46. schôdza

Ďakujem. Neviem, či, či ma za to nebudú kritizovať, ale... (Reakcie z pléna a smiech v sále.) Nebudú ma? Dobre. Ja som povedal, že 23 poslancov, ktorí sú v našom parlamente a nie sú členmi žiadneho poslaneckého klubu, sa mi zdá, že je to jedna šestina, že to je príliš veľa. Nikoho z nich neodsudzujem, každý tam došiel nejakým iným spôsobom, ale myslím si, že manželka, cirkev, strana sa nemení takisto, tak rýchlo ako košele, fusakle alebo zubná kefka. (Reakcia z pléna.) A ľudia nás volili za program strany, do ktorej sme vstúpili, a do druhej sme sa dostali aj parlamentu, čiže naraz tak metóda krok, sun, krok, raz som tam, raz som tam, sa mi zdá, že naozaj do politiky nepatrí, no.
A posledná vec je s tým kabátom, no. Ja , ja, Lojzo, ja som verný člen KDH, ale s kabátom mám tiež furt problém. Napríklad včera mi ho zavreli, predvčerom mi ho zavreli v bufete, tak som išiel v saku domov až do Jura, našťastie som nenachladol, na druhý deň som došiel v druhom kabáte a teraz momentálne neviem, kde obidva mám, takže (smiech v sále) keď nenájdem, zajtra dôjdem v treťom, no... (Reakcie z pléna a smiech v sále.)
Dobre, ďakujem, to je všetko.

Iba stručná reakcia na kolegu Přidala, že či takéto prehlásenie chce, aby som urobil pred notárom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nemôžte reagovať na predrečníka, musíte sa faktickou...

... alebo pred farárom, alebo pred predsedom strany pánom Figeľom.
A teraz vážne na adresu pána podpredsedu Číža. Na jednej strane voláte po štandardizácii alebo štandardnej politickej scéne a my ponúkame krok, ktorý určite prispieva k štandardizácii. Zároveň ste súčasťou garnitúry, ktorá deklaruje zmeny v parlamente v prospech lepšej, novej politickej kultúry, vymenovali ste - nazvem to - manažment parlamentu, ktorý sa mi zdá byť sympatický, dokonca aj kultivovaný, a na druhej strane ale varíte strašne z vody a podľa mňa tým, ako ste sa rozhodli, pálite šancu ukázať, že s novou politickou kultúrou to myslíte naozaj vážne.
To je všetko. Ostáva opäť iba pri slovách.

114.
Ďakujem. Bude, bude to naozaj krátke. Naozaj krátke.
Bo keby som bol vedel, že, že musím reagovať v rozprave, tak sa do nej prihlásim, tak ďakujem za, za možnosť ešte nakoniec vystúpiť. Chcel by som povedať v zásade tri veci.
Pán kolega Hlina, ten poslanecký klub nie je o minerálkach a malej elektronike, on je o tom, že prispieva k fungovaniu, k plnohodnotnému fungovaniu parlamentu. To je, to je menovanie ľudí do kontrolných výborov, ktoré nemôže prebehnúť bez toho, aby ten človek bol príslušníkom klubu, to je spolupodieľanie sa na tvorbe programu, kde, sám viete, že na niektoré veci potrebujeme dva kluby, na niektoré tri, a aj včerajší prípad s kolegom Kaníkom, ktorému ledva-ledva tie tri vyšli, ukazuje, že by sa nám jeden navyše zišiel.
Čo sa týka pána kolegu Číža, ja vychádzam z elementárnej matematiky, že 25 mínus 8 je menej ako 25. To znamená, že ak máme dneska 25 nezávislých poslancov a chceme ich mať menej, tak by bolo dobré z ôsmich z nich spraviť na základe výsledkov volieb plus jeden, jeden štandardný politický klub. Ak, ak, ak má stabilita politického systému, ako pán Číž rozprával, stáť na stranách, ktoré majú záujem dlhodobo tu fungovať, tak práve teraz môžme prispieť k tomu, že taká strana tu bude. SaS sa uchádza o dlhodobý mandát, SaS sa uchádza o to, že bude dlhodobo liberálnou stranou zastupujúcou legitímne hodnotové nastavenie niektorých voličov, a tento svoj, túto svoju funkciu chce plniť v čo najširšej miere, napríklad aj tým, že bude mať možnosť menovať svojich zástupcov do kontrolných výborov parlamentu, ktorých tam dnes menovať nemôže, že bude môcť mať jedného poslanca v kontrolnom výbore pre fungovanie SIS-ky, pre fungovanie NBÚ a tak ďalej.
Takisto sa uchádzame o to, aby sme mohli znovu ako klub reprezentovať určité názorové spektrum, a to je názorové spektrum ľudí, ktorí nás volili. A rovnako, ako strana SMER kedysi vznikla odštiepením od strany SDĽ uprostred volebného cyklu a začala formulovať nejakú svoju vlastnú politiku, a na základe toho sa potom stala tou stabilnou stranou, ktorá je dnes, my sme ani sa nemuseli odštiepiť, my sme len prišli o pár ľudí a chceme pokračovať v tom, čo ste vy začali robiť ako mimoparlamentná strana. Ak to u vás zafungovalo a stali ste sa stabilnou stranou, ktorá funguje na politickej scéne, tak myslím, že by bolo prejavom veľkorysosti a prejavom podporenia takéhoto fungovania politickej scény teraz zahlasovať za.
Ja pevne verím, že názory, ktoré som ja osobne dostal od niekoľkých členov klubu SMER - sociálna demokracia, budú zachované a že napriek tomu, že tu bolo vyjadrené zo strany podpredsedu parlamentu určité stanovisko, tak v rámci hlasovania podľa vlastného vedomia a svedomia aspoň niektorí poslanci toto svoje stanovisko zmenia.
Ďakujem veľmi pekne.

116.
Nepočul som číslo tlače, ale, ale nebudeme sa hádať o tom, takže chcem dať iba návrh, pani podpredsedníčka, či by sme mohli odložiť hlasovanie o tomto bode až do momentu, kým tu bude predseda parlamentu pán Pellegrini. Jednak, ako som spomenul, niektoré vyjadrenia členov SMER-u boli iné ako vyjadrenie pána podpredsedu a myslím si, že, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

119.
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v týchto dňoch som adresoval tri interpelácie trom členom vlády. Všetky boli alebo všetky sa týkajú tej istej kauzy, ale každá, samozrejme, z iného uhlu pohľadu. Tá prvá bola adresovaná pánovi ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a znie, citujem:
"Vážený pán minister, pred viac ako rokom došlo k nelegálnym výrubom lesných porastov v lokalite Koliba v bratislavskej Mestskej časti Nové Mesto. V tejto súvislosti som sa na vás vtedy obrátil s niekoľkými otázkami. Dnes, teda po roku sa chcem k tejto téme svojou interpeláciou opäť vrátiť..." (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli naozaj dôstojne, aby mohol pán poslanec predniesť svoju interpeláciu.
Nech sa páči.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem za spoluprácu. Čiže chcem sa na vás opäť obrátiť s interpeláciou, a to s nasledujúcimi konkrétnymi otázkami:
1. Ako pokračuje sľubované znovazalesnenie neoprávnene odlesnených lesných pozemkov v predmetnej lokalite?
2. Aká zodpovednosť bola vyvodená voči konkrétnemu vinníkovi, resp. vinníkom v rámci vášho rezortu?
3. Aké kroky Váš rezort podnikol a aké preventívne opatrenia prijal v uplynulom roku v záujme toho, aby sa podobné kauzy v budúcnosti neopakovali? Vopred Vám ďakujem za Vašu vecnú a konštruktívnu odpoveď. (Ruch v sále.)
No a ďalším interpelovaným členom vlády je minister životného prostredia pán Peter Žiga, hovorím v tejto istej veci:
Vážený pán minister, možno si ešte spomeniete na kauzu Koliba, ktorou sme sa zaoberali približne pred rokom v reakcii na skutočnosť, že na bratislavskej Kolibe v lokalite Sovia - Krahulčia došlo koncom roka 2013 k opakovanému výrubu súvislého lesného porastu. Rok je pomerne dlhá doba. Dostatočná na to, aby sa v takýchto záležitostiach dosiahli preukázateľné výsledky, ale aj na to, aby sa na všetko „úspešne“ zabudlo. Aby nenastala táto druhá alternatíva, dovoľujem si opäť Vám túto kauzu pripomenúť a obrátiť sa na Vás prostredníctvom interpelácie s nasledujúcimi otázkami:
1. K akým výsledkom dospela pri prešetrovaní nelegálnych výrubov na Kolibe z 18. 10. 2013 a 6. 12. 2013 inšpekcia ochrany prírody? K akým definitívnym záverom dospela? Žiadam uviesť pre oba výruby osobitne.
2. Na koľko vyčíslila škody spôsobené nelegálnym výrubom na Kolibe Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, ktorá ich vyčíslenie dostala za úlohu?
3. Aký je sankčný postih páchateľa za spôsobenú škodu?"
Opäť s nádejou na konkrétnu odpoveď a s pozdravom.
A tretia interpelácia adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra pánovi Kaliňákovi znie, citujem:
„Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa v súvislosti s kauzou nelegálnych výrubov lesných porastov a postupu polície v lokalite Koliba, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, ktorej sme sa aj v Národnej rade venovali pred rokom, na Vás prostredníctvom interpelácie opäť obrátil a opýtal na niektoré skutočnosti:
1. Kto bol obvinený z vyššie uvedeného skutku a aký je celkový výsledok vyšetrovania tohto prípadu?
2. Aké kroky preventívneho charakteru polícia podnikla a aké opatrenia prijala v záujme toho, aby sa podobné skutky v budúcnosti neopakovali?
3. Aký konkrétny pokrok pri odhaľovaní trestných činov a priestupkov v environmentálnej oblasti dosiahol Policajný zbor Slovenskej republiky v roku 2014?
S pozdravom Mikuláš Huba.“
Ďakujem pekne za pozornosť.

123.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, moja interpelácia je na ministra školstva pána Draxlera.
Legislatívnou zmenou bola daná samosprávnym krajom kompetencia určiť počet 1. tried, ktoré stredná škola môže otvoriť v príslušnom školskom roku.
Dôvodov, prečo sa to tak stalo, bolo to, že aby došlo k odstráneniu nadbytočných kapacít v pláne výkonov. Jednoducho aby nebolo oveľa viac ponúk na miesta na stredných školách, ako je absolventov deviatej triedy základnej školy. Ako však ukazuje analýza z uplatnenia tejto legislatívy, samotná zmena sa vyslovene z tohto dôvodu minula účinkom. Tak pre školský rok 2014/2015 pre 45 537 absolventov základných škôl bolo plánovaných 71 255 miest na stredných školách a pre tento rok 2015/16 nás čaká, pre 49 545 absolventov ZŠ je plánovaných 70 462 miest na stredných školách. Súčasne tá analýza ukazuje, že rozhodovanie samosprávnych krajov pri určovaní počtu 1. tried, ak to poviem príliš jemne, je voluntaristické a neraz sa nedeje na základe kritérií, ktoré boli dohodnuté. Tak ako tá legislatívna zmena bola, samosprávne kraje pri rozhodovaní uprednostňujú školy, v ktorých sú zriaďovateľom, na úkor neštátnych škôl. Aby som uviedol číslo pre školský rok 2015/16, z 80 súkromných škôl, to nie sú všetky ale, ale ktoré sú združené, v 19 školách nepovolili ani jednu triedu, z 80 v 19, to je prakticky v štvrtine škôl. Kdežto pre porovnanie majú 800 vlastných stredných škôl, teda 800, v ktorých sú zriaďovateľom, a tam z tých 800 sa v jednom jedinom prípade stalo, že nepovolili otvoriť ani jednu prvú triedu. Nepovoliť otvoriť ani jednu prvú triedu znamená de facto likvidácia príslušnej školy. Nie je to okamžitá, ale je to likvidácia postupná. Ja si myslím, že aj tieto čísla, ktoré, ja netvrdím, že sú úplne komplexné, ale určite majú dostatočnú vypovedajúcu hodnotu, svedčia o tom, že samosprávne kraje uplatňujú evidentne diskriminačný prístup k školám, ktorých nie sú zriaďovateľom. Ja som už pri prijímaní tejto legislatívnej zmeny upozorňoval na to, že takto nastavené kompetencie, ktoré dostali samosprávne kraje, sú zlé a že de facto pri tejto kompetencii dochádza k evidentnému konfliktu záujmu. Neprirodzený záujem zriaďovateľa, že chráni svoje školy, a on súčasne rozhoduje aj o školách, ktorých zriaďovateľom nie je.
Ja sa domnievam, že toto evidentne vyžaduje, aby došlo k úprave tejto legislatívnej normy, aby sa to takto nedialo. A obávam sa, že dnes už v mnohých veciach nerozhoduje v skutočnosti o tom, ako funguje školstvo, ministerstvo školstva, ale samosprávne kraje a neraz aj obce. A to nikdy nebolo zámerom, keď sa robila reforma štátnej a verejnej správy. Zámerom, pôvodným zámerom bolo to, aby zriaďovateľ dostal do svojho majetku, t. j. obec, budovy a majetok, o ktorý sa bude starať, ale všetko ostatné patrí do kompetencie buď ministerstva, alebo príslušnej školy. Mimochodom, si kladiem otázku, keď sme v 90. rokoch dali školám postupne najprv stredným a potom aj plne organizovaným základným školám právnu subjektivitu, načo im dnes je. Riaditeľ dneska nerozhodne ani o tom, že koľko žiakov prijme alebo škola. Jednoducho len na ozdobu. A tak, pán minister, žiadam vás o prehodnotenie tejto legislatívy a prosím, aby ste ma informovali o vašom návrhu riešenia predmetného problému.
Ďakujem, to je všetko, čo som chcel povedať, skončil som, pani podpredsedníčka.

125.
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, vážení občania, moja interpelácia je adresovaná pánovi ministrovi školstva Draxlerovi a myslím si, že je takou nádejnou interpeláciou, kde verím, že dostanem pozitívnu odpoveď.
Týka sa to toho, že pán minister po svojom predchodcovi, dnešnom predsedovi Národnej rady pánovi Pellegrinim zdedil celkom zaujímavý rozpracovaný projekt, ktorý sa týka nasledovného. Dohodli sa tri strany rokovacie, nie politické, a to predseda Dozornej rady štátneho podniku Lesov Slovenskej republiky, pán riaditeľ Čiernohronskej lesnej železnice Aleš Bílek, človek, ktorému slovenská história lesnícka vďačí za to, že naozaj urobil za posledných 20 rokov veľa užitočných krokov pre zachovanie tejto technickej pamiatky a pre jej trvalú prevádzku, a vtedajší pán minister školstva Pellegrini dohodli sa na tom, že pre tento rok spustia zaujímavý program, že umožnia všetkým žiakom Slovenskej republiky, teda zo škôl, najmä zo základných, návštevu lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline a inšpirovali ho k tomu aj myšlienka, že keďže teda železnice vlakov Slovenskej republiky sú už bezplatné pre žiakov, bola by škoda nevyužiť tento fakt na to, aby sa žiaci so všetkých kútov Slovenska dostali do Chvatimechu, kde začína lesná železnica prevádzkyschopná, a že im umožnia presadnúť na tejto malej zastávke, ale známej na lesný vláčik, ktorý ich dovezie až do lesníckeho skanzenu, do kultového miesta Slovenského lesníctva, ktoré umožňuje spoznať hodnoty lesa a význam lesníkovej práce preň. A mňa teší teda, že bolo to napokon z podnetu pána vtedajšieho ministra Pellegriniho, ktorý navrhol, že teda keď už veľké vlaky sú bezplatne pre žiakov, že urobí všetko preto, aby boli bezplatné alebo s podporou ministerstva umožnené aj práve špeciálne vláčiky lesnej železnice, ktoré dovezú žiakov od Chvatimechu až do skanzenu.
Ja považujem tento nápad za výborný, pretože naozaj táto iniciatíva ma milo prekvapila, keď som sa o nej dozvedel, a vlastne moja otázka na pána ministra Draxlera, ktorú, samozrejme, predložím aj písomnou formou, znie:
"Vážený pán minister, jednak oceňujem rozhodnutie, ktoré ste zdedili na vašom ministerstve od svojho predchodcu, a zároveň vás prosím o odpoveď, či teda tie preukazy, ktoré hodláte vydať a podporiť pre tento rok, a verím, že aj pre roky budúce, sa skutočne od sezóny, ktorá začína 1. mája, uplatnia v systéme vzdelávania žiakov Slovenskej republiky vo vzťahu k prírodným hodnotám."
Ďakujem pekne, toľko.

127.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa obrátil so svojou interpeláciou na Úrad pre verejné obstarávanie a jej predsedníčku pani Zitu Táborskú s otázkou:
"Ako prebieha kontrola alebo aké sú výsledky kontroly, o ktorú požiadal minister Počiatek v decembri, a to, teda ÚVO aby skontrolovalo súťaž, ktorú vypísala Národná diaľničná spoločnosť na služby overovanie platieb palivovými kartami za elektronické mýto. Pre túto súťaž, ktorú viacerí odborníci a kolegovia z opozície označujeme za účelovú a netransparentnú, čo za chvíľu vysvetlím, ak táto kauza prepukla, pán minister Počiatek povedal, že sa obrátil na ÚVO, NKÚ a Európsku komisiu, aby posúdili túto súťaž. NKÚ mu odpovedalo okamžite, že nie je oprávnené kontrolovať takúto súťaž. Na odpoveď Európskej komisie ešte čakáme. A takisto čakáme na odpoveď a výsledok kontroly Úradu pre verejné obstarávanie, ktorému prináleží takáto činnosť. Takže ak sa pán minister Počiatek obrátil na ÚVO, tak ja interpelujem ÚVO, v akom stave je priebeh kontroly, alebo ešte lepšie, po dvoch mesiacoch aký je výsledok kontroly ÚVO tejto súťaže."
A úplne krátko, prečo považujeme túto súťaž za účelovú a netransparentnú.
Nuž súťaže sa zúčastnili dvaja uchádzači. Musím podotknúť, že súťaže s dvoma uchádzačmi sa nám množia v našej Slovenskej republike. Dávam pozornosti tým kolegom a kolegyniam, že čo spája súťaže na piešťanské cétečko, diaľnicu Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka alebo palivové karty, alebo posypovú soľ. Viete, čo spája tieto súťaže? Všetky tieto súťaže mali dve cenové ponuky. Všetky tieto súťaže mali dve cenové ponuky. Ale konkrétne táto súťaž na palivové karty mala takisto dvoch uchádzačov, ktorí predložili ponuky. A jeden z týchto uchádzačov, ktorý vyhral v tejto súťaži, vznikol alebo bol zapísaný do Obchodného registra len jeden deň pred možnosťou prihlásiť sa do tejto súťaže. V tejto súťaži uchádzači museli splniť veľmi prísne kritériá a požiadavky, podmienky, ktoré museli dokladovať tri roky dozadu. Aj tak táto firma, ktorá len jeden deň vznikla, túto súťaž vyhrala. Táto firma, samozrejme, plnila tieto kritériá a požiadavky inými firmami, ktoré sa ňu zaručili. A čuduj sa svete, po odbornej stránke za túto firmu, ktorá vyhrala, firma sa volá Paywell, ručila firma Fleetpay, ktorá túto činnosť vykonávala už štyri roky bez súťaže pre firmu SkyToll. A aj za druhého uchádzača ručila táto firma Fleetpay.
Preto považujeme túto súťaž za zmanipulovanú, účelovú a netransparentnú. A Úrad pre verejné obstarávanie takúto súťaž po kontrole podľa môjho názoru by mal zrušiť. A toto dávam do pozornosti aj Európskej komisii, lebo na požiadavku Európskej komisie táto súťaž bola uskutočnená, pretože služby, ktoré vykonáva firma Fleetpay, boli robené bez súťaže, dodatkom k zmluve k elektronickému mýtu. A keďže boli robené bez súťaže, boli porušené pravidlá fungovania Európskeho spoločenstva.
Takže ešte raz. Interpelácia na ÚVO, na pani predsedníčku Zitu Táborskú, aby, teda aby mi odpovedala, ako táto kontrola tejto súťaže dopadla.
Ďakujem za pozornosť.

129.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dovoľte mi predniesť interpelácie. Prvú interpeláciu dávam na pána premiéra Roberta Fica a vlastne je pokračovaním určitého mystéria a tam sa, ktoré prežívame pri výstavbe garáži.
Čo vieme? Vieme, že štát sa zaviazal zaplatiť 26 mil. korún, teda eur podľa jednej zmluvy. Potom druhou zmluvou, teda údajne nie dodatkom, ale druhou zmluvou ďalšie 2 mil. Dokopy 28 mil. eur, čo je približne 850 mil. korún, eur. Dozvedeli sme sa z odpovede pána ministra Fica, že garáže nestoja toľko, čo som hovoril ja, ale že garáže stoja 9 mil. eur. V priebehu dnešných interpelácií sme sa dozvedeli, že záhrada baroková bude stáť 4,5 mil. eur. Pripusťme, že také sú fakty. Veľká zmluva hovorí – tá prvá na 26 mil. –, že predmetom výstavby alebo predmetom dodania plnenia sú tri objekty, tri stavebné celky, podzemná garáž, budova jazdiarne a baroková záhrada. Pokiaľ vieme, teda podľa vyjadrenia pána premiéra, že garáž má stáť 9 mil. eur, pán Kaliňák povedal, že záhrada bude stáť iba 4,5 mil. eur. Ak dovolíte, ak dobre počítam, zostáva nám 14 mil. eur, 14,5 mil. eur za...

A ešte nemáme definovaný jeden objekt, zimnej jazdiarne. Ľudia, ktorí nevedia, čo je zimná jazdiareň, tak zimná jazdiareň je maštaľ. Čiže podľa aktuálneho poznania nám to vychádza, že 0,5 mld. korún idú ľudia zaplatiť za maštaľ, lebo nie je pravdou, že baroková záhrada, čiže baroková záhrada nebude údajne stáť toľko, tak sú iba dve možnosti, tých 14,5, to znamená, tie peniaze, ktoré zostávajú, bude stáť tá maštaľ alebo ich pán Široký a Váhostav vráti naspäť Národnej rade. Už chcel by som to vidieť. (Povedané so smiechom.) Čiže to si nevymýšľam, to sú fakty. Takže ak je podľa vyjadrenia premiéra Fica, garáže stoja 9, podľa vyjadrenia pána Kaliňáka baroková záhrada bude stáť 4,5, inej možnosti nieto, že tá maštaľ bude stáť 14,5. Takže, ľudia, nie za barokovú záhradu, ale za maštaľ idete zaplatiť 0,5 mld. korún.

Otázka znie, interpelácia je v tom, či to tak je, resp. nie je. A, mimochodom, ak by aj bolo pravdou to, čo pán minister povedal, že baroková záhrada občanov tejto krajiny bude stáť 4,5 mil. eur, to je stále veľká kopa peňazí. Som rád, že som nepomýlil, lebo ja som ten údaj nemal. Ja som si to len odhadol a ešte mi odhad sedí. Ja som myslel, že to je 6-tisíc štvorcov, je to 7-tisíc štvorcov. Keď vynásobíme, vydelíme 4,5, čo podľa pána Kaliňáka bude stáť tá záhrada, siedmimi tisícmi, tak nám to vychádza na 650 eur za meter štvorcový. Za to sa, myslím, predávajú byty nielenže na východe. Za to sa už pomaly predávajú byty aj v Bratislave. Prosím vás, takže také sú nastavenia.

Otázka pre pána premiéra je: "Idú občania Slovenskej republiky zaplatiť 14,5 mil. eur za maštaľ, alebo nie?" Prvá interpelácia.
Pre pána Čisláka, ministra zdravotníctva, mám dve interpelácie. Kvôli prehľadnosti a zase by to mohla aj jedna, veľmi stručne, veľmi rýchlo. Chcem vás poprosiť, pán minister, ak som terminologicky nie správne, ale významovo, čo chcem. Chcem, aby ste tie nemocnice a ústavy, čo patria pod vás, teda pod ministerstvo zdravotníctva, a ktoré disponujú CT prístrojom, tak vás chcem poprosiť o to, aby ste mi doplnili údaje, že teda kedy ho nadobudli, za akú sumu ho nadobudli a aké typové, typ je to. Toto by som vás poprosil. Asi to nebude málo, ale tu už boli interpelácie aj hrubšie. Toto je prvá. Čiže to je moja prvá interpelácia.
Druhá interpelácia súvisí s CT prístrojom. My sme sa spolu stretli a som vám hovoril, teraz nadšenci vytvárajú stránku www.ctpristroj.sk a moja interpelácia je v tom, či tie nemocnice, tie ústavy, ktoré patria pod vás a majú CT prístroj, či ste pre potreby tej stránky pripravený sa s nimi dohodnúť, aby oni updatovali to nastavenie, to ich rozhranie, lebo pre zjednodušenie, ak je CT prístroj v Trnave, tak si niekto klikne na Trnavu, zjaví sa mu tam, že CT prístroj, a bude tam, že aktuálna čakacia doba na CT prístroj. My ten, tá konfigurácia stránky je nastavená tak a je to aj najlogickejšie, keby si priamo nejaký pracovník tej nemocnice bude mať vstup do toho systému, aby on updatoval, updatoval tú konkrétnu stránku tej ich nemocnice na dennej báze alebo dvojdňovej báze. Je to logické. Očakáva to určitú ústretovosť od vás, hej, či vy dáte to príkazom alebo nejakým dohovorom. Dávam to na zváženie. Robíme to pre pacienta. Robili by sme to pre pacienta. To znamená, na konci celého príbehu by sme mali stránku veľmi jednoduchú www.ctpristroj.sk, kde by ste si rozklikli niekde nemocnicu, zostanem v tej Trnave, rozkliknete si Trnavu, budete tam mať kontakt, bude mať aj históriu toho CT prístroju, koho zaujíma, koho nie, ale čo je najdôležitejšie, budete mať aktuálnu čakaciu dobu na vyšetrenie. A pacient môže zvážiť, lebo dajme tomu zistí, že v Piešťanoch je tiež cétečko a tam sa o týždeň menej čaká. Si myslím, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, že by to ľuďom... A od toho sme tu.
Tak tá interpelácia je v tom, či budete ústretový v tom, že nejakým spôsobom zabezpečíte. A ja vám dám prehlásenie aj tuná pred ľuďmi, že v prípade, že to bude funkčné, my nemáme problém previesť autorské a vlastnícke práva priamo na vás, na ministerstvo celej tej stránky, ktorá naozaj môže ľuďom pomôcť. Hej, čiže aby nikto nemal pocit, že tu niekto potom tam bude šúpať reklamu na neviem, na Adidas. Vôbec nie. Ide o to, aby sme našli spôsob, ako sa dá ľuďom pomôcť.
Tretiu interpeláciu chcem na pána Počiatka. Chcem sa spýtať, aby mi bola poslaná informácia na bratislavský obchvat zjednodušene. Bude to veľké sústo a chystá sa na to veľa ľudí. A interpelácia je v tom a žiadam ho doplniť, lebo už sú, predpokladám, identifikovaní vlastníci pozemkov, od ktorých sa ide vykupovať pod tieto cesty. A aby to nebolo moc administratívne náročné, čiže interpelácia je v tom, že žiadam doplniť zoznam vlastníkov, od ktorých sa budú vykupovať pre bratislavský obchvat pozemky, ktorí vlastnia viac ako tisíc metrov štvorcových aj s dátumom, kedy tie pozemky nadobudli. Ja som si to nevymyslel. Informácie sú také, aké sú, že toto je predmetom veľkého záujmu rôznych skupín, ktorí veľmi skupovali na to, aby mohli veľmi rýchlo predať. Máme právo podľa mňa, dúfam, že to nebude pán minister rozporovať, poznať ľudí, ktorí predajú pod bratislavský obchvat viac ako tisíc metrov štvorcových, a bude určite zaujímavé zistiť, že kedy ich nadobudli. Ja nebudem rozporovať niekoho, kto nadobudol tie pozemky tri generácie dozadu. Ale keď zistíme, že niekto veľa pozemkov nadobudol rok dozadu, a zistíme, že politicky to má súvis s niektorými našimi kolegami, tak to môže byť vcelku zaujímavé. Ale to s rezervou, lebo v tejto krajine už nikoho nič nezaujíma. To je predposledná.
A posledná interpelácia na pána Počiatka. Ja by som bol rád, keby mi vysvetlil, možno by to bolo skôr na pána Boreca, ale teda na neho. Nechápem jednej veci. Ako je možné, že dve súkromné firmy zaviažu štát niečo plniť. Lebo existujú informácie, teda bolo zverejnené, že nie je možné zverejniť zmluvu medzi Paywellom a SkyTollom kvôli tomu, teda že ako definovali, že prečo a za akých podmienok treba platiť tú rabiátsku odmenu 6 %. Tak bolo povedané, že to nie je možné zverejniť, nakoľko je to vzťah dvoch súkromných subjektov. Mňa z princípu zaujíma, ako je možné, že sa dve súkromné firmy dohodnú, že zaviažu štát niečo plniť. Možno do budúcna to bude zaujímavé poznať, možno sa to raz bude učiť na školách. Ja by som chcel vedieť, že ako je to v tomto prípade riešené, lebo toto je výsledok. Dve súkromné firmy sa dohodli a zaviazali štát poslať na Cyprus - však náš milovaný Cyprus - niekde na úrovni 130 mil. eur. Dosť peňazí na to, aby sme sa o to aspoň trochu zaujímali.
Ďakujem veľmi pekne.