46. schôdza

No, ja v úvode chcem poďakovať pánovi poslancovi Dzurindovi za to, že vlastne nám vytvoril podnet pre to, aby sme mohli reagovať vlastnými postojmi. Ale chcem upozorniť na to, že na to, čo on vlastne poukazoval, nejednoznačnosť formulovania nejasných, bezzásadových stanovísk sa možno dívať aj z iného hľadiska. Ja to vnímam z môjho uhla pohľadu ako voľbu opatrného a citlivého prístupu, možno aj zodpovedného prístupu, vzhľadom nielen na dané zahraničnopolitické, medzinárodné záväzky, ale aj vzhľadom na to, ako sa odlišujú postoje samotných občanov k tejto aktuálnej téme, k situácii na Ukrajinu, čo sa týka aj napríklad vstupu vojsk NATO na naše územie, budovania základní.
Chcem povedať, že reálny stav našej spoločnosti je ten, že existujú občania, ktorí trvajú na tom, aby sa zastavili iniciatívy, ktoré umožňujú vstup vojsk NATO na naše územie. Sú občania, ktorí dokonca sa teraz angažujú v tom, že spúšťajú petíciu za vystúpenie Slovenska z NATO. Takže nedá sa na túto situáciu dívať jednostranne. A toto má byť téma, ktorá má práve, naopak, spojiť pravicu a ľavicu do jedného konsenzuálneho postoja.
Rovnako tiež chcem vyjadriť sa k tej výhrade, že Slovensko by malo byť a malo by jednoznačne stáť, byť súčasťou západného sveta. Zdá sa mi to byť v súčasnosti, naozaj z pohľadu novodobých hľadísk, taký fanatický postoj. Slovensko predsa nie je súčasťou západného sveta. Slovensko je uprostred Európy, a to si priznajme. Aj napriek tomu, že nás viažu medzinárodné záväzky a zmluvy, som presvedčená o tom, že Slovensko, keďže je geopoliticky v strede Európy, má formulovať a hľadať také konsenzuálne riešenia, ktoré majú vytvárať stabilitu nielen v našej krajine, ale v celej Európe.

Ďakujem pekne. Ja na rozdiel od pána predrečníka si myslím, že multikulturalizmus skutočne zlyhal. To vidíme najlepšie napríklad na Nemecku, Veľkej Británii, Francúzsku, kde im prerastá hlavu, nevedia čo s tým, prakticky aj sami sú si vinní, že to tak je. Už v roku 1970, keď som tam bol, tam bolo 4 mil. Turkov ako gastarbeiterov a odvtedy je tam, napríklad v Nemecku, omnoho, omnoho je horšie. Čiže tam nemôžme prísť, čiže tieto skúsenosti musíme brať v Európe, u nás na Slovensku.
Na druhej strane Slovensko skutočne vymiera, je nás stále menej, čiže imigrácie slušných, kvalifikovaných ľudí, ktorí nám môžu pomôcť, je tiež naša cesta ako u všetkých iných štátov sveta. Kanada, USA, Austrália stále pozýva, nech sa páči, príďte, bla-bla-bla, na každom svojom maile to vidím, takéto ponuky. No v tomto nemáme nejakú jasnú politiku. Ja som dal ministrovi vnútra niekoľko interpelácií na túto tému a skutočne, najmä na to, že tie úrady, ktoré môžu prijímať, alebo ich vypočúvajú, alebo sú často nekvalifikované, nevedia rečové znalosti, sú neochotné k týmto. Nevedia rozlíšiť, kto je dobrý a kto sem prichádza na veľkú, vážnu aj služobnú cestu, má na to. Sú prípady rôzne. Tak on mi na to odpovedal, dal mi veľký zoznam tých žiadateľov, je ich naozaj veľa. Čiže chápem, že to neni ľahká situácia.
Upozorňujem ešte, posledné, na austrálsku premiérku. K tomuto povedala jasný, jasné slovo, iste to všetci poznáte, dvakrát to obletelo internet. Proste ľudia, ktorí sa nechcú zaintegrovať, nechcú našu ústavu, nechcú naše, nás uznať, tak choďte domov, nemáte tu čo robiť. Ale v Rakúsku to už majú. Tam nedávno ministerka jedna, s ktorou som dobrý priateľ, minule mi povedala, tam je situácia strašná v tom, že keď nejaký moslim napríklad je v banke a neuznáva riaditeľku banky, keď je žena. Keď je v škole, neuznáva ženu, keď je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Chcem zdôrazniť jeden z bodov, ktorý zaznel z úst pána poslanca Dzurindu, a myslím si, že je správne konštatovanie, ako uviedol, že súčasný predseda vlády prevzal ruskú či putinovskú rétoriku. Propaganda, ktorá je vedená nebývalou silou, ale aj novými prostriedkami, sa v súčasnosti považuje za jedno z vážnych bezpečnostných ohrození. Na možné manipulovanie verejnej mienky tak, aby bolo dosahované cieľov niektorých štátov usilujúcich sa o revíziu medzinárodného usporiadania, upozorňuje dokonca aj aktualizovaná česká bezpečnostná stratégia. A som presvedčený o tom, že vláda by mala s takýmto novodobým fenoménom hybridnej vojny, informačnej vojny, bojovať a nie podporovať, a to ústami jedného z najvyšších ústavných činiteľov.

Ďakujem. Ja by som čiastočne súhlasil, tých deväť tém, ktoré ste spomenuli. Tri pilierové a ostatné náznakom. Ten branding bolo možno treba dovysvetliť, že sa jedná o jednotné zobrazovanie a pôsobnosť našej značky Slovenská republika. A tak isto mám pocit, že za päť rokov mohlo byť urobené viacej. Ale škoda, že ste z tej správy necitovali viacej. Pretože bol som sa vás spýtať, toto sú slová predkladateľa, tá správa nesie v svojom úvode, že predkladá Robert Fico. A Robert Fico vraví, napríklad, "osobitnú pozornosť bude venovať rezort implementácii rozhodnutí zameraných na posilnenie bezpečnosti spojencov na východnom krídle aliancie", čo sa týka NATO. Ja chcem povedať, že Robert Fico má jazyk nielen pre Európu, nielen pre mítingy na Slovensku, ale aj pre tento parlament. Ja by som chcel, aby rozkódoval túto vetu a povedal, že implementácia rozhodnutí zameraných na posilnenie bezpečnosti spojencov vo východnom krídle aliancie je osem malých veliteľstiev, ktoré vzniknú, Pobaltie, Poľsko, teraz už aj Slovensko po piatku, ako sme sa dozvedeli, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Môžme s tým súhlasiť, môžme s tým nesúhlasiť. Ja len chcem, aby túto vetu hovoril Robert Fico aj na mítingoch v dedinách, kde hovorí, že stojíme na záväzkoch, že chceme brániť našu východnú hranicu.
Iný príklad, čo sa týka TTIP napríklad, čiže to je tá Transatlantická dohoda. Robert Fico hovorí, že Slovensko bude pokračovať v rokovaní o ambicióznej dohode až do volebného obdobia Obamu. Nie nášho parlamentu, aby sme to stihli, ale, ale prezidenta USA. Čiže čo je dôležité, volebné obdobie USA alebo...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán premiér, začnem tou úvodnou vetou, ktorú si začal, a potom si to nejak tak nerozvinul, na Balkáne aspoň neumierajú ľudia. Tak som sa nad tým zamyslel. Minule som to spomenul. Ale keď si to v úvode spomenul, faktom je to, že na Balkáne ľudia zomierali. A to je tá paralela vytvorená medzi tým Balkánom a novodobým Balkánom, ak by som to nazval, a to je Ukrajina. Aj tuná zomierajú nevinní ľudia. Ale, žiaľ, musím povedať, že aj my, aj naša krajina sme sa podpísali pod to nevinné zomieranie týchto ľudí. Aj my sme boli tí, a práve v pozícii premiéra, keď si bol, a to bol ten prelet nad našou krajinou. A ono naozaj to otvorenie toho neba, to je to otvorenie večnosti pre mnohých ľudí, ktorí sa tam nepýtajú. Aj dnes je to rovnaká situácia na Ukrajine. Balkán bol bombardovaný bez mandátu OSN, bez mandátu OSN bol bombardovaný. Ale to vynechávame. A to je tá rétorika, to je tá rétorika studenej vojny. Áno, potom však kritizujeme Putina, ktorý povie, že však studená vojna, obdobie studenej vojny, neskončila, len bola nejak, nejak takto utlmená.
Sankcie nemôžu byť cieľom proti Rusku. Áno, nemôžu byť cieľom, sú prostriedkom, ale nemôžu byť cieľom. Sankcie, ktoré proti Rusku sú, tak vidíme, že sú rovnako zničujúce aj pre tých, ktorí uplatňujú tieto sankcie. Aj naša krajina, má to negatívny dopad aj pre mnohé slovenské podniky. Veľakrát nie sú to možno nejaké extra veľké, ale stredné podniky, ktoré ohlasujú prepúšťanie, ktoré obchodovali s Ruskom.
Nedá sa tuná na všetko reagovať, lebo je tu krátkosť času. Ale kríza bude pokračovať dovtedy, kým sa Ukrajinci nedohodnú sami, citoval si tuná Putina. Ale kto začal tie nepokoje a ten Majdan uprostred hlavného mesta Kyjeva? Samotní Ukrajinci... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Mám potrebu, pani predsedajúca, sa vyjadriť k trom príspevkom.
Po prvé, pán predseda výboru Šebej, chcem sa ti poďakovať za upresnenie, toto mi ušlo, že vo svojej prapôvodnej koncepcii multikulturalizmus akcentoval kolektívne prístupy. Za to ti pekne ďakujem. Koniec koncov veď v reakcii som akcentoval práve individuálny prístup k multikulturalizmu. Čiže ale to mi ušlo, nemienim to skrývať a chcem sa za toto upresnenie ti aj pekne poďakovať.
Pán kolega Viskupič tu nie je, ale je vtipné, tá interpretácia je pravdivá a pritom vtipná, ktorá vlastne len dokresľuje to, o čom som sa vo svojom vystúpení usiloval. Našťastie, ten dokument nepísal Úrad vlády, ale ministerstvo zahraničných vecí, a pán premiér ho zrejme ani dobre nestihol prečítať, lebo tá veta by sa mu tam nepáčila.
Pán poslanec Kuffa, nemám veľa času, ale je obrovský rozdiel medzi tým, čo sa odohralo na Balkáne a na Ukrajine, obrovský. Formálnoprávne aspoň poviem jeden. Vojenská operácia na Balkáne, aj keď ex post, bola pokrytá rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, za ktorú hlasovalo aj Rusko. Jedine Čína sa zdržala, Rusko hlasovalo za. Zrejme hral tam faktor času, zrejme tam išlo o genocídu, zrejme tam umierali deti a starci, zrejme nebolo veľa času. Ale ten konečný výsledok je rozhodujúci. Pozri si hlasovanie o rezolúcii 1244. Vieš si predstaviť, že dnes by za nejakú rezolúciu, ktorá pokryje anexiu Krymu, lifrovanie zbraní na juhovýchod Ukrajiny z Ruska, že by nejaký normálny štát dnes zodvihol ruku? Alebo o rok, alebo o dva, alebo o tri roky? Trošku premýšľajme a vychádzajme aj z faktov.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ktorý iste hneď príde, dovoľte pár slov. Ja uznávam pána premiéra, expremiéra pána Dzurindu, hrá výborne futbal, behá maratón, po maratóne hneď ide hrať futbal. Nedávno mal 60 rokov, pred pár dňami, gratulovali sme mu. Aj peknú fotku mám s tým. Ale samozrejme bol tu osem rokov premiérom, pomohol našej krajine veľmi, aj v súvislosti s NATO-m aj s Európskou úniou, to nemôžme zabudnúť. Ale samozrejme dovolím si povedať niekoľko vecí, s ktorými nesúhlasím, aj keď to nebude reakcia na jeho prejav, ale mám to už tak pripravené, tak už nemôžem to vyškrtnúť.
Na druhej strane aj pán Blaha, by som ho pozval do diskusie, neni prihlásený, ale len tak vždycky ku každému frknúť krátku poznámku, na ktorú sa už nedá vlastne temer reagovať, neni celkom správne. Je to predseda európskeho výboru, čiže mal by svoje stanovisko povedať. Aj tu vidíme, že zahraničná téma je vážna téma, že by bolo raz dobré v parlamente, nielen raz za rok, keď sa hovorí koncepcia, ale aj inokedy o nej hovoriť. Bolo tu veľa pokusov, napríklad Ukrajinu tu otvoriť a predebatovať si objektívne. Nepodarilo sa nateraz. Čiže zrejme musíme sa viac venovať zahraničnej politike ako doteraz.
Ja správu pokladám za vyváženú, dobre napísanú, najmä úvod. Troška cyklickú a potom aj moje poznámky budú k nej troška cyklické, sa budem vracať k tomu, lebo ona najprv robí úvod, kde sú všetky témy, potom jedna, dva, tri, štyri päť – priority, a potom sa znova vracia k tým prioritám jedna, dva, tri, štyri, päť už veľmi podrobne. Čiže ja, bohužiaľ, budem môj príspevok mať takto, čiže bude to vyzerať troška na preskáčku, ale snáď to nebude vadiť.
Chcem poznamenať hneď k úvodu, že suverenita a teritoriálna integrita nebola porušená len na Kryme, ale napríklad aj v Kosove. To, boli sme tam nedávno sa na to aj pozrieť zblízka. Slovensko Kosovo stále ešte neuznalo a ešte aj, dúfam, dlho neuzná, dokiaľ bude takáto situácia, aká je. Ale tam Európska únia mlčala a proste bola spokojná s Kosovom. Iste z veľkej geopolitiky, pretože tam sú aj, už najnovšie aj základňa, ktorá tam bola. Možno, že tam bola vždy. Spojené štáty takto unilaterálne porušili mnohokrát teritórium, nechcem to tu hľadať, ale počnúc Panamou, voľakedy dávno, ak sa pamätáte na Noriegu, a ďalší títo. Čiže týchto vecí je veľmi veľa v histórii, ale na to sa rýchlo zabudne, no.
Veľmi by som zdôraznil, že to by malo byť nadpis našej celej správy, že proste hlavný cieľ náš v našej zahraničnej politike, zabrániť vojne na Ukrajine. Lebo vojna, to už dneska neni že strieľanie, ani z kanónu, ani z tankov, pri vážnej situácii to môže byť atóm a prípadne aj bakteriálne a chemické zbrane, ktoré sú možná ešte horšie, pretože poničia všetko možné, čo len existuje. Čiže toto by sme mali všade hovoriť, že zvykli sme si tuná na mier, a, chvalabohu, a teda vojna nie za každú cenu. Aj keby niekomu ten trend, konflikt tuná ďaleko od krajín, ktoré sú v kríze, vyhovoval. Vojna je katastrofa a Slovensko ju musí odmietnuť. Nemôžeme posielať našich synov a vnukov na nejaké jatky, tak jak sa tu deje teraz na Ukrajine napríklad.
Sankcie voči Rusku nie sú cieľom, ale prostriedkom, tá veta tu bola kritizovaná. Ja chcem k tomu len to povedať, že áno, vidím ten rozpor medzi premiérovým stanoviskom a stanoviskom ministra zahraničia, prípadne iným ministrom. Ja si myslím, že tie sankcie naozaj v takejto forme nefungujú, Rusko nezrazia na kolená. Naftou a benzínom možno nás zrazia Irán, Venezuela, Rusko určite nie. Opačne, zjednotia Rusov, to vidíme aj teraz, jak mnohí sú, a stále rastie podpora Putina. A Rusi prežijú, tak jak už mnohokrát prežili, aj na suchároch a čaji, ale nezrazia ich tieto sankcie na kolená.
Dôležitá je tam veta, že "riešenie ukrajinskej krízy nie je možné realizovať bez Ruska a proti Rusku". To je veľmi dôležitá veta. Čiže Slovensko nemôže držať len jedným. To, čo robia Poliaci, sa mi práve nezdá múdre, že oni z nejakých historických reminiscencií teda držia len jednu líniu. A Slovensko je malé a nemôže si dovoliť byť len na jednej strane. Najmä keď vieme, že od USA cez Európu, Ukrajinu a Rusko, každý má na tom svoju vážnu vinu, a teda my nemôžme mať, len jednému potom chytať stránku a ostatných ignorovať.
Ďalšia je ekonomická téma. "Od Európskej únie sa očakáva aktívny príspevok k obnoveniu dynamiky hospodárskeho rastu." To je veľmi pekná veta, ale tá Európska únia to akosi momentálne nerobí. Kvantitatívne uvoľňovanie, čo ECB vymyslelo, Amerika to už robí dávno, 60 mld. natlačených dolárov, vlastne euro na, a pumpovanie do európskych štátov, sa mi zdá absurdné. Tu sme navrhovali, aby sa o tom viac hovorilo, možno vo finančnom výbore niečo bolo, ale je to úplne proti základným myšlienkam Európy, aj finančnej politiky, aj všetkého. Čiže tomu doteraz nerozumiem, prečo toto, toto takto nastalo.
Ďalej je to téma – naše predsedníctvo, čo je veľmi vážna vec, samozrejme. Špecifikácia priorít nášho predsedníctva už by sa mala diať, nemôžeme čakať na Holandsko a Maltu, ale teda my sme tí hlavní. Čiže ja by som naozaj nejakým spôsobom otvoril celonárodnú diskusiu na tú tému. Iste obnoviť prácu konventu, čo je troška formálne, lebo tam sa aj tak málokto dostane. Všetky možné organizácie, keď sa tam vyjadria, potom z toho nič konkrétne nie je. Ale myslím, že tu v parlamente práve by toto tiež mohlo otvoriť, na tému, už sa tu viackrát tiež opozícia pokúšala dať do programu, naše predsedníctvo. Sme hrdí, že máme naše predsedníctvo, ale málo o ňom hovoríme, a za chvíľu prepukne a možná tie témy, ktoré v ňom budeme preferovať, budú naše témy. Aspoň jedna z nich by mala byť taká, v ktorej naozaj sme silní. Tak dúfam, že sa rodia, ale nateraz nemáme páru o tom, že jaké témy tam vlastne budú, ktoré bude preferovať Slovensko v svojom predsedníctve.
Je tam pekná tiež veta, jak je dôležitý princíp subsidiarity. To treba veľmi aj dotiahnuť do praktického konca, no. Naozaj, národná úroveň má v Európe mnoho kompetencií. Na tie sa často zabúda a potom, keď prídu také rezolúcie, ako Estrela  Report, Lunacek Report, rôzne tlaky na rodinu a tak ďalej, tak sa tvárime, že nás to ohrozuje. Neohrozuje nás to, pretože je to našou kompetenciou, aby sme o tom rozhodli, či áno alebo nie. To treba občas povedať.
Bezpečnosť. Tam sľubujeme angažovanie sa v globálnych otázkach. No Slovensko je veľmi lokálny hráč, aby mohlo takúto vetu povedať. Neviem, v čom to spočíva. Iste, členstvo v NATO je dôležité, ale teda mať tu nejakú základňu, v Európe ich Američania majú veľa, aj NATO, neviem, či je rozumné. A, samozrejme, by to malo prejsť cez parlament, aj debata na túto tému.
Zásadne nesúhlasím s rozširovaním NATO na Ukrajinu, no. Je o tom veľa debát, ale to tak eskaluje celý konflikt, že si to neviem predstaviť. Ak jedno vystrelenie z ruskej strany puškou na nejakého vojaka NATO môže vyvolať naozaj obrovský konflikt. Čiže to, že NATO navrhuje, aby ich prijali do, pardon, Ukrajina navrhuje, aby ich prijali do NATO, sa mi zdá neseriózne. A ja myslím, že aj naši to v tomto smere chápu. Aj Európska únia, isteže Ukrajina do nej bude patriť, ale to bude ešte dlhý proces, a dneska s tým neporiadkom a s tým všetkým, čo tam je, ich prijať do Európskej únie, by bola katastrofa. Čiže asociačná dohoda niečo môže vyriešiť, ale skôr si myslím, že keby sa teraz podpísala, poškodí Ukrajinu najmä ekonomicky.
Ja upozorňujem napríklad na seminár, ktorý, to sa týka už Ukrajiny, ktorý bol nedávno v Prahe. Neviem, či ste to zachytili, ale volá sa "Nastupujúci fašizmus v Európe". Bolo to v parlamente, v českom parlamente organizované. A tam som si vypočul 63-minútový prejav dnešnej ukrajinskej zvolenej poslankyne, a teda, až je to pravda, tak všeličo je ináč, ako sa hovorí. A vôbec s Ukrajinou a s Ruskom je dnes obrovská mediálna vojna. Tam sa nedá veriť, by som povedal, ani jednej strane. Keď rozprávate s jedným zástupcom, povedal mi "a", druhý vám povie úplne niečo iné, protikladné tomu "a", čiže tá pravda je niekde inde. A je tam veľa mediálnej vojny. Nechcem povedať, že akého štýlu.
Zapojíme sa do medzinárodnej koalície proti ISIL – to neviem, čo v praxi teraz znamená. Ovšem treba jasne vystupovať a pomenovať agresiu a, by som povedal, terorizmus týchto ľudí, najmä proti kresťanom v tých krajinách. Niekoľkokrát sme sa tu pokúšali dať nejaké uznesenie, neprešlo nič, lebo nehovoriac, že za čias Neróna, keď sa veľmi kántrili kresťania, to bolo lepšie ako teraz v týchto krajinách. Už nehovoriac za komunizmu, tam to bolo výborné proti tomu, čo sa deje teraz tam v týchto krajinách.
Čiže musíme aj v parlamente častejšie podňať hlas nejakými uzneseniami parlamentu, v ktorom niekomu chytíme stránku. No a poviem svoje stanovisko, teda v ľudských právach, ale tam je Čína, Falun Gong a obrovský počet transplantácií s neznámymi pôvodcami. Nechcem tu dávať, ale v rôznych výboroch som to otváral, ale nikdy sme žiadne stanovisko k tomu nedostali. Je to rozpracovaná vec, to je dokonca, stále je to vo výboroch a nič sa s tým nedeje. Ale aj taká vec, akou bol Charlie Hebdo. To koledovanie si, dlhodobé, dlhoročné, to neni sloboda prejavu. Samozrejme, odsudzujeme každý akt násilia v tomto smere, ale to, že o pár mesiacov sa za 100 euro predáva Charlie Hebdo tu v Bratislave, je tiež absurdné a nechcem to ináč nazvať.
No, tak idem k ďalšej téme, však ešte, nebude to už dlho, teda dúfam. Európska politika, no. Veľmi sa zdôrazňuje digitálna agenda ako nový pojem, to je dôležité. Tam chcem podčiarknuť toto, že Slovensko naozaj generuje tisícky výborných odborníkov, IT-čkárov, ktorí tomuto rozumia, ale často odchádzajú do zahraničia a potom za drahé softvéry my platíme, zo zahraničia, často sú tie softvéry robené tuná, vytvárajú naši ľudia. Napríklad v Košiciach je taký IT-čkový veľký ústav, ktorý má myslím 1 500 ľudí, stále zháňa nových a nových, a tí robia softvér pre celý svet. Čiže tých ľudí tu máme a omnoho by lacnejšie všetko bolo, keby sme aj našich ľudí do toho zaangažovali, do vytvorenia rôznych IT systémov.
Predsedníctvo V-4 v júni 2015 skončí, tak aj ja som si všimol, že boli pekné na najvyššej úrovni debaty, ale veď nejako to troška išlo do stratena. Neuvedomil som si, že nad tým je vlastne rozpor s Ukrajinou, možná kde Poľsko zaujíma veľmi jednoznačné stanovisko, ktoré prezentuje aj predseda Európskej komisie, vlastne pán Tusk, takto by som povedal. No ja si myslím aj to, že sme V-4 plus Kórea, Veľká Británia, Ukrajina, Švajčiarsko, Japonsko, je veľmi dobrá aktivita, aby neostalo len pri slovách. A mne sa zdá, že práve V4 je dôležitá aj na vojenskú spoluprácu. To sa, sľubuje sa jednotka už dlho, už by mala byť, ale aj rôzne iné veci. Však lietadlá a rôzne iné veci, sa naozaj títo štyria priatelia, ktorých váha je predsa len 60-miliónová, a to je už sila Európskej únie, by mali viac spolupracovať.
Téma Ukrajiny tu bola mnohokrát spomenutá. Naozaj je to téma číslo jedna. My chceme prispieť i k jej stabilizácii. Treba konštatovať, že to ide všetko skôr opačne, k destabilizácii. Nemajú vodu, elektrinu, hlad, smrť tam kosí, bieda, nedostatok. Čiže dobre, že sme im nedali žiadne zbrane, to je veľmi dobré. Aj humanitárnu pomoc by som viedol naozaj radšej tak humanitárne ako nejak finančne, ktoré sa môžu zneužiť na všeličo inšie. Nemajú peniaze na nič. Požičať si z menového fondu teraz obrovské prachy, ktoré budú potom dlho, dlho s vysokými úrokmi vracať, to nie je vôbec riešenie, a najmä požičať si na vojnu.
Je zaujímavé, že akurát tie tri krajiny sme si zobrali, Afganistan, Keňa, Moldavsko. Neviem celkom prečo, ale možnože jedna veta, prečo akurát tieto tri. Iste sú aj iné dôležité, ale myslím, že tu to už dlhodobo robíme. Nejaká veta je tam spomenutá, že 500-tisíc dávame na Afganistan toho roku. Nepamätám sa, že by to bolo v rozpočte ministerstva zahraničia, ale myslím, že to je zas nejaké školenie nejakých vojakov alebo policajtov. Ale to sa chcem opýtať, že či to bolo v rozpočte.
Ukrajina leží na najlepšej pôde Európy, 24 rokov nevyužila k tomu, aby urobila nejaké reformy, nehovoriac, ani len ekonomické, ale i iné. Čiže ten chaos tam nezapríčinil niekto, Marťania, ale si to oni zapríčinili v mnohom, v mnohom, a teraz z toho vybicyklovať naozaj sa dá len cez mier. Pretože harašenie so zbraňami a posielanie mladých, z jednej aj z druhej strany, je absurdné, absurdné.
Ešte som chcel, k tomu IT sa chcem vrátiť, že tam sa hovorí o veľmi dôležitej, teda inovácie, nové technológie, investície s vysokou pridanou hodnotou. To je všetko pekné, to sa tuná dosť dlho hovorí, len Slovensko je zaujímavé tým, že má dobré hlavy na túto tému. Naše školstvo vychovalo dobrých najmä softvérčikov, a to sú ľudia, ktorí majú dobrú hlavu a potrebujú tužku, papier a ešte nejaký komputer. Čiže do nových technológií, čo si vyžaduje obrovské investície, Slovensko na to nikdy nebude mať a vždy, žiaľ, to bude brať z nejakých iných štátov, ale to neni dneska už podstatné. Podstatné je to, že využime to, čo naši vedia. Ja som bol 27 rokov v Ústave technickej kybernetiky, kde bolo 600 ľudí IT-čkárov, kde naozaj to bol ústav veľmi silný. Ja som tam bol aj svojho času aj zástupca riaditeľa. No a robili sme napríklad copier amerického asociatívno-paralelného procesora STAR, ktorý vie riadiť tisíc vecí paralelne. No po revolúcii všetko išlo nejako do stratena. Dneska ten ústav má 50 ľudí, ale to je tiež taká téma, že hlavy máme dobré, ale na technológiu nemáme.
Troška skracujem, lebo sa znova vraciam k NATO, znova, lebo začína znova bezpečnosť. Otázka bola taká, že, to som bol prekvapený, že prečo ZÚ v Belehrade je aj kontaktný veľvyslanec NATO. To je zaujímavé, lebo to nikde inde nie je. A NATO a Kosovo, my sme Kosovo neuznali, a tam to stále škrípe. No, bohužiaľ, to škrípe. Prestalo to škrípať len zato, aby Srbsko sa dostalo do Európskej únie a do rozhovorov. Že my tam akurát takého človeka máme, to musí mať nejakú hlbšiu príčinu.
No chcem pripomenúť, že to zase trocha s tým nesúvisí, že pripomínam úlohu, že, ktorá mne prešla v rozpočte, že ministerstvo by malo prehodnotiť členstvo v medzinárodných organizáciách. Ale nielen ministerstvo zahraničia, všetky ministerstvá, lebo sme spočítali pri rozpočte, že 49 mil. eur sa platí len za členské v medzinárodných organizáciách, z ktorých mnohé sú už aj zastaralé, alebo sú zbytočne drahé, alebo sú nefunkčné. Čiže takáto úloha na ministerstve je a skôr-neskôr sa jej na to znova opýtame, že či sa v tom niečo robí, lebo keď sme dostali zoznam všetkých v medzinárodných organizáciách, kde Slovensko je, po všetkých ministerstvách, tak to je naozaj obrovská sila. Samozrejme, tí ľudia tam cestujú, majú konferencie a tak ďalej, ale mnohé išli tak trocha do stratena, držia sa už len tej tradície a tak ďalej.
No jedna vec je tam ešte, humanitárna pomoc je veľmi dôležitá, samozrejme. To 0,1 %, čo sa hovorilo, je asi málo, iste, tak na viac ťažko máme, ale je tam aj nevládny sektor, ktorý naozaj veľa robí pre toto, to tam tentokrát je aj spomenuté.
Nedávno STV 2 dávala dva zaujímavé filmy, celovečerné, Prečo chudoba? Kto videl, tak si musel zmeniť názor na tieto problémy. Hovorili o Senegale a poľnohospodárstve, hovorili o, myslím, o Ghane a medi, jak ich strašne zdiera ten, tie západné krajiny, jak ich tlačia do dlžôb, jak ich privatizujú, jak bohaté krajiny na poľnohospodárskej produkcii a na medi, naraz sú úplne v ruinách, zadlžené po uši, a jak metodicky to robia. Som vďačný STV 2, že to povedala. Ale, samozrejme, to je otázka aj daňových rajov, okrádanie slovenských firiem v zahraničí, ktoré tam majú nejaké percentá, a tak ďalej. Čiže táto téma sa týka nielen zahraničia, ale mnohých iných politík, a bolo by načase, aby parlament sa k tomu vrátil.
Ľudské práva patria tiež pod kompetenciu ministerstva. V správe o tom nie je ani slovo. Tak teraz po nie veľmi úspešnej stratégii, ktorá sa momentálne odložila z vlády, tak to dostalo ministerstvo spravodlivosti, ale ja by som v tejto správe očakával aspoň pár viet na tému ľudské práva ministerstva zahraničia, lebo veľa energie muselo ministerstvo tomuto venovať. Téme, ktorá im celkom nepatrila a ktorá celkom ani neskončila dobre, by som povedal, nateraz.
Je tam aj pripomenutie, že aj Slovensko už konečne ratifikuje dohovor o kazetovej munícii. Ja som mal na pána ministra raz takú otázku, vtedy ešte nebola ratifikovaná. Neviem, či to pôjde cez parlament, ale do 30. 6. by sa to malo ratifikovať. Zahraničie nás kritizuje, že tento dohovor ešte nemáme podpísaný. No tak toto je už len taká pichľavá otázka, že neviem, či už Amerika vykonala, podpísala dohodu Medzinárodného trestného súdu, Rímskeho štatútu, dohodu o právach detí, to sa opýtam v kuloároch pána ministra, lebo dlho to nepodpísala, a obávam sa, že ešte ani doteraz to neurobila. Ale my by sme ten dohovor o tej kazetovej munícii, samozrejme, mali podpísať, lebo tie bomby sú hrozné.
Tam je, sa potom niekde pod čiarou hovorí o desiatich hlavných prioritách Európskej komisie, čo je dobré, že vieme o nich. Je tam aj dohoda o voľnom obchode s USA, TTIT. No o tom neni prakticky v materiáli nič. Je to také utajované, naraz len bude tu. A môžeme na to ako Európa aj dosť doplatiť. Ide o tom veľa diskusií, kritiky.
No, pokrok pri budovaní bankovej únie minister konštatuje, ja osobne to moc nevidím. Už som spomenul to tlačenie a distribúcie euro, daňové raje, zdaňovanie finančných transakcií celkom zmĺklo, obchody s derivátmi prekvitajú a tak ďalej. Čiže tá banková únia, banky si stále robia s nami , čo chcú v podstate, a my do nich futrujeme peniaze, keď sú v průšvihu, a to sú peniaze daňových poplatníkov. To neni prípad tentokrát Slovenska, ale v Európe je to časté.
Ruská federácia. Doporučuje pán minister politický dialóg a spoluprácu v oblasti energetiky. To je správne, ale to sa vlastne jedná len o to, že plyn, nafta, aby sem chodila, prípadne pomoc v atómovej energii. Neviem, jak je to s Mochovcami. Ale s Ruskou federáciou treba podstatne viac spolupracovať na mnohých témach. A ja som milo prekvapený a rád tomu, že voľakedy po 68., keď sem došli ruskí športovci, ruskí vedci, ruskí umelci, tak ľudia pískali, pískali. Dnes sem prídu a tlieskajú. Čiže už oddeľujú tú politiku od skutočných ľudí, umelcov, vedcov, osobností. Tomu sa teším. Čiže prestať s Ruskou federáciou spolupracovať na pôde vedy, kultúry, školstva a tak ďalej, určite by bola chyba.
Troška zazlievam, že, minulý rok som hovoril, že Taliansko tam nemá, len tri riadky. Dneska tam už Taliansko nemá nič. Ani slovo tam neni spomenuté. Taliansko je veľká krajina, možná že je v kríze, ale Andreotti svojho času povedal, že Taliansko je chudobný kláštor s bohatými mníchmi, a to platí aj doteraz. Čiže Taliansko bych doporučoval stále mať v svojej pozornosti. Nielen kvôli peknej krajine, ale, a pápežovi, ale aj kvôli tomu, že to je životaschopná krajina, ktorá nepríde na kolená dlho ešte a ani nikdy.
Pripomínam ešte posledné heslá. Toho roku je sto rokov od arménskej genocídy. Pred desiatimi, ja som aj nejaký blog na to napísal ešte vlani, napíšem aj tento rok, Národná rada prijala svojho času uznesenie, určite pripravíme návrh na túto tému aj teraz. Sto rokov je sto rokov.
No, vážení, posledných pár riadočkov. Kultúrna diplomacia, to som ešte nespomenul. Bol som rozhorčený, keď v rozpočte osem slovenských inštitútov kultúrnych v zahraničí v najväčších hlavných mestách sveta dostalo 220-tisíc na svoju kultúrnu činnosť, čo je 25-tisíc na inštitút. To je jedna návšteva Lúčnice. Toľko dostalo, ako napríklad ministerstvo dávalo na rodovú rovnosť. Ja som vtedy hovoril s ministrom financií. On sľúbil pomôcť slovenským inštitútom aj nejako ináč, keď to takto dopadne. Ja som navrhoval niečo zobrať z tých ľudskoprávnych problémov, LGBTI, dať sem, neprešlo to. Aj rada vlády mala 90-tisíc napríklad pre ľudské práva aj na tento rok, keď už vlastne bola presunutá inde a už hlavná jej téma skončila. Čiže tá nevyváženosť v neprospech kultúrnych inštitútov v zahraničí je skutočne naozaj veľká.
Vážení, ďakujem vám. Prepáčte, že tie témy boli na preskáčku, ale tak je aj správa. Čiže keď som sa už dostal k Ukrajine, tak Ukrajina sa objavila na piatej strane aj na desiatej. Takže ja som to včera v noci takto sledoval a už som nemal čas to dať dohromady do tých tém.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mikloško, ste sa na úvod domáhal mojich vystúpení v rozprave. Ale veď ja som aj minulý rok pri obidvoch príležitostiach, keď sme diskutovali o zahraničnej politike, či už o zahraničnom zameraní alebo Ukrajine, vystúpil v rozprave. Dokonca tie prejavy mali asi 45 minút. Určite ste to počul, takže nemám pocit, že by som sa nevyjadroval. Takisto by som sa rád dneska v ústnej rozprave zapojil, pokiaľ uvidím, že to má nejaký zmysel. Skoro pociťujem ľútosť, že ste odišli vy zo zahraničného výboru, lebo sme mohli viesť tie diskusie, ale očividne ste dostali nejaký pokyn a museli ste odísť. Je mi to veľmi ľúto. Bolo to s vami príjemnejšie ako s pánom Figeľom a nemyslím to osobne.
Teraz k tomu rozporu, rozporu medzi stanoviskami Roberta Fica a pána ministra zahraničných vecí Lajčáka. Viete, na jednej strane pravica kritizuje SMER, že hlasujeme ako monolit, že sme ako hlasovací stroj a tak ďalej. Ale keď diskutujeme o veciach a dokážeme rôzne odtiene komunikovať, tak vtedy je to zrazu zle. Vtedy je zlá diskusia, vtedy máme byť proste v šíku a máme poslúchať, tak ako kričia Spojené štáty americké. Viete, to je trošku rozpor, trošku schizofrénia zo strany slovenskej pravice. Mne sa, naopak, páči, že Slovensko je konečne sebavedomé natoľko, aby mohlo povedať svoj vlastný názor, svoje vlastné stanoviská, ktoré navyše korešpondujú so stanoviskami 70 % Slovenska. Slovensko nevníma Rusko ako nepriateľa a snaží sa hľadať všetky riešenia, ktoré by pomohli mieru. Čiže vždy sa povedia naše stanoviská a to je veľmi správne, na rozdiel od vlády slovenskej pravice, ktorá iba papagájovala stanoviská buď NATO, alebo Spojených štátov amerických, a to naozaj neprospievalo slovenskej zahraničnej politike. Čiže snažíme sa rokovať, snažíme sa vyjednávať o našich pozíciách, ale na druhej strane neblokujeme Európsku úniu, tak ako to robil Sulík, lebo to nikam nevedie.
Preto hovorím, zodpovednosť na prvom mieste, ale samozrejme vlastné presvedčenia a hodnoty. A tých výsledkom by malo byť mierové rokovanie, neutralita Ukrajiny a federalizácia, čiže tie veci, ktoré chce dneska presadiť aj Merkelová a Hollande.
Ďakujem.

Mňa zaujalo vo vystúpení pána kolegu Mikloška to, že Slovensko by podľa neho nemalo byť priklonené k žiadnej zo strán, že to nie je múdre. No ale ja si myslím, že je úplne jasné, kam Slovensko patrí, respektíve aspoň SDKÚ – DS je to úplne jasné. Slovensko patrí na Západ, je súčasťou západnej civilizácie, západnej kultúry, je súčasťou západoeurópskych integračných štruktúr, je súčasťou Európskej únie, je súčasťou NATO. A z toho jasne a logicky vyplýva, že niekam patrí. Také ukotvenie v nejakom bezvládnom, alebo v priestore, ktorý nikomu nepatrí, je nesmierne škodlivé a je mi ľúto, že pán kolega Mikloško v tom nemá jasno. Lebo v tom jasno treba mať. A je to veľmi škodlivé, keď sa tvárime, že sme ani ryba, ani rak, že s každým chceme byť akože zadobre, ale pritom tým ustupujeme zlu.
Pretože až je na Ukrajine vojna, a je na Ukrajine vojna a je tam bieda, je tam nedostatok základných vecí, tak to je spôsobené úplne konkrétnou situáciou, ktorá nevznikla sama od seba, ale vznikla tak, že na zvrchované územie tejto krajiny vpadli cudzie vojská, že táto vojna je eskalovaná neustálou dodávkou zbraní, materiálu a techniky zo stany Ruskej federácie. Alebo si snáď niekto myslí, že tí separatisti sa vyzbierali do klobúčika a išli si do najbližšieho obchodného domu kúpiť tanky, raketomety, zbrane, uniformy a potom sa tak dobrovoľnícky zhromaždili a začali bojovať ťažkými zbraňami proti ukrajinskej armáde a trhať územia? Ako naozaj, nehrajme sa tu na malé deti a povedzme si, aká je pravda. Mier sa nedá nastoliť ustupovaním zlu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mikloško spomínal, že opozícia sa v tomto parlamente opakovane dožadovala, aby sme tu viac hovorili o našom predsedníctve v Rade Európy na budúci rok. Opätovne tu však boli tieto návrhy, ktoré som predkladal aj ja, bez akéhokoľvek zdôvodnenia odmietnuté. Ani správa, o ktorej tu teraz rokujeme, sa tejto téme príliš podrobne a konkrétne nevenuje, hoci je to už otázka mesiacov, kedy budeme čeliť tejto historickej udalosti. Preto si myslím, že by bolo dobré, keby pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí v jednej osobe využil aj túto príležitosť na aspoň čiastočné zmiernenie tohto informačného deficitu vlády voči Národnej rade.
Ale chcel by som zároveň pripomenúť, že slovenské predsedníctvo nie je výzvou len pre vládu, ale aj pre náš parlament, pretože vo viacerých európskych krajinách, spomeniem aspoň Holandsko, okrem európskeho alebo zahraničného výboru pôsobia aj iné subjekty, poradné orgány, dokonca pri jednotlivých výboroch v čase, keď tá krajina sa pripravuje na predsedníctvo. Takže aj nad tým by sme sa mali zamyslieť.
Ďakujem.