46. schôdza

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Richarda Vašečku a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 1348, rozhodnutie o pridelení výborom 1359, rozhodnutie.
Slovo bude mať pani poslankyňa Janka Šípošová a návrh tohto ústavného zákona uvedie.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Richarda Vašečku a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1348.)

36.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a ktorý predkladá skupina poslancov Národnej rady za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Cieľom návrhu tohto ústavného zákona je zaviesť nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady s funkciou predsedu vyššieho územného celku a starostu obce popri iných funkciách, s ktorými je výkon mandátu poslanca Národnej rady nezlučiteľný už v súčasnosti. Navrhovanou legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone tejto verejnej funkcie a poslancom Národnej rady vlastne by sa rozšíril priestor, aby vykonávali svoju funkciu zodpovedne, plnohodnotne, nezávisle a predovšetkým naplno.
Princíp výkonu jedného mandátu je pojmom, ktorý zahŕňa výkon funkcií, ktoré obsahom a rozsahom povinností možno, možno analogicky vnímať ako prácu, povedala by som, že viac ako na plný úväzok. Tento princíp, zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo v zmysle čl. 30 ods. 1 ústavy.
V súlade s čl. 5 ods. 7 a 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ak poslanec Národnej rady vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa tohto ústavného zákona v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu. Ak je poslanec Národnej rady vymenovaný do funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy alebo štátneho tajomníka, jeho mandát počas výkonu tejto verejnej funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Právny inštitút nezlučiteľnosti viacerých verejných funkcií je imanentným prvkom demokratického právneho štátu a predstavuje jeden zo základných vyvažovacích mechanizmov verejnej moci. Jeho podstatou je vlastne zákaz výkonu verejnej funkcie paralelne s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností nezlučiteľných s funkciou verejného funkcionára. Platná ústavná úprava nezlučiteľnosti poslancov alebo funkcie poslanca Národnej rady sa zameriava predovšetkým na horizontálnu úroveň verejnoprávnych vzťahov, ale regulácia vo vertikálnom smere, to znamená vzťah k voleným orgánom územnej samosprávy, tu nie je a to považujeme za právnu medzeru, ktorú chceme návrhom tohto ústavného zákona vyplniť.
Z legislatívno-technického hľadiska je predmetom tejto zmeny formulácia pôvodného znenia článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá spočíva v doplnení nezlučiteľnosti funkcie poslanca s funkciou predsedu vyššieho územného celku a starostu obce. Takouto legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone verejnej funkcie.
Toľko na úvod, ďakujem pekne.

37.
Ďakujem pekne, pani navrhovateľka, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol určený gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor.
Pán poslanec Hrušovský, máte opäť slovo.

38.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia výboru ústavnoprávneho ako spoločný spravodajca k predloženému návrhu ústavného zákona konštatoval, že návrh zákona po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti a je predložený v súlade s rokovacím poriadkom.

Po otvorení rozpravy odporúčam, aby sme hlasovali o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom, za gestorský výbor určili výbor ústavnoprávny, ktorý odporúčam, aby do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní tento návrh prerokoval a odporučil Národnej rade stanovisko, ako s návrhom zákona, resp. aký názor na predložený návrh zákona má ústavnoprávny výbor, po prerokovaní, samozrejme, aj v iných výboroch, o ktorých rozhodne predseda Národnej rady.
Ďakujem.

39.
Ďakujem pekne. Kolegovia a kolegyne, otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne.
Pán poslanec Mičovský. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo odovzdávam pánovi Mičovskému.

Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem zaujať stručné stanovisko k tomuto návrhu z tohto pohľadu.
Často sa pri tomto návrhu, ktorý sa neocitol v sieni zákonnosti prvýkrát, hovorí o tom, že je to ako keby taký politický boj časti poslancov voči tej časti poslancov, ktorá vykonáva dva mandáty súčasne, teda starostovský aj poslanecký. Myslím si, že je to ozaj hlboké nepochopenie, toto nemôže byť podstata návrhu, a keby bola, tak uznávam, že by bola ladená z istých pohnútok, ktoré by rozhodne neboli vysoké, skôr nízke.
Chcem zareagovať dvomi postrehmi, ktoré považujem za podstatné v tejto téme. Ten prvý je fakt, že nikto z nás, ako tu sedíme, alebo tí, čo tu sedeli pred nami, aj tí, čo budú sedieť za nami, nikto z tej stopäťdesiatky nemá takú kapacitu psychických a fyzických síl, aby dokázal všetky povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré mu vyplývajú už len zo samotného faktu, že Národná rada zasadá nepretržite, zvládnuť tak, aby mohol s čistým svedomím povedať, že je v obraze ku každému bodu práce tohto parlamentu. Nie je to možné a zrejme to neni ani cieľom, a preto mnohokrát delíme svoj čas medzi rôzne povinnosti tak, aby sme boli na tepe práce parlamentu aspoň v tých bodoch, v tých témach, ktoré považujeme pre seba za dôležité alebo najmä ktoré považujeme za dôležité pre ľudí, ktorých tu zastupujeme. Preto z toho samotného faktu, ak vzniká stopäťdesiatka, ktorá pochádza, tak ako to bolo v minulých voľbách, zo 4 592-tisíc voličov, to znamená, je to oveľa menej ako 1 promile, je to tisícina z promile. Ak vznikne situácia, že každý z nás, ako sa tu ocitáme, má tú obrovskú česť, možnosť, alebo teda je to výsledok mnohých až náhod životných, veď ľudia by mohli túžiť tu sedieť a urobiť pre to všetko a nedokážu sa sem prebojovať z rôznych dôvodov. A možno by tu mali sedieť, ale proste nestane sa to, pretože život je veľký režisér a dokáže zahatiť aj dobré ciele.
Nuž ak tu teda sedíme, tak naozaj sme neprišli do zamestnania, do práce, na pracovisko, kde sa štiká a prichádza, odchádza, ale prišli sme vykonávať poslanie. Ja viem, že je to trocha také lyrické, ale je to v podstate absolútna pravda, a preto tento samotný fakt, ak ho dáme do súladu s tým, čo pani predkladateľka povedala za náš klub, tak bez toho, aby sme tu hovorili o nejakých útokoch na konkrétnych kolegov, musíme sa vari zhodnúť na tom, že takéto poslanie sa nedá vykonávať inakšie, len s pokorou a so snahou v tej dobe, keď sme poverení touto, týmto poslaním, venovať sa mu naplno. Nie je v ľudských silách sa tváriť, že dokážeme sedieť aj na iných stoličkách, a dokonca ja to trocha rozšírim, napriek tomu, že viem, že to už tu rezonovalo, tiež nie celkom súhlasne, to neni otázka len ďalšieho mandátu, o čom hovorí tento zákon, to je podľa mňa aj otázka akýchkoľvek iných činností, ktoré sme vykonávali dovtedy, kým sme sem prišli, a teraz z rôznych dôvodov, aby sme nestratili kontakt, aby sme mali zabezpečenú budúcnosť, aj keď zase stadiaľto odídeme, sa držíme tých pôvodných svojich životných zamestnaní, nie poslaní, aj keď verím, že pre mnohých z nás sú aj tie zamestnania, ktoré predchádzali poslaniu poslanca, poslaním.
Takže ak je to tak, a ja si myslím, že je to tak, o tom sme polemizovali, boli tu rôzne pohľady, rôzne profesie, ktoré majú isté výnimky, podnikatelia nie, advokáti áno, profesori áno, dokonca by som našiel nepochopenie aj v rámci svojho klubu, že je to teda taká téma, úprimne hovorím, aj keď mne je možno o niečo ľahšie povedať v mojom veku, že to tak by malo byť, lebo je rozdiel, či tu stojí štyridsiatnik alebo šesťdesiatnik, nedá sa, nikto z nás nemá tú schopnosť, aby dokázal sedieť zodpovedne na stoličke starostovskej, primátorskej a poslaneckej, keď teda o tom je táto téma. To bola prvá poznámka.
Druhá poznámka sa týka takej istej férovosti súťaže. Naozaj by sme si mali uznať, že je to neférové, ak tento stav chceme ďalej zachovať a nechceme ho na základe nášho zákona, ako ho predkladáme, zmeniť, keď do volieb do parlamentu vstupujú ľudia, ktorí vykonávajú v tom čase mandát starostov a poslancov. Je úplne logické, že dostávajú výhodu oproti ostatným kandidátom. Toto si treba uvedomiť, pretože my ako voliči celkom logicky uvažujeme, správne, pretože máme záujem, aby naša obec - naše mesto - išla dopredu, že si povieme, že to tak funguje, aj keď možno nikto to oficiálne nepriznal, lebo aj o tom bola neraz debata, že ak už niekto je v tom parlamente, tak nám bude asi lepším starostom, resp. lepším primátorom, lebo dokáže cestičku na úrad, k ministrovi, k štátnemu tajomníkovi a k rôznym iným vysokým funkcionárom si otvoriť oveľa ľahšie, pretože poslanec keď sa ohlási u pána ministra, tak skoro na 100 % dostáva vždy termín, v ktorý môže prísť. Zoberte si, aká je to obrovská výhoda oproti starostom, ktorí takúto výhodu nemajú. Takže keďže poslanec, keďže volič uvažuje logicky a správne pre svoje mesto, nuž tak takémuto kandidátovi, ktorý má túto výhodu, posúva v takomto prípade svoj hlas pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky úplne logicky, a to sa mi zdá, ak teda je to súťaž, lebo je to súťaž politických predstaviteľov, strán, zoskupení a jednotlivcov, že vytvárame niečo, čo a priori nie je fair play. A fair play platí nielen v športe.
Ďakujem pekne, toľko.

Ďakujem pekne. Faktické poznámky pani poslankyňa Šípošová, pán poslanec Fecko a pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Šípošová, spravodajkyňa zároveň.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela k obom poznámkam pána poslanca Mičovského povedať toto. K tej prvej, naozaj podporujem ten názor a chcem to zdôrazniť, že tu nejde o boj opozície a koalície a napokon máme príklady z oboch strán, i keď možno na jednej strane ich je viacej, ale to vôbec nie je podstatné. Okrem toho k tomuto ešte hovorím, že ja som okrem iného psychológ a od útlych štádií mojej profesionálnej kariéry aj manažér, a viem, že sa nedajú veci, vážne veci robiť naraz. Ja som to tu až aj v minulosti hovorila v rozprave. A ako som o tom hlboko presvedčená. Čiže vôbec to nie je nič osobného, čím argumentujeme.
A k druhej poznámke pána poslanca hovorím, on spomenul, že výhoda oproti iným kandidátom pri voľbách, ale je to aj výhoda tých obcí, ktorých kandidáti boli zvolení za poslancov Národnej rady, oproti iným obciam, a to sa mi zdá ešte viac nespravodlivé.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, teraz má slovo pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že naše myšlienkové chody sa úplne zhodujú. To, čo si povedal, som stopercentne za to. Ja som to už dnes tiež niekoľkokrát pranieroval v tejto Národnej rade.
My sa tu hráme na nadľudí niektorí a myslíme si, že čas denný nie je 24 hodín, ale že je možnože 48, čo neni pravda. Takže bol by som veľmi rád, keby každý si vstúpil do normálnych reálnych hodnôt aj časových, aj svojich fyzických možností. Ako si povedal, tie cestičky sa nájdu ľahšie, ak si poslancom, a to je to zlé, pretože my tu máme Národnú radu Slovenskej republiky. Ešte raz: Slovenskej republiky. Vy zastupujete, každý poslanec 5,4 mil. národa slovenského. Ani Brezno, ani Prešov, ani Žarnovicu, Slovenskú republiku. A to je ten level, ktorý by som chcel poslancom Národnej rady mať, že sa povznesú, skade prišli, a rozvoj musí byť rovnomerný Slovenska. Nieže východ odpíšeme, západ dáme na piedestál, a potom sa čudujeme, čo sa deje. A to sú tie lobingy, to sú tie hráčky, to sú tie, jak naši hovorili, pánske huncútstvo, politika, že je. Takže, vážení, dajme si to na rovnakú úroveň 5,4 mil. národa slovenského sa musí povzniesť na rovnakú úroveň, a vtedy, si myslím, že ten mandát poslanca Národnej rady budem vykonávať statočne a spravodlivo, a takisto pani v Ubli, v Holíči musí mať rovnaké podmienky ako ten, čo je v Malackách, aby to bolo rovnocenné.
Takže, vážení, to je ten level, na ktorý sme, žiaľ, mne sa zdá za tých 24 rokov ešte nedospeli, nehovorím, že ja som majster sveta, nie som. Som takisto hriešny, biedny človek, ale hovorím jedno, poslanec Národnej rady sa musí zastať každého občana Slovenskej republiky, keď je v Národnej rade, a musí slúžiť týmto občanom.
Ďakujem pekne.