46. schôdza

Ďakujem. Ja som už viackrát povedal, že je zaujímavé, že pri tak závažnej téme z vládnej strany nevystupuje v princípe nikto. A ja som spomínal už včera v mojom vystúpení, že ministerstvo ani nepozná štúdiu Európskej komisie, teraz sa opravujem, z roku 2013, ktorá sa týka projektov PPP v oblasti zdravotníctva. Ja ten záver prečítam ešte raz: "PPP projekty, najmä tie s integráciou klinických služieb, zlyhajú vo väčšine krajín, pokiaľ ich nepodporujú lekári a nemajú širokú politickú podporu. Obzvlášť zlyhávajú projekty, ak dochádza k transformácii štátnej nemocnice do súkromného sektora."
Ministerstvo zaplatilo trištvrte milióna eur za analýzu, ktorá vychádza z jednej súkromnej štúdie, už častokrát spochybňovanej, z roku 2002, z 13-ročnej. To považujem za absolútne škandalózne.
Ale chcel by som ešte na záver, ja už som to tiež spomínal, poprosiť pána ministra, keby, ak teda má argumenty, aby vystúpil v rozprave, aby sme mohli reagovať. Lebo predstavujem si, že minister nevystúpi v rozprave. Ja som to robil, keď som bol vo vláde, aby mali možnosť poslanci reagovať, nevyzývam vás k niečomu, čo som nikdy nerobil. Pretože potom vystúpite v záverečnom slove, na ktoré už nie je možná reakcia, kde poviete, a to sú len také odhady, tie čísla, ony budú úplne iné, nebude doplatok, nebude 15 %. To proste vysúťažíme niečo, uvidíte, buďte ako na príjme, snáď sa niečo dozviete, keď to už nebudeme utajovať.
Čiže by som ho rád vyzval, aby vystúpil v rozprave, aby sa dalo ešte reagovať, pretože celá tá analýza je založená na bulharských konštantách, na číslach, ktoré nie sú overiteľné, sú vycucané z prsta. Hovorím to s plnou vážnosťou. A jediným cieľom tej štúdie bolo potvrdiť, že projekty PPP sú najlepšie, to pravé orechové v zdravotníctve. Nie sú.

Ďakujem pekne. Ten projekt má isté riziká z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Ten projekt sa zdá mnohým ekonómom čudný z hľadiska jeho udržateľnosti. To znamená, bude financovaný zo zdravotného poistenia a tie peniaze doteraz stačili na to, aby bratislavské nemocnice produkovali stratu. Teraz sa má vytvoriť zisk a ešte aj zaplatiť výstavba nemocnice.
Je to teda dosť veľké riziko a hrozí riziko, že investor bude na to reagovať poklesom kvality zdravotnej starostlivosti v tej nemocnici. Aby sa to nestalo, tak si myslím, že v materiáli, ktorý nakoniec bude schválený, by mal byť jasný zoznam parametrov, u ktorých musí nová nemocnica dosiahnuť istú úroveň. Napríklad musí sa zlepšiť z hľadiska počtu pooperačnej úmrtnosti, ukazovateľa pooperačnej úmrtnosti alebo materskej úmrtnosti, alebo počtu nozokomiálnych nákaz, alebo dĺžky čakacích dôb, alebo počtu pooperačných infekcií rán a tak ďalej atď. Takýto zoznam by tam mal byť a malo by byť napísané jasne, že pod istú úroveň tá nová nemocnica nemôže klesnúť tak, aby sa nestalo, že nedostatok peňazí v rámci tohto projektu sa prejaví poklesom zdravotnej starostlivosti, aby nedoplatil na to pacient.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vôbec nepochybujem o tom, že pán minister, resp. vláda majú v talóne nejaké racionálne alebo kvázi racionálne zdôvodnenie, prečo je výhodnejšie obetovať viac-menej funkčné zariadenie jestvujúcej nemocnice namiesto toho, aby sme na tento účel po asanácii využili schátrané stavenisko Rázsoch.
Ale zároveň som presvedčený, že napriek všetkým protiargumentom, ktoré tu budeme počuť, kolega Hlina opäť raz trafil klinček po hlavičke, ako sa hovorí, a utvrdzuje ma v tom skúsenosť, ktorú mám z cestovania po Slovensku, že takýto prístup nie je výnimkou, ale skôr pravidlom u nás. Búrame štadióny a potom nie a nie postaviť nové. Chátrajú nám tu desiatky chát a hotelov. Vedľa nich staviame nové, často v chránených územiach. Staviame automobilky na úplne najúrodnejších pôdach, ktoré máme na Slovensku, a pritom desiatky kilometrov štvorcových skrachovaných priemyselných a poľnohospodárskych podnikov nám tu zostávajú nepovšimnuté a znehodnocujú našu krajinu a životné prostredie.
A preto budem, aj keď toto možno nie je úplne to najpodstatnejšie v súvislosti s týmto projektom, ale som veľmi rád, že kolega Hlina na to poukázal, a budem veľmi pozorne sledovať argumenty, ktoré tu odznejú v reakcii na túto jeho kritiku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ale, viete, mňa to vaše vystúpenie veľmi neprekvapilo. Ja vás chápem ako odborníka na zhodnocovanie pozemkov univerzity v Stupave za symbolický nájom alebo na zhodnocovanie pozemku na Železnej studničke s prenájmom za jedno euro na rok na 25 rokov. Ja chápem, že v tomto ste špecialista. No ale myslel som, že si aspoň trošku tú správu lepšie načítate.
Pán minister, ja môžem vám iba doporučiť vo vzťahu k pánovi Hlinovi, dajte mu tú nemocnicu rovno postaviť. Prenajmite mu pozemok na 30 rokov za jedno euro a uvidíme všetci, ako to pán Hlina urobí. Zjavne podľa toho jeho vystúpenia mu hlavne o to ide.

Je naozaj zjavným nezmyslom búrať existujúcu nemocnicu, ktorá navyše je známa dobrými službami, a opomínať obrovský pozemok, ktorý stojí kúsok vedľa. To naozaj sa prieči všetkým princípom akéhokoľvek triezveho uvažovania a svedčí o tom, že tento projekt je motivovaný niečím iným ako skvalitnením zdravotníctva a zdravotníckych služieb.
Veľa sa tu hovorilo o spôsoboch financovania aj o alternatívnych možnostiach. Ja doplním ešte jednu, ktorá sa tu nespomínala. Máme tu 6,5 mld. euro uložených a investovaných prostredníctvom II. piliera cez správcovské spoločnosti. Veď to sa tak ponúka na využitie a s takou vďakou by správcovské spoločnosti kúpili vládne dlhopisy, ktoré by boli vydané za účelom získať peniaze napríklad na výstavbu takéhoto zariadenia alebo na výstavbu diaľnic, alebo na akékoľvek iné podobné verejné investície. Ale vláda to nerobí a nechce urobiť, pretože by sa vlastne ukázalo, že ten II. pilier má ešte ďalšie pozitíva, ešte širšie využitie v prospech ľudí tejto krajiny, a to, samozrejme, táto vláda nechce v žiadnom prípade pripustiť. Radšej bude tvrdiť úplné nezmysly a radšej bude šíriť skepsu a pochybnosti a prehliadať, že tu ležia peniaze, ktoré by boli lacné a ktoré by sa mohli využiť ku prospechu občanov tejto krajiny.

Ďakujem veľmi pekne. Pokúsim sa to zrekapitulovať, dúfam, že to stihnem.
Máme 15-hektárový pozemok na Rázsochách, máme 9-hektárový pozemok svätého Michala, nemocnice. Od seba sú vzdialené cca 1,5 km. Aj jeden, aj druhý treba búrať. V nákladoch, ktoré ste doniesli tu na výstavbu novej nemocnice, nie sú zahrnuté náklady na búranie. Ja vyjadrujem presvedčenie, logické presvedčenie, odôvodnené presvedčenie, že búranie Nemocnice svätého Michala je v zásade rovnako vysoké alebo rovnako finančne náročné ako búranie skeletu na Rázsochách.
To znamená, po zbúraní máte dva čisté pozemky, prosím vás, trošku elementárnej logiky. Ktorý je lepší použiť? A to už nehovorím o tom, že funkčná Nemocnica svätého Michala v prípade, že by stratila svoj význam, je adaptovateľná, budovy, kdežto skelet na Rázsochách neadaptujete na nič, ale Nemocnicu svätého Michala adaptujete na senior house úplne úchvatný. Môžte sa s tým chodiť chváliť a ja vám nebudem tam vykrikovať. Dobre? Môžte sa ísť potom pochváliť. Bude tam, prežije jeseň svojho života tisíc dôchodcov v krásnom prostredí.
Prosím vás, nad týmto niekto rozmýšľal, nad touto? Ja neviem, jak to jednoduchšie vysvetliť, že doniesli ste tu niečo, čo postráda elementárnu logiku, elementárnu, základnú logiku.
Vy postavíte krásnu novú nemocnicu, budete sa tam pri nej chváliť, bude hrať dychovka a o kilometer ďalej budete mať skelet. Každý trošku normálny človek povie: A to ste nemohli postaviť tam? Viete, že to, to je prvá otázka, ktorá musí logicky napadnúť každého. Každého, aspoň trošku normálneho, ktorý nie je zaslepený vidinou toho, čo ponúkate. Jasné, že vy prídete medzi ľudí a poviete, že tak, lebo to, to je podnikateľské nebo, to je BMG Invest, to sú všetky, aké kedy nebankovky existovali dokopy, a vy to garantujete, štát to garantuje.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte povedať, že, áno, je mojou snahou, aby sa v Bratislave postavila nemocnica, a minimálne na tom sa všetci zhodneme odvčera, že nemocnica je potrebná, ale chcem povedať, aby sa táto nemocnica postavila transparentne a odborne a, samozrejme, aby to bolo hlavne pre pacientov, ale aj pre personál, aby to bolo prínosom pre Bratislavu, aj pre celé Slovensko.
Dnes tu zazneli názory, ktoré, musím povedať, a iba jeden, ale nielen dnes, ale aj včera, keď som tak počúval, ktorý prinášal okrem kritiky aj konkrétne riešenie, a to je od pána poslanca Kollára. Samozrejme, tento postup a prístup si vážim a veľmi pekne ďakujem za ponuku, že ste ochotný prísť na ministerstvo zdravotníctva, mimochodom, včera po tom stretnutí v parlamente s kolegami som sedel ešte dlho večer a som vravel, že pozývam, objektívne naozaj pozývam všetkých, všetkých opozičných poslancov, ktorí majú tendenciu sa k tomu vyjadriť, ale naozaj konštruktívne, aj so svojimi poradcami, pretože, ako tu včera zaznelo, nie všetci sme tu odborníci na ekonomickej úrovni. A ide potom iba o to, kto koho presvedčí, kto aké má argumenty. Takže ja sa tomu absolútne nebránim. A táto debata už dlho beží. Naši ľudia na ministerstve, odborníci, ktorí sa tomu venujú naozaj intenzívne dva roky. Dva roky. Preto som včera, keď som tu tak sedel, som sa až zľakol, že, preboha, čo sme my robili dva roky, keď sme urobili toľko zlého, resp. že sme neurobili absolútne nič.
Takže ja veľmi pekne ďakujem za túto ponuku, ja ju prijímam a takisto pozývam všetkých ostatných, dvere sú otvorené, aby sme sa stretli, aby sme konštruktívne debatovali a, naozaj, aby bol výsledok taký, že niekto niekoho presvedčí. Proste, aby sme vedeli, aká najlepšia alternatíva je pre výstavbu bratislavskej nemocnice.
Čo je ale dôležité a z čoho sme vlastne vychádzali, tu ani včera, dnes tu nezaznelo. Spomínala sa tu Štúdia uskutočniteľnosti, následne pripravované verejné obstarávanie. Chcem ale povedať, že tomuto dokumentu predchádzal ešte jeden dokument, ktorý bol prijatý na vláde rok predtým, a to je Informácia o akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti v Bratislave, ale takisto aj na Slovensku ako takom.
Čo je veľmi dôležité a na čo sa tu viacerí alebo na čo poukazujete, sú to určité ukazovatele OECD. A na základe týchto ukazovateľov, a dúfam, že v tom sa zhodneme, aby sme zase nevyťahovali niektoré veci z kontextu, ktoré sa nám hodia, tak tie vnímame zo západnej Európy, ktoré nie, tak tie jednoducho opomíname. A na základe toho, a je tam jasný prepočet a to je základ toho všetkého, pretože tu bola spomínaná nemocnica takého, hentakého druhu, miešali sa tu akútne lôžka s chronickými lôžkami. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že ideme stavať nemocnicu pre akútnych pacientov a tento trend v Európe už dlho jednoducho funguje. A bol tam jasný prepočet, keď to poviem veľmi jednoducho, na Slovensku je potrebných 14-tisíc akútnych lôžok. Potrebujeme redukovať množstvo, množstvo, ako tu už zaznelo, dĺžka hospitalizácie je, priemerná dĺžka teda dňa hospitalizácie na Slovensku je v priemere s OECD vyššia, a to, pán poslanec Kuffa, nie je žiaduce. To nie preto, že by sme sa chceli pacientov zbavovať, ale práve preto, aby tieto urgentné lôžka v urgentných nemocniciach boli efektívne využívané. Samozrejme, ten pacient následne má kam ísť v rámci manažovania pacienta. To je ďalšia vec.
Čo sa týka súčasných hospitalizácií, máme ich milión. OECD ukazuje, že na počet obyvateľov a charakteristiku krajiny máme ich mať o 21 % menej.
Čo sa týka aj samotných lôžok, ako aj, tá tabuľka pokračuje ďalej a je tam prepočet z OECD, koľko je potrebných peňazí na to, aby sme vybudovali na jedno lôžko, koľko je potrebných metrov štvorcových a koľko to dokopy stojí. No, suma vyšla, že je to 112 630-tisíc eur. Je to nespochybniteľné, môžte si to jednoducho pozrieť. Čiže jednoducho povedané, vychádza nám toľko, že na jednu nemocnicu, ktorá je akútneho charakteru, akú ideme stavať, je potrebné takéto množstvo peňazí.
Ale ako tu včera niekto dobre uviedol a ukázal tabuľku, aké investície a do nemocníc zo štátneho rozpočtu na Slovensku, tak od roku 2007, vám môžem ukázať (rečník zobral do rúk papier s grafom, ukazujúc ho plénu), od roku 2007 táto krivka ide takto dole. Súvisí to so štátnym rozpočtom ako takým. V roku 2007 sa dávalo väčšie množstvo peňazí na investíciu, upozorňujem, investíciu do nemocníc. Takisto v tom sú zarátané eurofondy. Musíme povedať, že bol Operačný program Zdravotníctvo, ktorý bol ministerstvom zdravotníctva využitý, kedy bol nakontrahovaný a aplikovaný v praxi a, samozrejme, vplyvom toho tieto peniaze išli dole.
Pre zaujímavosť, v roku 2007 to bolo 20 mil., v roku 2008 to bolo 28 mil., v roku 2009 to bolo 20 mil., 2010 5 mil., 2011 4 mil. a v roku 2012 to bolo 4,9 mil. Čiže z toho je jasné, ak si to pospájame, že tých 112 mil. ročne ako investíciu do nemocnice s jednoduchou v dnešnej dobe a hlavne, vraciam sa na začiatok, aké bolo zadanie, že, áno, potrebujeme postaviť nemocnicu, ale za akých okolností? Za takých okolností, aby sme nezaťažili štát. Nezaťažili štát, aby to priamo neplatil alebo žeby nebol zadlžený. Čiže zadanie spred dvoch rokov bolo také. A následne po tom bola Štúdia uskutočniteľnosti, s ktorou ste sa mali možnosť oboznámiť, niektorí v celom rozsahu, 400-stranový, niektorí v skrátenej verzii 46-stranovej.
Čiže toto je nejaká chronológia, z ktorej sme vychádzali a akú sme, akú sme videli reálnu potrebu túto nemocnicu zrealizovať.
Spomínal som tím, ktorý je na ministerstve a ktorý sa touto problematikou zaoberá dva roky, a verte mi, že títo ľudia, a toto tu zaznelo dneska od pána poslanca Hraška, myslím, že ste povedali, že PPP projekt sa takouto formou realizuje alebo je na svete iba v dvoch formách, a to sú diaľnice a to je zámer... (Reakcia z pléna.) Že sú tu, áno, že sú tu. Áno, tu sú predložené iba tieto, ale vo svete a konkrétne, čo sa týka zdravotníctva, takéto PPP projekty sú úspešné. Sú úspešné a fungujú. Fungujú, je ich niekoľko. Tieto nemocnice sú v Španielsku, niekoľko desať nemocníc, tieto nemocnice sú vo Francúzsku, tieto nemocnice sú v Izraeli, sú v Holandsku. A absolútne vznikli nejakým takýmto zámerom a takýmto postupom, kedy formou PPP projektu sa postavili.
Samozrejme, je tu určité riziko alebo obava, ako v živote to býva z niečoho, čo je absolútne nové, čo je absolútne nové, ale argumentovať, že PPP projekt takéhoto charakteru je rizikový, ako to povedal pán poslanec, v kapitalistickom alebo v kapitalizme karpatského spôsobu je nejaké riziko, ale ja si myslím, a to je náš zámer, že ak ideme do toho s čistým úmyslom a robíme všetko pre to, a úprimne hovorím, robíme všetko pre to, aby sme jednoducho túto nemocnicu takýmto spôsobom, takýmto spôsobom postavili.
Budem reagovať, ak dovolíte, konkrétne na včerajších rečníkov. Veľakrát tu zaznelo a veľakrát sa na to odvolávajú viacerí, že, a to znie, tvrdí sa v štúdii uskutočniteľnosti na strane 100, že tvrdíme my, že štát nemocnicu postaví o 37,8 % drahšie. No, netvrdíme to my. My to konštatujeme, že je to v štúdii, ktorá už tu bola viackrát spomínaná, štúdia MacDonald, a ktorá sa zaoberá rokmi 1982 až 2002. Tým chcem povedať, že veľa PPP projektov vlastne vtedy v Anglicku sa nerealizovalo, až v následnom roku, tých projektov bolo viacej, až keď nastúpil Tony Blair v roku 2004. Ale oni tam porovnávajú, ak si štát zaumieni niečo stavať, má nejaký predpoklad, tak väčšinou samotná realizácia sa predraží jednoducho skoro o tých 40 %,. Ale nie na Slovensku. Tento poznatok je z krajín Európskej únie. Jednoducho tak to je, to je ako fakt. To znamená, že nie je to na Slovensku, ale táto realita je v západnej Európe.
Takže aby sme si to presne upresnili. A zámerom práve tejto časti štúdie nebolo porovnávať, nebolo porovnávať tento projekt, keď to stavia štát a PPP, ale porovnáva celkovú investíciu, o koľko to koho vyjde jednoducho drahšie. To je ďalšia vec.
Ďalej mi dovoľte, aby som, nie je tu pán poslanec Novotný, tak asi nebudem naňho reagovať, ale zareagujem na pána poslanca Lipšica.
Pán poslanec Lipšic včera aj dnes opakoval, že ministerstvo zdravotníctva vychádzalo zo štúdie, ktorá je veľmi stará a ktorá je neaktuálna a že sme to využili tendenčne. A včera spomenul štúdiu z roku 2011, ktorú urobila Európska únia, dnes to upravil, že je to štúdia z roku 2013, mňa sa spýtal, či ja ju poznám. Ja som povedal, že nie, ale ľudia, ktorí sa týmto zaoberajú, ju poznajú a, samozrejme, takisto ju absolútne, absolútne celú prečítali. A mňa prekvapuje to, ako včera pán Lipšic, pán poslanec Lipšic spomínal a dneska to zopakoval, že riziko PPP projektu v tejto oblasti vidí v tom, resp. tá štúdia to poukazuje, že PPP projekt v zdravotníctve zlyháva, ak je tendencia, že sa kompetencia alebo vlastník prenesie zo štátu do súkromných rúk bez podpory lekárov, odbornej verejnosti a tak ďalej a tak ďalej. Ale ja som veľmi rád, že to povedal, pretože to podporuje absolútne našu teóriu, pretože my nijak ináč nepostupujeme a v tomto prípade sa v žiadnom prípade, o žiadnu, ale žiadnu že privatizáciu nejedná.
A čo sa týka odbornej debaty s lekármi, odborármi a ostatnými zainteresovanými, tá odborná debata prebehla, prebieha, aj dneska mám stretnutie so Slovenskou lekárskou komorou. A čo je dôležité, ako som viackrát povedal, v rámci súťažného dialógu, ktorý tu bol okrajovo spomínaný, ale to je hlavne tá forma a ja ju považujem za objektívnu, myslím, aj v západnej Európe je považovaná, a práve to, na takýto projekt ako ideálna. Tam bude obrovský priestor, ktorý bude trvať zhruba päť mesiacov na to, aby sa jednoducho každý tam našiel. Ale čo je veľmi dôležité, my ako štát, so súkromníkom keď budeme jednať, tak budeme vyjednávať tie najideálnejšie podmienky pre štát. A to sa týka aj, čo sa týka zamestnanosti, lekárov, zdravotníkov, čo sa týka nejakých nevýhodných vecí pre štát, takže v tomto prípade ten priestor, ten priestor tam jednoducho bude.
Ďalej chcem povedať, že ak pán poslanec Lipšic prečítal jednu časť z tohto dokumentu, tak zabudol citovať, že náš model PPP, teda zahrnutím klinických služieb, je považovaný za najlepší. To v tejto štúdii je napísané takisto. Ale chcem, aby sme boli poctiví, to znamená, nechcem, aby to bolo také, že každý si z tej štúdie niečo vytrháva, tak chcem aj dodať, že táto štúdia je len panelom expertných názorov, ktoré účastníci sami uznali, že ich závery by museli byť podložné spoľahlivými dátami, aby sa dali brať vážne. Takže toľko, toľko k danej štúdii.
Spomínal som tú štúdiu MacDonald, v ktorej som vysvetľoval, ako je vnímaných tých 37 % a ako sa to vníma, čo sa týka predraženosti pre štát a čo sa týka investície súkromníka. V tomto prípade ešte raz zdôrazním, súkromný partner teda nepostaví lacnejšie, naopak, štát ju podľa štatistík postaví pravdepodobne drahšie a pomalšie oproti plánu. A zdroj tohto poznatku uvádza našu štúdiu, samozrejme, nie ako jediný, ale je, bol robený, boli robené aj iné štúdie a tento fakt potvrdzujú.
Chcel by som tu spomenúť to, čo pán Lipšic takisto spomína a ďalší, a to je to, že štát garantuje výnos vloženému kapitálu vo výške 15,6 %. No, tých 15,6 % je tu a spomína to jednoducho každý, ale je dôležité si uvedomiť, že výnos, je to výnos, nie zisk, ako tu niektorí viacerí poslanci včera povedali, a bude to zase predmetom súťažného dialógu, že v rámci toho výnosu vieme dobre, že investor, ktorý do toho pôjde, v rámci tých 15,6 % bude splácať, samozrejme, nejakú pôžičku z banky. V prvom rade bude udržiavať prevádzku v nemocnici, to znamená, bude dbať o to, aby tam bola rekonštrukcia v takej miere, ako je potrebná, bude dbať o to, aby boli zachované prístroje v takej miere, ako je potrebné, a aby tá prevádzka bola plnohodnotná, až potom, potom si bude splácať vlastne ten úver, ktorý on, predpokladám, že z banky, samozrejme, zoberie, nedá tam iba celé svoje prostriedky.
Je na nás, aby sme v rámci súťažného dialógu z toho výnosu 15,6 % rozhodli, aký zisk, a teda akú dividendu si môže vyplácať. Z praxe vieme, ak som spomínal tieto nemocnice, ktoré v zahraničí fungujú v týchto krajinách, ktoré boli postavené PPP projektom, že tých 15,6 pre toho súkromníka je v reáli veľakrát 7 až 8 %. To znamená, táto dividenda v tomto ponímaní je prijateľná na to, aby on vlastne splácal všetko, jednoducho ako fungovať má.
Čo sa týka priemernej obložnosti, ako tu bolo spomínané, k tomu som sa už vyjadril. Jednoducho my veľakrát hovoríme, že chceme, aby naše nemocnice boli efektívne. Na druhej strane, keď povieme konkrétne veci, to znamená, že niektoré oddelenia budú fungovať možno zoštíhlene, budeme sa snažiť, aby tá obložnosť bola iná, samozrejme, aj aby, čo sa týka čísel, o ktorých som spomínal, ktoré som spomínal, dĺžka hospitalizácie a iné, aby boli, aby boli zase kratšie. V tomto prípade nejde vôbec o to, aby sme tieto veci riešili na úkor kvality, ba naopak. Keď si poviete, že prečo to jednoducho teraz tak nejde, tak tým, že to bude tento podnikateľ alebo toto konzorcium, alebo ten, kto bude úspešný v rámci súťažného dialógu prevádzkovať, tak, samozrejme, tým, že to bude prevádzkovať, bude jeho snahou, aby to riešil efektívne.
Ďalej. Boli tu spochybnené veci, keď tá nemocnica bude postavená, akým spôsobom bude zabezpečená výučba a dostupnosť ku vzdelávaniu. Chcem povedať, že kvalita a dostupnosť k vzdelávaniu budú projektom novej nemocnice, nebudú nijakým spôsobom v ohrození a nemajte obavy, pán poslanec, že toto zabezpečené jednoducho nebude. Základné odpovede nájdete v našej štúdii. Treba čítať pozorne aj prílohy a všetko ostatné bude verejne známe po vypracovaní podrobnejšej špecifikácie nemocnice, ktorá bude súčasťou súťažných podkladov, a na ich príprave a oponentúre budú potrební všetci zainteresovaní. Tak ako som tu zdôraznil, v tomto prípade, ak sa bavíme o vzdelávaní, je našou snahou, aby tu bola riadna univerzitná nemocnica, ktorá okrem toho, že bude liečiť, samozrejme, bude vychovávať aj nových, nových lekárov, nových lekárov pre celé Slovensko.
Dámy a páni, niektoré otázky, čo sa týka témy novej nemocnice, či v zdravotníckom výbore, ale aj tuná, niektoré sa, niektoré sa opakovali. Bolo na nich odpovedané.
Ja by som v tejto chvíli chcel povedať určité zásadné "nie" k niektorým veciam, ktoré sa tu naozaj že opakujú. V žiadnom prípade nejde o privatizáciu. Práve naopak, štát má v projekte trvalo veľmi silné postavenie a bude nemocnicu dokonca vlastniť, a to je na rozdiel od minulých vlád, kedy sa vlastne privatizovali zdravotnícke zariadenia. Chcem povedať, že v tomto prípade, a je to tam zdôraznené, vlastník na sto percent bude štát. To, ako tú silu v rámci súťažného dialógu si budeme presadzovať alebo zdôrazňovať, alebo ešte posilňovať, bolo naznačené, že v dozorných radách toho poskytovateľa, samozrejme, je namieste, aby sme, samozrejme, tam boli.
Je lepšie, aby štát nemocnicu prevádzkoval sám a obstarával stavebné megazákazky bez garancie ekonomickej udržateľnosti prevádzky nemocnice? No, spochybnili ste sami, že dnešné nemocnice, čo sa týka prevádzky, čo sa týka obstarávaní, čo sa týka samotného fungovania v rámci ekonomiky, a zvlášť bratislavskej nemocnice, že to jednoducho nefunguje.
Týmto, že štát, respektíve že prevádzkovateľ v rámci tohto PPP projektu na rozdiel od iných, ktoré boli postavené v zahraničí, kedy to bolo naplánované, financované, postavené a odovzdané do rúk štátu, v tomto prípade sa jedná aj o to, že tento poskytovateľ bude aj prevádzkovať a to je zásadný rozdiel. Keď to bude prevádzkovať, je predpoklad a, samozrejme, reality zo zahraničia hovoria, že tieto nemocnice fungujú efektívne.
Chcem garantovať, že projekt nebude mať žiadnu platbu za dostupnosť a bude sa splácať len z verejného zdravotného poistenia. To bude jednou z hlavných podmienok, jednou z hlavných podmienok v rámci súťažného dialógu. A táto nemocnica nebude mať lepšie finančné podmienky ako iné nemocnice na Slovensku, teda nijak nebude zvýhodňovaná.
Nie je pravda, že súťažný dialóg je netransparentná metóda obstarávania. Naopak, je to jediná metóda, ktorá sa hodí na tento projekt a tento projekt je od začiatku obstarávania transparentný viac, ako ktoré projekty boli predtým.
Milé dámy, vážení páni, preto, ako som úvodom povedal, informácie, ktoré o tomto projekte máme, myslím si, že sme ich poctivo porovnali so všetkými možnosťami, ktoré jednoducho sú, a zvolili sme to najlepšie riešenie, ako zabezpečiť pre bratislavský región modernú nemocnicu novej generácie s garanciou jej vysokej produktivity, ekonomickej udržateľnosti, špičkovej kvality, zdravotnej starostlivosti s využitím najlepších medzinárodných poznatkov. Naše riešenie tiež garantuje štátu vysokú mieru účinnej kontroly nad novou nemocnicou a v záujme ochrany pacientov aj verejných financií.
Nikto iný neprišiel ani len s alternatívnym návrhom, ako vyriešiť problém nemocnice v Bratislave, okrem dnešného dňa, ako pán poslanec Kollár, ten to navrhol.
Tým sme začali otvorený dialóg s odbornou aj zainteresovanou verejnosťou a chceme vytvoriť novú kultúru diskusie o zdravotníctve. V rámci toho neodmietneme odborný dialóg s opozíciou, ako som navrhol, pretože najväčším rizikom projektu je dnes zneisťovať aj potencionálnych zahraničných partnerov.
Dámy a páni, pred chvíľou som povedal, ktoré zásadné na demagogické "nie", a teraz mi dovoľte, aby som povedal, ktoré "áno" platí, a našli sme ako prví dobré riešenie, ako vyriešiť problém so starými nemocnicami v Bratislave.
A chcem ešte povedať, ako tu spomínal viackrát pán poslanec Hlina, že prečo to ideme búrať, prečo to nevyužijeme pre seniorov. V rámci toho, keď vznikne nová nemocnica, ostanú budovy Ružinov, Mickiewiczova a Kramáre. Samozrejme, Kramáre sú na tom najhoršie a táto nemocnica, si myslím, že je dobré, že sa ide stavať, pretože každú chvíľu tam môže niečo hroziť, čo sa týka havarijného stavu. A osobne si myslím, že či už Mickiewiczova, alebo Ružinov, v tejto chvíli naozaj nie je o tom rozhodnuté, ako tie budovy využijeme. My nevylučujeme, že práve tieto budovy môžu byť pre chronicky chorých alebo budú pre ambulancie využité, alebo sa jednoducho predajú. Lebo je rozdiel, je rozdiel, či tieto nemocnice budú slúžiť na akútnu zdravotnú starostlivosť a jej renovácia v tejto chvíli nie je možná, alebo ich prispôsobíme pre chronicky chorých, dlhodobo chorých alebo pre seniorov. Takže táto možnosť tam je.
Chcel by som ešte ubezpečiť, že nehovoril, nespomínal som nemocnicu v Petržalke, ktorá je teraz súčasťou celej nemocnice v Bratislave. Táto nemocnica ostane plnohodnotná z bezpečnostného aj logistického hľadiska, aby v Bratislave boli dve nemocnice, to znamená, strategicky aj na druhej strane Dunaja.
Pre verejno-súkromné partnerstvo je najmodernejším trendom, ako spojiť, najlepšie z oboch svetov, prospech ľudí. Ako som už spomínal, takéto projekty sú a fungujú v zahraničí. Je ich niekoľko. Myslím si, že ľudia v Bratislave, ako aj na Slovensku majú nádej konečne mať novú nemocnicu, modernú, kvalitnú, ekonomicky udržateľnú. A ja si myslím, že keď to začneme realizovať v roku 2016, tak v roku 2018 tu nová nemocnica môže byť pre všetkých ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, najprv poviem, že ma veľmi teší, že taká plná sála tentokrát pri takomto návrhu zákona, a viem, že je piatok a všetci by radi mali už túto schôdzu za sebou, tak mám v zásade dve možnosti, že budem stručný a rýchly, ale mám takú malú podmienku, že keď ste tu vy, dávajte pozor. Keď budete dávať pozor, bude to krátke, keď nebudete, viem rozprávať aj hodinu (povedané so smiechom), lebo je to veľká téma, je to veľká téma. (Reakcia z pléna.) Ale predpokladám, že budete dávať pozor, aby sme mohli tento dobrý návrh naozaj vnímať a... (Reakcia z pléna.) Dobre, keď chcete.
Takže, ale vážne teraz, toto bolo taký, aby som vás trošku rozptýlil.
Vážené dámy, vážení páni, problematika schránkových firiem, problematika tunelovania verejných financií, problematika predražovania tendrov je často opakovanou témou, ktorou sa tu zaoberáme, a, samozrejme, existuje mnoho pokusov o to, ako túto tému vyriešiť, ako spraviť zmeny, ktoré by viedli k tomu, že tieto neduhy nebudú naďalej pokračovať.
Zatiaľ a spravidla tieto pokusy idú do prázdna. Spravidla sa zameriavajú na riešenie javu, toho, čo vyplýva z toho, čo som pomenoval skôr. Nie na príčiny, ktoré k tomu vedú. Pripomeniem, že keď dnes sa často a radi bavíme a prichádzajú riešenia, ktoré sú orientované proti schránkovým firmám ako nastrčeným organizáciám, ktoré sú zapojené v rôznych tendroch, že obdobná situácia a obdobné riešenia tu boli prijímané už pred vyše desiatimi rokmi, kedy to, čo dnes sú schránkové firmy, boli firmy, ktoré mali akcie na doručiteľa. Takisto to bol nástroj, ktorý znemožňoval vidieť, kto vlastne tú firmu reprezentuje alebo kto ju vlastní.
Zakázali sa akcie na doručiteľa, zrušili sa akcie na doručiteľa. Viedlo to k odstráneniu tohto neduhu? Že do verejných obstarávaní, kde sa používajú alebo platia verejné peniaze, sa už nezapájajú firmy s neidentifikovanými vlastníkmi? No neviedlo. Našli sa iné spôsoby, iné riešenia, dnes sú to schránkové firmy.
Preto riešenie tohto problému nie je naháňať vietor v poli, keď sa už stane to, že prebehne tender, ktorý je výrazne predražený, kedy ponuka v tomto tendri 200-300-násobne predražená vyhrá vo verejnej súťaži, a potom zisťovať následne, kto je za tou firmou, kto vlastne vytuneloval verejné financie, kto si zorganizoval túto verejnú súťaž, a aj tak výsledok býva spravidla nulový alebo veľmi blízky nule, ale treba ísť po podstate. Treba zmeniť systém tak, aby nebolo možné takéto ponuky zaraďovať úspešne do verejných obstarávaní, aby tie ponuky, ktoré sa vo verejných obstarávaniach objavujú, boli korektné a férové. To je riešenie.
A ako sa dá takéto riešenie dosiahnuť? To je tá správna otázka. Podľa nášho názoru, názoru predkladateľov, je tým riešením to, že vnesieme do verejného obstarávania nový prvok. A to je cenové porovnávanie ponúkaných tovarov a služieb. To je podstata veci. Pretože keď budeme vidieť, že v akých limitoch sa pohybujú na relevantnom trhu, ktorý je dosiahnuteľný z hľadiska informačných tokov alebo informácií, ktoré z neho môžme získať, v akých cenách sa pohybujú obdobné tovary a služby, alebo podobné tovary a služby, tak vieme, čo je normálne cenové rozpätie. Keď vieme, čo je normálne cenové rozpätie, keď to vie verejnosť, keď to vedia obstarávatelia, keď to vedia súťažiaci, tak jednoducho vedia, že nemôžu vybočiť z tohto limitu, pretože keď z neho vybočia a keď z neho vybočia zvlášť výrazným spôsobom, dopredu svoju ponuku diskvalifikujú. A to je cesta k tomu, aby sme dostali do takého normálneho riečiska tie verejné financie, o ktoré tu v konečnom dôsledku ide.
Uvediem príklad, aby ste tomu rozumeli. Keď aj dnes si prostredníctvom on-line obchodu zabezpečujete nákup akéhokoľvek tovaru a vyberáte si spomedzi tovarov, ktoré sa tam ponúkajú, okamžite v spodnej časti obrazovky ten systém sám vygeneruje podobné tovary, o aký máte záujem, aj s cenami, porovnateľné produkty. Aby ste si vedeli porovnať, že napríklad si chcete kúpiť televízor, tak aby ste si vedeli porovnať, že aké sú iné ceny v obdobnej kategórii toho tovaru, ktorý sám vyhľadávate.
A presne rovnaký princíp treba zakomponovať aj do verejného obstarávania. Dá sa to aplikovať v primeranom rozsahu na čokoľvek. Či sa nakupujú motorové vozidlá, či sa nakupuje technika, počítače alebo hocičo iné, či sa obstaráva budova, administratívna, školská, akákoľvek, pretože všetko sa už na tomto svete podobné postavilo. Či je to diaľnica, či je to nemocnica, o ktorej sme sa tu bavili, pretože všetko sa dá prepočítať na metre štvorcové, náklady na metre štvorcové obdobného typu budovy, keď sa bavíme o budovách, všetko sa dá prepočítať na kilometer diaľnice, keď sa bavíme napríklad o obchvate Bratislavy a porovnateľnom obchvate Viedne, všetko sa dá porovnať a nájsť. V primeranom rozsahu, nie do toho najmenšieho detailu, ale to ani nepotrebujeme.
A to riešenie spočíva v tom, že túto porovnávaciu úlohu porovnávania cien bude mať podľa nášho návrhu za úlohu Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý hneď po vyhlásení verejného obstarávania vykoná cenové porovnávanie na obstarávaný tovar alebo službu, zverejní to na svojej internetovej stránke a zverejní to prostredníctvom registra zmlúv, tam, kde sa zverejňujú aj zmluvy, ktoré sú uzavreté, a tým pádom sprístupní toto cenové porovnanie a interval, ktorý takto vznikne, verejnosti, obstarávateľom, kontrolným orgánom v prípade potreby, médiám a jednoducho vytvorí istý prirodzený interval, prirodzené mantinely na to, aby tieto ponuky nepresiahli normálnu, únosnú mieru v neprimeranom rozsahu. Toto je podstata tohto návrhu.
Dovoľte teda, aby som prikročil k jeho oficiálnemu predloženiu a zopakoval, že cieľom predkladanej novely zákona o verejnom obstarávaní je zabezpečiť to, aby počas vyhlásenia verejného obstarávania a ešte pred termínom vyhodnocovania ponúk boli účastníkom verejného obstarávania a verejnosti dostupné údaje o cenovej úrovni obstarávaných výrobkov alebo služieb na dostupnom trhu.
Toto cenové porovnávanie v záujme nezávislosti a objektivity vykoná Úrad pre verejné obstarávanie po oznámení zadávateľa verejného obstarávania o verejnom obstarávaní, ak hodnota zákazky prekročí 100 000 eur. Táto hranica je stanovená preto, aby sme pri štarte tohto systému zvládli celkový nápor, aby sme sa pozreli predovšetkým na tie väčšie zákazky, ktoré, pre vašu informáciu, tvoria dnes asi 1/3 všetkých verejných obstarávaní, ktoré prebiehajú. V prípade úspešného rozbehu tohto systému je samozrejmé možné postupne ísť nižšie a nižšie a znižovať túto cenovú hladinu.
Výsledky cenového porovnávania predmetu verejného obstarávania na dostupnom trhu následne úrad zverejní v Centrálnom registri zmlúv, ako aj na svojej internetovej stránke. Týmto porovnávaním sa dosiahne to, že cenová úroveň bude všeobecne známa, čo v prípade, že by došlo k významnej odchýlke pri ponúkanej cene účastníkom verejného obstarávania, okamžite upozorní zadávateľa aj verejnosť na neobvyklú podozrivú ponuku. To znemožní takýmto ponukám byť úspešnými vo verejnom obstarávaní, pretože to zvýši kontrolu verejnosti nad primeranými cenovými ponukami vo verejnom obstarávaní.
Dôležitou súčasťou tohto návrhu, ktorý som zatiaľ nespomínal, je aj úprava zadania zákazky vo veci opisu jej predmetu, ktorá má za cieľ znemožniť ustanovenia takých kritérií, podmienok či iných požiadaviek, ktoré vopred pre svoju neobvyklú konkrétnosť, špecifikum, ktoré nemá ale významný vplyv na naplnenie účelu zákazky, znemožňujú účasť väčšiemu okruhu potenciálnych účastníkov a nasmerujú už dopredu túto zákazku vopred určenému jednému alebo veľmi úzkemu okruhu súťažiacich.
Táto navrhovaná zmena je reakciou na prax, v praxi sa vyskytujúci jav, kedy predmet verejného obstarávania je natoľko úzko špecifikovaný, že jeho kritériá vopred určujú pre možnú výhru len určitého účastníka a vylučujú tak ostatných záujemcov, pričom tieto špecifiká vôbec nemajú významný vplyv na naplnenie účelu zákazky. Takto sa zabráni šitiu na mieru verejného obstarávania vopred vytipovaným záujemcom, kde by sme ako príklad mohli kľudne uviesť to, čo tu viackrát bolo spomínané, trolejbusy, ktoré s počtom, špecifickým počtom dvier boli dopredu predurčené na jedného konkrétneho objednávateľa.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto pragmatického a praktického návrhu, praktickej novely zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 393 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Eugena Jurzycu a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 1344. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Súčasne navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.