46. schôdza

Pán poslanec, mali ste predniesť procedurálny návrh a nie predpokladať, ako ktorá politická strana sa postaví k niektorým otázkam.
Pán poslanec Hlina, ale naozaj poprosím procedurálny návrh, ak máte. Ďakujem.

Áno, v zásade ja tiež zvyknem niečo stiahnuť, niečo dám do hlasovania, postupujem relatívne korektne, ale ja deklaroval som už dávno a deklarujem znova, v prípade, že sa niekto z poslaneckého klubu SMER vyjadrí k môjmu predkladanému návrhu akýmkoľvek spôsobom, tak za seba prehlasujem, že ho nestiahnem. Čestné slovo.

Pán poslanec, aj hlasovanie je prejavom o vašom návrhu, takže kľudne dajte o svojich návrhoch hlasovať a poslanci bez ohľadu na to, ku ktorej strane patria, sa vyjadria hlasovaním a vyjadria svoj postoj.
Týmto sme vlastne prišli k situácii, kedy ani nemáme o čom hlasovať, ale poprosím vás, keby ste mi venovali pozornosť, pretože včera o 17. hod. sa uskutočnilo päť hlasovaní a pri kontrole výpisu hlasovania bolo zistené, že hlasovacia jednotka tu za predsedníckym stolom bola pravdepodobne nefunkčná. Po skončení rokovacieho dňa vykonali zamestnanci odboru informačných technológií analýzu, z ktorej sa zistilo, že hlasovacia jednotka predsedajúceho nezaregistrovala odhlásenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a až do konca rokovania vykazovala, že na mieste predsedajúceho je sám predseda.
Na základe uvedenej skutočnosti systém napriek zasunutiu karty nezaznamenal žiadnu zmenu predsedajúceho, a teda aj všetky hlasovania z miesta predsedajúceho boli vykázané pod mojím menom.
Na základe uvedenej skutočnosti zamestnanci OIT vykonali výmenu hlasovacej jednotky na mieste predsedajúceho, a preto hlasovania, ktoré sa uskutočnili včera 5. februára o 17. hod., ide o päť hlasovaní, a to k tlači 1328 a tlači 1338, vyhlasujem za neplatné a bude sa o nich opätovne hlasovať. Súhlasíte s takýmto postupom? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Preto navrhujem, aby sme ani dnes nehlasovali a nariaďujem Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky preskúšať všetky hlasovacie jednotky a o prerokovaných bodoch z dnešného rokovacieho dňa vrátane tých, o ktorých sme hlasovali včera o sedemnástej, budeme hlasovať až po odskúšaní všetkých jednotiek, a to v utorok 10. februára o 11. hodine. Ďakujem pekne.
Takže ani dnes hlasovať nebudeme, ani dokonca nemáme o čom, budeme pokračovať po krátkej, trojminútovej prestávke v programe tak, ako je schválený. Ďakujem pekne.
S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Šípošová.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem povedať, že odchádzam na poslanecký prieskum so zdravotníckym výborom, a ak by náhodou prišiel na program návrh zákona poslanca Hlinu č. 131/2010, poradové číslo 69, nemám komu odovzdať spravodajskú správu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nerozumiem, pani poslankyňa.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Nemám. Nikto tu, nebudem tu ako spravodajca a nenašla som nikoho, kto by to prečítal.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Požiadajte výbor a tajomníka, aby zabezpečil.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Tajomníčka ide tiež na ten poslanecký...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ale ja nemôžem riešiť tieto záležitosti. Zdravotnícky výbor nech si zabezpečí prítomnosť spravodajcu pri prerokovávaní bodu programu. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Pokračujeme prvým čítaním poslancov Jána Figeľa, Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1358. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1356.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi a podpredsedovi Národnej rady Jánovi Figeľovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo (ruch v sále) a ostatné kolegyne a kolegov požiadam o kľud v rokovacej sále, aby pán podpredseda mohol predniesť návrh zákona.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1358.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte mi predložiť za skupinu navrhovateľov návrh na úpravu rokovacieho poriadku tohto parlamentu, nás samotných, ktorý je dôležitým nástrojom pre kvalitnú a legitímnu tvorbu novej legislatívy. Od septembra minulého roku platí na Slovensku novela ústavy, ktorá doplnila do čl. 41... (Kýchnutie v sále.) Na zdravie. ... povinnosť Slovenskej republiky, to znamená všetkých orgánov verejnej moci, "manželstvo všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru". Táto formulácia ďalej nadväzuje na už ustanovenie, ktoré v ústave vyjadruje dôležitosť rodinného práva vo vete: "Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."
Na to, aby táto nová časť ústavy bola aj v súlade s ďalšími opatreniami, aby náš právny systém bol vyvážený, predvídateľný a aby vytváral právnu istotu pre občanov, je dôležité, aby toto nové ustanovenie bolo zohľadnené aj pri tvorbe novej legislatívy. To znamená, ak sa prijímajú nové ustanovenia, aby neboli v rozpore s týmto ustanovením, ale, naopak, boli s ním v súlade a vytvárali to, čo znamená stavbu na novom základe. Základný zákon vo forme ústavy má pomáhať základnej bunke spoločnosti, ktorou je rodina vo všetkých jej formách.
Jedným z predpokladov pre právne zabezpečenie účinnej ochrany manželstva a rodiny zákonom v zmysle ústavy, v súlade a s cieľmi zákona o rodine, ktorý má samostatné a veľmi dôležité zásady, je posudzovať vplyv nového navrhovaného zákona s ohľadom na hospodársky a finančný dosah na rodinné prostredie.
Dnešný rokovací poriadok vyžaduje od predkladateľa zohľadniť vplyvy na podnikateľské prostredie, na verejné financie, na životné prostredie, na obyvateľov, na zamestnanosť. A v súlade práve s novým znením čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky navrhujeme k týmto položkám pridať tri slovíčka, ktoré znamenajú vplyv na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie.
Je, samozrejme, suverénnym právom a zodpovednosťou parlamentu rozhodovať, tak ako doteraz, Ale je zákonnou, teda na základe novely má byť zákonnou zodpovednosťou predkladateľa doplniť aj toto hľadisko do dokumentu, ktorým vstupuje do legislatívneho procesu, už či je to poslanec, výbor, skupina poslancov alebo vláda Slovenskej republiky. Rodinné hľadisko by malo byť povinne zohľadňované.
Politicky povedané, je to logický krok, ktorý nadväzuje na Ústavu Slovenskej republiky. Podlžnosť voči tomu, čo znamená základná bunka pre spoločnosť a pre štát, je na Slovensku evidentná aj z hľadiska sociálnych dopadov, ekonomickej vitality alebo slabín, hlavne v slabších regiónoch, demografie, ktorá sa neodvíja dobre. A túto podlžnosť už desaťročia na Slovensku veľmi viditeľnú by sme mohli práve začať korigovať aj tzv. rodinnou doložkou alebo rodinným hľadiskom pri posudzovaní vplyvov.
Rodina je kľúčovým kultúrnym, sociálnym, ale aj ekonomickým aktérom a cez ňu buď prichádza budúcnosť, alebo sa oslabuje to, čo znamená vitalita, kultúra, občianstvo, vlastenectvo – veľmi dôležité predpoklady pre fungovanie slobodnej a demokratickej spoločnosti.
Nechcem už dlho hovoriť, ten úvod je viac-menej úvodom k diskusii a k rozhodnutiam, zrejme v utorok, práve aj kvôli tomu, čo odznelo, a zároveň k tomu, aby sme nadviazali na dôležitosť na jednej strane zmien v ústave a na druhej volania po podpore, po účinnej podpore rodiny, nielen po nejakých princípoch alebo východiskách, ale po konkrétnych a účinných opatreniach pre každodenný život.
Chcem povedať na záver to, o čom som hlboko presvedčený a tieto dni sú akoby volaním práve po postojoch: rodina nie je problém ani záťaž, rodina je súčasťou riešenia našich problémov a všetky opatrenia včítane nastavenia procesov by mali napomáhať každodennému fungovaniu, stabilite a vitalite rodín na Slovensku.
Ďakujem nielen za porozumenie pre túto tému, ale už vopred za podporu hlavne u tých, ktorí aj doteraz hlasovali v tejto línii. A chcel by som pozvať všetkých, aby takéto hľadisko do rokovacieho poriadku bolo začlenené, pretože určite jej vplyv na rodinu dôležitejší než iné, ostatné vplyvy pre ekonomiku, spoločnosť, kultúru a budúcnosť Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pán poslanec Pavol Hrušovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, dovoľte, aby som z poverenia výboru ústavnoprávneho ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu Slovenskej republiky o závere rokovania ústavnoprávneho výboru, ktorý konštatuje, že v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku po formálno-právnej stránke návrh spĺňa všetky náležitosti a je predložený v súlade so zákonom a legislatívnymi pravidlami pre tvorbu zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby zákon prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý určil aj ako výbor gestorský, a prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Dovoľte, aby som stručne ako spoločný spravodajca vyjadril svoj názor na predložený návrh zákona skupinou navrhovateľov. A jeden z navrhovateľov vo svojom úvodnom vystúpení a odôvodnení uviedol presne a jasne, čo viedlo navrhovateľov k tomu, aby sa pokúsili pripraviť akýsi vykonávací zákon k Ústave Slovenskej republiky, k článku 41, ktorý zadefinoval manželstvo, a v článku, v ktorom sa nachádza zároveň aj ustanovenie o ochrane rodiny a detí. Preto by som bol nerád, keby sa chápala táto navrhovaná úprava ako nejaké len politikárčenie alebo využívanie času pár hodín pred konaním referenda.
Rodina je niečo mimoriadne, čo si treba ctiť, vážiť a vytvárať pre život v rodine naozaj podmienky, ktoré rodinu nebudú ohrozovať, ale ktoré budú zabezpečovať to, aby sme rodinu považovali nielen za základnú bunku spoločnosti, ale za to, bez čoho žiadna spoločnosť nemôže existovať, či už teraz, alebo do budúcnosti, a myslím pod tým existovať dobre.
Tak ako uviedol pán navrhovateľ, nie je to nič nové. Už dnes v legislatívnych pravidlách existujú isté podmienky, ktoré navrhovatelia a tí, ktorí disponujeme legislatívnou právomocou, musia ako doložku uvádzať pri predkladaní návrhu zákona, a to nielen pri dopadoch na životné prostredie, štátny rozpočet, ale aj na iné sféry verejného života. A ja som presvedčený o tom, že urobíme len dobre, ak ďalšou podmienkou perfektného predloženia návrhu zákona bude aj doložka dopadov na vplyv na rodinu.
Ja viem, že to je možno na prvé počutie veľmi ťažko splniteľné, lebo by sme si mohli položiť niekoľko otázok, ale myslím, že len prax ukáže, ako by sme tento inštitút mohli dôsledne aplikovať tak, aby sme naplnili cieľ, ktorý navrhovatelia touto zmenou chcú, aby v právnom poriadku Slovenskej republiky existoval nie formou vyhlášky alebo legislatívnych pravidiel, ale formou zmeny rokovacieho poriadku.
Pán predseda, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby po všeobecnej rozprave sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada odporučí rokovať o návrhu zákona v druhom čítaní, a vzápätí na to navrhnem, aby návrh zákona prerokoval výbor ústavnoprávny a bol určený aj ako výbor gestorský.
Skončil som.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Poliačik, pán poslanec Viskupič, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Abrhan. Poprosím ešte, pán poslanec, dajte si kartičku, prihláste sa a rešpektujem. Posledným poslancom, pán poslanec Abrhan.
Nech sa páči, prvý v rozprave pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja rozumiem, rozumiem pozadiu tohto návrhu, len sa obávam, že kým nemáme jasne zadefinované, že vplyv na koho vlastne chceme skúmať, tak by sme neboli schopní tú doložku v podstate pri tých návrhoch zákonov ani zmysluplne vyplniť.
Na Slovensku máme rodiny podľa predstáv predkladateľov, máme rodiny nezosobášených párov, máme rodiny párov rovnakého pohlavia, máme rodiny so single rodičmi a veľmi dobre vieme, že niektoré kúsky legislatívy jeden typ rodiny zvýhodňujú, iný nezvýhodňujú a legislatíva ako taká niektoré typy rodín úplne vyčleňuje alebo čiastočne, alebo úplne vyčleňuje z toho poľa pôsobnosti slovenskej legislatívy.
Je to veľmi zreteľné najmä pri rodinách párov rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú deti. Legislatívna ochrana týchto detí je na veľmi nízkej úrovni. Už len keď si zoberieme vzťahy druhého, to znamená nebiologického partnera, k tomu dieťaťu voči škole, voči zdravotníckym zariadeniam, alebo tú naozaj najhoršiu možnosť, keď biologický rodič tohto dieťaťa umrie a má sa rozhodovať o najlepšom záujme dieťaťa. Toto nemáme v legislatíve vyriešené vôbec.
Ja by som bol možno za, aby sme pri každom kúsku legislatívy, hlavne ktorý sa týka rodinného života a sociálnej oblasti, skúmali, ako bude dopadať na všetky druhy rodín žijúcich na Slovensku, ale obávam sa, že bez toho, aby sme ich rozoznali, aby sme vedeli, ako žijú, aké sú ich reálne problémy, nebudeme schopní vyhodnotiť, či im ten zákon vyhovuje, nevyhovuje, či im prihráva, či im neprihráva, alebo či je voči nim neutrálny.
Takže obávam sa, že pri tomto návrhu sa budem musieť zdržať, lebo tá definícia rodiny je niečo, na čo si najprv musíme sadnúť a musíme sa o tom porozprávať. A ak dosiahneme nejakú prierezovú zhodu na tom, že každá rodina na Slovensku si zaslúži ochranu a podporu, tak potom môžeme skúmať, akým spôsobom môžeme všetkým rodinám na Slovensku pomáhať.
Ďakujem veľmi pekne.