48. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická. Milan Halúz, nech sa páči.

Pán kolega, len pre upresnenie, ďakujem. Ja som tu čítal správu z výborov, vy ste hovorili, že ani jeden výbor neprijal. Ústavnoprávny výbor odporučil schváliť, ostatné dva nie.
Ďakujem.

Chcete reagovať? Nie.
Jozef Mikuš ako druhý a posledný rečník v rozprave. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi krátko vystúpiť ako spolupredkladateľovi návrhu zákona na podporu tohto návrhu. Poviem aj, z akých dôvodov.
Nezamestnanosť a kvalita školstva sú dve veci, ktoré Slovensko trápia, či už stredného alebo vysokého školstva, najnovšie sa už hovorí aj o základnom, ale náš návrh zákona sa týka skôr stredných a vysokých škôl.
Ak niečo nie je v poriadku alebo ak chceme kvalitu niečoho zlepšiť, tak treba hľadať spôsob riešení, treba navrhovať nejaké postupy a hľadať nejaké nástroje, ktoré daný problém vyriešia. My s mojimi kolegami Eugenom Jurzycom a Vilom Novotným sme jeden z takýchto nástrojov navrhli, aby sa vyriešilo naraz možno niekoľko problémov. Z najväčšej miery tie dva, o ktorých som hovoril na úvod, a to je nezamestnanosť a kvalita školstva. Mať informácie nemôže byť nikdy na škodu. Som o tom hlboko presvedčený, pretože len informovaný človek môže dobre riadiť alebo sa mu na základe informácií môže dobre rozhodovať.
Náš návrh zákona nehovorí o tom, ako s danými informáciami naloží ministerstvo, ale v každom prípade určite tieto informácie by pomohli ministerstvu školstva pri riadení svojho rezortu. Určite po prijatí tohto návrhu zákona by tieto informácie pomohli novým uchádzačom o školské odbory sa rozhodnúť, kde chcú študovať. A v neposlednej miere tieto informácie by nepriamo pôsobili ako tlak na zvyšovanie kvality stredných a vysokých škôl. Myslím si, že v tomto nájdeme všeobecnú zhodu a nikto proti tomu nemôže nič namietať. Otázka teda znie: Prečo to neprijímame alebo prečo tento nástroj nevyužívame? On nás prakticky nebude nič stáť.
A ja som trošku tak smutný z toho prístupu, teraz musím povedať, vládnej strany SMER, lebo nemôžem povedať, že jednotlivci niektorí, tí niektorí sú konkrétne minister školstva a bývalý minister školstva a súčasný predseda parlamentu, ktorí by nechceli načúvať a ktorí by snáď aj nechceli daný stav riešiť. Keďže máme s tým osobnú skúsenosť, môžem to potvrdiť. Otázne je potom, prečo vláda dala k návrhu zákona nesúhlasné stanovisko na základe pripomienok ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
No a, páni poslanci, teraz je to apel na vás, zo strany SMER-u. Čo bolo príčinou toho, že poslanci dvoch výborov hlasovali proti? To by ma teda strašne zaujímalo, keby vystúpil niekto a povedal by, každý z toho výboru okrem teda toho ústavnoprávneho, ktorý prijal kladné stanovisko, aké má výhrady k tomuto návrhu zákona. A keď mi povie tie výhrady, tak následne by som sa ja opýtal toho, kto je zodpovedný, lebo tie dva výbory sú zodpovedné za stav školstva, aké návrhy oni dávajú, aby kvalita školstva na Slovensku, resp. táto kvalita školstva spôsobovala nižšiu nezamestnanosť alebo vyššiu zamestnanosť.
Dostali sme odpoveď aj takú, že pripravuje sa širšia novela alebo riešme to v rámci iného zákona. Na tejto schôdzi prijímame návrh zákona o odbornom vzdelávaní. Kolega Jurzyca dával pozmeňujúci návrh, ktorý menšou mierou vlastne riešil návrh tohto zákona.
Nerozumiem tomu. Som trošku sklamaný, aj keď podotýkam ešte raz, nezdieľam celkom návrh môjho predrečníka Igora Hraška, ktorý povedal, že, trošku to spaušalizoval, nechcem, nechcem do toho zasahovať, že vzhľadom na našu iniciatívu bola ochota určitej časti ľudí, aj zodpovedných ľudí, aj na túto tému diskutovať. Koniec koncov preto to bolo preložené na túto schôdzu, aby sa vytvoril čas a priestor na diskusiu. Neviem, ako ten priestor využili poslanci SMER-u, či sa vôbec zaoberali týmto návrhom, či vôbec chceli nejakým spôsobom toto riešiť. Tak môj apel je len, že skúste teda hľadať iné riešenia. Ja dobré riešenia určite rád podporím.
A tak ako som povedal v prvom čítaní, myslím si, že tento zákon alebo tento návrh zákona sa nedá nazvať iným prívlastkom len dobrý, teraz bez ohľadu na to, že som spoluautor. Myslím, že tento výraz použil niekto z iného politického spektra v rámci diskusie v prvom čítaní.
Napriek tomu, že neprešlo to v dvoch výboroch, napriek tomu si dovolím zaapelovať alebo apelovať na poslancov vládnej strany SMER, aby tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické. Nech sa páči, s prvou Július Brocka.

Pán kolega, na tvoju otázku, že ako je to možné, že SMER zrazu zmenil názor na tento návrh zákona. No, ja si myslím, že oni keď hlasovali pri prvom čítaní za tento užitočný a rozumný poslanecký návrh, že to bola chvíľková slabosť SMER-u a tá už pominula a oni už sú zasa opäť vo svojej ráži a jednoducho nemôžu dopustiť, aby takýto návrh opozície, hoci je to užitočný a rozumný návrh, aby prešiel. No proste to možno prejde, keď si oni to osvoja a bude to v nejakom balíku ich návrhov, ale jednoducho tento váš optimizmus schladili. Ale, samozrejme, ja to tiež vnímam ako nespravodlivosť, pretože len pred chvíľkou sme my opoziční poslanci verejne deklarovali, že my podporujeme ich rozumný alebo užitočný a potrebný návrh, viď príklad minimálneho dôchodku. Takže sú naozaj, sú to nevďačníci. (Povedané so smiechom.)

Nech sa páči, Martin Fronc.

Ďakujem pekne. Ja by som rád poznamenal, že toto nie je politikum, tento zákon. Nijakým spôsobom politicky nezasahuje. Dokonca som presvedčený, že to by malo existovať, takéto posuny informácií, aj bez zákona. Som vcelku uvítal, keď to v prvom čítaní prešlo. Fakt je, že bol som v jednom z výborov, kde sa o tom hlasovalo. Musím konštatovať, aby som dal vystupujúcemu kolegovi Mikušovi odpoveď. V našom výbore opozícia celá za to zahlasovala. Treba povedať, že z vládnej koalície, pokiaľ sa pamätám, nikto nebol proti, všetci sa zdržali, i keď výsledok je ten istý.
Ďakujem.

Nech sa páči, Igor Hraško.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Áno, kolega Mikuš, trochu som paušalizoval, pretože skúsenosti, žiaľ, sú väčšinou v prípadoch negatívne. A to, že sa chce diskutovať o niektorých zákonoch, tak to je skôr taká svetlá výnimka. Ale ja by som to prirovnal aj k tomu, že včera sa napríklad predkladal zákon o ochrane pred požiarmi, kde v dôvodovej správe však pri hodnotení dopadov bolo napísané, že predkladateľ nevie kvantifikovať, to znamená, že nemá čísla, chýbajú mu informácie. Ale zákon aj napriek tomu teda predložil, hej, aj napriek tomu, že teda nevie, aké to má dopady. A týmto zákonom predkladaným sa môže vyriešiť časť vstupov, hlavne teda potrebnej štatistiky v oblasti školstva a zamestnanosti, aby sa vedeli teda porovnávať veci. Takže naozaj tuná sa nejedná o žiadne politikum. A koniec koncov mohla to predložiť aj vládna strana, no ale zrejme ich to buď nenapadlo, ale neviem prečo, z akého dôvodu, keďže sú to naozaj potrebné štatistické údaje k tomu, aby sme sa vedeli zariadiť do budúcnosti. V iných oblastiach tak to vedia urobiť.
Takže nevidím dôvod, aby toto nepodporili, a preto mi je naozaj záhadou, prečo na niektorých výboroch teda tento návrh zákona nebol nepodporený. To, že sa zdržali, to je, viete, to je taký alibizmus, hej, že no tak nedáme mu proti, no tak sa len zdržíme. No ale výsledok je ten istý, lebo uznesenie nebolo schválené. Takže uvidíme teda, ako sa poslanci zachovajú priamo pri hlasovaní o tomto zákone a či teda ho schvália, alebo zasa len spravili gesto, že posunuli tento zákon z prvého do druhého čítania a tam ho potom stopia.