46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len vyjadriť to, že si myslím, že sa mi zdá vypustenie prednostného poskytovania zdravotnej starostlivosti, a teda vlastne aj pozmeňujúci návrh, ktorý s tým súvisí, veľmi čudné, nesprávne, nelogické. A neviem na koho je zameraný a komu má poslúžiť, pretože, ak pätnásti poslanci, ktorí tento pozmeňujúci návrh podpísali, chodia naozaj k lekárovi, tak ako k nemu chodia iní ľudia, tak by nemohli sedieť tu v tomto parlamente počas zasadania vtedy, keď tu majú byť alebo pracovať. To sa jednoducho nedá. A za to je to prednostné ošetrenie, aby ľudia, ktorí nemajú čas, si zaplatili za ten čas, ktorý týmto získajú. Nenachádzam logiku tohto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem.
Najskôr, pani poslankyňa Šípošová, no ja vám to vysvetlím. Ak takýto inštitút prednostného vyšetrenia neexistuje v okolitých krajinách, v Európskej únii a ani v Nemecku, tak potom ako to tí ľudia, Nemci si dovolia ísť na nejaké vyšetrenie?
A vy vlastne obhajujete to, že prednostné vyšetrenie môže fungovať tak, že lekár zoberie peniaze za to, že niekto v čakárni bude dlhšie čakať a ten druhý pôjde ďalej. To ste presne obhajovali, vážená pani poslankyňa, musím to povedať na priamo.
Čo sa týka pána poslanca Novotného. Viete, spomínate zrušenie tých 20- a 50-korunáčok. Ja si myslím, že to bolo správne, že sme to urobili. A pristúpili k tomu aj v iných krajinách v okolí, tuším v Českej republike, lebo sa ukázalo, že to vôbec nepomohlo tomu celému systému. Ale vy ste zároveň tvrdili, že predtým boli stanovené zákonom presné ceny za tie poplatky a zrušením tých 20- a 50-korunáčok sa stalo eldorádo. A čo zrazu, keď sme zrušili tie 20- a 50-korunáčky, sa ešte v zákone stalo, že začalo eldorádo? No ja vám to eldorádo poviem, lebo nikdy v zákone neboli regulované tieto ceny za poplatky. Jediné, čo tam je, sú služby, pán poslanec, a dobre si to tam pozrite, kde je povedané, aká cena sa môže, a to tam všetko ostáva, vybrať za lôžko a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nie je to tak, ako hovoríte. Snažíte sa to nejakým spôsobom zamotávať, aby ste obhajovali neobhájiteľné, pretože ste aj vy o tom presvedčený, že tento zákon je riešením, je účinnejší. A zakrývate to len tým, že snažíte sa predkladať niečo, čo inde funguje, ale keď ste to mohli vy schváliť a predložiť, ste to vôbec neurobili. A to je podľa môjho názoru z vašej strany neúprimné a nepoctivé. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval najprv na pána poslanca Novotného. Jeho otázka dvakrát zaznela, že kto riadi teda zdravotníctvo na Slovensku. Pán poslanec, podľa tvojich predstáv, ako si to teraz prezentoval, v podstate ak vláda alebo ministerstvo sa dohodne na nejakom zákone, rozhodnú sa, že pôjde to proste takýmto smerom a tak to sa schváli, tak si myslím, že tento parlament je potom zbytočný. To si asi teraz v tejto chvíli povedal. (Potlesk.) Ja si myslím, že štandardný proces alebo dĺžka procesu schvaľovania legislatívnych zámerov, či už novely alebo tvorby zákona, je štandardne taký polrok. A myslím si, že pri najlepšej vôli každá inštitúcia sa stretáva, v tomto prípade my sme sa intenzívne stretávali rok a pol s asociáciami lekárov, súkromných lekárov, s Jednotou dôchodcov, so skupinou ochrany práv pacientov. Tak ako si povedal niekoľkokrát, niekoľkokrát veľmi citlivú tému sme preberali z každej strany, aby naše rozhodnutie bolo čo najoptimálnejšie. Tak za rok a pol sme prišli k takému návrhu, aký sme prezentovali tu a teraz a, samozrejme, aj v prvom čítaní.
Tá myšlienka prednostné ošetrenie alebo vyšetrenie, či sa zruší alebo nezruší. Samozrejme, keď to niekto počuje, človek sa s tým zahráva. Ale v konečnej verzii sme ju predložili, tak ako sme ju predložili. Ale podľa mňa dôležitý je konečný efekt. To znamená, tak ako to tu už dneska zaznelo, to, čo robíme pre pacienta, ale všetci, všetci ako tu v parlamente, tak aj my na ministerstve. A ja si myslím, že je dôležitý záver a v tomto prípade to konečné znenie. A keď sa pýtaš, čo sme predkladali my a ako znie pozmeňujúci návrh, tak my v plnej miere tento pozmeňujúci podporujeme. Takže to je odpoveď. (Potlesk.)
Viackrát spomínané dvadsaťkorunáčky a päťdesiatkorunáčky. Áno, už v Čechách ich zrušili. Ale myslím si, že posledné vyjadrenie pána exministra Zajaca práve bolo, že už by sa k takým veciam nevracal a skôr je za systémové opatrenie, ktoré má nejaký rámec. A ja si myslím, že to, čo sme teraz urobili po desiatich rokoch, mimochodom, s poplatkami, sa tomu možno aj z jeho pohľadu trošku podobá. Takže má to nejaký charakter.
Viackrát si tu spomínal veľkú mieru kreativity lekárov. To si spomínal aj na zdravotníckom výbore. A viac-menej si naznačil nejaké tie možnosti, ako tie poplatky lekári nejako sofistikovane budú vyberať. No ak si poriadne prečítaš to znenie zákona, resp. tú novelu, ktorú my predkladáme, tak dneska tá možnosť tam veľká nie je, pretože keď to povieme veľmi jednoducho, tak nič iné, iba to, čo sa nachádza v nariadení vlády č. 777/2004 Z. z., môže lekár poslať na schválenie, samozrejme, s cenou, ktorú navrhuje, na VÚC-ku. A to mu bude VÚC-ka kontrolovať, či tú cenu dodržiava alebo nedodržiava. Následne bude dávať pokutu. A, samozrejme, týmto predloženým zákonom aj tá pokuta bude, tie peniaze ostanú pre VÚC-ku, nie pre štát, ako to bolo doteraz. To je ďalšia vec.
Spomínal si tu viackrát, že je to marketingový ťah. Ešte raz hovorím, tento zákon sa pripravoval rok a pol. Takže zhodou okolností časovo vyšiel teraz tak, ako vyšiel, aj čo sa týka udalostí, ktoré sa diali vlastne za posledné dni. A naznačil si, že absentuje moje vyjadrenie, čo sa týka nejakých skutočností, ktoré nastali minimálne posledný týždeň. Minister zdravotníctva riadi ministerstvo zdravotníctva, a teda ak je vyjadrenie hovorcu niekoľkokrát vo viacerých médiách, ktorým sa postaví k nejakej kauze nejako, tak je to aj vyjadrenie ministra.
Mimochodom, v pondelok večer, keď tá správa bola zverejnená, sme okamžite kontaktovali ministerstvo vnútra a vedeli sme, že v utorok ráno pán doktor bude na Národnej kriminálnej agentúre a bude vyšetrovaný. V podstate tlačovka tých troch opozičných poslancov bola až v utorok poobede, takže my sme reagovali okamžite. A, samozrejme, ja viem, že dôležité je z hľadiska opozície a politiky v médiách akože vystúpiť a dávať trestné oznámenia, aj keď my sme konali už dávno predtým. Takže to je k tomu toľko.
Čo sa týka pána poslanca Bastrnáka, on tu spomínal, aj viacerí tu spomínali cenový strop. Áno, naznačili to aj poslanci strany SMER, cenový strop, bolo by to možnože v tomto zákone, ktorý navrhujeme. A ak by sa to zrealizovalo, možnože by tento zákon bol úplne dokonalý. Ale nie je to také jednoduché, pretože ak si uvedomíme, že regulácia výkonov ako takých, ktorá je predmetom dohody alebo zmluvy medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, v podstate nie je cenová regulácia a je jednoznačne daná a ani tu neregulujeme, tak je absolútne paradoxom, ak sa bavíme o výkonoch, ktoré sú v tej sedemstosedemdesiatsedmičke, aby sme ich my regulovali nejakým iným spôsobom, pretože naráža to aj na zákon o cenách. A v podstate tam by sme sa mohli dostať do nejakého rozporu, keď by sme vlastne určovali nejaké maximálne ceny, ktoré tu zazneli. A mohli by sme o tom hovoriť, ako si naznačil, aká je tá cena v Bratislave, vo Svidníku. Ja vždycky hovorím jedno. A dneska tá cena nie je limitovaná. A zase tie ceny nie sú extrémne veľké, pretože ja vsádzam na zdravý rozum tých lekárov, pretože určite si dajú takú cenu, kde tí ľudia jednoducho danú službu môžu zaplatiť. Mimochodom, v súčasnosti cena prednostného ošetrenia sa pohybuje na Slovensku od 5 do 15 eur. Takže ja si myslím, že sú tie služby, ktoré ostali v sedemstosedemdesiatsedmičke, za ktoré budú lekári vyberať peniaze. Na inej tlačovke som zachytil, že zdravotník môže žiadať toto, za vodičák je to 100 eur, No tak nech to žiada, potom pacient k nemu nepôjde, ale pôjde do susedných dverí. Takže tú možnosť bude mať. Takže ja si myslím, že bolo by to iba kontraproduktívne a riešilo by to iba problém tomu doktorovi, ktorý to vlastne má.
Dovoľte mi, aby som na záver zhodnotil, respektíve zhrnul tie veci, ktoré tu už všeobecne zazneli, a síce, čo je dôležité, zopakujem.
Naozaj po desiatich rokoch prvýkrát robíme poriadok v tých poplatkoch, rušíme jednoznačne poplatky, ktoré sa nazývali poplatky, tých 6 poplatkov, ktoré, samozrejme, súvisia jednoznačne zo zdravotnou starostlivosťou, lebo, ako tu bolo povedané, nie je možné ošetriť, vyšetriť pacienta, pokiaľ on tam nepríde, teda pokiaľ nie je prizvaný, pozvaný, nie je možné, aby dostal lieky a zdravotné pomôcky bez poukazov. A prednostné ošetrenie rušíme tak isto.
Takže ja si myslím, že je to dobrý zákon. Samozrejme, nič nie je na prvýkrát ideálne. A, ako som povedal na zdravotníckom výbore, čas ukáže, ako sa uplatní v praxi. Ja som optimista a, samozrejme, je priestor ho vylepšovať ďalej. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozvoj poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocničnej oblasti prekonal v posledných rokoch veľký vývojový skok. Spôsobilo to najmä postupné zavádzanie nových vysoko špecializovaných diagnostických a liečebných postupov, komplexná elektronizácia nemocníc a zlepšovanie procesného riadenia. Tieto skutočnosti ovplyvnili aj zmenu nazerania na samotnú organizáciu starostlivosti o pacienta, pričom tendenciou je efektívnejšie využívať finančne náročnú akútnu infraštruktúru a zaviesť bezpapierové procesné riadenie, lepšie spolupracovať s poskytovateľmi následnej zdravotnej starostlivosti, a tak výrazne zvýšiť produktivitu samotných nemocníc.
Nemocnice na Slovensku v tomto kontexte dosahujú pomerne nízku úroveň produktivity, čo je spôsobené najmä ich zastaranou infraštruktúrou, priemerný vek nemocnice je 44 rokov, a nevyhovujúcim logistickým usporiadaním. Z uvedeného je zrejmé, že investíciami do rekonštrukcie existujúcich budov sú už možnosti zvyšovania produktivity takmer vyčerpané, preto je potrebné priniesť koncept postupnej výstavby novej modernej nemocnice.
Po vypracovaní Štúdie uskutočniteľnosti sa vláda Slovenskej republiky priklonila k alternatíve verejno-súkromného partnerstva. V samotnej príprave procesu výstavby nových nemocníc je mimoriadne dôležité realizovať dostatočne robustný prípravný proces, keďže nesprávne konfigurovanie nemocnice nie je problém len v investičnej fáze, ale aj v následných vysokých neefektívnych prevádzkových nákladoch, ktoré táto investícia vyvolá a ktoré môžu niekoľkonásobne prevýšiť samotnú investíciu.
V júli 2013 vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie Informáciu o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a zámer realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave a uložila Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky predložiť na rokovanie vlády Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave.
11. júna 2014 vláda Slovenskej republiky schválila Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave a Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave. Súhrnná správa, ako aj Štúdia uskutočniteľnosti – záverečná správa boli zverejnené na webovej stránke ministerstva zdravotníctva dňa 9. 1. 2015.
Počas augusta až do októbra roku 2014 sa uskutočnili stretnutia s možnými záujemcami o projekt novej nemocnice. Išlo o prekvalifikačné diskusie, ktorých cieľom bolo tento projekt priblížiť, zistiť záujem a zmonitorovať potenciálny trh. A zúčastnilo sa tam 26 firiem.
Termíny ďalších krokov sú indikatívne, pretože závisia od externých faktorov, ako počet žiadostí, účasť či správanie a reakcie účastníkov počas súťažného dialógu a podobne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky stanovilo termíny jednotlivých fáz verejného obstarávania, respektíve samotného projektu úmyselne na ich spodnej hranici, aby vytvorilo časový tlak na všetky zúčastnené strany. V prípade, že sa počas realizácie projektu vyskytnú objektívne skutočnosti, ministerstvo zdravotníctva môže jednotlivé fázy projektu predĺžiť. Časový plán je uvedený v prílohe.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že verejný obstarávateľ obstaráva koncesiu postupom súťažného dialógu, uvedené parametre predstavujú súčasný odhad a predpoklady verejného obstarávateľa, ktoré sa však na základe výsledkov dialógu môžu meniť a upraviť. Finálne parametre koncesie budú stanovené v súťažných podkladoch, ktoré budú výsledkom dialógu.
Ak dovolíte, dámy a páni, chcel by som spomenúť najčastejšie chybné interpretácie a na ne zareagovať.
Súťažný dialóg je najhoršia forma transparentného výberu partnera. Realita je taká, vzhľadom na samotný projekt považujeme tento model verejného obstarávania za optimálny. Práve pomocou súťažného dialógu budeme môcť so všetkými relevantnými stranami pripravovať súťažné podklady. A súťažný dialóg je jednou z možností výberu partnera, odmietame stanovisko, že ide o netransparentný postup.
Ďalšia chybná interpretácia. Vláda zámerne tajila materiál. Realita je taká, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nikdy nehovorilo o nesprístupnení dát, štúdia bola utajená v čase pred začatím výberového konania. Zverejnením štúdie sme nechceli dať potenciálnym záujemcom do rúk informácie o stratégii ministerstva. Hneď ako sme oznámili verejné obstarávanie, celú štúdiu sme zverejnili.
Ďalšia chybná interpretácia. Hovorilo sa, že nová nemocnica bude stáť 250 mil. Teraz sa v štúdii hovorí o zisku 6,3 mld. Štát tak súkromníkovi dáva 6,3 mld. Zákon o verejnom obstarávaní jasne hovorí, že daná suma nemôže obsahovať len investície na výstavbu, ktoré ministerstvo predpokladá vo výške od 200 mil. do 250 mil. eur, ale musí predstavovať celý súhrn ročných výnosov súkromného partnera počas 30-ročnej prevádzky. Na základe predpokladaných výpočtov vyplývajúcich zo Štúdie uskutočniteľnosti je táto suma v oznámení o začatí verejného obstarávania stanovená na 6,3 mld. eur. Táto suma však nie je zisk, to sú spomínané výnosy, čiže suma bez zaplatených nákladov na platy zamestnancov, prevádzku nemocnice a tak ďalej.
Ide o súkromnú nemocnicu, samozrejme, ďalšia chybná interpretácia. Ministerstvo zdravotníctva odmieta nesprávnu teóriu o tom, že ide o súkromnú nemocnicu. Štát bude nemocnicu priamo vlastniť, čiže bude mať nad ňou 100-percentnú kontrolu. Prevádzkovateľ nemocnice bude pre štát 100-percentne transparentný, štát bude mať neobmedzený prístup ku všetkým informáciám. Chceli by sme navyše zástupcov štátu v dozorných orgánoch prevádzkovateľa. Ak sa ukáže počas a v rámci dialógu potrebné nad rámec tejto pozície, aby bol štát spoluvlastníkom v spoločnosti prevádzkovateľa, budeme sa o tom uvažovať alebo sa usilovať.
Ďalšie chybné tvrdenie. Hovorí sa, že nemocnica bude zmluvne zvýhodnená. Odmietam tvrdenie o tom, že nemocnica by mala byť akokoľvek zvýhodnená. Budú sa na ňu vzťahovať rovnaké legislatívne pravidlá ako na iné nemocnice koncovej siete. V žiadnom prípade viac financií nedostane a balík bude rozdeľovaný rovnako.
Ďalšia chybná interpretácia. Nová nemocnica si bude vyberať iba ziskových pacientov, čiže akútnych. Nemocnica nebude nijako finančne zvýhodňovaná, vo vyrovnanom hospodárení sa bude musieť udržať predovšetkým svojou efektivitou a produktivitou. A akútny pacient nikdy nebol pre nemocnicu ziskový.
Štúdia uskutočniteľnosti počíta s platbou za dostupnosť. Celková suma je počas 30 rokov vyčíslená na takmer 180 mil. eur. Či je to poriadku? Cieľom ministerstva zdravotníctva je dosiahnuť nulovú platbu za dostupnosť. Potreba platby za dostupnosť vychádza z toho, ako rizikový vidí súkromný partner
daný projekt, čím je väčšie riziko, tým je nižší záujem o projekt a vyšší požadovaný výnos a potreba kompenzácie platbou za dostupnosť. Naši poradcovia pristúpili k posúdeniu projektu z konzervatívneho hľadiska, preto je tá suma taká, aká je, čiže vysokej miery vnímaného rizika. Avšak na základe diskusií počas predsúťažného dialógu sme zistili, že vnímanie rizika tohto projektu viacerými potenciálnymi partnermi je nižšie a viacerí indikovali, že platba za dostupnosť zrejme nebude vôbec potrebná, a teda bude nulová. Aj preto je cieľom ministerstva zdravotníctva počas súťažného dialógu nastaviť projekt tak, aby sa prípadné platby za dostupnosť eliminovali na nulu. Príjmy z verejného zdravotného poistenia v takom prípade plne postačia na pokrytie nákladov aj splatenie investície. Ešte raz však opakujem, naším cieľom bolo a stále je dosiahnuť, aby platba za dostupnosť bola nula.
Ďalšia interpretácia. Čo ak ale vyjednávania nepôjdu podľa vášho plánu, ale budú kopírovať štúdiu uskutočniteľnosti? Poradca bol podľa nášho názoru mimoriadne konzervatívny vo svojich odhadoch. Sme presvedčení a na základe skutočností predsúťažných dialógov môžeme povedať, že v rámci súťažného dialógu môžeme dosiahnuť lepšie podmienky tak, aby bola platba za dostupnosť nulová, opakujem.
Hovoríte, že súkromník dokáže postaviť nemocnicu o 40% lacnejšie ako štát. Na základe čoho toto tvrdíme? Tvorcovia štúdie vychádzali z medzinárodných porovnávaní. Je to na strane 100 štúdie pod čiarou, je tam vysvetlenie aj referencie zdrojov, na základe čoho štúdia predpokladá, že takýto projekt by štát postavil drahšie ako súkromný partner.
Súkromník dokáže dosiahnuť až o 100 % vyšší prevádzkový zisk ako štát. Nuž pravda je taká, že naozaj je dôležité si uvedomiť jednu vec. Čísla, ktoré sa takto prezentujú, predstavujú prevádzkový zisk len po prvom roku prevádzkovania. V štúdiu poradcovia vychádzali z toho, že po prvom roku dokáže štát dosiahnuť tento zisk na úrovni 10 %, čo je vlastne zisk rovnajúci sa zisku našim najlepšie hospodáriacim nemocniciam. V prípade medzinárodných referencií dokáže partner tento zisk dosahovať na úrovni 20 %. Je dôležité však vnímať vývoj tohto zisku naprieč celým 30-ročným obdobím, kde by štát na konci tohto obdobia (na základe efektívnej prevádzky, produktivity a nových procesov) dokázal tento zisk zvýšiť až na 23 %, súkromný partner by na konci 30-ročnej prevádzky dosahoval prevádzkový zisk na úrovni 28 %, čo je rozdiel len 5 percentuálnych bodov.
Ministerstvo zdravotníctva sa pri príprave nestretávalo, ďalšie tvrdenie v rámci štúdie, s odborníkmi a ani so samotnými zdravotníkmi. Toto vôbec nie je pravdivá informácia, pretože transparentnosť, otvorenosť a férovosť sú nosnými piliermi daného projektu. Sme sa stretávali so zdravotníkmi, rovnako aj so zástupcami lekárskej fakulty. Stretnutia boli aj so zástupcami zamestnancov, rovnako aj počas súťažného dialógu príde ten čas, keď sa do diskusií opäť zapojí aj odborná verejnosť. Ako príklad môžem uviesť to, že k pracovnoprávnym vzťahom sa budú vyjadrovať aj zástupcovia zamestnancov. Štúdiu si ministerstvo zdravotníctvo nerobilo samo, každý fakt a argument sa dá overiť, stačí si prečítať Štúdiu uskutočniteľnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte mi na záver uviesť a zhrnúť pár základných faktov.
Súčasná zastaraná infraštruktúra nemocníc na Slovensku nie je schopná adekvátne reagovať na požiadavky v oblasti zlepšenia produktivity a efektivity a implementácie nových diagnostických a liečebných postupov. Výška investícií dlhodobo nedosahuje úroveň potrebnú na pravidelnú obnovu nemocníc a v posledných rokoch má klesajúci trend a tento nedostatok spôsobil výrazný nárast viditeľného a skrytého investičného dlhu. Preto ministerstvo zdravotníctva považuje projekt výstavby nových nemocníc za kľúčovú podmienku zvyšovania kvality a efektívnosti a produktivity.
Ministerstvo zdravotníctva má prioritný záujem o investície do univerzitných fakultných nemocníc, nakoľko tieto nemocnice poskytujú koncovú zdravotnú starostlivosť a sú základňou pre vzdelávanie, vedu, výskum v biomedicínskej oblasti. Dlhodobo najkritickejšia situácia z hľadiska stavu infraštruktúry je Bratislava, ktorá je špecifická aj tým, že na území hlavného mesta nie je možné využívať štrukturálne fondy Európskej únie. Predchádzajúce rozhodnutia v oblasti investícií do ústavnej zdravotnej starostlivosti v Bratislave boli v minulosti viac determinované samotnou požiadavkou dostavby komplexu Rázsoch a boli pripravované bez rozsiahlej analýzy ekonomických dopadov a ich možností. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1399 z 26. januára 2015 pridelil informáciu o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave (tlač 1392) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s termínom do 3. februára 2015 s tým, že výbor bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vo výbore. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval informáciu na svojej 43. schôdzi dňa 3. februára 2015.
Informáciu o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave (tlač 1392) odôvodnil vo výbore minister zdravotníctva Slovenskej republiky Viliam Čislák.
Výbor prijal uznesenie, v ktorom informáciu o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave zobral na vedomie a odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť túto informáciu do programu 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky poveril Emíliu Müllerovú predniesť správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Vážený pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Dovoľte mi, aby som predniesla návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 12. februára 2015: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave (tlač 1392).“

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som si vedomý toho, že niektorí ste už pomerne unavení, ale toto je tak závažná téma, ku ktorej treba vystúpiť.
Myslím, minulý týždeň som vystupoval a niektorí z vládnej strany sa cítili urazení tým, čo som povedal, aj keď som ich priamo neurazil. Tak teraz budem hovoriť vyslovene faktograficky, číslo po čísle, nebudem vás zaťažovať nejakými ťažkými počtami, ale len veľmi jednoduchými, aby sme možno dospeli k tomu, prečo si myslím, že Štúdia uskutočniteľnosti je nešťastná a nemala by slúžiť ako základ pre výstup, že univerzitná nemocnica sa má robiť formou PPP. K tomu dospejem a budem mať k tomu aj návrh uznesenia.
Štúdia uskutočniteľnosti bola schválená, ak sa nemýlim, 11. júna 2014. A následne bola zverejnená v januári tohto roku, čo považujem za veľmi dobré, že prišlo k odtajneniu alebo zverejneniu informácií, na základe ktorých sme dospeli k záverom, že nemocnicu treba postaviť formou PPP projektu, teda verejno-súkromného partnerstva.
Pán minister tu hovoril o tých najväčších obavách, ktoré vyplývajú aj z predloženej informácie. To pri čom som sa ja pozastavil, keď som čítal tú informáciu, bolo, že hovoríte, že súkromník dokáže postaviť nemocnicu o 40 % lacnejšie ako štát. Na základe čoho to tvrdíte? To bola otázka ako keby vyšla z verejnosti. A vy ste odpovedali.
Tvorcovia štúdie vychádzajú z medzinárodných porovnaní. Na strane 100 tejto štúdie pod čiarou je vysvetlenie referencie zdrojov. Inými slovami, tu bolo jasne povedané, prečo je PPP výhodnejší ako čisté financovanie z verejných zdrojov. Je to krásna citácia. Ja sa k nej potom dostanem. Ale je to pomerne dôležité.
Ešte možno treba pred tým povedať, že zámerom bolo uskutočňovať univerzitnú nemocnicu cez PPP projekt, cez model verejného obstarávania označovaný ako PSC a cez špecifický model. Tieto tri modely sa vyskytli v tej štúdii, ktorá bola základom pre výsledok, a výsledok je PPP projekt tej nemocnice, zvíťazil PPP.
V prvom rade musím povedať, že ja absolútne nespochybňujem to, že nemocnicu hlavné mesto potrebuje. Je to najväčšie mesto, kde tá zdravotná starostlivosť nepochybne nie je taká, akú by občania očakávali, preto čo do zámeru výstavby nemocnice s týmto súhlasím.
Ale to, kvôli čomu vystupujem, sú, ako som predznačil, závažné okolnosti Štúdie realizovateľnosti, ak nie závažné chyby, na základe ktorých sme dospeli k výsledku, že 6,3 mld., objem celej tej investície toho balíka zo štátneho rozpočtu pôjde formou verejno-súkromného vlastníctva, teda najmä cez súkromníka s tým, že štát bude vlastníkom, ale bude platiť koncesiu nejakému súkromníkovi, 6,3 mld., to je obrovská suma. A myslím si, že mali by sme povedať, že čím je väčšia suma, tým by sa mal brať väčší ohľad na to, aké údaje vstupovali do tej Štúdie realizovateľnosti.
A musím povedať ešte možno dve poznámky.
Keď si zoberiem to, že je to práve pán Robert Fico, ktorý je zástancom silného štátu a neprivatizácie a toho, že všetko súkromné je zlé, radšej nech o tom rozhoduje štát, teraz som tak nemilo prekvapený, že ide práve tuto cestou PPP projektu. Ale vyšlo mu to z tej štúdie. Netrúfam si povedať, že tá štúdia bola zmanipulovaná, ale tie čísla v nej sú chybné.
A rovnako tak tiež to súvisí s pánom Ficom. Mnohí si spomínate, kolegovia, že pri slovách zisk v zdravotníctve to bolo také červené súkno pre pána premiéra. A teraz ten zisk predsa len ide na základe rozhodnutí jeho vlády dohadzovať súkromníkom. Myslím, že to je celkom čarovné.
Ale sľúbil som, že budem vecný a tak sa o to pokúsim.
Teda na základe toho projektu za 740-tisíc eur (Štúdia uskutočniteľnosti) sme dospeli k tomu, že ideme stavať nemocnicu. V prvom rade na základe čoho to bolo celé postavené? Keď si to zoberiem, tá štúdia hovorí o objeme 350 mil. eur, ak by to robil výlučne štát, ak sa nemýlim, ale už vami predložený materiál, ktorý prišiel dnes do parlamentu, hovorí o celkových výdavkoch 165 mil. To je prvá taká disproporcia, ktorej nerozumiem, beriem, môže to byť chyba a výsledky by sa nemuseli až tak odlišovať, ale predsa 200 mil. hore-dole sa mi nezdá byť v poriadku. Čiže toto je prvý problém a ak teda niektorí úradníci robia odhady, ktoré sa líšia 2,5-násobne alebo 2-násobne, 110 %, ak to rátam na percentá, nie je to, myslím, správne.
Treba, myslím, povedať, že chyby, na ktoré budem poukazovať vo svojom vystúpení, sa prvýkrát objavili na webe jedného nemenovaného denníka, ktorý je pomerne nový. A bol to pán Marián Jánoš, myslím, že ho treba pomenovať, úzky spolupracovník nadácie Proti korupcii, ktorý veľmi výstižne pomenoval to, na čom stojí víťazný variant. Ja to budem citovať, aby to bolo naozaj presné: „Väčšia finančná výhodnosť PPP variantu v porovnaní so štátom ako investorom stojí na dvoch kľúčových kritériách, a to na odhadovanej nižšej prevádzkovej ziskovosti...“ (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.)
No tak už sme došli úplne presne. Škoda, že to nie je vidieť. Tá tabuľka ukazuje, že prevádzková ziskovosť, ak by to bol štát, je 10 až 23 %, to je prvý riadok, a ak by to bol súkromný investor, je to 20 až 28 %. To je prvé kritérium, keď sa javí, že PPP je lepší.
Ďalej to, čo je veľmi významné z aktuálnej hodnoty peňazí, je počiatočná investícia. Ak by to bol štát, je to 350 mil., ak by to bol súkromný investor, je to 254 mil. eur. To hovorí tá štúdia, ktorá je teda predmetom celého tohto vystúpenia.
Následne sme prišli k tzv. čistej súčasnej hodnote projektu, kde tie čísla neboli až také rozdielne, nebola tam tak obrovská priepasť, ale treba si povedať, ako sme k nim prišli.
Ale ešte predtým poviem, celkom som prekvapený, a stotožňujem sa s názorom pána Jánoša, ako je možné, že už štát sám osebe hovorí, že je zlý hospodár. Keď vy nejakého úradníka urazíte, že je neefektívny, alebo skôr poviete mu pravdu v zásade, že je neefektívny alebo neodborný, a to hovorí táto štúdia, to hovorí to, čo si nechal štát objednať, tak ten človek sa bude cítiť veľmi zle. Urazí sa, bude vás žalovať, proste bude to oheň a síra. Tu s týmito východiskami ministerstvo úplne v pohode ráta, nemá s tým najmenší problém. Ja netvrdím, že štát bude vždy za každých okolností lepší hospodár, ale tu sa bavíme o miliónoch eur, sú to zásadné rozdiely v percentuálnom vyjadrení.
Tu mi nedá nepripomenúť riešenie, aby bol štát lepší hospodár. A to som predkladal spolu s kolegom Mičovským a s kolegom Hraškom, keď sme navrhovali úplne nový zákon o výbere zamestnancov, ich odmeňovaní a zodpovednosti, tých zamestnancov, ktorí pôsobia ako nominanti v štátnych firmách, teda vo firmách s majetkovou účasťou štátu, kde by bolo jasné, možno bol na nich vyvíjaný nátlak, boli by motivovaní na to, aby tie výsledky boli ďaleko lepšie, ako sú teraz. To je len možno na okraj.
Čiže dajme relevanciu tejto štúdii, že štát je zlý hospodár, povedzme, že je to v poriadku. A dospejeme potom k číslam, ktoré hovoria o tom, že ak by štát staval nemocnicu, bolo by to na základe výsledkov tejto štúdie o 37,8 % drahšie, ako keby to robil súkromník, pretože externisti, ktorí pomáhali štátu, vypočítali, je to uvedené na strane 100 štúdie, že nová univerzitná nemocnica, okrem iného treba povedať, bude 51 % štandardná stavba, 49 % neštandardná stavba. Na základe tohto a nejakých finančných modelov vypočítali, že to predraženie bude takéto, 51 % v tom vlastne prvý súčin pre 51 % pre neštandardné krát 51 %, čo je predraženie štandardné, vypočítané podľa jednej analýzy, ktorú budem taktiež citovať, plus 49 % neštandardná časť krát predraženie 24 %. Vyjde nám potom výsledok 37,8 %. Toto vychádza z tej štúdie.
Podľa analýzy je zdrojom štúdie Mott and MacDonaldu z roku 2002. Teda je to 12 rokov stará analýza výsledkov o tom, aká bola tá realita vo Veľkej Británii, ale pri jej podrobnom preštudovaní vyjde na povrch niekoľko zaujímavých zistení, pretože vo vzorke firmy Mott and MacDonald sú iba tri PPP projekty, čo sa týka štandardnosti, to je tam ten posledný riadok, a nie je žiaden projekt (neštandardné budovy). Teda to číslo, ktoré bolo vyjadrené ako nejaké percento, nevychádza zo žiadnych relevantných podkladov. To je oficiálna štúdia dohľadateľná na internete, číslo nula, žiaden údaj. Ale ministerstvo to akceptovalo a pán minister povedal vo svojom vystúpení, že sú tam overiteľné fakty a vy ste si ich overovali, spomenuli ste stranu 100, to je zase strana 100. A my sme si to teda tiež overovali. Došli sme k tomuto číslu (nula).
Vy používate percento 24 alebo 51. To treba povedať, neviem, z čoho vychádzate? Myslím si, že na to, aby sme vyhodnotili ten projekt tak, že je výhodnejší PPP, je to, myslím, uznáte, asi málo.
Navyše, nie je ani pravda to, že použité percentá navýšených investičných výdavkov sú rozdielom verejnej zákazky oproti PPP, tak ako je to tvrdené v tej štúdii. Ono sú to vlastne iba historické premietnutia navýšenia verejných zákaziek bez akéhokoľvek porovnania, čo sa stalo v Británii v rokoch 1982 až 2002. Za dvadsať rokov vo Veľkej Británii verejné zákazky boli o toľkoto drahšie.
A je tam zaujímavé číslo, to je ten posledný riadok, 2 % štandardné budovy PPP, navýšenie je iba o 2 %, čo je možno zaujímavé, ale určite skresľujúce, keď aj tá samotná štúdia hovorí, že toto predraženie sa týkalo až od približne konečnej fázy projektu, teda nie počiatočnej, keď projekt sa začína nejakou štúdiou, realizáciou, vybudovaním infraštruktúry.
Ten posledný riadok, to číslo je jedna z tých posledných fáz a pri verejných zákazkách sa to hovorí od počiatočnej fázy. To sú hrušky a jablká. To sú dve neporovnateľné kategórie.
Inými slovami, teda priemerné navýšenie investičných výdavkov verejnej zákazky oproti PPP nie je teda možné získať zo zdroja, na ktorý sa konzultanti odvolávajú, nie sú tam porovnateľné údaje. Tá štúdia ako taká nemusí byť zlá. A teraz hovorím o štúdii Mott and MacDonaldu, ktorá slúži ako základ pre štúdiu, ktorá bola základom pre ministerstvo. Ale pre náš prípad, pre našu nemocnicu je nepoužiteľná.
A tiež sa pýtam, ako môže byť vstupný údaj, ktorý uvádza iba tri štandardné budovy PPP, podklad na to, aby sme vedeli povedať, či je to výhodnejšie alebo nevýhodnejšie?
A okrem toho štúdia Mott and MacDonaldu bola použitá našimi konzultantmi ešte aj zle. Boli tam zamenené čísla, páni a dámy. A som vám predtým ukázal podobný súčet súčinov. Teraz vidíte prvý súčin krát 24, predtým 51. (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) To použilo ministerstvo zo štúdie od našich konzultantov. Tí ale zle prebrali číslo z tej podkladovej štúdie, tam namiesto 51 bolo 24, respektíve opačne a pri tom druhom 49 %, čo je tá neštandardná budova, krát 51 % toto sú reálne čísla, naši prebrali číslo 24. Ono sa javí ten výsledok, že je to 0,6, hej, 37,8 %, 37,2 %, 0,6 %, čo v zásade možno nehrá rolu. Ale nie je to vôbec pravda. Ja verím, síce nevidím tu pána Kollára, ale možno sa tomu bude venovať, tá čistá súčasná hodnota sa radikálne zmenila, inými slovami, tie nediskontované peňažné toky išli 4 mil. eur na základe tohto, povedzme reálneho výsledku v prospech štátu. To znamená, ak by tí konzultanti použili správne čísla, vyšlo by to číslo o 4 mil. lepšie v prospech štátu, ako je teda súčasný PPP. A zoberte si, že by to bolo o 1, 2, 3 % menej, možno tak dospejeme k záveru, že variant špecifického modelu, prípadne variant verejného obstarávania by bol výhodnejší a nebol by to PPP, lebo iba 0,6 % nám urobilo 4 mil. v peňažných tokoch.
Ak sa ešte vrátim k tej štúdii Mott and MacDonaldu ako som povedal, ona nemusí byť ako taká zlá, len pre náš prípad je nepoužiteľná. A mne sa to proste nezdá úplne správne, ak používame takúto štúdiu, v časti ktorej pre náš prípad, je verejne známa, dosť som mal s ňou chvíľku starosti aj teda po konzultácii s tým blogerom pánom Jánošom, sme dospeli k tomu, že existuje verejne známa kritika tejto štúdie, že ona má malý súbor príkladov preto, aby sme mohli vyhodnotiť závery, že sú dobré alebo zlé.
A konzultanti pre ministerstvo patria k veľkej štvorke a treba povedať, že ja som presvedčený o tom, že o tejto kritike v tej štúdii, ktorú použili, mali vedomosť. Nie je to neznáma kritika a tá oponentúra z toho, čo som čítal, je pomerne tvrdá a pomerne vecná.
Takže, inými slovami, ak nie sú overiteľné dáta, ktoré použilo ministerstvo od svojho konzultanta, ako vieme povedať, že štúdia má dobrý výsledok? Totiž ak nie sú dobré vstupy, nemôžu byť dobré ani výstupy. A ja teraz celkom otvorene priznávam, možnože ten PPP projekt je dobrá verzia, ale nie na základe tejto štúdie. Z tej štúdie, myslím si, sa nedá vyčítať toľko, aby sme mohli my rozhodnúť o 6,3 mld. eur len tak, bez toho, aby sme sa nad tým nepozastavili.
A taká perlička, taký bonbónik je verejné obstarávanie na túto štúdiu, ktorého sa podľa Úradu pre verejné obstarávanie zúčastnili dva subjekty. Z nich prvé bolo to konzorcium tých konzultantov, ktorí vyhrali, a druhý tam bol istý pán, fyzická osoba, ktorú ministerstvo vyhodnotilo ako ponuku, pričom zároveň povedalo, že nesplnilo podmienky pre verejné obstarávanie, ergo to znamená, že nemalo sa zúčastniť verejného obstarávania. Bola by tak iba jedna ponuka. A pritom zákon o verejnom obstarávaní hovorí, že ak je predložená iba jedna ponuka, verejné obstarávanie sa zruší alebo bude poskytnuté vysvetlenie, prečo narábame iba s jednou ponukou. Takže, ešte raz, bola iba tá jedna ponuka, tá druhá ponuka bola vyhodnotená ako taká, ktorá nespĺňala podmienky. Vysvetlenie tu nebolo dané, preto dá sa konštatovať, že to verejné obstarávanie bolo v rozpore so zákonom. Bolo to už samotné verejné obstarávanie na Štúdiu uskutočniteľnosti. To je, myslím, celkom závažná chyba a, ak sa nemýlim, myslím, je to na podnet Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý môže tak uložiť sankciu, prípadne aj zrušiť toto verejné obstarávanie. Ale to nie je mojím účelom.
Mojim účelom je, ak teda ministerstvo nebude konať samé, minimálne by malo žiadať zľavu z ceny diela na tú štúdiu, ktorá inak má, treba povedať, okolo 200 strán. Čiže nevyzerá to ako úplný pamflet, ale za 740-tisíc by som od tejto štúdie očakával informácie, ktoré sú overiteľné a relevantné, preto odporúčam ministerstvu, aby dalo túto štúdiu prepracovať a až na základe štúdie, ktorá bude hodnoverná, sme vyhodnotili, či nemocnicu treba stavať PPP projektmi.
A uznesenie, ktoré navrhujem, je: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť prepracovanie Štúdie uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 11. júna 2014, a to tak, že budú zohľadnené všetky relevantné, dostupné a aktuálne analýzy výhodnosti a nevýhodnosti PPP projektov.“
Verím, že toto uznesenie podporíte, hlavne kolegovia z vládnej strany, aby sme mohli na základe relevantných údajov rozhodnúť o tom, či nemocnica formou PPP je pre Slovensko dobrá alebo zlá. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán kolega Kadúc. Vo svojom vystúpení ste hovorili o tom, že štát je zlý hospodár. Je to taká všeobecná až, by som povedal, fráza, ktorá je všade vo svete používaná. A hovorí sa v nej o tom, že štát vždycky hospodári trošku horšie ako súkromný sektor. Ale pre obe vlády Roberta Fica to platí dvojnásobne. Prvá vláda Roberta Fica zanechala po sebe 8-percentný deficit HDP. To bola grécka cesta. Ale ešte ani to nestačilo. A nechali po sebe pre všetky budúce vlády, pre všetkých ministrov financií PPP projekt Pribina, ktorý dneska platíme. A podpísali ďalšie PPP projekty, ktoré, našťastie, vláda Ivety Radičovej, minister Figeľ zrušili. Druhá vláda Roberta Fica pripravuje PPP projekt, obchvat Bratislavy (D4 a R7). A zároveň tu dneska rokujeme o PPP projekte nemocnice. Dalo by sa povedať obe vlády Roberta Fica milujú PPP projekty. A je to veľmi nezodpovedné, veľmi nezodpovedné takto zadlžiť všetky budúce vlády, a tým všetkých daňových poplatníkov na niekoľko desaťročí do budúcnosti. Je to nezodpovedné. Vlády by mali spravovať verejné financie rozumne, efektívne. A z týchto efektívne spravovaných verejných financií by mali prípadne stavať diaľnice alebo nemocnice a nemali by takto nezodpovedne to nechať na budúce generácie splácať to. A je im to jedno dneska, koľko to bude stáť, a nechajú to na súkromného investora.

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba krátko zareagujem. Myslím si, že všetci, ako tu sedíme, a možno to aj médiami zaznelo, ste sa rozhodli, že ten komplex Rázsoch treba dostavať. Je pritom dôležité iba, akou formou to bude. Pred chvíľou ste, pán Kadúc, povedali, že je to nehodnoverná štúdia. Ja si myslím, že je to seriózne, že už vôbec tá štúdia je v parlamente, pretože za ňou, pokiaľ mám ja teda vedomosť ako primátorka, nasleduje projekt. A projekt je podrobnejší, projekt je ten, podľa ktorého sa presnejšie vlastne tento PPP projekt bude realizovať. Takže ja si myslím, že nie je namieste, aby sme si tu teraz nadávali, že strana SMER tu ide niečo zlé urobiť, niečo tunelovať, ale je namieste, jednoducho aby sme si povedali, v tej štúdii čo je podstatné, možno odborne čo je dobré, čo nie je dobré. A potom možno podľa tohto projektu, ktorý príde, sa budeme riadiť. A podľa tohto projektu si potom môžeme povedať, či naozaj k niečomu takému dôjde alebo nedôjde. Čiže ešte sme len na začiatku. Seriózne sme prišli tu so štúdiou a vy už ste to všetko zatratili, aj keď vo všetkých médiách stále rozprávate, že ten komplex treba dostavať, treba modernú nemocnicu. Áno, treba ju, ale treba sa nám dohodnúť a treba mať aj konsenzus, ako k tomu dospejeme, lebo vy ste boli tiež pri vláde, ale nikdy ste k tomu nedospeli, ale chceli ste to riešiť. Takže poďme si povedať spoločne to riešenie, ale nie okamžité zatracovanie. Ďakujem pekne.

Ja o tom budem hovoriť v rozprave rozsiahlejšie, ale je absurdné, aby vláda, ktorá v mnohých prípadoch tvrdí, že štát je oveľa hospodárnejší vlastník ako súkromník, prišla s analýzou, ktorá tvrdí, že o 40 % stavia súkromná firma lacnejšie. Tu mám viaceré iné štúdie z Británie ohľadne PPP a ukazuje sa, že jedna štúdia na pár projektoch je absolútne účelovo použitá v tomto prípade.
Budem hovoriť aj o tom, ako prebiehalo výberové konanie na dodávateľa, o tom, ako ministerstvo porušovalo infozákon, keď nechcelo na moje žiadosti zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti, ale ak to je naozaj tak, že ministerstvo zdravotníctva je presvedčené, že nemocnice stavia o tak výrazne lacnejšie súkromný sektor, ako je možné, že novú nemocnicu ministerstva vnútra a obrany stavia štát v centre Bratislavy na Cintorínskej. Ako je to možné? Ako je možné, že projekt za možno 60 mil. eur stavia štát, vtedy nebolo PPP výhodné, a teraz zrazu výhodné PPP je pri nemocniciach? Ako je to možné zdôvodniť? Možnože vtedy nemal nejaký súkromný investor ani žiadna finančná skupina záujem. Teraz sa v médiách vyskytujú tri subjekty, J&T, Penta a AGEL. To je pekná trojica. Tak zrazu proste socialistický SMER tvrdí, že súkromné vlastníctvo a nič iné je na svete najefektívnejšie. Je to veľmi zaujímavé. A čachre v tých analýzach, vo verejných obstarávaniach len zdôrazňujú alebo potvrdzujú to, že je to vopred určený projekt pre zrejme finančné skupiny, ktoré sú blízke strane SMER, ale ten projekt je pre občanov výrazne nevýhodný.