48. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
18.3.2015 o 18:50 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
134.
Ďakujem za slovo. Aby sme nezostali ticho, toto plénum pri tak peknej sérii návrhov zákonov, musím priateľov z KDH pochváliť tuná za tú, celú tú sériu, ktorú tuná predkladajú. Možno ako otec a živiteľ väčšej rodiny tak si dovolím aj viackrát vystúpiť, však neni to k tej istej veci.
Ono tak presne je to, nestačí mať len deti a však ich a ako živiteľ sa o ne starať. A to je vlastne predmetom návrhu tohto zákona, že tu je, v podstate ide o nepriamu podporu rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení. Je to efektívnejšia forma pomoci a myslím, že tých 20 eur na jedno dieťa mesačne je veľmi veľkou pomocou v každej rodine aj tá odpočítateľná položka 1 200 eur je nezanedbateľná. A o to keď sa zvýši ten príjem v tej rodine, tak o to je to lepšie. A naozaj tak ako je to uvedené v dôvodovej správe, aby rodiny sa nedostávali do pasce chudoby. Naozaj mnohé rodiny, ktoré majú viac detí, nie je ľahké naozaj uživiť túto rodinu, starať sa o ne a ako živiteľ rodiny veľakrát zabezpečiť tú rodinu, veľakrát sa stáva to, že pri väčšom počte detí tá matka je, dlhodobo je doma a takáto rodina je odkázaná na jeden príjem. Veľakrát ma to mrzí, keď sa môžem, z tých viacdetných a početnejších rodín tuná posmievame, nie je to na smiech a nie je to, nie je ľahké uživiť takúto rodinu. Myslím si, že hovorím o normálnych rodinách, tam, kde rodičom obom záleží na výchove detí a kde chcú vychovať naozaj platných členov tejto našej spoločnosti, a aby boli v budúcnosti raz prínosom aj pre túto spoločnosť.
Aj tá solidarita, ktorá sa tuná vyjadruje, tak aby tá solidarita bola viac vyjadrená k tej vlastnej rodine, lebo naozaj sú tie trendy, a sme to spomínali minulý týždeň a nie málo takých manželských párov alebo párov, ktoré jednoducho spolu žijú a odmietajú mať deti. Je rozdiel medzi manželskými pármi, ktoré nemôžu mať deti, ale je rozdiel, ktoré môžu mať a z egoistických dôvodov ich mať nechcú. No raz keď budú starí, tak kto sa bude o tieto deti starať, no budú sa starať práve deti a možno práve z takých rodín, ktoré veľakrát treli núdzu a biedu. Obyčajne tieto decká, zo skúsenosti môžem povedať, hovorím o normálnych rodinách, nie deviantných, ale normálnych rodinách, sú veľmi schopní, veľmi sú adaptabilní, životaschopní, sú to veľakrát zruční remeselníci a veľakrát sú to vzdelaní ľudia s vysokoškolským vzdelaním a veľakrát je to tak, že sú na čele možno úspešných firiem, spoločností, vynálezov, patentov, z histórie by sme to poznali.
Rovnako vítam v tomto návrhu zákona, naozaj tento návrh je taký jednoduchý, a že sa vypúšťa príslušné ustanovenie § 11, hej, z platného zákona, ktorý je v platnosti, ktorým sa v podstate v roku 2014 obmedzilo uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku. Takto v podstate rodiny, rodinám vypadol príjem mesačný 60 eur, tak ako pán kolega to tu spomínal, je to 720 eur ročne. Pre rodiny, ktoré naozaj žijú veľakrát skromne, dovolím si povedať, možno aj chudobne, mnohí z nás by sme ich zaradili, že žijú chudobne. Veľakrát sú situácie také, že kde ten otec rodiny pracuje aj cez to všetko, že tým príjmom, ten príjem, ktorý prináša pre takú viacčlennú rodinu, nedosahuje životné minimum. Cez to všetko takýto otec sa usiluje. Myslím si, že aj táto spoločnosť je povinná, aby docenila takéto úsilie rodičov, ktorí chcú vychovať tieto deti. Predkladateľom ďakujem za návrh tohto zákona, aby som nebol len kritický ku svojim kolegom, ktorí tu predkladajú zákony, ale aby som aj pozitívne sa vyjadroval k návrhom zákona. Ja som to už povedal, ale zopakujem to. Vždy som ochotný stáť na strane spravodlivosti, dobra a na strane možno veľakrát menšiny a utláčaných, aj keď to nie je pohodlné, častokrát človek je terčom posmechu, možno útokov, ale také ja mám predsavzatie. Myslím si, že ani iný nebudem.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:09
Uvádzajúci uvádza bod 18:09
Martin Fecko116.
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, aspoň že sme dvojciferne prítomní, tak som rád. (Povedané so smiechom.) Vyzerá to, že znovu sa napĺňa tá moja nejaká, neviem, či, jak to nazvať, že stále keď vystupujem, tak buď po 17.00 hod., alebo ráno o 9.00 hod., no, žiaľ, to je asi holt údel každého poslanca, že ako si to načasuje a ako sa to rozvrství, ale, panebože, vďaka i za to, že môžem vystúpiť v Národnej rade, lebo je...
116.
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, aspoň že sme dvojciferne prítomní, tak som rád. (Povedané so smiechom.) Vyzerá to, že znovu sa napĺňa tá moja nejaká, neviem, či, jak to nazvať, že stále keď vystupujem, tak buď po 17.00 hod., alebo ráno o 9.00 hod., no, žiaľ, to je asi holt údel každého poslanca, že ako si to načasuje a ako sa to rozvrství, ale, panebože, vďaka i za to, že môžem vystúpiť v Národnej rade, lebo je to česť pre mňa, takže dovoľte, aby som uviedol ďalší zákon, ktorý je z môjho portfólia a ktorý už tu dávam tretíkrát. Ako som povedal, pokiaľ problém nebude vyriešený, moja osoba ho bude predkladať stále, lebo problém žije a chcel by som to riešiť.
Pozemky, znovu sa týkam a budem dotýkať pozemkov, pretože grunt je základ, a pokiaľ tento grunt nebudeme mať usporiadaný, takže môžeme si tu hovoriť, čo chceme, nebude to v poriadku.
V roku 1950 v našej republike, do tohto roku, pokiaľ nebol prijatý nový Občiansky zákonník, tak platila všeobecná zásada, že vrch ustupuje spodku. To znamená, že majiteľ pozemku, je majiteľom budovy, ktorá mu na pozemku stojí. Prijatím Občianskeho zákonníka, ktorý má číslo 40/1950 Zb., sa prakticky táto zásada prelomila a odvtedy aj v našom štáte môžeme mať duálne vlastníctvo. To znamená, že majiteľ pozemku zo zákona sa nestáva automaticky majiteľom budovy.
Samozrejme, keď k nám prišiel socializmus, tak o to viacej sa to nejakým spôsobom navrstvilo, tých duálnych, podvojných vlastníctiev pozemku a stavieb na jednom teda pozemku, na ktorom je tá stavba postavená, a momentálne je v tom dosť veľký chaos. Tak ako poľnohospodárske družstvá, ktoré mali možnosť stavať hospodárske budovy, pretože sa jednalo o prvovýrobu, nemuseli si usporiadať pozemky pod týmito maštaľami, objektmi hospodárskych nejakých tých areálov svojich poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov, tak aj mnoho iných budov, ktoré slúžili verejnému účelu, nemuseli mať vysporiadané majetkovoprávne pozemky.
Samozrejme, že po '90. roku sa to zdedilo a mnoho takýchto budov prechádzalo či už do majetku obcí, alebo do majetku vyšších územných celkov, samosprávnych krajov, teraz čo máme. Išlo to rôznymi zákonmi, obce väčšinou takéto majetky prevádzali zákonom o majetku obcí č. 138/1991. Vyššie územné celky išli zákonom č. 446/2001 a, samozrejme, k tomu pristúpili ešte aj komunikácie pozemné, ktoré sú tiež stavby, a tiež máme tam veľa komunikácií, ktoré nie sú majetkovoprávne vysporiadané, a tieto rieši cestný zákon, zákon č. 135/1961 Zb. Dosť prevratný zákon, ale je funkčný.
Samozrejme, že vlády, ktoré prišli po roku 1990, snažili sa aj tento problém riešiť a riešili to zákonom, ktorý bol prijatý, teda aj zákonom, ktorý bol prijatý v roku 2009, a to bol zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnych vysporiadaniach pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo zo štátu teda na obec, alebo na vyššie územné celky. Toho zákona sa dotýkam a chcem uviesť jedno, že my sme tu Národná rada Slovenskej republiky, ktorá háji v prvom rade záujmy tohto štátu aj doma, aj vonku, tak by to malo byť. To znamená, my nie sme tu predstavitelia ani samospráv, ani vyšších územných celkov, my sme predstavitelia štátu. Preto si myslím, že mali by sme sa správať aj k majetku štátu, ktorý tu máme a ktorý nateraz nám spravuje Slovenský pozemkový fond, mali by sme tento majetok chrániť a zveľaďovať, aby sa zbytočne nerozkrádal, nerozpredával, ale aby slúžil našim občanom a v prvom rade aby bolo jasné, aby tento majetok prinášal, samozrejme, aj nejaký úžitok. Myslím, že Slovenský pozemkový fond podľa zákonov, ktoré má a ktorými sa riadi, má v tom jasno, a to, že gazduje s týmto majetkom každého z nás, lebo jednu 5,4-milióntinu máme aj každý z nás, ktorí tu žijeme, tak s týmto majetkom gazduje podľa mňa zodpovedne. Svedčí o tom jeho každoročné nejaké to finančné, finančné uzávierky, ktoré sú, kde Slovenský pozemkový fond oficiálne je stále v čiernych číslach, nie červených, plus-mínus 10 mil. eur každý rok je v zisku. Takže myslím si, a to je z tých prenájmov, či už poľnohospodárskej, nepoľnohospodárskej pôdy, resp. lesnej pôdy, keď má aj štát takúto, resp. prenájom poľovného práva a iných práv, ktoré na štátnej pôde sa vykonávajú. To znamená, myslím si, že gazdovanie je tu dobré a, samozrejme, z tejto pôdy v prvom rade má hájiť tie veci, ktoré mu vyplývajú zo zákona, to znamená reštitúcie, záhradky a ďalšie, ktoré má plniť voči našim občanom.
Preto som trošku v takom pomykove prijímal tento zákon, keď som bol ako ešte vtedy štátny zamestnanec na Krajskom pozemkovom úrade v Prešove, že prakticky tento zákon hovorí o vysporiadaní pozemkov, teda zákon č. 66/2009 Z. z. o vysporiadaní pozemkov pod budovami, ktoré sú vo vlastníctve obce a štátu, teda obce a samosprávneho kraja, a vôbec sme tam, by som povedal, do toho zákona nedali povinnosť, že obec a samosprávny kraj, keď chce vysporiadať pozemky pod budovami, ktoré sú v ich vlastníctve, aby v prvom rade siahol do vlastného portfólia vlastníctva pozemkov, až potom do štátneho. Je to na jeho vôli, že môže a nemusí, myslím si, že nie je to demokratické, nie je to správne voči majetku štátu, a preto už tretíkrát predkladám novelu tohto zákona 66/2009 Z. z., ktorá hovorí, že až po, keď nebudeš mať, obec a vyšší územný celok, vo svojom majetku žiadny adekvátny pozemok, ktorý by mal byť náhradou za pozemok, ktorý máš a chceš riešiť pod budovou, ktorá je v tvojom vlastníctve, až potom, keď túto možnosť vyčerpáš, môžeš požiadať o pozemkové úpravy príslušný odbor pozemkový teraz na okresnom úrade, ktorý má v zmysle tohto zákona začať pozemkové úpravy riešiť. To znamená, zo štátu v rámci pozemkových úprav dostaneš, obec, resp. vyšší územný celok, dostaneš pozemok, ktorý by mal byť adekvátny k pozemku, ktorý ideš riešiť pod tvojou budovu.
Myslím si, že toto je demokratické, spravodlivé, čestné, a chcem veriť, že ani ZMOS a ani predstavitelia samosprávnych krajov nemajú voči tomu nejaké veľké výhrady, pretože je to normálny postup, ktorý sa rieši, či už pri reštitučných konaniach, keď štát musí zo svojho portfólia, nežiada vtedy, aby obce a VÚC-ky sa do toho zapájali, ale zo svojho portfólia štát musí pri reštitúciách dávať tú pôdu, tak to by som očakával teda aj opačne. Keď chcú oni niečo, tak v prvom rade musia svoje portfólio vyčerpať a až potom idú na štátnu pôdu, ktorá tu je. Takže myslím, že je to jednoznačne bez nejakého politického nádychu, chcem veriť, že tak aj chápete, že nejdeme tu nejak politikárčiť, ale chcem, aby sa vec poriešila, aby sme chránili tú pôdu, ktorá je štátna. Takže chcel by som vás požiadať o podporu a postúpenie do druhého čítania, pokiaľ budete mať nejaké, samozrejme, pripomienky, návrhy, dotazy v druhom čítaní, pokiaľ by to bolo postúpené, prešlo do druhého čítania budem veľmi rád, aby sme to ešte skvalitnili, tento zákon, ktorý nie je veľký, má iba nejakých deväť paragrafov a myslím si, že je to logické vyústenie spravodlivého nakladania s majetkom štátu, ktoré by som chcel zaviesť do tohto zákona.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predseda, pán predsedajúci.
116.
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, aspoň že sme dvojciferne prítomní, tak som rád. (Povedané so smiechom.) Vyzerá to, že znovu sa napĺňa tá moja nejaká, neviem, či, jak to nazvať, že stále keď vystupujem, tak buď po 17.00 hod., alebo ráno o 9.00 hod., no, žiaľ, to je asi holt údel každého poslanca, že ako si to načasuje a ako sa to rozvrství, ale, panebože, vďaka i za to, že môžem vystúpiť v Národnej rade, lebo je to česť pre mňa, takže dovoľte, aby som uviedol ďalší zákon, ktorý je z môjho portfólia a ktorý už tu dávam tretíkrát. Ako som povedal, pokiaľ problém nebude vyriešený, moja osoba ho bude predkladať stále, lebo problém žije a chcel by som to riešiť.
Pozemky, znovu sa týkam a budem dotýkať pozemkov, pretože grunt je základ, a pokiaľ tento grunt nebudeme mať usporiadaný, takže môžeme si tu hovoriť, čo chceme, nebude to v poriadku.
V roku 1950 v našej republike, do tohto roku, pokiaľ nebol prijatý nový Občiansky zákonník, tak platila všeobecná zásada, že vrch ustupuje spodku. To znamená, že majiteľ pozemku, je majiteľom budovy, ktorá mu na pozemku stojí. Prijatím Občianskeho zákonníka, ktorý má číslo 40/1950 Zb., sa prakticky táto zásada prelomila a odvtedy aj v našom štáte môžeme mať duálne vlastníctvo. To znamená, že majiteľ pozemku zo zákona sa nestáva automaticky majiteľom budovy.
Samozrejme, keď k nám prišiel socializmus, tak o to viacej sa to nejakým spôsobom navrstvilo, tých duálnych, podvojných vlastníctiev pozemku a stavieb na jednom teda pozemku, na ktorom je tá stavba postavená, a momentálne je v tom dosť veľký chaos. Tak ako poľnohospodárske družstvá, ktoré mali možnosť stavať hospodárske budovy, pretože sa jednalo o prvovýrobu, nemuseli si usporiadať pozemky pod týmito maštaľami, objektmi hospodárskych nejakých tých areálov svojich poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov, tak aj mnoho iných budov, ktoré slúžili verejnému účelu, nemuseli mať vysporiadané majetkovoprávne pozemky.
Samozrejme, že po '90. roku sa to zdedilo a mnoho takýchto budov prechádzalo či už do majetku obcí, alebo do majetku vyšších územných celkov, samosprávnych krajov, teraz čo máme. Išlo to rôznymi zákonmi, obce väčšinou takéto majetky prevádzali zákonom o majetku obcí č. 138/1991. Vyššie územné celky išli zákonom č. 446/2001 a, samozrejme, k tomu pristúpili ešte aj komunikácie pozemné, ktoré sú tiež stavby, a tiež máme tam veľa komunikácií, ktoré nie sú majetkovoprávne vysporiadané, a tieto rieši cestný zákon, zákon č. 135/1961 Zb. Dosť prevratný zákon, ale je funkčný.
Samozrejme, že vlády, ktoré prišli po roku 1990, snažili sa aj tento problém riešiť a riešili to zákonom, ktorý bol prijatý, teda aj zákonom, ktorý bol prijatý v roku 2009, a to bol zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnych vysporiadaniach pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo zo štátu teda na obec, alebo na vyššie územné celky. Toho zákona sa dotýkam a chcem uviesť jedno, že my sme tu Národná rada Slovenskej republiky, ktorá háji v prvom rade záujmy tohto štátu aj doma, aj vonku, tak by to malo byť. To znamená, my nie sme tu predstavitelia ani samospráv, ani vyšších územných celkov, my sme predstavitelia štátu. Preto si myslím, že mali by sme sa správať aj k majetku štátu, ktorý tu máme a ktorý nateraz nám spravuje Slovenský pozemkový fond, mali by sme tento majetok chrániť a zveľaďovať, aby sa zbytočne nerozkrádal, nerozpredával, ale aby slúžil našim občanom a v prvom rade aby bolo jasné, aby tento majetok prinášal, samozrejme, aj nejaký úžitok. Myslím, že Slovenský pozemkový fond podľa zákonov, ktoré má a ktorými sa riadi, má v tom jasno, a to, že gazduje s týmto majetkom každého z nás, lebo jednu 5,4-milióntinu máme aj každý z nás, ktorí tu žijeme, tak s týmto majetkom gazduje podľa mňa zodpovedne. Svedčí o tom jeho každoročné nejaké to finančné, finančné uzávierky, ktoré sú, kde Slovenský pozemkový fond oficiálne je stále v čiernych číslach, nie červených, plus-mínus 10 mil. eur každý rok je v zisku. Takže myslím si, a to je z tých prenájmov, či už poľnohospodárskej, nepoľnohospodárskej pôdy, resp. lesnej pôdy, keď má aj štát takúto, resp. prenájom poľovného práva a iných práv, ktoré na štátnej pôde sa vykonávajú. To znamená, myslím si, že gazdovanie je tu dobré a, samozrejme, z tejto pôdy v prvom rade má hájiť tie veci, ktoré mu vyplývajú zo zákona, to znamená reštitúcie, záhradky a ďalšie, ktoré má plniť voči našim občanom.
Preto som trošku v takom pomykove prijímal tento zákon, keď som bol ako ešte vtedy štátny zamestnanec na Krajskom pozemkovom úrade v Prešove, že prakticky tento zákon hovorí o vysporiadaní pozemkov, teda zákon č. 66/2009 Z. z. o vysporiadaní pozemkov pod budovami, ktoré sú vo vlastníctve obce a štátu, teda obce a samosprávneho kraja, a vôbec sme tam, by som povedal, do toho zákona nedali povinnosť, že obec a samosprávny kraj, keď chce vysporiadať pozemky pod budovami, ktoré sú v ich vlastníctve, aby v prvom rade siahol do vlastného portfólia vlastníctva pozemkov, až potom do štátneho. Je to na jeho vôli, že môže a nemusí, myslím si, že nie je to demokratické, nie je to správne voči majetku štátu, a preto už tretíkrát predkladám novelu tohto zákona 66/2009 Z. z., ktorá hovorí, že až po, keď nebudeš mať, obec a vyšší územný celok, vo svojom majetku žiadny adekvátny pozemok, ktorý by mal byť náhradou za pozemok, ktorý máš a chceš riešiť pod budovou, ktorá je v tvojom vlastníctve, až potom, keď túto možnosť vyčerpáš, môžeš požiadať o pozemkové úpravy príslušný odbor pozemkový teraz na okresnom úrade, ktorý má v zmysle tohto zákona začať pozemkové úpravy riešiť. To znamená, zo štátu v rámci pozemkových úprav dostaneš, obec, resp. vyšší územný celok, dostaneš pozemok, ktorý by mal byť adekvátny k pozemku, ktorý ideš riešiť pod tvojou budovu.
Myslím si, že toto je demokratické, spravodlivé, čestné, a chcem veriť, že ani ZMOS a ani predstavitelia samosprávnych krajov nemajú voči tomu nejaké veľké výhrady, pretože je to normálny postup, ktorý sa rieši, či už pri reštitučných konaniach, keď štát musí zo svojho portfólia, nežiada vtedy, aby obce a VÚC-ky sa do toho zapájali, ale zo svojho portfólia štát musí pri reštitúciách dávať tú pôdu, tak to by som očakával teda aj opačne. Keď chcú oni niečo, tak v prvom rade musia svoje portfólio vyčerpať a až potom idú na štátnu pôdu, ktorá tu je. Takže myslím, že je to jednoznačne bez nejakého politického nádychu, chcem veriť, že tak aj chápete, že nejdeme tu nejak politikárčiť, ale chcem, aby sa vec poriešila, aby sme chránili tú pôdu, ktorá je štátna. Takže chcel by som vás požiadať o podporu a postúpenie do druhého čítania, pokiaľ budete mať nejaké, samozrejme, pripomienky, návrhy, dotazy v druhom čítaní, pokiaľ by to bolo postúpené, prešlo do druhého čítania budem veľmi rád, aby sme to ešte skvalitnili, tento zákon, ktorý nie je veľký, má iba nejakých deväť paragrafov a myslím si, že je to logické vyústenie spravodlivého nakladania s majetkom štátu, ktoré by som chcel zaviesť do tohto zákona.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predseda, pán predsedajúci.
Neautorizovaný
18:19
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:19
Igor Matovič118.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je...
118.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
18.3.2015 o 18:19 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
118.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Neautorizovaný
18:21
Uvádzajúci uvádza bod 18:21
Július Brocka120.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Alojz Přidal, môj kolega spolupredkladateľ, ma poprosil, že aby som neskolaboval (povedané so smiechom), že on tu nemá podklady k uvedeniu tohto návrhu, takže je to teraz len na mne, uvedomujem si tú zodpovednosť.
Je to prvý z trojice návrhov, ktoré som predkladal s kolegom Přidalom na predchádzajúcej schôdzi. Náš predseda to nazval...
120.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Alojz Přidal, môj kolega spolupredkladateľ, ma poprosil, že aby som neskolaboval (povedané so smiechom), že on tu nemá podklady k uvedeniu tohto návrhu, takže je to teraz len na mne, uvedomujem si tú zodpovednosť.
Je to prvý z trojice návrhov, ktoré som predkladal s kolegom Přidalom na predchádzajúcej schôdzi. Náš predseda to nazval legislatívnou smršťou, tak dovoľte, aby som uviedol prvý z tej smršte našich návrhov, ktorými sa chceme venovať zvýšenej podpore rodín s deťmi. Považujeme to za veľmi dôležité, je to jedna z najdôležitejších častí nášho programu a myslím si, že malo by to byť obsahom aj každej zodpovednej politiky, teda každej zodpovednej politiky zodpovednej vlády.
Pretože vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny s deťmi je najlepšia sociálna politika štátu. Skutočný rozvoj jednotlivcov i blahobyt spoločnosti je dôsledkom zdravých, harmonických a fungujúcich rodín.
Cieľom tohto návrhu novely Zákonníka práce je predĺžiť zákonnú dovolenku o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa a takto zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi. Narodenie dieťaťa v rodine znamená nielen zvýšené výdavky, ale i zvýšenú záťaž pre oboch rodičov a tiež nové problémy so zabezpečením rodiny, najmä v prípade rodín s deťmi v čase manželkinej neprítomnosti. Týždeň otcovskej dovolenky, ktorú môže zamestnanec čerpať v prvom mesiaci po narodení dieťaťa, je opatrením výrazne zlepšujúcim atmosféru v rodine, pomáha rodičom i pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje i atmosféru v spoločnosti.
Návrh je reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj u nás. Slovensko je z hľadiska demografických ukazovateľov krajinou teda s najhoršími parametrami v Európe. Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov v súčte nedosahuje počet voľných dní a prázdnin.
Navrhujú sa aj určité obmedzenia pri čerpaní otcovskej dovolenky v snahe posilniť jej jasný zámer. Podpora rodiny pri narodení dieťaťa – teda zdôrazňujem, pri narodení dieťaťa – a zamedzenie jej zneužitia. Navrhujeme explicitne povinnosť jej vyčerpania v lehote do jedného mesiaca od narodenia dieťaťa a neposkytnutia náhrady mzdy v prípade jej nevyčerpania. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely Zákonníka práce v tejto podobe, ako ho my navrhujeme, bude mať minimálny dopad na štátny rozpočet a verejné financie. Nedovolili sme si presne výšku špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu nie je povinné. Teda nenavrhujeme, aby to bola povinnosť. V prípade, že by túto možnosť využilo rádovo 70 % zamestnaných otcov rodičov z počtu narodených detí v bežnom roku, a pri predpoklade, že títo majú mzdu na úrovni 70 % priemerného zárobku, finančný dopad by bol v tomto roku okolo 4,5 mil. eur a v nasledujúcom roku 7 mil. eur, prevažne na súkromný zamestnávateľský sektor. To znamená, boli by to výdavky zamestnávateľa.
Výrazne pozitívne účinky z prijatia tohto návrhu sa však určite premietnu aj do zlepšenia pracovnej klímy a vyššej prosperity celého podnikateľského sektora v duchu toho výroku, známeho výroku Tomáša Baťu, ktorý hovorí, že jeden spokojný zamestnanec je viac ako traja nespokojní.
Ďakujem za podporu tohto návrhu.
Uvádzajúci uvádza bod
18.3.2015 o 18:21 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
120.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Alojz Přidal, môj kolega spolupredkladateľ, ma poprosil, že aby som neskolaboval (povedané so smiechom), že on tu nemá podklady k uvedeniu tohto návrhu, takže je to teraz len na mne, uvedomujem si tú zodpovednosť.
Je to prvý z trojice návrhov, ktoré som predkladal s kolegom Přidalom na predchádzajúcej schôdzi. Náš predseda to nazval legislatívnou smršťou, tak dovoľte, aby som uviedol prvý z tej smršte našich návrhov, ktorými sa chceme venovať zvýšenej podpore rodín s deťmi. Považujeme to za veľmi dôležité, je to jedna z najdôležitejších častí nášho programu a myslím si, že malo by to byť obsahom aj každej zodpovednej politiky, teda každej zodpovednej politiky zodpovednej vlády.
Pretože vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny s deťmi je najlepšia sociálna politika štátu. Skutočný rozvoj jednotlivcov i blahobyt spoločnosti je dôsledkom zdravých, harmonických a fungujúcich rodín.
Cieľom tohto návrhu novely Zákonníka práce je predĺžiť zákonnú dovolenku o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa a takto zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi. Narodenie dieťaťa v rodine znamená nielen zvýšené výdavky, ale i zvýšenú záťaž pre oboch rodičov a tiež nové problémy so zabezpečením rodiny, najmä v prípade rodín s deťmi v čase manželkinej neprítomnosti. Týždeň otcovskej dovolenky, ktorú môže zamestnanec čerpať v prvom mesiaci po narodení dieťaťa, je opatrením výrazne zlepšujúcim atmosféru v rodine, pomáha rodičom i pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje i atmosféru v spoločnosti.
Návrh je reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj u nás. Slovensko je z hľadiska demografických ukazovateľov krajinou teda s najhoršími parametrami v Európe. Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov v súčte nedosahuje počet voľných dní a prázdnin.
Navrhujú sa aj určité obmedzenia pri čerpaní otcovskej dovolenky v snahe posilniť jej jasný zámer. Podpora rodiny pri narodení dieťaťa – teda zdôrazňujem, pri narodení dieťaťa – a zamedzenie jej zneužitia. Navrhujeme explicitne povinnosť jej vyčerpania v lehote do jedného mesiaca od narodenia dieťaťa a neposkytnutia náhrady mzdy v prípade jej nevyčerpania. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely Zákonníka práce v tejto podobe, ako ho my navrhujeme, bude mať minimálny dopad na štátny rozpočet a verejné financie. Nedovolili sme si presne výšku špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu nie je povinné. Teda nenavrhujeme, aby to bola povinnosť. V prípade, že by túto možnosť využilo rádovo 70 % zamestnaných otcov rodičov z počtu narodených detí v bežnom roku, a pri predpoklade, že títo majú mzdu na úrovni 70 % priemerného zárobku, finančný dopad by bol v tomto roku okolo 4,5 mil. eur a v nasledujúcom roku 7 mil. eur, prevažne na súkromný zamestnávateľský sektor. To znamená, boli by to výdavky zamestnávateľa.
Výrazne pozitívne účinky z prijatia tohto návrhu sa však určite premietnu aj do zlepšenia pracovnej klímy a vyššej prosperity celého podnikateľského sektora v duchu toho výroku, známeho výroku Tomáša Baťu, ktorý hovorí, že jeden spokojný zamestnanec je viac ako traja nespokojní.
Ďakujem za podporu tohto návrhu.
Neautorizovaný
18:27
Vystúpenie v rozprave 18:27
Erika JurinováV súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci...
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona uvedeného pod tlačou 1413. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, ale aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
18.3.2015 o 18:27 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vlastne len kolegovia, dovoľte mi predniesť spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1413).
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona uvedeného pod tlačou 1413. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, ale aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
18:29
Vystúpenie v rozprave 18:29
Štefan Kuffa124.
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dovoľte mi niekoľko slov, aby dnes som nezavŕšil ten deň len tak negatívne, že v podstate nepodporím návrhy zákonov.
Toto je jeden z dobrých návrhov, ktorý v úvode chcem povedať, že ho podporím v tom hlasovaní, ale poprosil by som ešte navrhovateľa, ale poviem to tak úsmevne. Keď prejde ten návrh zákona do druhého čítania, ja by som mal tu...
124.
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dovoľte mi niekoľko slov, aby dnes som nezavŕšil ten deň len tak negatívne, že v podstate nepodporím návrhy zákonov.
Toto je jeden z dobrých návrhov, ktorý v úvode chcem povedať, že ho podporím v tom hlasovaní, ale poprosil by som ešte navrhovateľa, ale poviem to tak úsmevne. Keď prejde ten návrh zákona do druhého čítania, ja by som mal tu hneď jednu pripomienku k tej otcovskej dovolenke. Lebo tuná v tej dôvodovej správe: "Cieľom tohto návrhu novely Zákonníka práce je predĺžením zákonnej dovolenky o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi." Ja by som si dovolil tuná to pripomenúť a navrhol by som, že keď sa narodia dvojčatká, aby tam boli dva týždne, a ak by to boli trojičky, tak aby to boli tri týždne. Tá rodina naozaj je oveľa viac zaťažená a hovorím to tak úsmevne, lebo v našej rodine my sme mali vlastne tri takéto prípady, kedy sa nám trojčatká, teda dvojčatá narodili trikrát a synove, je to v podstate dvakrát, hop, hej. A naozaj tie deti, ktoré doma ako zostávajú, tak je to záťaž aj na tú rodinu, že čo jak zabezpečiť ako tie veci, som otcom tiež veľkej rodiny a myslím si, že je dobré, ak ten otec pomôže v tej rodine svojou prítomnosťou, a naozaj aby pri tých deťoch bol, a v podstate aj ten výchovný moment otca, ktorý tuná je, tak nie je zanedbateľný.
Tak len v tej súvislosti skúsim jednu vec len takú povedať celkom na záver a to je to, že v podstate my otcovia v dnešnej modernej alebo postmodernej dobe ako by sme sa zriekali výchovy v rodinách. Sme sa jakosi vytratili. Otcova rola, ako keby jakosi sa len zúžila len na to hmotné zabezpečenie. Veľakrát tie deti dnes všetko majú, hej, čo sa týka hmotných dobier, ale keď s nimi rozprávate, a veľakrát sú to detská, ktoré sú neúspešné, stávajú sa z nich devianti alebo sú to rôzne úlety, či už k alkoholu, alebo drogám, tak keď sa ich pýtate, že čo ti v podstate chýbalo, chýbal mi otec, chýbala mi matka. Chýbal mi otec, ktorý o mňa stál, ktorý by sa opýtal, aké mám problémy, možno aký si bol dnes v škole, či si bol úspešný, a väčší záujem. Jedným faktom je tá skutočnosť, že naše deti aj v tejto postmodernej dobe stoja o výchovu svojich rodičov. Spomínam si na jeden prípad taký, kde vlastne dvaja spolužiaci na strednej škole sa rozprávajú. Jeden vystrojil nejaké beťárstvo a teraz hovoril mu, ako prišiel otec, keď v podstate bolo treba riešiť ako tieto problémy. A on vedomý si aj aj svojej viny, tak priznal takúto skutočnosť. Neprišla do školy mama, ale otec. Vieš, to má takú veľkú váhu. Tak ja len tak aj povzbudzujem otcov, aby sme sa vo svojich otcovských rolách, teda aby sme sa ich nebáli, ale aby sme sa ich zhostili.
Návrh zákona vítam, že je tuná, a jednak aj svojím hlasovaním ho podporím.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
18.3.2015 o 18:29 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
124.
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dovoľte mi niekoľko slov, aby dnes som nezavŕšil ten deň len tak negatívne, že v podstate nepodporím návrhy zákonov.
Toto je jeden z dobrých návrhov, ktorý v úvode chcem povedať, že ho podporím v tom hlasovaní, ale poprosil by som ešte navrhovateľa, ale poviem to tak úsmevne. Keď prejde ten návrh zákona do druhého čítania, ja by som mal tu hneď jednu pripomienku k tej otcovskej dovolenke. Lebo tuná v tej dôvodovej správe: "Cieľom tohto návrhu novely Zákonníka práce je predĺžením zákonnej dovolenky o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi." Ja by som si dovolil tuná to pripomenúť a navrhol by som, že keď sa narodia dvojčatká, aby tam boli dva týždne, a ak by to boli trojičky, tak aby to boli tri týždne. Tá rodina naozaj je oveľa viac zaťažená a hovorím to tak úsmevne, lebo v našej rodine my sme mali vlastne tri takéto prípady, kedy sa nám trojčatká, teda dvojčatá narodili trikrát a synove, je to v podstate dvakrát, hop, hej. A naozaj tie deti, ktoré doma ako zostávajú, tak je to záťaž aj na tú rodinu, že čo jak zabezpečiť ako tie veci, som otcom tiež veľkej rodiny a myslím si, že je dobré, ak ten otec pomôže v tej rodine svojou prítomnosťou, a naozaj aby pri tých deťoch bol, a v podstate aj ten výchovný moment otca, ktorý tuná je, tak nie je zanedbateľný.
Tak len v tej súvislosti skúsim jednu vec len takú povedať celkom na záver a to je to, že v podstate my otcovia v dnešnej modernej alebo postmodernej dobe ako by sme sa zriekali výchovy v rodinách. Sme sa jakosi vytratili. Otcova rola, ako keby jakosi sa len zúžila len na to hmotné zabezpečenie. Veľakrát tie deti dnes všetko majú, hej, čo sa týka hmotných dobier, ale keď s nimi rozprávate, a veľakrát sú to detská, ktoré sú neúspešné, stávajú sa z nich devianti alebo sú to rôzne úlety, či už k alkoholu, alebo drogám, tak keď sa ich pýtate, že čo ti v podstate chýbalo, chýbal mi otec, chýbala mi matka. Chýbal mi otec, ktorý o mňa stál, ktorý by sa opýtal, aké mám problémy, možno aký si bol dnes v škole, či si bol úspešný, a väčší záujem. Jedným faktom je tá skutočnosť, že naše deti aj v tejto postmodernej dobe stoja o výchovu svojich rodičov. Spomínam si na jeden prípad taký, kde vlastne dvaja spolužiaci na strednej škole sa rozprávajú. Jeden vystrojil nejaké beťárstvo a teraz hovoril mu, ako prišiel otec, keď v podstate bolo treba riešiť ako tieto problémy. A on vedomý si aj aj svojej viny, tak priznal takúto skutočnosť. Neprišla do školy mama, ale otec. Vieš, to má takú veľkú váhu. Tak ja len tak aj povzbudzujem otcov, aby sme sa vo svojich otcovských rolách, teda aby sme sa ich nebáli, ale aby sme sa ich zhostili.
Návrh zákona vítam, že je tuná, a jednak aj svojím hlasovaním ho podporím.
Ďakujem.
Neautorizovaný
18:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:33
Július Brocka126.
Ďakujem pekne, pán kolega, za podporu nášho návrhu. Samozrejme, podmienkou na to, aby sme ho mohli dopĺňať, vylepšovať, je, že prejde do druhého čítania. Mne je len ľúto, že z vášho klubu je tu veľa poslancov, ale tí, ktorí sú v tejto chvíli rozhodujúci, tu nevidím, až dvoch, pardon. Takže do druhého čítania.
Ale na ten návrh, na ten návrh, že keď by sa narodili naraz dve alebo tri deti, tak by to malo byť dva-tri týždne...
126.
Ďakujem pekne, pán kolega, za podporu nášho návrhu. Samozrejme, podmienkou na to, aby sme ho mohli dopĺňať, vylepšovať, je, že prejde do druhého čítania. Mne je len ľúto, že z vášho klubu je tu veľa poslancov, ale tí, ktorí sú v tejto chvíli rozhodujúci, tu nevidím, až dvoch, pardon. Takže do druhého čítania.
Ale na ten návrh, na ten návrh, že keď by sa narodili naraz dve alebo tri deti, tak by to malo byť dva-tri týždne naviac, chcem povedať, že formy podpory rodín s deťmi sú rôzne, a napríklad aj tie naše návrhy, ktoré budú nasledovať, tam obsahom týchto návrhov sú práve ďalšie formy pomoci rodinám s deťmi. Môžeme priamo, nepriamo podporovať, ja si myslím, že v prípade, keď sa narodí viac detí, dve-tri, tak možno by väčšou pomocou pre takú rodinu bolo, keby napríklad na nejaký čas dostali profesionálnu opatrovateľku k tej mamičke na náklady štátu, a synergickým efektom by mohlo byť dokonca aj zníženie nezamestnanosti. Je veľa ľudí, ktorí sú odborníci, absolventi sociálnej práce a nemajú prácu, zaplatenú prácu, a keby sme napríklad rozšírili možnosti a služby, ktoré rodiny s deťmi potrebujú, to nie sú len materské škôlky, to sú rôzne iné situácie, ktoré sú potrebné, na ktoré sú zdroje, že to aj spoločnosť alebo štát vie zaplatiť, len musí byť väčšinová vôľa rodinám s deťmi viac pomáhať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.3.2015 o 18:33 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
126.
Ďakujem pekne, pán kolega, za podporu nášho návrhu. Samozrejme, podmienkou na to, aby sme ho mohli dopĺňať, vylepšovať, je, že prejde do druhého čítania. Mne je len ľúto, že z vášho klubu je tu veľa poslancov, ale tí, ktorí sú v tejto chvíli rozhodujúci, tu nevidím, až dvoch, pardon. Takže do druhého čítania.
Ale na ten návrh, na ten návrh, že keď by sa narodili naraz dve alebo tri deti, tak by to malo byť dva-tri týždne naviac, chcem povedať, že formy podpory rodín s deťmi sú rôzne, a napríklad aj tie naše návrhy, ktoré budú nasledovať, tam obsahom týchto návrhov sú práve ďalšie formy pomoci rodinám s deťmi. Môžeme priamo, nepriamo podporovať, ja si myslím, že v prípade, keď sa narodí viac detí, dve-tri, tak možno by väčšou pomocou pre takú rodinu bolo, keby napríklad na nejaký čas dostali profesionálnu opatrovateľku k tej mamičke na náklady štátu, a synergickým efektom by mohlo byť dokonca aj zníženie nezamestnanosti. Je veľa ľudí, ktorí sú odborníci, absolventi sociálnej práce a nemajú prácu, zaplatenú prácu, a keby sme napríklad rozšírili možnosti a služby, ktoré rodiny s deťmi potrebujú, to nie sú len materské škôlky, to sú rôzne iné situácie, ktoré sú potrebné, na ktoré sú zdroje, že to aj spoločnosť alebo štát vie zaplatiť, len musí byť väčšinová vôľa rodinám s deťmi viac pomáhať.
Neautorizovaný
18:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:35
Štefan KuffaTak jak sme tu aj dnes spomínali, možno si to ani tak neuvedomujeme, ale bol to taký experiment možno aj na Rómov, voči Rómom ako smerujúci, že deti od troch rokov povinne budú musieť byť v tej škôlke alebo v tej povinnej školskej dochádzke. Ja som s tým nesúhlasil. Však som to tak aj odprezentoval. Treba všetky mechanizmy alebo možno aj to naše úsilie aj poslancov Národnej rady smerovať tam, kde by sme posilňovali a podporovali rodinu, a skrze rodinu, samozrejme, aj tie vzťahy v rodine, ktoré sú hlavne medzi manželmi, lebo ak tí sú vzájomne, žijú teda vzájomne v láske, tak tá láska jednoducho prekypuje a obsiahne aj tie vlastné deti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.3.2015 o 18:35 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ja som to tak povedal humorne aj vážne zároveň. Samozrejme, sú rôzne tie pomoci. Tá profesionálna pomoc v takýchto rodinách bola by namieste, lebo naozaj veľakrát tá väčšia rodina a tá, hlavne tá matka väčšinou je to v tých našich slovenských rodinách tak, že tá záťaž je práve na tých matkách. Ja túto rolu matky nechcem vôbec ani podceňovať. Veľakrát tu to bolo dehonestované a možno matka viacčlennej rodiny aj v tom dôchodkovom systéme, aby bolo ocenené to materstvo. To sme hovorili minulý týždeň o tom, keď sme tu mali zákon o minimálnom dôchodku. Tie materské škôlky spomenuté, ktoré tu boli. No sú mamičky také, ktoré sú ešte tradičné a chcú mať tie deti pri sebe a chcú sa o nich naozaj starostlivo starať, výchovne na nich vplývať. Áno, keď by sme im vytvárali tieto podmienky, aby to ľahšie zvládali, a to je tá podpora štátu. Ja som ochotný aj o týchto otázkach sa určite baviť.
Tak jak sme tu aj dnes spomínali, možno si to ani tak neuvedomujeme, ale bol to taký experiment možno aj na Rómov, voči Rómom ako smerujúci, že deti od troch rokov povinne budú musieť byť v tej škôlke alebo v tej povinnej školskej dochádzke. Ja som s tým nesúhlasil. Však som to tak aj odprezentoval. Treba všetky mechanizmy alebo možno aj to naše úsilie aj poslancov Národnej rady smerovať tam, kde by sme posilňovali a podporovali rodinu, a skrze rodinu, samozrejme, aj tie vzťahy v rodine, ktoré sú hlavne medzi manželmi, lebo ak tí sú vzájomne, žijú teda vzájomne v láske, tak tá láska jednoducho prekypuje a obsiahne aj tie vlastné deti.
Neautorizovaný
18:38
Uvádzajúci uvádza bod 18:38
Július Brocka130.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, predkladaný návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov reaguje tiež na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a chceme nadviazať aj na snahy vlády poskytovať efektívnejšiu podporu rodinám s deťmi s prihliadnutím na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.
V čase obmedzených verejných zdrojov aj z dôvodu kríz, ktoré sa jedna za...
130.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, predkladaný návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov reaguje tiež na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a chceme nadviazať aj na snahy vlády poskytovať efektívnejšiu podporu rodinám s deťmi s prihliadnutím na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.
V čase obmedzených verejných zdrojov aj z dôvodu kríz, ktoré sa jedna za druhou striedajú, aj z dôvodu vysokej nezamestnanosti a vysokých nákladov sociálnej politiky štátu sa nepriama podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení ukazuje ako efektívnejšia forma pomoci v porovnaní s priamou podporou prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok. Čo mne je ľúto, že napriek tomu, že dnes vláda neprichádza s návrhmi zvyšovania priamej podpory, napr. prídavky na deti, rodičovský príspevok, tak mohla by byť ústretovejšia práve v tej nepriamej podpore, to znamená vo forme daňových úľav, pretože tento inštitút sa nedá zneužiť.
Ak niekto chce mať teda rodinný profit z nepriamej podpory prostredníctvom daňovej legislatívy, tak je podmienkou aby aspoň jeden z rodičov bol zamestnaný, aby pracoval. Nepriama podpora prostredníctvom daňovej legislatívy teda motivuje k zodpovednejšiemu správaniu jednotlivcov. Pomáha zároveň vymaniť sa z pasce chudoby a nedá sa zneužívať v porovnaní s jestvujúcim systémom štátnej sociálnej podpory a pomoci. Lebo nestačí mať len deti, jednoducho kto chce mať osoh z tejto nepriamej podpory, tak musí aktívne aj prispievať k tvorbe našich zdrojov, to znamená svojou prácou a daňami. Štát dnes kompenzuje rodinám s deťmi zvýšené výdavky prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľnej časti základu dani na manželku a daňovým bonusom na dieťa. Nezdaniteľné minimum na daňovníka je dnes vo výške tritisíc osemsto, myslím, tri eura. To znamená, príjem do tejto výšky u nás nie je zdanený. Ak manželka daňovníka alebo zamestnaného manžela nemá iný príjem, tak za obmedzených okolností si rovnakú sumu, si môže jej manžel uplatniť a je to vlastne dvakrát 3 800 eur zo sumy, z ktorej sa neplatí daň. Z dôvodu zvýšenia sociálnej súdržnosti a posilnenia zásluhovosti aktívnych rodičov, to znamená, ktorí majú deti a zároveň sa ich snažia uživiť svojou prácou, nám sa javí ako nevyhnutné prepojiť nezdaniteľné minimum s počtom nezaopatrených detí v rodine. Toto prepojenie nezdaniteľného minima na nezaopatrené deti v kombinácii s existujúcim daňovým bonusom, daňový bonus má to čaro, daňový bonus na dieťa, ktoré dnes je takmer na úrovni prídavku na dieťa, má to čaro, že napríklad ak nízkopríjmová domácnosť, v podstate rodič, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, a manželka je pri deťoch, tak on vlastne neplatí štátu žiadnu daň, ale ak má deti nezaopatrené a daňový bonus, znamená, že mu každý mesiac štát, keď mu nemá čo zdaniť, naopak, pri daňovom bonuse mu ešte vyplatí uvedenú sumu podľa počtu nezaopatrených detí.
My, keďže si uvedomujeme aj dopad tohto nášho opatrenia na verejné financie, navrhujeme zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníka v závislosti od počtu nezaopatrených detí v rodine, konkrétne o 1 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje zníženie daňovej povinnosti rádovo alebo v priemere 20 eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa. Tento návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie aktívnych rodičov viacdetných rodín aj pri súčasnom nastavení priebežného dôchodkového piliera, keď sa ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako s vlastnými rodičmi. Spomínal som to už pri iných bodoch programu, ako sú v priebežnom dôchodkovom systéme v prvom pilieri vlastne rodičia s viacdetnými rodinami alebo v rodinách s viacerými deťmi, ako sú v našom dôchodkovom systéme diskriminovaní, pretože prvý pilier, ktorý stojí a padá na rodinách s deťmi, na deťoch, ktoré sú ako budúci prispievatelia do prvého priebežného dôchodkového piliera, tak títo vlastne prispievajú na dôchodky nie svojich vlastných rodičov, ale na dôchodky mnoho razy aj tých, ktorí boli trebárs bezdetní alebo slobodní. To nie je úplne spravodlivé, pretože ak náš dôchodkový systém je postavený na solidarite, tak táto solidarita by mala mať aj isté prvky spravodlivosti, pretože tí rodičia, ktorí majú viac detí a nemali možnosť sa na dôchodok zabezpečiť napríklad úsporami alebo prácou na svojej kariére a na vyšších príjmoch, z ktorých sa platia vyššie odvody na dôchodok, tak títo, keď sa dožijú dôchodkového veku, tak potom sú aj preto chudobnejší, aj preto poberatelia nižších dôchodkov, lebo svoje zdroje a prostriedky počas aktívneho života venovali výchove svojich detí, príprave na ich povolanie, a toto sa potom nevracia v prvom rade vlastným rodičom, ale je to v rámci tej distribúcie univerzálnej a všeobecnej anonymné.
Dámy a páni, napriek tomu, že vláda a osobitne aj predseda vlády deklarovali verejnosti, že verejné financie sa nebudú konsolidovať na úkor nízkopríjmových, resp. chudobných domácností, minulý rok sa výrazne obmedzilo uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dani na manželku, ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené deti, a tým znížila takýmto rodinám príjem. Pri maximálnej možnej miere uplatnenia tejto daňovej úľavy je to 60 eur mesačne. To znamená, 60 eur mesačne v takejto rodine krát 12 mesiacov, to je 720 eur za rok. Návrh novely zákona o dani z príjmov, náš návrh, reaguje na túto vzniknutú nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi, a tak vypúšťa, navrhujeme vypustiť príslušné ustanovenie z § 11 a navrhujeme zrušiť dnes platné obmedzenie daňovej úľavy na manželku alebo na manžela.
Vplyv na verejné financie z prijatia tohto návrhu odhadujeme, že bude na úrovni 5 mil. eur. Vychádzame z toho, že taký dopad na verejné financie mal, bol, keď vláda výrazne obmedzila túto daňovú úľavu na manželku. Naša navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, výsledný efekt z tejto motivačnej legislatívnej zmeny v spojení aj s vládou deklarovanými zmenami alebo snahami v systéme štátnej sociálnej podpory a pomoci bude určite pozitívny. Rovnako bude mať pozitívny vplyv aj na zamestnanosť.
Ďakujem za vašu podporu aj pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
18.3.2015 o 18:38 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
130.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, predkladaný návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov reaguje tiež na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a chceme nadviazať aj na snahy vlády poskytovať efektívnejšiu podporu rodinám s deťmi s prihliadnutím na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.
V čase obmedzených verejných zdrojov aj z dôvodu kríz, ktoré sa jedna za druhou striedajú, aj z dôvodu vysokej nezamestnanosti a vysokých nákladov sociálnej politiky štátu sa nepriama podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení ukazuje ako efektívnejšia forma pomoci v porovnaní s priamou podporou prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok. Čo mne je ľúto, že napriek tomu, že dnes vláda neprichádza s návrhmi zvyšovania priamej podpory, napr. prídavky na deti, rodičovský príspevok, tak mohla by byť ústretovejšia práve v tej nepriamej podpore, to znamená vo forme daňových úľav, pretože tento inštitút sa nedá zneužiť.
Ak niekto chce mať teda rodinný profit z nepriamej podpory prostredníctvom daňovej legislatívy, tak je podmienkou aby aspoň jeden z rodičov bol zamestnaný, aby pracoval. Nepriama podpora prostredníctvom daňovej legislatívy teda motivuje k zodpovednejšiemu správaniu jednotlivcov. Pomáha zároveň vymaniť sa z pasce chudoby a nedá sa zneužívať v porovnaní s jestvujúcim systémom štátnej sociálnej podpory a pomoci. Lebo nestačí mať len deti, jednoducho kto chce mať osoh z tejto nepriamej podpory, tak musí aktívne aj prispievať k tvorbe našich zdrojov, to znamená svojou prácou a daňami. Štát dnes kompenzuje rodinám s deťmi zvýšené výdavky prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľnej časti základu dani na manželku a daňovým bonusom na dieťa. Nezdaniteľné minimum na daňovníka je dnes vo výške tritisíc osemsto, myslím, tri eura. To znamená, príjem do tejto výšky u nás nie je zdanený. Ak manželka daňovníka alebo zamestnaného manžela nemá iný príjem, tak za obmedzených okolností si rovnakú sumu, si môže jej manžel uplatniť a je to vlastne dvakrát 3 800 eur zo sumy, z ktorej sa neplatí daň. Z dôvodu zvýšenia sociálnej súdržnosti a posilnenia zásluhovosti aktívnych rodičov, to znamená, ktorí majú deti a zároveň sa ich snažia uživiť svojou prácou, nám sa javí ako nevyhnutné prepojiť nezdaniteľné minimum s počtom nezaopatrených detí v rodine. Toto prepojenie nezdaniteľného minima na nezaopatrené deti v kombinácii s existujúcim daňovým bonusom, daňový bonus má to čaro, daňový bonus na dieťa, ktoré dnes je takmer na úrovni prídavku na dieťa, má to čaro, že napríklad ak nízkopríjmová domácnosť, v podstate rodič, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, a manželka je pri deťoch, tak on vlastne neplatí štátu žiadnu daň, ale ak má deti nezaopatrené a daňový bonus, znamená, že mu každý mesiac štát, keď mu nemá čo zdaniť, naopak, pri daňovom bonuse mu ešte vyplatí uvedenú sumu podľa počtu nezaopatrených detí.
My, keďže si uvedomujeme aj dopad tohto nášho opatrenia na verejné financie, navrhujeme zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníka v závislosti od počtu nezaopatrených detí v rodine, konkrétne o 1 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje zníženie daňovej povinnosti rádovo alebo v priemere 20 eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa. Tento návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie aktívnych rodičov viacdetných rodín aj pri súčasnom nastavení priebežného dôchodkového piliera, keď sa ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako s vlastnými rodičmi. Spomínal som to už pri iných bodoch programu, ako sú v priebežnom dôchodkovom systéme v prvom pilieri vlastne rodičia s viacdetnými rodinami alebo v rodinách s viacerými deťmi, ako sú v našom dôchodkovom systéme diskriminovaní, pretože prvý pilier, ktorý stojí a padá na rodinách s deťmi, na deťoch, ktoré sú ako budúci prispievatelia do prvého priebežného dôchodkového piliera, tak títo vlastne prispievajú na dôchodky nie svojich vlastných rodičov, ale na dôchodky mnoho razy aj tých, ktorí boli trebárs bezdetní alebo slobodní. To nie je úplne spravodlivé, pretože ak náš dôchodkový systém je postavený na solidarite, tak táto solidarita by mala mať aj isté prvky spravodlivosti, pretože tí rodičia, ktorí majú viac detí a nemali možnosť sa na dôchodok zabezpečiť napríklad úsporami alebo prácou na svojej kariére a na vyšších príjmoch, z ktorých sa platia vyššie odvody na dôchodok, tak títo, keď sa dožijú dôchodkového veku, tak potom sú aj preto chudobnejší, aj preto poberatelia nižších dôchodkov, lebo svoje zdroje a prostriedky počas aktívneho života venovali výchove svojich detí, príprave na ich povolanie, a toto sa potom nevracia v prvom rade vlastným rodičom, ale je to v rámci tej distribúcie univerzálnej a všeobecnej anonymné.
Dámy a páni, napriek tomu, že vláda a osobitne aj predseda vlády deklarovali verejnosti, že verejné financie sa nebudú konsolidovať na úkor nízkopríjmových, resp. chudobných domácností, minulý rok sa výrazne obmedzilo uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dani na manželku, ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené deti, a tým znížila takýmto rodinám príjem. Pri maximálnej možnej miere uplatnenia tejto daňovej úľavy je to 60 eur mesačne. To znamená, 60 eur mesačne v takejto rodine krát 12 mesiacov, to je 720 eur za rok. Návrh novely zákona o dani z príjmov, náš návrh, reaguje na túto vzniknutú nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi, a tak vypúšťa, navrhujeme vypustiť príslušné ustanovenie z § 11 a navrhujeme zrušiť dnes platné obmedzenie daňovej úľavy na manželku alebo na manžela.
Vplyv na verejné financie z prijatia tohto návrhu odhadujeme, že bude na úrovni 5 mil. eur. Vychádzame z toho, že taký dopad na verejné financie mal, bol, keď vláda výrazne obmedzila túto daňovú úľavu na manželku. Naša navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, výsledný efekt z tejto motivačnej legislatívnej zmeny v spojení aj s vládou deklarovanými zmenami alebo snahami v systéme štátnej sociálnej podpory a pomoci bude určite pozitívny. Rovnako bude mať pozitívny vplyv aj na zamestnanosť.
Ďakujem za vašu podporu aj pozornosť.
Neautorizovaný
18:48
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:48
Pavol ZajacPredkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky....
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
18.3.2015 o 18:48 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Neautorizovaný
18:50
Vystúpenie v rozprave 18:50
Štefan Kuffa134.
Ďakujem za slovo. Aby sme nezostali ticho, toto plénum pri tak peknej sérii návrhov zákonov, musím priateľov z KDH pochváliť tuná za tú, celú tú sériu, ktorú tuná predkladajú. Možno ako otec a živiteľ väčšej rodiny tak si dovolím aj viackrát vystúpiť, však neni to k tej istej veci.
Ono tak presne je to, nestačí mať len deti a však ich a ako živiteľ sa o ne starať. A to je vlastne predmetom návrhu tohto zákona, že tu je, v...
134.
Ďakujem za slovo. Aby sme nezostali ticho, toto plénum pri tak peknej sérii návrhov zákonov, musím priateľov z KDH pochváliť tuná za tú, celú tú sériu, ktorú tuná predkladajú. Možno ako otec a živiteľ väčšej rodiny tak si dovolím aj viackrát vystúpiť, však neni to k tej istej veci.
Ono tak presne je to, nestačí mať len deti a však ich a ako živiteľ sa o ne starať. A to je vlastne predmetom návrhu tohto zákona, že tu je, v podstate ide o nepriamu podporu rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení. Je to efektívnejšia forma pomoci a myslím, že tých 20 eur na jedno dieťa mesačne je veľmi veľkou pomocou v každej rodine aj tá odpočítateľná položka 1 200 eur je nezanedbateľná. A o to keď sa zvýši ten príjem v tej rodine, tak o to je to lepšie. A naozaj tak ako je to uvedené v dôvodovej správe, aby rodiny sa nedostávali do pasce chudoby. Naozaj mnohé rodiny, ktoré majú viac detí, nie je ľahké naozaj uživiť túto rodinu, starať sa o ne a ako živiteľ rodiny veľakrát zabezpečiť tú rodinu, veľakrát sa stáva to, že pri väčšom počte detí tá matka je, dlhodobo je doma a takáto rodina je odkázaná na jeden príjem. Veľakrát ma to mrzí, keď sa môžem, z tých viacdetných a početnejších rodín tuná posmievame, nie je to na smiech a nie je to, nie je ľahké uživiť takúto rodinu. Myslím si, že hovorím o normálnych rodinách, tam, kde rodičom obom záleží na výchove detí a kde chcú vychovať naozaj platných členov tejto našej spoločnosti, a aby boli v budúcnosti raz prínosom aj pre túto spoločnosť.
Aj tá solidarita, ktorá sa tuná vyjadruje, tak aby tá solidarita bola viac vyjadrená k tej vlastnej rodine, lebo naozaj sú tie trendy, a sme to spomínali minulý týždeň a nie málo takých manželských párov alebo párov, ktoré jednoducho spolu žijú a odmietajú mať deti. Je rozdiel medzi manželskými pármi, ktoré nemôžu mať deti, ale je rozdiel, ktoré môžu mať a z egoistických dôvodov ich mať nechcú. No raz keď budú starí, tak kto sa bude o tieto deti starať, no budú sa starať práve deti a možno práve z takých rodín, ktoré veľakrát treli núdzu a biedu. Obyčajne tieto decká, zo skúsenosti môžem povedať, hovorím o normálnych rodinách, nie deviantných, ale normálnych rodinách, sú veľmi schopní, veľmi sú adaptabilní, životaschopní, sú to veľakrát zruční remeselníci a veľakrát sú to vzdelaní ľudia s vysokoškolským vzdelaním a veľakrát je to tak, že sú na čele možno úspešných firiem, spoločností, vynálezov, patentov, z histórie by sme to poznali.
Rovnako vítam v tomto návrhu zákona, naozaj tento návrh je taký jednoduchý, a že sa vypúšťa príslušné ustanovenie § 11, hej, z platného zákona, ktorý je v platnosti, ktorým sa v podstate v roku 2014 obmedzilo uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku. Takto v podstate rodiny, rodinám vypadol príjem mesačný 60 eur, tak ako pán kolega to tu spomínal, je to 720 eur ročne. Pre rodiny, ktoré naozaj žijú veľakrát skromne, dovolím si povedať, možno aj chudobne, mnohí z nás by sme ich zaradili, že žijú chudobne. Veľakrát sú situácie také, že kde ten otec rodiny pracuje aj cez to všetko, že tým príjmom, ten príjem, ktorý prináša pre takú viacčlennú rodinu, nedosahuje životné minimum. Cez to všetko takýto otec sa usiluje. Myslím si, že aj táto spoločnosť je povinná, aby docenila takéto úsilie rodičov, ktorí chcú vychovať tieto deti. Predkladateľom ďakujem za návrh tohto zákona, aby som nebol len kritický ku svojim kolegom, ktorí tu predkladajú zákony, ale aby som aj pozitívne sa vyjadroval k návrhom zákona. Ja som to už povedal, ale zopakujem to. Vždy som ochotný stáť na strane spravodlivosti, dobra a na strane možno veľakrát menšiny a utláčaných, aj keď to nie je pohodlné, častokrát človek je terčom posmechu, možno útokov, ale také ja mám predsavzatie. Myslím si, že ani iný nebudem.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
18.3.2015 o 18:50 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
134.
Ďakujem za slovo. Aby sme nezostali ticho, toto plénum pri tak peknej sérii návrhov zákonov, musím priateľov z KDH pochváliť tuná za tú, celú tú sériu, ktorú tuná predkladajú. Možno ako otec a živiteľ väčšej rodiny tak si dovolím aj viackrát vystúpiť, však neni to k tej istej veci.
Ono tak presne je to, nestačí mať len deti a však ich a ako živiteľ sa o ne starať. A to je vlastne predmetom návrhu tohto zákona, že tu je, v podstate ide o nepriamu podporu rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení. Je to efektívnejšia forma pomoci a myslím, že tých 20 eur na jedno dieťa mesačne je veľmi veľkou pomocou v každej rodine aj tá odpočítateľná položka 1 200 eur je nezanedbateľná. A o to keď sa zvýši ten príjem v tej rodine, tak o to je to lepšie. A naozaj tak ako je to uvedené v dôvodovej správe, aby rodiny sa nedostávali do pasce chudoby. Naozaj mnohé rodiny, ktoré majú viac detí, nie je ľahké naozaj uživiť túto rodinu, starať sa o ne a ako živiteľ rodiny veľakrát zabezpečiť tú rodinu, veľakrát sa stáva to, že pri väčšom počte detí tá matka je, dlhodobo je doma a takáto rodina je odkázaná na jeden príjem. Veľakrát ma to mrzí, keď sa môžem, z tých viacdetných a početnejších rodín tuná posmievame, nie je to na smiech a nie je to, nie je ľahké uživiť takúto rodinu. Myslím si, že hovorím o normálnych rodinách, tam, kde rodičom obom záleží na výchove detí a kde chcú vychovať naozaj platných členov tejto našej spoločnosti, a aby boli v budúcnosti raz prínosom aj pre túto spoločnosť.
Aj tá solidarita, ktorá sa tuná vyjadruje, tak aby tá solidarita bola viac vyjadrená k tej vlastnej rodine, lebo naozaj sú tie trendy, a sme to spomínali minulý týždeň a nie málo takých manželských párov alebo párov, ktoré jednoducho spolu žijú a odmietajú mať deti. Je rozdiel medzi manželskými pármi, ktoré nemôžu mať deti, ale je rozdiel, ktoré môžu mať a z egoistických dôvodov ich mať nechcú. No raz keď budú starí, tak kto sa bude o tieto deti starať, no budú sa starať práve deti a možno práve z takých rodín, ktoré veľakrát treli núdzu a biedu. Obyčajne tieto decká, zo skúsenosti môžem povedať, hovorím o normálnych rodinách, nie deviantných, ale normálnych rodinách, sú veľmi schopní, veľmi sú adaptabilní, životaschopní, sú to veľakrát zruční remeselníci a veľakrát sú to vzdelaní ľudia s vysokoškolským vzdelaním a veľakrát je to tak, že sú na čele možno úspešných firiem, spoločností, vynálezov, patentov, z histórie by sme to poznali.
Rovnako vítam v tomto návrhu zákona, naozaj tento návrh je taký jednoduchý, a že sa vypúšťa príslušné ustanovenie § 11, hej, z platného zákona, ktorý je v platnosti, ktorým sa v podstate v roku 2014 obmedzilo uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku. Takto v podstate rodiny, rodinám vypadol príjem mesačný 60 eur, tak ako pán kolega to tu spomínal, je to 720 eur ročne. Pre rodiny, ktoré naozaj žijú veľakrát skromne, dovolím si povedať, možno aj chudobne, mnohí z nás by sme ich zaradili, že žijú chudobne. Veľakrát sú situácie také, že kde ten otec rodiny pracuje aj cez to všetko, že tým príjmom, ten príjem, ktorý prináša pre takú viacčlennú rodinu, nedosahuje životné minimum. Cez to všetko takýto otec sa usiluje. Myslím si, že aj táto spoločnosť je povinná, aby docenila takéto úsilie rodičov, ktorí chcú vychovať tieto deti. Predkladateľom ďakujem za návrh tohto zákona, aby som nebol len kritický ku svojim kolegom, ktorí tu predkladajú zákony, ale aby som aj pozitívne sa vyjadroval k návrhom zákona. Ja som to už povedal, ale zopakujem to. Vždy som ochotný stáť na strane spravodlivosti, dobra a na strane možno veľakrát menšiny a utláčaných, aj keď to nie je pohodlné, častokrát človek je terčom posmechu, možno útokov, ale také ja mám predsavzatie. Myslím si, že ani iný nebudem.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný