46. schôdza

Ďakujem. Ďakujem, Miro, myslím, že to bol veľmi dobrý úvod do tejto diskusie, ale niektoré otázky by som tu ešte doplnil.
Tá prvá otázka je na základe Štúdie uskutočniteľnosti. V zásade sa hovorí o tom, že ak by sa zavreli súčasné tri nemocnice, tak tá nová by ako keby kapacitne pokryla to, že by nám to vedela nahradiť, ale ministerstvo stále v otázke nemocnice v Ružinove je také nejasné.
A otázka teda je, či vlastne máme počítať aj so zavretím ružinovskej nemocnice, a tým pádom by to nepokrývalo celý ten dopyt, ktorý máme v súčasných troch nemocniciach, alebo ružinovská nemocnica ostane otvorená a tým pádom nebudú naplnené kapacity tej novej.
Druhá otázka je, prečo, keď vlastne nám tá štúdia celkom jasne ukazuje a je objednaná z ministerstva a v podstate aj ministerstvo sa ňou riadi, že v súkromných rukách dokážu tie nemocnice fungovať lepšie aj vykazovať väčšie zisky, aj hospodáriť lepšie s peniazmi, prečo tým pádom je zastavené odštátňovanie nemocníc ako také. Už za vlády Ivety Radičovej sme prišli na to, že tie nemocnice, ktoré museli fungovať tak ako firmy, tak dokázali skonsolidovať vlastné financie, dokázali skonsolidovať vlastné fungovanie a dokázali minimálne hospodáriť na nule, keď nie so ziskami. Prečo nepokračuje aj na základe takýchto štúdií celoplošne v zdravotníctve proces odštátňovania nemocníc, tak ako bol naštartovaný, keď aj takéto štúdie ukazujú, že v súkromných rukách tie nemocnice jednoducho prosperujú lepšie? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Ja by som chcel reagovať asi iba na pani Vaľovú. Ja som nenadával vám, ja som ani nepovedal, že sa tu tuneluje. Ja som sa pokúsil normálne vyjadriť nejaké znepokojenie nad tým, že tá štádia, na základe ktorej vláda sa rozhodla realizovať projekt PPP, má proste medzery, má chyby, má preklepy a stála 740 eur. To by sa proste nemalo stávať. A opakujem to, ak máte niekde zlé vstupy, tak je vysoko pravdepodobné, že budú zlé aj výstupy. A my sa tu bavíme o 6,3 mld. eur na 30 rokov. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Ja som pri vláde, pri moci nebol, ja som v parlamente teraz tretí rok, čiže k tomu argumentu, že mohol som to spraviť, sa vyjadrím. No nemohol som to spraviť.
A ste povedali, že ja som ten projekt zatratil. No nezatratil som ho, ja som povedal, že ten projekt kľudne môže byť dobrý, len som veľmi úctivo požiadal toto plénum, aby schválilo uznesenie, ktorým bude vláda zaviazaná, aby zabezpečila prepracovanie tej štúdie s relevantnými číslami, celkom korektne. A neviem, akú hľadáte tam zasa chybu.
A musím povedať, že mám k dispozícii všetky materiály, o ktorých som hovoril. Ktokoľvek, kedykoľvek môže prísť za mnou, môžeme o tom hovoriť, úplne v pohode, len aby sme naozaj spravili z tej nemocnie alebo z toho projektu niečo, čo má byť efektívne, reálne, nemá z toho byť tunel, ak vy ste hovorili, že to bude tunel predsa.
A či je to ešte otvorené? No otvorené to je asi tak, že je lehota na predkladanie žiadostí o účasť do 27. 2. 2015, skončenie súťažného dialógu 30. 8., lehota na ponuky 15. novembra, vyhodnotenie ponúk 15. 12. 2015. Tu už sú dané presné termíny, ako sa to bude realizovať. Kde to máte otvorené?

Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a z rozpravy a, pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovaného návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 78, proti bolo 6, zdržalo sa 44 poslancov.
Návrh sme schválili.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, do ktorej sa nikto nehlási.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spravodajca, uveďte záverečné hlasovanie.

Ježík, Jozef, poslanec NR SR
Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, gestorský výbor odporúča schváliť tento zákon.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 77, proti bolo 6 poslancov, zdržalo 47.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh novely zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu v zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Pristúpime teraz k prerokovaniu

návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh uznesenia je pod tlačou 1412 a máte ho rozdaný v laviciach.
Prosím, aby Národná rada vzala na vedomie, že vystúpením z klubu poslancov za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – Demokratickú stranu a zánikom tohto klubu 19. novembra 2014 poslanec Martin Fedor týmto dňom stratil členstvo v osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a poslanec Viliam Novotný stratil členstvo v osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu uvedeným dňom.
Zároveň poslanci členovia príslušných poslaneckých klubov navrhujú zvoliť poslanca Jaroslava Demiana za člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, poslanca Dušana Jarjabka za člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a poslanca Pétera Vörösa za člena výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Chce sa niekto z poslancov k tomuto návrhu vyjadriť? Nie je tomu tak.
Pristúpime teraz k hlasovaniu o tomto návrhu uznesenia, tak ako to máte uvedené v tlači 1412.
Prosím, prezentujme a hlasujme o zmenách v zložení výborov Národnej rady, ktoré vyplynuli zo zániku klubu SDKÚ – DS.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za hlasovalo 113, proti boli 3, zdržalo sa 10, nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie, ako aj teda zmeny v zložení výborov Národnej rady schválili.

Pristúpime teraz k rokovaniu o

návrhu na voľbu predsedov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Tlač máte pred sebou pod číslom 1411.
Prosím, aby Národná rada vzala na vedomie, že poslanec Miroslav Číž sa vzdal funkcie predsedu mandátového a imunitného výboru k 10. decembru 2014, poslanec Viliam Novotný sa vzdal funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií k 10. decembru 2014 a poslanec Martin Fedor sa vzdal funkcie predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva k 1. decembru 2014.
V tejto súvislosti poslanci členovia príslušných poslaneckých klubov navrhujú zvoliť poslanca Ľubomíra Petráka za predsedu mandátového a imunitného výboru a pána poslanca Alojza Přidala za predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Pýtam, či sa niekto chce vyjadriť k tomuto návrhu. Nie je tomu tak.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa čl. 92 ods. 1 ústavy predsedu výboru volí v tajnom hlasovaní Národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu, ktoré vykonáme na dvoch hlasovacích lístkoch. Na hlasovacom lístku máte uvedené, hlasujem „za“, „proti“, „zdržiavam sa“. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“. Platný je len ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná len jedna z alternatív. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.
Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh tajného hlasovania, súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.
Pristúpime teda k vykonaniu tajného hlasovania.

(Akt tajného hlasovania.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, mnohí z nás boli pacientmi možno, možno sme mali príbuzných v niektorej z bratislavských nemocníc a videli sme, kľúčové nemocnice v Bratislave, ako sú na Kramároch či Mickiewiczovej, nie sú v dobrom stave, niektoré oddelenia sú tam naozaj v žalostnom stave. Kým v niektorých krajských alebo okresných mestách sa z programovacieho obdobia 2007 až 2013 podarilo zrekonštruovať alebo vybudovať časť nemocníc ako napríklad v Prešove celý pavilón interného oddelenia, Bratislava vzhľadom na nemožnosť uchádzať sa o európske zdroje, bola z tohto procesu vylúčená.
Keď si uvedomíme, že nemocnice v Bratislave slúžia nielen bratislavským pacientom, alebo teda ľuďom s trvalým pobytom v Bratislave, ale ako koncové zariadenia minimálne pre okolité kraje a za prácou dochádzajú do Bratislavy týždenne tisíce ľudí, je naozaj namieste konštatovať, že stav bratislavských nemocníc nie je na úrovni hlavného mesta moderného európskeho štátu. Preto plán začať novú nemocnicu stavať, ktorá by predstavovala moderné zdravotnícke zariadenie na úrovni 21. storočia, oceňujem, podobne ako môj predchodca Richard Raši, minister v prvej Ficovej vláde alebo ja ako minister som podporoval vybudovanie novej nemocnice, v tomto prípade vo forme dobudovania komplexu Rázsoch. Ale v tomto prípade novú nemocnicu Bratislava nielenže si zaslúži, ale ju aj potrebuje.
Na druhej strane vidíme PPP projekty v iných rezortoch, ktoré vláda a strana SMER podporila a sú pre Slovensko výrazne drahé, resp. v iných krajinách sú schopní zrealizovať podobné projekty za výrazne menej peňazí. Musíme preto byť ako odborne, tak politicky ostražití. A musíme každý budúci projekt podrobiť preskúmaniu ako odbornému, tak politickému tak, aby občania nemuseli roky platiť viac, ako je nutné, a aby pre štát bol daný projekt výhodnejší, ako keby staval sám. To je podstata aj PPP projektu.
Keď som si študoval čísla tohto projektu zo Štúdie uskutočniteľnosti, musím povedať, že v niektorých častiach som bol nemilo prekvapený tým, ako ministerstvo zdravotníctva predpokladá, že súkromník dokáže byť oveľa efektívnejší v prevádzke, tak aj v stavbe ako štát. Po ale hlbšom študovaní som usúdil, že to tak nemusí byť a pre súkromníka je preto tento projekt tak výhodný, lebo štát bude pravdepodobne skryte financovať výstavbu a prispeje na prevádzku nemocnice inak, ako je to dnes v nemocniciach bežné. Poviem, prečo si to tak myslím. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že celý ten projekt by mal stáť 6,3 mld. eur po dobu 30 rokov, čo predstavuje priemerný ročný výnos asi 210 mil. eur ročne. Samotná výstavba by mala stáť okolo 250 mil. eur.
V Štúdii uskutočniteľnosti, budem citovať, sa uvádza, že: „Nevyhnutnou podmienkou priechodnosti akéhokoľvek realizovateľného variantu je pripravenosť vlády akceptovať potrebu finančnej angažovanosti štátu," to znamená inými slovami, že vláda, nehovorím, že sa priamo zaväzuje, ale súhlasí s tým, že asi bude musieť nejakým spôsobom v budúcnosti pomôcť tomuto súkromnému investorovi nejakými platbami, ktoré nie sú hneď na prvý pohľad zrejmé. Kľúčovým momentom je, a to je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo sa vláda rozhodla pre PPP projekt, aby nemocnica nežiadala príspevky z verejných financií. Keby totiž štát staval nemocnicu z rozpočtu, rátalo by sa to do verejného dlhu. A to si pri dnešných prísnych európskych pravidlách nemôžeme dovoliť.
Finančnú angažovanosť štátu ministerstvo zdravotníctva ešte pod vedením Zuzany Zvolenskej nepripúšťal. Zuzana Zvolenská (exministerka) sama v polovici minulého roku, bolo to v júli minulého roku, tvrdila, že ten navrhovaný finančný model nepredpokladá dodatočné verejné prostriedky okrem financovania z verejného zdravotného poistenia. Pravdepodobne toto je dôvod, prečo tak dlho sa tá Štúdia uskutočniteľnosti tajila, inak si to neviem vysvetliť. Z týchto informácií vyplýva, že ministerka naozaj od začiatku zavádzala verejnosť, pretože zo Štúdie uskutočniteľnosti vyplýva, že tento projekt si na svoju prevádzku nezarobí z prevádzkového zisku.
Teraz zverejnená štúdia počíta vo všetkých modeloch s tým, že štát bude investorovi platiť každoročne tzv. platbu za dostupnosť. Je to rádovo každoročne v miliónoch eur až do výšky zhruba 180 mil. eur za celé obdobie. Ministerstvo zdravotníctva tu odmieta, že nemocnica bude mať výhodnejšie zmluvy so štátnou všeobecnou zdravotnou poisťovňou a rovnako ako Štúdia uskutočniteľnosti nič potenciálnym investorom nespomína o zavedení DRG systému po roku 2016, ktorý môže takisto zásadným spôsobom ovplyvniť financovanie zdravotnej starostlivosti, môže ovplyvniť platby v tejto nemocnici, keď bude spustené, a tým pádom nutnosť platby od štátu za dostupnosť. Ministerstvo ale pripustilo, že peniaze od VšZP tam budú štruktúrované inak, ako je to v súčasnosti v prípade univerzitných nemocníc.
Nová nemocnica by mala mať 945 postelí, to znamená asi 4 % všetkých postelí v nemocniciach v Slovenskej republike, pričom v prvom roku má mať príjmy 130 mil. eur, to znamená asi 8 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť, na lôžkovú.
Priemerný príjem, a tu by som sa chcel naozaj pozastaviť, je počítaný tak, že na jedno lôžko bude zhruba dvojnásobný oproti zvyšku Slovenska, čo ale nekorešponduje s tvrdením ministerstva zdravotníctva, že by mala táto nová nemocnica iné platby, ako ostatné univerzitné nemocnice. Preto sa chcem opýtať pána ministra, s čím vlastne počíta financovanie a s akými číslami počíta financovanie na túto nemocnicu.
Členovia výboru pre zdravotníctvo dostali informáciu minulý týždeň o zámere výstavby, kde, budem citovať, ministerstvo píše, že: „Na základe diskusií počas predsúťažného dialógu ministerstvo zistilo, že vnímanie rizika potenciálnymi investormi alebo partnermi je nižšie a viacerí indikovali, že platba za dostupnosť nebude potrebná.“ Ešte raz, v oficiálnom dokumente ministerstva je napísané, že viacerí indikovali (potenciálni investori), že platba za dostupnosť nebude potrebná. A ministerstvo tvrdí, treba objektívne povedať, že jeho snahou tu bude nulová platba za dostupnosť. Je to logické, pretože akákoľvek platba za dostupnosť, v najhoršom prípade tých 178 mil. eur by už malo dopad na štátny dlh ako nákup služieb, ale problém je ten, že vnímanie projektu investormi je postavené na informáciách zo Štúdie uskutočniteľnosti. A zrejme v tejto Štúdii uskutočniteľnosti nie sú všetky informácie také, aké naozaj nám ukazuje realita. Možno aj toto je dôvod, prečo sa robí, nechcem teda povedať dodatočná Štúdia uskutočniteľnosti, ale dodatočné zisťovanie tohto projektu, na ktorý bolo vysúťažených, myslím, 2,2 mil. eur.
V uvedenej Štúdii uskutočniteľnosti, budem zase citovať, sa tiež uvádza, že: „Po výstavbe novej nemocnice je odporúčané zatvorenie a nahradenie prevádzok v Starom Meste, na Kramároch a v Ružinove a zachovanie prevádzky v Petržalke.“ Táto štúdia ráta s úsporami na mzdách, personálu asi vo výške 20 mil. eur, s tým, že o polovicu menej má byť lôžok a súčasný počet zamestnancov sa má znížiť najmenej o 600, tiež považuje za jedno z najvyšších rizík prepúšťanie zamestnancov a upozorňuje na hrozbu štrajku. V každom prípade všetci zamestnanci, je to logické, zo spomínaných troch nemocníc (na Kramároch, Mickiewiczovej a v Ružinove) do novej nemocnice automaticky neprejdú, otázne je aj zachovanie ich platov.
Komora sestier napríklad zdôraznila, že v žiadnom prípade s uvedeným návrhom nemôže súhlasiť, a upozornila, že už dnes u nás je nedostatok sestier a na jednu sestru pripadá zhruba 15 pacientov. V časti o zdravotnom personáli sa tam navyše tvrdí, že mzdy zdravotníkov sú stabilizované a že v budúcnosti sa neočakáva žiadny dramatický rast miezd. Toto je napísané v tej Štúdii uskutočniteľnosti. Takéto tvrdenie neodzrkadľuje riziká, pretože všetci vieme, že nevyriešené platy sestier a ďalšie zvyšovanie platov lekárov je realitou týchto dní alebo tohto roku minimálne finančného a budúcich rokov. A myslím si, že táto úprava, ktorá sa ešte neudiala, môže práve ovplyvniť zase ďalšiu platbu za príslušnú dostupnosť, ktorá bude musieť byť zaplatená štátom.
Myslím si, že zmyslom PPP projektu by malo byť, aby to nebolo pre štát nevýhodné, Slovensko sa tak musí vyvarovať toho, že súkromník bude mať garantovaný profit a riziká bude znášať štát alebo zdravotné poisťovne.
S PPP projektmi v zdravotníctve zatiaľ nemáme na Slovensku skúsenosť, a preto šanca, že tento projekt zlyhá, nie je vôbec zanedbateľná. Preto si myslím, že je nevyhnutné, aby tento projekt bol pod dôkladnejšou odbornou a politickou kontrolou, aby štát a občania nemuseli znášať vyššiu finančnú záťaž, ako je to bežné v iných európskych krajinách.
A verím tomu, že ministerstvo zdravotníctva už naozaj nepristúpi k takému postupu, akého sme boli svedkom, keď dlhé mesiace nesprístupnilo odbornej aj laickej verejnosti Štúdiu o uskutočniteľnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Milé dámy, vážení páni, rokujeme o mimoriadne závažnej téme, ktorá sa týka peňazí daňových poplatníkov, ale, samozrejme, aj toho, aký bude ich zdravotný stav. Nikto nespochybňuje potrebu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, už to tu bolo spomínané, vieme, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé časti nemocnice či na Kramároch, v Ružinove alebo na Mickiewiczovej, ale musím povedať, že to, akým spôsobom pristúpilo k tejto štúdii a k tomuto projektu ministerstvo zdravotníctva, je mimoriadne podozrivé. Pritom výsledky, ktoré boli publikované, veľmi jednoznačne indikujú jednu vec, najskôr ste zadefinovali, aký chcete mať výsledok. A tomu ste prispôsobili metodiku a metódy a štúdie, ktoré boli využité v analýze.
Ja tu mám, a budem z toho aj citovať, mnoho ďalších štúdií, aj zahraničných, aj zo zdravotníctva, aj Európskej komisie, ktoré porovnávajú PPP a konvenčný model, a vychádzajú úplne inak. Čiže ministerstvo zobralo jednu štúdiu, respektíve boli to vaši poradcovia, spred trinástich rokov, ktorá porovnávala zrejme neporovnateľné, úplne malú skupinu projektov. A z toho ste vyvodili záver ako napríklad ten, že súkromník stavia o 40 % lacnejšie, bodka. A budem hovoriť potom podrobnejšie, jednak v čom sa tá analýza mýli a k čomu dochádzajú štúdie iné vrátane štúdie Európskej komisie pre projekty PPP v zdravotníctve, ale aj ďalšie. Ja z nich budem citovať a ak ma nepreruší pán predsedajúci, tak niektoré pasáže budú aj v angličtine, aby to nebolo posúvané, že si nejako prekladom neviem manipulujem to, a aby to bolo autentické. (Reakcia z pléna.) Prosím? Rokovací poriadok máme. Ja to pre vaše účely tak pracovne preložím.
Po prvé, už to bolo spomínané, začali ste veľmi zle, začali ste tu tým, že ste celú Štúdiu uskutočniteľnosti utajili. Ja tu mám rozhodnutia vášho ministerstva za bývalej ministerky Zvolenskej, keď som na jeseň minulého roku ja osobne ako fyzická osoba žiadal podľa infozákona, aby mi bola tá štúdia zverejnená, poskytnutá. Ministerstvo to do decembra, predpokladám, zamietlo, s odôvodnením, že ide o utajený materiál a je utajený preto, že by mohli byť ohrozené bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. A že nie sú ohrozené, toho dôkazom je, že to bolo zverejnené. Vy ste potom, pán minister, na zdravotníckom výbore, že ten dôvod bol, aby vopred neboli známe zámery ministerstva. Ale infozákon nepozná taký dôvod na zákaz zverejnenia informácie, na utajovanie informácie, že nechceme, aby ľudia, ktorí nás platia, vedeli o našom zámere. Čo to je za blbosť? To rozhodnutie bolo nezákonné. A to, že ste to zverejnili následne, lebo už ste to museli zverejniť, potvrdzuje, že žiaden bezpečnostný záujem dotknutý nebol. Ak je nejaká písomnosť utajovaná z dôvodu bezpečnostných záujmov, tak je utajovaná v októbri, v novembri, v decembri aj v januári, pokiaľ sa nezmení nejako výrazne bezpečnostná situácia. A tá sa, myslím, za posledné mesiace nezmenila.
Všeobecne k PPP. Slovensko má zlú skúsenosť s projektmi PPP. Majú ju aj iné krajiny, mnohé, ale Slovensko ju má zvlášť, aj Česko, aj Maďarsko, aj Veľká Británia koniec koncov, ale pri Slovensku by som bol mimoriadne obozretný s návrhom akéhokoľvek projektu formou PPP. Vieme, ako dopadla R jednotka v rámci úseku Nitra – Žiar nad Hronom, neuveriteľne predražený projekt. Dôvodom, pre ktorý boli zastavené tie diaľnice vo výstavbe formou PPP v roku 2010, bola práve skutočnosť, že išlo o neuveriteľne predražené projekty. Koniec koncov boli schválené vládou Roberta Fica na základe sfalšovaného materiálu, na základe toho, že vysokí úradníci ministerstva dopravy v tom čase. Neviem, s koho požehnaním to bolo, môžem sa to len domnievať, sfalšovali čísla, to bolo dokázané v trestnom konaní, sfalšovali čísla tak, aby sa ukázalo, že model konvenčnej metódy a PPP je v princípe porovnateľný, je tam minimálny rozdiel. Pritom pôvodná analýza, z ktorej vychádzali, uvádzala úplne rozdielne čísla. Na základe sfalšovanej analýzy vaša vláda, teda vláda Roberta Fica číslo jedna, odklepla projekt výstavby diaľnic PPP, ktorý potom zrušila Radičovej vláda. Čiže z tejto pomerne krátkej histórie súkromno-verejného partnerstva v Slovenskej republike by každému mala blikať červená kontrolka, keď ktokoľvek navrhuje ďalší projekt PPP, veľká červená kontrolka, v princípe, by som povedal, dôkazné bremeno je na druhej strane a by sa malo preukázať, že nejde o zlodejinu, lebo zatiaľ projekty PPP boli projektmi, z ktorých profitoval nie verejný sektor, ale len súkromný sektor. To je, žiaľ, naša historická skúsenosť. Ja som to už hovoril vo faktickej poznámke. Ako je možné, my vysvetlite, že je absolútne efektívnejšie stavať nemocnice a potom ich prevádzkovať formou PPP, že súkromný partner nemocnicu postaví o 40 % lacnejšie, bude dosahovať o 100 % vyšší prevádzkový zisk? Ak toto je teda základná premisa, ako je možné, že nemocnicu na Cintorínskej stavia štát. Tá štúdia, na ktorú sa odvolávate z roku 2002, spred trinástich rokov, bola už k dispozícii aj pred dvomi rokmi, keď sa tam spustil projekt Nemocnice svätého Michala. Prečo nie je stavaná Nemocnica svätého Michala formou PPP, keď to je o tak efektívnejšie a tak lacnejšie a také oveľa vyššie sú prevádzkové zisky? Ako je to možné, že za tej istej vlády vtedy to tak nebolo a teraz zrazu to tak je. To je podľa mňa nevysvetliteľné.
Poviem k tým premisám, ktoré podľa mojej mienky sú absurdné a nachádzajú sa v tejto analýze. Už to spomínal kolega Kadúc a nebudem opakovať tie percentá, ktoré sú zjavne popletené v tej analýze, porovnávali sa neporovnateľné údaje, ale spomeniem tie čísla. Vy tvrdíte, a nemusíme na to mať ani analýzy, že súkromný partner postaví nemocnicu o 38 % lacnejšie ako štát, to je tu hlavná premisa. Vy tvrdíte, že štát, ktorý má dominantné postavenie aj pri rokovaní so súkromnými stavebnými firmami, postaví všetko predraženejšie o takmer 40 %, len tak. To je premisa analýzy, z ktorej sa potom má stavať nemocnica.
Ale čo je, samozrejme, horšie, vy tam predpokladáte aj viaceré ďalšie, ja to nazvem bulharské konštanty, z ktorých vám poviem jednu konkrétnu. Sedemnásta strana tej vašej analýzy hovorí, že predpokladáte, že oproti súčasnej obložnosti 70 % bude obložnosť (v tej tabuľke) takmer 89 % všetkých lôžok. Len si to povedzme. Viete si predstaviť, že to bude celoročný priemer? Sú letné prázdniny, na ortopédii je menej úrazov, vy viete garantovať, a z toho vychádzate, skoro 90-percentnú tú obložnosť celoročne? Z čoho vychádza to číslo? Aby to potom proste sa dalo nejako zosúladiť, že a tak vám to vyšlo, je to lacnejšie, je to efektívnejšie, z čoho to vychádza? Tu 90 % sú dovolenky, Vianoce, celoročne. Je to nezmysel. Ale z takýchto bulharských konštánt vychádza tá vaša analýza.
A pre koho je tá analýza najviac prijateľná? Je to pre súkromného partnera, ktorý podľa nej by mal mať ročný výnos 15,6 %, dobre počujete, 15,6 %. A teraz skúsim toto číslo dať do nejakej perspektívy toho, aké výnosy garantuje vaša vláda v iných oblastiach, aké výnosy garantuje bežným ľuďom a aké výnosy na druhej strane garantuje vyvoleným, pričom tomuto vyvolenému garantuje ten najvyšší výnos. Čiže máte ako bežní ľudia preplatky na daniach alebo na odvodoch? Teda ste veriteľom štátu, hovoríte, niekoľko mesiacov? Je to váš problém, žiaden úrok z omeškania, 0 %. Máte svoje peniaze v podielovom fonde, teda ste si kúpili štátny dlhopis Slovenskej republiky? Štát vám garantuje úrok vo výške 1,2 % ročne pri desaťročnom dlhopise. Samozrejme, keď nejde o vyvolených, to sú bežní ľudia, 0 %, 1,2 %. Ak ide o vyvolených, o vašich vyvolených, tak sú tie čísla úplne iné, napríklad monopolom v energobiznise vašou vyhláškou štát garantuje zisk päťnásobne vyšší, vyše 6 %. Ešte lepšie sú na tom, ak ste favoritom v plynárenstve, napríklad EPH (spoločnosť). To vám štát beží s pomocnou rukou v ústrety a ponúka zhodnotenie minimálne desaťnásobne vyššie ako všetkým ostatným, 12 %. Toto presne urobila Ficova vláda, keď EPH vstupovalo do SPP, štát podpísal akcionársku zmluvu, kde sa zaviazal k maximálnej súčinnosti na vyplatenie každoročnej dividendy vo výške minimálne 600 mil. eur, čo predstavuje zisk pre EPH minimálne 12 % ročne, 12 % ročne je ešte asi stále málo, treba ísť tam, kde je viac. Úplný vrchol je tu 13-násobok toho, čo dávate bežným občanom. A to je pre tých, ktorí chcú prevádzkovať novú nemocnicu v Bratislave. Tam vám dokonca štát ponúka namiesto 12 % 15,6 %. Presne je to tak, neponúka to teda vám alebo nám, alebo ľuďom, ale našim favoritom. Kto to bude. Aké firmy budú v tomto tými dnešnými favoritmi.
Skúsim zacitovať možno pár vecí, ako vidí Európska komisia projekty PPP v zdravotníctve. Je tu analýza, ktorá má názov Health and Economics Analysis for an Evaluation of the Public Private Partnerships in Health Care Delivery across EU. Je z roku 2011, teda nie je z roku 2002. A poviem vám, čo sa tam hovorí v bode 12. Odcitujem to najskôr po anglicky, aby neboli žiadne námietky, že sa posúva znenie. A potom, samozrejme, to tu mám aj v slovenčine preložené. „PPP projects (especially those with integration of clinical services) will fail in most countries unless there is buy-in by the clinicians, and by the wider political environment. This issue is still more emphasised when transforming an existing state facility into a private sector one, and if the public and private sector labour regulations and staff management practices differ significantly.“ To sú závery tej štúdie a v slovenčine to znie asi takto: „PPP projekty, najmä tie z integráciou klinických služieb, zlyhajú vo väčšine krajín, pokiaľ ich nepodporujú lekári a nemajú širokú politickú podporu. Obzvlášť zlyhávajú projekty, ak dochádza ku transformácii štátnej nemocnice do súkromného sektora.“ Čiže nie Mott and MacDonald, ale štúdia Európskej komisie z roku 2011 hovorí niečo úplne iné ako vaša štúdia pred trinástich rokov.
A poznáme to aj v iných oblastiach, nie je to vždy veda, že ak chcete nejaký výsledok, už nejakú tú štúdiu si nájdete, ktorá vám ho nejako potvrdí, a preto ja mám podozrenie pomerne vážne, že najskôr bola definícia výsledku, chceme PPP, nájdime niečo, čo nám to podporí. Aha, Mott and MacDonald, fajn, to spred trinástich rokov použijeme ako jednu štúdiu. Tu už bolo poukázané kolegom Kadúcom, že je nepoužiteľná, že tam sú chyby metodologické, že bola dokonca zle ministerstvom interpretovaná, ale to nevadí, účel svätí prostriedky.
Pôjdem ďalej, mám tu ďalšiu štúdiu pre oblasť zdravotníctva, ktorá inak, ak hovoríte o štúdii Mott and MacDonald, uvádza pomerne konkrétne, je to v angličtine, aké metodologické chyby v tej štúdií sú a prečo je nepoužiteľná pre porovnávanie projektov PPP a komerčné metódy obstarávania. To je britská štúdia. A toto je štúdia z roku 2005, čiže o tri roky vzniknutá po tom, ako bola štúdia Mott and MacDonald zverejnená.
Samozrejme, veľké pochybnosti vyvoláva aj otázka, ako tá štúdia bola zadaná. Už to možno tiež spomínal môj kolega pán poslanec Kadúc. Vždy keď sa prihlási do tendra len jeden subjekt, je to podozrivé, a priori je to podozrivé. Ja som mal na ministerstve vnútra zásadu, že pokiaľ sa neprihlásili aspoň do tendra tri firmy, tak sa zrušil, lebo vyvoláva to inak podozrenie, že tie podmienky tendra sú našité na konkrétnu firmu, celkom zjavne, alebo že iné firmy sa vlastne dohodnú, že tu asi to je dohodnuté, tak už nebudú vôbec súťažiť. To bol prípad podľa mojej mienky cétečka v Piešťanoch a podobne. Napriek tomu, že tvrdilo vaše ministerstvo, neviem, či aj vy osobne ste to tvrdili, že súťažili tam dve osoby, dva subjekty, tak reálne tam súťažil len jeden subjekt. Tú zákazku organizoval a podpisoval s ňou súvisiace veci istý pán Senčák. Neviem, či vám to meno niečo hovorí. Pán Senčák, vám určite to niečo hovorí, lebo to bol váš bývalý kolega, bol šéf úradu ministerstva zdravotníctva odvolaný po kauze piešťanského cétečka. A ten druhý, ktorý tam mal súťažiť, bola fyzická osoba, pán Martin Gajdoš. Pritom zápisnica hovorí, že nesplnil podmienky účasti v tejto súťaži. Ale nehovorí že, pravdepodobne to nebola žiadna žiadosť o účasť, nebola žiadna ponuka. Vyzeralo to asi takto. Malo to nadpis Žiadosť o nápravu v zmysle zákona a sťažnosť v zmysle zákona. Ministerstvo vyhodnotilo toto ako druhý súťažný podklad, a teda že bola reálna súťaž. Nebola. Musím povedať, že na toto upozornil projekt Zastavme korupciu, nadácia Zastavme korupciu, s ktorou, aspoň váš minister vnútra sa tvári, ide spolupracovať. Čiže nie je to nejaký politický bloger, je to nadácia, ktorú uznáva aj vaša vláda, minimálne ministerstvo vnútra. Aspoň to tak deklaruje.
Tá štúdia koľko stála, už bolo povedané, ale to ide ďalej, už je zadaná ďalšia štúdia, tentoraz na komplexné finančné právne a technické poradenstvo a poradenstvo v procese verejného obstarávania v súvislosti s prípravou realizácie PPP projektu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave za čiastku 2,25 mil. eur, znovu, jeden súťažiaci, nikto iný. A vyhrala to, samozrejme, tá istá firma, teda Ernst & Young a Ružička Csekes ako firmy, ktoré spísali Štúdiu uskutočniteľnosti investícií. Čiže to už nie je len toho trištvrte milióna bez DPH, to už je ďalších 2,25 mil., znovu bez reálnej konkurencie vo verejnom obstarávaní.
Takže ja nechcem zdržiavať, ale by som povedal možno také tri závery, ktoré zhŕňajú výhrady aj moje, aj mojich kolegov k výstavbe novej nemocnice formou projektu PPP.
Po prvé si myslím, že univerzitné nemocnice sú verejné inštitúcie a nemali by sa takto skryto privatizovať. V prvom rade je to o to závažnejšie, že Univerzitná nemocnica v Bratislave je najväčšia, pričom predstavuje v mnohých oblastiach našej medicíny vo vzdelávaní medikov a tak ďalej, vlastne hlavne v tých jednotlivých odboroch medicínskych (niektorých) 20 až 50 % výkonov celého Slovensku, v tých špičkových odboroch.
Po druhé, projekty PPP v zdravotníctve sú pre štát nevýhodné a výrazne predražené. Ja som spomínal štúdiu Európskej komisie, ktorá sa práve a pomerne aktuálne tým zaoberá, aj je pomerne rozsiahla. Je pomerne rozsiahla a zaoberá sa projektmi PPP v zdravotníctve. Teraz sa zas opýtam, kolegovia, ktorí robili na tej vašej štúdii a dostali pekne zaplatené, prajem im to, poznali to alebo to nepoznali? Vy ste poznali alebo nepoznali, pán minister, túto štúdiu Európskej komisie? Ešte raz, to nie je nijaká súkromná firma, to je štúdia Európskej komisie, pomerne rozsiahla. A myslím si, že tento projekt ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre Bratislavu aj pre celé Slovensko. Navrhuje štúdia znížiť počet lôžok skoro na polovicu, zatvoriť tie veľké nemocnice a prepustiť z nich nešpecifikovaný počet zamestnancov. Finančná stránka toho projektu je založená na bulharských konštantách a stojí na vode. Pýtam sa, analyzoval vôbec niekto, aký tu bude dopad na kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v Bratislave? Pýtam sa tak, ktoré oddelenia sa budú redukovať, ktoré lôžka sa zrušia? Bude to počet lôžok na pôrodniciach, internom, psychiatrii, ortopédii? Aká je analýza dostupnosti zdravotnej starostlivosti po zrušení polovice lôžok pre Bratislavu, v danej štúdii o tom nie je ani zmienka, ani jedna veta. Obrazne povedané, keď sa tak zatvorí polovica lôžok, kde budú rodiť mamičky alebo kde sa budú operovať bedrové kĺby, alebo budeme posielať našich pacientov do Viedne na výkony zdravotnícke, pýtam sa, ministerstvo zdravotníctva plánuje prepustiť koľko zdravotníkov, koľko lekárov, koľko zdravotných sestier? V tejto štúdii sa pomerne arbitrárne implikuje redukcia personálnych nákladov 25 % pri zachovaní rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ako chce ministerstvo dosiahnuť tú istú starostlivosť, keď prepustí štvrtinu príslušného personálu? Možno, hej, má pán doktor Fico nejaký plán. Ale ukáže nám ho? Myslím si, že pacienti v Bratislave majú nárok na odpoveď, ako ovplyvní zatvorenie nemocníc kvalitu zdravotnej starostlivosti, alebo budú na špecializované zákroky v bratislavskej nemocnici také dlhé poradovníky že sa ich pacienti nedožijú. Potom sa pýtam, aká bude dostupnosť urgentnej zdravotnej starostlivosti pre občanov z celého regiónu Bratislavského kraja, analyzoval niekto, aký bude dojazd do novej nemocnice lokalizovanej na výpadovke na Brno z Podunajských Biskupíc, Pezinka, alebo Senca, stihnú títo pacienti vôbec do tej nemocnice dôjsť pri akútnom stave, keď sa napríklad zavrie nemocnica v Ružinove? Analyzoval tu niekto v analýze túto otázku za takmer milión eur? Pýtam sa, ako bude zabezpečená výučba medicíny, ošetrovateľstva? V Bratislave sú dve lekárske fakulty, Univerzity Komenského a Slovenskej zdravotníckej univerzity, sú tu stredné zdravotnícke školy, dve fakulty ošetrovateľstva, ktoré spolu vzdelávajú okolo 5-tisíc študentov pre celé Slovensko. Hovoril niekto s univerzitami, keďže sa má nemocnica nazývať univerzitná? V tej analýze za milión eur nie je ani zmienka o prednáškových a seminárnych miestnostiach. Ak tam nie sú, kde sa budú učiť budúci lekári? Výhrady odbornej verejnosti k zdravotnému aj finančnému aspektu tohto vládneho projektu sú viac ako závažné, rovnaké riziká projektu sú pre občanov Bratislavy aj verejný rozpočet extrémne vysoké.
Domnievam sa, že by vláda mala práce na tomto spackanom projekte ušitom na mieru finančným skupinám zastaviť a začať so serióznou a odbornou diskusiou na túto tému, tentoraz však už nie ako na tajnom vládnom projekte.
Pán minister, aj dnešná diskusia a rozprava pravdepodobne ukáže, že jediné, o čo ste opierali svoje závery, bola jednak trinásťročná štúdia, v situácii, keď štúdií o PPP je oveľa viac, desiatky minimálne, oveľa aktuálnejších, nielen súkromných spoločností, ale aj Európskej komisie. Preto si myslím, že nikto rozumný ani v tejto sále nemôže mať predstavu, že ste v tomto urobili nezávislú štúdiu s otvoreným koncom, vy ste ten koniec mali zatvorený, vy ste tak presne vedeli, čo chcete, aby vám tá štúdia vygenerovala PPP, obávam sa však, že jediný, kto bude profitovať z tohto projektu, nie sú ani z verejných financií, ani pacienti, ani lekári, ani zdravotné sestry, ani medici a najmä ani pacienti z celého Slovenska, ale len a len súkromný partner, uvidíme, aký bude vybraný, ale veľké ilúzie si zároveň nerobím v zdravotníctve. A ten bude mať garantovaný 15,6-percentný výnos ročne. Potom nebudú mať garantované nič ostatní, pacienti ani lekári, ani sestry, ale bude to mať len súkromný partner. Toto je biznis, ktorý je pre štát, pre pacientov, pre spoločnosť nevýhodný, mal by sa zastaviť a mali by sme tak zísť z kratšej cesty. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy, páni, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 12. februára 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 110 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov boli tri neplatné.
Zo 107 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri návrhu na voľbu Ľubomíra Petráka za predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 99 poslancov, proti návrhu 7 poslancov, 1 poslanec sa zdržal hlasovania.
Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Ľubomír Petrák.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Toľko k prvej zápisnici.
Môžem aj tú druhú zápisnicu prečítať, pani podpredsedníčka?

Ďakujem. Je to zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré sa konalo 12. februára 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 110 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov boli štyri neplatné.
Zo 106 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri návrhu na voľbu Alojza Přidala za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií hlasovalo za návrh 85 poslancov, proti návrhu 15 poslancov, 6 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zvolený Alojz Přidal.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, skončil som, môžete pokračovať ďalej, prosím.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy a milí páni, keď si prečítame programové vyhlásenie vlády Roberta Fica alebo teda vládnej strany SMER, nájdeme tam v jednej stati, že vláda sa zaväzuje, že naštartuje, že dostavia nemocnicu v komplexe Rázsoch. Dnes už nikto nehovorí o programovom vyhlásení vlády. V podstate asi zrejme je to iba zdrap papiera. Už sa nehovorí o Rázsochách, už hovorí o Patrónke alebo teda bývalej alebo súčasnej ešte Vojenskej nemocnici v areáli Patrónky. A pre mňa je to minimálne teda taká záhada na úvod, ako veľmi rýchlo sme opustili Rázsochy, našli sme si iný priestor. Ale keď sa pozrieme na to, akým spôsobom vláda dospela k tomu, že nebude stavať na Rázsochách, ale bude stavať v tom dnešnom vysnívanom priestore súčasnej Vojenskej nemocnice nemocnicu, tak je zaujímavé, že vlastne v tej štúdii, ktorá porovnávala tieto dva varianty, tak v prípade nemocnice v tom priestore Vojenskej nemocnice na Patrónke počítala s tzv. benchmarkom OECD, kde vyhodnotili, že teda, áno, výstavba tej nemocnice vyjde približne na 250 mil. eur, ale pri Rázsochách, systémom naozaj mi to pripadalo skorej taký cucprst, povedali, že tam to bude stáť 550 mil., lebo použili inú metódu. Čiže v podstate pri výstavbe toho istého na dvoch rozličných miestach použijeme jedenkrát jednu metódu, tam nám to vyjde na 250 mil., druhýkrát druhú metódu, tam nám to vyjde na 550 mil., hoci staviame to isté, tak, samozrejme, výhodnejšie je to, čo sme si zaumienili zrejme dopredu, nadstavili sme si číselká tak, aby nám vyšlo to, čo vlastne chceme mať, a už sme nie na Rázsochách, už sme na Patrónke.
Štúdia, o ktorej teda dnes, hlavne teda predo mnou Daniel Lipšic, myslím, veľmi fundovanie hovoril, tak zase vychádza z analýzy, a na nej je v podstate kľúčovo postavená, ktorá pochádza z roku 2002 a ktorú v podstate robila, dobre, možno fundovaná, ale stále súkromná firma. A paradoxom, tak ako Daniel Lipšic hovoril, je, že neberie do úvahy štúdiu, ktorá bola omnoho čerstvejšia, a nie teda z roku 2002, ale z roku 2011, ktorú robila Európska komisia a ktorá hovorí o veľkom riziku, ak sa transformuje v podstate štátna nejaká nemocnica takýmto spôsobom na súkromnú nemocnicu, a práve spochybňuje niečo, čo ste si vy na začiatku zaumienili. A ja si osobne myslím, že práve preto a určite tí, ktorí vám štúdiu, ktorých ste si objednali v tých akože súťažiach, vypracovali, tak veľmi dobre vedeli, že z roku 2011 existuje štúdia, ktorú kolega Lipšic spomínal, ale vedeli, že ak by ju použili, tak by im nevyšlo zadanie, ktoré ste im zrejme naplánovali, tak použili niečo, čo bolo o deväť rokov staršie. A to už, samozrejme, bolo ústretovejšie. A už na základe toho, áno, mohli povedať, že keď rovnakú budovu bude stavať štát a bude ju stavať súkromník, tak súkromník ju postaví o 40 % lacnejšie. Dovoľte mi povedať, je to absolútna hlúposť. Keď v súčasnej situácii na stavebnom trhu, keď veľké stavebné firmy sa doslova bijú o zákazky a o desatinky percent sa naťahujú a veľakrát idú do zákazky, že na konci nezarobia v podstate skoro nič, a idú do nej iba preto, aby zamestnali tie stovky ľudí, ktorých majú na krku a ktorých zamestnávajú, a možno stále veria, že však keď nejako prežijeme tento rok, možno na budúci rok už bude lepšie a potom zarobíme, tak nechá sa na vášho poradcu, ktorému zaplatíte dokopy 3 mil. eur, aby zobral si do ruky štúdiu a používal štúdiu, ktorá hovorí, že súkromník to postaví o 40 % lacnejšie. Tak ja by som ruky odťal takému poradcovi, a nie zaplatil 3 mil. eur. Čiže bolo toto spomenuté dnes viackrát. Ja to iba zopakujem, nie tak, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, ale tak, že stokrát musíme hovoriť pravdu, aby sa to dopočuli ľudia, aby dokázali pochopiť, že tá lož, ktorú sa im snažíte natlačiť cez médiá a možno cez svoju demagógiu, že súkromník zrazu v tejto chvíli bude stavať budovu, nie niečo, nejakú technológiu, nejakú prevádzku a podobne, ale budovu o 40 % lacnejšie, je jedna obrovská lož. Čiže preto tu to opakujem ja, budú to, dúfam, opakovať aj ostatní, ktorí tu vystúpia ešte dnes, prípadne zajtra.
Naozaj mi to pripadá, aj keď som si prechádzal tých 400 strán štúdie, ale priznávam, nečítal som ju úplne dopodrobna, ale zaujímali ma tam hlavne čísla, že je to spleť desiatok, stoviek čísel rozličných parametrov, ktoré do štúdie teda váš slávny poradca dal, ale všetko robené iba za tým účelom, aby na konci vyšlo z osudia presne to správne číslo, ktoré ste na začiatku zadali. „Áno, takto keď mi to urobíš, potom môžeš robiť štúdiu a budeš mať svoje 3 mil. eur.“ Nehnevajte sa, presne takto mi to pripadá.
A dám si rečnícku otázku alebo nieže rečnícku otázku, skorej otázku na Roberta Fica alebo otázku aj zároveň pre ľudí na Slovensku, ako je možné, že akceptujeme a v podstate vôbec sa tu bavíme o nejakej štúdii, o výstavbe alebo privatizácii de facto zdravotníctva za 6,3 mld. eur, čo je 6 300 mil. eur, ak celú organizáciu okolo tej štúdie a vlastne celý tento humbug okolo novej univerzitnej nemocnice má na starosti ministerstvo, ktoré spáchalo kauzu cétečka, áno, kauzu za 1 mil. eur. Čiže tam sme videli, že to ministerstvo nie je schopné zabezpečiť efektívnu súťaž pri jednom 1 mil. eur. Ako my vlastne môžeme dôverovať tomu istému ministerstvu, lebo de facto sú tam tí istí ľudia, tí kľúčoví zodpovední, že urobí serióznu súťaž, efektívnu a pre štát výhodnú súťaž pri 6 300-krát vyššej sume, ako to bolo v prípade cétečka v Piešťanoch. Čiže, áno, toto je zároveň aj výzva pre Roberta Fica, aby sa zamyslel nad tým, keď raz niekto nebol schopný zvládnuť súťaž za milión, ako je možné, že dôveruje ľuďom, ktorí robia a majú urobiť štátnu zákazku, veľmi citlivú v sektore zdravotníctva, za 6 300 mil. čiže 6 300-násobok sumy, než o akú išlo pri kauze cétečka v Piešťanoch.
Zamyslím sa ešte na chvíľku nad tým, že osobne si myslím, že omnoho výhodnejší areál alebo omnoho lepší areál z každého uhla pohľadu by bol areál komplexu Rázsoch ako areál, ktorý ste vybrali, lebo podľa expertov viacerých, ktorých sme oslovili v tejto veci, 9-hektárový areál, ktorý sa tam nachádza, je obkolesený z jednej strany diaľnicou, z druhej strany frekventovanou železnicou. Je to veľmi nešťastné umiestnenie nemocnice, lebo z jednej aj z druhej strany v podstate je vystavený hluku. Zároveň tie budovy budú výškové, takže ich neochránite nejakými zvukovými bariérami, lebo na tom relatívne malom priestore nemôžete ísť do nízkopodlažnej zástavby, ak tam chcete vpratať všetko, čo tam vpratať chcete. Čiže pacienti v týchto nemocniciach, aj teda tí, ktorí budú hospitalizovaní, budú v podstate vystavení tomu, že budú musieť mať buď okná zatvorené, alebo otvorené, s hlukom buď z diaľnice, alebo zo železnice.
Druhý moment, ktorý je veľmi dôležitý, je toto nie je iba mestská nemocnica, nemocnica pre mesto Bratislava. A ak by to aj tak bolo, tak tiež si myslím, že je veľmi nešťastne umiestnená, v podstate excentricky mimo územia, kde býva najväčšie množstvo ľudí. Tým pádom logicky keďže nemocnicu potrebujeme vtedy, keď je problém a keď sa tam potrebujú dostať čo najskôr možno veľakrát záchranky, tak bude nemocnica ďaleko a v podstate čas, za ktorý do nemocnice prídu pacienti, či už teda akútne ohrození alebo tí, ktorí tam pôjdu na vyšetrenia, tak títo budú musieť stráviť výrazne viacej času na komplikovanejšie sa dopravenie, ako je to dopravenie do súčasných troch nemocníc, ktoré chcete zrušiť. Ale teda ten druhý moment je ten, že my ako Slovenská republika nejdeme stavať nemocnicu len pre Bratislavu. A vieme, ako aj dnes to funguje na Kramároch. Ja mám osobne veľmi živú skúsenosť z marca tohto roku, keď liečili v Trnave našu dcéru ako štvorročné dieťa štyri dni, mala nejakú koliku, nejaký problém s obličkami. Nakoniec mala akútne prasknutý slepák. Na poslednú chvíľu sme ju viezli na Kramáre. A tam ju operovali. Ak ju budú musieť viezť, dobre, v tomto prípade z Kramárov na Patrónku, nebude to taký veľký rozdiel, ale viem, že v takýchto situáciách, keď urgentne tí pacienti musia byť premiestnení do Bratislavy, tak je omnoho lepšia takáto, by som povedal, aj spádová nemocnica umiestnená na kraji Bratislavy, ale nie smerom na Záhorie, kde je relatívne málo ľudí, ale smerom z druhej strany, čiže možno práve tam, kde je areál ako IKEA, letisko, a týmto smerom mala byť takáto nemocnica, ktorá má obsluhovať v podstate, povedzme, celé západné pomaly Slovensko alebo teda do ktorej chceme doviezť čo najskôr pacientov akútnych, a nechceme ísť okolo celej Bratislavy, prekľučkovávať sa dupľom v nejakých zápchach a podobne. Ten rozdiel, ak by ste umiestnili takúto dôležitú kľúčovú nemocnicu na kraji Bratislavy, teda, hovorím v areáli niekde letiska a v mieste, kde ju umiestniť chcete, je v rannej špičke niekedy trištrvrte hodiny, áno, možno s majákom to môže byť dvadsať minút, ale týchto dvadsať minút môže byť naozaj život ohrozujúcich, a preto si myslím, že umiestnenie tej nemocnice, ktoré ste zvolili, je veľmi, veľmi nešťastné.
Každopádne je veľmi zvláštne, keď Robert Fico, ktorý má plné ústa silného štátu, plné ústa toho, ako nedovolí, aby ktokoľvek zarábal a ryžoval a mal nejaký zisk z verejného zdravotníctva, ktorý sa rozhorčene rozčuľuje pred kamerami, ak teda náhodou niekde niekto by nejaký zisk zo zdravotníctva mal, ktorý zakazuje zisk zdravotným poisťovniam, za ktorý, samozrejme, potom desiatky miliónov eur doplácame na škodách za jeho chybné rozhodnutia, alebo ješitné, alebo neviem, ako to mám nazvať, alebo v podstate marketingové, lebo, áno, takýmto spôsobom on veľmi jednoducho si urobí marketing a my všetci za to budeme znášať dôsledky, lebo sa budeme skladať na jeho marketing, o ktorých rozhodnú arbitrážne súdy, každopádne je veľmi zaujímavé, že zrazu ten istý Robert Fico, ktorý podnikateľa v zdravotníctve pomaly považuje za štátneho nepriateľa, zrazu je veľmi ústretový a dovolí svojim vlastným ľuďom, aby napísali štúdiu tak, aby sa dosiahol cieľ, a to privatizácia zdravotníctva, kľúčovej časti zdravotníctva, vo výške 6,3 mld. eur.
Možno sa vám nepáči slovíčko privatizácia. A videl som argument, ktorý ste teda poslali do podateľne Národnej rady, kde hovoríte, že v žiadnom prípade nejde o privatizáciu nemocnice, lebo naďalej tá nemocnica zostáva v rukách štátu, ale ak vy na tridsať rokov garantujeme súkromníkovi 15,6 % ročný zisk a tridsaťročný v podstate biznis v hodnote 6,3 mld. eur, tak je úplne nepodstatné, či nejaká budova v hodnote podľa toho, čo ste teda poslali (nejakých 125 mil. v stavebných nákladoch), v rukách štátu bude alebo nebude, lebo hodnota budovy 125-miliónová, teda budovy, ktorú štát v podstate môže vlastniť naplno a bude využívať za 30 rokov alebo 31 rokov, je pri dnešnej cene peňazí, alebo teda keď si to prepočítame na dnešnú hodnotu, veľmi, veľmi malá, zanedbateľná v porovnaní s 6,3 mld. eur, teda 6 300 mil.) eur, ktoré súkromníkovi takýmto spôsobom odovzdávate do rúk.
Garantovať zisk súkromníkovi zároveň mi pripadá doslova zvrátené. Čiže je zvrátené sprivatizovať zdravotníctvo a ešte súkromníkovi potom garantovať z pozície štátu a na úkor všetkých vlastne občanov na Slovensku, že, áno, ročne zarobí na zdravotnej starostlivosti zisk 15,6 %. A to je z akého dôvodu? Keď raz to má súkromník si postaviť, nech znáša následky, nech znáša riziká, nech sa rozhodne slobodne, či do toho ide alebo nejde, a čo nás už je potom, či on zarobí 1, 2, 3 % alebo či bude v strate? Prečo by sme mali garantovať 15,6 % ročný zisk.
Nič iné mi z toho nevychádza, len to, že sa iba hráte na nejakú sociálnu demokraciu a na ľudí, ktorí majú nejaké sociálne cítenie, a používate iba takú predvolebnú rétoriku, slová o silnom štáte a o zákaze zisku v zdravotníctve alebo z verejných zdravotníckych prostriedkov. Vaše kroky alebo skutky sú presným opakom vašich slov, lebo skutky sú aj také, že dnes idete spáchať privatizáciu slovenského zdravotníctva v rozsahu 6,3 mld. eur. Aby sme si vedeli predstaviť tú sumu, o akej sa bavíme, tak je to viac ako 4-násobok sumy, ktorú zaplatia všetci zamestnanci a všetci živnostníci na Slovensku cez svoju daň z príjmu za jeden rok, čiže 4-násobok ročnej dane zo zisku 2,2 mil. zamestnancov a ďalších tuším 400-tisíc živnostníkov. Čiže 2,6 mil. ľudí tak platí svoju daň z príjmu celý rok. A takéto roky keď si zoberieme štyri, tak toľkoto vy teraz idete dať v kšefte, dohodiť zrejme cez metódu súťažného dialógu, pričom na konci vypadne z osudia ten, na ktorého ste našili podmienky, idete dohodiť tomu, ktorého ste si zrejme dopredu už vybrali. Pripadá mi to veľmi nespravodlivé a budem robiť všetko pre to, aby vaši voliči pochopili, že ste len farizeji, ktorí sa hrajú na to, ako veľmi vám ide o to, aby ste ich chránili, ako veľmi vám ide o to, aby ste zakázali zisk v zdravotníctve, a chcem urobiť a urobím všetko pre to, aby som vašim voličom vysvetlil, že všetky vaše skutky sú také, aby ste dosiahli presne pravý opak, aby ste nabili vrecká svojich priateľov, sponzorov, kamarátov a známych, ktorým ste sa rozhodli takýmto spôsobom sprivatizovať v podstate tri kľúčové bratislavské nemocnice.

Po sérii vystúpení aj mne napadá jedna základná otázka, že s kým zase Robert Fico popíjal kokakolu, pretože aj na základe týchto čísel sa pýtam, čo robíte zo zdravotníctva. Doobeda tu sme počuli, ako do nášho bezplatného zdravotníctva zavádzame kasy do ambulancií. Ešte raz, do bezplatného zdravotníctva budeme zavádzať pokladničné kasy, ktoré budú evidovať, kto koľko bude platiť doktorom, ak tu necítime rozpor.
A, po druhé, Robert Fico, áno, naozaj, nechce dovoliť, aby niekto zarábal na zdravotníctve rétoricky, platonicky. Ak tu hovoríme o 15,6-percentnom garantovanom zisku v zdravotníctve pri tomto projekte pre súkromného partnera, tak nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek uhla pohľadu, ide o privatizáciu. Potom boj proti zdravotným poisťovniam, ktoré mali garantovaný zisk, bol zas iba rétorickým, marketingovým a platonickým cvičením proti ako keby zlým oligarchom. Ale keď má možnosť niečo rozhodnúť a vládne za posledných desať rokov už ôsmy rok, zase a opäť a neomylne vyhráva oligarcha. Tomuto nerozumiem. A dúfam, že sa tento proces naozaj zastaví a zídeme z tej kratšej cesty. Ďakujem.

Ďakujem. Keď bolo treba stratovú časť SPP zobrať súkromnému vlastníkovi, lebo mal tiež stratu, tak sa vtedy argumentovalo, že štát je lepší vlastník. Teraz je zrazu súkromník lepší vlastník, keď potrebuje dostať výnos 15,6 %. Vy ste, pán minister, na výbore spomínali, že to je len taký odhad a zjavne to bude menej nakoniec. Ale aj to hovorí niečo o tom, že z čoho ste v tej analýze vychádzali (15,6 %). Viete, dnes aké sú úroky v bankách, aká je úroková miera ECB-čky? Je to 15,6 % súkromnému investorovi výnos. To je číslo, z ktorého tá analýza vychádza. Komu tento štát v tejto krajine dáva 15,6-percentný výnos? Nikomu ho nedáva. Je to len vaša ponuka súkromnému investorovi. A pred nami je otázka, či už ten investor nie je vybraný náhodou? Totiž vybraní pravdepodobne boli aj súťažitelia o tú analýzu, bol stále len jeden. (Reakcia z pléna.) Len jeden bol.
A druhá moja poznámka je na pánov poslancov strany SMER, keď už sa takto ozývajú. Prihláste sa do rozpravy, ale nie kvôli vykrikovaniu, ale kvôli téme, myslím si. To je vážna téma. Ako je možné, že tu nikto zo strany SMER nehovorí, ste ticho, nemáte faktické, nie ste v rozprave? To je vážna téma pre zdravotníctvo, pre ľudí z celého Slovenska, lebo niektoré tie špičkové výkony sa vykonávajú len v Bratislave. Prečo ste ticho? Tak poďte to obhajovať. Povedzte, nie je to geniálna vec, ale preto a preto a preto. A zrazu je SMER ticho. Zo strany SMER nikto nevystupuje v rozprave, nikto nemá faktické. Ako je to možné?