46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Predovšetkým chcem pánovi poslancovi Mičovskému poďakovať, že jeho vystúpenie trvalo len 20 minút. Po druhé, chcem reagovať na niektoré jeho myšlienky, ktoré uviedol a rozviedol, a netýkali sa len tej výnimky, ale týkali sa všeobecne problémov verejného obstarávania v Slovenskej republike. A reagovať na jeho primer, teda príklad, ktorý uviedol v súvislosti s kúpou chladničky občana. Verte, pán poslanec Mičovský, múdry občan, ktorý kupuje novú chladničku, nie je pre neho dôležitá len a len cena, ale aj kvalita, dlhodobá udržateľnosť a viacročná réžia a, samozrejme, zúčtuje si aj finančné prostriedky, aj to, či bude musieť kupovať každý rok novú chladničku, alebo bude musieť takýto luxusnejší tovar zabezpečiť si jednou kúpou, kvalitnou kúpou, a takto sa rozhodne.
Musím vám povedať, že čo sa týka verejného obstarávania, Slovenská republika, keď zoberieme v rámci V-4, má najhorší zákon o verejnom obstarávaní, a najmä tými novelami, ktoré doňho vstúpili v minulosti za vlády Ivety Radičovej, pána poslanca vo vzťahu ku každému rezortu, pána poslanca, a teraz mi vypadlo jeho meno, Beblavého. A musím tiež povedať, že veľmi často by ste mali ísť aj medzi vedeckú obec a vysokoškolskú obec a pýtať sa, že sú niektoré komodity, ktoré sú tak jedinečné, že na ne nemožno ani vyhlásiť verejné obstarávanie. Sú jedny špičkové technológie, ktoré vyrába v Európskej únii a v Európe len jedna firma, a tam žiadna súťaž nemôže byť. Čiže sú isté, istým spôsobom výnimky, ktoré sú celkom prirodzené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že bolo to veľmi ako dobré odborné vystúpenie. Dali ste aj zopár pripomienok, ktoré ešte podľa mňa sa dajú riešiť. Chcem vás upozorniť, ako aj celú opozíciu, tak ako som to povedal aj pani Žitňanskej v rámci relácie Téma dňa, že už je v medzirezortnom pripomienkovom konaní veľká novela zákona o verejnom obstarávaní. Viete si to tam pozrieť, bolo to predložené Úradom pre verejné obstarávanie práve v reakcii na smernice už schválené v Európskom parlamente a ešte dopracované v rámci Európskej komisie. Práve na to už aj tá novela reaguje v mnohých veciach. Čiže tam potom bude možná aj táto diskusia, aj o tých veciach, čo ste, pán poslanec, hovoril, a doplniť to alebo vylepšiť.
No a čo sa to týka tej výnimky v rámci verejného obstarávania služieb a tovarov pri slovenskom predsedníctve v rámci EÚ, tak chcem upozorniť na to znova, že týka sa to iba podlimitných zákaziek, a pre, ako informácia pre celú opozíciu, pozrite si už teraz v súčasnosti platný § 1 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. V ods. 3 v písm. c) už teraz, a je to tam asi desať rokov, je výnimka na dodanie tovaru uskutočneného dodaním stavebných prác alebo poskytnutím služieb, ktoré zadáva zastupiteľský úrad SR v zahraničí. Čiže ak by to predsedníctvo prebiehalo a by všetky tie summity sa robili v zahraničí, tak dokonca ani tú výnimku, ktorú pán poslanec Kondrót dal, by nebolo treba, lebo by táto výnimka, čo bola schválená ešte za prvej Dzurindovej vlády, by sa využila. Tým ale, že to bude niektoré, alebo mnohé summity budú prebiehať aj na území Slovenskej republiky, tak sa to potrebovalo, to bolo treba upresniť, ale všetko to stále zostáva v rovine podlimitných zákaziek, teda do tých 20-tisíc. Čiže na to chcem upozorniť, že nič, ja neviem, svetoborné sa tu nedeje, iba sa niečo upresnilo, čo napomôže promptnosti a efektívnosti pri predsedaní Slovenskej republiky v rámci EÚ.

Pán poslanec Bobík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Chcem vo svojom krátkom vystúpení podporiť kolegu Mičovského v jeho filozofii náhľadu na verejné obstarávanie. Pretože aj ja si myslím, že dnes na Slovensku nie je prvoradý problém schránkové firmy, ale prvoradý problém je verejný obstarávateľ. Ten aj v dnešnom znení paragrafovom, v akom, v akom zákon je, má možnosti, ako vyberať budúcich víťazov tak, aby boli efektívni. Ale, ale to jednoducho nerobí. Tie dôvody sú pravdepodobne viaceré. Nechcem sa vracať veľmi dozadu, ale keď sa len teraz tak letmo pozrieme, pár týždňov dozadu, keď sme tu rokovali o verejnej súťaži na zabezpečovanie platieb mýta, tak tam, kde je taký krásny dôkaz toho, že v tejto dobe, teraz, keď pre viacerých sú aj schránkové firmy akože problém, tak teraz sme vlastne vybrali také riešenie, ktoré skončilo v schránke. A to by, hovorím, nebolo až to najhoršie, ale v čase, keď sme vedeli, že predtým túto službu poskytoval niekto a tá cena sa nám zdala vysoká, tak teraz verejný obstarávateľ uviedol v obstarávaní takú budúcu možnú cenu, že bola dokonca vyššia ako tá, ktorá bola kritizovateľná. Ako to skončilo? Víťaz Paywell samozrejme ponúkol sumu vyššiu, ako bola tá predtým. Bez veľkých problémov, keď už bola nejaká mediálna kampaň, tú sumu znížil na nižšiu, ako bola pri firme Fleetpay.
Takže zásadný problém nie sú tak schránkové firmy, hoci pochopiteľne áno, ale prvá, prvá tá vec musí byť aj pri tej novele, o ktorú teraz ide. Preto o tom aj teraz hovorím, aby sme potom, pri tom ďalšom rokovaní, brali do úvahy aj ten rozmer efektívnosti, spravodlivosti, efektivity a nielen akože riešenia.

S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj všetkým štyrom kolegom, ktorí reagovali. Ja by som to vyriešil možno aj tak spoločne, že ja som ani nedal dôraz na to, že či teda tú chladničku máme dať iba podľa ceny, alebo aj podľa jej výkonu, alebo podľa toho, či je v kategórii A 33, alebo iba A 3. A takisto ten catering som nepovedal, že máme siahnuť po nejakom štvrtotriednom reštauračnom zariadení, kľudne tam nastavme v tých parametroch to, čo si predstavujeme, že by sme očakávali ako tú základnú rovinu, po ktorej teda naša súťaž ide a ktorá je cieľom tejto súťaže. Len viete, ja som tam hlavne akcentoval tú otázku toho obstarávateľa a toho predstaviteľa toho obstarávateľa, ktorý jednoducho by mal si byť vedomý toho, že nie nastavím len parametre, ale, teda tie technické a finančné, ale aj tie morálne. Že naozaj mám záujem pomôcť firme, ktorú riadim, či je to štát alebo je to malý štátny podnik, spravovať veci verejné čo najlepšie. Mne chýba práve to, že my sme sa nedostali pri tejto diskusii a pri tomto zákone k základnému zámeru, že to musia byť veci založené na morálke. Poviete, že to sa nedá v zákone vystihnúť. Tak potom som poukázal na riešenie – zodpovednosť charakteru materiálneho.
Pán poslanec Martvoň, súhlasím, veď ak tu máme zase predložené medzirezortné pripomienkové konanie, dobre, vstúpme doňho a snažme sa tú škulinu, o ktorej som rozprával, zmenšovať. Som presvedčený, že máme spoločný záujem, lebo sme všetci občania štátu, ktorí potrebujú žiť v štáte, ktorý je spravovaný a nie rozkrádaný. A viete dobre, keď tu povedal pán poslanec Petrák, že pravda je uprostred, nuž áno, mnohí sú statoční, ale mnohí aj nestatoční. Tak aj tá morálka je kdesi uprostred a tam by sme ju asi nemali chcieť mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní, tlač 1363.
Poprosím vás, pán minister Draxler, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov, a poprosím aj pána spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pána poslanca Ľubomíra Petráka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Eugen Jurzyca, ktorému teraz odovzdávam slovo.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní v rozprave o vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1363.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení prítomní, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som prispel do rozpravy o zákone o odbornom vzdelávaní aj ja.
Hneď na úvod chcem povedať, že podľa môjho názoru tento zákon má miesto v druhom čítaní. Určite nebudem hlasovať proti nemu, ale ako opozičný poslanec vidím isté riziká, na ktoré predovšetkým chcem, chcem upozorniť. Myslím si však, že všetky tieto riziká sú riešiteľné v druhom čítaní a prípadne aj v aplikačnej praxi. Pred tým, než ich spomeniem, chcem ešte konštatovať, že v zákone, alebo v dôvodovej správe k nemu na to, aký je to rozsiahly materiál a aké novinky zavádza, by sa hodila jasnejšia definícia duálneho vzdelávania a popis toho, čo ho odlišuje. Ono to tam na jednom mieste je napísané, ale nie je to podľa mňa dosť jasné, ani, ani komplexne, čo ho odlišuje od súčasného stavu. Čiže spomeniem päť rizík, najprv ich spomeniem a potom ku každému z nich poviem krátky komentár. Myslím, že technici už môžu zapojiť graf. A nie sú tam? Či sú? Sú niekde asi, počujú ma (premietanie grafov v rokovacej sále). Dobre, to bude graf k druhému z tých rizík.
Čiže prvé je, podľa môjho názoru, ak máme dva modely prípravy na trh práce a jeden je pluralitný a druhý je taký korporativistický, nechcem povedať centrálno-plánovací, ale, ale dalo by sa aj to povedať, tak tento, tento návrh je krokom smerom od toho pluralistického modelu ku korporativistickému. Nemyslím si, že súčasný minister má takýto úmysel, ale, ale vidím to v tom materiáli, vidím tam znaky takéhoto posunu.
Poviem príklad. Nedostatok absolventov na trhu práce sa v tom pluralitnom systéme rieši tak, že po prvé, signalizuje ho nárast ceny, to znamená nárast platov niektorých absolventov, prudký, znamená, že ich asi školstvo pripravuje málo. Nárast platov znamená, že sa viac detí prihlási na takéto školy, a keď sa na nich prihlási viac detí, tak školy dostanú viac peňazí, môžu rozšíriť svoje kapacity a týmto sa zosúladiť opäť s ponukou. Kdežto v tom korporativistickom tá základná predstava je, že zamestnávatelia, respektíve ich reprezentanti identifikujú, kde máme nedostatky a kde budeme mať nedostatky o niekoľko rokov, a potom v spolupráci so štátom určia, koľko študentov má, má absolvovať v ktorom odbore. Čiže to je prvé riziko.
Druhé riziko je riziko poklesu efektívnosti. O tom budem hovoriť v súvislosti s tým grafom. Efektívnosť stredného školstva podľa OECD, podľa publikácie Education at a Glance z roku 2014 na Slovensku je pomerne vysoká, pokiaľ ide o, o návratnosť investícií súkromných do školstva, tak tam vidíme na tom grafe, ktorý zoraďuje podľa veľkosti návratnosti investícií jednotlivé krajiny. Ich názvy tam nie sú vidno, ale aspoň farebne. Slovensko je tam pri súkromných investíciách na prvom mieste, teda tá návratnosť meraná ako podiel toho, čo dostane absolvent strednej školy vo forme vyššieho platu a väčšej šance zamestnať sa, lomeno toho, čo zaplatil priamo za to, že mohol vyštudovať strednú školu, a, a nepriamo v tom, že mu ušiel nejaký príjem, keď študoval, tak Slovensko v tomto ukazovateli je prvé. Tá čierna, ten čierny stĺpec, to je OECD, tie červené stĺpce sú Rakúsko a Nemecko, teda krajiny, ktoré si berie ten materiál za vzor. Toto sú, toto je návratnosť investícií do stredného školstva tiež, ale spoločenských investícií. To znamená, ako to vyzerá so štátom. Tam vidíme, že všetky tri krajiny, aj tie vzorové červené sú nad priemerom OECD, medzi nimi je Slovensko to modré. Nehovorím, že sa nemôžme inšpirovať, určite áno, ale berme do úvahy aj to, že ten nemecký a rakúsky systém je o niečo drahší, a berme do úvahy aj to, že pokles nezamestnanosti mladých ľudí v Nemecku bol časovo, približne v tom čase sa udial, keď sa zavádzali reformy Hartz IV.
Tretím bodom, ten by sa dal zaradiť aj do toho prvého bodu. To je to, ako rozumieme potrebám trhu práce a ako ich meriame. Tam budem hovoriť o tom, že niektoré napríklad platy zatiaľ nemeriame, ani ten zákon explicitne nehovorí o tom, že budeme sledovať platy absolventov a že máme rezervy v sledovaní nezamestnanosti absolventov.
Štvrtý bod je financovanie toho projektu. To je, to bude krátke, len to, že je to jeden z materiálov, ktoré, zdá sa mi, že zatiaľ nemajú zo štátneho rozpočtu vyfinancované krytie. Tak to som sa chcel skôr opýtať predkladateľa, že ako to je dnes dohodnuté s ministerstvom financií. A v prvom čítaní nebudem hovoriť o takých tých technických podrobnostiach, ale ako príklad spomeniem jednu. Čiže tie technické drobnosti tiež sú určitým rizikom.
Zacitujem teraz k tomu prvému bodu, k tomu korporativizmu. Budem, myslím, že dva alebo tri citáty tam mám z dôvodovej správy, nebudem vás s tým dlho zdržiavať, skrátim to, ale predsa len chcem zacitovať z dôvodovej správy: "Zákon vytvára systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce tým, že určuje účastníkov systému, ustanovuje ich práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému. Celý systém je postavený na základe štvorstrannej spolupráce subjektov podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci." Tým sa myslí zrejme, odbory. V tom pluralitnom systéme, tam sa ráta aj s rodinou, s deckami, s rodičmi detí, so študentmi, s platiteľmi daní a tak ďalej a tak ďalej, kdežto ten korporátny má vymenované nejaké subjekty, ktoré majú spolu riadiť akoby školstvo. Nehovorím, že toto je riziko, ktoré by bolo takmer naplnené, ale, ale cítim ho tam z toho materiálu, preto to uvádzam.
Ďalší citát: "Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany zamestnávateľov. Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu." Čiže nie podľa štátu, podľa ministerstva je ten problém a teda podľa nejakých tvrdých údajov, ale podľa tých, ktorí odoberajú na trh práce absolventov. No a tam upozorňujem na riziko, ktoré môže vyplývať z konfliktu záujmov, ktorý majú niektorí zamestnávatelia, a že je to tak trocha podobné tomu, ako keby sme spravili, keď spravíme anketu medzi zamestnávateľmi, či sa im páči, akých absolventov dostávajú, že je to také podobné, ako keď sa opýtame voličov, či sa im páčia ich politici, alebo či sa opýtame klientov bánk, či sa im páčia banky, a podobne. Čiže skôr by som sa spoliehal na tvrdé dáta vzhľadom na toto riziko, ktoré som spomenul.
Tretí citát, posledný: "Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s členmi pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia sú zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, Združenia samosprávnych krajov, ministerstva hospodárstva, odborového zväzu a tak ďalej." Tu som chcel povedať, že vnímam Slovensko tak, že zákony väčšinou pripravuje vláda a sú schvaľované v parlamente, a že zamestnávatelia ich môžu pripomienkovať, a je dobré, keď pripomienkujú, ale nemali by vznikať zákony v spolupráci s korporáciami. A to už sa mi zdá proste krok navyše. Čiže konzultovať áno, spolu pripravovať zákony sa mi zdá, ale znova, je to, je to len znak nejakého posunu smerom ku korporativizmu, ale natoľko významný, že ho uvádzam.
K tým anketám verzus tvrdým dátam som chcel ešte povedať, že, že tak ako keď OPEC obmedzí ťažbu ropy, tak signálom je rast cien ropy na trhoch, nie, nie anketa medzi spotrebiteľmi, či je teda dosť ropy alebo málo. A nedávno sme videli, keď Mario Draghi, šéf ECB-čky, ohlásil, že natlačí do eurozóny viac eur, tak klesol kurz eura, pretože trhy očakávajú veľa eur. Nerobí sa to anketou medzi ľuďmi, či majú pocit, že je dosť peňazí medzi ľuďmi, alebo nie je, ale vychádza sa z tých trhových dát.
K tomu riziku poklesu, druhé riziko je riziko poklesu efektívnosti systému stredného školstva. K tomu som už uviedol grafy. Znova je to len nejaké riziko. Ja myslím, že je riešiteľné. Moje odporúčanie je, potom v praxi aspoň čo najrýchlejšie vyhodnocovať, vyhodnocovať efektívnosť duálneho vzdelávania. Myslím si, že ministerstvo na to ide rozumne, že nejde s nejakým strašne veľkým počtom hneď v prvom roku a že postupne bude zvyšovať počet žiakov v duálnom vzdelávaní. A teda pokiaľ sa bude vyhodnocovať ten systém, tak pri tej sume, myslím, v roku 2018 to bude 11-miliónový výpadok z verejných financií, to nie je nič hrozné a práveže, povedal by som, dobrý krok na overenie, či to bude fungovať u nás.
Aj riziku nedostatočného porozumenia k potrebám trhu práce som sa už do istej miery venoval. Poviem, že ani tento zákon nehovorí explicitne o tom, že budeme merať platy absolventov škôl. A chcem upozorniť aj v tomto pléne na problémy, ktoré má v sebe absolventská miera nezamestnanosti ako ukazovateľ, ktorý sa bežne používa.
Po prvé, vypadávajú z tohto ukazovateľa ľudia starší než 26 rokov, to znamená v praxi, že cez absolventskú mieru nezamestnanosti nemôžeme merať a sledovať efektívnosť prípravy doktorandov, pretože tí sú väčšinou starší. Taktiež cez absolventskú mieru nezamestnanosti nemôžme sledovať nezamestnanosť bakalárov a teda ani efektívnosť ich prípravy. No a tento ukazovateľ má proste ďalšie problémy, ktoré nám bránia merať korektne, korektne efektívnosť. Napríklad vypadáva študent, ktorý už medzičasom sa zamestnal. Potom sa znova stane nezamestnaným. Čiže keď máme takýto ukazovateľ, nevieme potom tú nezamestnanosť merať a porovnávať s ukazovateľom všeobecnej miery nezamestnanosti. A teda keď budeme mať nezamestnanosť všeobecnú 12 % a nezamestnanosť absolventskú povedzme 11, tak nevieme, či to je rovnaké, alebo viac, alebo menej. Čiže máme tam takéto, máme takéto riziká.
A potom som chcel v tejto súvislosti v tom treťom bode upozorniť na to, že materiál hovorí, že v budúcnosti sa budú sledovať aj informácie, či absolventi stredných škôl vykonávajú povolania a odborné činnosti, na ktoré sa v predchádzajúcom štúdiu strednej školy pripravovali. No, tu chcem povedať, že to teda v praxi bude hrozne ťažko realizovateľné, po prvé. A po druhé, že aj keby sa podarilo zistiť, či ľudia robia tam, v tých odboroch, ktoré vyštudovali, tak čo keď tam nerobia? Vrátime ich späť do tých odborov, ktoré si predstavujeme, že budú obsadzovať, alebo potrestáme tú školu za to, že jej absolventi odišli robiť do nejakého iného odboru? A teraz príde to dôležité: potrestáme ju aj vtedy, keď jej absolventi majú plnú zamestnanosť a majú vysoké platy? Čiže čo potom urobíme, keď zistíme, že absolventi robia niekde inde? Kľúčové je, či tí absolventi zarábajú dosť peňazí a či sú zamestnaní. A to vieme zistiť relatívne jednoducho.
K tomu financovaniu som sa vlastne chcel opýtať, tam sú výpadky v roku 2016 5,5 mil., potom 7,5 mil., potom 11 mil. eur, že či, či vlastne je to nejako s pánom ministrom Kažimírom dohodnuté. Alebo aká je predstava?
A končím už s tými technickými detailmi, vybral som si jeden ako príklad. Ten zákon ráta s tým, že podnikateľ dostane daňovú úľavu 1 600 eur, keď zoberie 200 až 400 žiakov, a 3 200 eur, keď zoberie 400 a viac hodín, nie žiakov, ale hodín. No a to je skokovo riešené. Pomerne jednoduchou zmenou sa to dá zameniť tak, aby to bolo riešené plynule. To znamená, za každú hodinu dostane ten zamestnávateľ o niečo väčšiu úľavu a nie takýmto skokom, lebo tuto je to tak, že keď zoberie tých žiakov na 400 hodín, dostane 1 600 eur, a keď na 401 hodín, tak už 3 200 eur. Tak to je taký príklad tých vecí, ktoré budú zaujímavé a patria asi až do druhého čítania.
Čiže ešte raz, nebudem hlasovať proti. Spomenul som, spomenul som niektoré riziká, ktoré podľa môjho názoru sú odstrániteľné v druhom čítaní a niektoré v aplikačnej praxi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Poprosím vás, technici, kto sa prihlásil? Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci: Fronc, Poliačik, Vášáryová, Daniš, Čaplovič a pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Fronc.