46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Ja naozaj len veľmi stručne chcem poďakovať za tie príspevky do diskusie a musím povedať, že s väčšinou aj súhlasím. A súhlasím aj s tým, že nie je šťastné, keď sa prijímajú zákony len preto, lebo nefunguje možno vymožiteľnosť práva, alebo preto, lebo tie, ktoré sú napísané, nefungujú. Tiež sa mi to nepáči, len ono je to potom veľmi taká veľká bezmocnosť, že čo s tým vlastne.
Chcela som ešte reagovať na to, že my nechceme, nie je tu pán Lipšic, ale chcela som teda reagovať na to, že naša novela vôbec nehovorí o zablokovaní reštrukturalizácie. Ja som to tu aj viackrát povedala, že reštrukturalizácia je určite nástroj, ktorý má v našej legislatíve priestor, a viem si aj predstaviť, že mnohé firmy a relevantné firmy vie zachrániť, vie zachrániť mnohé pracovné miesta. Čiže o tomto to nie je. Ide naozaj možno vychytať v ňom také momenty. A netvrdím, že všetko sa týmto rieši, nerieši sa zďaleka veľa vecí, ale niektoré veci naozaj riešiť treba. A treba pozerať aj na stranu tých dodávateľov, ktorí naozaj dneska ťahajú za kratší koniec a dneska sa tu tento inštitút zneužíva. Zneužíva sa masovo a toto rozhodne nie je dobrý stav.
Takže len toľko som chcela. A budem teda netrpezlivo čakať na ten návrh zákona, ktorý príde, a veľmi sa naňho teším a budem rada, keď možno aj budem k nemu môcť nejako prispieť. Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
11:24
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:24
Ivan ŠvejnaNo, v prvom rade chcem povedať, že druhotná platobná neschopnosť je pliagou tejto spoločnosti, ale nie je len to, keď jednoducho dlžník je celebrita a neplatí. Ja by som tuná...
No, v prvom rade chcem povedať, že druhotná platobná neschopnosť je pliagou tejto spoločnosti, ale nie je len to, keď jednoducho dlžník je celebrita a neplatí. Ja by som tuná spomenul jednu takú zásadnú vec, že kedysi, keď bol vznik kapitalizmu ešte v osemnástom storočí, tam tzv. Dickensonov kapitalizmus, ktorý vznikal v Anglicku, tak musím povedať, že vtedy, vtedy pri vzniku kapitalizmu platilo to, že keď niekto nezaplatil niečo, tak išiel okamžite do väzenia. Vtedy, keď niekto vypísal nejaký dlžný úpis a nezaplatil ho, hneď sudca vydal príkaz a dotyčný išiel do väzenia a mal nielen hanbu on, ale aj celá jeho rodina. Vtedy, keď začal vlastne ten kapitalizmus, tak vymožiteľnosť práva bola oveľa väčšia, ako je teraz.
Ešte by som chcel poznamenať, že, samozrejme, my by sme mali nielen tento návrh zákona brať vážne, ale ja navrhujem dokonca celú komplexnú úpravu vymožiteľnosti práva v tejto republike, pretože ako vieme, vo všetkých tých rebríčkoch, či sa jedná o index ekonomickej slobody, konkurencieschopnosti, doing business a ďalších, najväčšia výhrada, keď zoberiem všeobecne naprieč týmito rebríčkami, najväčšia výhrada je vo vymožiteľnosti práva na Slovensku.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.2.2015 o 11:24 hod.
Ing.
Ivan Švejna
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja budem len stručný. Dovoľte mi teda aj v mene strany MOST – HÍD podporiť tento návrh a, samozrejme, ho aj ja podporujem. A dovoľte mi ešte zopár takých poznámok, ale skôr takého všeobecného rázu, ktoré sa, samozrejme, vzťahujú aj k tomuto návrhu zákona.
No, v prvom rade chcem povedať, že druhotná platobná neschopnosť je pliagou tejto spoločnosti, ale nie je len to, keď jednoducho dlžník je celebrita a neplatí. Ja by som tuná spomenul jednu takú zásadnú vec, že kedysi, keď bol vznik kapitalizmu ešte v osemnástom storočí, tam tzv. Dickensonov kapitalizmus, ktorý vznikal v Anglicku, tak musím povedať, že vtedy, vtedy pri vzniku kapitalizmu platilo to, že keď niekto nezaplatil niečo, tak išiel okamžite do väzenia. Vtedy, keď niekto vypísal nejaký dlžný úpis a nezaplatil ho, hneď sudca vydal príkaz a dotyčný išiel do väzenia a mal nielen hanbu on, ale aj celá jeho rodina. Vtedy, keď začal vlastne ten kapitalizmus, tak vymožiteľnosť práva bola oveľa väčšia, ako je teraz.
Ešte by som chcel poznamenať, že, samozrejme, my by sme mali nielen tento návrh zákona brať vážne, ale ja navrhujem dokonca celú komplexnú úpravu vymožiteľnosti práva v tejto republike, pretože ako vieme, vo všetkých tých rebríčkoch, či sa jedná o index ekonomickej slobody, konkurencieschopnosti, doing business a ďalších, najväčšia výhrada, keď zoberiem všeobecne naprieč týmito rebríčkami, najväčšia výhrada je vo vymožiteľnosti práva na Slovensku.
Ďakujem.
Autorizovaný
11:26
Viete, ja nechcem, obyčajne nie som až taký emocionálny človek, aj moje vystúpenia možno nie sú až také strhujúce, ale v každom prípade, viete, keď vám zavolá manželka živnostníka a v podstate plače vám do telefónu s tým, že exekútor im ide brať dom a celý majetok a že pred Vianocami, a teda pred zimou nevie deťom kúpiť topánky, zimné topánky, tak to sú už skutočné stavy, ktoré už s vami zatrasú. A ja som presvedčený, že takých situácií je strašne veľa, je strašne veľa, keď živnostníci, ktorých jediným príjmom je vlastne tá platba od toho, komu dodajú službu, komu dodajú tovar, alebo komu dodajú prácu, a nedostanú zaplatené, tak jednoducho si predstavte, že vy nedostanete plat poslanca každý mesiac, alebo teda nedostanete, ja neviem, tri mesiace plat. Alebo povedzme pol roka nedostanete plat. Alebo dokonca sú živnostníci, ktorí nedostali viac ako rok zaplatené za svoje činnosti.
Uvedomte si, vážení kolegovia, že to je, to je katastrofálna situácia, ktorú tu vlastne prežíva množstvo našich ľudí na Slovensku, ktorí sa rozhodli zobrať na seba zodpovednosť podnikania. Nejdú zaťažovať štát, nejdú zaťažovať dane, teda úrady práce, nejdú zaťažovať náš sociálny systém, zoberú na seba tú zodpovednosť, robia statočne, vyfakturujú za svoje roboty a nedostanú zaplatené, nedostanú vlastne plat, nedostanú ten mesačný príjem, ktorý očakávajú.
Je pre nás nieže nejakou pracovnou povinnosťou, je pre nás úplne ako niečo, čo musí byť na vyššom stupni našej zodpovednosti, aby sme urobili konkrétne opatrenie. Ja sa snažím už viac ako dva roky. Prvý zákon o ochrane subdodávateľov, keď štát musí zobrať zodpovednosť za to, ako tečú verejné zdroje od toho hlavného dodávateľa alebo generálneho dodávateľa, alebo teda od obstarávateľa cez generálneho dodávateľa až ku tomu poslednému živnostníkovi, štát nieže môže, štát musí zobrať zodpovednosť. Musí vedieť, ako tečú tie peniaze až ku tomu poslednému živnostníkovi. Ten náš zákon o ochrane subdodávateľov toto rieši. Ja vám garantujem, keby sme ho boli prijali pred dva a pol rokom, toto pole, ten trh aj v oblasti stavebníctva by sa bol vyčistil. Skutočne, boli by tam veľké dopady aj na tie veľké, aj na tých veľkých generálnych dodávateľov, ktorí by zrejme, ak by si neplnili tieto svoje povinnosti, by sa nemohli prihlásiť do ďalších verejných súťaží. Ja viem, že ten dopad by bol ťaživý aj na tie veľké spoločnosti, ale vyčistil by sa trh, vyčistilo by sa to pole, to podnikateľské prostredie, ja vám garantujem, by bolo ďaleko čistejšie a dneska by sme už nehovorili možno o týchto problémoch, ktoré máme.
Samozrejme, dépeháčko je jeden partikulárny problém, ale je rovnako dôležitý, pretože vy nedostanete zaplatené a ešte musíte odviesť štátu. A opäť je tu loptička na strane štátu. Veď štát musí mať záujem o to, keď nie je schopný cez, samozrejme, priamo nemôže intervenovať do súdnej moci, ale jednoducho, keď nemôže zabezpečiť vymožiteľnosť práva, tak jednoducho musí intervenovať do procesov, ktoré môže ovplyvniť. A to je otázka práve dépeháčka. To je jednoducho..., a tento návrh zákona to opäť rieši. Elegantne to rieši.
Ja viem, že, však koniec koncov, ja som sa rozprával aj s ministrom Kažimírom, on mi na tú moju ponuku, aby teda SMER podporil tento návrh zákona, hovoril, že teda áno, my už pripravujeme a už čosi sa chystá a tak ďalej. Ale hovorím, my potrebujeme riešiť tento problém, v podstate to je otázka času, to je otázka promptného riešenia tohto problému, pretože množstvo živnostníkov, množstvo malých podnikateľov, ešte dokiaľ príde tento návrh zákona, vládny návrh zákona na poradie, jednoducho bude mať značné existenčné problémy, podotýkam, existenčné problémy. Takže ja si myslím, že tu je každá hodina, každý deň vzácny a toto by sme si mali v podstate v tejto súvislosti uvedomiť.
No a ešte na záver v podstate, lebo to je jedna agenda, ktorú ja sledujem, aj na ktorej konzistentne robím, ja budem, ja pripravujem návrh zákona o konkurze, teda novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a myslím si, že mám celkom zaujímavý návrh tak, aby v podstate tie malé subjekty, podnikateľské subjekty, predovšetkým živnostníci a malí podnikatelia aby neprišli skrátka v súvislosti s konkurzmi a reštrukturalizáciou, aby ten podiel na zostatku toho majetku u tej spoločnosti, ktorá je v konkurze, respektíve podlieha reštrukturalizácii, aby bol primeraný tej jeho pohľadávke na jednej strane a rovnako aj majetku tejto spoločnosti alebo iného vyjadrenia v podstate toho majetku alebo príjmu spoločnosti.
Takže ja si myslím, že ten návrh bude zaujímavý a budem teda sa snažiť v podstate participovať na tom nie preto, že by sme teda si vylepšovali nejakú politickú pozíciu, ja nie som v tom zmysle ten, ktorý bije do toho len čisto ako z toho politického dôvodu, ale skutočne z toho praktického dôvodu. Ako som už spomínal, sa prakticky celú svoju profesionálnu kariéru venujem podpore malých, stredných podnikateľov a hospodárstva ako celku a je pre mňa dôležité, aby sme skutočne vyčistili to podnikateľské prostredie, vylepšili to podnikateľské prostredie nielen v prospech samotných podnikateľov, ale v prospech v podstate ľudí na Slovensku, lebo prakticky my ostatní, ktorí nepodnikáme, žijeme z daní a všelijakých odvodov, poplatkov a tak ďalej práve tých, ktorí sú aktívni, tvoriví a teda tí, ktorí berú na seba tú zodpovednosť podnikania.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som tak viac-menej stručne už len zhodnotil celú rozpravu a vystúpenia jednotlivých kolegov, ktorí v podstate, nezachytil som teda žiadne negatívne stanovisko, skôr podporné stanovisko. Je mi ľúto, že sa neozvali niektorí poslanci vládnej strany, pretože bolo by dobré, keby ste boli zareagovali aspoň, ako to vy vnímate. Však už tu povedal aj kolega Zajac a ja mám množstvo podnetov zo strany živnostníkov, malých podnikateľov, som hovoril, že sme zriadili doslova len kvôli tomu už pred dvoma rokmi portál nezaplatilimifakturu.sk, na ktorom dostávame množstvo podnetov dennodenne od podnikateľov, živnostníkov, ktorí skutočne sú na tom veľmi zle, hlavne živnostníci.
Viete, ja nechcem, obyčajne nie som až taký emocionálny človek, aj moje vystúpenia možno nie sú až také strhujúce, ale v každom prípade, viete, keď vám zavolá manželka živnostníka a v podstate plače vám do telefónu s tým, že exekútor im ide brať dom a celý majetok a že pred Vianocami, a teda pred zimou nevie deťom kúpiť topánky, zimné topánky, tak to sú už skutočné stavy, ktoré už s vami zatrasú. A ja som presvedčený, že takých situácií je strašne veľa, je strašne veľa, keď živnostníci, ktorých jediným príjmom je vlastne tá platba od toho, komu dodajú službu, komu dodajú tovar, alebo komu dodajú prácu, a nedostanú zaplatené, tak jednoducho si predstavte, že vy nedostanete plat poslanca každý mesiac, alebo teda nedostanete, ja neviem, tri mesiace plat. Alebo povedzme pol roka nedostanete plat. Alebo dokonca sú živnostníci, ktorí nedostali viac ako rok zaplatené za svoje činnosti.
Uvedomte si, vážení kolegovia, že to je, to je katastrofálna situácia, ktorú tu vlastne prežíva množstvo našich ľudí na Slovensku, ktorí sa rozhodli zobrať na seba zodpovednosť podnikania. Nejdú zaťažovať štát, nejdú zaťažovať dane, teda úrady práce, nejdú zaťažovať náš sociálny systém, zoberú na seba tú zodpovednosť, robia statočne, vyfakturujú za svoje roboty a nedostanú zaplatené, nedostanú vlastne plat, nedostanú ten mesačný príjem, ktorý očakávajú.
Je pre nás nieže nejakou pracovnou povinnosťou, je pre nás úplne ako niečo, čo musí byť na vyššom stupni našej zodpovednosti, aby sme urobili konkrétne opatrenie. Ja sa snažím už viac ako dva roky. Prvý zákon o ochrane subdodávateľov, keď štát musí zobrať zodpovednosť za to, ako tečú verejné zdroje od toho hlavného dodávateľa alebo generálneho dodávateľa, alebo teda od obstarávateľa cez generálneho dodávateľa až ku tomu poslednému živnostníkovi, štát nieže môže, štát musí zobrať zodpovednosť. Musí vedieť, ako tečú tie peniaze až ku tomu poslednému živnostníkovi. Ten náš zákon o ochrane subdodávateľov toto rieši. Ja vám garantujem, keby sme ho boli prijali pred dva a pol rokom, toto pole, ten trh aj v oblasti stavebníctva by sa bol vyčistil. Skutočne, boli by tam veľké dopady aj na tie veľké, aj na tých veľkých generálnych dodávateľov, ktorí by zrejme, ak by si neplnili tieto svoje povinnosti, by sa nemohli prihlásiť do ďalších verejných súťaží. Ja viem, že ten dopad by bol ťaživý aj na tie veľké spoločnosti, ale vyčistil by sa trh, vyčistilo by sa to pole, to podnikateľské prostredie, ja vám garantujem, by bolo ďaleko čistejšie a dneska by sme už nehovorili možno o týchto problémoch, ktoré máme.
Samozrejme, dépeháčko je jeden partikulárny problém, ale je rovnako dôležitý, pretože vy nedostanete zaplatené a ešte musíte odviesť štátu. A opäť je tu loptička na strane štátu. Veď štát musí mať záujem o to, keď nie je schopný cez, samozrejme, priamo nemôže intervenovať do súdnej moci, ale jednoducho, keď nemôže zabezpečiť vymožiteľnosť práva, tak jednoducho musí intervenovať do procesov, ktoré môže ovplyvniť. A to je otázka práve dépeháčka. To je jednoducho..., a tento návrh zákona to opäť rieši. Elegantne to rieši.
Ja viem, že, však koniec koncov, ja som sa rozprával aj s ministrom Kažimírom, on mi na tú moju ponuku, aby teda SMER podporil tento návrh zákona, hovoril, že teda áno, my už pripravujeme a už čosi sa chystá a tak ďalej. Ale hovorím, my potrebujeme riešiť tento problém, v podstate to je otázka času, to je otázka promptného riešenia tohto problému, pretože množstvo živnostníkov, množstvo malých podnikateľov, ešte dokiaľ príde tento návrh zákona, vládny návrh zákona na poradie, jednoducho bude mať značné existenčné problémy, podotýkam, existenčné problémy. Takže ja si myslím, že tu je každá hodina, každý deň vzácny a toto by sme si mali v podstate v tejto súvislosti uvedomiť.
No a ešte na záver v podstate, lebo to je jedna agenda, ktorú ja sledujem, aj na ktorej konzistentne robím, ja budem, ja pripravujem návrh zákona o konkurze, teda novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a myslím si, že mám celkom zaujímavý návrh tak, aby v podstate tie malé subjekty, podnikateľské subjekty, predovšetkým živnostníci a malí podnikatelia aby neprišli skrátka v súvislosti s konkurzmi a reštrukturalizáciou, aby ten podiel na zostatku toho majetku u tej spoločnosti, ktorá je v konkurze, respektíve podlieha reštrukturalizácii, aby bol primeraný tej jeho pohľadávke na jednej strane a rovnako aj majetku tejto spoločnosti alebo iného vyjadrenia v podstate toho majetku alebo príjmu spoločnosti.
Takže ja si myslím, že ten návrh bude zaujímavý a budem teda sa snažiť v podstate participovať na tom nie preto, že by sme teda si vylepšovali nejakú politickú pozíciu, ja nie som v tom zmysle ten, ktorý bije do toho len čisto ako z toho politického dôvodu, ale skutočne z toho praktického dôvodu. Ako som už spomínal, sa prakticky celú svoju profesionálnu kariéru venujem podpore malých, stredných podnikateľov a hospodárstva ako celku a je pre mňa dôležité, aby sme skutočne vyčistili to podnikateľské prostredie, vylepšili to podnikateľské prostredie nielen v prospech samotných podnikateľov, ale v prospech v podstate ľudí na Slovensku, lebo prakticky my ostatní, ktorí nepodnikáme, žijeme z daní a všelijakých odvodov, poplatkov a tak ďalej práve tých, ktorí sú aktívni, tvoriví a teda tí, ktorí berú na seba tú zodpovednosť podnikania.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
11:34
K vypracovaniu a teda k predloženiu tohto návrhu zákona ma inšpirovali mnohí podnikatelia. Absolvovala som mnohé diskusie, mnohé stretnutia a tieto stretnutia mali mnoho spoločného. Toho...
K vypracovaniu a teda k predloženiu tohto návrhu zákona ma inšpirovali mnohí podnikatelia. Absolvovala som mnohé diskusie, mnohé stretnutia a tieto stretnutia mali mnoho spoločného. Toho mnoho spoločného by sa dalo zhrnúť do niekoľkých slov a tých niekoľko slov je, že na Slovensku sa prestáva dobre podnikať. A to už pomerne dlho. Tých dôvodov, prečo sa prestáva dobre podnikať, je, samozrejme, veľmi veľa, či už sú to novozavedené daňové licencie, ktorými budú práve teraz podnikatelia konfrontovaní, alebo sú to upravené doby odpisovania budov, navyše s istými známkami retroaktivity, čo určite naruší aj finančné manažmenty mnohých spoločností. Ďalej sú to neadekvátne dlhé zadržiavania dépeháčky pri prebiehajúcich kontrolách, čo tiež spôsobuje podnikateľom mnohé problémy, alebo je to novozavedená pracovná zdravotná služba, ktorá zase len vytiahne z podnikateľov nie vždy dôvodne, a povedzme si toto naozaj, že nie vždy dôvodne veľa peňazí z vačku.
Tu si dovolím pri tej pracovnej zdravotnej službe ešte pripomenúť jednu vec, že počas našej vlády sa nám podarilo pre prvú a druhú skupinu pracovnú zdravotnú službu úplne zrušiť, pretože pri týchto kategóriách je naozaj bezdôvodná.
Mohla by som menovať ďalej, ale budem sa teraz venovať tomu, čomu sa, čoho sa týka môj návrh zákona. Jedným z často pomenovávaných problémov našich hlavne menších a slabších podnikateľov sú neplatiči. Títo komplikujú život svojim dodávateľom, spôsobujú pre mnohých až likvidačnú druhotnú platobnú neschopnosť a čo je určite na tom zarážajúce, že mnohí takíto fungujú úplne beztrestne na trhu ďalej. Mnohí bez hanby položia s dlhmi jednu firmu, potom založia druhú firmu, beztrestne tí istí ľudia častokrát v tej istej kancelárii len prehodia tabuľku na dverách, napíšu tam iný názov spoločnosti a pokračujú ďalej a po nich potopa, a beztrestná potopa. Najväčší problém na tom je to, že toto je úplne beztrestné. Naša legislatíva je voči takýmto praktikám nastavená mimoriadne priaznivo a keď sa to skombinuje s veľmi problematickou vymožiteľnosťou práva, tak je to živná pôda pre prvoplánových neplatičov a pre podvodníkov.
Inštitút reštrukturalizácie, ktorý mal na jednej strane pomôcť zachrániť podnik pred úpadkom, sa doslova zneužíva voči drobným podnikateľom.
Cieľom predloženého návrhu je teda jednak zabrániť zneužívaniu inštitútu reštrukturalizácie a zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona obsahuje také tri okruhy. Prvý je ten, že podať návrh na vyhlásenie konkurzu bude môcť aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou. Čiže nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti. V súčasnosti môže veriteľ podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Toto je možné vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi, teda najmenej dvom, sťažuje situáciu veriteľom a, naopak, uľahčuje situáciu dlžníkom.
Podľa navrhovanej úpravy bude môcť na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrhu na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní. V súčasnosti sa toto navyše obchádza, pretože je častokrát komplikované hľadať ďalšieho veriteľa, tie firmy sa medzi sebou niekedy nepoznajú, drobní živnostníci sa nepoznajú. Častokrát sa to robí aj tak, že veriteľ, ak má viac pohľadávok u toho istého dlžníka, nejakú z týchto pohľadávok predá a potom už sú dvaja majitelia pohľadávky a je to proste komplikované, stojí to zasa peniaze, pretože aj predaj pohľadávky je spojený s nejakou nie celkom príjemnou administratívou a formalitami. Čiže je to zneužívateľné, je to obchádzateľné a jednoducho toto si myslím, že situáciu zjednoduší.
Druhé a tretie opatrenie sa týka reštrukturalizácie, čiže tá druhá zmena sa týka možnosti beztrestne ukončiť práce alebo zmluvný vzťah so spoločnosťou, ktorá sa dostane do reštrukturalizácie. Ak je teda voči spoločnosti začaté reštrukturalizačné konanie, môže druhá zmluvná strana bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite skončiť zmluvný vzťah vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od tejto zmluvy, alebo môže pozastaviť práce bez skončenia zmluvného vzťahu. Podľa súčasnej úpravy, konkrétne podľa § 114 ods. 1 písm. d) nemôže druhá zmluvná strana, čiže veriteľ, vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom zároveň zákon stanovuje, že vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od nej je z tohto dôvodu neúčinné.
Podľa písm. e) toho istého odseku zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania sú neúčinné. Obe uvedené ustanovenia, čiže aj písm. d), aj písm. e) stavajú druhú zmluvnú stranu do pozície doslova rukojemníka firmy, ktorá mu dlží peniaze. Čiže, inými slovami, ten chudák, ktorému firma dlží peniaze, táto firma sa dostane do reštrukturalizácie, jemu je nad slnko jasné, že svoje pohľadávky zaplatené mať nebude, alebo ich nebude mať zaplatené v dohodnutej výške, je povinný podľa dnešnej úpravy zákona vykonávať pre túto firmu práce ďalej, dokonca častokrát ho to stojí peniaze, stojí ho to materiál, stojí ho to možno nákup nejakej techniky, technológie, nástrojov a tak ďalej, čiže stojí ho to peniaze, musí vykonávať prácu pre firmu, o ktorej vopred vie, že mu nezaplatí. Toto jednoducho nie je dobrý stav, je to absurdný stav.
Nami navrhovanou zmenou zákona dávame veriteľovi možnosť beztrestne, teda bez akýchkoľvek sankcií v sedemdňovej výpovednej lehote vypovedať zmluvu uzavretú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť, alebo dávame možnosť veriteľovi pozastaviť plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu, a to až do skončenia reštrukturalizácie. V záujme vyváženia tohto ustanovenia v prospech dlžníka pridávame do tohto paragrafu ustanovenie, že zmluvná strana, ktorá z dôvodu, že sa jej dlžník dostal do reštrukturalizácie, s ním vypovedala zmluvu alebo od nej odstúpila, alebo ktorá pre ňu pozastavila práce bez skončenia platnosti zmluvy, je povinná bezodkladne vykonať všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na zdraví a životoch. Veriteľ sa teda v takomto prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za životy a zdravie ľudí, ani keď pozastaví práce na akejkoľvek činnosti, či už s ukončením zmluvy, alebo bez nej. Čiže má tú možnosť, nebude ďalej rukojemníkom tejto spoločnosti, má tú možnosť ukončiť práce, ale nemôže tým ukončením spôsobiť nejaké nebezpečie na životoch alebo zdraví.
Tretí okruh zmien sa týka obmedzenia zúčastniť sa na verejnom obstarávaní pre tie firmy, v ktorých prebieha reštrukturalizácia. Inými slovami, ak sa firma dostala do reštrukturalizácie, nemá sa čo uchádzať o verejné zákazky. Toto ustanovenie upravujeme v zákone o verejnom obstarávaní.
Dámy a páni, pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie obchodnej spoločnosti a pracovných miest, čiže je to akýsi inštitút, ktorý má pomôcť zachrániť firmu pred tým, aby musela ísť do konkurzu, aby bola zlikvidovaná. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu.
Počas viac ako 9 rokov účinnosti tohto zákona sa však reštrukturalizácia stala nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor mnohých veriteľov, na úkor subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách od veľkých zadávateľov existenčne závislí. Toto fungovanie sa tu stalo akýmsi slovenským folklórom. Takéto praktiky sa dnes využívajú hlavne v sektore stavebníctva, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z verejných zdrojov a reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. Tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, deštruujú hospodársku súťaž a pôsobia likvidačne na celé segmenty podnikateľského sektora. Poškodzujú a likvidujú hlavne drobných podnikateľov, ktorí nemajú silu brániť sa, ktorí sa snažia využívať každú jednu pracovnú alebo podnikateľskú príležitosť, pretože pracovných príležitostí v ich regióne veľa nie je a často sa zadlžujú, aby si mohli kúpiť stroje, náradie, materiál, požičiavajú si financie, častokrát celé rodiny sa na to skladajú. Pritom firma, ktorá ich ako subdodávateľa naverbuje, už prvoplánovo dopredu vie, že im nezaplatí.
Je otázka, či v tejto súvislosti môžem spomenúť spoločnosť Váhostav, Doprastav. A nepoviem nič nové, sú to medializované informácie, že Váhostav, veľká, obrovská firma, silná firma pracujúca pre štát, dnes dlží svojim veriteľom desiatky miliónov eur. Ja som sa dopracovala k číslu 92, ale tie čísla sú rôzne. A táto spoločnosť zanecháva za sebou vyše 1 240 veriteľov, to sú všetko ľudia, ktorým bolo nezaplatené, častokrát sú to živnostníci, ktorí žijú zo dňa na deň, toto naozaj nie je číslo, nad ktorým by sme mávali rukou. A tých 1 240 ľudí dnes už s určitosťou vie povedať, že sa k svojim peniazom nedostane a ak sa k nejakým peniazom dostane, dostane sa len k nejakej časti, nebude mať vyplatené peniaze v plnej sume.
Chcem ešte na záver uviesť jednu dôležitú vec. Myslím si, že reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku. Myslím si, že tak ako bola mienená a čo ňou chcelo byť povedané, svoje miesto naozaj v našej legislatíve má. Avšak jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny zakladajúce vyššiu mieru ochrany veriteľov. Veľké firmy, akými sú už dnes viackrát spomínaný Váhostav alebo Doprastav, nemôžu za sebou jednoducho nechávať zlikvidovaných živnostníkov, pretože prvoplánovo počítajú s reštrukturalizáciou podniku. Je fajn, že tu máme nástroj na záchranu a ozdravenie firiem, ale prispejme aj k tomu, aby sme tu mali aj akýsi nástroj na ochranu tých dodávateľov, aby sme tu mali aj nástroj na ochranu a záchranu drobných podnikateľov a živnostníkov.
Tento môj predložený návrh je prvým zo série návrhov, ktoré plánujem na rokovanie Národnej rady v priebehu tohto roku predložiť a ktorých spoločným menovateľom je ochrana prevažne drobných podnikateľov, hlavne živnostníkov, pred tými podnikateľmi, ktorí využívajú nedokonalosť legislatívy na vyhýbanie sa plateniu faktúr.
A ja som veľmi rada, že už dnes tu bolo avizované, že takáto právna úprava sa chystá aj z dielne pána Hudackého. Ja budem veľmi rada, keď možno spojíme sily, keď možno prediskutujeme naše spoločné návrhy alebo teda návrhy, možno z toho vznikne niečo spoločné, vyprecizované, ale naozaj, už by sme nemali zatvárať oči pred tým, že tu jednoducho veľké firmy nechávajú za sebou desiatky, stovky a dnes už tisíce živnostníkov, ktorých doslova zlikvidujú.
Dámy a páni, chcem veľmi pekne poprosiť aj kolegov zo SMER-u, aby naozaj pred tým nezatvárali oči a ak nepodporia tieto naše návrhy zákonov, ja som to povedala už aj vo faktickej poznámke, nech prídu s vlastným návrhom, ale s touto situáciu jednoducho niečo treba robiť. Táto situácia nie je dobrá, živnostníci na dlažbe nie sú dobrí a mali by sme naozaj spraviť niečo preto, aby sme týchto ľudí uchránili, ochránili a aby títo ľudia mali priestor podieľať sa na hospodárskom živote Slovenska.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Budem pokračovať trošku v tom duchu boja proti neplatičom. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň aj zákon o verejnom obstarávaní.
K vypracovaniu a teda k predloženiu tohto návrhu zákona ma inšpirovali mnohí podnikatelia. Absolvovala som mnohé diskusie, mnohé stretnutia a tieto stretnutia mali mnoho spoločného. Toho mnoho spoločného by sa dalo zhrnúť do niekoľkých slov a tých niekoľko slov je, že na Slovensku sa prestáva dobre podnikať. A to už pomerne dlho. Tých dôvodov, prečo sa prestáva dobre podnikať, je, samozrejme, veľmi veľa, či už sú to novozavedené daňové licencie, ktorými budú práve teraz podnikatelia konfrontovaní, alebo sú to upravené doby odpisovania budov, navyše s istými známkami retroaktivity, čo určite naruší aj finančné manažmenty mnohých spoločností. Ďalej sú to neadekvátne dlhé zadržiavania dépeháčky pri prebiehajúcich kontrolách, čo tiež spôsobuje podnikateľom mnohé problémy, alebo je to novozavedená pracovná zdravotná služba, ktorá zase len vytiahne z podnikateľov nie vždy dôvodne, a povedzme si toto naozaj, že nie vždy dôvodne veľa peňazí z vačku.
Tu si dovolím pri tej pracovnej zdravotnej službe ešte pripomenúť jednu vec, že počas našej vlády sa nám podarilo pre prvú a druhú skupinu pracovnú zdravotnú službu úplne zrušiť, pretože pri týchto kategóriách je naozaj bezdôvodná.
Mohla by som menovať ďalej, ale budem sa teraz venovať tomu, čomu sa, čoho sa týka môj návrh zákona. Jedným z často pomenovávaných problémov našich hlavne menších a slabších podnikateľov sú neplatiči. Títo komplikujú život svojim dodávateľom, spôsobujú pre mnohých až likvidačnú druhotnú platobnú neschopnosť a čo je určite na tom zarážajúce, že mnohí takíto fungujú úplne beztrestne na trhu ďalej. Mnohí bez hanby položia s dlhmi jednu firmu, potom založia druhú firmu, beztrestne tí istí ľudia častokrát v tej istej kancelárii len prehodia tabuľku na dverách, napíšu tam iný názov spoločnosti a pokračujú ďalej a po nich potopa, a beztrestná potopa. Najväčší problém na tom je to, že toto je úplne beztrestné. Naša legislatíva je voči takýmto praktikám nastavená mimoriadne priaznivo a keď sa to skombinuje s veľmi problematickou vymožiteľnosťou práva, tak je to živná pôda pre prvoplánových neplatičov a pre podvodníkov.
Inštitút reštrukturalizácie, ktorý mal na jednej strane pomôcť zachrániť podnik pred úpadkom, sa doslova zneužíva voči drobným podnikateľom.
Cieľom predloženého návrhu je teda jednak zabrániť zneužívaniu inštitútu reštrukturalizácie a zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona obsahuje také tri okruhy. Prvý je ten, že podať návrh na vyhlásenie konkurzu bude môcť aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou. Čiže nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti. V súčasnosti môže veriteľ podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Toto je možné vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi, teda najmenej dvom, sťažuje situáciu veriteľom a, naopak, uľahčuje situáciu dlžníkom.
Podľa navrhovanej úpravy bude môcť na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrhu na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní. V súčasnosti sa toto navyše obchádza, pretože je častokrát komplikované hľadať ďalšieho veriteľa, tie firmy sa medzi sebou niekedy nepoznajú, drobní živnostníci sa nepoznajú. Častokrát sa to robí aj tak, že veriteľ, ak má viac pohľadávok u toho istého dlžníka, nejakú z týchto pohľadávok predá a potom už sú dvaja majitelia pohľadávky a je to proste komplikované, stojí to zasa peniaze, pretože aj predaj pohľadávky je spojený s nejakou nie celkom príjemnou administratívou a formalitami. Čiže je to zneužívateľné, je to obchádzateľné a jednoducho toto si myslím, že situáciu zjednoduší.
Druhé a tretie opatrenie sa týka reštrukturalizácie, čiže tá druhá zmena sa týka možnosti beztrestne ukončiť práce alebo zmluvný vzťah so spoločnosťou, ktorá sa dostane do reštrukturalizácie. Ak je teda voči spoločnosti začaté reštrukturalizačné konanie, môže druhá zmluvná strana bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite skončiť zmluvný vzťah vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od tejto zmluvy, alebo môže pozastaviť práce bez skončenia zmluvného vzťahu. Podľa súčasnej úpravy, konkrétne podľa § 114 ods. 1 písm. d) nemôže druhá zmluvná strana, čiže veriteľ, vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom zároveň zákon stanovuje, že vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od nej je z tohto dôvodu neúčinné.
Podľa písm. e) toho istého odseku zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania sú neúčinné. Obe uvedené ustanovenia, čiže aj písm. d), aj písm. e) stavajú druhú zmluvnú stranu do pozície doslova rukojemníka firmy, ktorá mu dlží peniaze. Čiže, inými slovami, ten chudák, ktorému firma dlží peniaze, táto firma sa dostane do reštrukturalizácie, jemu je nad slnko jasné, že svoje pohľadávky zaplatené mať nebude, alebo ich nebude mať zaplatené v dohodnutej výške, je povinný podľa dnešnej úpravy zákona vykonávať pre túto firmu práce ďalej, dokonca častokrát ho to stojí peniaze, stojí ho to materiál, stojí ho to možno nákup nejakej techniky, technológie, nástrojov a tak ďalej, čiže stojí ho to peniaze, musí vykonávať prácu pre firmu, o ktorej vopred vie, že mu nezaplatí. Toto jednoducho nie je dobrý stav, je to absurdný stav.
Nami navrhovanou zmenou zákona dávame veriteľovi možnosť beztrestne, teda bez akýchkoľvek sankcií v sedemdňovej výpovednej lehote vypovedať zmluvu uzavretú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť, alebo dávame možnosť veriteľovi pozastaviť plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu, a to až do skončenia reštrukturalizácie. V záujme vyváženia tohto ustanovenia v prospech dlžníka pridávame do tohto paragrafu ustanovenie, že zmluvná strana, ktorá z dôvodu, že sa jej dlžník dostal do reštrukturalizácie, s ním vypovedala zmluvu alebo od nej odstúpila, alebo ktorá pre ňu pozastavila práce bez skončenia platnosti zmluvy, je povinná bezodkladne vykonať všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na zdraví a životoch. Veriteľ sa teda v takomto prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za životy a zdravie ľudí, ani keď pozastaví práce na akejkoľvek činnosti, či už s ukončením zmluvy, alebo bez nej. Čiže má tú možnosť, nebude ďalej rukojemníkom tejto spoločnosti, má tú možnosť ukončiť práce, ale nemôže tým ukončením spôsobiť nejaké nebezpečie na životoch alebo zdraví.
Tretí okruh zmien sa týka obmedzenia zúčastniť sa na verejnom obstarávaní pre tie firmy, v ktorých prebieha reštrukturalizácia. Inými slovami, ak sa firma dostala do reštrukturalizácie, nemá sa čo uchádzať o verejné zákazky. Toto ustanovenie upravujeme v zákone o verejnom obstarávaní.
Dámy a páni, pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie obchodnej spoločnosti a pracovných miest, čiže je to akýsi inštitút, ktorý má pomôcť zachrániť firmu pred tým, aby musela ísť do konkurzu, aby bola zlikvidovaná. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu.
Počas viac ako 9 rokov účinnosti tohto zákona sa však reštrukturalizácia stala nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor mnohých veriteľov, na úkor subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách od veľkých zadávateľov existenčne závislí. Toto fungovanie sa tu stalo akýmsi slovenským folklórom. Takéto praktiky sa dnes využívajú hlavne v sektore stavebníctva, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z verejných zdrojov a reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. Tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, deštruujú hospodársku súťaž a pôsobia likvidačne na celé segmenty podnikateľského sektora. Poškodzujú a likvidujú hlavne drobných podnikateľov, ktorí nemajú silu brániť sa, ktorí sa snažia využívať každú jednu pracovnú alebo podnikateľskú príležitosť, pretože pracovných príležitostí v ich regióne veľa nie je a často sa zadlžujú, aby si mohli kúpiť stroje, náradie, materiál, požičiavajú si financie, častokrát celé rodiny sa na to skladajú. Pritom firma, ktorá ich ako subdodávateľa naverbuje, už prvoplánovo dopredu vie, že im nezaplatí.
Je otázka, či v tejto súvislosti môžem spomenúť spoločnosť Váhostav, Doprastav. A nepoviem nič nové, sú to medializované informácie, že Váhostav, veľká, obrovská firma, silná firma pracujúca pre štát, dnes dlží svojim veriteľom desiatky miliónov eur. Ja som sa dopracovala k číslu 92, ale tie čísla sú rôzne. A táto spoločnosť zanecháva za sebou vyše 1 240 veriteľov, to sú všetko ľudia, ktorým bolo nezaplatené, častokrát sú to živnostníci, ktorí žijú zo dňa na deň, toto naozaj nie je číslo, nad ktorým by sme mávali rukou. A tých 1 240 ľudí dnes už s určitosťou vie povedať, že sa k svojim peniazom nedostane a ak sa k nejakým peniazom dostane, dostane sa len k nejakej časti, nebude mať vyplatené peniaze v plnej sume.
Chcem ešte na záver uviesť jednu dôležitú vec. Myslím si, že reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku. Myslím si, že tak ako bola mienená a čo ňou chcelo byť povedané, svoje miesto naozaj v našej legislatíve má. Avšak jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny zakladajúce vyššiu mieru ochrany veriteľov. Veľké firmy, akými sú už dnes viackrát spomínaný Váhostav alebo Doprastav, nemôžu za sebou jednoducho nechávať zlikvidovaných živnostníkov, pretože prvoplánovo počítajú s reštrukturalizáciou podniku. Je fajn, že tu máme nástroj na záchranu a ozdravenie firiem, ale prispejme aj k tomu, aby sme tu mali aj akýsi nástroj na ochranu tých dodávateľov, aby sme tu mali aj nástroj na ochranu a záchranu drobných podnikateľov a živnostníkov.
Tento môj predložený návrh je prvým zo série návrhov, ktoré plánujem na rokovanie Národnej rady v priebehu tohto roku predložiť a ktorých spoločným menovateľom je ochrana prevažne drobných podnikateľov, hlavne živnostníkov, pred tými podnikateľmi, ktorí využívajú nedokonalosť legislatívy na vyhýbanie sa plateniu faktúr.
A ja som veľmi rada, že už dnes tu bolo avizované, že takáto právna úprava sa chystá aj z dielne pána Hudackého. Ja budem veľmi rada, keď možno spojíme sily, keď možno prediskutujeme naše spoločné návrhy alebo teda návrhy, možno z toho vznikne niečo spoločné, vyprecizované, ale naozaj, už by sme nemali zatvárať oči pred tým, že tu jednoducho veľké firmy nechávajú za sebou desiatky, stovky a dnes už tisíce živnostníkov, ktorých doslova zlikvidujú.
Dámy a páni, chcem veľmi pekne poprosiť aj kolegov zo SMER-u, aby naozaj pred tým nezatvárali oči a ak nepodporia tieto naše návrhy zákonov, ja som to povedala už aj vo faktickej poznámke, nech prídu s vlastným návrhom, ale s touto situáciu jednoducho niečo treba robiť. Táto situácia nie je dobrá, živnostníci na dlažbe nie sú dobrí a mali by sme naozaj spraviť niečo preto, aby sme týchto ľudí uchránili, ochránili a aby títo ľudia mali priestor podieľať sa na hospodárskom živote Slovenska.
Ďakujem.
Autorizovaný
11:50
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh...
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
11:52
Ja tak mám potrebu možno...
Ja tak mám potrebu možno povedať, že sa mi javí, že aj v tomto prípade ako keby sme spätne cez parciálne úpravy jednotlivých inštitútov sa snažili riešiť to, čo nefunguje preto, pretože nefunguje podstata systému, ak to mám takýmto spôsobom nazvať. Za normálnych okolností, keď je podnikateľovi iný podnikateľ dlžný, a to je teraz jedno, v akom je to vzťahu a či je to Váhostav, ktorý je dlžný živnostníkovi, alebo je to medzi inými dvomi podnikateľmi, tak podnikateľ, ktorý je veriteľ, pokiaľ ide o takýto bežný vzťah, podá návrh na platobný rozkaz, ten platobný rozkaz by mal mať v ruke najneskôr do mesiaca, na základe toho by mal začať exekúciu a do dvoch mesiacov by mal mať peniaze na účte. To je fungujúca situácia, ktorá vylúči tieto situácie, ktorým dnes čelíme. A my sa situáciám, ktorým dnes čelíme, snažíme čeliť rôznymi zásahmi do právnej úpravy reštrukturalizácie.
Vopred predosielam, že to nie je tak, že ja by som teraz chcela tvrdiť, že právna úprava a reštrukturalizácia je skvelá a že po skúsenostiach po iks rokoch netreba do nej vstúpiť. A keby všetky podniky na Slovensku boli ako Váhostav a Doprastav, tak by som dokonca možno povedala, že reštrukturalizáciu v našom právnom poriadku možno ani nepotrebujeme, pretože v skutočnosti sú to firmy, ktoré nie sú tí najväčší zamestnávatelia na Slovensku, a sú to firmy, ktoré sú strašne rýchlo nahraditeľné, pretože je to segment, kde je obrovská konkurencia, hej? Takže aj keby zbankrotovali, tak prídu iní a nakontrahujú v zásade asi tých istých ľudí, ktorí tie činnosti vykonávajú.
My reštrukturalizáciu potrebujeme mať v právnom poriadku asi kvôli iným podnikom a síce tým, ktorí sú naozaj veľkí zamestnávatelia. Ja neviem, poviem U. S. Steel alebo Podbrezová, hej? Že tam keby sa niečo stalo, tak stojí za to zachraňovať ten podnik cez reštrukturalizáciu a potom nemá zmysel ani hovoriť o tom, že veritelia nezabezpečení musia dostať 100 % úhrady svojej pohľadávky. Nie, tam sa bude hľadať ten balans, aby zamestnanosť ostala, aby zamestnanci dostali svoje platy a bude sa hľadať balans medzi uspokojením veriteľov, či zabezpečených, nezabezpečených alebo tých ostatných. Na to potrebujeme inštitút reštrukturalizácie.
Sledujúc niektoré vstupy do tej právnej úpravy pod dojmom Váhostavu, Doprastavu, mám pocit, že dokonca by sme sa mohli dostať do právnej úpravy, ktorá nám v tých prípadoch, kedy to budeme potrebovať, môže vážne skomplikovať reštrukturalizáciu, a opakujem, nie som tá, ktorá si myslí, že reštrukturalizácia nepotrebuje vážne preorať. Bola som pri tvorbe toho návrhu zákona, viem, s akými úmyslami bol tvorený. A myslím si, že v tomto priestore nefungujúcich inštitúcií vymáhateľnosti práva v zásade aj banky, ktoré majú pomerne silnú pozíciu jak v konkurzoch, tak v reštrukturalizácii, bola im daná cielene kvôli tomu, aby tá ich istota vymožiteľnosti pohľadávky bola vysoká, aby sa to prejavilo na úrokových sadzbách et cetera, čiže to malo svoj dôvod, že tú pozíciu vo veľkej miere zneužívajú predovšetkým v reštrukturalizácii. Pravdepodobne sú motivované tým, že keby také firmy ako Doprastav a Váhostav naozaj zbankrotovali, tak by sa ukázalo, že pravdepodobne ich miera zabezpečenia je pomerne slabá, čiže oni potrebujú udržať tú firmu, čiže je tam nejaká asi kolízia medzi týmito, kolúzia medzi týmito dlžníkmi a bankami.
Čiže som presvedčená o tom, že reštrukturalizovať bude treba, a myslím si, že to pozadie práve týchto reštrukturalizácií, o ktorých hovoríme, Doprastav a Váhostav, je pozadie firiem, ktorých má záujem niekto držať, dáva im štátne zákazky a zároveň je tu kolúzia s bankami. To chcem povedať, pretože od týchto dvoch reštrukturalizácií sa v zásade odvíjame a potvrdzuje mi to v zásade aj fakt, že táto vláda napriek tomu, že vedela, že Doprastav ide do reštrukturalizácie, že Váhostav ide do reštrukturalizácie, neurobila ale vôbec nič, lebo táto vláda dokáže prísť so skráteným legislatívnym konaním hocikedy s hocičím. Ale tentokrát neprišla so skráteným legislatívnym konaním. Ani s takým, aby povedala, reštrukturalizácie treba riešiť, ale teraz nám niečo padá na hlavu, tak tam dajme aspoň to minimum, že to minimum, nejaká suma tu bude, ktorú budú musieť tí dodávatelia dostať.
Neprišla a mohla s tým prísť, hej? Mala na to iks príležitostí.
Ja predkladám tiež návrh zákona, ktorý sa nesnaží riešiť reštrukturalizácie ako celok. Snaží sa naozaj riešiť len tento jeden malý výseč a prvýkrát som to predkladala v apríli minulého roku, to ešte nebol schválený reštrukturalizačný plán Doprastavu a Váhostav ešte nebol v reštrukturalizácii, len sa vedelo, že do nej pôjde.
Myslím si, že to, čo je kľúčový problém týchto dvoch reštrukturalizácií, je naozaj, že táto vláda drží Doprastav a Váhostav... (reakcie z pléna), končím, ... drží Doprastav a Váhostav, pretože má na tom nejaký záujem a je tu kolúzia aj s bankami. A druhou vážnou príčinou, prečo dodávatelia sú bezmocní, je, že počas týchto troch rokov sa absolútne nič nespravilo s rýchlosťou súdnych konaní, pretože to, čo má fungovať, jednoducho nefunguje. To som chcela k tomu principiálne povedať a možno aj preto, pretože priznám sa, že s týmto návrhom v niektorých bodoch nesúhlasím. Pretože ja vidím zmysel v tom, že keď mám jednu pohľadávku, tak si jednoducho riešim túto pohľadávku exekúciou a keď mám, keď existuje viac pohľadávok, tak potom na to je už konkurz, pretože zase, šijeme to nejakou ihlou na súčasné pomery, ale keď to takýmto spôsobom uvoľníme, tak si pamätám aj situácie vážneho zneužívania bankrotovej legislatívy aj na ako keby poškodenie konkurencie alebo až vydieranie. Mám pohľadávku, tak dám návrh na vyhlásenie konkurzu a už máš problémy. Takže ten balans tu proste jednoducho hľadať treba podľa mojej mienky, a preto som mala to entrée, pretože si uvedomujem, že všetky tieto návrhy prichádzajú z nejakej situácie, v dobrom úmysle, ale znovu sa musím vrátiť k tomu, že podstata problému ostáva nedotknutá.
Ďakujem pekne.
Áno, ďakujem pekne. Máme tu úplne legitímne, podľa mojej mienky, pretože najmä tie reštrukturalizácie Doprastavu a Váhostavu, samozrejme, vzbudili pozornosť, sú obrovským problémom a upozornili na právnu úpravu reštrukturalizácií, respektíve prax, ktorá sa odvinula okolo reštrukturalizácií ako takých, a máme tu teraz iks návrhov, respektíve očakávame aj ďalšie návrhy, ktoré sa budú týkať tejto témy.
Ja tak mám potrebu možno povedať, že sa mi javí, že aj v tomto prípade ako keby sme spätne cez parciálne úpravy jednotlivých inštitútov sa snažili riešiť to, čo nefunguje preto, pretože nefunguje podstata systému, ak to mám takýmto spôsobom nazvať. Za normálnych okolností, keď je podnikateľovi iný podnikateľ dlžný, a to je teraz jedno, v akom je to vzťahu a či je to Váhostav, ktorý je dlžný živnostníkovi, alebo je to medzi inými dvomi podnikateľmi, tak podnikateľ, ktorý je veriteľ, pokiaľ ide o takýto bežný vzťah, podá návrh na platobný rozkaz, ten platobný rozkaz by mal mať v ruke najneskôr do mesiaca, na základe toho by mal začať exekúciu a do dvoch mesiacov by mal mať peniaze na účte. To je fungujúca situácia, ktorá vylúči tieto situácie, ktorým dnes čelíme. A my sa situáciám, ktorým dnes čelíme, snažíme čeliť rôznymi zásahmi do právnej úpravy reštrukturalizácie.
Vopred predosielam, že to nie je tak, že ja by som teraz chcela tvrdiť, že právna úprava a reštrukturalizácia je skvelá a že po skúsenostiach po iks rokoch netreba do nej vstúpiť. A keby všetky podniky na Slovensku boli ako Váhostav a Doprastav, tak by som dokonca možno povedala, že reštrukturalizáciu v našom právnom poriadku možno ani nepotrebujeme, pretože v skutočnosti sú to firmy, ktoré nie sú tí najväčší zamestnávatelia na Slovensku, a sú to firmy, ktoré sú strašne rýchlo nahraditeľné, pretože je to segment, kde je obrovská konkurencia, hej? Takže aj keby zbankrotovali, tak prídu iní a nakontrahujú v zásade asi tých istých ľudí, ktorí tie činnosti vykonávajú.
My reštrukturalizáciu potrebujeme mať v právnom poriadku asi kvôli iným podnikom a síce tým, ktorí sú naozaj veľkí zamestnávatelia. Ja neviem, poviem U. S. Steel alebo Podbrezová, hej? Že tam keby sa niečo stalo, tak stojí za to zachraňovať ten podnik cez reštrukturalizáciu a potom nemá zmysel ani hovoriť o tom, že veritelia nezabezpečení musia dostať 100 % úhrady svojej pohľadávky. Nie, tam sa bude hľadať ten balans, aby zamestnanosť ostala, aby zamestnanci dostali svoje platy a bude sa hľadať balans medzi uspokojením veriteľov, či zabezpečených, nezabezpečených alebo tých ostatných. Na to potrebujeme inštitút reštrukturalizácie.
Sledujúc niektoré vstupy do tej právnej úpravy pod dojmom Váhostavu, Doprastavu, mám pocit, že dokonca by sme sa mohli dostať do právnej úpravy, ktorá nám v tých prípadoch, kedy to budeme potrebovať, môže vážne skomplikovať reštrukturalizáciu, a opakujem, nie som tá, ktorá si myslí, že reštrukturalizácia nepotrebuje vážne preorať. Bola som pri tvorbe toho návrhu zákona, viem, s akými úmyslami bol tvorený. A myslím si, že v tomto priestore nefungujúcich inštitúcií vymáhateľnosti práva v zásade aj banky, ktoré majú pomerne silnú pozíciu jak v konkurzoch, tak v reštrukturalizácii, bola im daná cielene kvôli tomu, aby tá ich istota vymožiteľnosti pohľadávky bola vysoká, aby sa to prejavilo na úrokových sadzbách et cetera, čiže to malo svoj dôvod, že tú pozíciu vo veľkej miere zneužívajú predovšetkým v reštrukturalizácii. Pravdepodobne sú motivované tým, že keby také firmy ako Doprastav a Váhostav naozaj zbankrotovali, tak by sa ukázalo, že pravdepodobne ich miera zabezpečenia je pomerne slabá, čiže oni potrebujú udržať tú firmu, čiže je tam nejaká asi kolízia medzi týmito, kolúzia medzi týmito dlžníkmi a bankami.
Čiže som presvedčená o tom, že reštrukturalizovať bude treba, a myslím si, že to pozadie práve týchto reštrukturalizácií, o ktorých hovoríme, Doprastav a Váhostav, je pozadie firiem, ktorých má záujem niekto držať, dáva im štátne zákazky a zároveň je tu kolúzia s bankami. To chcem povedať, pretože od týchto dvoch reštrukturalizácií sa v zásade odvíjame a potvrdzuje mi to v zásade aj fakt, že táto vláda napriek tomu, že vedela, že Doprastav ide do reštrukturalizácie, že Váhostav ide do reštrukturalizácie, neurobila ale vôbec nič, lebo táto vláda dokáže prísť so skráteným legislatívnym konaním hocikedy s hocičím. Ale tentokrát neprišla so skráteným legislatívnym konaním. Ani s takým, aby povedala, reštrukturalizácie treba riešiť, ale teraz nám niečo padá na hlavu, tak tam dajme aspoň to minimum, že to minimum, nejaká suma tu bude, ktorú budú musieť tí dodávatelia dostať.
Neprišla a mohla s tým prísť, hej? Mala na to iks príležitostí.
Ja predkladám tiež návrh zákona, ktorý sa nesnaží riešiť reštrukturalizácie ako celok. Snaží sa naozaj riešiť len tento jeden malý výseč a prvýkrát som to predkladala v apríli minulého roku, to ešte nebol schválený reštrukturalizačný plán Doprastavu a Váhostav ešte nebol v reštrukturalizácii, len sa vedelo, že do nej pôjde.
Myslím si, že to, čo je kľúčový problém týchto dvoch reštrukturalizácií, je naozaj, že táto vláda drží Doprastav a Váhostav... (reakcie z pléna), končím, ... drží Doprastav a Váhostav, pretože má na tom nejaký záujem a je tu kolúzia aj s bankami. A druhou vážnou príčinou, prečo dodávatelia sú bezmocní, je, že počas týchto troch rokov sa absolútne nič nespravilo s rýchlosťou súdnych konaní, pretože to, čo má fungovať, jednoducho nefunguje. To som chcela k tomu principiálne povedať a možno aj preto, pretože priznám sa, že s týmto návrhom v niektorých bodoch nesúhlasím. Pretože ja vidím zmysel v tom, že keď mám jednu pohľadávku, tak si jednoducho riešim túto pohľadávku exekúciou a keď mám, keď existuje viac pohľadávok, tak potom na to je už konkurz, pretože zase, šijeme to nejakou ihlou na súčasné pomery, ale keď to takýmto spôsobom uvoľníme, tak si pamätám aj situácie vážneho zneužívania bankrotovej legislatívy aj na ako keby poškodenie konkurencie alebo až vydieranie. Mám pohľadávku, tak dám návrh na vyhlásenie konkurzu a už máš problémy. Takže ten balans tu proste jednoducho hľadať treba podľa mojej mienky, a preto som mala to entrée, pretože si uvedomujem, že všetky tieto návrhy prichádzajú z nejakej situácie, v dobrom úmysle, ale znovu sa musím vrátiť k tomu, že podstata problému ostáva nedotknutá.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:01
Jozef MikloškoNezaplatenie rôznych faktúr takisto sa trestá okamžitými sankciami na mnohých malých úrovniach, elektrika, plyn, voda a tak ďalej, ale miliónové faktúry proste je národný šport neplatiť. Zadlžené firmy sa reštrukturalizujú, niekedy zrušia, ale znova pod iným menom začínajú a pokračujú v tej istej činnosti, pričom ich majitelia sú prakticky nepostihnutí a často ich ani nepoznáme.
Teda moja skôr poznámka alebo otázka aj na pani poslankyňu, prečo by sme si nemohli zobrať napr. Nemecko ako za vzor, kde majú celkom dobrý systém pre zabránenie tohto bezprávneho stavu, napr. podnikateľ, ktorý toto zapríčiní už tri roky, nemôže podnikať v danej brandži. U nás reštrukturalizujú, ani nie, zmenia, zrušia toto, dôjde nový, nová firma s novým názvom s tými istými ľuďmi a už zase podnikajú v tom istom, hoci majú nezaplatených množstvo faktúr z minulých teda nekalých praktík, by som povedal.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 12:01 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja som bol pred chvíľou druhý a už som sa aj prepracoval na prvé miesto, fajn. Ja chcem upozorniť na nevyrovnanosť nášho právneho systému a chcem podporiť to, čo hovorila pani poslankyňa. Napríklad podnikateľ sa dnes stáva dlžníkom voči zdravotnej poisťovni s viacerými postihmi, ak nezaplatí trikrát odvody. Teraz som včera čítal, že je snaha to zmeniť na celkovú sumu nad 100 eur, čiže to môže byť aj jeden odvod a už idú po vás.
Nezaplatenie rôznych faktúr takisto sa trestá okamžitými sankciami na mnohých malých úrovniach, elektrika, plyn, voda a tak ďalej, ale miliónové faktúry proste je národný šport neplatiť. Zadlžené firmy sa reštrukturalizujú, niekedy zrušia, ale znova pod iným menom začínajú a pokračujú v tej istej činnosti, pričom ich majitelia sú prakticky nepostihnutí a často ich ani nepoznáme.
Teda moja skôr poznámka alebo otázka aj na pani poslankyňu, prečo by sme si nemohli zobrať napr. Nemecko ako za vzor, kde majú celkom dobrý systém pre zabránenie tohto bezprávneho stavu, napr. podnikateľ, ktorý toto zapríčiní už tri roky, nemôže podnikať v danej brandži. U nás reštrukturalizujú, ani nie, zmenia, zrušia toto, dôjde nový, nová firma s novým názvom s tými istými ľuďmi a už zase podnikajú v tom istom, hoci majú nezaplatených množstvo faktúr z minulých teda nekalých praktík, by som povedal.
Ďakujem.
Autorizovaný
12:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:03
Ján HudackýVážená pani kolegyňa, ja iba krátko v súvislosti s reštrukturalizáciou. Ja súhlasím s vami do určitej miery, aj keď ešte nepoznám ten váš konkrétny návrh, s ktorým chcete prísť, v každom prípade tá reštrukturalizácia by mala byť skôr výnimka. Skutočne tam by mali byť splnené takéto predpoklady, ktoré jednoznačne nám dajú odpoveď, že firma, ktorá prejde reštrukturalizáciou, bude schopná v podstate v...
Vážená pani kolegyňa, ja iba krátko v súvislosti s reštrukturalizáciou. Ja súhlasím s vami do určitej miery, aj keď ešte nepoznám ten váš konkrétny návrh, s ktorým chcete prísť, v každom prípade tá reštrukturalizácia by mala byť skôr výnimka. Skutočne tam by mali byť splnené takéto predpoklady, ktoré jednoznačne nám dajú odpoveď, že firma, ktorá prejde reštrukturalizáciou, bude schopná v podstate v plnej sile pokračovať v svojej podnikateľskej činnosti a bude schopná uhradiť všetky záväzky, nielen tie, ktoré v podstate jej vyplynú zo zákona o konkurze, ak sa predtým dostane teda do konkurzu alebo do nejakých iných procesov, ktoré súvisia s úhradou ich záväzkov, ale že takáto spoločnosť bude po reštrukturalizácii skutočne ochotná a schopná uhradiť všetky existujúce záväzky v podstate v minulosti, ktoré v podstate sa, ktoré boli spojené s jej činnosťou. Takže je treba rozhodne, aby sme pracovali na nejakom ucelenom návrhu.
Ja takisto, keď som spomínal tento môj pripravovaný návrh, nebude to, samozrejme, nejaký celosystémový, ale bude riešiť minimálne ten problém tých pohľadávok, aby hlavne malí podnikatelia, živnostníci, dostali čo najviac zo svojej pohľadávky naspäť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 12:03 hod.
Ing.
Ján Hudacký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená pani kolegyňa, ja iba krátko v súvislosti s reštrukturalizáciou. Ja súhlasím s vami do určitej miery, aj keď ešte nepoznám ten váš konkrétny návrh, s ktorým chcete prísť, v každom prípade tá reštrukturalizácia by mala byť skôr výnimka. Skutočne tam by mali byť splnené takéto predpoklady, ktoré jednoznačne nám dajú odpoveď, že firma, ktorá prejde reštrukturalizáciou, bude schopná v podstate v plnej sile pokračovať v svojej podnikateľskej činnosti a bude schopná uhradiť všetky záväzky, nielen tie, ktoré v podstate jej vyplynú zo zákona o konkurze, ak sa predtým dostane teda do konkurzu alebo do nejakých iných procesov, ktoré súvisia s úhradou ich záväzkov, ale že takáto spoločnosť bude po reštrukturalizácii skutočne ochotná a schopná uhradiť všetky existujúce záväzky v podstate v minulosti, ktoré v podstate sa, ktoré boli spojené s jej činnosťou. Takže je treba rozhodne, aby sme pracovali na nejakom ucelenom návrhu.
Ja takisto, keď som spomínal tento môj pripravovaný návrh, nebude to, samozrejme, nejaký celosystémový, ale bude riešiť minimálne ten problém tých pohľadávok, aby hlavne malí podnikatelia, živnostníci, dostali čo najviac zo svojej pohľadávky naspäť.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:05
Daniel LipšicA iný problém je, že sú možnože prípady podvodných reštrukturalizácií, ako boli prípady podvodných a zmanipulovaných konkurzov v minulosti konkrétnych firiem, ktoré sa tuná stále spomínajú, ale nie som si celkom istý, že riešením je, nehovorím, že to robí vaša novela, lebo ja som ju teda podrobne nečítal, ale zablokovať reštrukturalizácie ako také. Koniec koncov ešte raz musím povedať, že pokiaľ ma pamäť neklame, tak jednotlivé triedy veriteľov hlasujú o reštrukturalizačnom pláne a musia ho odsúhlasiť, a potom následne ešte aj súd. Samozrejme, že sa hlasuje väčšinovo, ale podľa jednotlivých tried tým chcem povedať. Takže aby sme nerobili možno z niektorých naozaj podvodných firiem nejak pravidlo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 12:05 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ak som správne zachytil, tak ten návrh je, aby veriteľský konkurz mohol spustiť vlastne jeden veriteľ, čo podľa mojich veľmi skromných znalostí konkurzného práva je dosť problematické, pretože konkurz v zásade je definovaný kvôli početnosti veriteľov. Inak naozaj stačí, áno, minimálne dvoch teda, inak naozaj stačí cez exekúcie sa domôcť svojej pohľadávky súdnou cestou, a ten, reštrukturalizácia v princípe by mala prichádzať do úvahy len vtedy, a preto sa aj hlasuje na veriteľských schôdzach po jednotlivých triedach, keď výnos z konkurzu je nižší. To znamená, keď, áno, dostane veriteľ určite nie celú svoju pohľadávku, najmä teda nezabezpečený alebo neprednostný, ale dostane viac, ako by dostal v konkurze, teda v likvidačnom konkurze. To je hlavný princíp. Ak chceme urobiť reštrukturalizáciu spôsobom, že teda sa budú musieť vyplatiť všetci veritelia, tak sa vlastne zablokuje reštrukturalizácia. Proste nebude prebiehať.
A iný problém je, že sú možnože prípady podvodných reštrukturalizácií, ako boli prípady podvodných a zmanipulovaných konkurzov v minulosti konkrétnych firiem, ktoré sa tuná stále spomínajú, ale nie som si celkom istý, že riešením je, nehovorím, že to robí vaša novela, lebo ja som ju teda podrobne nečítal, ale zablokovať reštrukturalizácie ako také. Koniec koncov ešte raz musím povedať, že pokiaľ ma pamäť neklame, tak jednotlivé triedy veriteľov hlasujú o reštrukturalizačnom pláne a musia ho odsúhlasiť, a potom následne ešte aj súd. Samozrejme, že sa hlasuje väčšinovo, ale podľa jednotlivých tried tým chcem povedať. Takže aby sme nerobili možno z niektorých naozaj podvodných firiem nejak pravidlo.
Autorizovaný
12:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:07
Lucia ŽitňanskáNa pána poslanca Hudackého, tie čísla, ja som si to pozerala, dnes nie sú ešte...
Na pána poslanca Hudackého, tie čísla, ja som si to pozerala, dnes nie sú ešte štatistiky za rok 2014, ale k stavu ku koncu roku 2013 bolo prebiehajúcich cez 2 300 konkurzov a prebiehajúcich 150 reštrukturalizácií. Čiže tam je nepomer, môžeme sa rozprávať o tom, že či 150 je príliš veľa alebo je to nadužívaný inštitút, ale, samozrejme, že konkurz je mnohokrát mnohopočetne viac užívaný inštitút na riešenie úpadku dlžníka. A môžem zopakovať len to, čo som hovorila aj v mojom vystúpení. Myslím, že reštrukturalizáciu riešiť treba, ale znova by som s veľkou opatrnosťou len na základe príkladu Doprastavu a Váhostavu robila opatrenia, ktoré by mohli znefunkčniť ten inštitút pre možné iné prípady, ktoré budeme niekedy potrebovať.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 12:07 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Áno, ďakujem pekne. A nadviažem aj na to, čo povedal pán poslanec Lipšic, k tomu smeroval ten môj príspevok, že áno, máme asi niekde inde zásadné problémy, ktoré treba riešiť, ktoré nám potom vytvárajú prostredie, ktoré vytvára priestor pre možné podvodné konania, ale nemôžme s tým znegovať inštitút, ktorý právny poriadok potrebuje, aby sme ho mali.
Na pána poslanca Hudackého, tie čísla, ja som si to pozerala, dnes nie sú ešte štatistiky za rok 2014, ale k stavu ku koncu roku 2013 bolo prebiehajúcich cez 2 300 konkurzov a prebiehajúcich 150 reštrukturalizácií. Čiže tam je nepomer, môžeme sa rozprávať o tom, že či 150 je príliš veľa alebo je to nadužívaný inštitút, ale, samozrejme, že konkurz je mnohokrát mnohopočetne viac užívaný inštitút na riešenie úpadku dlžníka. A môžem zopakovať len to, čo som hovorila aj v mojom vystúpení. Myslím, že reštrukturalizáciu riešiť treba, ale znova by som s veľkou opatrnosťou len na základe príkladu Doprastavu a Váhostavu robila opatrenia, ktoré by mohli znefunkčniť ten inštitút pre možné iné prípady, ktoré budeme niekedy potrebovať.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:09
Uvádzajúci uvádza bod 12:09
Jana KiššováChcela som ešte reagovať na to, že my...
Chcela som ešte reagovať na to, že my nechceme, nie je tu pán Lipšic, ale chcela som teda reagovať na to, že naša novela vôbec nehovorí o zablokovaní reštrukturalizácie. Ja som to tu aj viackrát povedala, že reštrukturalizácia je určite nástroj, ktorý má v našej legislatíve priestor, a viem si aj predstaviť, že mnohé firmy a relevantné firmy vie zachrániť, vie zachrániť mnohé pracovné miesta. Čiže o tomto to nie je. Ide naozaj možno vychytať v ňom také momenty. A netvrdím, že všetko sa týmto rieši, nerieši sa zďaleka veľa vecí, ale niektoré veci naozaj riešiť treba. A treba pozerať aj na stranu tých dodávateľov, ktorí naozaj dneska ťahajú za kratší koniec a dneska sa tu tento inštitút zneužíva. Zneužíva sa masovo a toto rozhodne nie je dobrý stav.
Takže len toľko som chcela. A budem teda netrpezlivo čakať na ten návrh zákona, ktorý príde, a veľmi sa naňho teším a budem rada, keď možno aj budem k nemu môcť nejako prispieť. Ďakujem.
Ďakujem pekne. Ja naozaj len veľmi stručne chcem poďakovať za tie príspevky do diskusie a musím povedať, že s väčšinou aj súhlasím. A súhlasím aj s tým, že nie je šťastné, keď sa prijímajú zákony len preto, lebo nefunguje možno vymožiteľnosť práva, alebo preto, lebo tie, ktoré sú napísané, nefungujú. Tiež sa mi to nepáči, len ono je to potom veľmi taká veľká bezmocnosť, že čo s tým vlastne.
Chcela som ešte reagovať na to, že my nechceme, nie je tu pán Lipšic, ale chcela som teda reagovať na to, že naša novela vôbec nehovorí o zablokovaní reštrukturalizácie. Ja som to tu aj viackrát povedala, že reštrukturalizácia je určite nástroj, ktorý má v našej legislatíve priestor, a viem si aj predstaviť, že mnohé firmy a relevantné firmy vie zachrániť, vie zachrániť mnohé pracovné miesta. Čiže o tomto to nie je. Ide naozaj možno vychytať v ňom také momenty. A netvrdím, že všetko sa týmto rieši, nerieši sa zďaleka veľa vecí, ale niektoré veci naozaj riešiť treba. A treba pozerať aj na stranu tých dodávateľov, ktorí naozaj dneska ťahajú za kratší koniec a dneska sa tu tento inštitút zneužíva. Zneužíva sa masovo a toto rozhodne nie je dobrý stav.
Takže len toľko som chcela. A budem teda netrpezlivo čakať na ten návrh zákona, ktorý príde, a veľmi sa naňho teším a budem rada, keď možno aj budem k nemu môcť nejako prispieť. Ďakujem.
Autorizovaný