizácie na ochranu obetí trestných činov, keďže mnohé konania sú aj občianskoprávne, ktoré sa týkajú obetí, a keďže na úrovni Európskej únie sa pripravuje rozšírenie kompetencií, ak už aj nie je to hotové, na, organizácie na pomoc obetiam, rozšírenie kompetencií z trestného aj na občianskoprávne konanie.
A už len tak na záver, mám pár sekúnd ešte, keď už tu bol teraz spomenutý aj Občiansky zákonník, tak len tak zo zvedavosti, že či sa aj v tejto veci niečo bude v dohľadnom čase robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. No ja špeciálne pri tejto téme sa nebudem skrývať a nebudem hovoriť, že to nie je dobré, ak ten úmysel je výborný. Ja si myslím, že je povinnosťou a bolo povinnosťou každého jedného ministra, či bol z ľavice, pravice, zo stredu, akejkoľvek strany bez hodnotového zázemia, to je jedno, napraviť ten Občiansky súdny poriadok, ktorý tu máme už 52 rokov, a napraviť v zmysle rekodifikovať, naozaj pripraviť na súčasné podmienky. Čiže ten úmysel je dobrý a ja verím, že bude, že pomôžeme k vylepšeniu a s tým presne súvisela tá komunikácia, pretože opozícia, ja nehovorím, že mala mať nejaké technické pripomienky, ktoré tu inak budú, ale minimálne pri tých, ja som to pomenoval, že míľnikoch, pri tom, že či sa bude deliť ten kódex, alebo nebude sa deliť, či akým smerom, aký bude ten vektor, proste kam pôjdeme, že aspoň tuto mala byť politická diskusia, aby ten, aby ten, aby tie kódexy dostali ten punc legitimity od čo najväčšieho množstva poslancov tohto pléna.
A čo sa týka tej koherencie Občianskeho súdneho poriadku a Občianskeho zákonníka, no ja sa pýtam teda protiotázkou, že, že súdy riešia prevažne čo. Je to obchod a občan, nie? Je to Obchodný zákonník a Občiansky zákonník, čiže myslím si, že, ja som to povedal tak, že poďme sa nad tým ešte zamyslieť, či to nie je cesta, a preto, aby to súdnictvo neskolabovalo. Lebo ak my hodíme medzi ľudí a medzi sudcov kódex, ktorý nekorešponduje terminologicky a s iným zákonom, môže to spôsobiť ešte väčší problém, ako tu je teraz.
Ja to nepovažujem za tézu, ktorá je dokázaná, ja hovorím, poďme sa o tom ešte baviť. Toto, napr. ten míľnik, ktorý sme si mohli vyriešiť už skôr, keby bola vôľa, tá vôľa nebola.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, nie náhodou som doniesol vyhotovenia, po jednom vyhotovení zo všetkých troch zákonov, ktoré tvoria rekodifikáciu civilného práva súkromného, aby som tým možno trošku aj ilustroval, že v tomto volebnom období, dnes možno to nevyzerá tak významne z hľadiska možno účasti a záujmu kolegov, ale skutočne prerokovávame najväčší legislatívny projekt tohto volebného obdobia. Keď si zoberieme, že Občiansky súdny poriadok je tu desiatky rokov, a naozaj môžeme povedať všeličo zlé, dámy a páni, ale desiatky rokov podľa neho súdy fungujú, rozhodujú spory, rozvádzajú ľudí, riešia susedské krivdy a mnohé ďalšie veci, či sme viac alebo menej s týmito vecami spokojní, nemôžeme hovoriť len o Občianskom súdnom poriadku.
Každopádne prišiel čas na zmenu a môžem povedať, že táto zmena nastala, prišla do Národnej rady Slovenskej republiky. A tieto navrhnuté právne normy sú normami tak veľkého rozsahu, ale z tých dôvodov, ktoré som povedal, aj veľkej dôležitosti. Po trestných rekodifikáciách, ktoré boli vykonané v minulých volebných obdobiach, som rád, že teraz rezort spravodlivosti prišiel s rekodifikáciou civilného procesu, že našiel túto ideu pri tvorbe programového vyhlásenia vlády v roku 2012, že našiel vôľu, pripraviť legislatívny zámer, ktorý bol schválený vládou 5. júna 2013, a že dnes po nie dlhom čase, keď rezort spravodlivosti našiel tú vytrvalosť, pripraviť tieto tri rozsiahle zákony tvoriace rekodifikáciu, môžeme po dvoch rokoch legislatívnych prác tieto zákony prerokovávať.
Vďaka teda patrí tak ministerstvu, pánovi ministrovi, ale chcem naozaj poďakovať členom rekodifikačnej komisie, osobitne predsedovi rekodifikačnej komisie za dielo, legislatívne dielo, ktoré sme nepochybne do Národnej rady dostali. Dámy a páni, porovnajme si to a tým trošku aj budem reagovať na to, čo má byť skôr, vajce alebo sliepka, porovnajme si to s rekodifikáciou civilného práva hmotného. Rôzne vlády - a možno dodnes máme problém nájsť konsenzus o obsahu noriem hmotného práva - pripravovali rekodifikáciu hmotného práva vyše desať rokov. Tie projekty, myšlienky, idey, ako to má byť, sa menili, tak sa práca zahodila ďalším nastupujúcim volebným obdobím.
Naproti tomu 2012 začala príprava civilného procesu a dnes je tá príprava, príprava zavŕšená predložením legislatívneho textu do Národnej rady Slovenskej republiky, čo je vo veľmi krátkom čase v rámci jedného volebného obdobia, čo treba oceniť, že určite v tomto dáva nádej, že zmena civilného procesu bude ako taká zavŕšená aj schválením a publikovaním príslušných zákonov. Nebudem sa, dámy a páni, zaoberať jednotlivými ustanoveniami, rád by som sa dotkol navrhovaných právnych noriem viac vo všeobecnosti, pretože tých konkrétností budeme, o tých konkrétnostiach hovoriť dosť v druhom čítaní, či už na pracovných stretnutiach výboru, či už na oficiálnych zasadnutiach ústavnoprávneho výboru, ako aj v pléne v druhom čítaní v Národnej rade. Ja sa stotožňujem, dámy a páni, s jedným, že nepochybne tým účelom navrhovaných právnych noriem je, aby súdy pracovali rýchlejšie a efektívnejšie, čím by sme mali záujem zamedziť a znížiť prieťahy v konaní. Vieme dobre, že od roku 2006 do roku 2010 postupne sa znižovali prieťahy v konaní s tým, že sa skracovala priemerná dĺžka súdneho konania, následne v nasledujúcej vláde sa nám trošku dĺžka konania predlžovala a ja som si vedomý a pevne verím, že súčasná vláda zmenou civilného procesu, okamihom, keď sa nadobudne platnosť, účinnosť a bude zaužívaný právnickou praxou, tak docieli, že rýchlejšie konanie bude pravdou, že proces bude rýchlejší a efektívnejší. Zrýchlenie súdnych konaní v tých navrhovaných zákonoch, dámy a páni, chápem najmä tým, že účastníci konania, ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Kadúcovi, už to po novom budem nazývať sporové strany, že účastníci konania budú mať vyššiu zodpovednosť za vedenie sporu. Že máme záujem na rýchle súdne konanie, pretože to je služba, ktorú štát musí poskytnúť občanovi, ale ten občan nemôže to súdne konanie považovať za spôsob, že za mňa urobí v tom konaní súd všetko. Civilný proces je kontradiktórny proces, pokiaľ sa bavíme o sporovom poriadku, a je zodpovednosťou toho účastníka konania, aby konanie nepredlžoval, aby predložil, označil všetky dôkazy čo najskôr, a nie aby mal dovolený ten nadštandardný luxus naťahovať súdne konanie, vymýšľať si, vykonávať obštrukcie sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. To určite nechceme.
Preto musí byť zvýšená zodpovednosť voči účastníkovi konania, jednému aj druhému, aby poskytli všetky podmienky súdu na to, aby súd mohol rýchlo a spravodlivo rozhodnúť. V tom chápem, dámy aj páni, rozšírenú koncentračnú zásadu, kde je nevyhnutné, a je to, samozrejme, aj úprava bežná v iných štátoch, že sa limituje časový, časový termín, do ktorého sú účastníci konania, ergo strany sporu povinné predložiť, označiť dôkazy.
Rýchlemu a súdnemu konaniu, dámy a páni, napomôže aj jeden jav, proti ktorému možno dneska ešte nevieme veľmi dobre bojovať, a to je zneužitie práva. Zneužitie práva, ktoré spočíva možno v ojedinelých, no veľmi pravdepodobne asi aktívnych a silných právnických osobách, ktoré zahŕňajú súdy častými žalobami vo veľkom rozsahu, ktoré sú častokrát nedôvodné, tieto podania, a majú za cieľ určite niečo iné, ako domôcť sa svojho práva. Som rád, že aj nový sporový poriadok počíta s tým a dáva voľnú ruku, aby sa súd mohol vysporiadať aj s takými podaniami, ktoré sa netýkajú zabezpečenia oprávnených práv a záujmov fyzických, právnických osôb.
Keď som na úvod hovoril o rýchlom a efektívnom súdnom konaní, druhou podmienkou dôležitou je, aby to konanie bolo, dámy a páni, zákonné a spravodlivé. Každý občan, som presvedčený o tom, že očakáva, že súdy budú konať a rozhodovať v súlade so zákonom. So znením zákona. Mnohokrát a častokrát sa stáva, že zákonnosť ako jedna kategória nie je presne totožnou, keď sa bavíme právno-filozoficky, s kategóriou spravodlivosti. Preto v každom jednom rozhodnutí súdu bude dôležité, aby sa súd vysporiadal aj s otázkou zákonnosti, ale súčasne aj s otázkou spravodlivosti, k čomu súd nabádajú úvodné ustanovenia civilného procesu. Pretože nielen zákonné rozhodnutie, ale súčasne aj rozhodnutie, ktoré považuje občan za spravodlivé, môže občana dostatočne uspokojiť a mali sme tu už právno-teoretický spor a polemiku medzi dvoma kolegami z opozície a ja si dovolím prikloniť sa na stranu pána poslanca Kadúca, ktorý uviedol v otázke dotvárania práva súdom, že si takúto právnu úpravu vie predstaviť. Zákonodarca nevyrieši všetko a zákonodarca nie je schopný vždy prijať právnu úpravu typu manuál na každý jeden spor tak, ako má byť rozhodnutý. Ak zo súdu nechceme urobiť úradníka, ktorý rozhoduje podľa šablóny, takéto sú vstupné údaje a takéto sú výstupné, lebo o tom súd, dámy a páni, nie je. Súd je posúdenie skutkových a právnych otázok a rozhodnutie. Tak v takom prípade musíme predpokladať, že ten sudca sa bude zaoberať zákonom, princípmi spravodlivosti a bude musieť aj podľa štrasburskej judikatúry vykrývať, vypĺňať medzery v práve tam, kde to právna úprava, podmienky na rozhodnutie výslovne neupravuje. Súd je ale povinný rozhodnúť spor, je povinný vždy, či právna úprava presne v tej konkrétnej veci existuje alebo neexistuje. To je problém sudcu a ja oceňujem, že na druhej strane sa tento princíp v novej rekodifikácii uplatňuje.
Pokiaľ ide, dámy a páni, o štruktúru, či tri zákony, alebo jeden kódex, boli tu prednesené rôzne otázky a možno zareagujem aj tým na pána poslanca Kadúca. Pán poslanec, už asi neuspokojíme tých, ktorí by si predstavovali jeden komplexný zákon, kódex, rešpektujem naozaj to, že sú predložené tri samostatné zákony, zvýraznilo sa oddelenie sporových konaní, nesporových konaní a správneho procesu, ale na druhej strane treba povedať, že nepreceňujme, a to chcem všetkých poprosiť, formu. Nemôže forma predbiehať obsah. Podstatné sú právne normy, ktoré sú obsiahnuté v týchto zákonoch, a podstatné je, či na základe nich budú súdy schopné rýchlejšie a spravodlivejšie a zákonnejšie rozhodovať. Osemdesiatimi novelami za ostatné obdobie účinnosti Občianskeho súdneho poriadku sa už naozaj rozhádzala štruktúra Občianskeho súdneho poriadku a aj to je dôvod, prečo by mala byť nová, úplne nová právna úprava, ktorá bude priehľadná a ktorá, s ktorou budú vedieť pracovať nielen právnici, ale naozaj aj bežní občania, ktorí budú vidieť na základe jednoduchého prečítania príslušných ustanovení, čo môžu v súdnom konaní očakávať. Nechcem tým povedať, že by som neočakával novelizácie, ten život prinesie svoje, dá sa povedať, svoje výsledky, ale po osemdesiatich novelách je už naozaj treba povedať, že, že je čas, aby prišla úprava nová.
Ja si, kolegyne, kolegovia, dovolím možno zapolemizovať, pokiaľ ide o dĺžku legisvakančnej doby. Niektorí kolegovia sa tešia, že tá legisvakancia je 1. 6. 2016, ja by som si vedel osobne predstaviť, pretože pokiaľ zákon nadobúda účinnosť od predpokladaného schválenia 12 mesiacov, prípadne viac, naozaj vznikne počas života tej právnej normy, ktorá je publikovaná, teda platná, ale ešte nie je účinná, vznikne potreba zmeny a nie je dobré novelizovať napríklad ešte platný, ale nie účinný zákon, možno aj skoršiu legisvakanciu, pol roka že by stačilo. Rešpektujem, že ide o kódexy civilného práva, je potrebné, aby sa právna prax s nimi stotožnila, takže 1. 7. 2016 je termín, s ktorým sa bezpochyby právna prax a občania na Slovensku budú vedieť vysporiadať.
Dámy a páni, ak si všímate, toto je téma, ktorá je naozaj nepolitická a nikto nemá záujem až na pár možno niektorých vyjadrení robiť z civilných kódexov politiku. Keď niekto chce kritizovať, keď niekto chce psa biť, palicu si nájde, ale tu asi nám ide všetkým o to jedno. Tu nemôžme z Občianskeho súdneho poriadku a nových civilných kódexov robiť politiku v tom, či má súd lehotu päť dní alebo desať dní na nejaké rozhodnutia a tak ďalej. O tom sa môžme pobaviť odborne.
Nesúhlasím, dámy a páni, však s jedným, keď kolega pán poslanec Kadúc hovoril, že opozícia nebola prizvaná na rokovanie rekodifikačnej komisie, tak v takom prípade ja by som sa tiež pánovi ministrovi chcel posťažovať, že ani ja som nebol prizvaný do rekodifikačnej komisie (povedané so smiechom), a mnohí sa tu nájdeme, ale predsa z môjho pohľadu tu je nejaká deľba moci, my sme zákonodarná moc, pán minister predstavuje exekutívu, s tým, že civilné kódexy nepripravovali politici, pripravili výsostne odborníci, ktorí sú všeobecne známi aj medzi našimi kolegami z opozície a koalície a môžu, nepochybne mohli a budú môcť o týchto prípravách diskutovať. Podstatné je, či si navzájom budeme vedieť vyhovieť v koalícii alebo v opozícii podľa môjho názoru naozaj od okamihu, keď tie návrhy zákonov boli predložené do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože dnes máme právo ako poslanci, ktorí ich súčasne aj schvaľujú, sa k nim vyjadriť a prezentovať svoje názory aj vo forme prípadných návrhov na ich zmenu a doplnenie. Preto by som túto výtku nepovažoval za dôvodnú, práve preto chceme o týchto veľmi vážnych zákonoch, hoci som rád, že nevytvárajú žiadnu búrlivú polemiku, diskutovať výsostne na odbornej úrovni. Verím, že to preukážeme aj tým, že ústavnoprávny výbor už vo februári bude mať dvojdňové pracovné rokovanie s členmi rekodifikačnej komisie. Verím, že to preukážeme tým, že nechceme uhnať legislatívny proces takto závažných právnych noriem a je legislatívny proces medzi prvým a druhým čítaním predĺžený o jednu schôdzu navyše, to znamená, budeme do mája mať podľa môjho názoru dostatočne veľa času na to, aby sme mohli po februárovej schôdzi uskutočniť ďalšie pracovné rokovania, pre či už členov ústavnoprávneho výboru, alebo ďalších poslancov Národnej rady, ktorí to budú považovať za potrebné na odbornej úrovni k týmto veľmi dôležitým kódexom sa vyjadriť.
Ja chcem veľmi pekne poprosiť všetkých kolegov o podporu týchto zákonov do druhého čítania. Môžeme napínať svaly, ak nepodporíte naše pozmeňovanie návrhy, hoci sme v prvom čítaní, dámy a páni, a naozaj sa vyjadrujeme k zmyslu a k princípu zákona, ale ak nám ide o vec, tak tu prišiel jeden veľmi dobrý materiál a dokonca by som to dovolil nazvať legislatívne dielo, ktoré pokiaľ posunieme do druhého čítania, vieme a som presvedčený, že budeme vedieť na ňom popracovať tak, aby v Slovenskej republike platili civilné kódexy sporový, nesporový a Správny súdny poriadok tak, že možno ďalšie desiatky rokov budú občanom pomáhať a budú hrubou čiarou za minulosťou a zrýchlia súdne konania do budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne a verím, že si v tomto navzájom budeme držať palce.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež sa stručne vyjadriť k návrhom nových procesných kódexov.
Nadviažem na to, čo hovoril aj kolega Madej pred chvíľou, a nadviažem aj na spomínané trestné kodifikácie z pohľadu ich prijímania v Národnej rade a procesu, ktorý tu bol zvolený, pretože si myslím, že tých niekoľko mesiacov, v princípe sme na konci januára, tri mesiace do mája, je práveže krátka doba na to, aby sa civilné procesné kódexy schvaľovali. Urobím porovnanie.
Keď som predložil do parlamentu procesné, teda trestné kódexy obidva aj hmotnoprávny, aj procesný, tak v parlamente tie kódexy boli približne rok. A podľa mojej mienky to bolo aj správne, pretože bola o nich veľká diskusia, výbory o nich rokovali, mnohé opakovane, rokoval som o nich na poslaneckých kluboch všetkých - aj opozičných - a nakoniec tie kódexy boli prijaté obidva ústavnou väčšinou. To znamená, mne sa nezdá, že pri tak závažných návrhoch, ako sú tri procesné kódexy civilné, je prejavom neuveriteľnej diskusie, že sa posunie jedna schôdza, to, pardon, a ešte raz, porovnávam to s trestnými kódexmi, ktoré v Národnej rade boli v roku 2004, 2005. Ja by som aj súhlasil, že môže byť aj kratšia legisvakancia, ale čo sa mi zdá byť krátke, tak je proces prerokovania kódexov v Národnej rade. A teraz, pán poslanec Madej, je to, samozrejme, trochu iná matéria, ale skúste si zistiť, ako dlho rokoval Český parlament o novom Občianskom zákonníku. Asi nie štyri mesiace. Asi nie štyri mesiace. Ale ja som vám povedal náš príklad, čiže ako v zásade povedať, že je to veľká cnosť, že to tu bude nie hneď na druhú schôdzu, ale až na ďalšiu, toto by som bol v tomto opatrný, veľmi opatrný, lebo naozaj to bude ovplyvňovať potenciálne na desiatky rokov, desiatky rokov situáciu v našej justícii a vymožiteľnosť práva ako takú. A myslím si, že ak je záujem, aby tie kódexy boli stabilné, to znamená, aby sa výrazne nezmenili a nepoprel ich základný cieľ po ďalších voľbách, tak by mal byť záujem, aby boli prijaté – nemusia byť, veď rozhoduje väčšina v demokracii –, aby boli prijaté po širšej dohode, to znamená, aby boli prijaté aj so súhlasom dajme tomu časti opozície. Nie je to nevyhnutné, ale pre, pre to, aby mali stabilnejšiu, stabilnejšiu trvácnosť, by to bolo dobré podľa mojej mienky.
Nemyslím si, že v prípade civilného práva je, je nevyhnutné, aby do parlamentu prišiel aj Občiansky zákonník. Koniec koncov ja si nie som celkom istý, či je nejaký relevantný dopyt mimo akademickej obce po prijatí nového Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník bol po roku '90 viackrát novelizovaný aj veľmi zásadným spôsobom, samozrejme, sa z neho mnohé veci odstránili pomerne veľkými novelami hneď po revolúcii týkajúcimi sa vlastníckych práv a tak ďalej, potom boli osobitné veľké novely o zabezpečovacích právnych úkonoch, proste a, samozrejme, že je možné tam veľa vecí zmeniť ešte aj ďalej, ale, ale tá hlavná téza, aby sa jednotne upravili záväzkové vzťahy občianskoprávne a obchodnoprávne, skôr zaujíma, sa mi zdá, akademickú verejnosť ako reálny život. A skôr si myslím, že nejaký veľký verejný dopyt po prijatí nového Občianskeho zákonníka nie je. Uvidíme, uvidíme, aká bude prax v Českej republike. Čiže nemyslím si, že je potrebné so schvaľovaním procesných kódexov civilných čakať na rekodifikáciu hmotného práva, a dokonca si myslím, že rekodifikácia procesného práva je naliehavejšia práve kvôli stavu vo vymožiteľnosti práva a v dĺžke trvania súdneho konania.
Ja určite budem v druhom čítaní k návrhu vystupovať aj z pohľadu, ktorý tu už bol zmienený, pretože základné princípy nového Civilného sporového poriadku evokujú v článku III, že sa má posilňovať sudcovská tvorba práva. Ja si myslím, že je to krok zlým smerom. Ten text, ktorý je sporný, znie: "Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1."
Ja si myslím, že slová a vety majú ten zmysel, akému rozumie proste bežný používateľ slovenského jazyka. Nemajú žiaden, právna norma nemá žiaden ďalší zmysel okrem toho, čo je v texte vyjadrené a čo priemerný používateľ slovenského jazyka pod tými termínmi chápe v čase prijatia právnej normy. O tom je demokracia, som vždy hovoril, že duch zákona neexistuje. Je to možno pekná metafora, ale neexistuje. Takisto keď sme raz polemizovali, pán minister, pri Trestnom zákone, pri novele o dôvodových správach, dôvodová správa neodráža nič, my schvaľujeme text zákona, nie dôvodové správy. Dôvodová správa je, je názorom úradníka ministerstva, ktorý ju spracováva, a snaha postihnúť úmysel zákonodarcu je nemožná. Neexistuje nič také, ako je úmysel zákonodarcu, ktorý je, ktorý sa prejavuje v niečom inom ako v texte zákona. Nič také neexistuje, každý z nás má možno iný úmysel, keď hlasuje o zákone, a bolo by to cvičenie v psychoanalýze, ak by sme sa snažili vytvárať úmysel zákonodarcu, čiže ja považujem ten text za zlý.
Teraz existujú rôzne aj gramatické kánony, ktoré umožňujú interpretáciu právnej normy na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré zákonodarca nepredvídal. Ale, ale neexistuje zmysel právnej normy nad rámec jej textu. Nad rámec zmyslu slov v nejakej gramatickej súvislosti, ktoré v právnej norme sú obsiahnuté. A ešte raz - podľa mojej mienky - je hlboký omyl vykladať slová podľa, podľa interpretácie platnej v čase, kedy interpretácia sa nastáva. Nie, v čase, kedy ten zákon je prijatý, o tom je demokracia, my ho tuná prijímame dnes. Čo bude o 20 rokov, tak nech sa potom novelizuje v prípade, ak je to potrebné.
Ale považujem a myslím si, že tento, žiaľ, nesprávny aktivistický prístup súdov - teraz nemyslím len našich - ale celkovo už naráža na svoje mantinely, výrazné mantinely aj v judikatúre štrasburského súdu, aj Európskeho súdneho dvora, aj nášho Ústavného súdu. Proste súdny aktivizmus ako taký, to znamená snaha interpretovať právne normy nad rámec samotného textu a vnášať do nich nové pohľady založené na hodnotových preferenciách sudcov, výrazne znižujú, znižujú priestor na demokraciu, kde v princípe zákony má prijímať parlament.
Čiže ja si myslím, že ten článok III je naformulovaný veľmi nešťastne. Vôbec úvaha o tom, že je potrebné právne normy interpretovať podľa zmyslu a podľa času, kedy sa interpretujú, už táto premisa je nesprávna, je nedemokratická. Áno, parlament prijal nejakú právnu normu, ktorá mala nejaký jasný zmysel, ale nám sa teraz zdá za desať rokov, že ten zmysel sa posunul, tak aj my ho posunieme. To nie je demokratické, nijakým spôsobom, čiže považujem to za, za veľmi zlý krok, toto ustanovenie v Civilnom sporovom poriadku mať.
Dovoľte sa mi vyjadriť stručne ešte k opravným prostriedkom. Všetci vieme, že najväčší problém – najväčší, jeden z najväčších problémov slovenského súdnictva, ktorý možno veľmi trápi aj, aj mnohých bežných ľudí – je dĺžka súdneho konania. Ak máte nejakú skúsenosť so súdmi, tak viete, že väčšinou tie prípady extrémne dlhých súdnych konaní sú prípady, kedy nie ja tá vec len na súde jedného stupňa, ale kedy tá vec pendluje medzi rôznymi súdmi, kedy nastáva taký pingpong. To znamená, okresný súd nejak rozhodne, krajský to zruší a vráti naspäť, potom znovu okresný súd rozhodne, potom znovu krajský súd zruší a vráti naspäť. Proste to sú prípady, kedy dochádza k najextrémnejším prieťahom v súdnom konaní.
A preto je moja otázka, že či ministerstvo spravodlivosti uvažovalo o tom, aby sa tento pingpong, lebo tie úvahy tu boli aj v minulosti, výrazne obmedzil napríklad tým, že by sa proste zaviedol systém úplnej apelácie. Krajský súd vec buď potvrdí, alebo zmení, ale nebude mať možnosť – alebo len na naozaj výnimočné prípady, výnimočné prípady – rozhodnúť spôsobom kasačným, výnimočné prípady typu, proste že došlo k zlému právnemu posúdeniu veci. To znamená, že vec je premlčaná alebo nie je premlčaná. Lebo pokiaľ sa reálne neeliminuje ten pingpong medzi súdmi, kedy niekedy dochádza k tomu zrušeniu nieže raz, dvakrát, niekedy päť-šesťkrát, tak si myslím, že sa až tak výrazne s rýchlosťou súdneho konania nepohne.
A ten problém je potom druhý v tom, že existuje napriek, napriek zmenám legislatívnym, ktoré sa snažili ten pingpong aj v minulosti obmedziť, existuje taká veľká zotrvačnosť v justičnom prostredí, že niekedy sa aj pomerne jasne formulované normy interpretujú napríklad na odvolacích súdoch tak, že reálne rozširujú možnosti kasačného rozhodnutia. Preto by som bol veľmi opatrný dávať sudcom ešte väčšiu ľubovôľu pri posudzovaní, pri posudzovaní procesných noriem v základných princípoch nového civilného, civilného procesného kódexu.
Posledná poznámka je k mimoriadnym opravným prostriedkom. Už to tu bolo spomenuté, týka sa to dovolania generálneho prokurátora. Je to, je to naozaj pomerne neštandardný právny inštitút a myslím si, že pri, chápem, že pri novelách rôznych nebol, nebol teda vypustený, ale, ale pri ambícii novej rekodifikácie by sa asi o ňom malo hovoriť, najmä v situácii tej, že generálny prokurátor, keď mal pred pár mesiacmi správu o činnosti prokuratúry v Národnej rade, tak spomínal tu, dá sa to ľahko nájsť v jeho vystúpení, že netrvá na tom alebo teda je ochotný diskutovať o tom, či by takéto oprávnenie, oprávnenie malo alebo nemalo v civilnom procese zostať.
Iná situácia je trestný proces, kde je jednou z procesných strán štát. To je úplne iná, to je teda úplne iná hra, úplne iný systém. Ale v civilnom procese, kde sa rozhodujú spory, ktoré majú súkromnoprávnu povahu, ingerencia generálneho prokurátora do právoplatného rozhodnutia dvoch sporových strán súkromnoprávnej povahy je podľa mojej mienky, je podľa mojej mienky otázna. Áno, je pravda, je pravda, že boli aj prípady, kedy mimoriadne dovolanie súčasné umožnilo revidovať, revidovať nezákonné súdne rozhodnutie. Žiaľ, žiaľ, boli aj opačné prípady, že mimoriadne dovolanie bolo podávané Generálnou prokuratúrou nie v prospech verejného záujmu, ale v prospech súkromného záujmu. Dnes sme o tom na jednej tlačovej konferencii hovorili, že štát vyhral spor o 60 mil. a generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie v neprospech štátu, v prospech súkromnej firmy. Čiže bol by som aj tam opatrný, že do akej miery tento procesný inštitút plnil, plnil svoj účel. Sčasti áno, ale teda sčasti, sčasti aj nie. Čiže toľko, toľko z mojej strany.
Ja by som ešte procesne navrhol, aby, aby sporové kódexy civilné išli do výboru pre obranu a bezpečnosť, pán spravodajca. Musím povedať, že, pán poslanec Madej, znovu porovnám s trestnými kódexmi. Trestné kódexy boli vo všetkých výboroch Národnej rady s výnimkou, samozrejme, tých kontrolných. Vo všetkých výboroch! Čiže, čiže a boli tu rok. Lebo to je vážna vec. Čiže navrhujem aj, aj teda ten ďalší výbor. Potencionálne možno, možno zvážiť ďalšie, ale, ale aj posunúť, neviem, či je to moje oprávnenie ako, ako vystupujúceho, termín, dokedy by mali výbory návrh prerokovať, lebo mne sa zdá... Tam je asi, asi tým pádom marec, apríl? (Reakcia z pléna.) Do apríla. Pri všetkej úcte, to je krátka doba pri kódexoch tohto typu. Ja odporúčam kolegom z ústavnoprávneho výboru si pozrieť, ako prebiehali diskusie o rekodifikáciách v iných krajinách, a keď mi nájdu, že tri mesiace, tak fajn, ale obávam, že nie. Obávam sa, že taký príklad nenájdete.
A ešte raz. Myslím, že je to, že je to v prospech toho, aby kódexy získali širšiu podporu, a nemusí sa ani upraviť účinnosť zákona, lebo potom legisvakancia môže byť kratšia, je tam... Takto. To je, ak si niekto myslí, že musí legisvakancia rok, aby si to stihli naštudovať advokáti a sudcovia, podľa mňa stačí pol roka, aj tak si to nezačne každý študovať hneď po schválení zákona rok dopredu. Čiže povedzme si otvorene, tak to proste nie je, tak to proste nie je a vykonávacie predpisy by mali byť asi, asi súčasťou (povedané so smiechom), súčasťou vládneho návrhu, lebo ministerstvo asi už určite má spracované, však to asi nie je, nie je problém. Takže to sa mi zdá, že je dôležité.
Som rád, že sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo ísť cestou rekodifikácie civilného procesu a nevstupuje zatiaľ do trestných kódexov, lebo tam by to bol teda väčší problém. Ale k tomu sa teraz vyjadrovať nebudem, lebo to nie je, to nie je téma.
Takže ďakujem veľmi pekne a teším sa na rozpravu.

Ďakujeme pekne. Kolegyne, kolegovia, na úvod by som povedala, že svojho predrečníka o tom, že by sa druhé čítanie malo odložiť na neskoršie obdobie ako na ďalšiu schôdzu, teda v mesiaci máji, že podporujem. Osobne som toho názoru, že by veľmi pomohlo aj tým, ktorých sa najviac tieto kódexy týkajú, čiže sudcom, keby skutočne sme za toto obdobie aspoň do mesiaca septembra mohli spoločne s nimi sa podieľať aj na pozmeňujúcich návrhoch a mohli o nich diskutovať.
Na úvod poviem len toľko, že viacero poznatkov alebo pripomienok zo strany sudcov som dostala. Napríklad jeden názor je taký, že síce "návrh zákona možno privítať, rekodifikácia je viac než žiaduca, mal by však slúžiť ako zmysluplné uchopenie kľúčových problémov, vysvetlenie základných cieľov rekodifikácie, následne rozmenenie, premietnutie do jednotlivých procesných inštitútov. Taktiež by mali reagovať uvedené rekodifikačné návrhy na širšiu perspektívu budúceho kódexu, nie sa strácať v detailoch, reagovať by mali aj na hmotnoprávny predpis, ktorý je rozpracovaný. Predložené kódexy podľa môjho názoru uvedené náležitosti absolútne nespĺňajú." To je názor jednej skupiny sudcov.
Ďalší: "Jednotlivé kódexy, ktoré momentálne prerokúvate, postupne sledujem, študujem, sú vynikajúce. Veľmi sa mi páči aj to, že reagovali na všetky pripomienky, ktoré sme im v priebehu tvorby poskytli. Veľmi dobre je spracovaná aj dôvodová správa, ktorá je jasná, stručná, a viem sa v nej orientovať."
Ostatné sú také poznámky, povedala by som, viac-menej úsmevné, ale veď o tom sa bude dať diskutovať. Hovorí sa napríklad o tom, že civil sporový či civil mimosporový bol robený najmä pre sudcov krajských súdov či Najvyššieho súdu, aby mali čo najmenej práce. Ja osobne o tom pochybujem, no, ale, prosím, máme priestor na to, aby sa nám vyjadrovali v priebehu konania aj sudcovia prvých stupňov. A okrem iného, keďže, páni poslanci, máme tu medzi vami veľmi veľa advokátov, hovorí sa aj to, že uvedené kódexy boli pripravované najmä vo váš prospech. Takže môžeme o tom snáď polemizovať v priebehu ďalšieho obdobia, o čom by som, skutočne by som privítala, keby sme mohli to odložiť, ďalšie rokovanie druhej schôdze až na jesenné obdobie. Myslím si, že by bola aj dostatočná doba na naštudovanie pre sudcov, ktorí, keď, samozrejme, bude kódex prijatý, nemusia čakať až na to, kedy začne byť účinný.
Preto mi dovoľte, aby som sa v krátkosti venovala, čo ma asi zaujalo na uvedených rekodifikačných poriadkoch, či už Civilného mimosporového, alebo Správneho súdneho poriadku, alebo sporového poriadku.
Hovoriť chcem ešte aj o tom, že Občiansky zákonník, vlastne jeho rekodifikácia prebieha, myslím si, že od roku 2007, nehovoriac o tom, že pokusy boli aj v minulosti. O tom, či je vhodné pristúpiť práve k týmto kódexom, resp. sa malo rokovať o Občianskom zákonníku, to asi môže byť vecou diskusie aj v ďalšom období, ale rozhodne si myslím, že uvedené kódexy môžu pomôcť súdnej praxi, najmä na zrýchlenie a zjednodušenie konania.
Návrh zákona Civilný sporový poriadok či Civilný mimosporový a Správny súdny poriadok bol prerokovaný na vláde v decembri 2014. Zo systematického hľadiska dochádza k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol platný od roku 1963, nehovoriac o tom, že bol čiastkovo novelizovaný viac ako 80-krát. Pokiaľ ide o Civilný sporový poriadok, najzásadnejšími obsahovými zmenami, ktoré majú vylepšiť súčasné problémy v aplikačnej praxi, prispieť tak k efektívnemu a rýchlemu konaniu, najmä zavedenie tzv. koncentrácie konania, ktorej účelom je zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán. Jedným z prostriedkov zabezpečenia dôslednej koncentrácie konania je zavedenie tzv. predbežného prejednania sporu, v rámci ktorého súd určí, ktoré so stranami tvrdených skutočností považuje za právne významné s následnou výzvou adresovanou stranám, aby jasne označili, aké dôkazy na preukázanie týchto skutočností navrhujú s tým, že na ich ďalšie tvrdenia či navrhované dôkazy sa už nebude prihliadať.
Prínos novej úpravy spočíva tiež v zmene systému doručovania fyzickým osobám, ktorým sa má zabezpečiť zamedzenie prieťahov v súdnych konaniach. Samozrejme, že doručovanie je často kameňom úrazu platného procesného práva, pritom sa úprava často pohybuje medzi dvoma extrémami. Na jednej strane je doručenie fyzickej osobe mimoriadne ťažké, na druhej strane často doručovanie právnickým osobám niekedy atakuje až hranicu ústavnej akceptovateľnosti. Cieľom úpravy doručovania pritom má byť v prvom rade naplniť cieľ, a to odovzdať zásielku a informovať ho tak o jej obsahu. Iba v druhom rade v rámci rovnováhy práva oboch účastníkov musí úprava doručovania riešiť aj situácie pasivity či priamo zatajovania účastníkov. Obdobne sa navrhuje zaviesť napríklad aj fikcia doručenia v prípade fyzických osôb nepodnikateľov tak, že zodpovednosť za nemožnosť doručenia písomnosti na adrese registrovaného pobytu sa prenáša na občanov. Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti, ktoré sú taktiež problémom, budú preto aj procesne sankcionované pokutou.
Navrhovanou úpravou sa tiež zjednodušuje úprava trov konania, dochádza k vyššej akceptácii nových komunikačných prostriedkov, ako sú napr. elektronická pošta, telefonická komunikácia či už webová stránka, dátový súbor. Dá sa predpokladať, že zavedenie zjednoduší aj zhospodárni vedenie konania.
V Civilnom sporovom poriadku sa tiež navrhuje aj zavedenie obligatórneho právneho zastúpenia advokátom v konaniach, pri ktorom súdu odpadá viacero povinností súvisiacich s podaniami, ktoré nie sú úplne zrozumiteľné a neobsahujú predpísané náležitosti. Rovnako sa týmto bude minimalizovať aj mandukčná povinnosť súdu voči stranám.
V systéme opravných prostriedkov je najzásadnejšou navrhovanou zmenou revízia dovolacieho konania, ktorá bude založená na kombinácii revízneho kasačného systému. Ambíciou novej úpravy je vytvoriť aj také pravidlá, ktoré priebeh zhospodárnia, prípadne vytvoria aj rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv, ktoré vyplývajú z hmotného práva.
Na rozdiel od Civilného sporového poriadku, Civilný mimosporový poriadok vychádza z premisy, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V týchto právnych otázkach bude potrebná ingerencia štátu, či už vyvažovanie, alebo hľadanie rovnováhy. Dôvodom je záujem na ochrane rodiny, statusu vyššieho záujmu maloletého, ochrana hodnôt s cieľom zachovania právnej istoty.
V novej právnej úprave sa zavádza taxatívny výpočet mimosporových konaní, ktoré sú upravené v osobitnej časti, pričom dôraz sa v nich kladie najmä na špecifikáciu inštitútov, ako miestna príslušnosť, začatie konania, účastníci konania a podobne. Za účelom odbremenenia súdov sa v konaní o dedičstve a v konaní o umorenie listiny budú posilňovať decízne právomoci notára. Osobitne sa zavádza konanie o zrušenie zápisov údajov do Obchodného registra, ktoré doposiaľ v právnej úprave absentovali.
V rámci rekodifikácie civilného práva procesného bola hneď na počiatku takmer jednomyseľne prijatá aj myšlienka vyčleniť správne súdnictvo zo všeobecného kódexu o civilnom práve procesnom. Navrhovaná právna úprava je založená na prijatí nového samostatného kódexu, Správneho súdneho poriadku, ktoré bude upravovať konanie pred správnymi senátmi a samosudcami v rámci správneho súdnictva. Dochádza tu teda k zásadným zmenám, o čom ja osobne si myslím, že pokiaľ pôjde o správne súdnictvo, že následne bude veľkým prínosom a zároveň upraví aj postavenie tých, ktorí sa správnemu konaniu na súdoch venujú.
Základným článkom organizácie správneho súdnictva zostanú krajské súdy ako súdy prvej inštancie s rozhodovaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je možné sa v tomto smere aj baviť o tom, akým spôsobom presunúť aj príslušnosť jednotlivých súdov, či už v rámci kraja, resp. aj celého Slovenska. Myslím si, že aj nóvum právnej úpravy bude prínosom, ktoré vlastne spočíva aj v konštituovaní veľkého senátu na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
V súlade s legislatívnym zámerom predkladateľ nepočítal už s úpravou opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, preskúmavanie neprávoplatných rozhodnutí podľa III. hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku je dnes považované za narušenie princípu subsidiarity správneho súdnictva, ktorý v zásade vyžaduje vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní pred príslušnými orgánmi verejnej správy.
V rámci Správneho súdneho poriadku budú preto tieto veci podriadené súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zavádza sa žaloba na obnovu konania aj v správnom súdnictve, avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.
Navrhované zákonné opatrenia predstavujú podľa môjho názoru základné a nevyhnutné kroky k efektívnejšiemu, rýchlejšiemu, kvalitnejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia súdov v správnom súdnictve. Prínosom právnej úpravy, dá sa povedať, že bude, že správne súdnictvo, význam ktorého je často aj podceňovaný či zľahčovaný a ktoré už aj napriek svojej dvadsaťročnej existencii nemá svoju stabilnú personálnu základňu, bude mať snáď po tejto rekodifikácii konečne svoje miesto aj vážnosť v právnom systéme Slovenskej republiky.
Myslím si, že v ďalšom priebehu do druhého čítania by sme sa mali potom zaoberať aj pripomienkami, ktoré sa týkajú lehôt, termínov ich zmeškania, opatrovníctva, kde bývajú často námietky, najmä vo vzťahu k neprítomnosti účastníka, ktoré by mohlo byť snáď nahradené aj využívaním doručenia verejnou vyhláškou, prípadne inou verejne dostupnou formou, ako je napríklad na webovom sídle.
Viacero otázok, ktoré rezonujú medzi tými, ktorých sa uvedené kódexy budú týkať a vlastne ktorí aj spôsobia, či bude efektívne a zrýchlené tak, ako predpokladáme. Bude na to priestor, aby sme v rámci tohto obdobia prijali pozmeňovacie návrhy, či sa nimi zaoberali bez ohľadu na politiku. Osobne si však myslím, že priestor tu je a že naozaj navrhovaná právna úprava prispeje k skvalitneniu aj zrýchleniu rozhodovacej činnosti súdov a v neposlednom rade aj k efektívnemu vymáhaniu práva.
Ďakujem.

No, pani poslankyňa mala asi najkritickejšie vyjadrenie vo vzťahu k tomu, že kódexy boli tvorené zrejme viac so sudcami vyšších súdov a v prospech advokátov. Musím povedať, že, že to je, to je problém trošku.
Gro práce je na prvostupňových súdoch, a pokiaľ, ja som to spomínal aj kvôli tomu systému úplnej apelácie v odvolacom konaní. Samozrejme, že súdy vyšších stupňom radšej veci rušia a vracajú na nové konanie, lebo majú s tým potom menej práce. Ale tuná by malo ísť o to, aby ten systém ako taký bol čo najefektívnejší, nieže ktorý sudca bude mať, bude mať menej práce. Takže to ešte asi stojí za pomerene veľkú diskusiu aj so sudcami prvostupňových súdov.
Rovnako ma mrzí to, to povinné zastupovanie, pretože celý ten nový procesný kódex je vystavaný na tom, že by mali zodpovednosť, samozrejme, za spor mať sporové strany. To je fajn. To znamená, dáme im akože väčšiu, väčšiu zodpovednosť, ale, ale, samozrejme, odtiaľ potiaľ. Odtiaľ potiaľ, to znamená zodpovední ešte až tak nie ste. Musíte mať povinné právne zastúpenie. To mi príde ako dosť rozporuplné a naozaj to evokuje otázku, či, či tam nebol trošku príliš veľký lobing advokátskej, advokátskej komory. Už, žiaľ, sme v tomto parlamente mali prípady, kedy sa predlžovala koncipientska prax a tak ďalej. Toto znamená, že to bude treba veľmi starostlivo preskúmať.
Na jednej strane fajn, kompetencia sporových strán sa zvyšuje, kontradiktórnosť sa zvyšuje, mandukačná povinnosť sa znižuje. A na druhej strane ale povieme procesným stranám, že ale musíte mať právne zastúpenie, lebo zase až takí dobrí, až takí zodpovední nie ste. No, to mi príde ako problematické.

Ja mám iba takú malú procedurálnu otázku. Na začiatku tej čiastočnej kritiky tej novely ste spomínali, že by ste privítali odklad rokovania o tejto novele, aby bol priestor. Teraz neviem, či som niečo nezachytil, lebo toto plénum má silu cez dva procedurálne návrhy oddialiť rokovanie a prijímanie akejkoľvek normy aj tejto, že či to bol procedurálny návrh, alebo nebol, a aby sa vrátila norma na prepracovanie, resp. zastavilo sa rokovanie o tejto norme, alebo nie.
Ďakujem.

Vôbec, pán kolega Viskupič, nebol to návrh, ale diskutujeme o tom a myslím si, že aj na túto tému sme diskutovali už na ústavnoprávnom výbore, a myslím si, že aj tu sa vieme dohodnúť o tom, že by sa uvedená norma mohla do druhého čítania presunúť až na jesenné obdobie, je to otázkou naozaj diskusie medzi nami.
A, pán kolega Lipšic, ja som len povedala názory sudcov, ale pri každej novele je názor sudcov prvého stupňa vždy taký alebo vo väčšine prípadov, že zase sa v komisii zúčastňovali v prevažnej miere sudcovia druhého stupňa, prípadne Najvyššieho súdu a na nás sa zabudlo. Ale v tomto prípade, viem, že boli účastní aj sudcovia prvých stupňov. A je otázkou ďalšej spolupráce aj s nimi, že nájsť tam kdesi ten priestor, aby boli, aj keď to nikdy nie je možné, spokojnejšie všetky tri strany.