48. schôdza

Ďakujem pekne. Veď práve o tomto to je, že mne je, poviem to v úvodzovkách, jedno, kto to kedy predložil, kedy sa to prijalo, mňa zaujíma súčasný stav, ako sa dá zlepšiť. To je všetko.
A už len keď ste spomenuli to OĽaNO niekoľkokrát, sa volá Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ja som tá druhá časť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem teda pani poslankyni Šípošovej, lebo myslím si, ani občania, ani ja, ani už Pán Boh nevie, ako to je u vás v OĽaNO, kto tam je OĽa a kto je tam to NO, ale v každom prípade, ospravedlňujem sa, že som nevedel, že ste v tej časti NO.
Ja by som chcel zareagovať na odborné vystúpenie, podotýkam, odborné vystúpenie pani poslankyne Pfundtner, preto takto, aby mohla ešte na mňa zareagovať, keď bude mať záujem.
Uznávam, to vystúpenie nebolo útočné, bolo odborné a bolo nonšalantne urobené takým spôsobom, že pani poslankyňa za podpory odborníkov poukázala na zlé ustanovenie v OSP. To ustanovenie, samozrejme, keďže nie je úplne dokonalé, pán minister Borec v novom Civilnom sporovom kódexe už proste vypustil a už tam nie je. Ale bolo to tak krásne urobené, že nezávislý pozorovateľ, poslucháč a občan z toho mohol získať dojem, však keď to pani Pfundtner, pani poslankyňa kritizuje teraz, tak to tam musel dať SMER. No ja som chcel iba poukázať na to, ako povedala pani poslankyňa, že to ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. 1. 2012. Korektné by bolo zo strany vašej, pani poslankyňa, pri vašom vystúpení, kebyže vystúpite a poviete hneď v úvode: „Áno, kritizujem ustanovenie, za ktoré som hlasovala sama ja a ktoré sme tam dostali my za našej vládnej koalície.“ Ale to sa nestalo. Preto som chcel zareagovať aj teraz znova reagujem, že predmetné ustanovenie tam strana SMER nedala, neschválila ho, schválila ho vtedajšia vládna koalícia za vlády Ivety Radičovej a s hlasom pani poslankyne Edity Pfundtner.
Čo som chcel ale ešte povedať. To, čo bolo povedané, že keď sa niečo prijme, samozrejme, mýliť sa je ľudské a je potom dobré to opraviť, s tým súhlasím, to sa môže stať každej politickej strane, ale treba to aj korektne povedať: „Áno, my sme to tam dali a my to teraz chceme opraviť.“ Ale bolo to zdôvodnené zo strany pani poslankyne a bývalej ministerky, ktorú si vážim, Žitňanskej, že to ustanovenie bolo prijaté v konkrétnom čase na konkrétny účel, išlo to hlavne kvôli nejakým šikanóznym návrhom, ktoré sa objavovali v tom čase, a že teraz treba zvážiť otázku proporcionality a jej mieru a, samozrejme, prihliadnuť na rekodifikáciu. No ja sa chcem spýtať, od toho momentu, od toho roku 2012 už tie šikanózne návrhy na súdy nechodia, keď teraz máme to zrazu zvážiť a na to prihliadnuť. No chodia. Čiže ten účel, keby ste to v roku 2012 alebo roku 2011 prijali, sa nezmenil, stále pretrváva. Na druhej strane kde bola a kde ste vtedy, keď ste to prijímali, riešili otázku proporcionality tohto ustanovenia a jej miery? Vtedy ste to neriešili a teraz zrazu my zo strany SMER máme to riešiť a prihliadať na proporcionalitu a ďalšie s tým súvisiace problémy alebo zásady. No v každom prípade znova poukazujem, toto ustanovenie sa týka iba peňažných plnení, ktoré sú žalované nad 400-násobok životného minima. A keďže aj strana SMER považuje niektoré ustanovenia v tom starom OSP, a toto patrí medzi ne, za nie až tak úplne dokonalé, vzhľadom na to, že to prijala vláda Ivety Radičovej, tak v novom rekodifikovanom Civilnom sporovom poriadku to už nie je. Ale čo sa týka tohto ustanovenia a prijímania technológie, prečo to už teraz my nechceme riešiť, to už nechám na pána ministra, aby vysvetlil, že jednoducho nedá sa všetkých 1 200 paragrafov zrazu presunúť a prehodiť do starého ešte platného OSP, čiže len kvôli tomu a pre korektnosť, áno, toto ustanovenie § 141a tam je a bolo prijaté vládou Ivety Radičovej. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja sa vám čudujem, naozaj sa vám čudujem, pretože ja som možno naivná, ale ja tu sedím v presvedčení, že sedíme tu, poslanci, preto, aby sme vylepšili to právne prostredie, kde vidíme, že je napríklad aplikačná prax zlá, áno, aj za cenu toho, že si priznáme niektoré chyby. Však ja som sa s tým netajila, že ustanovenie mnou kritizované sa dostalo do nášho právneho poriadku. Bolo to nie na môj návrh. Bol to návrh jednej skúsenej sudkyne. A jej argumenty, ktoré odzneli na ústavnoprávnom výbore, som považovala za postačujúce na to, aby som vedela v tom danom okamihu zahlasovať za jej návrh. A ako vidím, tak toto ustanovenie zrejme aj vám vyhovuje, pretože asi ma nechcete podporiť v tej zmene. Takže je tu teraz otvorený Občiansky súdny poriadok, máme spolu možnosť to upraviť, vylepšiť, napraviť a vy to podľa vášho vystúpenia nechcete urobiť. Ja sa pýtam, prečo nechceme pomôcť tým ľuďom, ktorí majú súdne konania na krku, podali odvolania proti zastaveniu konania z dôvodu, že nemali finančné prostriedky na zaplatenie tohto preddavku a čakajú na verdikt súdu. A ten verdikt, žiaľ, môže byť kľudne taký, že to konanie zostane zastavené a oni sa v živote nedomôžu svojho práva. Ja vás naozaj touto cestou vyzývam, aby ste mne pomohli vylepšiť to, čo sa možno v tom čase, v roku 2011, nie úplne dôsledne zvážilo. Ja verím, že svoj názor prehodnotíte. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Tak som rád, pani poslankyňa, že ste teda uznali, že v roku 2011 ste to teda nie celkom domysleli ako vládna koalícia. To som rád, že ste to verejne teda priznali. A konečne aj občan, ktorý nemá možnosť sledovať politiku celý život a, povedzme, posledných päť rokov a si toto teraz pozrie, tak bude vedieť, ako to bolo. Samozrejme, my budeme toto prehodnocovať, diskutovať o tom, však teraz aj o tom diskutujeme, čo je dôležité. Nový Civilný sporový poriadok toto ustanovenie už tam neobsahuje. Čiže to v podstate už je urobené, vyriešené a je to proste odtiaľ vypustené.
Čo sa týka súčasného OSP, súčasný OSP má množstvo nedostatkov. A tu je potom na zváženie, ale o tom musí rozhodnúť teda pán minister, či máme ísť so všetkými ďalšími 500 paragrafmi, ktoré by vylepšili tento starý OSP teraz na poslednú chvíľu, alebo už vyčkať toho trištvrte roka alebo pol roka, kým teda nadobudne účinnosť nový Civilný sporový poriadok.
Čiže ja teda oceňujem, že ste teda to priznali. Znova zdôrazňujem, nie je to útočná debata, nevnímam to ani zo strany poslankyne Pfundtner ako útok, len poprosím vás, ani vy to nevnímajte ako útok. Ja iba korektne vysvetľujem, že my s tým ustanovením nemáme nič spoločné. Čiže toľko z mojej strany a ďakujem za odborné vystúpenie.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Vypočul som si debatu, chcem poďakovať za odborný charakter debaty, pretože myslím si, že naozaj Občiansky súdny poriadok si zaslúži odbornú debatu, pokiaľ je to možné. Jeho charakter je príliš vážny na to, aby sme tam používali jednoducho politické argumenty. A treba vychádzať naozaj z tej odbornej stránky, pretože je to základný kameň prístupu občanov k súdu a ich možnosti domôcť sa spravodlivosti.
Ja si myslím, že ten návrh kompletnej rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku má jednoducho jasný zmysel. Nič nie je dokonalé. Legislatíva sa v podstate len snaží vždy dobehnúť vývoj spoločenských vzťahov a ich jednoducho nuansy a veci, ktoré sa jednoducho stále nanovo vyvíjajú, čiže legislatíva dobieha väčšinou a snaží sa postihnúť všetky, by som povedal, záludnosti alebo zákutia týchto vecí.
Ja si myslím, že každá minca má dve strany. To znamená, že ak hovoríme o návrhu, ktorý predniesla pani Pfundtner, myslím si, že pri tom návrhu, teda hovorím o obidvoch návrhoch, povedzme, aby som to všeobecne najprv uviedol, tak rozumiem tomu, čo hovorí. A rozumiem aj tomu, že má nejaké poznatky z praxe, ktoré jednoducho jej indikujú, že tá existujúca legislatíva určitým spôsobom obmedzuje prístup k spravodlivosti. Treba však vidieť aj tú druhú stranu. A to bol ten účel vlastne, prečo to bolo zavedené. To znamená, že sú také prípady a aj keď celkovo ten nápad nie je nejaký veľký alebo tých prípadov nie je nejaké obrovské množstvo, ale jednoducho ten účel sa napĺňa týmto ustanovením, ktoré bolo zavedené v roku 2012. A preto bez nejakej bližšej analýzy a vychádzajúc len z niektorých prípadov, ktoré majú presne tento negatívny dôsledok legislatívy, by asi nebolo zodpovedné robiť to ešte dokonca takto v pléne bez nejakej bližšej debaty k tomu a rozobratiu toho, si povedzme, na ústavnoprávnom výbore. Pritom si myslím, že, pani poslankyňa, nikto z vás nemôže povedať, že či už poslanci ústavnoprávneho výboru aj za stranu SMER by boli alebo ja dokonca by som bol proti akémukoľvek návrhu, ktorý má zmysel, čo nakoniec dosvedčuje aj to, že váš návrh, ktorý ste predložili na ústavnoprávnom výbore, sme po debate schválili. Ja som ho podporil. Čiže tu nejde o to naozaj, ale akýkoľvek návrh, ktorý chceme meniť, alebo legislatívu, ktorú chceme meniť, tak potrebuje určitú debatu, zvlášť pokiaľ ide o kódex, ako je Občiansky súdny poriadok.
Navyše mám určitý pocit, že to nebude mať až taký úžasný efekt, pretože dokonca aj tie prípady, ktoré teraz prebiehajú, tak po tejto zmene, ak by sme ju podporili a prijali, tak sa nebudú týkať týchto prípadov. To sa bude týkať naozaj len tých prípadov, ktoré vlastne prídu na súd až po účinnosti navrhovanej zmeny. A to je v podstate jeden rok do rekodifikácie, áno, keď by mali prísť nové predpisy, o ktorých teraz tu debatujeme. Takže nemyslím si, že ten dosah by bol nejaký absolútne zásadný, a preto si myslím, že by bolo vhodné radšej koncentrovať sa na rekodifikáciu, ktorú máme teraz momentálne v parlamente. A najbližšie budeme mať opäť v apríli rokovanie dvojdňové k tej rekodifikácii. Hoci máte pravdu, mechanicky tam neexistuje toto ustanovenie, ale je tam priestor, tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, na súdnu modifikáciu, respektíve súd bude mať priestor na to, aby takéto problémy riešil. Takže ja by som osobne bol proti tomu, aby sme teraz prijímali takto narýchlo takúto závažnú zmenu, pretože ak to prijmeme, tak sa niektoré prípady, ktoré sú presne opačného charakteru, šikanózne, môžu opäť dostať na súdy a potom budeme mať veľmi negatívne efekt zase na opačnú stranu. Viete, každá minca má dve strany, myslím si, ja to zopakujem, to platí aj v tomto prípade. Takže bez ohľadu na to, čo hovoríte, že teda, áno, je to nepríjemné a tak ďalej, áno, ale nemyslím si, že to je správny priestor, aby sme teraz tu v pléne takýmto spôsobom to šili horúcou ihlou. V podstate ja som si to len prečítal. Nemal som čas to už nejako podrobne študovať, nehovoriac o tom, že som nemal možnosť hovoriť s ďalšími ľuďmi, ktorí sú odborníci, a debatovať s nimi o tom, či naozaj len takéto mechanické vypustenie alebo úprava budú mať naozaj len pozitívny efekt. Otázka je, na ako dlho by to bolo.
Takže ja ešte raz apelujem na to, aby sme sa zamerali na rekodifikáciu, aby sme týmto spôsobom občianske súdne konanie a Občiansky súdny poriadok vylepšili raz a pre vždy, nerobili čiastkové zmeny. Mohli by sme odtiaľ teraz vyťahovať, ako stále lepšie a lepšie poznáme to, čo pripravujeme. Tak aj do súčasnej právnej úpravy by sme odtiaľ mohli teraz vyťahovať jednotlivé veci. Nemyslím si, že to je účelné, aj pre právnu istotu, aby sa nemenili tie právne predpisy. A keď by sa meniť mali, tak by to malo byť v čo najmenej ustanoveniach a naozaj len z vážnych dôvodov. Takže ja si myslím, že teraz by asi nebolo úplne vhodné túto zmenu vykonať, aj keď úplne rozumiem tým motívom aj tým dôvodom.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
A čo sa týka celkovo zákona, tak by som vás chcel požiadať, samozrejme, o jeho podporu aj teda s tými jednotlivými zmenami, tak ako sú v spoločnej správe. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som, vážené pani poslankyne, poslanci, uviedol návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády, ďalej Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014, ako aj uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2014.
Cieľom tohto návrhu zákona je vytvoriť legislatívne primerané podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých (najmä súdnych) rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní. Návrh zákona ďalej na tento účel nanovo vymedzuje inštitút probácie, trest domáceho väzenia a zavádza možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Súčasťou návrhu zákona je aj realizácia vybraných opatrení Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania v oblasti výkonu trestu odňatia slobody a väzby.
Návrh zákona predstavuje realizačnú fázu projektu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, takzvaný Elektronický systém monitoringu obvinených a odsúdených, a vytvára legislatívne predpoklady na efektívnu kontrolu výkonu niektorých rozhodnutí v trestnom a civilnom konaní technickými prostriedkami.
Navrhovaná právna úprava predpokladá, že kontrolu technickými prostriedkami bude môcť nariadiť súd, to je v trestnom a občianskom súdnom konaní, alebo prokurátor v rámci prípravného konania v trestnom konaní. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami bude zabezpečovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktorého činnosť bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti, ktoré súčasne bude mať v správe aj používané technické prostriedky. V tejto súvislosti chcem uviesť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanovených rozhodnutí, ktorými sa ukladajú zákazy, povinnosti alebo obmedzenia. Kontrolovaná osoba sa bude podieľať na trovách, ktoré štátu budú vznikať prevádzkou technických zariadení.
Druhou možnosťou využitia technických prostriedkov, ktorú návrh zavádza, je ich využitie v mieste výkonu trestu odňatia slobody na účely kontroly odsúdených.
Návrhom zákona sú dotknuté viaceré zákony, konkrétne zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ďalej zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a ďalej zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a napokon zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby .
Predkladaný návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, ďalej vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ktorú schválil ústavnoprávny výbor dňa 10. marca 2015, prekladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitnenie novej právnej úpravy.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona. A dúfam, že teda aj bude k tomu dobrá diskusia.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1542 z 28. januára 2015 pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vládnemu návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona všetky tri uvedené výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Z uznesení týchto výborov vyplýva 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich nasledovne, spoločne o bodoch 1 až 6, 9 až 15 s návrhom schváliť ich, osobitne o bode 7 s návrhom schváliť ho, osobitne o bode 8 s návrhom schváliť ho.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1350a) bola schválená uznesením výboru č. 567 z 10. marca 2015. Týmto uznesením som bola zároveň poverená ako spoločná spravodajkyňa, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o tomto návrhu zákona.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej zároveň sa hlásim.

Ďakujem pekne. Zjednodušene na úvod poviem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kučerovej a mňa sa týka iba zmeny účinnosti dňom vyhlásenia ustanovení, ktoré teraz v záujme zachovania procedúry budem citovať.
Je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Po prvé. V článku II sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
Bod 2. V § 129 ods. 1 sa na konci pripájajú slová „alebo ak listina nebola všetkým účastníkom doručená, alebo ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené“.
Bod 3. V § 141 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
Odsek 2: „Ak nejde o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu alebo nejde o účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalca rozhodne o povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhoto dokazovania. V rozhodnutí, ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, môže určiť, že pri nesplnení tejto povinnosti v určenej lehote znalca neustanoví alebo ustanovenie znalca zruší.“
Odsek 3: „Zložené preddavky súd bezodkladne poukáže ustanovenému znalcovi, ak znalec na tento účel uviedol údaje o svojom účte v banke.“
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tieto nové body nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti, čiže v článku IX návrhu zákona.
Odôvodnenie. Vzhľadom na nejednotný postup súdov pri vykonávaní listinných dôkazov, resp. ich čítaní alebo oznamovaní ich obsahu sa navrhuje prostredníctvom zmeny § 129 ods. 1 zjednotiť postup súdov a obmedziť čítanie listinných dôkazov na pojednávaní len na tie prípady, ktoré sú sporné. Platenie preddavkov na trovy dôkazov je v občianskom súdnom konaní pravidlom, no výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, keď od účastníka zloženie preddavku nemožno spravodlivo požadovať. Účelom navrhovaného doplnenia právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku je upresniť a jasnejšie vyjadriť uvedené pravidlo s cieľom zlepšenia platobnej disciplíny pri vyplácaní odmien znalcov.
Po druhé. V článku IV sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
Bod 1. Nadpis pod § 61a znie: „Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia.“
Bod 2. V § 61a sa slová „Hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie, neverejné zasadnutie“ nahrádzajú slovami „Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tieto nové body nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vylúčiť neverejné zasadnutie z povahy veci z povinného nahrávania. Ide o úkon súdu, ktorý má neverejný charakter, čo sa týka ako strán, tak aj priamo verejnosti, keďže na neverejnom zasadnutí sa zúčastňujú len členovia senátu a zapisovateľ. Vo vzťahu k verejnému zasadnutiu je z vecného hľadiska účelné zaznamenávať ho v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie.
Zároveň si dovoľujem vyňať aj bod 4 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, som presvedčená o tom, že kontrola výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, čiže tými tzv. náramkami, ako sa to ľudovo hovorí, je dobrá vec. Začalo sa o tom uvažovať už v minulosti, aj za predchádzajúcej vlády. Je to projekt alebo téma, v ktorej táto vláda kontinuálne pokračuje. Si myslím, že je to dobré, pretože myslím, že to bude užitočný nástroj na kontrolu niektorých rozhodnutí, či už v trestnom konaní alebo aj v civilnom konaní. Takže potiaľ je absolútny súhlas a podporujem to.
Ale dotknem sa niektorých iných ustanovení, pretože v spoločnej správe pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené, a gestorský výbor ich odporúča schváliť, sa dotýkajú inej témy, a síce nahrávania súdnych pojednávaní. Aj nahrávanie súdnych pojednávaní je užitočný projekt. A som rada, že v princípe aj tu sme sa zhodli, že je to dobrý projekt a že táto vláda v ňom pokračuje a že sme sa dostali do fázy realizácie, pretože súdne pojednávania sa nahrávajú od 1. marca tohto roku. Je to dobrý projekt z dvoch dôvodov.
Je to dobrý projekt preto, pretože dáva do rúk účastníkom konania, aj pre účely samotného konania, pre účely prípadného odvolania, celý priebeh konania, vrátane dokazovania, čiže v prípade pochybností aj samotné sporové strany, účastníci konania nie sú odkázaní len na zápisnicu zo samotného pojednávania, ale majú nahraté presne, ako odzneli tie jednotlivé dôkazy, ako odzneli výpovede svedkov. To je dobré pre samotné konanie.
A druhý dôvod, prečo je to dobrý projekt, je, že to môže pomôcť aj účastníkom konania, aj vedeniu súdov, ale v konečnom dôsledku aj samotným sudcom pri prípadných sťažnostiach a námietkach na vedenie procesu, pretože existuje dokument, existuje dokumentácia toho, ako to samotné konanie, pojednávanie prebehlo, a možno verifikovať aj sťažnosti účastníkov, možno aj konanie sudcu a môže to byť dobrý nástroj pre všetkých zúčastnených, to znamená samotných účastníkov konania, samotných sudcov, ale aj pre samotné vedenie súdov, aby v prípade sťažností, možno na vedenie konania, mohli naozaj si verifikovať ten stav a urobiť dobré a správne rozhodnutie, ktoré môže viesť, áno, možno až k disciplinárnemu postihu, alebo ktoré môže viesť k tomu, že po zdokumentovaní sa účastníkovi alebo sťažovateľovi odpovie, že, nie, v tomto prípade bolo všetko v poriadku.
Je to dôležité, čiže je to dobrý projekt a ja naschvál zdôrazňujem tieto obidva aspekty nahrávania súdnych pojednávaní, obidva aspekty toho, prečo je to užitočný projekt.
Akonáhle sa spustil projekt nahrávania súdnych pojednávaní, tak aj z prostredia súdov a sudcov, tak sa ozývajú hlasy, ktoré spochybňujú tento systém. A ozvali sa dokonca hlasy, že nahrávanie súdnych pojednávaní môže spomaliť súdne konania. To uviedla predsedníčka Združenia sudcov Slovenska pani Bystrianska s tým, že okrem iného uviedla, že keď budú musieť napríklad sudcovia čítať všetky listinné dôkazy, pojednávania sa neúmerne predĺžia.
V prvom rade chcem povedať, a ja dnes nemám dôvod neveriť tomu, čo hovorí minister spravodlivosti, že pokiaľ zariadenia sú nainštalované, pokiaľ sú nainštalované vo všetkých pojednávacích miestnostiach, tak z hľadiska procesného priebehu súdneho pojednávania sa na súdoch vôbec nič nemení, akurát to, že ten priebeh bude zaznamenaný. A pokiaľ nie sú technické problémy so zariadeniami, pokiaľ sú tie zariadenia všade tam, kde majú byť, a ja opakujem, ja dnes nemám dôvod v tomto spochybniť ministra spravodlivosti, tak potom je to otázka zapnutia nahrávacieho zariadenia a po pojednávaní vypnutia nahrávacieho zariadenia, ak to mám úplne zjednodušiť.
Ale niečo sa nám ukázalo tým nahrávaním súdneho pojednávania. A znovu sa vrátim k tomu, čo povedala predsedníčka alebo prezidentka Združenia sudcov Slovenska pani Bystrianska. Tvrdila, opakujem, že keď budú napríklad sudcovia čítať všetky listinné dôkazy, pojednávania sa neúmerne predĺžia. Čo indikuje vlastne toto, čo bolo povedané. To indikuje to, že dnes podľa procesných pravidiel sa musia čítať všetky listinné dôkazy. Ale prax je asi iná na tých súdoch. A to nie je v poriadku. Môžeme sa rozprávať o tom, či sa majú čítať všetky listinné dôkazy alebo nemajú. A zjavne kolegyne poslankyne reflektujú na túto tému, pretože jeden z tých bodov pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, obsahuje presne to, aby teda sa nemuseli všetky listinné dôkazy čítať. Tie, ktoré sú v spise, nie sú sporné, nemusia sa čítať. Nemám problém s týmto pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vittekovej a Kučerovej.
Mám problém s tým, že 1. marca sme sa dozvedeli, že tu je nejaký zákonný stav, tu platia nejaké procesné pravidlá, ktoré zjavne sa v praxi nedodržiavajú. A to nie je v poriadku. A preto som rada, že máme nahrávania súdnych pojednávaní konečne v praxi, pretože môžeme vždy diskutovať o tom, či sú tie pravidlá dobré alebo zlé a ako ich zlepšiť. Ale keď raz sú, tak sa jednoducho musia dodržiavať. A keď chceme a musíme trvať na tom, aby jednotliví účastníci konania dodržiavali procesné pravidlá, tak ich jednoducho musí dodržiavať aj súd. Tak toto je pre mňa veľmi na jednej strane varovný prst vztýčený, čo sa to na súdoch deje, na druhej strane dobrá správa, že ten projekt už dnes vlastne plní svoj význam, keď v dôsledku toho aj zlepšíme procesné predpisy, fajn.
Ale považujem za veľmi dôležité upozorniť na fakt, ktorý sme sa dozvedeli, odkedy sme začali nahrávať súdne pojednávania. A práve v tomto kontexte nesúhlasím s druhou časťou návrhu kolegýň poslankýň Vittekovej a Kučerovej, a síce s tým, že navrhujú obmedziť nahrávanie súdnych konaní v trestnom konaní. V trestnom konaní sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí a neverejnom zasadnutí senátu. Od 1. marca platí, že hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie aj neverejné zasadnutie musí byť nahraté. Podľa návrhu, ktorý je obsahom bodu 7 spoločnej správy a teraz obsahom, predpokladám, pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítala pani poslankyňa Vitteková, isto nahrávanie malo v trestných konaniach v budúcnosti odo dňa vyhlásenia, ako bolo navrhnuté, týkať sa len hlavného pojednávania a pokiaľ ide o verejné zasadnutie, len tej časti verejného zasadnutia, na ktorej sa vykonáva dokazovanie. Lenže to nám zúži tú funkčnosť toho projektu len na to, že, dobre, budeme mať zaznamenané dokazovanie, ale to, čo sa deje mimo dokazovania, čiže ako keby tá kontrola toho, čo sa deje v pojednávacej miestnosti, a opakujem, to nie je len proti sudcom, to je aj kontrola verejná toho, ako sa všetci zúčastnení správajú v tej pojednávacej miestnosti, to je aj kontrola toho, aby sme vedeli vyhodnotiť možno sťažnosti tých jednotlivých účastníkov konania, sa v nejakej časti dostáva mimo hry.
Odôvodnený je ten návrh tým, že pokiaľ ide o neverejné zasadnutia, tak nie je dôvod. Ale tu vôbec nejde o to, či ide o verejné alebo neverejné zasadnutia. Veď tá nahrávka bude aj tak k dispozícii len tým, ktorí majú prístup do súdneho spisu, a nikomu inému. Tá sa nebude vešať na internet. Ale treba povedať, že aj na verejnom zasadnutí sa robia aj vážne rozhodnutia. Sú tam prítomní ak prokurátor nie vždy, ale spravidla aj prokurátor, aj obvinený. A detto to platí pre neverejné zasadnutia, pretože môže byť neverejné zasadnutie, kde naozaj ide len nejaké procesné rozhodnutia, ale môže ísť o neverejné zasadnutie, kde sa rozhoduje o väzbe. A vtedy už prokurátor a obvinený prítomný je. A prečo by sme to nemali mať zaznamenané, keď máme všetko k dispozícii, nič sa nedeje, žiadne konanie to nepredĺži, prečo by sme to nemali mať zaznamenané?
Takže myslím, že uvedenie projektu nahrávania súdnych pojednávaní do praxe nás upozornilo na jednu veľmi vážnu vec, a síce, že na súdoch sa nedodržiavajú procesné pravidlá, fajn, možno aj na to, že niektoré procesné pravidlá treba zmeniť. To je dobre. Ale práve preto som presvedčená o tom, že keď už sme raz niečo zaviedli k 1. marcu, tak nie je dôvod dnes z toho zľavovať. Preto nesúhlasím s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vittekovej. A týka sa to bodu 7 spoločnej správy, respektíve pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený.
A ja len zopakujem. To, čo sme sa dozvedeli od 1. marca tohto roku pri nahrávaní súdnych pojednávaní, je tým varovaním, prečo nemáme zľaviť ani v trestných konaniach z nahrávania priebehu nielen hlavného pojednávania, ale aj verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať niekoľko slov k predmetnému návrhu zákona. Ja som k nemu vystúpil aj v prvom čítaní v rozprave, mal som výhrady, len z nich zopakujem tie, ktoré mám.
Pán minister, súhlasím s tým, čo aj možno moja predrečníčka tuná odprezentovala, že s tým nahrávaním vlastne súdnych sporov, áno, nemám problém. Naozaj je to reakcia v podstate vlády alebo odpoveď vlády Slovenskej republiky na správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. To bolo v dňoch 24. septembra až 3. októbra 2013. Áno, stávajú sa, žiaľ, takéto veci. Ja si myslím, že aj ten európsky výbor nie náhodou takúto správu uviedol, lebo stretávame sa aj v našej krajine s takým neľudským zaobchádzaním a ponižujúcim zaobchádzaním, dokonca hraničiacim s mučením. Aj ja som mal takéto informácie. A bola by to dobrá vec, keby sa v podstate tieto veci dokumentovali, ale aj pri samotnom už procese vyšetrovania.
Avšak nesúhlasím s jednou vecou, ktorá je predmetom tohto zákona. S alternatívnymi trestami súhlasím, pán minister, aby som zase taký nebol celkom vyhranený, ale nie tým spôsobom, ktorý je tu predložený. Vlastne sú to tie technické prostriedky, ktoré sa tuná využívajú. A teraz ak by sme človeka označili nejakým tým náramkom. by to naozaj asociovalo vo mne. To je možno, ako keď dáme obojok psíkovi a ho monitorujeme. Tak človeku to nedáme na krk, ale na ruku a budeme toho človeka takto monitorovať. Toto je vec, s ktorou mám vážny problém a s ktorou si dovolím nesúhlasiť. Ináč mi ten návrh zákona sedel vo veci. Toľko som si považoval za povinné povedať. A je ten dôvod taký, v podstate aby sa rešpektovala aj tá ľudská dôstojnosť toho človeka, aby sme neredukovali človeka len na nejakého živočícha, ale aby človek nestratil tú ľudskú dôstojnosť. Ďakujem pekne.