48. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Vypočul som si debatu, chcem poďakovať za odborný charakter debaty, pretože myslím si, že naozaj Občiansky súdny poriadok si zaslúži odbornú debatu, pokiaľ je to možné. Jeho charakter je príliš vážny na to, aby sme tam používali jednoducho politické argumenty. A treba vychádzať naozaj z tej odbornej stránky, pretože je to základný kameň prístupu občanov k súdu a ich možnosti domôcť sa spravodlivosti.
Ja si myslím, že ten návrh kompletnej rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku má jednoducho jasný zmysel. Nič nie je dokonalé. Legislatíva sa v podstate len snaží vždy dobehnúť vývoj spoločenských vzťahov a ich jednoducho nuansy a veci, ktoré sa jednoducho stále nanovo vyvíjajú, čiže legislatíva dobieha väčšinou a snaží sa postihnúť všetky, by som povedal, záludnosti alebo zákutia týchto vecí.
Ja si myslím, že každá minca má dve strany. To znamená, že ak hovoríme o návrhu, ktorý predniesla pani Pfundtner, myslím si, že pri tom návrhu, teda hovorím o obidvoch návrhoch, povedzme, aby som to všeobecne najprv uviedol, tak rozumiem tomu, čo hovorí. A rozumiem aj tomu, že má nejaké poznatky z praxe, ktoré jednoducho jej indikujú, že tá existujúca legislatíva určitým spôsobom obmedzuje prístup k spravodlivosti. Treba však vidieť aj tú druhú stranu. A to bol ten účel vlastne, prečo to bolo zavedené. To znamená, že sú také prípady a aj keď celkovo ten nápad nie je nejaký veľký alebo tých prípadov nie je nejaké obrovské množstvo, ale jednoducho ten účel sa napĺňa týmto ustanovením, ktoré bolo zavedené v roku 2012. A preto bez nejakej bližšej analýzy a vychádzajúc len z niektorých prípadov, ktoré majú presne tento negatívny dôsledok legislatívy, by asi nebolo zodpovedné robiť to ešte dokonca takto v pléne bez nejakej bližšej debaty k tomu a rozobratiu toho, si povedzme, na ústavnoprávnom výbore. Pritom si myslím, že, pani poslankyňa, nikto z vás nemôže povedať, že či už poslanci ústavnoprávneho výboru aj za stranu SMER by boli alebo ja dokonca by som bol proti akémukoľvek návrhu, ktorý má zmysel, čo nakoniec dosvedčuje aj to, že váš návrh, ktorý ste predložili na ústavnoprávnom výbore, sme po debate schválili. Ja som ho podporil. Čiže tu nejde o to naozaj, ale akýkoľvek návrh, ktorý chceme meniť, alebo legislatívu, ktorú chceme meniť, tak potrebuje určitú debatu, zvlášť pokiaľ ide o kódex, ako je Občiansky súdny poriadok.
Navyše mám určitý pocit, že to nebude mať až taký úžasný efekt, pretože dokonca aj tie prípady, ktoré teraz prebiehajú, tak po tejto zmene, ak by sme ju podporili a prijali, tak sa nebudú týkať týchto prípadov. To sa bude týkať naozaj len tých prípadov, ktoré vlastne prídu na súd až po účinnosti navrhovanej zmeny. A to je v podstate jeden rok do rekodifikácie, áno, keď by mali prísť nové predpisy, o ktorých teraz tu debatujeme. Takže nemyslím si, že ten dosah by bol nejaký absolútne zásadný, a preto si myslím, že by bolo vhodné radšej koncentrovať sa na rekodifikáciu, ktorú máme teraz momentálne v parlamente. A najbližšie budeme mať opäť v apríli rokovanie dvojdňové k tej rekodifikácii. Hoci máte pravdu, mechanicky tam neexistuje toto ustanovenie, ale je tam priestor, tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, na súdnu modifikáciu, respektíve súd bude mať priestor na to, aby takéto problémy riešil. Takže ja by som osobne bol proti tomu, aby sme teraz prijímali takto narýchlo takúto závažnú zmenu, pretože ak to prijmeme, tak sa niektoré prípady, ktoré sú presne opačného charakteru, šikanózne, môžu opäť dostať na súdy a potom budeme mať veľmi negatívne efekt zase na opačnú stranu. Viete, každá minca má dve strany, myslím si, ja to zopakujem, to platí aj v tomto prípade. Takže bez ohľadu na to, čo hovoríte, že teda, áno, je to nepríjemné a tak ďalej, áno, ale nemyslím si, že to je správny priestor, aby sme teraz tu v pléne takýmto spôsobom to šili horúcou ihlou. V podstate ja som si to len prečítal. Nemal som čas to už nejako podrobne študovať, nehovoriac o tom, že som nemal možnosť hovoriť s ďalšími ľuďmi, ktorí sú odborníci, a debatovať s nimi o tom, či naozaj len takéto mechanické vypustenie alebo úprava budú mať naozaj len pozitívny efekt. Otázka je, na ako dlho by to bolo.
Takže ja ešte raz apelujem na to, aby sme sa zamerali na rekodifikáciu, aby sme týmto spôsobom občianske súdne konanie a Občiansky súdny poriadok vylepšili raz a pre vždy, nerobili čiastkové zmeny. Mohli by sme odtiaľ teraz vyťahovať, ako stále lepšie a lepšie poznáme to, čo pripravujeme. Tak aj do súčasnej právnej úpravy by sme odtiaľ mohli teraz vyťahovať jednotlivé veci. Nemyslím si, že to je účelné, aj pre právnu istotu, aby sa nemenili tie právne predpisy. A keď by sa meniť mali, tak by to malo byť v čo najmenej ustanoveniach a naozaj len z vážnych dôvodov. Takže ja si myslím, že teraz by asi nebolo úplne vhodné túto zmenu vykonať, aj keď úplne rozumiem tým motívom aj tým dôvodom.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
A čo sa týka celkovo zákona, tak by som vás chcel požiadať, samozrejme, o jeho podporu aj teda s tými jednotlivými zmenami, tak ako sú v spoločnej správe. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Takže, kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz, kolegyne, kolegovia, nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač číslo 1350, spoločná správa výborov tlač číslo 1350a).

Opäť má slovo pán minister Borec. A tento vládny návrh zákona odôvodní.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som, vážené pani poslankyne, poslanci, uviedol návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády, ďalej Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014, ako aj uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2014.
Cieľom tohto návrhu zákona je vytvoriť legislatívne primerané podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých (najmä súdnych) rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní. Návrh zákona ďalej na tento účel nanovo vymedzuje inštitút probácie, trest domáceho väzenia a zavádza možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Súčasťou návrhu zákona je aj realizácia vybraných opatrení Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania v oblasti výkonu trestu odňatia slobody a väzby.
Návrh zákona predstavuje realizačnú fázu projektu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, takzvaný Elektronický systém monitoringu obvinených a odsúdených, a vytvára legislatívne predpoklady na efektívnu kontrolu výkonu niektorých rozhodnutí v trestnom a civilnom konaní technickými prostriedkami.
Navrhovaná právna úprava predpokladá, že kontrolu technickými prostriedkami bude môcť nariadiť súd, to je v trestnom a občianskom súdnom konaní, alebo prokurátor v rámci prípravného konania v trestnom konaní. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami bude zabezpečovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktorého činnosť bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti, ktoré súčasne bude mať v správe aj používané technické prostriedky. V tejto súvislosti chcem uviesť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanovených rozhodnutí, ktorými sa ukladajú zákazy, povinnosti alebo obmedzenia. Kontrolovaná osoba sa bude podieľať na trovách, ktoré štátu budú vznikať prevádzkou technických zariadení.
Druhou možnosťou využitia technických prostriedkov, ktorú návrh zavádza, je ich využitie v mieste výkonu trestu odňatia slobody na účely kontroly odsúdených.
Návrhom zákona sú dotknuté viaceré zákony, konkrétne zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ďalej zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a ďalej zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a napokon zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby .
Predkladaný návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, ďalej vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ktorú schválil ústavnoprávny výbor dňa 10. marca 2015, prekladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitnenie novej právnej úpravy.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona. A dúfam, že teda aj bude k tomu dobrá diskusia.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Anne Vittekovej. A bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ako aj o návrhoch a stanoviskách výborov k tomuto návrhu zákona. Máte slovo, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1542 z 28. januára 2015 pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vládnemu návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona všetky tri uvedené výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Z uznesení týchto výborov vyplýva 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich nasledovne, spoločne o bodoch 1 až 6, 9 až 15 s návrhom schváliť ich, osobitne o bode 7 s návrhom schváliť ho, osobitne o bode 8 s návrhom schváliť ho.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1350a) bola schválená uznesením výboru č. 567 z 10. marca 2015. Týmto uznesením som bola zároveň poverená ako spoločná spravodajkyňa, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o tomto návrhu zákona.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej zároveň sa hlásim.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, za správu.
Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub strany MOST – HÍD hlási pani poslankyňa Žitňanská.
Vzhľadom na to, že požiadala v zmysle rokovacieho poriadku o vystúpenie pani spravodajkyňa, tak jej udeľujem slovo. Po nej vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem pekne. Zjednodušene na úvod poviem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kučerovej a mňa sa týka iba zmeny účinnosti dňom vyhlásenia ustanovení, ktoré teraz v záujme zachovania procedúry budem citovať.
Je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Po prvé. V článku II sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
Bod 2. V § 129 ods. 1 sa na konci pripájajú slová „alebo ak listina nebola všetkým účastníkom doručená, alebo ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené“.
Bod 3. V § 141 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
Odsek 2: „Ak nejde o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu alebo nejde o účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalca rozhodne o povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhoto dokazovania. V rozhodnutí, ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, môže určiť, že pri nesplnení tejto povinnosti v určenej lehote znalca neustanoví alebo ustanovenie znalca zruší.“
Odsek 3: „Zložené preddavky súd bezodkladne poukáže ustanovenému znalcovi, ak znalec na tento účel uviedol údaje o svojom účte v banke.“
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tieto nové body nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti, čiže v článku IX návrhu zákona.
Odôvodnenie. Vzhľadom na nejednotný postup súdov pri vykonávaní listinných dôkazov, resp. ich čítaní alebo oznamovaní ich obsahu sa navrhuje prostredníctvom zmeny § 129 ods. 1 zjednotiť postup súdov a obmedziť čítanie listinných dôkazov na pojednávaní len na tie prípady, ktoré sú sporné. Platenie preddavkov na trovy dôkazov je v občianskom súdnom konaní pravidlom, no výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, keď od účastníka zloženie preddavku nemožno spravodlivo požadovať. Účelom navrhovaného doplnenia právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku je upresniť a jasnejšie vyjadriť uvedené pravidlo s cieľom zlepšenia platobnej disciplíny pri vyplácaní odmien znalcov.
Po druhé. V článku IV sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
Bod 1. Nadpis pod § 61a znie: „Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia.“
Bod 2. V § 61a sa slová „Hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie, neverejné zasadnutie“ nahrádzajú slovami „Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tieto nové body nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vylúčiť neverejné zasadnutie z povahy veci z povinného nahrávania. Ide o úkon súdu, ktorý má neverejný charakter, čo sa týka ako strán, tak aj priamo verejnosti, keďže na neverejnom zasadnutí sa zúčastňujú len členovia senátu a zapisovateľ. Vo vzťahu k verejnému zasadnutiu je z vecného hľadiska účelné zaznamenávať ho v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie.
Zároveň si dovoľujem vyňať aj bod 4 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Teraz v rozprave za poslanecký klub MOST – HÍD vystúpi pani poslankyňa Žitňanská, po jej vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, som presvedčená o tom, že kontrola výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, čiže tými tzv. náramkami, ako sa to ľudovo hovorí, je dobrá vec. Začalo sa o tom uvažovať už v minulosti, aj za predchádzajúcej vlády. Je to projekt alebo téma, v ktorej táto vláda kontinuálne pokračuje. Si myslím, že je to dobré, pretože myslím, že to bude užitočný nástroj na kontrolu niektorých rozhodnutí, či už v trestnom konaní alebo aj v civilnom konaní. Takže potiaľ je absolútny súhlas a podporujem to.
Ale dotknem sa niektorých iných ustanovení, pretože v spoločnej správe pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené, a gestorský výbor ich odporúča schváliť, sa dotýkajú inej témy, a síce nahrávania súdnych pojednávaní. Aj nahrávanie súdnych pojednávaní je užitočný projekt. A som rada, že v princípe aj tu sme sa zhodli, že je to dobrý projekt a že táto vláda v ňom pokračuje a že sme sa dostali do fázy realizácie, pretože súdne pojednávania sa nahrávajú od 1. marca tohto roku. Je to dobrý projekt z dvoch dôvodov.
Je to dobrý projekt preto, pretože dáva do rúk účastníkom konania, aj pre účely samotného konania, pre účely prípadného odvolania, celý priebeh konania, vrátane dokazovania, čiže v prípade pochybností aj samotné sporové strany, účastníci konania nie sú odkázaní len na zápisnicu zo samotného pojednávania, ale majú nahraté presne, ako odzneli tie jednotlivé dôkazy, ako odzneli výpovede svedkov. To je dobré pre samotné konanie.
A druhý dôvod, prečo je to dobrý projekt, je, že to môže pomôcť aj účastníkom konania, aj vedeniu súdov, ale v konečnom dôsledku aj samotným sudcom pri prípadných sťažnostiach a námietkach na vedenie procesu, pretože existuje dokument, existuje dokumentácia toho, ako to samotné konanie, pojednávanie prebehlo, a možno verifikovať aj sťažnosti účastníkov, možno aj konanie sudcu a môže to byť dobrý nástroj pre všetkých zúčastnených, to znamená samotných účastníkov konania, samotných sudcov, ale aj pre samotné vedenie súdov, aby v prípade sťažností, možno na vedenie konania, mohli naozaj si verifikovať ten stav a urobiť dobré a správne rozhodnutie, ktoré môže viesť, áno, možno až k disciplinárnemu postihu, alebo ktoré môže viesť k tomu, že po zdokumentovaní sa účastníkovi alebo sťažovateľovi odpovie, že, nie, v tomto prípade bolo všetko v poriadku.
Je to dôležité, čiže je to dobrý projekt a ja naschvál zdôrazňujem tieto obidva aspekty nahrávania súdnych pojednávaní, obidva aspekty toho, prečo je to užitočný projekt.
Akonáhle sa spustil projekt nahrávania súdnych pojednávaní, tak aj z prostredia súdov a sudcov, tak sa ozývajú hlasy, ktoré spochybňujú tento systém. A ozvali sa dokonca hlasy, že nahrávanie súdnych pojednávaní môže spomaliť súdne konania. To uviedla predsedníčka Združenia sudcov Slovenska pani Bystrianska s tým, že okrem iného uviedla, že keď budú musieť napríklad sudcovia čítať všetky listinné dôkazy, pojednávania sa neúmerne predĺžia.
V prvom rade chcem povedať, a ja dnes nemám dôvod neveriť tomu, čo hovorí minister spravodlivosti, že pokiaľ zariadenia sú nainštalované, pokiaľ sú nainštalované vo všetkých pojednávacích miestnostiach, tak z hľadiska procesného priebehu súdneho pojednávania sa na súdoch vôbec nič nemení, akurát to, že ten priebeh bude zaznamenaný. A pokiaľ nie sú technické problémy so zariadeniami, pokiaľ sú tie zariadenia všade tam, kde majú byť, a ja opakujem, ja dnes nemám dôvod v tomto spochybniť ministra spravodlivosti, tak potom je to otázka zapnutia nahrávacieho zariadenia a po pojednávaní vypnutia nahrávacieho zariadenia, ak to mám úplne zjednodušiť.
Ale niečo sa nám ukázalo tým nahrávaním súdneho pojednávania. A znovu sa vrátim k tomu, čo povedala predsedníčka alebo prezidentka Združenia sudcov Slovenska pani Bystrianska. Tvrdila, opakujem, že keď budú napríklad sudcovia čítať všetky listinné dôkazy, pojednávania sa neúmerne predĺžia. Čo indikuje vlastne toto, čo bolo povedané. To indikuje to, že dnes podľa procesných pravidiel sa musia čítať všetky listinné dôkazy. Ale prax je asi iná na tých súdoch. A to nie je v poriadku. Môžeme sa rozprávať o tom, či sa majú čítať všetky listinné dôkazy alebo nemajú. A zjavne kolegyne poslankyne reflektujú na túto tému, pretože jeden z tých bodov pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, obsahuje presne to, aby teda sa nemuseli všetky listinné dôkazy čítať. Tie, ktoré sú v spise, nie sú sporné, nemusia sa čítať. Nemám problém s týmto pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vittekovej a Kučerovej.
Mám problém s tým, že 1. marca sme sa dozvedeli, že tu je nejaký zákonný stav, tu platia nejaké procesné pravidlá, ktoré zjavne sa v praxi nedodržiavajú. A to nie je v poriadku. A preto som rada, že máme nahrávania súdnych pojednávaní konečne v praxi, pretože môžeme vždy diskutovať o tom, či sú tie pravidlá dobré alebo zlé a ako ich zlepšiť. Ale keď raz sú, tak sa jednoducho musia dodržiavať. A keď chceme a musíme trvať na tom, aby jednotliví účastníci konania dodržiavali procesné pravidlá, tak ich jednoducho musí dodržiavať aj súd. Tak toto je pre mňa veľmi na jednej strane varovný prst vztýčený, čo sa to na súdoch deje, na druhej strane dobrá správa, že ten projekt už dnes vlastne plní svoj význam, keď v dôsledku toho aj zlepšíme procesné predpisy, fajn.
Ale považujem za veľmi dôležité upozorniť na fakt, ktorý sme sa dozvedeli, odkedy sme začali nahrávať súdne pojednávania. A práve v tomto kontexte nesúhlasím s druhou časťou návrhu kolegýň poslankýň Vittekovej a Kučerovej, a síce s tým, že navrhujú obmedziť nahrávanie súdnych konaní v trestnom konaní. V trestnom konaní sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí a neverejnom zasadnutí senátu. Od 1. marca platí, že hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie aj neverejné zasadnutie musí byť nahraté. Podľa návrhu, ktorý je obsahom bodu 7 spoločnej správy a teraz obsahom, predpokladám, pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítala pani poslankyňa Vitteková, isto nahrávanie malo v trestných konaniach v budúcnosti odo dňa vyhlásenia, ako bolo navrhnuté, týkať sa len hlavného pojednávania a pokiaľ ide o verejné zasadnutie, len tej časti verejného zasadnutia, na ktorej sa vykonáva dokazovanie. Lenže to nám zúži tú funkčnosť toho projektu len na to, že, dobre, budeme mať zaznamenané dokazovanie, ale to, čo sa deje mimo dokazovania, čiže ako keby tá kontrola toho, čo sa deje v pojednávacej miestnosti, a opakujem, to nie je len proti sudcom, to je aj kontrola verejná toho, ako sa všetci zúčastnení správajú v tej pojednávacej miestnosti, to je aj kontrola toho, aby sme vedeli vyhodnotiť možno sťažnosti tých jednotlivých účastníkov konania, sa v nejakej časti dostáva mimo hry.
Odôvodnený je ten návrh tým, že pokiaľ ide o neverejné zasadnutia, tak nie je dôvod. Ale tu vôbec nejde o to, či ide o verejné alebo neverejné zasadnutia. Veď tá nahrávka bude aj tak k dispozícii len tým, ktorí majú prístup do súdneho spisu, a nikomu inému. Tá sa nebude vešať na internet. Ale treba povedať, že aj na verejnom zasadnutí sa robia aj vážne rozhodnutia. Sú tam prítomní ak prokurátor nie vždy, ale spravidla aj prokurátor, aj obvinený. A detto to platí pre neverejné zasadnutia, pretože môže byť neverejné zasadnutie, kde naozaj ide len nejaké procesné rozhodnutia, ale môže ísť o neverejné zasadnutie, kde sa rozhoduje o väzbe. A vtedy už prokurátor a obvinený prítomný je. A prečo by sme to nemali mať zaznamenané, keď máme všetko k dispozícii, nič sa nedeje, žiadne konanie to nepredĺži, prečo by sme to nemali mať zaznamenané?
Takže myslím, že uvedenie projektu nahrávania súdnych pojednávaní do praxe nás upozornilo na jednu veľmi vážnu vec, a síce, že na súdoch sa nedodržiavajú procesné pravidlá, fajn, možno aj na to, že niektoré procesné pravidlá treba zmeniť. To je dobre. Ale práve preto som presvedčená o tom, že keď už sme raz niečo zaviedli k 1. marcu, tak nie je dôvod dnes z toho zľavovať. Preto nesúhlasím s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vittekovej. A týka sa to bodu 7 spoločnej správy, respektíve pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený.
A ja len zopakujem. To, čo sme sa dozvedeli od 1. marca tohto roku pri nahrávaní súdnych pojednávaní, je tým varovaním, prečo nemáme zľaviť ani v trestných konaniach z nahrávania priebehu nielen hlavného pojednávania, ale aj verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Kolegyne, kolegovia, pokiaľ mám dobrú informáciu, tak nás navštívili žiaci ôsmeho ročníka Základnej školy Beňovského v Bratislave. Takže, mladí priatelia, vitajte. (Potlesk.)
Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať vás, aby sa z vás prihlásili tí, ktorí sa chcú do rozpravy prihlásiť ústne. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Kuffa. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Kuffa.