46. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda, som veľmi rád, že mám možnosť dnes predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh troch zákonov, ktoré majú nahradiť súčasný Občiansky súdny poriadok.
Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok tvoria komplex troch nových civilných procesných kódexov, ktoré vznikali od roku 2012, kedy bola vytvorená na pôde ministerstva spravodlivosti Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok. Počas tohto obdobia sa viedli mnohé odborné rozpravy, polemiky a ministerstvo zverejňovalo čiastkové výstupy na internetovej stránke, aby zabezpečilo rozsiahlu odbornú diskusiu o projekte rekodifikácie počas celého procesu jej prípravy. Napriek tomu, že táto téma rozdelenia súčasnej právnej úpravy do troch zásadne samostatných celkov bola vyriešená už schválením legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, čím vláda Slovenskej republiky jednoznačne podporila myšlienku potreby oddelených právnych úprav, považujem za vhodné sa k tejto téme ešte vrátiť a veľmi stručne vysvetliť, čo tvorcov zákonov viedlo k tomuto postupu.
O vecnej samostatnosti právnej úpravy z právneho súdnictva nik neviedol nikdy žiadne polemiky. Ide o samostatný právny odbor, ktorý má nespochybniteľne svoje vlastné pravidlá, dokonca sa líši i systémom súdov, ktoré o veciach s v správnom súdnictve rozhodujú. Názorové polemiky by mohli vzniknúť jedine v otázke oddelenia mimosporových konaní od konaní sporových. V tomto prípade mi však dovoľte zdôrazniť niekoľko faktov, ktoré zohľadňujú členovia rekodifikačnej komisie pri svojich prácach.
V prvom rade ide o funkčnosť. Konanie sporové je svojou podstatou, svojím charakterom a prísnosťou svojich inštitútov odlišným od konania v mimosporových veciach. Zreteľ bol braný na rozdiel medzi konaním, kedy proti sebe stoja dve strany, ktorých súkromným záujmom je spor vyhrať, a konaním, keď pred súdom stoja účastníci konania často nie v opozitnej pozícii, teda protikladnej, ale účastníci, ktorých záujem je rovnaký. Napríklad záujem na ochrane maloletého dieťaťa. Je zaiste nespochybniteľné, že tieto dva typy konania musia mať odlišné pravidlá. A tie odlišné pravidlá sú zakotvené v dvoch predpisoch, hoci jeden na druhý nadväzuje. Podstatným prvkom pri zmene, ktorá je z formálnej stránky zrejmá na prvý pohľad, že z jedného kódexu sú kódexy tri, bola i komparatívna metóda výskumu. V Európskych krajinách je štandardným riešením práve existencia viacerých súvisiacich, avšak samostatných predpisov, ktoré upravujú konania sporové a potom tie ostatné. Tieto tendencie potvrdzuje i úprava našich susedov v Českej republike, kde majú od 1. januára minulého roku nesporové konania svoje miesto v zákone o zvláštních řízeních soudních. V neposlednom rade je treba pripomenúť, že existencia spoločnej úpravy sporových, nesporových a dokonca správnych súdnych konaní má svoj pôvod v socialistickej právnej úprave, podľa ktorej bola diferenciácia procesnej úpravy príliš zložitá a najmä jednotnosť úpravy vychádzala zo zásady tzv. materiálnej pravdy, ktorá v dnešnom prísne kontradiktórnom sporovom procese už nemá skutočne miesto.
Treba pripomenúť, že oddelením kódexov na samostatné celky neporušujeme nejakú tradičnú kontinuitu právnej úpravy. Naopak, vraciame sa k logickému a racionálnemu deleniu, tak ako bolo u nás zaužívané - a správne - ešte pred nástupom socialistického práva, konkrétne pred rokom 1950.
Projekt rekodifikácie civilného práva procesného bol od jeho začiatku projektom absolútne transparentným. Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti sme zverejňovali čiastkové výstupy, myšlienkové smerovania a zámery rekodifikačnej komisie. Predseda rekodifikačnej komisie aj ako jednotliví členovia využívali každú možnosť na verejné vystúpenie, oboznamovanie verejnosti a zverejňovanie zámerov rekodifikačnej komisie. Zrejme aj takýto proaktívny prístup zo strany komisie sa podpísal pod fakt, že mnohé subjekty, či už ide o ústredné orgány štátnej správy alebo i mimovládne organizácie, či odborové hnutia, boli od začiatku procesu rekodifikácie dôležitou súčasťou príprav paragrafového znenia tohto zákona alebo týchto zákonov. O všetkom boli informované a aktívne participovali na procese tvorby nových civilných procesných predpisov, poskytli tvorcom návrhov zákonov výbornú odbornú podporu, a to nielen v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ale v rámci celého obdobia príprav. Táto spolupráca bola pre nás veľmi cenná a verím, že aj táto skutočnosť sa odzrkadlila v kvalite kódexov, ako aj v tom, že materiál taký závažný, ako sú nové pravidlá civilného procesu, sme predložili na rokovanie vlády Slovenskej republiky s pozitívnymi hodnoteniami a ohlasmi odbornej verejnosti.
Podpora zo strany mimovládnych organizácií a vôbec celospoločenská zhoda na takom významnom a rozsiahlom projekte, akým rekodifikácia civilného práva a procesného je, je skutočne ojedinelá. Návrh zákonov je pripravený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky v zmysle legislatívneho zámeru - schválené vládou Slovenskej republiky v máji 2013 - a zároveň je realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora - Súdnictvo, zavedenie systémových opatrení na posilňovanie práv občanov na včasné súdne rozhodnutia, najmä v podobne podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť lepšie možnosti pre efektívne súdnictvo, aby sa zvýšila vymožiteľnosť práva, skrátila doba zbytočne dlhých súdnych konaní, eliminovali sa súdne prieťahy a vytvoril priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia, čím sa vytvorí predpoklad pre zvýšenie dôvery verejnosti v justičný systém.
Konkrétne kroky pre dosiahnutie uvedeného cieľa v sporovom konaní sú najmä:
- zabezpečenie dôslednej koncentrácie súdneho procesu, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu,
- zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú zodpovednosť zo sankčnými dôsledkami v prípade procesnej pasivity,
- zmeny v doručovaní fyzickým osobám, čím sa sleduje cieľ zamedziť prieťahom v súdnom konaní,
- zjednodušenie právnej úpravy trov konania s cieľom zabezpečiť hospodárnosť konania,
- zavedenie obligatórneho, teda povinného právneho zastúpenia v konaniach podľa kritéria ratio causae, čím sa súd odbremení od viacerých povinností, napr. mandukčná povinnosť súdu,
- zavedenie inštitútu predbežného prejednania sporu, ktoré má ambíciu zamedziť prieťahom v súdnom konaní,
- používanie moderných komunikačných prostriedkov, napr. elektronická pošta, telefonická komunikácia, webová stránka, dátový súbor, ktorých zavedenie zjednoduší a zhospodárni vedenie konania,
- ďalej revízia dovolacieho konania, ktoré bude založené na kombinácií revízneho a kasačného systému.
K významným novým či precizovaným prvkom skvalitňujúcim mimosporové súdne konania patrí:
- postup súdu v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených v zákonoch s prihliadnutím na dobré mravy,
- možnosť súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli,
- možnosť súdu začať konanie v stanovených prípadoch aj ex offo,
- posilnenie rozhodných alebo decíznych právomocí notárov v konaní o dedičstve a v konaní o umorení listiny,
- ďalej zmeny v konaní vo veciach solučných úschov,
- nová úprava procesného postupu v prípadoch likvidácie dedičstva,
- novozavedené konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra,
- úprava neodkladných a iných opatrení súdu, ktoré tvoria výnimky zo všeobecne právnej úpravy Civilného sporového poriadku,
- posilnená ingerencia prokurátora, novokoncipované ustanovenia o výkone rozhodnutí vo veciach maloletých.
Napokon, keďže je to spojená rozprava, spomeniem i niekoľko významných inštitútov, ktoré bezpochyby zlepšia súdne konanie v oblasti správneho súdnictva. Ide o zmenu určenia miestnej príslušnosti, pričom miestny príslušník bude krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prvostupňový orgán verejnej správy, v rámci tzv. kauzálnej príslušnosti zachovanie vnútornej špecializácie na správnych kolégiách krajských súdov, napr. Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Košiciach pre rozhodovania vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, Krajský súd v Bratislave pre rozhodovanie v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou či Krajský súd v Banskej Bystrici na rozhodovanie v oblasti priemyselného vlastníctva, ďalej osobitná úprava niektorých typov konaní v správnom súdnictve, v konaniach v správnom trestaní, vo veciach sociálnych, vo veciach azylu, zaistenia administratívneho vyhostenia, vo veciach zániku mandátu poslanca zastupiteľstva, starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja a hlavného kontrolóra, konanie o žalobe generálneho prokurátora na spustenie politickej strany, osobitné konania vo veciach iných politických práv, ako aj konanie o kompetenčnej žalobe vychádzajúcej z čl. 126 Ústavy Slovenskej republiky.
Potom ide ďalej o iba výnimočné rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu prvej inštancie, napr. niektoré veci volebné a rozhodovanie o návrhu generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany, konštituovanie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmena systému opravných prostriedkov v správnom súdnictve, zavedením kasačnej sťažnosti napríklad; vypustenie opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, zavedenie žaloby na obnovu konania správneho súdnictva, avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.
Toho, čo sa týka výčtu rôznych zmien v jednotlivých zákonoch, čo sa týka toho, že ako prebehol proces, legislatívny proces, tak všetky tri zákony boli predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania, rokovali o ňom Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, ako i Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky a na rokovanie vlády Slovenskej republiky bolo predložené bez rozporov. S prihliadnutím na predpokladanú účinnosť zákona, t. j. 1. 7. 2016 sa navrhuje dostatočne dlhá legisvakančná lehota, čo vytvára priestor na oboznámenie sa odbornej, ale i laickej verejnosti s týmito rozsiahlymi právnymi predpismi.
Napokon chcem povedať, že som veľmi rád, že vám môžem predložiť dnes tri kvalitné kódexy civilného procesu, ktoré sú výsledkom celospoločenskej zhody a najmä splnením požiadavky odbornej verejnosti na efektívne, kvalitné, rýchle a moderné súdne konanie, ktoré je možné prostredníctvom inštitútov zavedených v novom procese naozaj aj dosiahnuť.
Ďakujem vám veľmi, pekne, chcem vás požiadať o podporu po vykonanej rozprave. Veľmi pekne ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom ku všetkým trom návrhom.
Všetky tri návrhy zákonov spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby:
- tlač 1333 - Civilný sporový poriadok - prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 23. apríla 2015 a gestorský výbor do 30. apríla 2015;
- tlač 1334 - Civilný mimosporový poriadok - prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 23. apríla 2015 a gestorský výbor do 30. apríla 2015;
- tlač 1335 - Správny súdny poriadok - prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny; ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 23. apríla 2015 a gestorský výbor do 30. apríla 2015.
Zo znenia všetkých troch návrhov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. K tomu účelu podrobnejšie by som povedal potom v rozprave.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že prerokuje v druhom čítaní návrhy pod tlačou 1333, 1334, ako aj 1335. Odporúčam zároveň návrhy prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako spravodajca ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som ako spravodajca k uvedeným návrhom zákonov Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok bližšie predstavil účel týchto navrhovaných právnych úprav.
Návrhy predkladaných zákonov, ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., boli vypracované na základe legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 283 z 5. júna 2013 a takisto na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Rekodifikáciu civilného práva procesného možno zaradiť medzi najzásadnejšie projekty na zefektívnenie súdneho konania v histórii samostatnej Slovenskej republiky, ktorého cieľom je okrem iného nastaviť nové pravidlá civilného konania na súdoch, pravidlá, ktoré priebeh konania zhospodárnia a zároveň vytvoria nový rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.
Pristúpiť k rekodifikácii a nielen k novelizácii v prípade civilného práva procesného bolo nevyhnutné najmä z dôvodu, že nie celkom vyhovujúci Občiansky súdny poriadok z roku 1963 bol do dnešného dňa novelizovaný viac ako 80-krát, čím jednoznačne muselo dôjsť k narušeniu obsahovej, ale, samozrejme, i logicky nadväznosti jednotlivých častí. Ďalším dôvodom, prečo predkladateľ pristúpil k rekodifikácii, je skutočnosť, že čiastkové novely zákonov všeobecne nedokážu pokryť všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, resp. ich pokrývajú nedostatočne.
Predkladateľ volil cestu troch kódexov, pričom vychádzal z dôsledného oddelenia právnej úpravy sporového konania, nesporového konania a osobitne upraveného konania pre veci správneho súdnictva, a nadviazal tak na historické tradície nášho civilného procesu.
Zložitosť a predovšetkým rôznorodosť hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom civilného súdneho konania, znemožňujú, aby pre každé súdne konanie platili rovnaké pravidlá. Niektoré konania si vyžadujú osobitný procesný režim alebo postup. Vyčlenenie správneho súdnictva do samostatného kódexu bolo nevyhnutné, najmä vzhľadom na odlišný charakter vecí vyplývajúcich z občianskoprávnych, resp. pracovnoprávnych, rodinných, obchodných alebo hospodárskych vzťahov na strane jednej a veci správneho práva na strane druhej, ktorých riešenie sa spravuje aj odlišnými základnými princípmi. Potreba vypracovať osobitný procesný predpis pre účely správneho súdnictva vychádza z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov v správnom súdnictve, takisto zo zaťaženosti jednotlivých stupňov súdov a skladby správnych vecí v systéme súdnictva Slovenskej republiky, ako aj z pripravovaných zmien civilného práva, po ktorom volajú odborníci a ktorý má aj oporu v právnych úpravách iných štátov.
Otázka vyčlenenia nesporového konania do samostatného kódexu bola zložitejšia. Základné delenie nachádzacieho, resp. základného súdneho konania na konanie označované ako sporové a konanie osobitné nesporové, však z historického hľadiska nemožno, ako už pán minister v úvodnej reči povedal, spochybňovať. Našou tradíciou je oddelená úprava sporov a nesporov, medzi ktorými existujú podstatné pojmové rozdiely, navyše predkladateľ má za to, že práve zotrvaním na jednej úprave civilného procesu by podporilo už teraz existujúce stieranie rozdielov medzi vedením konania sporového a nesporového, najmä pokiaľ ide o otázku dokazovania.
Nesporové konania majú spoločné to, že je snaha prejednať ich pri zachovaní zvýšenej právnej ochrany zo strany zákonodarcu, tzv. verejný záujem na ich ochrane, čo sa prejavuje vo väčšej vnútornej jednotnosti procesného priebehu pri ich prejednaní. Naopak, mimosporové konania, pardon, mimosporové konania navyše ponechávajú širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o vysoko odborný projekt, na ktorom pracovala Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti, ktorá je tvorená alebo bola tvorená odborníkmi s dlhoročnými skúsenosťami s tvorbou a aplikáciou v oblasti civilného procesu. Členovia rekodifikačnej komisie boli zámerne vyberaní tak, aby tam boli zastúpení aj odborníci z radov sudcov aj advokátov, exekútorov, notárov, resp. právnych teoretikov alebo odborníkov na európske právo. Zastúpenie v nej takisto mali právni teoretici, praktizujúci odborníci, ako aj odborníci z Českej republiky, ktorí už s rekodifikáciou majú svoje skúsenosti.
Cieľom predkladaných procesnoprávnych kódexov je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právo chrániť záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S týmto cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšenie vymožiteľnosti práva judikovaného v civilnom súdnom konaní.
Základným atribútom týchto kódexov je ich užšia špecializácia na rôzne druhy konaní s prehľadnou právnou úpravou, ktorá má ambíciu posilniť inštitút právnej istoty a spravodlivého súdneho konania. Paragrafové znenia navrhovaných zákonov uvádzajú základné princípy, ktoré sa stávajú výkladovými pravidlami toho-ktorého kódexu a v istom smere predstavujú určitý návod pre zákonodarcu, v akom svetle by sa normy nových kódexov mali vykladať.
Dovoľujem si vyzdvihnúť už spomenutý princíp právnej istoty, ktorý možno označiť ako princíp legitímnych očakávaní, kedy môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Najdôležitejším princípom mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu. Pre dôsledné naplnenie cieľa vyjadreného týmto princípom je potrebné uplatňovať aj iné metódy súdneho konania, ako je tomu v sporovom konaní. Súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, resp. materiálnej pravdy.
Nosnou časťou celej rekodifikácie je práve Civilný sporový poriadok, ktorý za účelom zefektívnenia súdnictva a odstránenia zbytočných prieťahov v konaniach zavádza tzv. inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý tu už spomínal pán minister, ktorý kladie osobitné nároky na procesnú diligenciu sporových strán, ako aj pripravenosť samotného sudcu a slúži tak na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovania si procesných možností vrátane možností ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Sme presvedčení o tom, že pri správnej a uvážlivej aplikácii má tento inštitút potenciál výrazne zrýchliť konanie a zabrániť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam. Za účelom zabezpečenia dôslednej koncentrácie procesu, ktorá je takisto spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, sa kladú vyššie požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán a s tým úzko spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch, kde je procesná strana pasívna.
Snahou predkladateľa bolo takisto reagovať na jednu z najväčších negatív doterajšej právnej úpravy civilného procesu, ktoré sme tu už niekoľkokrát v parlamente riešili, a to prieťahy v konaní, v dôsledku čoho navrhuje výrazné zmeny v súvislosti s doručovaním. Navrhovaná koncepcia doručovania má potenciál výrazne zefektívniť a zrýchliť súdne konanie, a to zavedením nových moderných prvkov elektronickej komunikácie s procesnými stranami, tak rozšírením okruhu doručujúcich subjektov, ale predovšetkým zavedením princípu prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch. Tak ako v prípade právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov sa zavádza fikcia doručenia aj v prípade fyzických osôb nepodnikateľov, teda bežných občanov, ktorí budú zodpovední za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrovaného pobytu a nebudú sa tak môcť vyhýbať súdnemu konaniu, ako im to umožňuje doterajšia právna úprava.
Navrhovaná právna úprava reflektuje jeden zo základných princípov nového sporového konania, podľa ktorého nemožno aplikovať kontradiktórny koncentrovaný spor na všetky subjekty rovnako, čo je odôvodnené objektívnou hmotnoprávnou i procesnoprávnou nerovnosťou určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov odlišných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania. Predkladateľ za subjekt hodný takejto procesnej ochrany ustanovil spotrebiteľa v spotrebiteľských procesných vzťahoch, ďalej zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch a subjekt domáhajúci sa ochrany z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Za účelom preventívneho pôsobenia na subjekty konania zavádza nová právna úprava nové typy pokút, ktoré majú ambíciu zabrániť prieťahom v konaní. Ako príklad možno uviesť pokutu za podanie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietky zaujatosti sudcu alebo pokutu advokátovi za podanie neprípustného alebo nedôvodného dovolania.
Prijatie navrhovaných procesných kódexov považujeme za základné a nevyhnutné kroky pre zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike a k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia súdov. Je to súčasť celého komplexu opatrení, ktoré sme počas tohto volebného obdobia sa snažili v legislatívnom procese zaviesť. Predkladaná právna úprava si za svoj cieľ dáva najmä zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie civilného súdneho procesu, čím by sa mala zabezpečiť účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, ako aj právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov a ochrana zákonnosti a verejného záujmu.
Na záver by som chcel oceniť a podporiť nastavenie dostatočnej, dostatočne dlhej legisvakančnej lehoty, ktorú predpokladá aj zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky s tým účelom, aby bol dostatočný čas na to, aby sa tak odborná verejnosť, ako aj laická verejnosť mohla oboznámiť s týmito novými kódexmi a pripraviť sa na ich aplikáciu v praxi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď úvodom svojho vystúpenia musím oznámiť ctenému plénu, že som v konflikte záujmov, nakoľko som praktizujúci advokát, z ktorého mi plynú značné príjmy, čiže vystupuje v bode, na ktorom sám mám záujem.
Tento fakt ale mi pomáha v tom, aby som sa v tejto problematike zorientoval čo najdetailnejšie. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Som advokát, ktorý, dosť často chodím na pojednávania, máme koncipientov, ktorých vedieme, školíme k tomu, aby vedeli svojich klientov zastupovať čo najlepšie. A alfou a omegou konania pred súdom je Občiansky súdny poriadok.
Je mi veľkou cťou, že môžem byť prítomný a môžem vystúpiť k tejto téme, k týmto návrhom. Keď si vezmeme to, že predchádzajúci alebo teraz platný Občiansky súdny poriadok je v platnosti vyše 50 rokov, no síce s veľkými zmenami a častými zmenami, ale predsa len byť pri zrode nových kódexov súdnych poriadkov je pre každého právnika veľkou cťou. Má to veľký význam, a preto bude naša snaha o to väčšia, aby sme docielili krásny a pekný výsledok, keď môžem takto povedať. Klobúk dole pred všetkými, ktorí sa na to dali, aby rekodifikovali OSP. Strávili nad tým určite stovky hodín. Patrí naša vďaka každému a určite nám ide o spoločný cieľ a to, aby súdne konania boli čo najrýchlejšie, bezpochybne spravodlivé a v nekonečnom rade aby naši občania vnímali súdnictvo ako baštu právneho štátu, inštitúciu bojujúcu za každých okolností za zákonnosť a spravodlivosť. Čiže ešte raz klobúk dole pred tými, ktorí toto pripravili. Cením si to, vážim si to, ale ja nie som tu od toho, aby som vás len chválil, pána ministra či rekodifikačnú komisiu, ale som tu kvôli tomu, aby som zastupoval záujmy svojich voličov, vyjadril politický názor našej strany, klubu poslancov za MOST - HÍD a podrobil tieto návrhy aj potrebnej kritike. Kritika je vždy potrebná. Človek je tvor omylný, viac ľudí viac dokáže. Takže ideme do toho, pán minister. Ste pripravený? Uznávam, že nie je ľahká úloha rekodifikovať taký závažný a rozsiahly právny predpis, ako je Občiansky súdny poriadok. Či sa to podarilo, je pre mňa otázne. Ale máme tri návrhy, čiže rekodifikácia kvázi prebehla. Ale či sa nám to podarilo aj rekodifikovať, to už je lenže otázne.
Rozdelenie Občianskeho súdneho poriadku do troch samostatných kódexov vítam, vítam ako správny krok. Mne sa to páči, má to svoju logiku. Pán spravodajca, ktorý náležite odôvodnil, vysvetlil, s čím môžem len súhlasiť. Krásne je aj rozdelenie pomenovaní niektorých inštitútov. Pridáva to na kráse tohto materiálu, ale aj na odbornosti. No ale už teraz kolujú také žarty, že to predovšetkým to rozdelenie vzhľadom na obsah pomôže predovšetkým advokátskym koncipientom, aby nemuseli nosiť so sebou taký hrubý starý kódex.
Ale teraz bez žartu. Poviem otvorene, že som očakával viac. Občiansky súdny poriadok nemôže byť všeliekom na zrýchlenie konania, na vydávanie spravodlivejších rozhodnutí, na to, že ako vnímajú občania našej krajiny justíciu. Pokuľhávame v tom. Justícia, ako inštitúcie súdnictva sú na poslednom, posledných miestach dôveryhodnosti u voliteľov. Ešte raz prízvukujem, OSP nemôže byť jediným nástrojom na to, aby sme tieto nedostatky súdnictva napravili, ale môže byť dobrým nástrojom. A preto som očakával viac, nakoľko nevidím tu takú zásadnú zmenu. Nevidím tu nejaké zásadné možnosti zrýchlenie konania. Nevidím tu možnosti zabrániť pingpongu, ktorého sme častými svedkami na súdoch. Nevidím tu odkaz, z ktorého by bolo jasné, že súdne rozhodnutia budú rýchlejšie, budú spravodlivejšie, bez podozrenia k náklonu k jednej alebo druhej strane. A nevidím tu odkaz, aby občan vnímal súdne konanie v tomto kontexte ako fakt nejakú spravodlivú zložku a pre mňa pocit občana je tiež otázkou, ktorú chcem mať zodpovedanú. Máme tak vážne, veľmi vážne, ako aj menej vážne výhrady, postrehy a od toho bude závisieť aj naša podpora týmto návrhom, či pristúpi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a rekodifikačná komisia ku kompromisom, to je, podľa mňa je ľahko dosažiteľné, alebo využije možnosť, že vládna strana tu má väčšinu v parlamente. V opačnom prípade, ak nepristúpi na kompromis, sa táto úprava nevyhne tomu, ako iné ďalšie, že jednu zmenu bude nasledovať ďalšia a ďalšia v závislosti na zmene väčšiny v parlamente. A potom aký bude konečný výsledok? Že o pár rokov ani rekodifikačná komisia nebude spoznávať vlastný výsledok svojej práce. A potom zbytočne na tom robili. Alebo teraz zbytočne využili aktuálnu väčšinu v parlamente. Takže toto dávam na zváženie. Ešte stále máme dostatok času, ešte stále to môže mať veľmi zdarný koniec. Len treba vypočuť aj druhú stranu a vytvoriť dostatočný časový, ale, prízvukujem, aj tvorivý priestor. Ísť do toho, viem, čo bolo na legislatívnej rade vlády, viem, čo bolo pri rokovaniach, že pri niektorých otázkach bolo povedané, že odtiaľ potiaľ, toto už je vec, ktorú rekodifikačná komisia alebo ministerstvo spravodlivosti nepustí. Dá sa aj tak. Alebo potom výsledkom celého tohto snaženia bude to, že to, tieto nové kódexy rýchlo zmenia svoju podobu. Ja si nemyslím, že pán minister alebo rekodifikačná komisia chce docieliť to, aby výsledok ich dlhoročnej práce vyšiel nazmar, aby sme poprípade po ďalších voľbách v 2016. alebo 2020. už mali, mali z tohto, z tejto úpravy, z týchto troch návrhov zákonov úplné franforce.
Ešte raz prízvukujem, že kódexy v sebe žiadne inovačné novátorstvo, žiadnu pre slovenský právny poriadok neznámu inštitúciu nezavádzajú. Len tie staršie sa obnovujú, možno v niečom vylepšujú. Slovom technika, ide o taký dobrý, krásny facelift. Máme tu intervenienta, sudcovskú koncentráciu, zastúpenie viacerými advokátmi, predvedenie obecnou políciou. Do istej miery tieto veci nie sú neznáme. Ale od čoho očakáva ministerstvo, že tie konania zrýchlia, budú objektívnejšie a v očiach verejnosti, občanov súdnictvo si polepší?
No na druhej strane určité novinky predsa len tu sú. Ale podľa mňa tam tkvie a tam je aj prameň nášho nesúhlasu, vážnych, vážnych postrehov, ba až vážnych výhrad. Budem troška konkrétnejší. Je mi známo, že sme len v prvom čítaní, ale naznačím, lebo vlastne predovšetkým ide o základné princípy. Nóvum je pre mňa čl. IV ods. 2, ktorý je taký prisilný. Budem to citovať, keď dovolíte:
"Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktorý upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu k posudzovanej právnej veci." Ak takéto ustanovenie niet, "súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky o ustálení rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít."
Prepáčte, ale s týmto princípom súhlasiť nikdy nebudem. Už aj tak máme veľký problém s aplikačnou praxou na všetkých úrovniach, vo všetkých sférach. Nie raz my sa tu deň-noc hádame, robíme na tom, aby sme mali čo najlepšiu definíciu, zdokonaľujeme tu právne normy a dosť často s hrôzou zisťujeme, že tie-ktoré štátne orgány, súdy nevynímajúc, ako skresľujú, znetvorujú nami prijaté zákony. Sám toho som často svedkom. Aplikácia tej-ktorej právnej normy je už úplne inde. My sme sa vôbec nebavili v kontexte tej právnej normy o tej skutočnosti, ktorej sa prisudzuje tá aplikácia. A preto sa nazdávam, že posadiť sudcu ako samozvaného zákonodarcu nebude dobrým riešením, lebo vždy sa dá nájsť norma, ktorá čo do obsahu a účelu je blízka posudzovanej právnej veci. Čiže až takú tvorivú voľnosť sudcom dávať netreba. Sudca vždy musí byť viazaný zákonom, a nie sám sa hrať na zákonodarcu. O tomto určite, pán minister, bude dlhá polemika. Ale toto je pre nás dosť principiálna otázka.
Ďalším pre mňa neprijateľným princípom je princíp obsiahnutý v článku 16 odsek 2. Citujem: "Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získané v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením článku 3 odsek 1."
Tento rubikon tiež nie som ochotný prekročiť. Vykonanie dôkazu, ktoré bolo získané nezákonne. Tobôž nie, keď sa odvoláva na článok 3 odsek 1, ktoré je podľa, môžem citovať, ale vám známe je, ktoré je dosť vágne, gumené, také všeobecné. Čiže toto je nóvum, ktoré podľa mňa je krokom späť a bude krokom späť. Ale keď sme už pri konkrétnostiach, veľmi vážnym problémom občianskych súdnych konaní je pingpong. Súd prvého stupňa rozhodne právoplatne, neprávoplatne, lebo sa to napadne na súde druhého stupňa, ten to vráti súdu prvého stupňa a to takto môže pokračovať veľmi dlho. Páči sa mi, ako to bolo prijaté v Trestnom poriadku, kde je takáto možnosť pingpongu, vrátenia nie je. A všeobecne podľa mňa by sme mali brať príklad z rekodifikácie trestných zákonov, Trestného poriadku a Trestného zákona, kde do istej miery napĺňajú naše očakávania a neprechádzajú aj po zmene vlád takými veľkými zmenami. Čiže by som privítal, kebyže možnosti odvolania by boli troška užšie a ten následný pingpong, aby bol troška pristrihnutý pri krídlach.
Idem troška k vážnejším témam, čo sa týka sociálnej vlády alebo vlády istôt pre občanov. No s hrôzou som zistil, čo sa ide zavádzať naspäť pre občana, s hrôzou. To, že my, ktorí robíme právo a aplikujeme právo, žijeme z práva, že budeme hľadať, že kde ktoré podanie mám podať, my sa s tým vysporiadame veľmi rýchlo. Ale aby občan musel chodiť z jedného konca kraja na druhý koniec v pracovnoprávnych sporoch, tak to nie je pre mňa pochopiteľné. Aby človek z južného cípu, Dunajskej Stredy, musel v Trnavskom kraji ísť na súd do Piešťan, v Trenčianskom súdiť do Prievidze, v Nitre povedzme zo Štúrova až do Topoľčian, v Žilinskom kraji do Ružomberka, v Prešove z jedného konca až do Popradu, tak neviem, či toto je vláda istôt pre občanov. Istôt v tom, že súdne konanie bude určite pre nich ťažšie dostupnejšie. Áno, špecializáciu treba vykonať, lebo nemôžeme očakávať od málopočetných súdov, aby sa vedeli špecializovať na všetky sféry práva. Ale my tu máme slúžiť občanom. Tak politici, poslanci Národnej rady, ale aj súdy a sudcovia. Občanom a nie sami pre seba. Aby občan musel tamže z Komárna ísť až do Topoľčian, to vyrátajte, koľko to je kilometrov. Ja som si tu námahu nedal, lebo už zemepisne to je dosť ďaleko, tak preto to pochopenie nemám a nechápem vôbec, že ľavicová sociálna vláda práve v pracovnoprávnych sporoch toto vlastne ide zavádzať.
Druhá vec, ktorá je pre mňa nepochopiteľná, a to je vlastne, toto je celé také, takým typickým mementom celej úpravy, že sú také novoty tam, ktoré zas podľa mňa idú naspäť, sú krokom späť. Pán poslanec Hlina je veľkým bojovníkom za to, aby splatnosti faktúr boli zákonne upravené tak, aby nemali takú dlhú splatnosť. Tak, pán poslanec, dávajte pozor, lebo § 226 hovorí, že lehota na plnenie je 30 dní, v odôvodnených prípadoch to môže súd ešte aj predĺžiť. Čiže tam, kde máte podľa práva, podľa zákonov Slovenskej republiky prisúdenú sumu, že plnenie, čiže riadne ste vy tam, riadne ste niečo zabezpečili, tovar alebo službu, vystavili si faktúru, nezaplatili vám, museli ste na súd, už ste asi neviem koľko dní po splatnosti faktúry, vy musíte svojim dodávateľom, svojim odberateľom tiež platiť, dostanete sa konečne k právoplatnému rozsudku, ešte vám zo zákona, to je minimálne že 30 dní, kým vám zaplatia. Tiež nemám pre toto pochopenie. Je to podľa mňa príliš dlhá lehota, hlavne ešte v odôvodnených prípadoch je ešte to možné predĺžiť.
Dámy a páni, ideme opačným smerom, ako to vyžaduje od nás situácia, v ktorej je naša spoločnosť. Doručenie, sú možnosti alternatívne doručovania, sú možnosti, ako priškrtiť tých, ktorí neprevezmú zásielky. Využime to, v druhom čítaní prídeme s konkrétnymi návrhmi.
Ďalšou pre nás, pre nás záhadou je štvrtá hlava. Dlho tu sa viedli reči o tom, že dovolanie generálneho prokurátora je akým prežitkom, že to je ešte dedičstvo sovietskeho vnímania práva a postavenia prokuratúry. Ja s tým súhlasím, pán minister. No, ale je to naspäť, to sa nám vždy vracia ako bumerang. Síce teraz to je ohraničené na 6 mesiacov, ale generálny prokurátor stále bude môcť napádať právoplatné rozsudky našich súdov. Čiže právna istota nebude. Nie raz sme boli svedkami toho, že bolo fajn, že bola taká možnosť v našej právnej úprave, že generálny prokurátor zachránil niekedy až stovky miliónov eur v našom rozpočte, ale predsa len treba ísť opačným smerom, aby toto nemuselo byť. Ako je možné, že právoplatný rozsudok je nezákonný, nespravodlivý? Ako toto je možné? Že potrebujeme ešte takú inštanciu navyše, takú nesystémovú, dovolanie generálneho prokurátora. Toto je obraz slovenského súdnictva, toto by sme mali odstrániť! Na jednej strane ideme dávať sudcom rolu zákonodarcu, na druhej strane, čo je absolútne z iného súdka, je tu § 214, ktorý dobre že neurčuje, že sudca pri vydávaní rozsudku ako má napísať rozsudok, čiže Arial, Times New Roman, veľkosť písma 11, bold-nebold. Na druhej strane z tých sudcov robíme malé deti.
Nebudem rečniť ďalej, lebo ďalší čakajú na vystúpenie. Dúfam, vidím, že legisvakančná lehota bude dosť dlhá, že na ústavnoprávnom výbore bude dvojdňové zasadnutie k týmto kódexom, neviem, kedy potom bude potom zaradené na druhé čítanie na májovú schôdzu, plus-mínus to by sa dalo ešte stihnúť, hlavne keď bude ministerstvo spravodlivosti a rekodifikačná komisia prístupná k rokovaniam, ku kompromisom, k vylepšeniam. Čiže summa summarum sme pripravení spolupodieľať sa na vylepšení týchto návrhov, tak aby boli minimálne tak dlho platné ako doteraz, teraz platný Občiansky súdny poriadok, len nie s toľkými novelami, takými veľkými zmenami. My máme pripravené konkrétne návrhy na vylepšenie týchto kódexov, čiže lopta je hodená, pán minister, ako s ňou narobiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel teda sa ospravedlniť a dodatočne uviesť, že tak ako uviedol pán poslanec Gál, že som tiež praktizujúci advokát, takže tiež by som mal uviesť, že som v konflikte záujmov, aj keď si osobne nemyslím, že tento zákon je ten, s ktorým sme ako advokáti v konflikte záujmov, pretože neupravuje postavenie advokátov ani priamo ich, ich činnosť, a to by sme teoreticky boli všetci občania v konflikte záujmov, lebo každý z nás sa môže dostať do civilného či už sporového, alebo mimosporového konania. Ale to len formálne.
Vecne by som chcel zareagovať na to, čo povedal pán poslanec Gál, že civilný proces alebo Občiansky súdny poriadok nie je jediným nástrojom na zabezpečenie problémov v justícii alebo v súdnych konaniach. A tu by som chcel zdôrazniť to, čo som povedal už v tom úvodnom slove, resp. v rozprave, že rekodifikácia občianskeho súdneho procesu je - alebo teda kódexov občianskeho súdneho procesu - je len jedným z nástrojov, ktoré, ktorými sa SMER pokúša v tomto volebnom období vyriešiť problémy v justícii. Boli to predtým stavovské kódexy, ktoré sa riešili a ktoré sa novelizovali. Teraz je to rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku a prebieha, ako iste dobre viete, aj rekodifikácia hmotného kódexu Občianskeho zákonníka, ktorá by mala dokončiť tento, tento proces a, samozrejme, aj komplex ďalších opatrení, ktoré sa zavádzajú práve za účelom vymožiteľnosti práva a posilnenia spravodlivosti a spravodlivého súdneho konania. Čiže nedá sa povedať alebo nie je pravdou to, že toto je jediný nástroj, ktorým chceme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, rád by som sa tiež pripojil k vyhláseniam predrečníkov ohľadne osobného záujmu vzhľadom k tomu, že som praktizujúci advokát, aj keď sa stotožňujem s názorom pána poslanca Suska, že tento zákon sa týka každého občana na Slovensku, pretože každý môže byť v pracovnoprávnom spore, v rodinnom spore o výživné, rozvod manželstva, môže uplatňovať pohľadávku v susedskom spore, preto je rekodifikácia civilných, civilných, civilného kódexu veľmi, veľmi dôležitá pre každého občana na Slovensku.
Trošku nepriamo sa dotknem pána poslanca Hlinu, ktorý bol takto oslovený, a dovolím si uviesť, že pán poslanec Hlina sa nemusí obávať dlhých lehôt na plnenie, pretože súd rozhodne o dĺžke plnenia, a v niektorých prípadoch, keď je to odôvodnené, môže rozhodnúť o dlhšom plnení, pretože plnenie rozhodnuté rozsudkom môže byť peňažné a nepeňažné. Pán poslanec Gál spomínal peňažné plnenia, ale predstavte si klasický spor susedský, ktorý rozhodujete medzi dvoma susedmi. Postavil si neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku alebo mu presahuje strecha, tak súd v takýchto prípadoch odôvodnene dá dva, tri, štyri mesiace na odstránenie časti stavby, pretože realizovať nepeňažné plnenie vo forme odstránenia časti stavby strechy a tak ďalej trošku trvá dlhší čas, priznajme si. Dajme úvahu tomu súdu, aby bol spravodlivý v každom jednotlivom prípade tam, kde to treba.
Ja len chcem povedať jedno, že oceňujem, že v tom začiatku povedal pán poslanec Gál pochvalné vety na to, že sme konečne prišli k rekodifikáciám tej časti práva civilného, ktoré sa týka všetkých občanov na Slovensku.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, v prvom rade chcem oceniť odbornosť vystúpenia, ktoré bolo podľa môjho názoru k meritu veci. Súhlasím s vami a taktiež vítam rozdelenie tohto kódexu ako takého, o čom sa v podstate už dlhodobo aj v akademických a odborných kruhoch diskutovalo a diskutuje, minimálne, že je potrebný už minimálne 20 rokov Správny súdny poriadok, tak ako to majú v Českej republike.
S čím ale nesúhlasím, sú dve veci. Jedna vec, v podstate to súvisí s tým, čo ste povedali, že trošku sa už žartuje o tom, že to rozdelenie bolo hlavne pre koncipientov, aby to pochopili. No chcem upozorniť na to, že tieto tri kódexy sú v prvom rade robené pre občanov Slovenskej republiky, aby vedeli ich pochopiť práve bežní občania aj bez právneho vzdelania ako takí. Čiže v podstate, pokiaľ to budú vedieť pochopiť koncipienti, tak pevne myslím a dúfam, že aj bežný občan, ktorý v niektorých prípadoch nemusí byť zastúpený advokátom, bude môcť a vedieť pochopiť tieto ustanovenia a bude môcť sám teda si vyhotoviť predmetný návrh, čiže bežný občan, ktorý sa chce hájiť sám.
Čo sa týka druhého inštitútu, to je mimoriadne dovolanie. Taktiež nesúhlasím. Myslím si, že je to odôvodnené, už aj Ústavný súd v roku 2000, ktorému predsedal Ján Mazák, nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby sa vyslovila neústavnosť tohto inštitútu, a práve v roku 2000 Ústavný súd na čele s pánom Mazákom potvrdil oprávnenosť a opodstatnenosť tohto mimoriadneho dovolania. Dá sa možno diskutovať o šírke tohto mimoriadneho dovolania, ale zrušiť ho ako inštitút bol by problém, ktorý už skonštatoval v roku 2000 Ústavný súd.

S reakciou chcete, pán poslanec Gál? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. V poradí.
Konflikt záujmov. Sme my advokáti, sme v ozajstnom konflikte záujmov bez ohľadu na to, že každý poslanec Národnej rady môže byť v konflikte alebo môže byť účastníkom sporu alebo v strane sporu, ale my na rozdiel od občanov na týchto sporoch zarábame a to je obrovský rozdiel.
Ja som nepovedal, že, pán poslanec Susko, že jediným nástrojom na zrýchlené konanie je rekodifikácia alebo občianske súdne poriadky, alebo poriadky v konaní pred súdom. Ale môže byť dobrým a veľmi dobrým nástrojom, nie jediným. A toto podľa mňa až tak naplnené nebude.
Chválim ministerstvo spravodlivosti aj rekodifikačnú komisiu, že sa do toho pustilo, že sa pustilo do rekodifikácie, že sa na tom pracovalo, poctivo sa na tom pracovalo, ale či sa podarilo ozajstne rekodifikovať súdny poriadok, Občiansky súdny poriadok, to sa uvidí. To ešte zatiaľ z tohto materiálu nevidím. Ja rozmýšľam o tom, že ako v čom bude lepšie. Zatiaľ vidím stále ten facelift. Čas ukáže a súdne konania ukážu, či sa ten zámer podaril, vydaril, alebo nie.
A čo sa týka generálneho prokurátora, pán poslanec Martvoň, ja som uviedol aj pozitívny príklad, že keď bolo fakt dobré, že sme mali tento nástroj, ale bol by som šťastnejší, kebyže ten nástroj nie je a ani by sme ho nemuseli mať, ale o tom ešte budeme určite polemizovať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som len krátko zareagovať na slová pána poslanca Gála.
V princípe, keďže odmyslím si tú nejakú povinnú jazdu, tak z hľadiska odborného, samozrejme, sme v prvom čítaní. To znamená, že asi nemá zmysel teraz rozoberať jednotlivé inštitúty a body. Môžem veľmi stručne povedať, čl. IV, áno, ktorý ste spomínali, princíp legality, respektíve, pardon, princíp analógie legis, analógie iuris, áno. Čo k tomu dodať? Nič nového. Od rímskeho práva ešte tieto inštitúty poznáme a takisto čl. XVI, princíp legality, áno. Budeme mať dostatočný priestor - a to vás chcem uistiť - na debatu na všetky odborné témy, ktoré máte, budete mať všetci poslanci, či už v ústavnoprávnom výbore alebo v ostatných výboroch. Práve preto som aj požiadal o to, aby nebola táto téma hneď na nasledujúcej schôdzi, ale aby sme prekročili jednu schôdzu a išli až na ďalšiu, aby bol dostatočný priestor vytvorený na debatu, pretože si myslím, že takýto kódex si naozaj zaslúži, aby bol prijatý v čo najväčšej politickej zhode a aby naozaj to nebola jednostranná záležitosť, ktorá bude predmetom neustálych zmien. Napriek tomu si myslím, že nie je úlohou ani rekodifikačnej komisie, ani ministerstva spravodlivosti objavovať koleso, objavovať Ameriku, ale využiť to najlepšie, čo v právnom svete existuje, a využiť všetky tie inštitúty, či už existujú v iných krajinách, alebo existovali u nás a správne ich namixovať do kokteilu tak, aby boli čo najúčinnejšie, najefektívnejšie a aby to, čo potrebujeme dosiahnuť všetci, si myslím, aby bolo docielené. To, že či to bude naozaj fungovať, nám naozaj ukáže až reálna prax, to nevie dneska nikto. Ale nikto nemôže uprieť snahu ani rekodifikačnej komisii ministerstvu a ani vám poslancom, samozrejme, snahu o to, aby to bolo, čo najlepšie. Tak ja pevne verím, že sa nám to v priebehu procesu podarí, a vítam, samozrejme, akúkoľvek odbornú debatu na túto tému.
Ďakujem.