46. schôdza

27.1.2015 - 13.2.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

30.1.2015 o 12:31 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie 12:22

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, spravodajca, dámy a páni, dve krátke poznámky k tomu, čo odznelo. Ten predložený návrh zákona je v každom prípade dobrý a je krokom vpred. O tom niet pochýb. Diskutovali sme na finančnom výbore o téme, ktorú tak trošku po povrchu zase odplával predrečník poslanec Zajac a tá téma sa volá úverové registre.
Ja nemám problém s tým, že keďže máme otvorenú trhovú ekonomiku a rozumiem slobode podnikania a úverový register si môže zriadiť ktokoľvek, aj skupina lízingových spoločností, aj skupina bánk, aj skupina nebánk alebo nebankových subjektov. To je úplne v poriadku, ale čo mi tu chýba, a to by som vôbec nepodcenil, je to, čomu sa hovorí integrácia úverových registrov. To znamená, že teraz nediskutujem o tom, či malé Slovensko z hľadiska počtu obyvateľov a potenciálneho počtu poberateľov úverov, či si zaslúži jeden, dva, tri, štyri, sedem, deväť registrov. Toto v túto chvíľu pre mňa nie je podstatné. Podstatné pre mňa je to, aby všetky tieto úverové registre boli integrované do jedného jediného bodu.
Prečo o tom hovorím? Na konci dňa aj toto dokáže výraznou mierou ochrániť spotrebiteľa a vysvetlím prečo. A nebanková spoločnosť, ktorých dnes je, myslím, 280 nebankových spoločností na trhu a po tom, čo prejdú licencovaním Národnou bankou Slovenska ich možno bude 100 alebo 130 nebankových subjektov, tak akýkoľvek poskytovateľ úverov ako budúci veriteľ by mal mať možnosť sa pozrieť do jedného jediného úverového registra, to je ten bod, v ktorom by sa integrovali všetky úverové registre, aby zistil rizikový profil budúceho dlžníka. V tú ranu by sa ukázalo, že ten budúci dlžník má dnes už nejaké úvery, či si zobral lízing na auto alebo si zobral nejaký spotrebný úver v jednej z komerčných bánk, alebo akékoľvek iné záväzky, ktoré má voči veriteľom, zároveň by ste videli v tom centrálnom úverovom registri aj jeho platobnú disciplínu, to znamená historické dáta, ako ten-ktorý úver splácal alebo nesplácal, a vtedy by sa možno veriteľ rozhodol takémuto predĺženému budúcemu klientovi úver neposkytnúť.
Takže zopakujem, úverových registrov môže byť koľkokoľvek, lebo je to tiež svojím spôsobom predmet podnikania, je to taká istá podnikateľská branža ako ktorákoľvek iná, aj keď si nemyslím, že zrovna administrovanie úverového registra je nejaký lukratívny biznis, nech ich tu je koľkokoľvek tých registrov. Tak ako si dávno, dávno, pred mnohými rokmi vtedy pod hlavičkou Slovenskej bankovej asociácie komerčné banky zriadili úverový register. Ale to, čo mi chýba, je integrácia všetkých budúcich úverových registrov do jedného jediného bodu. Nech pre mňa za mňa tým integrátorom je Národná banka Slovenska, ktorá má na to kapacity: aj odborné, profesionálne, finančné, technické a ďalšie. Aby, opakujem znova, sa ten, musím mať vôľu, ja rozumiem tomu, ale tak tu je zákonodarca, ktorý reprezentuje ministerstvo financií a zasa nie je problém zmenou legislatívy aj Národnú banku. Veď koniec koncov aj to bol výsledok zmeny legislatívy, že sa bude prelicencovávať alebo budú sa udeľovať licencie aj nebankovým subjektom, čo výraznou mierou prospeje ochrane spotrebiteľa na finančnom trhu alebo toho dlžníka pred nebankovými spoločnosťami. Takže to tiež kedysi nebolo a teraz to tu je bez ohľadu na to, či NBS-ka vôľu má, alebo nemá. Nielen že bude licencovať tieto nebankové subjekty, ale bude nad nimi vykonávať aj bankový dohľad. To je veľmi dôležitá vec.
A preto, sme síce v druhom, treťom čítaní a vedel som, že keby som aj takýto pozmeňovák pripravil, že takto na poslednú chvíľu nebude vykonateľný, teda nebude schválený. Ale myslím si, že ešte do konca volebného obdobia zostáva približne rok aj niečo, bolo by dobré, keby takáto zmena z dielne ministerstva financií prišla, aby sme tu mali v jednom jedinom bode integrované všetky úverové registre. Aby nikto nemohol obviňovať tento návrh, teda spochybňovať tým, že no ale pozor, keď to bude predmet, teda keď to bude subjekt nejakého súkromného práva, nejaká akciovka súkromná, ktorá by integrovala všetky registre, že tým by sa vytvoril akýsi pomyslený nežiaduci monopol, preto som navrhol, že takýmto integrátorom úverových registrov by kľudne mohla byť Národná banka Slovenska. Ľubovoľný poskytovateľ úverov by sa nazretím do tohto registra, opakujem, dozvedel o budúcom dlžníkovi všetko – jeho disciplínu platobnú z minulosti, jeho rizikový profil, jeho solventnosť – a možno by sa v niektorých prípadoch rozhodol takémuto budúcemu dlžníkovi úver vôbec neposkytnúť. Takže toto na adresu úverových registrov, to by som naozaj nepodceňoval.
A druhá poznámka, k tomu ma trošku motivovalo vystúpenie kolegu Alojza Hlinu, keď hovoril o tom, že aby bol ten systém vodotesný, že malo by sa pracovať s nejakou tretinou, tak to tu prezentoval. Chcem ho ubezpečiť, že toto nie je technický vykonateľné riešenie už len z toho dôvodu, že vy môžte mať ten úver s maturitou roka, troch, piatich, siedmich, možno aj desiatich, aj dvadsiatich rokov, dokonca hypotekárne úvery sa poskytujú na 30 rokov, aj spotrebiteľské. Prečo, aj spotrebiteľský úver, vy nemôžte, pán kolega, nikdy zabrániť tomu, že príde poskytovateľ spotrebiteľských úverov na trh, a to vôbec nemusí byť prvoplánovo nejaký úžerník, podčiarkujem, a bude poskytovať spotrebné úvery na 5 rokov, možno na 7 rokov. V tú ranu, ako budete nakladať s tretinou, štvrtinou, pätinou ľubovoľnou entinou, jediné riešenie technicky vykonateľné je naozaj priemerná efektívna miera úročenia, priemerná efektívna, podčiarkujem slovíčko efektívna, miera úročenia preto, aby to nebola len nominálna výška úrokovej sadzby, lebo rozumiem, kam cieľuje tá vaša poznámka, tie spoločnosti si tam naúčtujú častokrát jednorazové poplatky za spracovanie úveru, nejaký sankčný úver za omeškanie, nejaký poplatok za výpis, za to, za to, za to a toto všetko, keď zhrnieme dokopy, ja vás rozumiem, aby to nikdy neprevýšilo samotný kapitál alebo samotnú istinu požičaných peňazí. Len mám obavy, že to nebudete vedieť nikdy stanoviť. Teraz neriešim ideológiu, riešim fakt technickú vykonateľnosť toho, nebudete to nikdy vedieť stanoviť nejakou tretinou, pätinou, šestinou, čímkoľvek, polovicou, voči tej istine, pretože to bude vždy závislé od maturity, teda od doby splácania toho úveru. Čím bude tá doba splácania dlhšia, tým sa bude viac približovať to, čo je nad kapitálom, sa bude približovať tomu kapitálu, teda tej istine.
A preto za riešenie by som považoval ostať pri priemernej efektívnej miere úročenia s tým, že aj po skončení doby splatnosti, keď tá maturita exspirovala, keď ten spotrebný úver už sa stal splatný a dlžník ho stále nespláca, tak po započítaní úplne všetkých úrokov, sankčných úrokov, poplatkov za exekúciu, za to, za to, za to by nikdy vymáhaná suma nad tým nemala prevýšiť samotnú istinu. Toto by bolo podľa mňa riešenie a vtedy by sa to vzťahovalo na akýkoľvek spotrebný úver bez ohľadu na to, s akou maturitou alebo s akou dobou splatnosti bol poskytnutý. Toto by riešením bolo.
Ale obávam sa, že, a možno, neviem, nebol som u tých vašich diskusií s ministerstvom financií alebo s kým ste tie diskusie mali, teraz hovorím o tom pozmeňováku, ktorý ste tu mali na stole, len ste ho nepredložili, že nejsť do absolútneho vyjadrenia toho podielu voči istine, ale ísť cez priemernú efektívnu mieru úročenia, ktorá by po započítaní všetkých úrokov, sankčných úrokov, poplatkov za spracovanie úveru, za omeškanie, aj za tú budúcu exekúciu, aby nikdy tá sankcia nad tým neprekročila 100 % požičaných peňazí, alebo 100 % istiny, toto by riešením určite bolo. A tak isto strop na priemernú efektívnu mieru úročenia na anualizovanej báze, čiže aby ani ročne to nemohlo prekročiť x percent. A toto by bol systém, ktorý by bol naozaj vodotesný a fungoval by, ak teda sa všetci zhodneme na tom, že účelom je naozaj ochrana spotrebiteľa.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

30.1.2015 o 12:22 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

12:25

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Ďakujem. Faktické poznámky pán poslanec Hlina a pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Hlina.
Skryt prepis

30.1.2015 o 12:25 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:31

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem, že pán kolega vnáša do toho svoj nejaký náhľad, to je dobré, lebo možno sa nakoniec dopracujeme. Filozofia je o tom, viete, pán kolega, vy nie ste klientom nebankoviek, klientom nebankoviek je chúďa pani s dvoma deťmi, bez muža alebo s mužom alkoholikom, s dvoma deťmi v škole, požičia si to chúďa 200 euro. Viete, jak dopadne? Veľmi zle. A teraz my potrebujeme nájsť systém, ktorý jej jasne povie, ak si požičia, aby sa vám dobre počítalo, 100 euro, tak vie, aj môže relatívne kľudne spať, že najviac za tri roky môžu od nej vytrieskať 200 eur. Po roku 130 eur. Čiže to je najviac, čo od nej môžu vytrieskať, lebo ona teraz nevie, koľko od nej môžu vytrieskať. Teraz to závisí, to, čo je ten spor Burian. Chudák Horváth nemá, pán Horváth z Nižnej Oľšavy nemá nohu, by ste neverili, 180 euro dôchodok, prišlo mu 700 euro penále, to už nechcem ten prípad, ale teraz to jak v tých filmoch Krstný otec, že rozhodne, tak polku mu dajte. A teraz zrazu, lebo je to politický citlivé, tak už ani tú polku nechcú. Viete, ale zoberte si, že tí ľudia, pre nich je 700 euro jak pre vás možno 30-tisíc euro a teraz oni s tým zaspávajú a s tým sa zobúdzajú, že v tej právnej neistote. Obrovskej právnej, že koľko vlastne to je, že čo vlastne odo mňa môžu chcieť.
Ja si myslím vzhľadom na to, jak si tu čubrišia, ako sú dobre zaplatení, mu potrebujeme nájsť systém, ktorý nepustí. Ktorý nepustí, požičal si si 100 euro. Po roku najviac, čo vytrieskaš od toho biedaka, najviac, môžeš aj menej, ale najviac, čo z neho vytrieskaš, je 133 euro. Tam potrebujeme nájsť a potrebujeme to nazvať. To si myslím, že bude pre túto, tam kde sme to dopracovali, asi riešením.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2015 o 12:31 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

12:31

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Pán poslanec Zajac.
Skryt prepis

30.1.2015 o 12:31 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:33

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán kolega Kollár, ďakujem za to dovysvetlenie, keď som hovoril ja vo svojom vystúpení o jednom registri, presne tak som to mal na mysli, že registrov môže byť viacej, ale musí byť niekde prienik tých registrov, vy ste to nazvali napríklad integrácia, aby ten, kto ide poskytnúť niekomu úver, vedel si pozrieť na jednom mieste, nemusel pozerať do desiatich registrov. Náhodou sa mu stane, že niektorý register neskontroluje, a zistí, že ten, kto si chce požičať, práve v tom jednom, ktorý neskontroloval, má nejaký úver, ktorý nedokáže ani splácať, on mu poskytne ďalší, čiže tak som to mal na mysli, keď som hovoril o jednom, aby to bol ten prienik tých ostatných registrov. Tak isto si myslím, že by to mohla byť Národná banka Slovenska, lebo sú to aj citlivé údaje, takto z celej republiky pozbierané od státisícov občanov.
Čo sa týka, o tej dĺžke splácania, že to závisí teda podľa dĺžky splácania, že závisí tá miera, koľko ten spotrebiteľ preplatí tú istinu, tak keď sme navrhovali RPMN, nakoniec kolegovia zo SMER-u to, myslím si, že nazvali celková výška odplaty. Nie je podstatné, ako sa to volá. Tak v tých tabuľkách, ktoré vychádzali z tých údajov, ktoré má Národná banka Slovenska, tak to bolo rozdelené podľa dĺžky splácania, čiže tam boli rôzne kedysi miery RPMN celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré zahŕňali aj všetky tie poplatky. Aj tak som to ja navrhoval, aby všetky poplatky, o ktorých aj vy ste hovorili, boli zahrnuté v tom, ale bolo to rozdelené podľa dĺžky splácania, lebo rozumieme tomu všetci, že je rozdiel požičať si na tri roky a rozdiel si požičať na osem rokov.
Ďakujem vám.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2015 o 12:33 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

12:33

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Ďakujem, ako posledná riadne prihlásená do rozpravy vystúpi teraz pani poslankyňa Mezenská.
Skryt prepis

30.1.2015 o 12:33 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 12:35

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, pán minister, dovoľte aj mne, aby som v druhom čítaní k zákonu o spotrebiteľských úveroch krátko predniesla svoj postoj k prerokovávanému zákonu. Hneď v úvode chcem podotknúť, že, samozrejme, túto legislatívnu iniciatívu, ktorá sa týka hlavne sprísnenia podmienok pri udeľovaní licencií poskytovateľom spotrebiteľských úverov, ako aj preverovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, samozrejme, tieto legislatívne snahy a iniciatívy z úrovne vlády, z úrovne ministerstva, vítam, považujem ich za chvályhodné, dokonca chcem povzbudiť ministra, ministerstvo aj vládu v tom, aby sme v tomto trende pokračovali, pretože v súčasných podmienkach sa nedá spoliehať len na sprísnené opatrenia prostredníctvom legislatívy a prostredníctvom inštitucionálneho posilnenia právomocí jednotlivých inštitúcií, ale je potrebné sa na problematiku možného neprimeraného zadlžovania sa obyvateľstva dívať aj z hľadiska zvyšovania informovanosti samotných spotrebiteľov, z hľadiska zvyšovania ich právneho vedomia, z hľadiska zvyšovania ich finančnej gramotnosti. A v tomto smere je potrebné zamerať sa práve na obyvateľstvo s nízkym vzdelaním, obyvateľstvo možno vidiecke, obyvateľstvo, ktoré má, je sociálne znevýhodnené, ľudí s nízkym alebo slabým sociálnoekonomickým zázemím, pretože práve tí siahajú po pôžičkách, siahajú po úveroch bez toho, aby vedeli reálne posúdiť, či majú šance tieto úvery, tieto pôžičky splatiť.
Ja som si overovala, nakoľko sa účinne pretavili už prijaté, mnohorodé prijaté opatrenia v praxi, a zisťovala som si to nielen cez rozmer konkrétnej skúsenosti ako-tak existujúcich a dobrovoľne pôsobiacich združení, keďže tá podpora zo strany štátu je poddimenzovaná. Zisťovala som si to aj z toho, ako sa tieto prijaté opatrenia prejavili v poznaní a v skúsenostiach zástupcov advokátskych kancelárií, a potvrdili, že ten trend alebo to úsilie, samozrejme, má svoje dôsledky, má svoje následky. Ja sama môžem povedať, že ten objem alebo počet podnetov je nižší zo strany spotrebiteľov, to znamená, že takú tú prvú prílivovú vlnu, ktorá hádam najviac negatívne zasiahla nepripravených spotrebiteľov, akoby sme mali za sebou, takže naozaj nie je priestor tuná nejako bezbreho kritizovať, ak máme byť objektívni, avšak napriek tomu značné úsilie pre mnohých, či už poškodených spotrebiteľov, alebo aj tých zástupcov združení, ktorí im pomáhajú, sa vzťahuje práve na odstraňovanie alebo elimináciu tých negatívnych dopadov, z ktorých sa budú musieť samotní spotrebitelia nejakým spôsobom dostať. Máme tu skupinu ľudí, spotrebiteľov, ktorí boli zasiahnutí špekulatívnymi praktikami a neprimerane nastavenými spotrebiteľskými úvermi, ktorí sa dostali do dlhovej špirály. Ocitli sa tak vo veľmi zlom sociálno-ekonomickom postavení. Mnohí poprichádzali o vlastné bývanie. A tu vidím veľký nielen priestor, ale aj hlavne potrebu zo strany štátu a možno aj so štátom spolupracujúcich organizácií, subjektov ako týmto ľuďom možno pri odstraňovaní týchto dôsledkov pomôcť.
Existujú a stále sú mnohé procesy, ktoré prebiehajú na súde, živé, sú aktuálne a už nechcem byť ako taký papagáj, nechcem sa opakovať, ale naozaj za veľmi vážnu vec považujem to, aby sa rovnaký dôraz, aký sa kladie na prijímanie legislatívnych opatrení v tej teoretickej úrovni, aby sa dbalo na to, aby sa poskytla pomoc aj tým výkonným subjektom, zložkám, ktoré pri odstraňovaní následkov poškodených spotrebiteľov zo spotrebiteľských úverov pomáhajú. Naozaj táto pomoc je potrebná, je nevyhnutná a ja dúfam, že v záujme takého súbežného pôsobenia jednak na zvyšovanie zodpovednosti nebankových subjektov a súbežného pôsobenia na zvyšovanie finančnej gramotnosti ľudí bude vedieť štát, ministerstvo hľadať spoločnú reč a teraz nielen s mimovládnymi spotrebiteľskými organizáciami, ale aj možno s jednotlivými mestskými úradmi, samosprávnymi subjektmi, ktoré sú v podstate ako prvé na pomoc spotrebiteľom, ktorí sa či už v dlhovej špirále ocitli alebo ktorí potrebujú či už od verejnoprávnych subjektov, alebo mimovládnych subjektov pomoc. Je tu ten priestor, nie je to pre nás uzavretá kapitola. Týmito opatreniami viac-menej, tieto opatrenia vnímam skôr ako preventívne opatrenia, aby sa tomu, čo máme za sebou, tej zlej skúsenosti predišlo. Ale ako vravím, následky, ktoré to spôsobilo v prípade a ktoré sa prejavujú v mnohých prípadoch až dramaticky a tragicky na osudoch mnohých slovenských rodín, v tých následkoch potrebujú mnohí, či už dobrovoľníci, alebo zástupcovia verejnej správy, pomoc. Nehovorím len o finančnej pomoci, hovorím aj o tom, aby sa vlastne vytvorila spolupráca medzi ministerstvom a medzi subjektmi, ktoré pomáhajú ľuďom v tej praxi.
Takže asi toľko z mojej strany k téme a k preberanému zákonu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.1.2015 o 12:35 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

12:40

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Ďakujem. Vystúpenie pani poslankyne bolo posledné vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.
Pán minister chce zaujať stanovisko k rozprave. Má slovo.
Skryt prepis

30.1.2015 o 12:40 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 12:40

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať presne v pokojnom, v takom rovnakom duchu, ako boli aj príspevky pánov poslancov a pani poslankyne.
Snáď jeden technický komentár k poslancovi Pavlovi Zajacovi. Ja sa do veľkej miery ospravedlňujem, samozrejme, že obchádzam legislatívny proces. Týka sa to virtuálnych pokladníc v prípade taxikárov, ale vzhľadom na to, že účinnosť zákona o virtuálnych pokladniciach je, tuším, k 1. aprílu, ak sa dobre nemýlim, nemali sme inú šancu. Áno, niektoré veci riešime na poslednú chvíľu, ale, tak ako ste aj poznamenali, v prospech komunity a podnikateľov, ktorí sa tomuto remeslu venujú. Chcem len povedať, že toto riešenie bolo prijaté konsenzuálne naozaj so zástupcami zväzu alebo asociácie, ktorí podnikajú v oblasti taxislužieb, a aj so súhlasom finančnej správy. Kľúčovým zámerom je vybrať, samozrejme, čo najviac daní a obmedzovať daňové úniky aj z hľadiska dohody s rezortom financií, ktorý je zase regulátorom v tejto oblasti. Takže nie je to to najsprávnejšie, ale vzhľadom na to, že som bol s otvoreným zákonom v Národnej rade, tak sme si dovolili urobiť takúto úpravu, a pevne verím, že aj pán prezident na konci dňa bude môcť sa rozhodnúť, či takúto prijme. Pevne verím, že z hľadiska pozitívneho dopadu na podnikateľské prostredie, že pán prezident nám tento zákon podpíše a ho nevráti. Aspoň v to dúfam.
Ak ideme k podstate veci, my sa o ochrane spotrebiteľa tu naozaj rozprávame tri roky. Všetci viete, že je to veľmi, veľmi vážna téma. Ja oceňujem, že snáď už aj vášne v Národnej rade v oblasti riešení vyfučali niekam tam, kde mali vyfučať, a že všetci sa zhodneme na tom, že kľúčové sú konkrétne opatrenia. My sme prišli s konceptom, z ktorého sa najprv niektorí ľudia smiali. Dnes je jasne legislatívne popísaný. Dnes vážená inštitúcia, ktorou je centrálna banka, má svoje kompetencie, bude licencovať typ biznisu, ktorý dvadsať rokov nebol licencovaný a nebol regulovaný. Podľa našich predpokladov v podstate až dve tretiny subjektov by malo opustiť toto podnikanie na základe podmienok, ktoré stanoví centrálna banka. Samozrejme, že na konci dňa bude o kvalite výkonu tohto dohľadu, o kvalite procesu licencovania a vždy je to na konci dňa o ľuďoch. V danom prípade to bude veľká skúška centrálnej banky, Národnej banky Slovenska, ale podľa mojich informácií aj znovuzvolený guvernér Jozef Makúch, aj jeho ľudia, bezprostrední spolupracovníci si uvedomujú zodpovednosť, ale aj ťažkú úlohu, do ktorej idú.
Ak vznikajú ďalšie návrhy, vznikajú aj na tejto pôde. Ja prijímam ponuku a, samozrejme, sme pripravení dať všetky technické naše možnosti k dispozícii a napríklad na pôde finančného výboru vôbec neodmietam iniciatívu, aby sme sa dohodli na nejakej subkomisii alebo subvýbore, ktorý by sa touto problematikou ďalej zaoberal. Nebude to zrejme jednoduché z pohľadu toho, že sa nám blížia parlamentné voľby a viem si predstaviť, že táto téma môže byť požehnaním pre mnoho populistov, ktorí sa, samozrejme, prirodzene, aj v tejto sále nachádzajú. Na konci dňa, ale naozaj, dámy a páni, je dôležité, aby sme boli schopní sa dohodnúť na type opatrení, ktoré budú reálne fungovať.
Jednu vec vám garantujem. Na rezorte financií nie sú lobisti, ktorí v prospech nebankových subjektov fúkali akýmkoľvek smerom. Môžete hovoriť o tom, že sa nám všetko nepodarilo na prvýkrát, môžete hovoriť o tom, že nie všetko ide tak rýchlo, ako ste si predstavovali. Ale pravdou aj je, že to je problém, ktorý je zahnisaný, je tu mnohé, mnohé roky prítomný, mnohým, mnohým vyhovoval, či sme tu boli my alebo vy. Ale treba aj povedať, že sme na konci cesty z hľadiska trpezlivosti, a myslím si, že je to absolútny konsenzus, že v oblasti biznisu so spotrebiteľskými úvermi v oblasti zahrávania sa s osudmi rodín a životných osudov mnohých desiatok, stoviek, tisíc ľudí na Slovensku, že z hľadiska trpezlivosti sme všetci došli na koniec cesty a že sme pripravení v rámci európskeho civilizačného prostredia urobiť s týmto poriadok. A z tohto pohľadu viac hláv, viac rozumu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.1.2015 o 12:40 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 12:40

Miroslav Číž