48. schôdza

136.
Ďakujem pekne za podporu, pán kolega, tohto návrhu. Zdravá a fungujúca rodina, keď... – chcem to cez ekonomické fungovanie vystihnúť –, že je najefektívnejšie fungujúcou inštitúciou, keď najvyššie náklady na život sú náklady jednotlivca. Keď žije sám v domácnosti, tak si náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie a všetko, čo je spojené so životom človeka, tak vtedy sú tie náklady najvyššie.

Akonáhle pribudne do domácnosti ďalší člen, tak sa tie náklady, ak teda tá domácnosť je zdravá, tak sa znižujú. Napríklad na bývanie sú to náklady rovnaké. Možno sa zvýšia mierne náklady na spotrebu energií, ale stravovanie, napríklad to ženy alebo tí, ktorí majú vzťah k vareniu, veľmi dobre vedia. A s pribúdajúcimi deťmi je to podobné. Samozrejme, to je v tej fáze, keď tie náklady, teda vo fáze života detí, keď sú napríklad menšie. Potom zasa tie výdavky výrazne rastú, napríklad v spojení s nákladmi na výchovu a vzdelávanie, keď deti chodia do školy, či do základnej, strednej alebo na vysokú, tam zase rapídne tieto náklady sa zvyšujú.

Ale zasa skúsenosť aj zo súčasnosti hovorí o tom, že z týchto rodín deti keď aj študujú, tak dokonca sa aj sami zamestnajú a pomáhajú rodine znižovať náklady.

Ja len krátko. Zdravou rodinou a silnou rodinou sme schopní čeliť aj hospodárskej kríze, ale nielen tej hospodárskej, ale aj morálnej kríze. A tá bezpochyby tuná je. Ja som to spomínal, pripomeniem to, Dodo Hlina to tak povie, hovorí, že opakovanie je matkou múdrosti.
A práve aj tá ekonomická kríza, ktorá tuná bola, tak bolo príčinou práve v kríze tých morálnych hodnôt, hej, a v kríze rodiny. Rodina dnes je naozaj sústavne torpédovaná a podrývaná jej autorita. Posmech si robíme z manželstva. Nie je to správne, nie je to cesta. Je mi to veľakrát ľúto, keď to hovoria takto posmešne práve mladí kolegovia. Mladí kolegovia, ktorí, dovolím si povedať, stále majú ešte ten život pred sebou, a teda ja to aj tvrdím, aj hovorím, že chýba im ešte životná skúsenosť na tejto ceste a možno aj veľakrát spoločnej ceste, či v manželstve, alebo v rodine, čaká ich veľmi veľa úskalia. Ak majú dnes malé deti, tak ako si to, pán kolega, spomenul, malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti. A čím tie deti sú väčšie, tak tie výdaje, áno, sú väčšie, lebo pokiaľ je to tá základná škola, tak tie deti sú doma. Ale už na strednú školu tak treba takého školáka zabezpečiť aj finančne a, nehovoriac už o tom, keď v takej početnej rodine alebo väčšej rodine sú deti, ktoré študujú na vysokých školách. Ja podporím tento návrh zákona, lebo práve aj v takýchto rodinách tie deti, tam je taký ten socializačný proces veľmi silný aj také to zdravé súťaženie, sú tam veľakrát naozaj veľmi, veľmi schopní ľudia a bolo by naozaj veľká škoda, že by takéto nadané deti a trebárs pre nedostatok peňazí nemohli dnes študovať na vysokých školách, na univerzitách.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Príjemné dobré ráno. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie do pléna vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predkladám ako iniciatívny materiál a jeho účelom je vytvoriť legislatívne podmienky pre vykonanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 606 z roku 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Toto nariadenie má byť rýchlym a flexibilným nástrojom, pomocou ktorého bude chránenej osobe v prípade jej premiestnenia sa z jedného členského štátu do druhého poskytnutá okamžitá ochrana na báze bezprostredného uznania ochranného opatrenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie upravuje otázky procesného postupu orgánov verejnej moci, a to tak v základnom, ako aj vo vykonávacom konaní, je potrebné postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní takéhoto osvedčenia ochranného opatrenia a uznávaní ochranného opatrenia nariadeného vydávajúcim orgánom v členskom štáte Európskej únie precizovať s ohľadom na vnútroštátne právne pomery.
Návrh zákona obsahuje novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa zavádza nový druh osobitného konania, tzv. konanie o niektorých otázkach ochranných opatrení, ďalej Trestného zákona, v ktorom sa zavádza nová skutková podstata trestného činu marenia úradného rozhodnutia, a napokon zákona o sídlach a obvodoch súdov, v ktorom sa obnovuje súd s tzv. kauzálnou príslušnosťou vo veciach ochranných opatrení v občianskych veciach pre celé územie Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj obyčajnými zákonmi a rovnako je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani environmentálny vplyv a má pozitívny sociálny vplyv.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, predkladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním tieto body schváliť.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne, toľko úvodom. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch NR SR.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1541 z 28. januára 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určila Ústavnoprávny výbor NR SR ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona oba výbory prerokovali a odporučili ho schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 8) s odporúčaním schváliť ich. Samozrejme, aj pán minister alebo teda ministerstvo spravodlivosti sa s týmito bodmi stotožnilo.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1330a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 568 z 10. marca 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď som si na začiatku tohto roka kúpila aktuálne úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku, tak som si nemyslela, že toto znenie o chvíľu bude opäť neaktuálne, vzhľadom aj na skutočnosť, že na pôde parlamentu máme predložené tri kódexy, a to konkrétne aj Civilný sporový poriadok, ktorý má v celom rozsahu nahradiť aj Občiansky súdny poriadok.
Ako iste viete, Občiansky súdny poriadok bol vydaný a je vlastne účinný od roku 1963, to znamená viac ako päťdesiat rokov. A v tejto rozprave napriek tomu, že plne podporujem právnu istotu a stabilitu a nie som za časté zmeny takýchto zásadných kódexov, akým Občiansky súdny poriadok nesporne je, aj sama som, možno aj nechtiac, prispela tomu, že tento kódex bude treba zmeniť. Stalo sa to z dôvodu toho, že je tu predložený vládny návrh zákona, čím sa vlastne otvoril kódex.
A trošku sa pochválim tým, že na rokovaní výboru som bola úspešná aj ja so svojím pozmeňujúcim návrhom, pokiaľ ide o úpravu odporu proti platobným rozkazom. A týmto mojím pozmeňujúcim návrhom som sa snažila docieliť to, že vo všetkých sporoch, kde navrhovateľ žaluje odporcu na peňažné plnenie a sú splnené podmienky na to, aby súd mohol vydať v zrýchlenom konaní rozhodnutie, teda platobný rozkaz, ak odporca proti takémuto platobnému rozkazu nepodá vecne odôvodnený rozpor, teda opravný prostriedok, tak aby súd na takýto nedôvodný odpor neprihliadal. A tým pádom alebo v dôsledku toho sa práve súdne konania majú skrátiť a súdy už nebudú musieť prihliadať na odpory, ktoré sú nedôvodné, kde napríklad sa argumentuje úplne nepodstatnými vecami, ale budú musieť brať do úvahy len opravný prostriedok, ktorý je vecne riadne odôvodnený.
Tento môj pozmeňujúci návrh je, samozrejme, predmetom spoločnej správy a ako to navrhol aj pán minister, budeme o tom hlasovať spoločne, takže ja budem veľmi rada, ak tento návrh podporíte v rámci spoločnej správy.
Avšak medzitým sa na mňa obrátili subjekty s iným problémom. A ten iný problém sa týka § 141a Občianskeho súdneho poriadku.
Na úvod mi dovoľte, aby som si vás oboznámila s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré podávame spolu s pánom poslancom Kadúcom k Občianskemu súdnemu poriadku. Naše pozmeňujúce návrhy sledujú cieľ odstrániť neústavnosť § 141a OSP a taktiež uviesť ho do súladu s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Paragraf 141a Občianskeho súdneho poriadku upravuje inštitút preddavku na trovy konania. Avšak v súčasne platnom znení podľa môjho názoru je mimoriadne a neprimerane silným procesným nástrojom, ktorý môže nás všetkých, čo sa rozhodneme súdiť o peňažné plnenie, obmedziť, respektíve môže nám brániť v reálnom uplatnení základného práva na spravodlivý proces a v značnej miere sťažuje aj prístup k súdu. Takže sme s pánom poslancom toho názoru, že ustanovenie nami kritizované značne narúša právo na spravodlivý proces.
Teraz by som si dovolila podať prvý pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení.
V článku I sa za 1. bod vkladajú nové body, 2. a 3., ktoré znejú:
Bod 2. § 141a sa vypúšťa.
Bod 3. V § 202 ods. 3 sa vypúšťa písmeno q).
Ďalšie body sa, samozrejme, primerane prečíslujú.
Ja iba na vedomie pánovi spravodajcovi dávam to, že podávame aj druhý pozmeňujúci návrh a o tomto druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu budeme žiadať hlasovať len v tom prípade, ak tento náš prvý pozmeňujúci návrh nebude schválený.
Znenie nášho druhého pozmeňujúceho návrhu.
V článku I sa za 1. bod vkladajú nové body, 2., 3., 4., 5., 6. a 7., ktoré znejú:
Bod 2. V § 141a ods. 1 sa slová „400-násobok životného minima" nahrádzajú slovami „1000-násobok životného minima".
Bod 3. V § 141a ods. 1 sa vypúšťajú slová „nie dlhšej ako".
Bod 4. V § 141a ods. 1 sa za slová „60 dní" vkladajú slová „odo dňa doručenia rozhodnutia súdu".
Bod 5. V § 141a ods. 1 druhá veta znie: „Povinnosť zložiť preddavok podľa prvej vety uloží súd súčasne a v rovnakej lehote aj odporcovi."
Bod 6. V § 141a ods. 2 sa za slovo „navrhovateľom," vkladajú slová „najviac však 33 193,50 eura".
Bod 7. V § 202 ods. 3 sa vypúšťa písmeno q).
Ďalší bod sa primerane prečísluje.
Teraz by som si dovolila citovať článok 46 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odseku 1 sa píše: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky."
Slovenská republika je viazaná aj dohovorom, kde v článku 6 sa taktiež konštatuje právo na spravodlivé súdne konanie:
Odsek 1: „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený."
Toľko k tým základným zákonom.
Ak dovolíte, ja by som si vám dovolila priblížiť aktuálne znenie nami kritizovanej právnej úpravy, § 141a OSP, kde sa píše: „Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“ Odsek 2 nami kritizovaného ustanovenia hovorí: „Výška preddavku podľa odseku 1 je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada."
To sú tie základné ustanovenia, ktoré s kolegom Kadúcom máme v úmysle zmeniť, a to aj z dôvodov, ktoré vytkla tak pani docentka Ficová, ako aj pán docent Števček, ktorý je predsedom Rekodifikačnej komisie k Občianskemu súdnemu poriadku, respektíve k novým kódexom, ktoré tu máme.
Ja si dovolím, vážení kolegovia, pripomenúť, že v tých kódexoch, ktoré máme teraz na pôde parlamentu a o ktorých budeme v blízkej budúcnosti hlasovať, tento inštitút neexistuje, je vypustený.
Keď som si preštudovala komentár k ustanoveniu § 141a a čo vytkla aj pani docentka Ficová, ktorá je odborníčkou na občiansky súdny proces, tak súd, ktorý dostane návrh žalobcu na peňažné plnenie proti odporcovi, môže na návrh odporcu uložiť povinnosť tomu žalobcovi zaplatiť preddavok na trovy konania. Ten preddavok je neprimerane vysoký. Je 5 % zo žalovanej sumy a nemá horný strop. Keď si to porovnáme napríklad s inštitútom súdneho poplatku, kde tiež si dovolím pripomenúť, že Slovenská republika má jeden z najvyšších súdnych poplatkov v rámci Európskej únie a je asi najdrahšou krajinou, pokiaľ ide o prístup k súdu, je to 6 % zo žalovanej sumy, tak aj súdny poplatok má svoj strop. A v obchodných veciach je to niečo viac ako 33-tisíc eur, pričom v týchto trovách, ktoré sú preddavky na náhrady trov väčšinou advokáta, neexistuje horný strop.
Ja vám neskôr priblížim aj nálezy, aj uznesenia Ústavného súdu, kde tieto preddavky dosahujú až závratné výšky, 0,5 mil. eur, 1,2 mil. a tak ďalej. Ja neviem, kto z nás, z vás si môže dovoliť pri žalovaní nejakej sumy si vybrať napríklad v lehote 15 dní, keď vám to súd uloží, takúto závratnú sumu, je tu veľký otáznik. A presne toto sa snažíme riešiť buď tým, že sa predmetné ustanovenie vypúšťa, alebo, keď nedostane takýto návrh podporu, čo ma bude veľmi mrzieť, tak aspoň tým, že sa výška tohto poplatku ohraničí obdobne sumou, ako je maximálna výška súdneho poplatku v obchodných veciach.
Ale keď sa vrátim ku komentáru, k tomu paragrafu z OSP, súd musí vychádzať z návrhu odporcu. To znamená, že keď žalovaný navrhne súdu, že žiada, aby žalobca zložil preddavok, a keď predmetom konania je právo na zaplatenie peňažnej sumy, takže žalobca žaluje peniaze, a taktiež ak výška tejto požadovanej peňažnej sumy prevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, aby ste mali predstavu, koľko je 400-násobok životného minima, je to skoro 80-tisíc eur, a ak u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu, tak súd zo zákona musí zaviazať žalobcu k zaplateniu preddavku a nemá žiadne moderačné právo, neexistuje žiadny priestor na úvahu, kde by súd posudzoval vôbec odôvodnenosť zloženia tohto preddavku, takejto vysokej sumy, nemôže tú sumu žiadnym spôsobom upraviť.
A taktiež upozorňujem na tú vec, že aj keď u žalobcu, u navrhovateľa by existovali čo i len čiastočné dôvody alebo len dôvody na čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku, napríklad v 50 %, tak ani vtedy nemôže súd znížiť výšku tohto preddavku. To znamená, že musia existovať dôvody na úplné oslobodenie od súdneho poplatku.
Ja naozaj takéto ustanovenie v Občianskom súdnom poriadku považujem za mimoriadne neproporcionálne a neprimerané.
Máme tu podnety na Ústavnom súde, kde Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštatuje, že, žiaľ, s danou problematikou nevie pohnúť v rámci sťažností tých jednotlivých sťažovateľov. Ale naznačil vo svojich rozhodnutiach, že ak by obdržali podnet na preskúmanie ústavnosti tohto ustanovenia, že ich názor by bol pravdepodobne ten, teraz možno prejudikujem, že vyrieknu protiústavnosť predmetného paragrafu.
Ak dovolíte, ešte budem citovať z komentára od pani docentky Ficovej a pána docenta Števčeka. Títo odborníci poukázali aj na to, že zákon v súčasne platnom znení nerieši, ako má súd postupovať, ak nastane niektorá z nasledujúcich situácií. Takže sú tu obrovské aplikačné problémy. Súdy ani len z dôvodovej správy nevedia, ako majú postupovať v niektorých prípadoch, pretože nielenže znenie zákona to nerieši, ale nerieši to ani dôvodová správa a nevedia, čo bol úmysel zákonodarcu v danej veci.
Takže, ešte raz, čo má robiť súd, ak navrhovateľ ten preddavok zloží, ale odporca ho nezloží? Pritom z povinnosti ho zložiť mal (patová situácia). Ak ani jeden z účastníkov preddavok v stanovenej lehote nezloží, súd zastaví konanie, aj v prípade, keď ho nezaplatil ani odporca, ktorý sám navrhol, aby sa zložil takýto preddavok? Je to v poriadku podľa vás, je to spravodlivé? Podľa mňa nie, ak navrhovateľ síce zloží preddavok v stanovenej výške, ale po uplynutí lehoty stanovenej súdom.
Si dovolím ešte upozorniť na jednu vec. V predmetnom ustanovení zákona je maximálna lehota na zloženie tohto preddavku 60 dní. Ale súd v tomto prípade má moderačné právo. To znamená, že súd napriek tomu, že je tu stanovená maximálna lehota, môže tomu žalobcovi aj odporcovi uložiť zaplatenie takejto, hovorím, miliónovej sumy aj do 10 dní. Má na to právo.
Myslím si, že treba aj v tomto smere zjednotiť prax, a práve naším pozmeňujúcim návrhom žiadame, aby súd nemal moderačné právo, pokiaľ ide o určenie lehoty, ale aby zo zákona vyplývalo, že musí dostať každý 60-dňovú lehotu na zaplatenie. Takže toho sa tiež domáhame v našom návrhu.
Ďalší problém. Ak navrhovateľ zloží preddavok v stanovenej výške až počas lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania, čo robiť v takomto prípade?
Takže tu je naozaj veľmi veľa problémov otvorených. A tie problémy nie sú nijakým spôsobom riešené.
Ak dovolíte, ja som už odkázala na rozhodnutia Ústavného súdu. Mám tu nález z roku 2012, zo 6. júna 2012, kde sa sťažovateľ domáhal vlastne ochrany svojho práva. A bola mu uložená suma ako preddavok 792 850 eur. Ja si v živote neviem predstaviť, že ja ako žalobca, kebyže žalujem naozaj oprávnený nárok, oprávnenú sumu, aby som v lehote nejakých 10 alebo 5 dní vedela si dať dokopy toľko peňazí.
Ďalšie uznesenie je z 20. novembra 2012. Tu sťažovateľ žaluje banku, a to dokonca z neoprávneného vypovedania zmluvy o úvere zo strany odporcu. V tomto prípade banka ako žalovaný subjekt navrhla súdu, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť na preddavku 520-tisíc eur. Lenže v tomto spore ten žalobca ako developer začal realizovať nejaký objekt, na ktorý dostal úver. Banka medzitým ten úver vypovedala. A dostala touto výpoveďou žalobcu do takej zlej hospodárskej situácie, že prebehla reštrukturalizácia tohto subjektu. Napriek tomu, že žalobca bol v reštrukturalizácii a požiadal súd aj možno o oslobodenie súdneho poplatku, tak žiadnym spôsobom nemohol požiadať o oslobodenie aj o preddavok. A ja som ešte, priznám sa, vo svojej praxi sa nestretla so situáciou, žeby súd právnický subjekt, obchodnú spoločnosť oslobodil od platenia súdneho poplatku. Možno pán minister ma opraví, ale ja vo svojej praxi som sa ešte s tým nikdy nestretla. Takže tu samotný odporca sa pričinil o zlú hospodársku situáciu žalobcu a žiada od neho, vediac, že je v reštrukturalizácii, ešte aj zaplatenie polmiliónového preddavku.
A mohla by som citovať aj ďalšie uznesenia, ale sú citované v dôvodovej správe, môžete si, vážení kolegovia, si to pozrieť.
Ak dovolíte, vyjadrím sa možno ešte veľmi krátko na záver k tým jednotlivým bodom môjho pozmeňujúceho návrhu a ešte možno k tomu, že kedy vlastne sa nami kritizovaný inštitút dostal do Občianskeho súdneho poriadku. Tento inštitút je pomerne nový. Občiansky súdny poriadok má viac ako 50 rokov, tento inštitút je v našom právnom poriadku od 1. 1. 2012. Ide o pomerne nový inštitút a hovorím, novým kódexom je tento inštitút vypustený. Proste nový kódex tento inštitút nepozná. Ja verím tomu, že členovia Rekodifikačnej komisie sa veľmi dôkladne zaoberali touto otázkou a zrejme mali svoje dôvody, prečo tento inštitút do nového kódexu nezahrnuli.
Predmetné ustanovenie teda, ako som hovorila, upravuje inštitút preddavku na trovy konania, v zmysle ktorého navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady, a už sa budem opakovať možno, na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, teda nestačí čiastočne, ale v celom rozsahu, a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu.
Aj tu si dovolím upozorniť na neproporcionalitu, na čo upozornili docent Števček a docentka Ficová, a to konkrétne na to, že súd v prípade žalobcu musí rozhodnúť, normálne vydať súdne rozhodnutie vo forme uznesenia. V prípade odporcu však stačí, ak ho vyzve. Takže naším návrhom sme sa snažili aj túto neproporcionalitu odstrániť a navrhujeme, aby súd rovnako aj v prípade odporcu, aj v prípade žalobcu vydal súdne rozhodnutie, vydal uznesenie.
A taktiež naším návrhom žiadame, aby proti takémuto uzneseniu bolo možné sa odvolať, pretože doterajšia právna úprava hovorí o tom, že proti takémuto uzneseniu, rozhodnutiu súdu nie je možné podať odvolanie. Toto nie je rozhodnutie procesné, ktoré hovorí o spôsobe vedenia súdneho procesu, a preto si myslíme, že proti takémuto rozhodnutiu by mala existovať možnosť podať odvolanie.
Musím si nájsť podklady, mám ich tu veľa, keďže som sa dôkladne pripravila.
Náš návrh hovorí o tom, že sa má zvýšiť aj tá hranica, kedy súd môže aplikovať predmetné ustanovenie. Doteraz to bol 400-násobok životného minima, naším návrhom, teda ak neprejde úplné vypustenie, žiadame, aby táto hranica bola 1000-násobok, čo v súčasnosti predstavuje 198 090 eur, nakoľko životné minimum k dnešnému dňu je 198 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Ak dovolíte, ešte uvediem možno krátke odôvodnenie k bodom 3 a 4 k nášmu druhému pozmeňujúcemu návrhu.
Pozmeňujúci návrh rieši aj ďalší problém, ktorý sa vyskytuje v aplikačnej praxi. Platná a účinná právna úprava umožňuje súdu zastaviť konanie v prípade nezaplatenia uloženého preddavku na trovy konania v lehote kratšej ako 60 dní. Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ predĺžiť navrhovateľovi lehotu na zloženie tohto preddavku na 60 dní a garantovať tým primeraný a dostatočný časový priestor na jeho zaplatenie. Táto úprava, samozrejme, zohľadňuje aj skutočnosť, že zvýšením hranice uplatniteľnosti inštitútu preddavku na trovy konania sa zvýši aj minimálna hranica sumy tohto preddavku na 9 904,50 eura.
Odôvodnenie k bodu 5. Podľa doterajšej právnej úpravy navrhovateľovi súd rozhodnutím vo forme uznesenia, ako som hovorila, uložil zložiť preddavok a odporcovi zasielal len výzvu na zaplatenie bez nutnosti vydať rozhodnutie. Navrhovaná úprava odstráni teda nedôvodný rozdielny postup a zjednotí rozhodovaciu činnosť súdu v danej veci.
K ustanoveniu bodu 7 nášho pozmeňujúceho návrhu. Predmetné ustanovenie § 202 ods. 3 písm. q) v praxi spôsobovalo vážne pochybnosti a interpretačné problémy súdom, nakoľko z pôvodného znenia nie je jasný úmysel zákonodarcu. Z uvedeného dôvodu navrhujeme predmetné ustanovenie vypustiť v obidvoch našich pozmeňujúcich návrhoch, v dôsledku čoho proti uzneseniu súdov o zložení preddavku na trovy konania je možné sa odvolať. V tomto prípade nejde o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, preto proti nemu má byť prípustné odvolanie.
Ja ešte si dovolím požiadať pána spravodajcu, že o všetkých bodoch našich pozmeňujúcich návrhov žiadame hlasovať osobitne. Ďakujem veľmi pekne.
A úplne na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. Sme toho názoru, že právna úprava, ktorá je v súčasnosti obsiahnutá v § 141a OSP je v rozpore aj s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku vo veci Kreuz verzus Poľsko z 29. mája 2001 ustálil, že aj vyrubenie nadmerne vysokého súdneho poplatku konštituuje neprimerané obmedzenie práva na prístup k súdu, a tým porušuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vážení kolegovia, momentálne si myslím, že som vyčerpala možno všetky dôvody, ktoré nás viedli k podaniu tohto pozmeňujúceho návrhu. A ja by som vás chcela touto cestou poprosiť, že aj s prihliadnutím na kódex, ktorý máme tu už na pôde parlamentu, kde táto prax je vypustená, tento inštitút je vypustený, aby ste s prihliadnutím na túto skutočnosť upravili Občiansky súdny poriadok v rovnakom duchu, v rovnakom zmysle a podporili naše návrhy. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Pfundtner, v prvom rade chcem poukázať na jeden zásadný fakt. Ako ste skonštatovali, toto ustanovenie § 141a je tam od 1. 1. 2012, trošku pre objasnenie, 1. 1. 2012 bola ministerkou spravodlivosti pani docentka Žitňanská, 1. 1. 2012 bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Edita Pfundtner. Pýtam sa, kto hlasoval a kto podporil tento návrh, aby sa dostal do OSP? Pani poslankyňa Pfundtner, aj vy a celá vtedajšia vládna koalícia. Čiže vy nás kritizujete za niečo, čo ste dali do OSP v roku v podstate 2011, začalo to mať účinnosť v roku 2012, 1. 1., de facto vy, keď ste boli pri moci. Ono to tu zostalo. Samozrejme, my prichádzame s novým OSP, teda s celým prepracovaným na 3 kódexy, ale toto ustanovenie, za ktoré ste hlasovali aj vy, pani poslankyňa, tam je od 1. 1. 2012. Pre objasnenie, voľby boli až v marci 2012 a vláda strany SMER je v podstate od apríla 2012, keď bola zložená vláda. Čiže vy nás kritizujete za niečo, čo ste tam vy schválili. Ja chápem, že treba SMER za niečo skritizovať, ale už nechoďte do extrémov, že nás idete kritizovať za niečo, čo ste tam vy dali, za čo ste hlasovali. A ešte tvrdíte, aký je s tým vážny problém. No, áno, je s tým možno nejaký problém, ale nový OSP alebo nový Civilný sporový poriadok na to už reaguje, nehovoriac o tom, že ste nepovedali úplne celkom ten fakt, že netýkajú sa všetkých občanov tie preddavky, ale iba tých, čo žalujú finančnú čiastku nad 400-násobok životného minima. Čiže v podstate pán minister Borec jasne dokázal, že pokiaľ je odborný návrh na výbore a ho vie podporiť, preto podporil aj váš návrh, aj my poslanci strany SMER na výbore, samozrejme, prešiel aj návrh pani poslankyne Vittekovej, Kučerovej aj Martvoňa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja myslím, že pani kolegyňa Pfundtner vystúpila veľmi korektne a nikoho nekritizovala, to je poznámka číslo jedna, bolo to čisto odborné vystúpenie.
Po druhé, áno, § 141a sme navrhli do Občianskeho súdneho poriadku v konkrétnej situácii po skúsenostiach s konkrétnymi šikanóznymi návrhmi, keď sa hľadalo riešenie na šikanózne návrhy. V odôvodnení návrhu pani poslankyne Pfundtner sa jasne hovorí o tom, že už vníma problém šikanóznych návrhov, aj vníma to, z akých dôvodov tento paragraf bol do Občianskeho súdneho poriadku zakomponovaný, a zároveň kladie otázku proporcionality s inými právami, čo je absolútne legitímna otázka. Ak by strana SMER chcela niektorý z týchto návrhov podporiť, ja by som sa prikláňala k tomu druhému, teda k tomu, ktorý moderuje tú súčasnú právnu úpravu, to znamená, hľadá vyššiu mieru proporcionality aj s inými chránenými právami, a pritom zachováva nejaký model ochrany pred šikanóznymi návrhmi. A priznám sa, že aj v súvislosti s rekodifikáciou Občianskeho súdneho poriadku, ktorý tento inštitút neobsahuje, som si toho plne vedomá, ale zároveň aj vo svojich zásadách, ale obsahuje princíp, ako nakladať so šikanóznymi návrhmi, to znamená, dáva istý priestor súdu, ako sa má vysporiadať so šikanóznymi návrhmi. Čiže tá téma v Občianskom súdnom poriadku v rekodifikovanej podobe sa bude dať uchopiť inak na základe všeobecných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za reakcie.
Ak dovolíte, si dovolím zareagovať na pána poslanca Martvoňa.
Pán kolega, my sa dosť dobre poznáme z ústavnoprávneho výboru. Poznáte moje vystúpenia a viete veľmi dobre, že nie sú politicky motivované. Preto teraz táto vaša reakcia bola minimálne nekorektná, pretože naozaj som sa snažila celý čas odbornými argumentmi poukázať na to, že, áno, aplikačná prax a rozhodnutia súdov ukázali, že s ustanovením tohto paragrafu je problém.
A ste si iste všimli aj to, že som poukázala na kódex, ktorý sem predložil pán minister, a žiadna kritika pritom podľa môjho názoru či už na adresu pána ministra, či už na prácu ministerstva, ale v tomto prípade ani na konanie vlády neodznela. Je to čisto odborná diskusia. A tak som vnímala alebo sa budem snažiť vnímať aj vašu reakciu.
Áno, pokiaľ ide o genézu mnou kritizovaného ustanovenia, je pravda, že predmetné ustanovenie, a ja som sa s tým netajila, som spomenula 1. 1. 2012, toto ustanovenie sa dostalo do nášho právneho poriadku na pôde ústavnoprávneho výboru na návrh jednej mojej bývalej kolegyne poslankyne a ústavnoprávny výbor to podporil. V tom čase sme si totiž mysleli, že, áno, je to dobrý návrh, pretože pomôže nám práve eliminovať šikanózne žaloby, ktoré sa množili. No, nie, veľkosť človeka je v tom, že vie si priznať možno aj omyl a vie urobiť nápravu. Dúfam, že ma podporíte. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcela by som povedať, že proti obsahu ani návrhu zákona ani spoločnej správy vlastne nemám žiadne výhrady. A myslím si, že aj tento pozmeňujúci návrh pred chvíľou uvedený má svoju logiku. Takže ich podporím.
Len by som chcela povedať jednu vec, ktorá ma vždy tak trochu vyruší, na margo vášho vystúpenia, pán poslanec Martvoň, že neviem, prečo rozprávame, nehnevajte sa, že to hovorím, ale vraciame sa k tomu, kto kedy čo dal, kedy sa to schválilo, ako to je. Ja strácam prehľad, ja prestávam rozumieť tomu, podstate toho, o čom rokujeme. A to by asi nemal byť výsledok rozpravy, že pred rozpravou tomu rozumiem lepšie ako po nej.
Ako všetci viete, z toho návrhu zákona mňa zaujíma predovšetkým agenda ochranných opatrení. A už som k tomu vystúpila v prvom čítaní a nebudem to opakovať. Naozaj je to niečo dôležité, okrem toho to musíme vlastne aj urobiť. A teda vlastne pokračovanie toho by malo byť, že nielen my budeme uznávať opatrenia ostatných členských štátov, ale aby sme také opatrenia teda podľa potreby vydávali čo najrýchlejšie alebo čo najpružnejšie aj my, nie čo najviac, ale tak ako to treba, a aby teda sa to aj vzťahovalo na uznávanie našich opatrení v ostatných členských štátoch.
Ja som pomerne pragmatický človek a to, čo sa mi zdá, že robíme zle, je to, že vlastne zneprehľadňujeme systém. V podstate nemáme také zlé zákony, ale to ako ich aplikujeme, je niekedy zmätočné, chaotické, nie to, ako ich aplikujeme, ale to, že sa v tom vlastne už ani nikto nevyzná alebo mnoho aj kompetentných ľudí nevyzná. Tomu, si myslím, by sme mali predchádzať.
A ja mám preto, pán minister, pre vás takú ponuku, smerom k vám. V súčasnosti pod vašou gesciou sa pripravuje nový zákon o obetiach. A zároveň vieme o tom, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje taktiež nový zákon o domácom násilí, o ochrane. Neviem, ako sa to bude volať, lebo nepoznám ani ten obsah. A nevieme sa dostať k tomu obsahu a zámeru toho zákona. Naozaj som sa pokúšala (naposledy včera) zistiť, čo bude jeho zámerom. Dostala som odpoveď: „To ešte nie je, to bude až o mesiac, až keď bude paragrafové znenie.“ Zase pripravujeme paralelne nejaké veci, ktoré by mali spolu ladiť. K tomu ešte tretia vec je novela zákona o Policajnom zbore, kde je pripravená zmena inštitútu vykázania zo spoločného obydlia. A ja vás chcem poprosiť, ja budem iniciovať veľmi rýchlo stretnutie zodpovedných pracovníkov vášho ministerstva, ministerstva práce, sociálnych vecí a aj policajného prezídia k tomu, aby sme si zladili tie zámery. Poprosím vás o podporu. Ďakujem pekne, to je všetko, čo som chcela povedať.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Šípošová, iba pre vysvetlenie, lebo ste povedali, že načo sa k tomu vraciame, kto kedy čo prijal, dal a tak, no musíme sa k tomu vrátiť, lebo vy by ste sa tiež ozvali ako teraz strana OĽaNO, kebyže niekto povie, že nejaké ustanovenie do zákona odborne zdôvodní, prečo je zlé, a potom povie, no ale strana OĽaNO to nepodporila, a ešte niekto vytvorí dojem, že to tam dal alebo to schválila de facto strana OĽaNO. No tiež sa ozvete, že vy ste vtedy tam neboli, vy ste nevládli, a jednoducho občanom sa snažíte vysvetliť, že vy s tým nič nemáte spoločné. Tak kvôli tomu som na to upozornil, že jednoducho nie je vhodné niečo kritizovať, tvrdiť, aké to je zlé, keď som sám dotyčný za to zahlasoval. Ešte MOST – HÍD to vtedy tam predložil v spolupráci s SDKÚ a si to schválili toho 1. 1. 2012 alebo teda ešte v roku 2011. Čiže tým som chcel poukázať na to, že strana SMER s predmetným ustanovením nemá nič spoločné a v novom Civilnom sporovom kódexe sme to už vypustili. Čiže iba to som chcel vysvetliť. A takisto by to bolo legitímne, kebyže sa ozvete vy alebo pán poslanec Kuffa, že jednoducho strana OĽaNO s tým tiež nič nemá spoločné. Ale jednoducho niekedy sú prípady, keď musíme občanom, ktorí nesledovali v minulosti politiku a nemajú ten prehľad, pripomenúť, kto prijal to predmetné ustanovenie, ktoré potom následne o dva roky niekto kritizuje, že je veľmi zlé. Môžeme o tom diskutovať, ale my sme ho tam nedali, my sme to ustanovenie neprijali.