48. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa ospravedlňujem, prišiel som trochu neskôr, možnože to zaznelo v úvodnom slove ministra a je možné, že minister odpovie na túto otázku neskôr vo svojom vystúpení, ale chcel by som sa opýtať na jednu zásadnú a kľúčovú vec, či prišlo na úrovni akcionárov, to znamená na úrovni nemeckého majoritného akcionára a štátu, k dohode o zmene dividendovej politiky, to znamená, či bola nastavená nejaká nová dividendová politika do budúcnosti. Pamätám si ešte z rokovaní s nemeckým akcionárom v minulosti, keď som bol na ministerstve hospodárstva, tak toto bol jeden s prísľubov nemeckého akcionára, že sú pripravení hovoriť o nastavení dividendovej politiky. Prečo to spomínam? Bez nastavenia dividendovej politiky do budúcnosti sa môže stať, že akcie, ktoré bude Slovensko ponúkať na burze (49 % akcií), budú nezaujímavé pre prípadných záujemcov z dôvodu, že nebudú mať určenú dividendu na základe nastavenia dividendovej politiky. To znamená, že takýto typ akcie, alebo táto akcia bude zaujímavá iba pre nemeckého akcionára, ktorý môže veľmi ľahko vybabrať so Slovenskom, že skúpi na burze zvyšok do dvoch tretín akcií, aby mal kvalifikovanú väčšinu, to znamená 67 % akcií, zvyšok akcií bude nepredajných. V konečnom dôsledku výnos z privatizácie bude tým pádom veľmi nízky, a nie očakávaná jedna miliarda. Čiže pevne verím, že pán minister ešte odpovie v nejakom svojom vystúpení na otázku dividendovej politiky. Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky, aj keď druhá z nich nebola na mňa. Skúsim odpovedať aspoň alebo zareagovať na tú prvú kolegovi Kolesíkovi.
Nuž Slovenské telekomunikácie keď sa privatizovali, tak neboli vôbec nejakou superziskovou firmou a je dosť možné, že keby sa nebolo privatizovalo tých 51 % alebo vôbec, tak valné zhromaždenie tohto roku by už ani nesedelo, pretože možno by firma nebola alebo nerozhodovala by o rozdeľovaní zisku, ale rozhodovala by o tom, akým spôsobom vôbec fungovať. To nevieme dnes povedať. Ale ako príklad by som prirovnal možnú a neprivatizovanú štátnu firmu Cargo. Cargo bolo pripravené na privatizáciu v roku 2006 tak, že v tom čase bolo možné odpredať Cargo za 13 mld. korún. V súčasnosti Cargo vyrába kumulovanú stratu okolo 500 mil. eur. Čistá strata neprivatizácie Carga v rokoch 2006, 2007 je dnes zhruba 1 mld. eur. Pán kolega Kolesík, ty si povedal, čo je viac a čo je menej. Tak čo je viac, aby v štáte bola alebo nebola 1 mld. eur naviac, a mali by sme na Slovensku firmu, ktorá by fungovala, alebo máme firmu, ktorá nefunguje, a máme o 1 mld. eur menej?
Ja som vo svojom príhovore povedal, aký mám názor na privatizáciu aj doprivatizovanie. A vítam to, že vláda sa rozhodla, že ide doprivatizovať 49 %, keď sa už nevie dohodnúť s väčšinovým akcionárom. Ale otázka je, ako bude vyzerať tá privatizácia. A to ďakujem kolegovi Miškovovi, ktorý sa opýtal na presne podobnú otázku inými slovami.

Ďakujem pekne.
Dala by som ešte teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Mezenská.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať o dve minútky hlasovaním.

(Dvojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o

písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v tlači 1391.

Najskôr však budeme postupne hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia pána poslanca Mikuláša Hubu, že písomné odpovede členov vlády na jeho interpelácie nepovažuje za uspokojivé. Takže prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie poslanca Mikuláša Hubu, že písomnú odpoveď ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na jeho interpeláciu č. 15 nepovažuje za uspokojivú.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za bolo 43, proti 62, zdržalo sa 13, nehlasovali 3.
Návrh sme neschválili.
Teraz dávam hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie poslanca Mikuláša Hubu, že písomnú odpoveď ministra životného prostredia na jeho interpeláciu č. 16 nepovažuje za uspokojivú.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za hlasovalo 47, proti bolo 69, zdržalo sa 11.
Ani tento návrh sme neschválili.
Nakoniec dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 17. februára 2015. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za bolo 81, proti 12, zdržalo sa 34.

Návrh sme schválili, konštatujem, že sme zobrali na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady písomne podané predsedovi Národnej rady.

Tým sme vyčerpali všetky body, o ktorých bolo treba hlasovať.
Budeme pokračovať v rozprave k materiálu pod tlačou 1417, ktorým sú

Zámery prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom, a. s., a návrh postupu naloženia s majetkovými účasťami v tejto spoločnosti.

Poprosím pána ministra Pavlisa, aby zaujal miesto pre navrhovateľa, a pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto.
A pokračovať v rozprave bude jediná prihlásená ústne do rozpravy pani poslankyňa Mezenská. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zaujať už opakovane postoj k pripraveným zámerom na prevod majetkových účastí Slovenskej republiky, teda štátu v spoločnosti Slovak Telekom.
V podstate tento svoj postoj už len zopakujem a opätovne zdôrazním, že prevod majetkovej účasti štátu v spoločnosti Slovak Telekom považujem z pohľadu prípravy a zabezpečenia kombinovanej formy predaja za otázny proces a z pohľadu vládnych prísľubov, deklaratórnych vyhlásení a téz o posilňovaní vplyvu štátu v strategických odvetviach tento návrh a tieto zámery prevodu majetkových účasti považujem za protirečivé a rozporné. (Ruch v sále.) Asi chvíľu počkám, lebo ešte je tu rušno a mňa to naozaj ruší, takže počkám na poslancov, ktorých táto téma nezaujíma, aby buď odišli, alebo sa utíšili, myslím si, že ide o dosť závažnú vec, ide o riadenie a vysporiadanie sa s podielom štátu v strategických odvetviach.
I keď oblasť telekomunikačného trhu svojím významom sa nemôže rovnať energetickému trhu a záujmu, snahám štátu zabezpečiť svoj vplyv a svoju účasť v energetických odvetviach, napriek tomu si myslím a dokonca som presvedčená o tom, hlavne po tom, ako pred týždňom tu bolo prednesené, ako sa podarilo štátu nadobudnúť vplyv v takých spoločnostiach ako TRANSPETROL, vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, spomínal sa tu aj opätovný nákup neziskovej matky SPP, považujem tento postup a zámer odpredať podiel štátu spoločnosti Slovak Telekom za niečo, čo sa odchyľuje od stratégie aj od konceptu vlády aj ministerstva zefektívňovať pôsobenie štátu v strategických odvetviach.
V samotnej dôvodovej správe sa jasne uvádza, že spoločnosť Slovak Telekom je lídrom v poskytovaní služieb na telekomunikačnom trhu, rovnako je najväčším slovenským multimediálnym operátorom s dlhoročnými skúsenosťami.
A berúc do úvahy aj to, čo tu odznelo, uvedomujúc si, že privatizáciu tohto podniku na začiatku alebo prelome rokov deväťdesiatych a roku 2000 má na svedomí, respektíve na svojej politickej zodpovednosti predošlá vláda, vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá uzavrela takýmto spôsobom, a to si dovolím povedať úplne jasne a otvorene, pre štát nevýhodnú privatizačnú zmluvu, napriek tomu som presvedčená, že v kontexte takto nesprávne uskutočnenej privatizácie sa očakávalo a stále sa očakáva, že vláda vyvinie maximálne úsilie na to, aby našla legislatívne nástroje na to, ako zjednať opravu, ako zjednať nápravu a ako prehodnotiť obsah a dopady privatizačnej zmluvy tak, aby na Slovensku štátu nediktovali nadnárodné monopoly, ale aby štát mal zvrchovanú moc a dohľad, kontrolu nad akýmkoľvek, nielen nadnárodným subjektom, ale aj subjektmi menšieho významu. Veď takýmto krokom, takýmto opatrením a samotným priznaním ministra vlády v tejto dôvodovej správe, že vláda a štát nemal reálny dosah na riadenie tejto spoločnosti, ponímajúc, že nemal ani reálny dosah na vyplatenie dividend, priznávame druhým dychom, že tento štát neriadi vláda, neriadia ministri, neriadia ministerstvá, ale že ho riadia nadnárodné subjekty. Tak s takýmto konštatovaním, s takýmto zdôvodnením sa ja ako radová poslankyňa naozaj neviem stotožniť. Toto je naozaj pre mňa vecou zásadnej kritiky, praniera, toto je naozaj pre mňa neprípustné, aby sme my na oficiálnej pôde parlamentu demonštrovali a nejakým spôsobom sa podriaďovali svojvôli alebo nejakému diktátu nadnárodných monopolov, ktoré nás pripravujú o zvrchovaný, suverénny a riadny dohľad aj ako minoritného vlastníka v strategických odvetviach.
Ak taký bol postoj vlády, čo sa týka možnosti riadenia a kontroly pri uplatňovaní práv minoritného vlastníka, ja si neviem predstaviť na základe uskutočnenej doprivatizácie, akým spôsobom a kto bude zabezpečovať ochranu spotrebiteľov na telekomunikačnom trhu, pretože už aj pán poslanec Miškov naznačil, že s najväčšou pravdepodobnosťou prevody vlastníctva štátu v spoločnosti Slovak Telekom skončia napokon v rukách majoritného vlastníka Deutsche Telekomu. Teda je predpoklad, že sa tu vytvorí takýto monopol, súkromný monopol. A teda pre mňa je naozaj otázkou, akým spôsobom bude zabezpečená kontrola a dohľad nad telekomunikačným trhom v uplatňovaní práv voči spotrebiteľom, ak sa rozhodne takýto monopol zneužívať svoju dominanciu. Predkladaný materiál ani slovkom, ani jednou vetou sa nezmieňuje a nevyjadruje k tejto veci. A všetci, ako tu sme, či už poslanci alebo ministri, sme zodpovední za to. A máme chrániť, preventívne chrániť práva ľudí pred či už súkromnými alebo štátnymi monopolmi. Akým spôsobom bude môcť s rešpektom a autoritou, v akom množstve bude môcť do ochrany telekomunikačného trhu vstupovať Telekomunikačný úrad, keď s takýmto nadnárodným monopolom, nadnárodným subjektom si nevedela poradiť ani vláda, ani ministri? Ako ma chcete presvedčiť, pán minister, na základe tohto materiálu, aj toho, čo tu odznelo, čo bolo zdôvodnené, že s týmto nadnárodným subjektom, nadnárodným súkromným monopolom si bude vedieť poradiť Telekomunikačný úrad a jeho zástupcovia? Teda zásadná otázka okrem toho, na čo som upozornila v prvom prípade, rozporu deklarovaných téz o posilňovaní vplyvu štátu v strategických odvetviach, ma zaujíma, aký bude nástroj, mechanizmus ochrany spotrebiteľov pred možným zneužitím dominancie, už teraz nie majoritného vlastníka, ale v podstate monopolnej spoločnosti.
V neposlednom rade sa dotknem a podčiarknem význam podnetu pána poslanca Mikuša. Ja taktiež si pamätám, či už z oficiálnej úrovne alebo z neoficiálnej úrovne postrehla som informácie o tom, že predpokladaný objem inkasovanej sumy za predaj sa viazal na sumu jednej miliardy eur, avšak v materiáloch zmienka o predpokladanej sume, za ktorú sa bude majetková účasť štátu predávať, sa vôbec nespomína. Môžem vlastne len nadviazať na to, jeden jediný číselný údaj, ktorý sa vzťahuje na výšku majetku, majetkovú účasť štátu, súvisí s určením hodnoty akcií 34 % majetkovej účasti štátu, ktoré sú v zastúpení ministerstva hospodárstva, určené na sumu 293,798 mil. A potom je to majetková účasť štátu alebo majetková účasť Fondu národného majetku. To je 129,616 mil. eur. Ak to spočítame, vychádza to približne na objem 424 mil. eur, čo je takmer viac ako o polovicu menej, ako sa predpokladalo pôvodne možno pred rokom, rokom a pol, keď sme zachytili informácie o tom, že predpokladaná výška, za ktorú bude štát svoj podiel v Telekome predávať, bude približne vo výške jednej miliardy.
No a v konečnom dôsledku mojej pozornosti neunikla ani absentujúca informácia o tom, akým spôsobom a na čo budú účelovo viazané prostriedky, ktoré sa z predaja majetkového podielu štátu zinkasujú. Predtým som okrem informácie o tej jednej miliarde zachytila aj informácie o tom, že tieto prostriedky budú investované do zlúčenia zdravotných poisťovní do jednej zdravotnej poisťovne. Dnes v tomto materiáli, hoci je pomerne rozsiahly na rozdiel od iných dôvodových správ, niet o účelovom viazaní a účelovom využití získaných prostriedkov ani slovo, ani zmienka.
Na záver môjho príspevku chcem tiež zdôrazniť, že prevod a vôbec návrh prevodu majetkových účastí štátu považujem v takejto podobe za otázny materiál, otázny proces, aj kvôli tomu, čo už tu bolo spomenuté. Na jednej strane štát tvrdí, že nemá reálny dosah na riadenie Slovak Telekomu, nemá žiaden vstup ani možnosť ovplyvňovať svoj záujem minoritného vlastníka o vyplatenie podielu z dividend, a na druhej strane protirečivo vyznieva to, že sa podarilo ministerstvu hospodárstva spísať pakt alebo memorandum o porozumení, kde spoločne so spoločnosťou Deutsche Telekom štát a ministerstvo s Fondom národného majetku sa dohodli a odkomunikovali spôsob a prípravu predaja podielu štátu v tejto spoločnosti. Porovnávajúc tieto dve skutočnosti naozaj sa možno domnievať, že argumenty, ktoré sú predpokladom spustených úvah o predaji podielu štátu spoločnosti Slovak Telekom, neboli dôvodné a sú prednesené nielen v dôvodovej správe, ale aj na pôde tohto parlamentu v zavádzajúcej forme. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Posledným prihláseným s faktickou je pán poslanec Jurzyca.
Ako prvý s faktickou je pán poslanec Susko. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, no, žiaľ, musím povedať, že vôbec netušíte, o čom rozprávate. Vytvárate úplne neopodstatnenú paniku z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Štát pri výkone svojich akcionárskych práv nemá žiadne kompetencie vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. A predaj, respektíve to, kto je vlastníkom telekomunikačného podniku, vôbec nemá vplyv na možnosti regulácie vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Na telekomunikačnom trhu existujú tri rôzne regulačné orgány, ktoré regulujú telekomunikačný trh, a to ex ante a ex post. V prvom rade je to Telekomunikačný úrad, ktorý reguluje telekomunikačný trh ex ante, to znamená, analyzuje jednotlivé trhy, ktoré sú rozdelené na telekomunikačnom trhu na viacero trhov, každý z nich analyzuje, či na ňom je nejaký významný podnik a či ten môže sám alebo spolu s inými sa správať nezávisle od svojich konkurentov. Ak dospeje vo výsledku tej analýzy k tomu, že taký podnik je na trhu, tak mu musí uložiť minimálne jednu alebo viacero takzvaných špecifických povinností, medzi ktoré patrí napríklad stanovenie maximálnych cien alebo povinnosť oddelenej evidencie a ďalšie, ďalšie špecifické povinnosti, už vopred, teda ešte predtým, ako príde k nejakému zneužitiu postavenia na trhu. Ak toto nestačí, potom nastupuje ešte Protimonopolný úrad, ktorý skúma významné postavenie na trhu a ktorý ex post, to znamená, keď príde k nejakému zneužitiu postavenia na trhu, môže uložiť ďalšie sankcie. A potom je tu ešte osobitne Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá dbá na ochranu spotrebiteľa. Čiže tieto vaše obavy alebo tuná vytváranie nejakej chiméry, že predajom akcií môže dôjsť k nejakému ohrozeniu ochrany spotrebiteľa, sú absolútne neopodstatnené. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne. Viete, pani poslankyňa Mezenská, SMER má dve tváre. Tá jedna tvár, tá je pre voličov. A tá hovorí o privatizácii nikdy. Dnes sme to už tu počuli, že hlavne Dzurindova vláda tu vypredávala majetok zahraničným investorom, súkromným firmám a to je zlé, to je nesmierne zlé. Preto to ani nevolajú ako privatizácia, ale ako prevod majetkových účastí Slovenskej republiky. Ale je to privatizácia. SMER ide privatizovať. Najprv začali tak veľmi opatrne, napríklad PPP projektom výstavby novej nemocnice v Bratislave. Tomu celkom rozumiem. V princípe je to privatizácia, len volá sa to vznešenejšie. Ale toto už je privatizácia natvrdo. Jednoducho idú predať 49-percentný podiel štátu. Ak by to robila pravicová vláda, nepovedal by som ani slovo. Ale keď to robí SMER, tak je to o to zaujímavejšie, že trvalou súčasťou agendy Roberta Fica, odkedy ho vnímam v Národnej rade, je tvrdá kritika akejkoľvek privatizácie alebo dlhodobého prenájmu čohokoľvek, čo je štátne.
Moja druhá poznámka je k tomu, na čo ste upozornili. A ďakujem veľmi pekne za to vo vašom vystúpení. Áno, počuli sme opakovane, že jedna zdravotná poisťovňa vznikne tak, že súkromné zdravotné poisťovne budú vyplatené finančnými prostriedkami, ktoré štát získa predajom svojho podielu v Slovak Telekome. V tomto materiáli ale o tom nie je ani zmienka. Obávam sa, že tieto finančné prostriedky nebudú použité na tento účel, čo je z jednej strany, chvalabohu, lebo jedna zdravotná poisťovňa by slovenskému zdravotníctvu nepomohla, je ale otázne na čo budú použité tieto finančné prostriedky. Je to len ďalšie potvrdenie toho, že projekt jednej zdravotnej poisťovni bol len marketing na odpútanie pozornosti od problémov zdravotníctva.