Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, zaspomínal som si pri tejto téme na rok 2002, keď som prišiel na prechodný pobyt do Zvolena z Humenného. V Humennom sme mali separovaný odpad v tom roku už tradičný a vo Zvolene mi chýbali akékoľvek kontajnery na separovaný odpad, čo ma teda ako Východniara, ktorý prišiel na povedzme o niečo vyspelejšie stredné Slovensko po stránke niektorých parametrov, zarazilo a išiel som na mestský úrad. Zhodou okolností tam bol vtedy vo vysokej funkcii jeden z dnešných našich kolegov, to nie je podstatné, že kto a mal som s ním takú zaujímavú diskusiu o tom, že prečo tam teda nie sú tie zberné nádoby, že ja ako Humenčan som na to zvyknutý a odpoveď bola tá, ktorá tu práve pred chvíľočkou rezonovala medzi dvomi kolegami, že hovoril mi ten vysoký predstaviteľ mesta, ktorý ma prijal ako neznámeho občana, ktorý sa stal prechodným obyvateľom mesta, že je to teda nevýhodné pre mesto a že preto to tam nie je.
Tá debata nemala nejaké rozuzlenie, ja som odišiel nespokojný, ale viete, čo sa stalo? Zaujímavá vec a to dávam iba ozaj na, ako informáciu na úvod, neuplynulo veľa mesiacov a mesto Zvolen kontajnery na ten odpad má. Ja nepochybujem, že čo tu odznelo aj z úst pána poslanca Simona, že môže byť tu ten ekonomický faktor, ale dovoľte, aby som sa na to pozrel aj pohľadom občana, ktorý môže mať záujmy ekonomické v prvom rade, ja viem, že sú najtvrdšie, ale možno, pripusťme, že je nemálo aj občanov, ktorí majú záujem na tom, aby naša krajina bola z hľadiska čistoty čistejšia, ako je.
A teraz chcem zdôrazniť jeden moment, ktorý ma na tomto zákone veľmi upútal a priznám sa, aj potešil. Ak si pamätáte, v jednom českom filme na záver sa hovorí taká pekná veta, je to veľmi známy film, že: "A pane kolego, tam napíšte, že študent, študent má také srdce." A ja to používam iba ako analógiu, že podľa mňa aj tento veľmi zložitý a rozsiahly zákon, kde sa musím úprimne priznať, že som si ho nedoštudoval do tej podoby, aby som bol možno tak zdatným oponentom, ako pred chvíľočkou moji kolegovia z opozície, tak tento zákon má svoje srdce, ktoré mne sa celkom páči, lebo mám pocit, že napriek všetkým polemikám, ktoré tu vedieme, vlieva do jednotlivých paragrafov zdravú potrebnú krv z hľadiska tematiky odpadu.
To srdce ja nachádzam v § 6, kde je záväzná hierarchia, ktorá hovorí o tom, ako sa máme my správať z hľadiska odpadu. Slovíčko záväzná podtrhujem, pretože sa mi zdá, že ak teda uznáme význam slov, tak tá záväznosť naozaj je platná pre všetkých 200 strán tohto zákona a pre celé naše konanie z hľadiska odpadu a to srdce, tá hierarchia v tom § 6 hovorí o tom, že sme povinní postupovať v nasledovnej postupnosti, v postupke.
Najprv sa musí zabezpečiť, aby pri všetkých našich konaniach odpad ako taký nevznikal. To znamená, že to by malo byť zohľadnené pri každých rozhodovaniach, ktoré sa týkajú potencionálneho vzniku odpadu, ktorého vieme, že produkujeme obrovské množstvá a nie je to v záujme, aby sme produkovali. Súhlasím teda s tým, že toto je na vrchole toho snaženia.
Druhý bod tejto postupnosti hovorí v § 6, že ak teda už okolnosti nastali a potencionálny odpad by mohol vzniknúť, tak sme povinní urobiť kroky pre to, aby tento potencionálny odpad nebol odpadom, ale aby sa opätovne použil.
A až v treťom kroku prichádza tu často citované dneska slovíčko, že ak teda nedokážeme ho opätovne použiť a tak zabrániť vzniku odpadu, máme ho recyklovať. Ak ho nedokážeme recyklovať, máme urobiť nejaké ďalšie opatrenie, ktoré by bolo ešte stále, hoci už nie tak dobré ako recyklácia, ale v súlade s tým, aby odpad bol čo najmenej škodlivý a máme ho použiť iným spôsobom. Tam je v tomto prípade zákon, ak jeho autor nie je celkom presný, ale mám na mysli povedzme energetické spracovanie podľa dôvodovej správy a až na 5. mieste, ak už sme si neporadili podľa tejto postupnosti v týchto štyroch bodoch záväznej to hierarchie, máme možnosť, respektíve povinnosť pristúpiť k likvidácii odpadu a baviť sa o tom, ako ho separovať, ako ho triediť a všetky tie ostatné súvislosti, ktoré tu zaznievajú.
Tak sa mi zdá, že ak to mysleli autori vážne, tak je to teda veľmi dobrá idea a ak ju teda budeme aj v plnom rozsahu akceptovať, tak môže zabrániť množstvu problémov, o ktorých tu dnes hovoríme z hľadiska ceny, z hľadiska povinností, ktoré ja nespochybňujem, ale ja by som stále chcel zdôrazniť práve tento moment, ktorý sa mi zdá v tej čisto občianskej rovine, teda z pohľadu človeka, ktorý má záujem samozrejme platiť málo, ale vieme, že odpad produkujeme, aby sa krajina riadila podľa tohto § 6.
A teraz sa dostanem úplne ku konkrétnemu príkladu, ktorý je vlastne jediným bodom môjho vystúpenia a je to príklad, na ktorom by som práve chcel využiť túto postupnosť. Existuje tu totižto jeden odpad, ktorým mňa dlhodobo trápi, ešte keď som bol v správnej rade EKOPOLIS-u, tak som kedysi mal taký aj dosť taký návrh, možnože hurónsky, že viete, čo? Keď to naozaj odmietajú všetky organizácie, tak ten odpad donesme, možno by sa to páčilo kolegovi Alojzovi Hlinovi, donesme ho pred parlament a tam im to nasypme a držme ho tam dovtedy, kým neschvália iný zákon, ktorý by to umožnil, aby sme si s týmto neporiadnym odpadom konečne poradili. Je to odpad, ktorý začal vznikať v roku 1989, história nie je taká stará, myslím, že v tom čase bol prvým producentom slávny slušovický predseda, respektíve JZD Slušovice, bol to vtedy taký boom a odvtedy máme momentov tohto prvku, tohto odpadu stámilióny. Máme ho doma, máme ho v obchodoch, no a máme hlavne vo všetkých potokoch, priehradách, dolinkách, v rigoloch, v lese. Mám na mysli tie už dnes spomínané PET fľaše. Ja viem, že to nie je odpad ani najnebezpečnejší, ani najvážnejší z hľadiska možno toho, čo zaťažuje našu krajinu, ale rozhodne ho považujem za jeden z najškaredších a veľmi by som navrhoval, aby sme tú vysoko odbornú diskusiu, ktorá určite má svoje opodstatnenie a dobre, že sa tu vedie, aby sme ju doplnili aj snahou, že ak teda tá hierarchia platí, tak dovolím si len povedať do druhého čítania, sa zamyslime nad tým, aby paragrafy od 52 vyššie, ktoré hovoria o vratných obaloch a o obalových odpadoch ako takých, aby boli doplnené o také účinné momenty, ktoré, a tým si plním svoje také isté nadšenie pre likvidáciu týchto odpadov, aby sme dokázali zabezpečiť to, že by tieto obaly neboli tak všade, ako ich naozaj napriek všetkým doterajším postupom a separácii máme.
Ja viem, je to teda vždy možné oponovať, množstvá rôznych pohľadov, pretože výrobca povie, veď je to veľmi lacné, pevné, ľahké, nič lepšie neexistuje, občan si na to tiež pomaly zvykol, takže aké tam opozičné tvrdenia o tom, že tento obal by mal byť až takým veľkým problémom. Ja si dovolím povedať, že on naozaj je závažným problémom a dovolím si v tejto chvíli aj upozorniť na to, čo sa nachádza aj na stránke Úradu verejného zdravotníctva, že aj keď sa tam vyvracajú obavy, že by tam boli závažné zdravotné súvislosti spojené s týmto obalom, ale keď si to prečítate dôsledne, tak sa tam vlastne pripúšťa, že áno, ale za podmienky a musia tam byť dodržané všetky výrobné postupy. A tie ohrozenia, nechcem šíriť poplašné správy, ktoré sa nachádzajú na rôznych nosičoch správ, ktoré možno nie sú vždy overené, hovoria o tom, že to naozaj nie je vždy stopercentne bezpečné a aj Úrad verejného zdravotníctva pripúšťa, že slnečná energia, slnečné svetlo, ktoré dopadá na fľaše, ktoré majú svoj obsah, tento obsah znehodnocujú spôsobom, ktorý už môže byť zdraviu škodlivý.
Tak by som to chcel zhmotniť, aby sme tento problém predsi len vyriešili, aj keď tým nespasíme svet, ale spasíme množstvo škaredých pohľadov na našu krajinu, milióny fliaš napriek separácii sa nachádzajú na rôznych miestach a tu by som si dovolil povedať, urobme to takto. Nech naši výrobcovia napriek tomu, že sa budú držať svojej predstavy, že nič ekonomickejšie neexistuje, urobia to opatrenie, aby sa tieto obaly považovali v duchu tohto zákona za vratné. To znamená nič iné, žiadam len od nich, aby dodržali hierarchiu, ktorú pán minister a jeho ľudia nám ponúkli v tomto zákone. Ak to myslíme vážne, ak to naozaj platí, tak potom musíme urobiť všetko preto, aby tieto PET fľaše boli vratnými obalmi.
Ja viem, už roky sa hovorí o tom, prečo nemôžu byť, aké sú s tým problémy a dokonca sa hovorí aj o tom, že aké sú s tým, keby sa to aj urobilo, vyriešilo technicky, aké sú s tým finančné náklady spojené pre občana. No ale, vážený občan, keď si kupujeme fľašu minerálky dvojlitrovú za 70 centov, my si myslíme, že tá fľaša je v tej chvíli zadarmo a že 70 centov ide za tú minerálku? Však tá fľaša je drahšia ako tá minerálka. A kto ju zaplatí? Občan. Mňa chce niekto presvedčiť, že pre mňa je výhodnejšie zakaždým tú fľašu zaplatiť a považovať ju za odpad?
Takže aj, milý obchod, napriek všetkým svojim výhradám, ktoré určite voči takémuto názoru vznesieš, tak sa na to pozrime tak, že ministerstvo ti odkazuje, že si povinný podľa § 6 tento odpad považovať, teda využiť predovšetkým tak, aby odpadom nebol a urobiť z neho vratný obal. Ak to nejde s tým mäkkým PET materiálom, tak tu dám tie karbonátové, tie sa vracali kedysi. No jasné, ľahšia cesta je nerobiť, pretože je s tým nejaký problém. Je s tým naozaj taký problém, keď voľakedy boli všetky minerálky v skle? A pivo je dodnes? Naozaj je to neriešiteľné? Keby sme sa vrátili k tomu sklu a keď sa pozrieme na Utekáčske sklárne, poltárske a ďalšie sklárske, nebola by to aj otázka, nechcem to zjednodušovať, lebo aj voči tomu sa nájde kopu výhrad, ale nebola by to otázka oživenia aj sklárskeho priemyslu Slovenska, ktorý voľakedy mal svoje tradície? Bol by som teda veľmi rád, keby sme teda povedali, že PET fľaše by mali byť predovšetkým vratné.
A poďme ďalej, lebo možno sa naozaj nájde argumentácia, ktorá povie nie, v tejto hierarchii nemôžeme takýmto spôsobom uznať, že by sme mohli túto dvojku, tú povinnú obnovu tohto materiálu na opätovné využitie splniť, tak to ideme recyklovať. A v tom prípade by som poprosil, aby sme sa pokúsili do druhého čítania nájsť riešenie, ktoré by zabezpečilo, že by každá PET fľaša bola vykupiteľným odpadom.
Zase si pomôžem spomienkou na železný odpad, ktorý do roku 1990 sme mali v našich lesoch, našli ste tony železa. Akonáhle to bolo komerčne zaujímavé, tak zmizli články z pásakov, celé traktory, laná. Jednoducho dneska si dovolím tvrdiť, že železný odpad sa nenájde a vieme prečo a vieme, že teda hej, tam to fungovalo z hľadiska komerčnej výhodnosti. Urobme to komerčne výhodné aj pre PET fľaše. Prečo by nemohli sme vkomponovať do tohto zákona myšlienku o tom a povinnosť, nie myšlienku, že PET fľaša sa teda bude vykupovať a k tomuto zaviazali výrobcu, aby teda bola recyklovateľná v plnom rozsahu, sa musí najprv dostať do toho zberného dvora a na spracovanie. Keďže milióny fliaš máme v prírode, v krajine, tak sa tam asi nedostáva. Asi to nefunguje. Myslím, že by bolo veľmi dobre, keby sme sa zhodli na tom, že nechcem tu hádzať nejaké cifry, pretože to je vec určite kalkulácie, podrobnejšie, ale keby tam bola cena, ktorá by bola dostatočne atraktívna za to, aby ľudia tak, ako vyzbierali to železo, aby vyzbierali aj PET fľaše, respektíve aby nedopustili, aby sa PET fľaše pohadzovali po našej krajine v takom obrovskom množstve.
Viem, že možno pán poslanec Huba ma doplní, lebo sme sa na tú tému viackrát už rozprávali, že sú krajiny vyspelé, kde napríklad na tom založili aj istú spoluprácu s bezdomovcami a ktorí proste majú k tomu, ale to možno by som vstúpil do toho, čo možno povie on, takže len by som v tejto situácii zdôraznil, že je určite v záujme našej krajiny riešiť odpady komplexne, mne sa veľmi páčila aj tá hĺbka, ktorú vniesol do toho pán kolega Muránsky, aj pán kolega Simon, tie ich pohľady. Ja sa v tejto chvíli nepúšťam do konkurencie s ich hĺbkovým vnímaním tohto zákona, ale vrátim sa v závere iba k tomu, čo som už zdôraznil, ak to myslíme vážne s tým § 6 a táto hierarchia platí a ak ju teda aj uplatníme, tak potom sa nemôže stať nič iné, len to, že ako hmatateľný príklad toho, že to funguje, sa stane fakt, že stovky miliónov PET fliaš, ktoré sme vyrobili za posledných 25 rokov a z ktorých sa veľká časť nachádza v krajine, z našej krajiny zmiznú. To bude pre mňa argument a dôkaz toho, že tento zákon je dobrý a že to naozaj funguje podľa tej hierarchie, ktorú som spomenul. Ďakujem za pozornosť.