46. schôdza

Ďakujem pekne. Posledným písomne prihláseným rečníkom v rozprave je Mikuláš Huba. Nech sa páči, pán kolega.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ako geograf, environmentalista, krajinný ekológ, ochranár a turista sa už viac ako pol storočia potulujem krížom-krážom slovenskou krajinou a často rozmýšľam, čo ju najviac charakterizuje, aký prívlastok by ju najlepšie vystihol? Česi majú svoju stovežatú Prahu, Fínsko je krajina tisícich jazier a Slovensko by sa mohlo nazývať krajinou desiatok tisíc čiernych skládok. Zároveň som zistil, že sme najkresťanskejší národ na svete. Ako som na to prišiel? Jednoducho. Kým iní majú stromčeky ozdobené iba na Vianoce, my ich máme ozdobené všetkým možným niekoľkokrát do roka po každom stúpnutí a následnom klesnutí hladiny našich tokov a potokov. Ak sa nás cudzinec opýta, v čom v rámci Európy vynikáme, môžeme sa hrdo pochváliť, že sme na špici krajín, ktoré nerecyklujú svoj odpad, ale primitívne ho hádžu v lepšom prípade na skládky, v horšom do lesa a do potoka. Ak sa bude pýtať ďalej, ako je možné, dokonca v krajine, ktorá sa pýši členstvom v elitných kluboch, ako je Európska únia či OECD, ako je to teda celé možné, naskytá sa jediná odpoveď, lebo nám to nevadí.
A pod tým nám, myslím obyvateľov tejto krajiny od ústavných činiteľov až po posledného bezdomovca, môžu neveriacky krútiť hlavou, to naozaj nikoho nezaujíma, že odpady sú na jednej strane obťažujúce a znižujúce kvalitu života a na druhej sú vzácnou druhotnou surovinou, na ktorej sa dá zarobiť, rozumným využitím ktorej sa dajú šetriť zdroje, suroviny, energia, peniaze? Aj u nás by kdekto chcel s odpadmi vybabrať a ešte k tomu zarobiť, dokonca v zberných surovinách neraz skončia aj veci, ktoré odpadom vôbec nie sú, ale každý pritom pozerá len na svoj prospech, bez ohľadu na to, že je to v neprospech nás všetkých. Môžu sa prekvapení cudzinci ďalej pýtať: "A čo na to Európska únia a jej smernice, ktoré sú pre Slovensko záväzné?" Odpoveď: "Naučili sme sa ich plnenie vykazovať na papieri a v skutočnosti ich obchádzať."
Ale predsa ešte raz, prečo vlastne štát, obce a podnikatelia nechápu odpad dôsledne ako vzácnu druhotnú surovinu? Lebo je to sféra, v ktorej sa nedá tak ľahko kradnúť a zbohatnúť, ako v niektorých iných a lukratívna je zrejme len časť odpadov? A prečo nedokážeme na Slovensku ľudí motivovať, aby komunálny odpad dôsledne separovali, aby nekončil, ako už bolo povedané, v lese či v potoku, ale tam, kde má, keď by to bolo výhodné nielen pre prostredie, v ktorom ľudia žijú, ale aj pre ich vlastné peňaženky? Asi preto, lebo v tomto štáte málokomu ide o skutočne viacnásobne výhodné a dlhodobé riešenia, ale len o fiktívne a krátkodobo "výhodné riešenia". "Prečo sa nepoučíte z pokročilejšieho alebo pokročilejšieho zahraničia? Prečo s ním viac nespolupracujete?" - môže sa ďalej vyzvedať zvedavý cudzinec. Ale áno, spolupracujeme so zahraničím, a to tak, že odtiaľ dovážame ďalší odpad. Asi máme pocit, že toho svojho máme málo.
Ale naozaj nikomu na Slovensku nevadí, že je to tak? Áno, bolo tu pár bláznov, ktorým to nielenže vadilo, ale ktorí obetovali roky života a kvantum energie tomu, aby bolo Slovensko čistejšie a zdravšie. Postupne však celkom logicky rezignovali, lebo pochopili, že hlavou múr ignorantstva, nedvižnosti a nevraživosti neprebijú. Je to tragédia, ale je to tak. Ale veď vláda, a nielen táto, už roky sľubuje riešenie. Lenže k tomu, čo navrhlo príslušné ministerstvo a vláda, opakovane prišli tisícky kritických pripomienok, čiže množstvu postihnutých zrejme ministersko-vládne riešenia nevyhovujú.
Zároveň predkladateľ nového zákona o odpadoch priznáva, že na väčšinu Slovenska nebude mať nový zákon žiadny vplyv. Ako som na to prišiel? Jednoducho. Mnoho ľudí v tejto sále tvrdí, že vraj väčšina Slovenska patrí do niektorej kategórie chránených území. Predkladateľ však konštatuje, že zákon nebude mať žiadny vplyv na chránené územia. Ak na túto dvojicu tvrdení aplikujeme inštitút formálnej logiky, dospejeme k záveru, že zákon na väčšinu Slovenska nebude mať žiadny vplyv. Ale veď z dôvodovej správy k predloženému návrhu vyplýva, že zákon by mal dramaticky zmeniť situáciu na Slovensku, a to celoplošne a Slovensko by vďaka nemu v krátkom čase malo prestať byť smetiskom Európy. Inými slovami, zákon v prípade svojho prijatia, aspoň dúfam, sľubuje okrem iného nasledovné:
1. vysporiada sa skutočne dôsledne s čiernymi skládkami.
2. zabezpečí, aby sa komunálny odpad dôsledne triedil.
3. bude garantovať, že vytriedený odpad sa neocitne opäť niekde na spoločnej skládke, či v spaľovni.
4. zabezpečí, aby sme v dohľadnom čase, teda aby v dohľadnom čase komunálny odpad definitívne nekončil na skládkach a aby sa so skládkovaním postupne úplne prestalo, ako je tomu v niektorých západoeurópskych krajinách.
5. zabráni dovozu odpadu zo zahraničia.
6. vytvorí legislatívne predpoklady toho, aby sa dôsledne dodržiavala hierarchia v hospodárení s odpadmi.
7. bude sa snažiť zohľadniť a zapracovať všetky zmysluplné pripomienky z externého prostredia.
Teraz malá poznámka k tomu, čo som povedal. Aby bolo jasné, svojimi kritickými až ironickými poznámkami som nechcel a priori znevážiť proces prípravy tohto zákona, ktorý bol náročnejší a v mnohom aj kvalitnejší v porovnaní s prípravou niektorých iných zákonov z tejto rezortnej dielne, však, pán minister? Išlo mi len o to, aby nový zákon skutočne priniesol sľubovanú zmenu k lepšiemu, a to zásadnú zmenu k lepšiemu, lebo tá je v prípade Slovenska absolútne nevyhnutná. Viaceré skutočnosti ma však napĺňajú obavami, že to až také jednoduché a ružové nebude, a to nielen preto, lebo vyčistiť tento Augiášov chliev by bolo náročné aj pre antického hrdinu, nieto ešte pre pána ministra Žigu.
Takže z mojej strany len pár celkom vecných pripomienok, poznámok a otázok. Hneď v § 6 ods. 1 a 2 sa dozvedáme, že obec môže uprednostniť energetické zhodnocovanie pred materiálovým, ak sa to ukáže byť výhodnejšie. A má dokonca možnosť uchádzať sa o podporu štátu. Nie je to však ľahko zneužiteľná výnimka? Chce sa vraj zabrániť tomu, aby nevyšlo úsilie pri triedení odpadu nazmar. Naozaj sa to dosiahne? Ja som nástroje, ktoré by to skutočne garantovali v návrhu zákona, nenašiel.
Autorizácia spracovateľov. Sú tam zabudované poistky a aby nebolo možné uprednostňovať blízke osoby? Aká je filozofia a metodika výpočtu tzv. obvyklých nákladov, s ktorými sa operuje v zákone? Na rozdiel od vlastníka a nájomcu pozemku, ktorý tak musí urobiť, každý iný má len právo oznámiť čiernu skládku. Teda môže, alebo musí? A doteraz nemohol? A čo bude ďalej? Bude niekto z kompetentných úradníkov konečne sankcionovaný za to, že o čiernej skládke vie, ale nekoná?
Zavádza sa povinnosť odoberať z obce všetok triedený odpad. Dosiaľ takáto povinnosť nebola? Máme to chápať ako priznanie predkladateľa, šéfa príslušného rezortu, že doteraz sme nechali občanov v potu tváre separovať odpad, ktorý potom skončil aj tak na jednej spoločnej hŕbe? Čo zákon zmení v súvislosti s povestnými PET fľašami, téglikmi, mikroténovými vreckami a podobnými plastovými obalmi, ktoré čím ďalej, tým viac zamorujú našu krajinu? Nezdá sa mi, že by v tejto sfére zákon sľuboval skutočne zásadnú zmenu. O tom sme pred chvíľou hovorili.
Už som spomínal, že predkladateľ nepredpokladá vplyv zákona na chránené územia. Rád by som vedel, ako je to myslené. Čo sa vlastne zmení v prípade stavebného odpadu? Prečo sa preferuje využívanie stavebného odpadu len ako materiálu pri výstavbe komunikácií? Nemala by platiť skôr zásada, že sa má podľa možnosti opäť využiť pri akejkoľvek výstavbe, vrátane bytovej? Napríklad tehly, drevené konštrukcie, kovové prvky a podobne. Zákon sa určite nezaobíde bez množstva vykonávacích predpisov. Otázka je, prečo nie sú predložené spolu s návrhom zákona?
Ako to bude s presunom a následným využitím prostriedkov z recyklačného fondu do environmentálneho fondu? Zákon by mal podľa mňa obsahovať striktné usmernenie, aby sa tieto zvyšné prostriedky, ktoré sa v recyklačnom fonde ocitli, logicky za účelom recyklácie odpadov, na tento účel aj použili, hoci aj v rámci envirofondu, do ktorého sa majú presunúť.
Ako sa naložilo s množstvom pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania? O tom sme sa tiež zatiaľ veľa nedozvedeli, lebo okrem toho, že tých pripomienok bolo obrovské množstvo, neboli hocijaké a ich autorom nebol hocikto. Podľa združení reprezentujúcich približne 80 % trhu v oblasti zberu a recyklácie odpadov na Slovensku návrh zákona nerešpektuje súčasné podnikateľské subjekty pôsobiace v odpadovom hospodárstve, nepodporuje a nerozvíja možnosti zberu, recyklácie a nakladania s odpadmi, naopak, smeruje k útlmu odpadového hospodárstva, čím zvyšuje závislosť Slovenskej republiky od zahraničných kapacít trhu s odpadmi a porušuje zásady sebestačnosti a blízkosti podľa smernice č. 2008/98 ES o odpade. To citujem zo stanoviska týchto subjektov a ak by som mal byť konkrétnejší, vo svojom stanovisku uvádzajú ďalej aj toto, citujem: "Navrhovaný zákon o odpadoch nepriamo smeruje k monopolizácii odpadového hospodárstva zahraničnými výrobcami a dovozcami, k znižovaniu investícií do odpadového hospodárstva, separovaného zberu a recyklačných zariadení v Slovenskej republike, k ohrozeniu zamestnanosti. Taktiež nekontroluje finančné toky, znižuje efektívnosť recyklácie a nakladania s odpadmi. Zvyšuje ceny za odpady a nezabezpečuje rozvoj zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona je vo svojej podstate privatizáciou existujúceho slovenského odpadového hospodárstva vybranou skupinou organizácií zodpovednosti výrobcov, je protiprávny a zrejme aj protiústavný", a tak ďalej, a tak ďalej.
Preskočím, sú to určite veľmi vážne obvinenia zo strany veľmi reprezentatívnej skupiny subjektov, takže očakávam veľmi konkrétne odpovede pána ministra na otázky a zdrvujúcu kritiku návrhu, s ktorou podobne, ako moji predrečníci páni poslanci Muránsky a Simon, prichádzajú. Ja sa nechcem hrať na arbitra, skôr som v zhode s kolegom Mičovským v tom, že tento zákon sa dá vylepšiť v druhom čítaní a nie som pevne rozhodnutý hlasovať proti nemu, to by som si netrúfal. Ja si osobne myslím, že až prax ukáže, ako to teda celé dopadne, je to trošku taký, taký veľký experiment, ale ešte si dovolím pár poznámok.
Tiež by ma zaujímalo, ako je to v skutočnosti s často spomínaným stanoviskom Európskej komisie? Je to s ním totiž trochu ako s povestnou Chartou 77. Každý o nej hovoril, ale nikto ju nečítal. Môžeme poznať autentické znenie tohto stanoviska, ak nie, tak prečo? Zlé jazyky tvrdia, že do Bruselu išla na posúdenie len časť zákona. Iní zase upozorňujú na to, že pripomienky Bruselu neboli také nevinné, ako tvrdí ministerstvo. Aká je teda pravda?
Ešte pár slov k mimovládkam, ktoré sa zúčastnili na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Za všetky spomeňme aspoň dubnickú environmentálnu skupinu, ktorá je priekopníkom vo sfére separovaného odpadu na Slovensku. Tejto sa na zákone nepáči napríklad dlhý interval, ktorý si ministerstvo naordinovalo pri predkladaní vyhodnotenia priebežného plnenia cieľov programu, predchádzania vzniku odpadu a navrhujú ho skrátiť zo šiestich na dva roky. Takisto považujú za nedostatočné, aby ministerstvo predkladalo vláde na schválenie vyhodnotenie programu odpadového hospodárstva, skrátene POH Slovenskej republiky, iba raz za päť rokov a navrhujú, aby sa táto lehota taktiež skrátila na dva roky. Takisto požadujú, aby aj v obci bola uložená povinnosť každé dva roky spracovať a predložiť okresnému úradu, ako aj obecnému, resp. mestskému zastupiteľstvu, vyhodnotenie plnenia POH obce. Chcú tiež, aby materiálové zloženie odpadu bolo zrejmé bežnému občanovi. Navrhujú tiež väčšiu slobodu občana pri určovaní intervalu odvozu ním vyprodukovaného komunálneho odpadu, chcú upraviť povinnosť obce pri nakladaní s objemným odpadom. A napokon chcú docieliť stav, aby obec z poplatkov za uloženie odpadu nedotovala ich zneškodňovanie, lebo takéto počínanie obcí je v príkrom rozpore s celoeurópsky uznávanou hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva, ako aj so zmyslom existencie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Čiže toľko k niektorým požiadavkám a návrhom mimovládok.
Záverom len toľko, že z vyššie uvedených dôvodov sa pripájam ku kolegom Muránskemu a Simonovi s návrhom, aby sa zákon predsa len vrátil predkladateľovi na dopracovanie, čo by mu, okrem iného, umožnilo ešte raz sa zamyslieť nad zmysluplnými pripomienkami a návrhmi z medzirezortného pripomienkového konania a tiež dôsledne pripraviť a prediskutovať všetky potrebné podzákonné normy, vykonávacie vyhlášky, metodické príručky a podobne, aby bol zákon skutočne vykonateľný a nespôsobil hneď od začiatku priveľký chaos.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Hubu je jedna faktická.
Nech sa páči, Ján Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim a zaznievanie gongu.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Prosím o kľud v sále.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi, pretože myslím si, že povedal veci, ktoré povedal nielen z naštudovania návrhu zákona, ale aj z vlastného života, ktorý je poznačený práve úprimnou snahou o tom, aby veci platili reálne v krajine a teda aj z hľadiska čistoty, ktorú sledujeme pri zákone o odpadoch, je to vec, ktorú by sme mali uplatniť na prvom mieste. Ja by som sa pridal ešte aj k tomu, čo si hovoril, pán poslanec, ohľadom požiadavky na pána ministra, aby sme pripomienky z medzirezortného konania, ktoré adresovali renomované osobnosti, počuli zodpovedané tak, aby sme mali pocit, že naozaj ministerstvo sa vysporiadalo s ich vážnosťou, pretože ich bolo neobvykle veľa a boli neobvykle vážne. A ďalšie, čo chcem oceniť v tvojom vystúpení, je aj ten istý pohľad z hľadiska budúcnosti, perspektívy, z hľadiska snahy, aby sme považovali tento zákon nie za zákon, ktorý má platiť v najbližšom období, ale zákon, ktorý má na dlhé roky pomôcť, ak nie vlastne na celú budúcnosť, tejto krajine byť čistejšou. Ak máme dnes krajiny, ktoré sú na východe od nás a hodne ďaleko na východe, ktoré sú spomínané mnohokrát v nie veľmi lichotivých súvislostiach a sú to krajiny, ktoré dokázali už dnes stopnúť PET fľaše alebo igelitové sáčky, tak si myslím, že by sme sa mohli práve z tohto pohľadu poučiť a povedať si, že naozaj tá hierarchia v tomto zákone obsiahnutá stojí za to, aby sme ju nielen čítali, ale aj uplatnili. Ďakujem.

Pán kolega Huba, chcete reagovať? Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, veľmi stručne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Dámy a páni, (zaznievanie gongu) dve minútky ešte.

Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Chcem sa poďakovať kolegovi Mičovskému za priaznivú reakciu a aj za to, že zvýraznil niektoré veci, ktorých som sa ja dotkol len stručne, vrátane toho, že by sme naozaj očakávali kvalifikovanú reakciu, nie teraz jednominútovú nejakú kritiku opozície na, v záverečnom slove pána ministra, ale naozaj systémové a konkrétne odpovede na tie zásadné pripomienky, ktoré odzneli tu a ktoré odznievajú aj v stanoviskách kompetentných inštitúcií a subjektov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pýtam sa teraz ešte, kto sa hlási do tejto rozpravy ústne? Nech sa páči. Je toho tam dosť. Päť mien. Končím možnosť ďalšieho prihlasovania sa. Je to Ľubomír Galko, Lucia Nicholsonová, Marian Záhumenský, Helena Mezenská, Lebocký Tibor. Teraz prerušíme rokovanie o tomto bode. Krátka prestávka na prípravu hlasovania. Ďakujem vám. (Zaznievanie gongu.)
Využijem túto technickú prestávku na pozdravenie mládeže, študentov z osemročného Gymnázia na Bilíkovej, ak je to tak. Tak vitajte medzi nami. (Potlesk.)

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 1395.
Pán poslanec, tak ešte predtým, ako začneme hlasovať, pán poslanec Frešo, aj keď som už spustil, ale teda.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja som sa prihlásil hneď na začiatku. Pán predseda, chcel by som navrhnúť, aby sme hlasovali o tom, že o otvorení II. piliera. To je presne to hlasovanie, ktoré nás čaká pred, o chvíľku, aby sme ho presunuli na nasledujúcu schôdzu preto, lebo pán poslanec Kaník podal pozmeňovací návrh, ktorý výrazným spôsobom, výrazným spôsobom rieši pravý dôvod, pre ktorý je otvorený II. pilier. (Reakcie z pléna.) A myslím si, že by sa vytvoril priestor pre širšiu dohodu na to, aby sa ľuďom, ktorí v II. pilieri nemajú vyplácané rovnaké dôchodky ako v I. pilieri, dorovnali. Myslím si, že by si to zaslúžilo dlhšiu diskusiu. Neverím, že proste takýto, takáto vôľa na diskusiu by sa nenašla aj u poslancov vládnej koalície, respektíve u poslancov vlády a preto poprosím hlasovať o tomto odklade, je to rozumné. V každej inej krajine to neriešia horúcou ihlou, alebo nešijú horúcou ihlou, tak to nerobme ani my.

Bol to procedurálny návrh, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Freša preložiť hlasovanie na nasledujúcu schôdzu.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za hlasovalo 51, proti bolo 78, zdržali sa 4 poslanci.

Tento návrh sme neschválili.

Budeme teda pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 1395.
Poprosím pána spoločného spravodajcu pána poslanca Viliama Jasaňa, aby uvádzal hlasovanie.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1395.)

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili ôsmi poslanci: pán Švejna, Brocka, Matovič, Kaník, Beblavý, Kadúc, Mihál a Kollár.
Pozmeňovacie návrhy predniesli: pán Švejna, Kaník, Kollár a pán poslanec Beblavý predniesol návrh na uznesenie Národnej rady k predkladanému návrhu zákona.
V rozprave boli podané aj procedurálne návrhy, poslanec Švejna a poslanec Kadúc navrhli vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.
Dajte, prosím, hlasovať o podanom procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť uvedený vládny návrh zákona na dopracovanie.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 58, proti bolo 80, zdržal sa 1 poslanec.
Tento návrh sme neschválili.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode spoločnej, o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za hlasovalo 114, proti bol 1 poslanec, zdržalo sa 21, nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme schválili.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Najprv hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Švejnu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Švejnu.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 56, proti hlasovalo 77 poslancov, zdržali sa 6.
Návrh sme neschválili.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Teraz dajte hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kaníka.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kaníka.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 42, proti bolo 80, zdržalo sa 17 poslancov.
Ani tento návrh sme neschválili.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov: Kollára, Chrena, Miškova a Krajcera.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme o návrhoch pánov poslancov.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za bolo 58, proti hlasovalo 80, zdržal sa 1 poslanec.
Návrh sme neschválili.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Konštatujem, že sme odhlasovali návrhy zo spoločnej správy, aj z rozpravy. Pripomínam, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a preto sme v treťom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie, končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spravodajca.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 81, proti bolo 44, zdržalo sa 14 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Pán predseda, konštatujem, že sme schválili zákon ako celok a na záver ostáva hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré navrhol poslanec Beblavý. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady tak, ako ho navrhol poslanec Beblavý.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Beblavý.
(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za bolo 51, proti 79, zdržalo sa 6 poslancov, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie neschválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k prerokovaniu návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Návrh má tlač 1332. Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Teraz, prosím, predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca a predsedu výboru Dušana Jarjabka, aby návrh uviedol a podal správu o výsledku rokovania výboru. Po skončení rozpravy potom pristúpime k tajnému hlasovaniu. Po skončení tajného hlasovania ešte počas spočítavania výsledkov by sme pokračovali v rozprave k zákonu o odpadoch.
Nech sa páči, pán predseda.

(Rokovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, tlač 1332.)