46. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nebude asi nejaký súvislý prejav, ale možno len také poznámky k rekodifikácii civilných procesných pravidiel a rovno možno aj nadviažem na predchádzajúcu diskusiu.
Ja myslím, že všetci sa zhodneme, že asi naozaj ďalšími novelizáciami Občianskeho súdneho poriadku sa ďalej nedostaneme so zlepšovaním pravidiel, procesných pravidiel civilného konania, takže to, že môžeme rozprávať o rekodifikácii procesných pravidiel, je dobré. Možno by boli na stole aj skôr, ale pomerne dlho bola, bola tá úvaha, že ideálny stav je, keď civilné rekodifikácie sú predložené naraz alebo najskôr rekodifikácia hmotného práva a následne procesného práva. Zjavne tá rekodifikácia občianskeho práva hmotného je predsa len veľké sústo, s ktorým sa nám ťažšie darí popasovať sa do tej miery, aby v krátkej budúcnosti mohla byť predložená. Pravdepodobne, aspoň tak jak počúvam, ako hovoria aj kolegovia civilisti, možnože je aj dobré trošičku počkať, ako sa prax vysporiada alebo ako prax prijme českú rekodifikáciu občianskeho práva hmotného. Takže preto rozumiem, že minister spravodlivosti proste od tohto ako keby dlhé roky zakonzervovaného názoru, že spravme najskôr hmotu a potom proces, čo inak má tiež svoju logiku, najmä vo vzťahu k právnej úprave nesporových konaní, ustúpil a rozhodol sa pripraviť a predložiť parlamentu civilné rekodifikácie. Takže to je poznámka číslo jedna.
Zároveň chcem povedať, že keď máme na stole rekodifikáciu civilného procesu, tak to je vážna norma, od ktorej očakávame, že nejaký čas vydrží, to znamená, že nebude za krátky čas novelizovaná, aj keď život, samozrejme, ukáže. A chcem sa v tej súvislosti prikloniť ku kolegom, ktorí žiadajú dlhší čas na prerokovanie tohto, týchto troch návrhov zákonov, pretože si myslím, že naozaj ich potrebujeme. Na decembrovej schôdzi, keď sme vedeli, že vláda schválila civilné rekodifikácie a smerujú do parlamentu, ja som navrhovala aj to, že možno aj prvé čítanie by mohlo byť posunuté o mesiac, pretože naozaj je to, za ten čas, čo sme k tomu mali k dispozícii, je to tak na prvé prečítanie. Vidno to asi aj v tých príspevkoch, že sú omnoho menej konkrétne, ale naozaj veľmi všeobecné aj na všeobecnú rozpravu. Takže prikláňam sa k tomu, aby naozaj to druhé čítanie bolo odložené na jeseň. Myslím si, že by to bolo na prospech veci, a keby v tom medziobdobí bol priestor aj pre poslancov, a teraz nemyslím len pre poslancov ústavnoprávneho výboru, ale všetkých poslancov, ktorí možno sú právnici, a všetkých poslancov, ktorí, ich tá téma zaujíma. Naozaj mať aj opakovane možno nejaké odborné stretnutia, aby sme si veci vyjasnili, tak by to bolo len na prospech veci.
Rekodifikácia je veľká vec a v zásade, znova reagujúc na to, čo tu pred chvíľou odznelo, nepamätám si nieže rekodifikáciu, novelu Občianskeho súdneho poriadku trošku závažnejšieho charakteru, na ktorú by sudcovia alebo rôzne skupiny sudcov nemali diametrálne odlišný názor, a áno, môže to byť ten klasický iný pohľad sudcov okresných súdov a krajských súdov, ale tá deliaca línia sa, samozrejme, môže vinúť aj cez iné kritériá alebo cez iné čiary.
Zároveň musím povedať, že sa veľmi teším, že možno v nejakej inej konštelácii zloženia parlamentu budeme rokovať o pravidlách občianskeho súdneho procesu, v rámci ktorých sa budeme vracať ako keby k témam, ktoré už boli opakovane predmetom rokovania tohto parlamentu a ktoré možno aj tento parlament, možno nie v pléne, ale v ústavnoprávnom výbore už aj zamietol, a uvidím, ako sa s tými témami vysporiada parlament teraz.
A ja keď budem hovoriť ďalej, tak ja sa, samozrejme, k tomu vrátim, o ktorých témach hovorím, ale možno, možno dopredu v rámci ešte naozaj úplne všeobecného hodnotenia by sme si možno mali povedať alebo správne nastaviť očakávania od procesných pravidiel a tiež to nehovorím úplne náhodou, pretože nastavenie správne alebo dobré nastavenie očakávaní, čo môžeme očakávať od procesných pravidiel v civilnom konaní, nám možno pomôžu k tomu, aby rekodifikácia prežila bez nejakých závažných zásahov dlhšie. Inými slovami, ide mi o to, povedať si alebo vysvetliť si, čo rekodifikácia naozaj môže priniesť, ale že zároveň nie je všeliekom na všetky boľačky justície, pretože nedá sa povedať, že keď schválime nové procesné kódexy, tak od pol roka 2016 všetky súdne konania proste pôjdu takto. Tak to nefunguje, pretože buď sedí celá kombinácia, procesné pravidlá sú v tom veľmi dôležité, ale nesporne rovnako dôležité sú materiálne podmienky, ktoré sú na súdoch, rovnako dôležitá je personálna kapacita súdov, a teraz nemyslím len na kvantitu, ale myslím aj na kvalitu, jak administratívneho personálnu, tak sudcov. A mohli by sme pokračovať. Čiže je to svojím spôsobom skladačka a žiadna časť tej skladačky nie je všeliekom, pokiaľ nefunguje aj ten zvyšok. A treba to povedať, aby proste na konci roku 2016 teraz nedošlo k nejakému sklamaniu a nechceli sme naraz meniť Občiansky súdny poriadok, lebo tento nám nevyriešil problém. Tak to treba podľa mojej mienky dopredu povedať a verím, že aj pán minister prijme ako môj konštruktívny vklad do diskusie k Občianskemu súdnemu poriadku, fakt, že na tomto mieste mu nezačnem vyčítať, čo všetko neurobil (povedané so smiechom) v iných oblastiach.
A na to, aby sme správne nastavili očakávania, podľa mojej mienky treba sa aj úplne otvorene rozprávať o tom, čo v týchto procesných pravidlách je, pretože v týchto procesných pravidlách sú veci, s ktorými ja súhlasím a o ktorých som presvedčená, že môžu napomôcť efektívnosti súdneho konania. Potom sú tam, samozrejme, aj veci, ktoré sú kontroverzné, a treba o nich zásadne diskutovať, aj možno niektoré veci, s ktorými nebudeme súhlasiť, a budeme o nich diskutovať a možno budeme mať aj nejaké návrhy. Ale sú tam aj veci, o ktorých hovoríme, ale obávam sa, že aj väčšina tejto sály si za tým príliš veľa nevie predstaviť, keď hovoríme a opakovane hovoríme o tom, že posilňujeme, posilňujeme kontradiktórnosť súdneho procesu, a hovoríme tu o tom, že sa rozširuje povinné zastúpenie advokátov, a vlastne ako keby nevieme, čo si za tým predstaviť. Ja by som chcela popísať trošku, aby sme vedeli, že čo si za tým vieme predstaviť, ale naozaj zase v záujme toho, aby kódexy prežili.
A to podstatné asi na tých pravidlách je, že deje sa to už postupne 20 rokov, postupne odchádzame od toho, aby v rámci sporového konania, občianskeho súdneho konania súdy hľadali materiálnu pravdu, a zvyšujeme zodpovednosť strán sporu za výsledok procesu, pretože staviame sa k tejto časti tak, že predsa je to súkromnoprávny vzťah, a pokiaľ to nie je vyslovene vzťah dvoch subjektov, kde je jedna strana slabšou stranou sporu, tak majú v tom spore rovnaké postavenie a majú hájiť svoje záujmy a predložiť svoje dôkazy. V kombinácii s koncentračnou zásadou to môže, samozrejme, vysoko pomôcť efektívnosti súdneho konania, ale treba si uvedomiť, čo to v konečnom dôsledku znamená. A znamená to v konečnom dôsledku to, že je na stranách sporu, aby vtedy, keď majú, čiže včas predložili svoje dôkazy, prípadne včas, vtedy, keď majú, namietali dôkazy protistrany, pretože keď tak neurobia, tak neskôr tak urobiť nebudú môcť. A je to v súlade s tým princípom, že procesné, procesné pravidlá určujú, sú pravidlami, ako má sudca pri rozhodovaní sporu postupovať, ako majú sporové strany postupovať a v zásade sudca má rozhodnúť spor, nemá hľadať pravdu mimo tých dôkazov, ktoré strany predložia. A ja to naschvál zdôrazňujem, pretože, a teraz to poviem úplne zjednodušene, aby bolo vopred jasné, ja s tým nemám problém, ja s tým súhlasím.
A s novelami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré boli v tomto trende, som sama už stála v tomto parlamente a pamätám si aj pomerne búrlivé rokovania ústavnoprávneho výboru ešte v rokoch 2004 - 2005, kde tento, táto právna úprava blížiaca sa, vy ste ešte prísnejší, ale blížiaca sa tejto právnej úprave, bola napádaná v rámci ústavnoprávneho výboru. Sedeli v ústavnoprávnom výbore aj niektorí kolegovia, ktorí sedia v tomto parlamente dodnes, aj zo strany SMER a vtedy to nepodporila ani strana SMER, ani niektorí naši vládni kolegovia. A nehovorím to preto, že by som sa chcela vracať do minulosti alebo niečo vyčítať. Hovorím to preto, že chcem vnímať tento posun, že vláda teraz predložila v tomto znení návrh sporového, sporového konania. Chcem to vnímať tak, že niekam sa vyvíjame a že možno sa vyvíjame v prospech pravidiel, ktoré napomôžu efektívnosti súdneho konania. Ale hovorím to aj preto, aby sme rozumeli, o čom budeme v konečnom dôsledku hlasovať, pretože ak hovoríme, že tento kódex by mal prežiť nejaký čas, tak by som sa nerada dožila toho, že niekde na konci roku 2016 bude v nejakej reportáži nejakej bulvárnejšej televízie reportáž o tom, aká nespravodlivosť sa stala na súde, pretože neboli dovolené predložiť dôkazy, a proste strana sporu nestihla a poslanci promptne zareagujú a budeme sa vracať niekde k hľadaniu materiálnej pravdy alebo niekde na polceste späť. Preto je podľa mojej mienky dôležité, aby nielen tí, ktorí sa tej téme venujú, ale všetci sme rozumeli, o čom budeme hlasovať, keď budeme hovoriť o tomto kódexe.
To isté sa týka napríklad témy predbežného prejednania sporu. Tiež to tu už bolo na stole a tiež to neprešlo cez ústavnoprávny výbor. Hovorím, ja som podporovateľka tohto inštitútu, ale zase musíme vedieť, o čom hovoríme, keď hovoríme o predbežnom prejednaní sporu, pretože tá ideálna predstava podľa týchto pravidiel toho sporového konania by mala vyzerať tak, že jednotlivé strany dajú svoje návrhy. Teda príde návrh, druhá strana sa k návrhu vyjadrí, jedna aj druhá strana predloží svoje dôkazy, sudca si naštuduje spis, pozve si sporové strany, prejedná s nimi ten spor, možno im povie, jak to vidí, čo uzná ako dôkaz, čo neuzná ako dôkaz. Možno povie, že predbežne vidí tú vec takto, možno ich pomkne k zmieru a potom už to pojednávanie by malo byť jedno, na ktorom by sa spor mal skončiť, v bežných prípadoch jedno, na ktorých by sa spor mal skončiť, a možno bude trvať dve-tri hodiny, čo je aj možno úplne iný spôsob práce súdu, lebo dnes máme tie pojednávania možno po pol hodine, po hodine vytýčené na pojednávanie, čiže je to zásadná zmena aj spôsobu práce sudcu, ale takto by to malo vyzerať, a to si treba uvedomiť, že to je proste inak ako teraz, a musíme akceptovať, že predbežné prejednanie sporu je o tom, že naozaj ten sudca aj trošku povie, ako to vidí, musí dokázať udržať hranice, aby neprejudikoval tú otázku pred pojednávaním, ale možno trošku aj tým usmernil tie sporové strany. Vo svete to funguje, je to veľmi efektívny nástroj. Ale viem si predstaviť, že my na to nie sme zvyknutí a bude to mať za následok, že niektoré strany si budú myslieť, že sudca je zaujatý, čo mi to tam povedal v tej kancelárii alebo v pojednávacej miestnosti, že ako to vidí.
Takže pýta to, pýta to, aby sme sa s tým širšie zaoberali a nezaoberali sa s tým len právnici, pretože pokiaľ nebudeme vnímať, že takto to chceme mať a naozaj za tým stojíme, tak podľa mojej mienky môžeme sa, môžeme byť konfrontovaní všetci, ako tu sme, v tom roku 2016/2017 možno s prekvapením niektorých strán súdneho sporu a ideálny prípad by bol, keby na rekodifikáciách sme sa dokázali zhodnúť viac ako len v počte hlasov 83, a potom dokázali aj v týchto situáciách, v tom roku 2017, za týmito základnými zmenami aj stáť. A podľa mojej mienky aj preto potrebujeme ten čas. My všetci potrebujeme ten čas, aby sme si možno aj vzájomne vysvetlili, čo ako chápeme a čo sa ako myslí v tých procesných pravidlách, pretože je to naozaj v niečom rozdiel, a ten rozdiel môže byť dosť zásadný.
A áno, môžeme tie pravidlá nazvať možno aj pravidlami, ktoré sú priateľské pre advokátov, pretože v takomto procese, keď som zodpovedná za výsledok svojho sporu, a pokiaľ zmeškám lehotu, nedám dôkazy včas, nebudem ich môcť neskôr uplatniť, neuvedomím si, že musím poprieť dôkazy druhej strany, lebo keď ich nepopriem, tak budú považované za preukázané, tak áno, asi je výhodné mať advokáta, aj keď by to nemalo byť povinnosťou mať advokáta, a ja verím, že kolega Lipšic kritizoval príliš rozsiahlu právnu úpravu povinného zastúpenia advokátom v tomto návrhu, ja dúfam, že nepríde ďalší pozmeňovací návrh, ešte aby sa to, ešte viacej rozšírilo, to len dopredu predostieram, že aj toho sa obávam.
Ale čo to bude znamenať ďalej? Bude to znamenať ďalej možno aj to, že sa dočkáme toho, že bude veľká výzva pred advokátskym stavom stáť, pretože keď advokát pochybí, tak klient ho bude chcieť žalovať, tak to bude veľká výzva aj pre stavovskú súdržnosť, pretože ten, kto bude chcieť žalovať advokáta, si na to bude chcieť zobrať advokáta, čo nie je taký bežný typ sporu... (Povedané so smiechom. Ruch a smiech v sále.) To nie je taký bežný typ sporu, Gábor, v dnešných podmienkach, nerobia to advokáti radi. Robia? Nerobia to až tak radi? Už áno, už áno, ako to je? (Reakcia z pléna.) Tak to je dobre. Takže niekam sa posúvame a je to možno fajn.
Myslím si, že prax aj kolegovia uvítali aj to, že tie kódexy sú rozdelené vlastne do troch zákonov, pretože je to veľmi praktické, keď ide na pojednávanie, tak vie, na aké pojednávanie ide, a podľa toho si zoberie procesný predpis, v ktorom má v zásade všetko vrátane príslušnosti, takže myslím si, to je téma, voči ktorej asi naozaj nikto nebude namietať. Vnímam tak, že je aj dobrá tá štruktúra v tom zmysle, nie pri tom prieskume správnych rozhodnutí, to nemáme, ale pri tých ostatných dvoch zákonoch máme v úvode uvedené princípy, na ktorých stojí tá právna úprava. Ja si myslím, že to je dobré, pretože tie slúžia ako interpretačné pravidlá niektoré, a predpokladám, že môj kolega o tom hovoril, niektoré sú nepochybne kontroverzné a bude v rámci tej debaty o nich dlhšia debata a verím, že vo výsledku, vo výsledku sa zhodneme.
Vnímam aj fakt, že sa prehlbuje alebo vytvárajú sa v týchto procesných kódexoch v rámci úpravy kauzálnej príslušnosti podmienky pre väčšiu špecializáciu sudcov v určitých typoch sporov, pretože aj dnes to máme, že niektoré typy sporov, ako spory z autorského práva alebo z patentov, alebo z hospodárskej súťaže, nemáme na, nie sú na ne príslušné všetky okresné súdy alebo všetky krajské súdy, ale len vybrané, vnímam, že sa to rozširuje, napr. o okruh pracovnoprávnych sporov a niektorých ďalších sporov. Ja si myslím, že to je dobrý trend, a pokiaľ v týchto typoch sporov, ako sú pracovnoprávne, ktoré sú vždy typické, typicky citlivé aj z hľadiska dostupnosti súdu – to je tiež častá kritika zo strany poslancov –, pokiaľ toto sa dá ustáť, tak, si myslím, že to prospeje naozaj tomu, že sa bude môcť vytvoriť kategória sudcov, ktorí sa na túto agendu budú špecializovať, čo je vždycky na prospech rýchlosti konania, čiže s tým súhlasím. A ten výber nehodnotím potom v rámci debaty, na niektoré tie súdy sa budem pýtať, že či ten výber bol naozaj ten najsprávnejší.
Mám veľa otázok k jednotlivým ustanoveniam, mám veľa otázok aj k tomu, či niektoré otázky by sa nedali riešiť možno trošičku odvážnejšie, napr. taká téma platobných rozkazov či nie je kategóriou sama osebe, či nemáme priestor pohrať sa viacej s doručovaním. Kolegovia v rámci debaty na túto tému navrhovali aj to, že treba zvážiť aj doručovanie advokátmi protistrane, v niektorých krajinách to funguje, je to veľmi efektívne, videla som, že pracujete s tým, že budeme mať elektronické schránky, čiže budeme môcť elektronicky doručovať, podľa mňa ku vzťahu práve ku platobnému rozkazu to nemáme doriešené do takej miery, aby sme vedeli pracovať s fikciou doručenia. Voči právnickým osobám a podnikateľom podľa mojej mienky by to bolo veľmi dôležité z hľadiska urýchlenia súdneho konania, môžem hovoriť o predlžovaní konaní takým spôsobom, že povedzme pri podanie odporu alebo podanie odvolania sa môže naťahovať čas, kým je zaplatený súdny poplatok, čiže inšpirácie možno niektorými inými úpravami v podobe zavedenia možno ručenia osobného za nezaplatenie súdneho poplatku včas a podobne. Čiže nejaké inšpirácie budeme mať a budeme sa chcieť o nich rozprávať, a preto by som naozaj chcela ja sa pridať – a opakujem to, čo som povedala aj na začiatku – pridať k tým, ktorí by privítali, keby sme o procesných rekodifikáciách v druhom čítaní rokovali až v septembri a využili ten čas naozaj na odborné stretnutia aj so sudcami, aj s advokátmi a inou odbornou verejnosťou, aby sme naozaj sa na konci dostali ku kódexom, ktoré, ktoré prežijú v tej podobe dlhšiu dobu.
Toľko, toľko moje poznámky naozaj veľmi všeobecné a na úvod koncipované v snahe vytvoriť naozaj ten priestor, aby sme mohli hľadať aj väčšiu väčšinu, a ja verím, že prístup predkladateľa tohto návrhu nám to v druhom čítaní umožní. Pokiaľ áno, tak tento tón ostane zachovaný aj v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ja by som len aj na podklade niektorých vecí, ktoré pani kolegyňa spomenula, zdôraznil potrebu trošku dlhšej diskusie, spomínala predbežné prejednanie sporu, kde sa navrhuje, ako spomínala, že súd uvedie stranám predbežné právne posúdenie veci.
To je podľa mňa veľmi sporný inštitút! Práve kvôli tomu, že v zásade súd avizuje stranám, ako by pri danom stave veci rozhodol, a teda stáva sa už nie celkom nezaujatý v tej veci. Sudcovia nielen u nás, ale aj v iných krajinách preto majú v princípe zakázané komentovať prebiehajúce spory, aby neboli namietnutí, že, že už sú zaujatí. Predstavte si, že, že stranu v takomto type konania zastupujete, súd vám predbežne povie, aký má názor na tú vec, ako advokát máte podľa mojej mienky, je to ťažko predstaviteľná pozícia, keď vám vlastne sudca už povie, že ako v princípe je rozhodnutý rozhodnúť. To sa mi zdá byť neuveriteľne sporná vec, ktorá, ktorá podľa mojej mienky dáva do veľkého otázniku následnú nezaujatosť sudcu v danej veci rozhodovať.
Aj psychologické, ak raz sudca povie svoj predbežný právny názor, väčšina, väčšina, väčšinou aj to poznáme na sebe, keď máme nejaký názor, si ho urobíme, tak plynutie času, plynutím času sa skôr v ňom utvrdzujeme. Čiže to je aj psychologicky proste zlá vec pre nestranné rozhodovanie sudcu. Určite áno.

Ďakujem veľmi pekne. Ja, samozrejme, nepôjdem teraz so siahodlhou analýzou predloženého materiálu, myslím, že na to sú tu kompetentnejší kolegovia.
Ale mám tú výhodu, mám tú výhodu, že už od roku 2010, odkedy sedím v tomto parlamente, som členom ústavnoprávneho výboru, tak sa mi ten kontext, sa mi ten kontext ako keby súvislostí v justícii dostáva viacej pod kožu možno niekedy, aj než by som sám chcel, a jedna vec podľa mňa je veľmi záslužným činom pri tejto rekodifikácii a to je obrovský tlak na generačnú obmenu medzi sudcami.
Myslím, že mnoho vecí, ktoré sa nám, alebo ľudí pred nami, nepodarili doteraz, mnoho rôznych projektov alebo snáh o hodnotenie sudcov, alebo zavedenia nejakého systému pravidelného dovzdelávania, myslím si, že samotná táto rekodifikácia nám spôsobí tak rapídny úpadok sudcov možno už blízko k dôchodkovému veku, že minimálne preto, ja nevravím, že to poďme urýchliť. Božechráň! To určite nie! Ale a určite súhlasím aj s pani kolegyňou Vittekovou, aj s pánom kolegom Lipšicom v tom, že nechať si ten priestor – porozprávať sa ešte cez leto o veciach a druhé čítanie posunúť až na jeseň – je dobrý nápad. Len hovorím, že samotná táto rekodifikácia, keď vojde do platnosti, si myslím, že pre mnohých sudcov bude pomerne silnou motiváciou už to zabaliť, že už sa im proste nebude chcieť vstupovať do úplne, do úplne nového systému práce, že na tie dva, tri alebo štyri roky, čo budú mať pred sebou do dôchodku, už si povedia, že im to za to nestojí.
A myslím si, že, že keď sa máme pozerať na veci zo širšieho kontextu, toto je jedna vec, ktorá stojí za ocenenie, a možno keby sme ešte dva-tri kódexíky pridali, tak by nám to preredlo pri tých vyšších ročníkoch ešte viacej. Preto napríklad apelujem na to, aby sme s Trestným zákonom, tým veľkým balíkom, na ktorý tu tak dlho čakáme, plus tou mojou obľúbenou časťou sa pohli dopredu, lebo čím viacej nových vecí na tých súčasných sudcov hodíme, podľa mňa tým viac sa vytvorí prirodzené sito, aby tam naozaj ostali len tí, ktorí sa chcú vzdelávať, ktorí majú vedomosť aj o kontexte, kontexte európskeho práva, aby boli to ľudia, ktorí budú ochotní sa naučiť aj tento nový systém práce a takým spôsobom v podstate môžeme nepriamo prispieť ku generačnej obmene v sudcovských stavoch.
Toľko odo mňa, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Poliačik, plne s vami súhlasím, s tou generačnou obmenou som toho názoru aj ja, že dávno v súdnictve je, nastal problém, že viacerí sudcovia nemajú záujem si už doštudovať veci alebo študovať nové veci a v podstate zostávajú v justícii mnohokrát už len zo zotrvačnosti, lebo v podstate je to predsa príjemné, niekde fungovať. Týmto sa vytvorí tlak na to, aby aj kvalita vzdelania a vedomostí sudcov stúpla, a jasne sa preukáže, že ten, kto si vie veci naštudovať a má záujem študovať a vzdelávať sa, tak ako to je aj pri iných povolaniach, ako je to napr. pri lekároch alebo pri pedagógoch, tak zostane v justícii, a ten, kto nebude mať záujem a nebude vedieť sa už dovzdelať, tak jednoducho odíde.
Preto plne s vami súhlasím a taktiež to vítam.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som taktiež vystúpil pri predmetnom návrhu zákona o Civilnom sporovom poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, ktoré podľa môjho názoru predstavujú prelomový okamih pre celé civilné právo procesné v Slovenskej republike.
Vyjadrím sa k tomu, čo by sa malo v prvom čítaní, či tá predmetná úprava je potrebná alebo nie je potrebná. Ja som toho názoru, že táto predmetná právna úprava je veľmi potrebná, mala tu už byť dávno, len viacerí ministri, ktorí boli pred pánom ministrom Borecom, sa toho nevedeli zhostiť, lepšie povedané, vždy tam nastali nejaké problémy, kedy sa s tým nemohlo prísť. Ja dokonca toto staré OSP-čko považujem za jeden zo socialistických pomníkov, ktoré tu ešte zostali a ktoré treba v rámci moderných dejín Slovenska teda buď nahradiť, alebo vymeniť.
Čo sa týka toho, čo tu bolo povedané a polemizované, že či predmetný legisvakančný, teda či tá predmetná legisvakancia bude dostatočná, tá lehota, alebo či ten legislatívny proces je primeraný, tak chcem sa vyjadriť k tomu v tom zmysle, že ja vôbec nevidím dôvod posúvať tú legisvakanciu ako takú z toho dôvodu, že bolo tu povedané aj zo strany pána Lipšica, aj niektorých ostatných kolegov porovnanie s českým novým Občianskym zákonníkom. Pre upresnenie by som uviedol, že ten nový český Občiansky zákonník má okolo 3 080 paragrafov a mal legisvakanciu jeden aj trištvrte roka.
Predmetné civilné kódexy, ktoré predkladá pán minister spravodlivosti pán Tomáš Borec, majú spolu cca 1 300 paragrafov a legisvakancia je niečo cez jeden rok. Čiže myslím si, že porovnávať to s českým Občianskym zákonníkom je možné, ale treba na to upozorniť, že český Občiansky zákonník bol minimálne dvakrát v počte paragrafov taký veľký, ako sú tieto tri kódexy dohromady. Čo sa týka legislatívneho procesu v Českej republike, ktorý sa týkal nového Občianskeho zákonníka, znova podotýkam, ktorý má 3 081 paragrafov, tak ten legislatívny proces v Českej republike trval päť až šesť mesiacov. Tu sa plánuje, že legislatívny proces pánom ministrom Borecom predložených návrhov kódexov bude trvať cca päť mesiacov. Čiže tým chcem poukázať na to, že v Českej republike legislatívny proces pri oveľa väčšej novele Občianskeho zákonníka trvá alebo trval päť až šesť mesiacov. U nás tento proces pri reforme týchto zákonov alebo teda pri reforme OSP bude trvať cca päť mesiacov, teda skoro rovnako.
Nevidím preto žiaden dôvod, aby sa posúvalo druhé a tretie čítanie, podľa mňa plne bude stačiť tak, ako to je navrhnuté, na tú májovú schôdzu, a budeme mať minimálne legislatívne my poslanci rovnaký čas, približne rovnaký čas, ako mali českí poslanci pri raz tak veľkom kódexe pri rekodifikácii nového Občianskeho zákonníka. Toľko k tomu, či je potrebný, alebo nie.
Zároveň by som chcel uviesť trošku také krátke iba historické extempore vo vzťahu k tomu, že predmetné úpravy mimosporového konania a správneho súdneho konania prešli na území dnešnej Slovenskej republiky dlhou genézou. Prvýkrát sa začali objavovať v 50. rokoch 19. storočia, kde bola tzv. provizórna úprava z prvého konania pre Uhorsko nahradená dočasnými súdnymi pravidlami. Už v roku 1911 pre jednotlivé typy konaní boli pokusy, aby mali tie jednotlivé konania osobitné kódexy, no nepodarilo sa to zakotviť. A potom po druhej svetovej vojne prišlo sa s myšlienkou, že by tie kódexy, či už ten sporový, ale aj ten mimosporový, aj ten správny, z pohľadu konania boli zakotvené v jednom predpise. Tak to bolo v podstate pred tými 52 rokmi vyriešené a predmetný Občiansky súdny poriadok v podstate, ktorý bol následne na to v '63. prijatý, z toho, samozrejme, na to nadväzoval a trvá až doteraz, pričom nerieši práve ten problém, že došlo k mixu sporového a nesporového konania. Nehovoriac o tom, že tento pozostatok socializmu je už v dnešnej dobe, teda tento Občiansky súdny poriadok, dosť neprehľadný pre bežného občana. Pozrite si len tak prípad správneho súdnictva, ktorý je v § 250, už je to tak neprehľadné, že objavujú sa tam § 250ya, § 250zfa alebo § 250zg. Čiže už je to vyslovene v takej rovine, že ďalšie novely pomaly nebudú mať byť ako očíslované v rámci tých paragrafov.
Preto vítam predmetný návrh zákonov Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti, ktoré práve ten, to sporové, mimosporové a správne súdne konanie zakotvia do osobitných kódexov.
Dovolím si poukázať, že o správnom súdnom konaní sa v odborných kruhoch aj na akademických pôdach a o potrebe nejakého Správneho súdneho poriadku diskutuje už možno cca 20 rokov, nikdy ale žiadna vláda, žiaden minister nepodujal to dotiahnuť do konca, vždy sa iba o tom diskutovalo a vždy to skončilo pri diskusii. Preto chcem poukázať na to, že skláňam uznanie pre odborníkov na ministerstve spravodlivosti a pre tím, ktorý bol vytvorený pánom ministrom Borecom a predsedom rekodifikačnej komisie pánom JUDr. Števčekom práve v rámci tejto rekodifikácie, a dokázali sa zhostiť s troma veľmi ťažkými procesnými kódexmi, ktoré nám tu boli predložené. Dovolím si upozorniť na to, že viaceré alebo niektoré z týchto kódexov, napr. Správny súdny poriadok, prebehli už aj akademickou a odbornou diskusiou na viacerých konferenciách. Čo sa týka toho Správneho súdneho poriadku, pre ilustráciu by som spomenul veľkú konferenciu, ktorá sa konala v septembri roku 2014 v Dunajskej Strede, na ktorej sa prechádzalo de facto počas troch dní paragraf po paragrafe toho navrhovaného Správneho súdneho poriadku zo strany rekodifikačnej komisie. Boli tam účastní tejto konferencie trojdňovej zástupcovia Ministerstva spravodlivosti, bol tam prítomný predseda Najvyššieho súdu Českej republiky, predseda jedného z kolégií Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, zástupcovia Ústavného súdu Českej republiky, boli tam prítomní zástupcovia aj, samozrejme, nášho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. A čo je dôležité, na tejto konferencii, ktorá, poviem to takto odborne, predžula návrh Správneho súdneho poriadku, participovali, aj či už priamo na tej konferencii, ale aj mimo nej, keď posielali pripomienky, odborníci z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, taktiež to boli odborníci z Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a pomáhali aj, samozrejme, odborníci z právnických fakúlt, z brnenskej právnickej fakulty a olomouckej právnickej fakulty. Tým chcem poukázať, že ministerstvo spravodlivosti aj s rekodifikačnou komisiou na čele s pánom JUDr., s pánom docentom Števčekom urobili veľa preto, aby sa to, skôr než to prišlo do parlamentu, odborne predžulo, a myslím si aj mnohé problémy boli už v rámci tých odborných diskusií, či už s odborníkmi, alebo akademikmi, vysvetlené a nedostatky odstránené. Minimálne hovorím za ten Správny súdny poriadok, kde som mal byť možnosť účastníkom tej konferencie.
Čo sa týka tých ostatných, ako je Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok, samozrejme, je prirodzené, že hlavne na ten Civilný sporový poriadok bude ešte množstvo námetov, nakoľko je to vždy alebo je to asi najťažší, najťažší kódex z týchto troch kódexov. Ja osobne taktiež vítam zo strany ministerstva spravodlivosti pripravované odborné sústredenie s ústavnoprávnym výborom a s ostatnými poslancami, ktorí budú mať záujem, a určite sa toho zúčastním.
Chcem tým však povedať v tomto prvom čítaní, že som toho názoru, že tento socialistický pomník s názvom Občiansky súdny poriadok je na čase zbúrať a pripraviť nový pomník nových kódexov, vo forme nových kódexov, ktoré budú charakteristické pre novú slovenskú alebo pre novodobú Slovenskú republiku.
Toľko z mojej strany a dovolím si taktiež uviesť, že ja predmetné kódexy podporím v postúpení do ďalšieho čítania. Toľko z mojej strany, ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja len k tým lehotám. No, teraz je dvadsiateho, myslím, siedmeho, májová schôdza začína 5. mája, to sú v princípe tri mesiace.
Ale čo považujem za ešte dôležitejšie, pán poslanec, porovnávať tie lehoty s počtom paragrafov, to mi príde ako, že ste si to pomýlili s nejakou proste pásovou výrobou. Závažnosť nejakého predpisu sa nerovná priamo úmerne počtu paragrafov, ktoré obsahuje. To je podľa mňa omyl, dosť vážny.
Ja si dokonca myslím, že procesné zákony sú dôležitejšie pre vymožiteľnosť práva ako hmotnoprávny kódex, ktorý počtom paragrafov bude veľký, lebo tam dáme aj rodinné právo, aj kolízne normy, možnože aj pracovné, ale to znamená, že mne sa zdá, že čo je podstatné, je vážnosť, dôležitosť, zásadnosť tej rekodifikácie, nie počet paragrafov, prepánajána, teraz od toho budeme odvíjať, že tam bol dvojnásobný, tak teraz to vydelíme dvomi a to sa mi zdá byť ako, ako cvičenie, ktoré neviem, čo má celkom dokazovať, ale rozhodne podľa mojej mienky nie význam návrhov, ktoré prerokovávame. Keby sme napr. rokovali o novele ústavy, tak tá má možnože desaťkrát menej ustanovení, tak to urobme za tri dni.
Nerozumiem tomu celkom proste, že aká tam je súvislosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, zjavne ste ma asi celkom dobre nepočuli alebo ste ma nepochopili, určite som to neporovnával s nejakou pásovou výrobou ani to nebolo poňaté úplne štatisticky. Ja som iba reagoval na to, že keď v Českej republike pri kódexe, ktorý mal dvojnásobný počet alebo raz toľko rozsah, im bohate stačilo päť-šesť mesiacov v rámci legislatívneho procesu, tak som toho názoru, že tých päť mesiacov, ktoré nastavil pán minister na tieto kódexy, budú tiež primerané. To je prvý moment.
Druhý moment, no čo som porovnával v počte paragrafov, bolo to, že cez 3-tisíc paragrafov nového Občianskeho zákonníka, ktorý priniesol možno stovku nových alebo desiatky, minimálne desiatky nových inštitútov v rámci právneho systému Českej republiky, bola legisvakancia jeden aj trištvrte roka, pri týchto kódexoch, ktoré majú polovicu menej paragrafov, to bolo asi to jediné také štatistické, čo by vám mohlo pripomínať tú pásovú výrobu, i keď je to dosť úsmevné, tak bolo poukázané na to, že na to cez jeden rok. Čiže keď aj niekto, kto má problém si niečo naštudovať, má problém s tým a to naštudovať si v priebehu jedného roka, tak potom v justícii nemá čo robiť. A to bol aj ten zmysel toho, čo som povedal, že jednoducho tie lehoty sú primerané aj na charakter právnych predpisov a týchto kódexov, aj na ich rozsah. Toľko z mojej strany.

Vážený pán predsedajúci, prítomní poslanci, pán minister, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadrila aj na základe už vypočutej diskusie tak rámcovo vlastne k predkladaným návrhom zákonov, ktoré majú vlastne prispieť k takej, by som povedala, rekonštrukcii súdneho režimu alebo možno aj metaforicky renesancii súdnictva na Slovensku.
To, že súdnictvo na Slovensku nefunguje nielen podľa našich predstáv, ale hlavne podľa predstáv ľudí dostatočne efektívne, dynamicky a účinne, o tom sa vzájomne, samozrejme, nemusíme presviedčať a ja by som, samozrejme, takúto výzvu aj takýto proces uskutočnených zmien, samozrejme, vítala, avšak moja kritika sa vzťahuje predovšetkým na to, na kritiku toho vášho tvrdenia, že do tohto procesu ste zapojili rôznorodé skupiny.
Samozrejme, že takáto vážna úprava, ktorá vlastne bude vytvárať súbor noriem a pravidiel, verím, že nie pre niekoľko rokov, ale niekoľko desaťročí, si vyžaduje čo najširšiu celospoločenskú diskusiu realizovanú na čo najširšej celospoločenskej platforme, kde budú zahrnuté názory, poznatky, skúsenosti z aplikačnej praxe, z teórie, z viacerých hľadísk, nielen politických, ale aj tematických. A aj napriek tomu, že v dôvodovej správe sa uvádza, že táto rôznorodá skupina, teda tá rekodifikačná komisia bola tvorená zo sudcov, advokátov, exekútorov, notárov, expertov na právnu históriu či európske právo, mňa veľmi mrzí, že do tohto procesu neboli napr. zahrnutí aj zástupcovia niektorých profesných združení, ktoré sa venujú či už ochrane práv spotrebiteľov, alebo aj ochrane obetí násilia, alebo potom aj iných. Však tu máme nielen kolegov, ktorí sú poslancami a zároveň aj zástupcami určitých mimovládnych organizácii zameraných a zacielených na ochranu práv znevýhodnených skupín obyvateľstva. Som teda presvedčená o tom, že ak teda sa posúva ďaleko špeciálnejšia a detailnejšia, konkrétnejšia diskusia a príprava týchto návrhov, či už na máj, alebo na jeseň, takže si pán minister, ktorý neviem, či ma teraz počúva, asi ma ani nepočúva vôbec, mu to je možno jedno.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť, ak naozaj idete vystavať tento koncepčný a systémový materiál na dlhé obdobie, na materiál, ktorý, alebo teda súbor právnych noriem, ktorý má presiahnuť vládu jednej strany, ktorý má byť nadčasový, aby ste do tejto rekodifikačnej skupiny, pracovnej skupiny zapojili čo najširšiu odbornú verejnosť. Jednoducho tam postrádam zástupcov mimovládnych organizácií.
A teraz nepoukazujem, aby som ušetrila pána Martvoňa kritiky a faktickej na to, že som v konflikte záujmov, že tu zastupujem len práva spotrebiteľských združení, záujmy spotrebiteľských združení. Naozaj vás chcem veľmi pekne a dôrazne požiadať o to, aby, ak si nechávame väčšiu časovú rezervu, aby do tohto prípravného procesu, do tejto pracovnej rekodifikačnej skupiny boli zapojení aj zástupcovia týchto záujmových združení, ktorí aj napriek tomu, že nie sú profesionáli, nemajú právnické vzdelanie, chodia ľudí zastupovať na súdy. Pomáhajú im s vymožiteľnosťou práva, a to práve preto, že ľudia zo znevýhodnených sociálno-ekonomických skupín jednoducho na advokátov zdroje nemajú. A ja som presvedčená o tom, že ak tu vytvárame takýto právny poriadok a pripravujeme návrhy na zmenu súdneho režimu, tak jedným z tých cieľov okrem zvýšenej efektívnosti, transparentnosti v súdnictve je aj zlepšenie prístupnosti k spravodlivosti a právu. Hádam nám všetkým záleží na tom, aby k právu a k spravodlivosti mali prístup aj ľudia, ktorí sú nemajetní. A prax ukazuje, že ľudia, ktorí nemajú prostriedky na advokátov, jednoducho na súdy môžu zabudnúť aj na podávanie žalôb, aj na ochranu a vymoženie svojich práv.
Tak, prosím vás pekne, ak myslíte svoj záujem, ak je ten váš záujem o zvýšenie vymožiteľnosti práva vážny a nielen selektívny, že tento záujem slúži len na vymoženie práv, obhajobu tých, ktorí na to majú prostriedky, zahrňte do tejto rekodifikačnej skupiny, pracovnej skupiny aj zástupcov mimovládnych organizácií. A to nielen preto, aby sme tak vytvorili ustálené normy a pravidlá, ktorými sa budeme riadiť niekoľko desaťročí, ale aj preto, aby sa o tejto vašej snahe, o tejto príprave dozvedela široká odborná aj laická verejnosť. Nebyť poslankyňou, ja vôbec o takomto, o príprave takejto reformy v súdnictve vôbec neviem.
Takže vo vlastnom záujme, ak vám naozaj záleží na tom, aby tento pripravovaný, pripravovaná reforma súdnictva zastrešovala všetky poznatky, všetky skúsenosti, aby bola ustálená, zahrňte do prípravy týchto návrhov všetkých, všetkých, ktorí k tomu majú čo povedať. Aj napríklad naši zástupcovia legislatívneho tímu z hnutia Obyčajných ľudí vyjadrili svoju pripomienku, kritickú pripomienku, že vecné návrhy, ktoré boli nie politického, nie ideologického charakteru, chceli predložiť a nemali kam. Tak ja si myslím, že nemáme pripravovať zákony a pravidlá na dlhú dobu v uzavretom okruhu, ale máme pripravovať pravidlá tak, aby všetci tí, ktorí sa vecou odborne zaoberajú, mohli svoje poznatky predložiť, mohli obohatiť tento materiál skúsenosťami, ktoré sa osvedčili v praxi a ktoré je potrebné zapracovať do právneho poriadku, do zákonov. Toto je jedna vážna, vážna výhrada z mojej strany.
Druhá vec, ktorú chcem pripomienkovať, a to zase dúfam, pán Martvoň, že zdržíte komentárov na tému posilňovania mimosúdneho riešenia a posilňovania mediácie ako takej. Bolo tu sústredené úsilie od roku 2004, pán Lipšic o tom dobre vie, bol vtedy ministrom, kedy sa zákon o mediácii prijímal, sme boli vlastne ako jedna z prvých stredoeurópskych krajín, ktorá vlastne tento zákon prijala. Na to sa viazalo aj to, že množstvo ľudí, ktoré videlo perspektívu práve v tom, ako sa realizovať pri riešení mimosúdnych sporov v nízkopredmetových vzťahoch, dokonca aj uskutočnila a prešlo rôznymi kvalifikačnými školeniami, kde získali oprávnenie vstupovať ako mediátor do mimosúdnych sporov, a napriek tomu pre mňa je veľkým údivom, veľkým prekvapením, že v príprave takéhoto materiálu, koncepčného materiálu sa s formou mimosúdneho riešenia, mediácie ako s účinným nástrojom a rýchlym nástrojom riešenia sporov vôbec nepočíta. Takže ak sa prihováram za rozšírenie tejto pracovnej skupiny, a nie preto, opakujem pre pána Martvoňa, že som v nejakom konflikte záujmov, ale preto, že jednoducho je potrebné posilňovať formy mimosúdneho riešenia, prihováram sa za to, aby súčasťou tejto rekodifikačnej skupiny a tvorby tohto materiálu pravidiel boli aj mediátori. Ak máte k tomu výhradu, bude ma naozaj zaujímať zdôvodnenie toho, prečo to nie je možné.
Naozaj ešte raz chcem zdôrazniť, že ja oceňujem snahu aj ambíciu, odvahu pustiť sa do reformy súdnictva, ak to poviem v skratke, ale očakávam od toho naozaj to, že to bude návrh, ktorý bude odrazom nazbieraných skúseností z aplikačnej praxe všetkých ľudí, ktorí sa vymožiteľnosti, právu venujú, že to nebude len vecou úzkej a uzavretej skupiny sudcov, notárov, vybraných ľudí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Mezenská, v podstate zdržím sa tých komentov, čo ste predtým vyzývali, aby som sa nevyjadroval. Ani nebol dôvod, ani som nemal v pláne tie komenty dať, nakoľko ste korektne povedali, že v akom ste, alebo či ste, alebo nie ste v konflikte.
Chcel by som Vás ale z toho meditačného stavu, ktorý obľubujete, trošku, trošku dať do obrazu reálneho, a to, že predmetné kódexy, pani poslankyňa, boli v rámci verejného pripomienkového konania na portáli právnych predpisov od júla 2014.
V rámci tohto mohol každý aj združenia spotrebiteľov, aj vy, aj bežný občan, každý mohol zaslať pripomienky na predmetný portál a, samozrejme, tie pripomienky by sa dostali potom aj rekodifikačnej komisii. Okrem toho boli desiatky článkov v médiách aj vystúpení členov rekodifikačnej komisie, aj pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca k tejto problematike. Mňa mrzí, že ste si to za pol roka nevšimli, že niečo takéto sa deje. A nehovoriac o tom, že bolo cca 40, ak nie ešte viac rôznych diskusných fór a stretnutí – podľa mojich informácií – a workshopov, kde mohli prísť nielen odborníci, ale aj, samozrejme, zástupcovia združení a mohli dať svoje pripomienky a vyjadriť sa.
Ale mám pre vás dobrú správu. Ešte stále to môžu urobiť prostredníctvom vás alebo prostredníctvom iných poslancov. Ide to do druhého čítania, kde práve bude priestor na vylepšenia, a ešte stále to môžu urobiť.
Čiže, pani poslankyňa, nič nie je stratené a kľudne, pokiaľ prídete s dobrými námetmi, myslím si, že ministerstvo vám, bude mať otvorené dvere pre vás a si vás vypočuje.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, no absolútne nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že neboli, nebola dostatočná komunikácia so všetkými zainteresovanými subjektmi. Ja si dovolím len zacitovať z jedného článku, ktorý bol zverejnený na stránke VIA IURIS, a viete, že VIA IURIS je spoločnosť alebo agentúra, ktorá sa dosť kriticky vyjadruje na margo tejto vlády, ktorá konštatuje, a teraz si dovolím odcitovať pár viet: "Je potrebné vyzdvihnúť aj spôsob, akým bola táto veľká rekodifikácia civilného procesného práva pripravovaná. V dostatočnom predstihu bol zverejnený legislatívny zámer, ktorý bol predložený na pripomienkovanie, a kde boli jasne pomenované základné princípy pripravovanej rekodifikácie. Zástupcovia ministerstva spravodlivosti a rekodifikačnej komisie aktívne komunikovali počas prípravy nových kódexov so všetkými dotknutými subjektmi, na podanie pripomienok bol dostatočný časový priestor a diskusia o pripomienkach bola vecná a korektná. Takto nastavený legislatívny proces je sám osebe výbornou správou, navyše ak sú jeho výsledkom podľa nášho názoru kvalitné kódexy, ktoré môžu významne prispieť k ochrane práv vrátane práva na priaznivé životné prostredie."
To znamená, že agentúra, ktorá nás zásadne kritizuje, tuná práve uznáva tú širokú diskusiu, takže myslím si, že vaša kritika tu nie je na mieste.
Ďakujem.