46. schôdza

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, v dôvodovej správe je uvedené veľmi jednoznačne, že dôvodom pre predloženie tohto návrhu zákona je nesprávny prepis smernice Európskej únie do právneho systému Slovenskej republiky. Ja tento dôvod nemienim spochybniť, zrejme naozaj vyvolal túto potrebu, ale za touto potrebou sa teda skrýva zase naša povinnosť podrobnejšie sa pozrieť na návrh vlády, ktorý prichádza dnes do siene zákonnosti.
Ja si myslím, že je tu isté nedorozumenie. Došlo možnože k nesprávnemu nielen prepisu európskej smernice do nášho právneho systému, ale aj k nesprávnemu výkladu zodpovednosti štátu za povodňové škody. Totižto zarazila ma jedna časť, a to § 2 ods. 8, kde sa jednoznačne konštatuje vec, ktorá ma znepokojila. Je to otázka zodpovednosti za povodňové škody.
Nikto nemôže spochybniť fakt, že povodne ako také sú prírodným úkazom a žiadna vláda asi nedokáže ovplyvniť tento prírodný úkaz tak, aby nevznikal. Ale hovoriť o povodňových škodách a o zodpovednosti štátu je v tejto súvislosti potrebné a myslím si, že nie tak, ako je to uvedené práve v tomto paragrafe v odstavci 8. Tam sa totižto jednoznačne hovorí tá vec, o ktorej hovorím, že ma znepokojuje, že štát zodpovedá za povodňové škody len v dvoch taxatívne vymedzených prípadoch, a to v prípade povodňových zabezpečovacích prác alebo v prípade povodňových záchranných prác. Myslím si, že takéto zúženie zodpovednosti štátu alebo iných jemu na roveň alebo v zmysle logiky postavených úsekov a inštitúcií, ktoré riadia štát, teda aj VÚC-iek a miest a obcí, že takéto zúženie je nenáležité a možnože istý pocit ochrany štátu, ktorý sa chce možno aj, súc poučený prípadmi z minulosti, chrániť, aby nemusel zodpovedať za škody spôsobené povodňami, ktoré prichádzali a budú prichádzať, sa mi zdá nesprávne.
A je to jeden z dôvodov, na ktorý chcem upozorniť, pretože v zásade nemám s týmto návrhom zákona žiadny problém, ktorý by ma nútil vysloviť, tak ako napokon to povedal pán poslanec Huba pred chvíľočkou, zásadný nesúhlas, ale myslím si, že túto časť z pohľadu občana je treba zodpovedať presnejšie.
Vážený pán minister, ja som tak rozmýšľal, že vlastne ktoré by mohol som dať príklady k dobru, kde by som poukázal na to, že takéto zúženie len na povodňové záchranné alebo povodňové zabezpečovacie práce je nenáležité, čím by som teda to vedel nejako strojrozmerniť. Napadli ma tri také možnosti.
Zoberme si napríklad, že štát vybuduje líniovú stavbu, cestu, a tá spôsobí, že v prípade povodňovej vlny táto líniová stavba ovplyvní túto vlnu tak, že zničí alebo poškodí majetok občana, teda vznikne škoda, alebo ku ktorej by inak nedošlo. Ja viem, nie je to jednoznačné, pretože cesty potrebujeme a vždy môžu mať akékoľvek diela človeka aj pozitívne, aj negatívne účinky a vylúčiť sa to celkom nedá. Len a priori tvrdiť, že v takomto prípade občan, ktorý utrpel škodu vďaka štátnej líniovej stavbe, nemôže podľa tohto znenia zákona, tak ako ho čítame, zodpovedať, sa mi zdá trocha pritvrdé voči občanovi. A trocha alibistické z hľadiska štátu. Ale to je možno ten taký najjemnejší a najviac spochybniteľný príklad.
Ale zoberme si iný, možno realistickejší príklad a ten tiež, myslím, že dokáže dokumentovať, že je napísaný životom.
Vodné diela štátu na jednotlivých tokoch majú svoj manipulačný poriadok. Tento manipulačný poriadok ukladá istý prevádzkový režim, ktorý má za cieľ práve zabezpečiť aj ochranu časti krajiny nachádzajúcej sa pod týmito dielami proti povodniam. Čo ak tento manipulačný poriadok nie je napísaný celkom správne odborne, vecne a náležite? Alebo čo ak tento manipulačný poriadok je napísaný správne a vecne, ale ľudský faktor, štátny zamestnanec zlyhá a vodné dielo nie je prevádzkované v súlade s potrebou chrániť krajinu a ľudí?
Vy ste Košičan a určite si spolu pamätáme dobre na rok 2010, keď naozaj chýbali len v dramatických nociach a chvíľach len milimetre, aby protipovodňové bariéry, ktoré boli v lete roku 2010 v Košiciach budované a ktoré verejnosť s napätím sledovala, neboli preliate povodňovou vlnou z Hornádu, ozaj išlo nie o centimetre, ale o milimetre. Teraz nechcem ublížiť prevádzkovateľom vodných diel na Hornáde, prípadne Hnilci, ale, lebo naozaj až tak som sa hlboko nezoznámil s tým, ako to vtedy bolo, určite na verejnosti vtedy prenikali informácie, že nebolo to všetko celkovo v poriadku, čo sa týka manipulačného prevádzkového poriadku na týchto vodných dielach, a že keby teda ten manipulačný poriadok bol urobený v súlade s potrebami, resp. aby bol dodržiavaný tak, ako treba... (Rečník sa odmlčal.) Ja počkám, kým pán minister príde.
Ďakujem pekne.
Keby bol ten poriadok v súlade s potrebami teda prevádzkovaný, takže nemuselo dôjsť k tejto situácii takmer kritickej, ale, samozrejme, chvalabohu, nestalo sa to, tie milimetre neboli prekonané. Navádza nás to teda k opatrnosti, aby sme z hľadiska čítania toho odseku 8 v § 2 si povedali, no a v tomto prípade, ak by teda sme nemali to šťastie v tých dramatických chvíľach a nebola by teda pomohla náhoda príroda, že teda povodňová voda začala klesať, v tomto prípade by štát nezodpovedal?
A teraz tretí príklad, ktorý by som chcel dokumentovať, prečo čítam ten paragraf a ten odsek s takým neporozumením. Je to otázka zodpovednosti štátu za vôbec toky ako také. Je nespochybniteľná pravda, že väčšina povodní vzniká v horných častiach tokov, keď sa naše rieky ešte nazývajú riečky alebo potôčky. Lesníci o tom veľmi dobre vedia, lebo napokon úprava vodných tokov v týchto horných častiach, ktoré väčšinou sa nachádzajú v lesnatých územiach, patrí zhruba k stáročnej tradícii lesníckej činnosti. Zachytiť vodné toky a povodňové vlny, ktoré vznikajú na horných tokoch, je alfa povodňovej ochrany. Vlastne život režisér mi umožňuje povedať, vážený pán minister, že keby ste sa porozprávali, a môžte tak určite urobiť, so svojím otcom, dlhoročným podnikovým riaditeľom Východoslovenských štátnych lesov Košice, určite by vám potvrdil veľmi pozitívnu skutočnosť, že štát vynakladal na hradenie bystrín v rámci protipovodňových opatrení obrovské prostriedky z hľadiska štátneho rozpočtu, resp. z hľadiska prevádzkových nákladov tohto podniku. Naozaj to patrí k tradíciám, ktoré nevznikli teraz, že treba nám zachytiť vodu na hornom toku, ale patrí to k osvedčenému postupu, ktorý má svoje zákonité a odborné parametre a ktorý funguje.
No a čo sa teraz deje? Ak hovorím, že váš otec by si vedel zaspomínať, a určite veľmi presne, na tie milióny, ktoré išli do hradenia bystrín, fakt je ten, že teraz štát z hľadiska hradenia bystrín, teda z hľadiska zabezpečenia protipovodňového potenciálu tokov na horných častiach povodí nevykonáva prostredníctvom organizácií, ktoré by tak mohli urobiť, dostatočne svoju prácu a nekoná podľa mňa zodpovedne.
A tým je teda daný ten môj tretí argument na to, že či naozaj z hľadiska zodpovednosti štátu je, vážený pán minister, ten odstavec napísaný správne. Lebo ja to viem dokumentovať aj faktom, ktorý sme tu mali možnosť čítať v súvislosti už so schváleným štátnym rozpočtom na rok 2015, keď nie že nedošli dotácie do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, alebo nebola podporená táto činnosť z hľadiska reálnych potrieb štátom, ale štát sa zachoval macošsky a aj na tento rok predpísal mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky vo výške 5 000 300-tisíc eur. Tých 300-tisíc dokonca pribudlo oproti vlaňajšku, lebo uznali ste, že teda oberať ešte aj Ulič, chudobnú to časť Slovenska, takýmto odvodom mimoriadnym je asi naozaj politicky neúnosné, ale teda Ulič sme zachránili, ale pripočítali sme tých 300-tisíc k piatim miliónom.
Nuž tu sú tri príklady, pán minister, keď sa domnievam, že bolo by treba korigovať ten veľmi jasne napísaný odsek 8 v § 2, ale jasne tak, že táto jasnosť zabezpečuje istý alibizmus štátu, ale nechráni občanov v prípade, že nastanú povodňové skutočnosti.
A ešte jedna časť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, a to je § 8 tohto návrhu, ktorý rieši plán manažmentu povodňových rizík. Tak je to nejako, myslím, tam napísané. Zase treba povedať, že je veľmi správne, že sa plány povodňových rizík robia, sú pekne v zákone popísané, má to svoje absolútne opodstatnenie, treba vedieť, ktoré oblasti sú zátopové, ktoré ohrozené, čo máme v nich robiť, ako sa majú zabezpečiť. Veľmi správne sa hovorí v tomto paragrafe v odseku 3, že tento plán povodňových rizík manažmentu, teda tých rizík, ja to slovo manažment nemám rád, ale dobre, hovoria, že to je lepšie ako riadenie, je urobený s ohľadom na to, aby sa chránili, a na prvom mieste je tam uvedené ľudské zdravie, krajina, kultúrne hodnoty. Veľmi správne. Takéto plány potrebujeme a zámer predkladateľa aj v tomto prípade je presný.
Len je tu jedna vec, ktorá ma zase zarazila, keď som čítal ďalej, a v tom istom paragrafe máme nielen odsek 3, ale aj odsek 9. A v tom je niečo, čo považujem za trocha nenáležité. Je tam napísaná asi takáto textácia, že štát v rámci protipovodňových plánov riešenia povodňových rizík nesmie, je to tam taxatívne urobené, nad vykonať také protipovodňové alebo povodňové opatrenia, v ktorých náklady na prípravu, realizáciu, prevádzku a údržbu by boli vyššie ako hodnoty, ktoré by sa ochránili pred potenciálnou povodňou. To znamená, dopredu je zakázané prijímať tu opatrenie, ktoré by bolo, keď to poviem jednoducho, drahšie ako hodnoty, ktoré chránime. Na prvý pohľad to vypadá akože celkom rozhodnutie správneho hospodára, že predsi nedávam peniaze tam, kde náklady prevýšia výnosy, no ale vráťme sa k tomu odseku 3 rovnakého paragrafu, kde sa hovorí o ochrane ľudského zdravia.
Vážený pán minister, akým spôsobom úradníci na ministerstve vyriešili hodnotu ľudského zdravia? Keď taxatívne v tomto návrhu prinášate znenie, že teda v prípade, ak náklady na údržbu, prevádzku, plánovanie a realizáciu protipovodňových opatrení sú vyššie, tak sa nemôžu vykonať. Ak máme predsi v rámci povodňových plánov a tých rizík oblasti, kde sa nachádzajú aglomerácie, kde sú ľudia, kde sú ohrozené ich životy, tak sa mi zdá, že toto znenie v tomto odseku 8 je mierne cynické.
Ja naozaj nechcem povedať, že toto je zámer vás ako predkladateľa, a preto si len plním svoju povinnosť opozičného poslanca, že vás upozorňujem na to, že by som veľmi podporil v zásade tento návrh zákona, ale zdá sa mi, že táto protirečivosť je viac ako nenáležitá. Predsi nemôžme sa zhodnúť na tom, že máme aj také ľudské zdravie a také životy, ktoré nám jednoducho nestojí za to chrániť, pretože máme pocit, že náklady na ich ochranu by boli priveľké. Potom musíme robiť iné opatrenia, aby sa tam tie ľudské životy nevyskytovali, aby sme možno ju navrhli tak, ako sa to niekedy urobí, aj nejaké závažnejšie zmeny v systéme osídlenia krajiny, ale vyriešiť to takýmto prístupom sa mi zdá úplne nepresné.
Preto len zdôrazňujem a v závere teda rekapitulujem, poprosím vás, na to, aby mohla nastať možno všeobecnejšia zhoda a podpora v znení tohto zákona, ktorý v princípe neodmietam, keby sa zodpovednosť štátu za povodňové škody neohraničovala alibisticky, tak úzko, ako je to napísané v § 2, a poprosím vás, aby aj protirečivosť pri budovaní povodňových opatrení pri súvislosti s ľudským zdravím, ak som to nazval cynizmom, tak som to nazval len na to, aby som to trocha zvýraznil, aby proste tento nedostatok z návrhu zákona, ktorý predkladáte, bol odstránený a potom si myslím, že by z tohto pohľadu veci mohli byť chápané ako správe a potrebné.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Huba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a potom sa dám možnosť prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podporiť predrečníka v jeho požiadavke, aby sme si vyjasnili, ako je to myslené so zodpovednosťou štátu voči tým, ktorí sú postihnutí povodňami. Očakával som, že sa bude viacej venovať lesom v tejto súvislosti, ale keďže tak urobil len okrajovo, tak si dovolím doplniť a upozorniť na to, že štát skutočne ohrozuje ľudí povodňami aj tým, ako neraz hospodári, alebo "hospodári" v štátnych lesoch. A iste, lesy nepatria len štátu, máme tu aj neštátnych vlastníkov, ale teraz hovoríme o zodpovednosti štátu, tak sa venujem len štátnym lesom. A keďže je evidentné, že medzi týmto spôsobom hospodárenia a povodňami je príčinný vzťah, mali by sme si ujasniť, ako chce štát odškodňovať ľudí postihnutých povodňami z tohto dôvodu. Je to, samozrejme, len jeden príklad za mnohé, tých nesprávnych spôsobov hospodárenia v krajine je viac, ale práve tie lesy sú asi rozhodujúce z tohto pohľadu, a preto som im venoval túto faktickú poznámku.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi za reakciu. Určite spôsob hospodárenia v lesoch má vzťah a je teda v priamej príčinnej súvislosti potom dôsledok aj toho v istom rozmedzí, ako sa prejavia prípadné povodne. Ja som tu už neraz rozprával o tom, že lesníci majú vypracovaný veľmi presný spôsob, ktorý naozaj dokáže garantovať stabilitu krajiny aj z hľadiska protipovodňových opatrení. Hovoril som o potrebe presadenia komplexnej hodnoty lesa do systému zákonných pravidiel našej krajiny. A hovoril som aj o tom, že naozaj v súvislosti so zodpovednosťou štátu, a to by som chcel v tejto chvíli zdôrazniť, je potrebné povedať organizáciám, ktoré štát priamo má vo svojej správe, a to znamená, pán poslanec Huba, práve tie štátne lesy, že otázka zodpovednosti za to, aby sa vykonávali protipovodňové opatrenia, tak ako som to spomínal vo svojom vystúpení, je neodškriepiteľná a že finančné prostriedky do tohto podniku treba dávať a nie ich odoberať, pretože to je investícia do bezpečnej krajiny. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja sa vyjadrím veľmi v krátkosti k tým dvom príspevkom, ktoré padli v rozprave, teda na príspevok pána Hubu a pána Mičovského, a v zásade sa chytím troch takých bodov a bude to trvať do jedenástej.
Prvý bod je, že bavili sme sa o tom, že čo prináša nový zákon. Bol by som rád, páni poslanci, keby ste čítali, čo prináša vláda, a vláda v zásade prináša len jednu vec, a to týmto zákonom, že sa odstraňuje nesúlad, ktorý vznikol v dôsledku nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy. Transpozícia sa týkala povinnosti zosúladiť ochranu pred povodňami so susednými štátmi, t. j. aby Slovensko neprijímalo také opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré zhoršia podmienky v susedných krajinách.
Uvediem príklad. Bola veľká záplava na Dunaji, nahromadilo sa veľké množstvo vody v Gabčíkove. My nemôžme svojvoľne Gabčíkovo vypustiť tak, ako sa nám to páči, aby sme ochránili našich obyvateľov, ale musíme to konzultovať s Maďarmi, aby sme nezaplavili Budapešť. To je podstata a princíp tohto zákona.
Zároveň sa v tomto zákone vôbec nemenia podmienky týkajúce sa zodpovednosti za škody spôsobené povodňami. Ostávajú všetky rovnako v platnosti.
Pán Mičovský, keď odstavíte auto a spadne vám naňho strom, pretože bol vietor, podobne, ako keď je búrka, je povodeň, keď je vietor, môžu padať stromy. Štát predsa nezodpovedá za to, že vám strom, ktorý spadol na vaše auto, spôsobil škodu. Za to si môžte sám. Štát zodpovedá za škody, ktoré vznikli pri zabezpečovacích a záchranných prácach. A v mimoriadnych situáciách, ako bolo napríklad vo Vrátnej doline, môže vyčleniť čiastku, ktorou pomôže obyvateľom, obciam, VÚC-kam príspevkom, v tomto prípade to bolo cez 3 mil. eur, čo sa týka Vrátnej. Čiže toho sa vôbec netýka.
Pán poslanec Huba, my týmto zákonom riešime bilaterálne dohody a ochranu medzi povodňami a dohody medzi jednotlivými krajinami a našimi susedmi a vy vo vašom príspevku riešite globálne problémy ľudstva. Ja tomu rozumiem, že klimatické zmeny prinášajú a sú jednou z vážnych globálnych problémov ľudstva. Ale v tomto zákone toto neriešime. Ja viem, že dochádza ku klimatickým zmenám, a venovalo sa im niekoľko medzinárodných konferencií, naposledy bola v Peru v Lime takáto konferencia a tohto roku možno dôjde k dohode veľkej, globálnej, multilaterálnej v Paríži, v decembri tohto roka. To je niečo podobné, ako bol Kjótsky protokol, teraz bude Parížsky. Ale my neriešime to v tomto zákone, či k tomu dôjde a prečo dochádza ku povodniam a ako k nim dochádza a či treba zachytávať vodu v rámci hrádzok. O tom sme sa veľakrát bavili a určite možno budeme mať príležitosť aj v rámci druhého čítania.
A tretia poznámka. Pán poslanec Huba, ak máte podozrenia z korupcie a z klientelizmu, podajte trestné oznámenie. Ja vás podporím, pretože keď hovoríte, že u nás sa profily prideľujú na malé vodné elektrárne, prideľujú netransparentne a korupčne, podajte trestné oznámenie. Obávam sa, že trafíte svojich kolegov z opozície. Pretože za môjho pôsobenia na ministerstve nebol pridelený ešte ani jeden profil na malú vodnú elektráreň. A môj predchodca prideľoval naposledy profily na malé vodné elektrárne 17. februára 2012. Odvtedy nebol pridelený ani jeden profil. Podajte trestné oznámenie!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená snemovňa, dovolím si vás poprosiť, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku prvého demokratického prezidenta Bulharskej republiky, nedávno zosnulého Dr. Želju Želeva. S osudom demokracie a zápasu o ňu v Bulharsku jeho meno je nerozlučiteľne späté a za demokraciu v tejto krajine, z ktorej mnoho občanov sú našimi spoluobčanmi, špeciálne v Bratislave, ale aj inde na Slovensku, si myslím, že je dobré uctiť si tých, ktorí spolu s nami pred 25 rokmi za slobodu bojovali. Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem pekne. Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby sme k tlači 1284, zákon 180/1995 Z. z., hlasovali o 17.00 hod.

Ďakujem pekne. Rád by som oznámil členom ústavnoprávneho výboru schôdzu ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00 hod. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Rovnako by som chcel oznámiť členom výboru pre financie a rozpočet zasadnutie výboru o 12.00 hod. Ďakujem.

Výbor pre zdravotníctvo zasadne o 12.00 hod. dnes. Ďakujem.