48. schôdza

S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Na to chcem upozorniť, že naozaj, kolegovia, si šijete na seba bič. Lebo teraz, keď pôjdete k lekárovi a raz tam pôjde každý, hej, raz tam pôjde každý. Každý bude chcieť prípadne ísť k tomu dobrému, nebude chcieť tam dlho čakať a ak niektorí aj máte aj trebárs prípadne tvár a nejaký ten charakter, tak nechcete byť ako bezcharakterný chrapúň, že sa predbehnete, hej? Tak doteraz ste mali možnosť, že ste tu mali únikový modul, že ste si to zaplatili. Teraz ho nemáte. Teraz ho nemáte, i keď máte známeho toho lekára. Teraz musíte zavolať, musíte sa zmanažovať, ten lekár musí vedieť byť manažérom, to znamená, že nemanažuje len vás, aby ste sa nedostali do tej polohy, že nikoho iného nevie zmanažovať, iba vás, to môže byť potom aj zvláštne. Hej? Aj v malom mestečku, aj vo veľkom meste, že aha, pozri, poslanca vedel zmanažovať na určitý čas, ale ja keď som volal, povedal, že sa to nedá. Čiže aj lekár si bude musieť dávať pozor v dnešnej dobe. Tu ešte nie je Severná Kórea, i keď sa tam blížime.
Čiže proste, sami ste si ušili na seba bič. Tí, ktorí tam budete chodiť, budete musieť si dávať pozor. Naozaj si budete musieť dávať pozor, ak chcete. Podľa mňa, aj to bolo o niečo noblesnejšie v tom, že ste si to zaplatili. Som si to zaplatil, nemusím sa. Aj tak to niekomu prišlo možno blbé, slušnejšiemu, sa predbehnúť. Ale mohol povedať, aj tí ľudia si povedali, dobre, predbehol sa, ale zaplatil. Teraz nemôžte nikto povedať. Teraz sa len predbehnete na chrapúňa. Na chrapúňa sa predbehnete a budete ešte hovoriť, že jak ste sa zmanažovali. Nechcem sa už opakovať, ušili a ušijete si na seba bič, ktorý sa vám vráti. Raz tam všetci pôjdete, raz sa tam, nechcem povedať, že všetci stretneme, ale raz niekto tam, všetci tam raz prídete. Nie sme všetci na tom tak, že budeme chodiť do Rakúska, kde nás nikto nevidí. Nie sú také ambulancie, kde sa dá aj zadnými dverami, kde vás nikto nevidí. Raz budete musieť ísť okolo tých ľudí a budete sa im musieť pozrieť do očí.

Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Aj keď teda nevidím pána ministra, ale dobre, tak, aby sme sa nezdržiavali.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister tu nemusí byť, vzhľadom na to, že rokujeme o vrátenom návrhu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre, dobre, bez problémov ako, budem to rešpektovať. Chcem povedať toto. V poslednom čase vy, vládnuca strana SMER, predkladáte a samozrejme aj si schvaľujete množstvo zákonov alebo takých zmien, ktoré sú výsledkom takého veľmi sofistikovaného lobingu určitých finančných skupín alebo rôznych zbohatlíkov, oligarchov a podobne.
Keďže tu hovoríme o zákone, ktorý sa týka rezortu zdravotníctva, aby som nezdržiaval, poviem len jeden príklad a to je pracovná zdravotná služba. Vieme, tí, čo sa trošku orientujeme v tejto oblasti, ja teda trošku, pretože sa nezaoberám profesionálne rezortom zdravotníctva, respektíve problematikou zdravotníctva, vieme, že v našom zdravotníctve pôsobí jedna významná finančná skupina, ktorá pokiaľ ide o pracovnú zdravotnú službu, má v tejto oblasti svoje pomerne rozsiahle zámery a je samozrejme v ich záujme, aby pracovná zdravotná služba bola čo najširšia a postihovala čo najviac ľudí, ktorí sú zamestnancami, respektíve ktorí podnikajú. Preto tu opakovane ministerka zdravotníctva predložila dvakrát za sebou návrh novely zákona o ochrane verejného zdravia. Prvý stiahla, druhý sa presadil po už, už za účasti aj ministra Čisláka, ak si dobre pamätám, kedy sa tá pracovná zdravotná služba plošne zaviedla pre všetkých ľudí, aj pre, aj pre zamestnancov, ktorí sú v kategórii rizika jedna, to znamená žiadne riziko ohrozenia chorobou z povolania alebo nejakým následkom, pracovným úrazom a podobne u nich vlastne nehrozí. Ale ten zamestnávateľ si musí nejakým spôsobom zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu. Áno, dá sa to riešiť relatívne lacno cez bezpečnostného technika, ale kto chce, si to vie zabezpečiť aj relatívne drahou pracovnou zdravotnou službou, ktorú mu napríklad zabezpečí táto jedna finančná skupina, ktorá pôsobí v našom zdravotníctve a ktorú vlastne všetci dobre poznáme.
Čiže napríklad Slovenská pošta bude znova investovať do zdravia svojich zamestnancov neuveriteľne vysoké sumy, znie to veľmi pekne, poslanci za stranu SMER, ktorí nie sú možno zorientovaní v tejto problematike, ktorým je vysvetlené, že to je dobré, lebo to je v rámci zdravia zamestnancov, budú uspokojení, že schválili dobrý zákon, pretože zamestnanci budú lepšie strážení pred zdravotnými rizikami. Ale celé je to o takomto tichom tuneli peňazí z verejných rozpočtov, z rozpočtu štátu, lebo tá Slovenská pošta je štátny podnik. A takýmto spôsobom táto finančná skupina dostane nejaké zdroje, ktoré by pritom vôbec tam tiecť nemuseli. A takto to urobia v ďalších štátnych firmách a takto to budú musieť urobiť v ďalších firmách. Jednoducho taký malý slovenský tunelík, taký, akých je tu v poslednom čase veľa.
No a teraz k týmto poplatkom, k týmto poplatkom v zdravotníctve, respektíve k tomu rušeniu. Ono to vyzerá strašne pekne a vy to viete samozrejme strašne pekne predať, že sa rušia poplatky za to prednostné alebo časované objednanie u lekára, že je to sociálne, lebo tí, ktorí na to nemajú, teraz sa budú môcť tiež bezplatne objednať u lekára, veď predsa existuje tu ten pojem manažovanie pacienta. To je všetko úplne krásne, ale realita v praxi je a bude iná, čo myslím, dostatočne vysvetlil môj predrečník pán kolega Hlina, ako to bude vyzerať s tým manažovaním pacienta.
Ja poviem svoju osobnú skúsenosť, aby bolo jasné, o čo ide a jasné je to mnohým z vás, len si to nechcete pripustiť. Ja osobne, pán Hlina na mne nemusí nič testovať, lebo ja sa osobne veľmi rád priznám, teda veľmi rád priznám, pretože tak to je. Ja osobne som veľa rokov, neviem, či desať alebo pätnásť v súkromnom zdravotníckom zariadení. Prečo som tam? No preto, lebo sa mi to zdá aj byť, že tak fajn, veď predsa, ak teda mám na to nejaké prostriedky, tak ich v prvom rade investujem do vzdelania svojich detí a v druhom rade ich investujem do zdravia svojej rodiny. To sú pre mňa dve priority, ktoré uznávam vo svojom živote. Čiže ak teda mám nejaké peniaze, tak som ich dal do toho, že si platím poplatok sebe, svojej rodine, svojim deťom, niektorým, nie všetkým, mám ich päť, za to, aby sme mali komfort v prípade nejakého vyšetrenia, v prípade nejakého ochorenia a podobne. To súkromné zariadenie je z princípu postavené na tom, že človek príde a objedná sa na to vyšetrenie na konkrétny deň, na konkrétnu hodinu a keď potom na to vyšetrenie príde, tak možno symbolicky čaká pätnásť, dvadsať, tridsať minút, pokým sa ukončí ten predošlý pacient, ale potom ide na radu bez nejakého trojhodinového čakania. A preto som tam, preto som tam.
Moja najmladšia dcéra, ktorá má štyri mesiace, nie je prihlásená do takéhoto súkromného zdravotníckeho zariadenia a chodíme s ňou na vyšetrenia ku klasickej, neviem, či to poviem správne, lebo som laik, ku klasickej štátnej lekárke. Ona, tuším, nie je štátna, je súkromná, ale funguje to nejako inak, ako tie veľké kamenné súkromné zariadenia. Čiže je to lekárka, ktorá má masu pacientov. Lekári, ktorí tu sedia, veľmi dobre vedia, že pediatrov je málo a tie čakárne sú preplnené. Táto pani lekárka má 75 rokov, ešte stále ordinuje. Možno bude už končiť a budeme teda musieť riešiť tú situáciu nejako inak, už len z tohto dôvodu, ale čo je podstatné, ona sa snaží manažovať pacienta, ale nie tak, ako hovoril pán Hlina, čo jej teda kvitujem a dávam pred ňou klobúk dole, ale manažuje toho pacienta minimálne v tom našom prípade tak, že tá, tie vyšetrenia tých malých detičiek, tých novorodencov, ktoré teda musia byť raz mesačne, alebo tak nejako, musí tam byť to očkovanie, má na to vyhradené hodiny a nám osobne pridelila niečo ako časenku. Bez toho, že by sme za to platili. Čiže to je ten ideálny stav, o ktorom vy hovoríte, že tak ako ja, tak isto ako iní ľudia, ktorí naozaj sú v ťažkej sociálnej situácii, majú malé dieťa, majú novorodené dieťa, tak majú pridelený v podstate presný čas a prídu do tej ambulancie a tam teda by sa mali vyšetriť bez nejakého veľkého čakania.
Bol som teda s malou dcérou pred dvomi týždňami na takomto vyšetrení, mali sme časenku na 10.15 hod., čakali sme, čakali sme do 11.30 hod., pokým sme sa dostali na radu. Pretože napriek tomu všetkému sa tam jednoducho stála, respektíve sedela rada a čakali sme v poradí. Pretože ona jednoducho nestíhala. Pretože aj pri všetkej snahe a pri všetkej úcte, ktorú pred ňou mám, mala tých pacientov, tých malých detí tak veľa, že to skrátka nestíhala, ak chcela tie výkony, tie ošetrenia, tie očkovania urobiť, urobiť kvalitne. Čiže čakali sme hodinu a štvrť. Ja som bol týždeň predtým sám u seba, so sebou, čakal som pol hodinu v tom súkromnom zariadení.
Pointa celého tohto vášho návrhu je v tom, aby ste nahnali pacientov, ktorí na to majú nejaký ten peniaz, nemusia to byť milionári, ale ktorí majú tých 100 alebo 200 euro ročne na to, aby si zaplatili poplatok v súkromnom zariadení, aby tam išli. Aby tam išli. Pretože ak niekto z ľudí, ktorý dnes chodí ku štátnemu lekárovi, ktorý si teda nejakým spôsobom dohodne za ten poplatok časované ošetrenie, ak toto prestane fungovať, napriek tomu, že s tým lekárom je spokojný, napriek tomu, že ten lekár sa snaží aj o to manažovanie pacienta a tým naozaj férovým spôsobom, výsledok tohto všetkého bude, že možno stovky, možno tisíce ľudí na Slovensku si uvedomia, že čas, ktorý je pre nich vysoká hodnota a ktorý je pre nich drahý, budú strácať čakaním v ambulanciách viac ako doteraz. Jednoducho takto to bude a títo ľudia, ktorí na to majú tých 100 euro alebo 150 euro ročne, alebo koľko to stojí, si zaplatia svoju účasť ako pacienta v týchto súkromných zariadeniach, z ktorých, z ktorých mnohé sú ešte zatiaľ vcelku prázdne. A ktoré, no, ktoré vznikajú ako na bežiacom páse, pretože finančné skupiny už dávno zistili, že zdravotníctvo, to je naozaj biznis a najviac v podmienkach, aké sú v slovenskom zdravotníctve na Slovensku, lebo je to tak, ako to jednoducho je.
Čiže toto opatrenie, ktoré navonok vyzerá veľmi páčivo, veľmi sociálne, na prospech pacientov, možno naozaj aj na prospech niektorých pacientov aj bude, lebo nebudú platiť u tých férových lekárov, možno u niektorých to bude tak, ako hovoril pán Hlina, ale obávam sa, že v pozadí toho všetkého je záujem nahnať ďalších klientov do súkromných zariadení, ktoré patria buď nejakým oligarchom alebo nejakým finančným skupinám. To je podľa môjho názoru cieľ tohto veľmi páčivého a veľmi ľúbivého zákona.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca je s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem. Ja skúsim to zhrnúť. Sme takí, akí sme. V Číne sa naučili stáť v rade, my sa nenaučíme stáť v rade a vieme, ako to tam funguje, respektíve jak to nefunguje. Bolo jedno opatrenie, že pre tých, ktorí teda sa ponáhľali a voči tým, ktorí tam už sedeli od šiestej, to bolo nefér, tak si to svoje ponáhľanie mohli zaplatiť. A javilo sa to aspoň, aspoň ako trošku spravodlivé, lebo tí ľudia si povedali: "Síce ma predbehol, ale aspoň zaplatil." Zajtrajším hlasovaním sa v ambulanciách v zásade nič nezmení. V ambulanciách to zostane tak, jak to bolo doteraz. Budú tam zvláštnou zhodou náhod ľudia, ktorí budú mať statusové postavenie, budú znova predbiehať tých ostatných, len už nebude v tom ten prvok, aký-taký prvok spravodlivosti. To znamená, tí ľudia si nebudú môcť povedať, že aspoň niečo tej nemocnici zaplatil.
A to chcem povedať, vážení, tak už keď nič, už zahlasujte, však to je, hovorím, ja by som bol najradšej, keby sme to nemuseli mať, keby sme boli slušnou krajinou, kde sa stojí v rade, kde sa nechodí do čakárne len tak podebatovať. Lebo to je tiež pravda, že niekto tam ide len tak trošku podebatovať, no a už, keď je tam, tak sa aj nechá vyšetriť a popri tom zdržiava. K tomu sa my možno raz dopracujeme. Ale teraz vieme, kde žijeme. Javilo to aké-také známky spravodlivosti, zajtrajším dňom si, poslanci, dávajte veľký pozor, a na to chcem upozorniť, aj pacienti v čakárňach, dávajte si veľký pozor po prijatí platnosti účinnosti tohto zákona, kto koho kedy predbehne, lebo už to nie je za to, že si zaplatil, už to je za to, že to urobil buď teda skutočne, že to manažovanie, len potom aj vy musíte sa vedieť zmanažovať, to si potom prípadne odskúšajte, alebo to urobil na chrapúňa. To znamená, na to, čo teda bežne sme, ale vieme to tu všelijako schovať. Naozaj je to, potom poviem.

Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Keď sa začalo debatovať o poplatkoch v zdravotníctve, tak človek si myslel, že hú, konečne sa urobí poriadok. Preto som aj sa tešila na to, že zavedie strana SMER poriadok v platení poplatkov. Mohlo sa to urobiť rôznymi spôsobmi. Podľa mňa úplne by bolo stačilo, keby sa obmedzili, tak ako bolo pôvodne aj v pôvodnom zámere, obmedzili niektoré poplatky, stanovili by sa možno maximálne výšky, možno by sa určilo časové obmedzenie, kedy sa dá priplatiť za objednanie na termín, aby to nebolo rozhádzané, aby ľudia vedeli, kedy môžu prísť bez toho, aby ich ktokoľvek predbehol, alebo teda s časenkou obehol, ale podľa mňa toto by bolo oveľa spravodlivejšie nastavené, ako to, s čím prišiel naozaj v pozmeňováku pán poslanec Blanár.
Som za to, aby ľudia mali možnosť ísť bez poplatku k lekárovi. To je úplne samozrejmé, ale rovnako si myslím, tak ako tu bolo spomínané pánom poslancom Mihálom, pani poslankyňou Šípošovou, Hlinom, proste všetkými, ktorí vystúpili, že pravidlá je dôležité, aby sa vytvárali a aby sa potom podľa nich aj chovalo. Zdá sa mi úplne bezúčelné to, čo táto novela nakoniec prinesie. Prinesie ešte väčší chaos a ľuďom neprinesie nič pozitívne.
Ďakujem.