48. schôdza

Ďakujem pekne. Dúfam, že už teraz nezmeškám svoju faktickú poznámku. Pán kolega hovoril takisto o záujme zamestnávateľov pre výchovu svojich budúcich zamestnancov pre jednotlivé profesie. Viete, kladiem si otázku, že aký je ich záujem. Keď kedysi prišla sem firma Peugeot Citroën, tak ako podmienkou jej príchodu bola zmluva, v ktorej bolo aj to, že im zabezpečíme otvorenie vlastnej školy, kde si budú pripravovať svojich odborníkov. A my sme vytvorili materiálne podmienky, oni doviezli si techniku, jednoducho vzdelávajú a pripravujú si odborníkov.
V zákone je, a to by som aj rád počul od pána ministra odpoveď, pretože na výbore som sa ju nedopočul, ale zazneli tam divné slová, je tam Fond na podporu odborného vzdelávania. Ten už fungoval aj predtým, ale podľa informácií, ktoré tam zazneli, dokonca vraj nemal ani bankové číslo. Ja neviem, zdá sa mi to neuveriteľné, ale pokiaľ viem, žiadne peniaze od tých zamestnávateľov, ktorí toľko horujú, aby sme pre nich pripravili dobrých odborníkov, nie sú tam žiadne, nie sú donori, žiadne finančné prostriedky. To potom pokladám za dosť falošný záujem.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona o odbornom vzdelávaní. A máme tu nového ministra školstva, máme tu nový zákon, ale v realite ten zákon je starý, ako sa k tomu o chvíľku dostaneme, aj tie myšlienky v ňom obsiahnuté nie sú až také nové. A nie sú ani veľmi dotiahnuté.
Máme dnes situáciu, kde zostáva dvanásť mesiacov do parlamentných volieb, a ak by v niečom mohla existovať a myslím, že aj existuje široká politická zhoda naprieč touto snemovňou, tak je to to, že naše stredné školstvo, osobitne stredné odborné školstvo nie je v dobrom stave a kroky, ktoré táto vláda zatiaľ podnikla v oblasti zlepšenia kvality stredného odborného školstva a zlepšenia uplatniteľnosti absolventov, nepriniesli zatiaľ merateľné výsledky.
Je preto pochopiteľné, že v tak významnej oblasti, z ktorej ročne vyjdú desaťtisíce mladých ľudí, ktorá sa týka desaťtisícov učiteľov a kumulatívne státisícov rodín, je snaha pred voľbami prísť s niečím, čo je možné onálepkovať ako riešenie. To je koniec koncov v politike aj úplne normálne. Pre krajiny je to však prospešné len vtedy, keď to naozaj riešením je. Ak politici pod tlakom blížiacich sa volieb schvaľujú veci, ktoré skutočne zmenia krajinu k lepšiemu, tak to môžeme len privítať. Mnohí sme si všimli, ako v mesiacoch pred komunálnymi voľbami sa zrazu na Slovensku v slovenských mestách a obciach diali veci nevídané a mnohí sme si priali, aby komunálne voľby boli pokiaľ možno každý mesiac. Takisto ak by blížiace sa parlamentné voľby viedli k tomu, že by sme schvaľovali konečne kvalitnú, premyslenú legislatívu meniacu zásadné oblasti k lepšiemu, bolo by to možno len privítať. V tomto prípade to však, bohužiaľ, tak nie je.
Dovoľte mi prečítať tlačovú správu, ktorú prevzala Tlačová agentúra v súvislosti so zákonom o odbornom vzdelávaní. Nie je to dlhé, ale minútku to potrvá. "Prepojiť odborné vzdelávanie s trhom práce a zapojiť do procesu vzdelávania aj zamestnávateľov má zákon o odbornom vzdelávaní a príprave z dielne ministerstva školstva, ktorého návrh dnes schválila vláda." Teda, to jest dňa, keď to bolo schválené vládou. "Zákon sľubuje daňové stimuly pre zamestnávateľov, ktorí preukázateľne vynaložia prostriedky na odborné vzdelávanie. Zamestnávateľ by sa mohol podieľať na príprave a určovaní požadovaných vedomostí, zručností či pracovných návykov potrebných pre prax. Zákon by tiež umožnil, aby sa žiakovi strednej odbornej školy mohlo poskytnúť finančné zabezpečenie, ktorým by bolo motivačné štipendium a odmena za produktívnu prácu. Daňové stimuly pre zamestnávateľov by mali byť zamerané na zohľadnenie výdavkov zamestnávateľa, ktoré preukázateľne vynaložia do oblasti odborného vzdelávania. Zákon tiež predpokladá zriadenie rád, ktoré by sa vyjadrovali k sústave odboru vzdelávania a k obsahu odborného vzdelávania a prípravy."
Veľmi pekné zámery týkajúce sa tohto zákona, o ktorom dneska rokujeme. Táto agentúrna správa však pochádza zo 17. decembra 2008; 17. decembra 2008 prvá vláda Roberta Fica schválila návrh zákona o odbornom vzdelávaní, po ktorom na tlačovej besede slávnostne vyhlásil vtedajší minister Mikolaj tieto slová. To, že ste nevedeli počas toho textu prísť na to, že to nie je text spred mesiaca, keď návrh zákona slávnostne schválila druhá Ficova vláda, nie je náhoda. Ten zákon je totiž len marketingovým prebalením starých politík, ktoré tu za päť rokov nefungujú a nefungovali. Tento zákon, ktorý bol aj minule schválený v tomto parlamente len o niečo viac ako rok pred parlamentnými voľbami a potom nič nepriniesol, je dnes nahradzovaný novým zákonom, ktorý schvaľuje menej ako rok pred parlamentnými voľbami a ktorý toho tiež veľmi málo prinesie.
Pán poslanec Fronc pred chvíľkou sa pýtal na osud neštátneho Fondu na podporu rozvoja odborného vzdelávania. Ja mu môžem odpovedať za pána ministra, áno, tento fond nikdy reálne nefungoval, hoci sa ním veľmi vtedajší minister chválil. Nový návrh zákona obsahuje znovu tento fond. Znovu s početnými paragrafmi o orgánoch a možných príjmoch. To, čo máme dnes pred sebou, je stará politika a staré víno zabalené do nového zákona nového ministra. Pokiaľ nebudeme mať novú politiku a nový obsah, tak ani vzdelaná sympatická tvár nového ministra na tom nič nezmení. A to je hlavný problém týchto, zákona.
Dovoľte mi okrem toho sa vyjadriť k dvom ďalším konkrétnym veciam. Jedna sa týka úlohy vyšších územných celkov. Máme tu dnes dvoch županov, pán Blanár tu aj je, pozerám, či je tu aj pán Baška, asi medzitým odišiel. Vážim si, že pán župan a poslanec tu poctivo sedí počas celej diskusie. No ale dovoľte mi trošku sa vrátiť k tej otázke, ktorá tu bola o tom, že ako reformujeme naše stredné školstvo a naše stredné odborné školstvo.
Dlhé roky nám vyššie územné celky, najmä pán poslanec Blanár ako župan jedného z nich a ako poslanec Národnej rady, rozprávali o tom, že problém toho, prečo nie sú peniaze v strednom odbornom školstve, prečo je tam priveľká sieť, je v tom, že verejný sektor, konkrétne VÚC-ky robia tvrdé upratovanie. A len tí zlí súkromníci a tí zlí cirkevníci len stále vydávajú a stimulujú nové školy, ktoré navyše berú všetkých tých štvorkárov a päťkárov. Inak je pomerne zaujímavé, páni kolegovia tu citovali štatistiky niektorých tých škôl, ktorým nie sú umožnené otvorené, otvorenie prvých tried, a bolo zaujímavé, že v externej maturite, ktorá objektívne porovnáva výsledky, mali lepšie výsledky mnohokrát, ale to je bokom.
Ten príbeh, ktorý tu rozprávam, je o dobrých VÚC-kach, ktoré upratujú tvrdo, bolestne, znižujú počty škôl, a zlom súkromnom sektore a cirkvách. Tak pozrime sa do Žilinského samosprávneho kraja. Od roku 2003, odkedy tie štatistiky, ktoré máme, sú porovnateľné, Žilinský samosprávny kraj znížil počet škôl, stredných, o 21,5 percenta. To znie celkom slušne, aj keď treba povedať, že počet žiakov im klesol o 31,5 percenta. Ale aj to zníženie počtu škôl je krásna marketingová ilúzia, na ktorú sa SMER tak špecializuje, a dovoľte mi vysvetliť prečo.
Škola je virtuálny organizmus. Škola je niečo, čo je zaradené do siete. Vy môžete zobrať tri školy, zlúčiť ich do jednej a nič nezmeniť, nechať ten istý počet učební, ten istý počet žiakov. Ale môžete argumentovať, znížil som počet škôl. Aby sme vedeli, či to znižovanie počtu škôl, stredných, v reakcii na demografickú zmenu, akú robí napríklad Žilinský samosprávny kraj, je skutočné, alebo len marketingové, dá sa pozrieť na iný ukazovateľ, ktorým je počet učební, lebo učebne sú fyzické triedy. S tými sa dosť ťažko dá hýbať. Takže za rovnaké obdobie, za ktoré Žilinský samosprávny kraj oficiálne zníži o 21,5 % počet škôl, počet učební v jeho správe narástol o 0,1 percenta. Inými slovami, zostal prakticky nezmenený.
Prečo to spomínam? Spomínam to preto, že každá tá učebňa vyžaduje nielen občasné natretie a úpravy, ale hlavne vyžaduje každodenné vykurovanie. Minimálne teda, keďže sme v Žilinskom kraji, päť mesiacov v roku? Šesť mesiacov v roku? Pán župan to určite vie najlepšie. Vyžaduje upratovačku, ktorá to tam príde každý deň upratať, alebo v iných intervaloch, ktoré určí zamestnávateľ. A koniec koncov spolu tie učebne tvoria budovu, ktorá vyžaduje údržbu a opravu, nehovoriac o strážení a iných veciach. To znamená, to znamená, že ak znížime oficiálne počet škôl o 21 %, ale počet učební nám narastie o 1,5 %, tak sme nič neušetrili, len sme premaľovali nejaké fasády. Pardon, ušetrili sme. Ušetrili sme 16 riaditeľov. Strašná to úspora! Úspora, na ktorej stojí stredoškolský systém Žilinského samosprávneho kraja, pán župan.
Takže keď najbližšie budeme hovoriť o tom, ako dobrá VÚC-ka, napríklad Žilinská, si odsekla ešte aj nohu v záujme úsporného stredoškolského systému, ktorý tie peniaze vie potom orientovať naozaj na žiakov, ktorý im vie kúpiť nové stroje, ktorý vie lepšie platiť učiteľov, keď pán župan niekedy najbližšie v televízii odkáže niekomu inému, aby mu do toho nehovoril, lebo to v praxi nezažil, tak rád mu pošlem tieto čísla, ktoré sú z oficiálnych štatistík ÚIPŠ-u, aby sa o nich, aby sa o ne mohol oprieť.
Posledný bod môj vystúpenia mi dovoľte venovať pozmeňujúcemu návrhu k tomuto zákonu, o ktorom dnes rokujeme. Hlavným deklarovaným cieľom tohto zákona je, aby sa viac žiakov odborných škôl dostalo už počas štúdia do praxe. Pre tých, ktorí sa odbornému školstvu nejako nevenujú, pripomínam, že aj to je dnes oficiálna požiadavka. Dnes, ak ste v odbornej škole, mali by ste mať odbornú prax, má rôzne formy, ale aj dnes sa tvárime, že týmto žiakom, našim deťom poskytujeme odbornú prax. Samozrejme v praxi je to veľmi, veľmi málokedy, takmer neexistuje tá prax u skutočných zamestnávateľov, a, naopak, sa deje v škole. Mohli by sme mať zaujímavú lingvistickú debatu o tom, či prax, ktorá sa deje v škole, je praxou, alebo nie je, ale nemusíme, lebo myslím, že naprieč politickým spektrom sme sa zhodli, že určite je oveľa lepšie, ak sa tá prax deje u skutočných zamestnávateľov. A to je aj hlavným cieľom tohto zákona a na tom je, myslím si, absolútna zhoda.
Tá otázka, ktorá pred nami stojí, a tu sa vraciam na začiatok, je, že toto bol jeden z hlavných cieľov zákona aj v roku 2009, ale nič sa nestalo. Dokonca aj tam boli daňové úľavy pre zamestnávateľov, ktoré mali motivovať. Tam bola možnosť zamestnávateľov vstupovať do osnov, dávať motivačné štipendiá, o ktoré sa napríklad píár tohto dnešného návrhu opiera. Ale nejako, nejako to nezabralo. Nejako to nefungovalo.
Čiže otázka je: prečo? A tých dôvodov je určite viac, ale jeden z hlavných je nízka motivácia samotných škôl. Ak ste dnes riaditeľom strednej odbornej školy, máte normatív na žiaka. Ten normatív sa líši podľa náročnosti toho, čo sa vzdeláva, a ten normatívny systém dneska často vedie k tomu, že poloprázdne školy produkujúce nezamestnané deti majú najvyššie normatívy, lebo tak sa to historicky zdedilo. A to je téma, ktorú tento zákon nerieši. Ale čo je možno ešte dôležitejšie, je, že nieže nerieši, ale negatívne rieši motiváciu škôl sa konečne do systému duálneho vzdelávania zapojiť.
Takže podľa návrhu zákona, ak škola pošle, alebo teda sa dohodne so zamestnávateľom na tom, že časť vzdelávania, časť toho času budú deti tráviť u skutočného zamestnávateľa, čo si všetci prajeme a čo všetci podporujeme, aspoň pokiaľ som zachytil aj debatu, tak škole okamžite klesne normatív. To znamená, riaditeľ bude v situácii, kde ak bude vybehávať, ak náhodou nemá toho jedného veľkého zamestnávateľa, ktorý mu stojí pri dverách a tlačí sa mu tam, ale bude musieť vybehávať, bude musieť obiehať malé, stredné podniky, bude musieť možno aj živnostníkov oslovovať, či by nezobrali deti do praxe, tak čím bude úspešnejší, tým menej peňazí jemu zostane. Ono to má určitú úradnícku logiku a tá logika je v tom, samozrejme, že on aj bude mať, menej času potrebovať sa tým deťom venovať, keďže budú viac času tráviť v praxi. To nie je o tom, že by to bol úplný nezmysel, nepochopiteľný, úradnícku logiku to má. Len predstavte si, že zavádzate nový systém, po dvadsiatich piatich rokoch sa snažíte niečo naštartovať, chcete, aby tie školy do toho išli v čo najväčšom počte, nielen tých pár desiatok, ktoré sú preddohodnuté už s tými zamestnávateľmi a ktoré povedzme aj dostávajú špeciálne štátne granty, a chcete, aby sa do toho išlo široko, aby sa to naozaj dotklo veľkej časti tých 10-tisícov detí, ktoré každý rok vyjdú zo stredných odborných škôl, a ako motivačný nástroj poviete riaditeľovi, že čím bude úspešnejší, tým viac svojich učiteľov bude musieť prepustiť, a to hneď.
Riaditelia nie sú hlúpi a nie sú masochisti a nie sú ani sadisti, väčšinou, voči svojim kolegom. To znamená, že akokoľvek im záleží na dobre ich detí, proti tomu bude pôsobiť jeden veľmi silný protiimpulz, ktorý bude znamenať okamžitú finančnú stratu. A povedzme si úprimne, naozaj hovoríme o prepúšťaní, lebo dneska v máloktorých stredných školách majú toľko peňazí, že si platia také veľké platy, že stačí, keď povedzme zosekajú o niečo osobné príplatky. Väčšinou tá situácia je taká, že ak nemám peniaze, ak mi významne klesnú, musím prepúšťať.
Otázka je, ako, čo s tým? Pán minister môže argumentovať a myslím, že aj argumentoval v minulosti, že budú iné snahy pomôcť tým školám. Jednak sú v eurofondoch granty, ktoré sa môžu použiť najmä na aj materiálnu výbavu, čiastočne aj na niektoré iné typy výdavkov, len ono to stále nerieši, že to základné, to garantované, to, na čo sa musí spoľahnúť zamestnáva..., pardon, každý riaditeľ, čo je normatívne financovanie, ktoré je predvídateľné a stabilné, mu má okamžite klesnúť.
Preto si dovoľujem predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by vytvoril päťročné prechodné obdobie, počas ktorého by sa to krátenie neuplatňovalo. Tým pádom by riaditelia mali motiváciu do toho ísť, pretože peniaze by im zostali, žiakom by zabezpečili lepšiu prax a mohli by sa postupne dôsledne pripraviť na ten nový, nový, možno aj štíhlejší režim a mohla by takáto zmena byť súčasťou širšej reformy stredného odborného školstva.
Preto mi dovoľte predložiť doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa v čl. I v § 54 doplní ods. 5, ktorý znie:
"(5) Ustanovenie § 10 ods. 5 sa prvýkrát použije v školskom roku 2020/2021.".
Opozícia nemá veľmi šancu zásadne ovplyvňovať vládnu legislatívu, ale možno by stálo za diskusiu aspoň takýto menší korektív, o ňom hovoriť a ho prijať, ale to už nechám na vládnu väčšinu.
Na záver mi dovoľte vrátiť sa k tomu, čo povedal pán kolega Daniš, a je tu, vo svojej faktickej poznámke, že Slovensko urgentne potrebuje tento zákon, a preto nesúhlasí s návrhom pána poslanca Fronca, aby sa ten zákon vrátil na dopracovanie. A hoci nechcem pánovi kolegovi Danišovi vstupovať do mozgu, verím, že to myslel úplne úprimne. Verím, že to bola úprimná výzva človeka, ktorý má za sebou aj, ak sa nemýlim, dlhoročnú podnikovú prax, a ktorý by chcel našim deťom pomôcť. Len ten návrh pána poslanca Fronca v skutočnosti má svoj hlboký zmysel. A ten hlboký zmysel je v tom, že ak tu dneska schválime tento zákon, slávnostne, alebo teda možno zajtra, ale asi už skôr dnes, tak budú síce predvolebné body. Už bola jedna tlačovka premiéra k tomuto zákonu, možno bude ešte ďalšia, možno aj dve. Tých niekoľko škôl, ktoré hovorím, sú preddohodnuté, nagrantované, do toho od 1. septembra vstúpia, takže pred voľbami budú dobré, foto, to, čo sa v angličtine volá Foto Oppy, takzvané fotografické príležitosti v predvolebnej kampani, ale pre tých niekoľko sto tisíc žiakov, ktorí sú dokopy v odbornom vzdelávaní vo všetkých ročníkoch, to nebude znamenať zmenu, ak sa tá zmena dotkne len jedného percenta, dvoch percent z nich. A tento zákon, keďže je len naozaj prebalením starého vína do nových fliaš novým ministrom a keďže už nehovoríme hypoteticky, lebo už sme to raz za predchádzajúcej Ficovej vlády takto vyskúšali, neprinesie v dnešnom znení skutočnú zmenu. A preto si myslím, že v skutočnosti návrh pána poslanca Fronca vrátiť to na dopracovanie a schváliť to povedzme o tri mesiace, je návrh, ktorý je pre slovenské deti lepší, pretože ďalší zákon, ktorý nič nezmení, tu už naozaj nepotrebujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. To, že máme veľký počet škôl, to je fakt. A mali sme aj v minulosti. Keď bol v rokoch 1998 – 2002 ministrom Milan Ftáčnik, tak vznikli krajské komisie, potom celoštátna na to, aby sa redukovala sieť škôl. Výsledok bol, že škôl pribudlo.
Ja si myslím, že zákon z roku 2003 o normatívnom financovaní je jedným nástrojom, ktorý sa dá použiť, len sa nevyužíva. Samozrejme, že sa dajú doňho zapracovať, ja som tu už niekoľkokrát mal návrh, aby sa tam dali ďalšie kritériá, ale faktom je, že koeficienty, ktoré určujú normatívy, podľa tohto zákona každý rok schvaľuje vláda svojím nariadením. A je to nástroj, ekonomický nástroj, ktorým sa dá tlačiť na to, aby neboli financované nejak a zvýhodnené odbory, ktoré nepotrebujeme. A jednoducho potom aj príslušne zodpovední pracovníci, riaditelia škôl sa budú inak správať, len tento nástroj treba využiť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Beblavý, spomínam si, ešte bolo to v ére ministra Dušana Čaploviča, ktorý v tom čase priniesol do parlamentu návrh na určité kritériá, to boli prospechové kritériá, a ktoré hovorili o tom, že na gymnázium by mali ísť skutočne tí najlepší študenti. Ja, a to potvrdzujem, čo ste pred chvíľou povedal na moju adresu, som skutočne celý profesionálny život prežil v podnikovej sfére, som využíval každú príležitosť, keď som, aby som zdôraznil, aká je potreba sa vrátiť k problémom odborného školstva. Spomínam si, ako ste vtedy hovoril, že ani tie najrenomovanejšie univerzity, dokonca ste ich citoval, tie americké, nevedia odhadnúť, aký je vývoj a že je veľmi ťažko hovoriť o tom, že čo táto republika potrebuje. To s vami súhlasím. Ale to, že táto republika už v tom čase aj dneska rozhodne potrebuje odborníkov a že tá situácia sa časom zhoršuje a že je skutočne kritická? Však všetci, všetci počúvame ozaj názory dnešných generálov vo výrobe, dnešných podnikateľov, ktorí hovoria, prosím vás pekne, že aká tu bola v tom čase, keď prichádzali tieto veľké korporácie na Slovensku, kvalifikovaná pracovná aj lacná, samozrejme, pracovná sila, aká je dnes. A vyslovujú skutočne veľké obavy z budúcnosti.
Preto si myslím, pán Beblavý, že nie je dobré posúvať to niekde do autu, že treba, je to tu na stole, znova sa opakujem, berme, riešme, sporme sa, diskutujme, ale mali by sme čím skôr, tento dokument by mal uzrieť, Slovensko ho skutočne potrebuje, pomery v odbornom školstve sa musia zmeniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, viackrát ste tu spomínali len akési marketingové ťahy, pričom ste zdôraznili skutočnosť, že počty škôl v Žilinskom samosprávnom kraji, stredných odborných sa znížili o 21 %, ale počet učebníc narástol. Pričom ste aj trošku tak sarkasticky povedali: no tak šetrenie 16-ch riaditeľov, čože to je? Ja už som včera spomínal, že opoziční poslanci veľmi často trpia stratou pamäti. Prečo? No jednoducho preto, že mal som možnosť učiť na strednej škole počas druhej Dzurindovej vlády, na odbornej strednej škole, kde ste šetrili, kde šetrila vláda Dzurindu až takým spôsobom, že takmer vôbec nebolo odborných kníh, hlavne pre drevárske a autárske odbory. Takže skutočne, pozrite sa trošku dozadu, ak chcete, takto sarkasticky hovoriť o marketingových ťahoch. A skutočne trochu sebareflexie by vám nezaškodilo. Nielen vám, ale aj ostatným vašim kolegom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že stratou pamäti netrpí opozícia, ale SMER trpí tým, že po tom, čo na konci tohto volebného obdobia bude vládnuť 8 rokov z ostatných 10-ch, sa nemá veľmi čím pochváliť. A keď sa nemáte po 8-ch rokoch z 10-ch čím pochváliť, tak vracať sa k časom, ktoré, keď ešte ani môj syn, ktorý už je, v tejto chvíli končí prvý stupeň základnej školy, už ešte ani nebol na svete, je skôr dôkazom toho, že naozaj sa nemáte čím pochváliť. Ani v tejto rozprave to nezaznelo, ani, to málokedy počujeme, no lebo nie je čím. Lebo ste naozaj za prvej Ficovej vlády prijali marketingový zákon o odbornom vzdelávaní, kde ste sa chválili, že spraví to, čo sa dnes chválite, že spravíte znovu tým istým zákonom, a znovu len prebaľujete staré veci novým ministrom, novou tvárou, novým názvom, pod rovnakým obsahom a nie ste či už ochotní alebo schopní ísť do zmien, ktoré by naozaj zmenili naše odborné školstvo k lepšiemu. A nielen to. Ak po tom, čo 8 z ostatných rokov desiatich ste vládli, vyzerá zdravotníctvo, tak ako vyzerá, nezamestnanosť vyzerá, tak ako vyzerá, priemerné mzdy vyzerajú, tak ako vyzerajú, tak môžete nadávať na Dzurindu, aj pána Čarnogurského, aj pána Moravčíka a ja neviem koho všetkého, nájdite si koho chcete, ale obávam sa, že občanov to už vôbec nebude zaujímať 5. marca 2016, lebo 8 z posledných 10-ch rokov ste to riadili vy a doriadili ste to do toho dnešného stavu, ktorý viete meniť už len marketingovo, lebo nemáte ani intelektuálnu silu, ani energiu to zmeniť naozaj.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude v zásade faktickou poznámkou na pána poslanca Beblavého, len nakoľko by som sa nevmestil do tých dvoch minút, tak využijem právo spravodajcu.
Pán poslanec Beblavý, vaše vystúpenie bolo viac politické, ako bolo odborné, a preto aj moja reakcia bude viac politická, ako bude odborná.
Hovoríte, že ide o prebalenie starých riešení a starého zákona do nového obalu. Ja sa chcem spýtať, ako ste sa pozerali na tento problém predtým? Ja keď som nastúpil do tohto parlamentu v roku 2006, predsedom výboru pre vzdelávanie bol pán profesor Devínsky, ktorý bol zo strany, ktorá bola v tom čase vašou materskou stranou. V roku 2006 sme sa zhodli na tom, že odborné vzdelávanie je v troskách a je potrebné ho riešiť. V roku 2009 zákon 184/2009, v apríli 2009 bol schválený, to znamená mohol nadobudnúť reálne výsledky a zavádzanie do života v školskom roku 2009/2010. V roku 2010 sa konali parlamentné voľby, to znamená od roku 2010, kedy mohli byť prvé vyhodnotenia výsledkov, už vyhodnotenia výsledkov a či ten zákon bol dobre prijatý, alebo nebol dobre prijatý, boli v rukách Radičovej vlády, ktorej ste vy boli súčasťou. Mohli ste dva roky korigovať obsah zákona z roku 2009 a mohli ste nastaviť jeho parametre tak, aby bol zmysluplný. Za dva roky vášho pôsobenia ste neurobili absolútne nič a dnes máte tú drzosť sa tu postaviť a hovoriť, že prebaľujeme staré veci do nového obalu. Toto, čo ste vy povedali, je čistá, čistá politika, ktorá nie je založená na žiadnom reálnom fakte.
Ďalšia otázka, ktorá tu bola jasne zadefinovaná, kritérium počtu škôl je zlé, rozhodujúce je kritérium počtu učební. Vy, ktorí ste obhajcovia súkromného sektora, súkromných škôl a cirkevných škôl, prídete s týmto tvrdením. Včera som sa rozprával so šéfkou asociácie súkromných škôl, kde sme sa bavili aj o otázke počtu tried a počtu škôl. Otázka bola, ak sme schopní vyfinancovať z normatívu, ktoré stredné školy dostávajú, dvojnásobný počet učební, je to naša vec. Otázka potom znie, či máme tlačiť na to, aby bol v triedach maximálny počet žiakov, nie minimálny počet žiakov, ktorý vyhláška umožňuje? A tu je potom to na odbornú debatu. Ale to tvrdenie, ktoré ste vy použili, je holým politickým populizmom, ktorý nemá reálnu oporu, ani u tých, o ktorých vyhlasujete, že ich zastupujete.
Ďakujem.( Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec. Musím povedať, že som potešený, že som vás konečne vybudil aj k reakcii, lebo zatiaľ ste sa spoliehali evidentne na to, že vám táto marketingová akcia SMER-u pred voľbami vyjde v súvislosti s odborným školstvom a ona vám možno až tak stopercentne nevyjde.
Vrátim sa k tomu podstatnému. Môžte, ja ešte čakám, ešte nikto nepovedal, že ako Čarnogurský zničil družstvá a Havel zničil zbrojársku výrobu, lebo ešte to nám tu dneska chýba, ale ja vám poviem úprimne, mňa už to nezaujíma. Vy ste za 10 rokov 8 vládli, ak dopočítam do konca tohto volebného obdobia. A ja vás nekritizujem len za to, že ste niečo riešili zle v 2009., ja vás kritizujem najmä za to, že dnes predkladáte zákon, ktorý platí 6 rokov a za 6 rokov nevyriešil to, čo má znovu vyriešiť dneska nanovo prebalený zákon, o ktorom sa tvárite, že je nový. To kritizujem. Keby ste dneska prišli so super zákonom, ktorý to naozaj rieši, a poučili ste sa z minulosti, tak nebudem tu vyťahovať zákon prvej Ficovej vlády, pretože mňa tá minulosť v skutočnosti až tak nezaujíma. A keď vrchol vašej tvorivosti a snahy po 8-ch z 10-ch rokov je, že to viete aj na konci len znovu, nanovo zabaliť len to, čo už nefungovalo a nefunguje, tak to je podľa mňa drzosť. Je to drzosť voči občanom Slovenskej republiky a je to spoliehanie sa na to, že 5. marca budúceho roku sa dajú oblbnúť marketingom a nebudú schopní zhodnotiť, ako sú na tom v porovnaní s rokom 2006, keď ste reálne prevzali moc. A ja si, naopak, myslím, že občania to 5. marca, to veľmi presne budú vedieť povedať. Len je dôležité, aby sme sa nedali zatiahnuť do týchto typov interpretačných sporov, ktoré vy tak milujete, nie na to, aby ste vyhrali, ale rovnako ako Putinova propaganda, aby ste zamútili vodu.

Chcel by som pozvať členov výboru pre zdravotníctvo na zasadnutie gestorského výboru o 12.00 hodine dnes.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 hodine máme rokovanie.
Ďakujem.