46. schôdza

Ďakujem. Keďže, keďže sme vybavili debatu v rámci predkladania a spravodajskej, úvodnej spravodajskej správy, preto by som si dovolil zhrnúť k tomu záveru pána spravodajcu asi tri poznámky.
Prvá je, samozrejme, tiež žiadame o podporu, keďže, tak ako som spomínal, by nemusela, nemusela mať právo na výhradu vo svedomí zafarbenie, či už mocensko-politické, ale aj ideovo-politické, pretože tento návrh zákona implementovaný do ústavy otvára také možnosti na rozšírenie miery slobody, že ani ten ideovo-politický zápas v zmysle liberál a konzervatívec, sociálny demokrat, v ňom veľmi nevidím.
Volanie po priamej, vyčerpávajúcej debate sme navzájom po sebe zopakovali, čiže toto vítam. Problém s konkordátom a jeho prijatím je presne ten, kde možno doteraz neprišlo k prijatiu vykonávacej medzinárodnej zmluvy, pretože sa pohybuje na užšej platforme, a to je uplatnenie výhrady vo svedomí na základe náboženstva. Nepôjdem teraz do iných právnych konštruktov. Myslím si, že z hľadiska citácií, ktoré som uviedol v úvodnom slove, toho bolo pri uvádzaní návrhu zákona viacej, a súhlasím s tým, že by sa mali zaoberať naďalej tým právne tímy, pretože ten text je jednoduchý a je tam jeden podstatný moment, keďže sa jedná o ústavný zákon. Na konci je: "Podrobnosti výkonu práva ustanoví zákon." Znamená to, že právo na výhradu vo svedomí sa stane vykonateľným až po vydaní osobitného predpisu, ktorým sa upraví oblasť, rozsah, podmienky výkonu práva a podobne, a to v intenciách čl. 24 ods. 5 ústavy.
Po prijatí tohto návrhu ústavného zákona bude ďalším krokom vymedzenie všetkých oblastí, v ktorých bude možné výhradu vo svedomí aplikovať, a v osobitných právnych predpisoch zaviesť podmienky, po splnení ktorých bude možné výhradu vo svedomí uplatňovať. Zákonodarca by mal upraviť podmienky výkonu práva na výhradu vo svedomí tak, aby uplatnenie tohto práva nespôsobovalo zabránenie prístupu k službám a právam iných osôb. Možno tam je aj tá otázka na to zdravie. Je to dokonca priamo citácia z navrhovaných možností aj po debate s ústavnými právnikmi, aby sa tam táto, táto malá reštrikcia, ak to tak mám nazvať, objavila, alebo toto malé obmedzenie. Čiže z hľadiska predpokladu tých možných oblastí by sa predpokladala novelizácia zákona v oblasti výchovy a vzdelávania, apropo, tu máme momentálne tretiu otázku v referende, občianskoprávnych, rodinných vecí, to je druhá otázka referenda, zdravotníctva, ozbrojených síl, výkonu právnických povolaní, pracovnoprávnych vzťahov. Konkrétne otázky, ktoré by v tomto prípade prichádzali do úvahy, sú napríklad vykonávanie umelých prerušení tehotenstva, sterilizácia žien, oplodnenie in vitro, výučba niektorých predmetov, napr. sexuálna výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu alebo obdobných predmetov zahŕňajúcich sexuálnu výchovu na školách, práca v nedeľu a ďalšie.
Z dôvodu značného dopadu navrhovanej úpravy na širokú verejnosť a potreby zmeny legislatívy sme preto aj umiestnili platnosť tohto, pardon, účinnosť tohto predkladaného ústavného zákona na január 2016, prípadne ten legisvakančný čas by sa možno, aj to by bolo na diskusiu, ak by tento návrh zákona prešiel prvým čítaním.
Čiže tak ako som začal, budem aj končiť. Myslím si, že za moje pôsobenie v Národnej rade som nepredkladal dôležitejší zákon, ako je zákon, ako je táto právna úprava základného zákona nášho štátu, ako je táto úprava ústavy, pretože šliapeme po... alebo pohybujeme sa v oblasti ľudského svedomia, ľudskej slobody, základných ľudských práv, a preto nielenže si myslím, že sme mimo mocensko-politického kontextu, ale dokonca aj omnoho dôležitejšieho, v súčasnej napätej a emóciami bičovanej dobe nad ideologicko-politickým rámcom. Čiže dúfam, že padne tento prvý krok na tej tisíckilometrovej ceste a na jeho konci bude prijatie tohto práva na výhradu vo svedomí, ktoré rozšíri mieru slobody, ktoré umožní ľuďom Slovenskej republiky v tých vzťahoch, ktoré sú tu definované, vyriešiť väčšie množstvo otázok, ako rieši, ako sme riešili pri predkladaní parciálnych zákonov v Národnej rade, dokonca ako rieši aj súčasný mocný inštitút demokratického systému a priamej demokracie, referendum. Totižto prvýkrát mám pocit, že komplexné a systémové riešenie nie je fráza a floskula, ale toto je návrh, ktorý by mohlo naozaj komplexné a systémové riešenie v oblasti ľudského svedomia a slobody priniesť.
Ďakujem za pozornosť a prosím týmto o podporu.

Ďakujem pekne. Ešte krátko mi dovoľte zareagovať na vystúpenie pána navrhovateľa. Dotkli ste sa na úvod svojho vystúpenia aj už spomínanej, aj mnou, pripravovanej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Trošku ma to vrátilo do obdobia, kedy sme, žiaľ, viedli ťažký zápas o presadenie tejto zmluvy, a mrzí ma, že rovnaké argumenty tej liberálnej a odmietavej časti, či už politikov, alebo občianskej verejnosti, ste zopakovali aj teraz, ako by tá pripravovaná Vatikánska zmluva by sa bola mala vzťahovať a jej možnosti uplatniť výhradu vo svedomí boli limitované na len a len občanov Slovenskej republiky katolíckeho vierovyznania. Nie je tomu tak.
Medzinárodná zmluva je zmluvou, ktorej práva a povinnosti a záväzky z nej vyplývajúce platia pre každého jedného občana Slovenskej republiky bez ohľadu na náboženstvo, na národnosť, proste je to univerzálna právna norma, ktorá zakladá práva a povinnosti pre všetkých. Preto neopakujme a nevracajme sa do tej istej terminológie, ktorú sme tu už raz na Slovensku zažívali, a mne je veľmi ľúto, lebo sme boli krátko pred tým, aby táto zmluva bola prijatá v Národnej rade Slovenskej republiky, išli sme do toho až tak odvážne, ale zodpovedne a principiálne, že na tejto nedohode, áno, vtedy padla slovenská vláda a boli predčasné parlamentné voľby. Ale nebanujem to ani do dnešného dňa a možno aj to vás trošku podnietilo, aby ste hľadali inú formu a spôsob, ako sa dopracovať a ako dokonca presadiť túto, nazvem to, tento zámer. Ja by som to aj podporil, keby ste boli ten text možno zostručnili a dali do Ústavy Slovenskej republiky jednu vetu. Ja som si ju napísal: "Každý má právo uplatniť výhradu vo svedomí v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom." To by bolo akože to, čo ako vylučuje isté obavy alebo pochybnosti, tie, ktoré som už aj na úvod spomenul, o tom, či je, alebo nie je tento... (Reakcia z pléna.) No veď áno.
Po druhé. Chýba mi tu trošku, preto, lebo je to návrh zmeny ústavy, a vy sa odvolávate na to, že výkon tohto práva ustanoví zákon. Ja by som rád poznal už teraz, keď je tento návrh zmeny ústavy predložený, aj zákon alebo zákony, ktoré bude treba poprípade, v prípade schválenia tejto ústavnej zmeny... (Reakcia z pléna.) V dôvodovke, ale, vieš, to treba mať v normatívnej podobe, tak ako keď sme prerokovávali poslednú zmenu ústavy, kde sme vniesli zmenu v oblasti justície a uzákonili manželstvo ako výnimočný zväzok muža a ženy, pri zmene súdnej moci bol predložený s návrhom ústavy aj zákon, ktorým bolo treba vykonať tú ústavnú zmenu.
Takže sú to nedostatky, ktoré ale nepovažujem za tak závažné, aby toto malo byť dôvodom odmietnutia predloženého návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, a ja by som bol nesmierne rád preto, lebo nič nie je na škodu v tejto oblasti, ak sa prijme, sme sa týmto problémom ďalej dokázali naozaj zodpovedne bez nejakých politických tričiek zaoberať a tento, túto vec presadili.

36.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a ktorý predkladá skupina poslancov Národnej rady za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Cieľom návrhu tohto ústavného zákona je zaviesť nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady s funkciou predsedu vyššieho územného celku a starostu obce popri iných funkciách, s ktorými je výkon mandátu poslanca Národnej rady nezlučiteľný už v súčasnosti. Navrhovanou legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone tejto verejnej funkcie a poslancom Národnej rady vlastne by sa rozšíril priestor, aby vykonávali svoju funkciu zodpovedne, plnohodnotne, nezávisle a predovšetkým naplno.
Princíp výkonu jedného mandátu je pojmom, ktorý zahŕňa výkon funkcií, ktoré obsahom a rozsahom povinností možno, možno analogicky vnímať ako prácu, povedala by som, že viac ako na plný úväzok. Tento princíp, zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo v zmysle čl. 30 ods. 1 ústavy.
V súlade s čl. 5 ods. 7 a 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ak poslanec Národnej rady vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa tohto ústavného zákona v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu. Ak je poslanec Národnej rady vymenovaný do funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy alebo štátneho tajomníka, jeho mandát počas výkonu tejto verejnej funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Právny inštitút nezlučiteľnosti viacerých verejných funkcií je imanentným prvkom demokratického právneho štátu a predstavuje jeden zo základných vyvažovacích mechanizmov verejnej moci. Jeho podstatou je vlastne zákaz výkonu verejnej funkcie paralelne s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností nezlučiteľných s funkciou verejného funkcionára. Platná ústavná úprava nezlučiteľnosti poslancov alebo funkcie poslanca Národnej rady sa zameriava predovšetkým na horizontálnu úroveň verejnoprávnych vzťahov, ale regulácia vo vertikálnom smere, to znamená vzťah k voleným orgánom územnej samosprávy, tu nie je a to považujeme za právnu medzeru, ktorú chceme návrhom tohto ústavného zákona vyplniť.
Z legislatívno-technického hľadiska je predmetom tejto zmeny formulácia pôvodného znenia článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá spočíva v doplnení nezlučiteľnosti funkcie poslanca s funkciou predsedu vyššieho územného celku a starostu obce. Takouto legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone verejnej funkcie.
Toľko na úvod, ďakujem pekne.

38.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia výboru ústavnoprávneho ako spoločný spravodajca k predloženému návrhu ústavného zákona konštatoval, že návrh zákona po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti a je predložený v súlade s rokovacím poriadkom.

Po otvorení rozpravy odporúčam, aby sme hlasovali o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom, za gestorský výbor určili výbor ústavnoprávny, ktorý odporúčam, aby do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní tento návrh prerokoval a odporučil Národnej rade stanovisko, ako s návrhom zákona, resp. aký názor na predložený návrh zákona má ústavnoprávny výbor, po prerokovaní, samozrejme, aj v iných výboroch, o ktorých rozhodne predseda Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem zaujať stručné stanovisko k tomuto návrhu z tohto pohľadu.
Často sa pri tomto návrhu, ktorý sa neocitol v sieni zákonnosti prvýkrát, hovorí o tom, že je to ako keby taký politický boj časti poslancov voči tej časti poslancov, ktorá vykonáva dva mandáty súčasne, teda starostovský aj poslanecký. Myslím si, že je to ozaj hlboké nepochopenie, toto nemôže byť podstata návrhu, a keby bola, tak uznávam, že by bola ladená z istých pohnútok, ktoré by rozhodne neboli vysoké, skôr nízke.
Chcem zareagovať dvomi postrehmi, ktoré považujem za podstatné v tejto téme. Ten prvý je fakt, že nikto z nás, ako tu sedíme, alebo tí, čo tu sedeli pred nami, aj tí, čo budú sedieť za nami, nikto z tej stopäťdesiatky nemá takú kapacitu psychických a fyzických síl, aby dokázal všetky povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré mu vyplývajú už len zo samotného faktu, že Národná rada zasadá nepretržite, zvládnuť tak, aby mohol s čistým svedomím povedať, že je v obraze ku každému bodu práce tohto parlamentu. Nie je to možné a zrejme to neni ani cieľom, a preto mnohokrát delíme svoj čas medzi rôzne povinnosti tak, aby sme boli na tepe práce parlamentu aspoň v tých bodoch, v tých témach, ktoré považujeme pre seba za dôležité alebo najmä ktoré považujeme za dôležité pre ľudí, ktorých tu zastupujeme. Preto z toho samotného faktu, ak vzniká stopäťdesiatka, ktorá pochádza, tak ako to bolo v minulých voľbách, zo 4 592-tisíc voličov, to znamená, je to oveľa menej ako 1 promile, je to tisícina z promile. Ak vznikne situácia, že každý z nás, ako sa tu ocitáme, má tú obrovskú česť, možnosť, alebo teda je to výsledok mnohých až náhod životných, veď ľudia by mohli túžiť tu sedieť a urobiť pre to všetko a nedokážu sa sem prebojovať z rôznych dôvodov. A možno by tu mali sedieť, ale proste nestane sa to, pretože život je veľký režisér a dokáže zahatiť aj dobré ciele.
Nuž ak tu teda sedíme, tak naozaj sme neprišli do zamestnania, do práce, na pracovisko, kde sa štiká a prichádza, odchádza, ale prišli sme vykonávať poslanie. Ja viem, že je to trocha také lyrické, ale je to v podstate absolútna pravda, a preto tento samotný fakt, ak ho dáme do súladu s tým, čo pani predkladateľka povedala za náš klub, tak bez toho, aby sme tu hovorili o nejakých útokoch na konkrétnych kolegov, musíme sa vari zhodnúť na tom, že takéto poslanie sa nedá vykonávať inakšie, len s pokorou a so snahou v tej dobe, keď sme poverení touto, týmto poslaním, venovať sa mu naplno. Nie je v ľudských silách sa tváriť, že dokážeme sedieť aj na iných stoličkách, a dokonca ja to trocha rozšírim, napriek tomu, že viem, že to už tu rezonovalo, tiež nie celkom súhlasne, to neni otázka len ďalšieho mandátu, o čom hovorí tento zákon, to je podľa mňa aj otázka akýchkoľvek iných činností, ktoré sme vykonávali dovtedy, kým sme sem prišli, a teraz z rôznych dôvodov, aby sme nestratili kontakt, aby sme mali zabezpečenú budúcnosť, aj keď zase stadiaľto odídeme, sa držíme tých pôvodných svojich životných zamestnaní, nie poslaní, aj keď verím, že pre mnohých z nás sú aj tie zamestnania, ktoré predchádzali poslaniu poslanca, poslaním.
Takže ak je to tak, a ja si myslím, že je to tak, o tom sme polemizovali, boli tu rôzne pohľady, rôzne profesie, ktoré majú isté výnimky, podnikatelia nie, advokáti áno, profesori áno, dokonca by som našiel nepochopenie aj v rámci svojho klubu, že je to teda taká téma, úprimne hovorím, aj keď mne je možno o niečo ľahšie povedať v mojom veku, že to tak by malo byť, lebo je rozdiel, či tu stojí štyridsiatnik alebo šesťdesiatnik, nedá sa, nikto z nás nemá tú schopnosť, aby dokázal sedieť zodpovedne na stoličke starostovskej, primátorskej a poslaneckej, keď teda o tom je táto téma. To bola prvá poznámka.
Druhá poznámka sa týka takej istej férovosti súťaže. Naozaj by sme si mali uznať, že je to neférové, ak tento stav chceme ďalej zachovať a nechceme ho na základe nášho zákona, ako ho predkladáme, zmeniť, keď do volieb do parlamentu vstupujú ľudia, ktorí vykonávajú v tom čase mandát starostov a poslancov. Je úplne logické, že dostávajú výhodu oproti ostatným kandidátom. Toto si treba uvedomiť, pretože my ako voliči celkom logicky uvažujeme, správne, pretože máme záujem, aby naša obec - naše mesto - išla dopredu, že si povieme, že to tak funguje, aj keď možno nikto to oficiálne nepriznal, lebo aj o tom bola neraz debata, že ak už niekto je v tom parlamente, tak nám bude asi lepším starostom, resp. lepším primátorom, lebo dokáže cestičku na úrad, k ministrovi, k štátnemu tajomníkovi a k rôznym iným vysokým funkcionárom si otvoriť oveľa ľahšie, pretože poslanec keď sa ohlási u pána ministra, tak skoro na 100 % dostáva vždy termín, v ktorý môže prísť. Zoberte si, aká je to obrovská výhoda oproti starostom, ktorí takúto výhodu nemajú. Takže keďže poslanec, keďže volič uvažuje logicky a správne pre svoje mesto, nuž tak takémuto kandidátovi, ktorý má túto výhodu, posúva v takomto prípade svoj hlas pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky úplne logicky, a to sa mi zdá, ak teda je to súťaž, lebo je to súťaž politických predstaviteľov, strán, zoskupení a jednotlivcov, že vytvárame niečo, čo a priori nie je fair play. A fair play platí nielen v športe.
Ďakujem pekne, toľko.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela k obom poznámkam pána poslanca Mičovského povedať toto. K tej prvej, naozaj podporujem ten názor a chcem to zdôrazniť, že tu nejde o boj opozície a koalície a napokon máme príklady z oboch strán, i keď možno na jednej strane ich je viacej, ale to vôbec nie je podstatné. Okrem toho k tomuto ešte hovorím, že ja som okrem iného psychológ a od útlych štádií mojej profesionálnej kariéry aj manažér, a viem, že sa nedajú veci, vážne veci robiť naraz. Ja som to tu až aj v minulosti hovorila v rozprave. A ako som o tom hlboko presvedčená. Čiže vôbec to nie je nič osobného, čím argumentujeme.
A k druhej poznámke pána poslanca hovorím, on spomenul, že výhoda oproti iným kandidátom pri voľbách, ale je to aj výhoda tých obcí, ktorých kandidáti boli zvolení za poslancov Národnej rady, oproti iným obciam, a to sa mi zdá ešte viac nespravodlivé.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že naše myšlienkové chody sa úplne zhodujú. To, čo si povedal, som stopercentne za to. Ja som to už dnes tiež niekoľkokrát pranieroval v tejto Národnej rade.
My sa tu hráme na nadľudí niektorí a myslíme si, že čas denný nie je 24 hodín, ale že je možnože 48, čo neni pravda. Takže bol by som veľmi rád, keby každý si vstúpil do normálnych reálnych hodnôt aj časových, aj svojich fyzických možností. Ako si povedal, tie cestičky sa nájdu ľahšie, ak si poslancom, a to je to zlé, pretože my tu máme Národnú radu Slovenskej republiky. Ešte raz: Slovenskej republiky. Vy zastupujete, každý poslanec 5,4 mil. národa slovenského. Ani Brezno, ani Prešov, ani Žarnovicu, Slovenskú republiku. A to je ten level, ktorý by som chcel poslancom Národnej rady mať, že sa povznesú, skade prišli, a rozvoj musí byť rovnomerný Slovenska. Nieže východ odpíšeme, západ dáme na piedestál, a potom sa čudujeme, čo sa deje. A to sú tie lobingy, to sú tie hráčky, to sú tie, jak naši hovorili, pánske huncútstvo, politika, že je. Takže, vážení, dajme si to na rovnakú úroveň 5,4 mil. národa slovenského sa musí povzniesť na rovnakú úroveň, a vtedy, si myslím, že ten mandát poslanca Národnej rady budem vykonávať statočne a spravodlivo, a takisto pani v Ubli, v Holíči musí mať rovnaké podmienky ako ten, čo je v Malackách, aby to bolo rovnocenné.
Takže, vážení, to je ten level, na ktorý sme, žiaľ, mne sa zdá za tých 24 rokov ešte nedospeli, nehovorím, že ja som majster sveta, nie som. Som takisto hriešny, biedny človek, ale hovorím jedno, poslanec Národnej rady sa musí zastať každého občana Slovenskej republiky, keď je v Národnej rade, a musí slúžiť týmto občanom.
Ďakujem pekne.

Prirodzene, každý inklinuje ku svojmu regiónu a rovnako aj starosta cíti s tou svojou obcou, ale je to istým spôsobom, tak ako kolega to spomenul, že do istej miery také nevyvážané. Mne by ani nevadilo to, že starosta je súčasť, môže byť aj tým poslancom Národnej rady, a že či je schopný vykonávať dve funkcie naraz, alebo nie je schopný, alebo ju ako kvalitne vykonáva tú alebo tú druhú prácu. To by som si netrúfal posudzovať, pretože sme rôzni ľudia a možno rôzni ľudia rôzne veci stíhame. Jeden stihne dve veci naraz aj štyri a druhý možno ledva tú jednu.
Ale čo mi vadí, a toto je problémom a vnímam to za tie roky, tuná za tie tri roky necelé a vnímam jeden rozmer, a to je ten, že je potrebné urobiť poriadky v samospráve. A to aj skrze legislatívu. A akonáhle tuná príde takýto návrh zákona, ktorý by možno sprísňoval tie podmienky aj to správanie, aj hospodárenie v samosprávach, v tú ranu je ten problém, lebo tu je konflikt záujmov, a to je to, kedy vlastne dochádza k situácii, kedy ten poslanec v Národnej rade je súčasne primátorom alebo starostom obce, tak nebude hlasovať za návrh takéhoto zákona a ani takýto návrh zákona predkladať tuná nebude. A v tomto vnímam, že je tento konflikt, a ja verím, že do konca volebného obdobia urobí sa poriadok aj v tejto záležitosti, ale treba nájsť tú správnu formu, aby sme aj tým ľuďom zase na druhej strane neublížili, aby sme neboli závistliví, že niekto je naozaj schopný a neoznačovali ho za nadčloveka.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj kolegyni a kolegom, ktorí sa vyjadrili, a chcem to zhrnúť do možno takého motta, ktoré by sme mohli vyslať občanom, nielen my predkladatelia alebo tí, čo sa ozvali k tomuto návrhu, ale celá stopäťdesiatka.
Vážení občania, my týmto návrhom zákona vám chceme povedať, že s pokorou sme prijali vaše rozhodnutie, že ste nás na chvíľočku sem posadili, a sme si vedomí, že ak máme splniť to, čo od nás očakávate, takže tomu musíme venovať nie svoj pracovný čas, ale celú časť života, ktorú tu máme stráviť, s maximálnym nasadením, a to logicky vylučuje, aby sme sa mohli zodpovedne venovať ešte aj niečomu inému. Uisťujeme vás, že tento odkaz chceme nielen vyslať týmto návrhom zákona, ale svojou prácou aj naplniť.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, dovolím si začať Ústavou Slovenskej republiky.
Máme v nej čl. 73 ods. 2. Hovorí sa tu: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Je fakt, že mnohé múdre vety, keď sa opakujú, tak stratia svoju ostrosť a možno niekedy nevnímame ani podstatu tých slov. Kolega Škripek voľakedy hovorieval, že obsah niektorých slov sa vyprázdňuje, a ja dodám, že obsah niektorých viet nám začína unikať vďaka tomu, že sú príliš presné, pravdivé a často počuté, ale ja sa chcem odraziť práve pri predložení tohto nášho spoločného návrhu v mene klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností práve od týchto dôležitých slov.
Mandát vykonávajú nezávisle podľa svojho svedomia a nie sú viazaní príkazmi. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky, keď si ju prečítate, nikde nehovorí o tom, že sem vstupujú do siene zákonnosti politické zoskupenia, ktoré sú uzavretými celkami, ktoré sa musia zhodnúť na všetkých svojich cieľoch a spoločne, jednotne na základe príkazov vstupujú do politického boja. O tom nikde ústava nehovorí. A práve to je dôležité, táto základná filozofia z pohľadu návrhu, ktorý predkladáme. Všetci sme voličmi. Určite väčšina z nás si vždy prejde kandidátku pred každými parlamentnými voľbami veľmi presne alebo viac-menej presne, a keď ju prechádzame, nepristavujeme sa pri tom, že by sme pri politickej strane, ktorú máme práve nalistovanú, si hneď listovali politický program. Väčšinou si čítame mená a mnoho tých mien pre nás predstavuje buď pozitívny signál, povieme si, tak toho by som rád v parlamente videl, v Národnej rade Slovenskej republiky alebo, naopak, o niektorých si myslíme, že by tam nemali byť. Je to pochopiteľné, prirodzené, je tam niekoľko sto, prípadne tisícka mien a tie milióny voličov si čítajú práve tie mená, a nie politické programy. O politických programoch ústava nehovorí, ale hovorí o svedomí poslanca, o jeho nezávislosti, o jeho zodpovednosti a o jeho povinnosti napĺňať vôľu tých, ktorí ho sem poslali.
Prečo zdôrazňujem v úvode práve pri predkladaní tohto zákona tento moment? No z jednoduchého dôvodu. Myslím si, že nevyjadrujeme vôbec len presvedčenie nášho klubu alebo presvedčenie mnohých z vás, ale dovolím si pri tomto predložení sa oprieť o milióny slovenských voličov. Som hlboko presvedčený so svojimi kolegyňami a kolegami, že takto oni vnímajú svoju potrebu vyberať do siene zákonnosti svojich zástupcov. Naozaj pre nich nie je dôležité, čo si Obyčajní napísali v bode lesníctvo alebo iná z politických strán. Ja som presvedčený, že boli by veľmi radi, keby sa mohli rozhodnúť dostať do týchto lavíc ľudí, o ktorých sú oni presvedčení, že budú napĺňať mandát tak, ako by si to predstavovali. A to je podstata návrhu, ktorý tu chcem zdôrazniť. Čo navrhujeme? Jednu zásadnú, realizovateľnú a potrebnú vec. Aby volič pri parlamentných voľbách sa nemusel rozhodovať len z politických zoskupení a strán, túto možnosť mu neberieme, len ju rozširujeme. Chceme, aby sa mohol rozhodnúť, aby si vybral z rôznych politických zoskupení osobnosti, osoby, kandidátov, ktorých by chcel posunúť do lavíc Národnej rady Slovenskej republiky. Nazvali sme to pracovne absolútny krúžok. Technický postup je jednoduchý. Každý volič bude mať k dispozícii desať preferenčných hlasov, ich preferenčných krúžkov, ktoré bude môcť rozdeliť medzi rôznych, keď bude chcieť, až desať politických zoskupení. Ak sa mi páči Erika Jurinová z Obyčajných, tak si ju tam zakrúžkujem. Ak sa mi bude páčiť kolega Martinák zo SMER-u alebo budem tam chcieť dostať lesníkov, tak si zakrúžkujem lesníkov. Budem sa rozhodovať z rôznych skupín politických strán takýmto spôsobom. Ak si myslím, že pán Šebej je človek, ktorý by mal sedieť v parlamente, ale sa mi veľmi nepozdáva zoskupenie, ale jednoducho on sa mi pozdáva, tak mu jednoducho ten krúžok dám. Viete ako, nechcem, prepáčte, asi to neni je férové, že menujem konkrétnych ľudí, sa ospravedlňujem, podstata je jasná. Volič sa rozhodne pre poslanca, tak ako to hovorí ústava, a môže týmto spôsobom rozdeliť svojich desať krúžkov do rôznych politických zoskupení. Samozrejme, nemusí, ak je presvedčený, že strana SMER je tá, ktorú chce mať, a chce jej udržať ich 40 %, tak tých desať krúžkov dá všetkých do strany SMER a je to vybavené. Proste, táto možnosť sa v žiadnom prípade neodoberá voličovi, aby si zvolil iba tú svoju stranu, a len mu akurát dáme väčšie právo rozhodnúť o poradí, pretože bude už dávať tej jednej strane, keď o ostatné nemá záujem, až desať preferenčných hlasov. Výsledkom tohto veľmi jednoduchého postupu je aj jednoduchý výsledok, jednoduchý záver. Do parlamentu, do stopäťdesiatky sa dostanú tí poslanci zo všetkých kandidujúcich politických strán, ktorí získali pri parlamentných voľbách najväčší počet preferenčných hlasov. Od tých, čo sú schopní osloviť svojimi osobnosťami státisíce voličov, až po tých, ktorí niekde na 150. mieste možno budú mať len 15-tisíc krúžkov. Je to nespravodlivé? Nie je to v záujme naplnenia ústavy? Práve toto je ten postup, ktorý umožní nám čl. 73 ods. 2 naplniť práve v tom zmysle, ako to tvorcovia ústavy predpokladali. Oni nepredpokladali, že budú tam posúvať politické strany. Predpokladali, a veľmi správne, že posúvajú do siene zákonnosti, do 150 lavíc nezávislých ľudí, ktorí zastupujú svojich voličov a konajú v duchu svojho svedomia a osobnej zodpovednosti.
Ani princíp straníckosti tu nie je v žiadnom prípade napadnutý. Samozrejme, že všetko ostáva, ale zdôrazňuje sa to, čo tvorcovia ústavy mali na mysli, a preto náš návrh považujeme nie za nerealizovateľný, nevhodný, ale za návrh, ktorý v duchu Ústavy Slovenskej republiky dáva voličovi to právo, ktoré ústava a jej tvorcovia predpokladali. To je prvá zásadná vec pri predložení tohto návrhu zákona.
Tá druhá, rovnako dôležitá, ale predsi len v určitej hierarchii by som jej prisúdil druhé miesto napriek tomu, že pre naše zoskupenie je to veľmi blízke, náš návrh zákona umožňuje rozšíriť kandidátku politických strán o jednu dôležitú ešte kandidátku, a to o kandidátku nezávislých osobností. Jednoducho nebude povinnosť každého občana, pokiaľ sa chce svojou prácou a myslí si, že by mal teda tú svoju prácu zavŕšiť aj takýmto spôsobom, že sa chce dostať do Národnej rady Slovenskej republiky, stotožniť sa s niektorým programom politickej strany. Môže sa rozhodnúť pre vstup do parlamentu, pre pokus o takýto vstup na kandidátke nezávislých kandidátov a v takomto prípade je jeho povinnosťou nazbierať 10-tisíc podporných hlasov na základe toho, že tieto hlasy budú overené, a tak ako uvažujeme v detailoch, ktoré teraz nepopisujeme, zapísané do kandidátskej listiny, budú mať možnosť dostať sa bez problémov na túto listinu a uvidí sa, či tých 10-tisíc hlasov, ktoré získali pre svoj záujem, pre svoju ambíciu, bude dostatočných na to, aby sa naozaj pri voľbách pomocou 10 preferenčných krúžkov aj do Národnej rady dostali.
Náš návrh zákona rieši tam veľmi podrobne nielen túto základnú filozofiu, ktorú som si dovolil popísať podrobnejšie, ale rieši aj otázku financovania tak politických strán, ako aj nezávislých kandidátov, ktoré sa zjednocujú, a zároveň všetkým nezávislým, pretože tam vzniká otázka ich kontrolovateľnosti, popisuje presný postup, ako sú povinní viesť účtovníctvo, ako zodpovedajú za svoje narábanie s finančnými prostriedkami, akými sankciami prípadne sú vystavení, pokiaľ by s týmito prostriedkami narábali nezodpovedne. Takže pri uvedení tohto zákona som si dovolil povedať tie zásadné body.
Opakujem, dávame týmto návrhom voličovi možnosť rozhodnúť sa pre to, aby mohol v duchu ústavy poslať do Národnej rady Slovenskej republiky 150 poslancov, ktorí sú ich, zástupcovia občanov, ktorí nie sú a priori zástupcovia politických strán, ktorí konajú slobodne, nezávisle a podľa svojho presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Toto hovorí ústava a toto náš návrh veľmi efektívne zapracúva, resp. navrhuje zapracovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ďakujem, skočil som.