48. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zaujať už opakovane postoj k pripraveným zámerom na prevod majetkových účastí Slovenskej republiky, teda štátu v spoločnosti Slovak Telekom.
V podstate tento svoj postoj už len zopakujem a opätovne zdôrazním, že prevod majetkovej účasti štátu v spoločnosti Slovak Telekom považujem z pohľadu prípravy a zabezpečenia kombinovanej formy predaja za otázny proces a z pohľadu vládnych prísľubov, deklaratórnych vyhlásení a téz o posilňovaní vplyvu štátu v strategických odvetviach tento návrh a tieto zámery prevodu majetkových účasti považujem za protirečivé a rozporné. (Ruch v sále.) Asi chvíľu počkám, lebo ešte je tu rušno a mňa to naozaj ruší, takže počkám na poslancov, ktorých táto téma nezaujíma, aby buď odišli, alebo sa utíšili, myslím si, že ide o dosť závažnú vec, ide o riadenie a vysporiadanie sa s podielom štátu v strategických odvetviach.
I keď oblasť telekomunikačného trhu svojím významom sa nemôže rovnať energetickému trhu a záujmu, snahám štátu zabezpečiť svoj vplyv a svoju účasť v energetických odvetviach, napriek tomu si myslím a dokonca som presvedčená o tom, hlavne po tom, ako pred týždňom tu bolo prednesené, ako sa podarilo štátu nadobudnúť vplyv v takých spoločnostiach ako TRANSPETROL, vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, spomínal sa tu aj opätovný nákup neziskovej matky SPP, považujem tento postup a zámer odpredať podiel štátu spoločnosti Slovak Telekom za niečo, čo sa odchyľuje od stratégie aj od konceptu vlády aj ministerstva zefektívňovať pôsobenie štátu v strategických odvetviach.
V samotnej dôvodovej správe sa jasne uvádza, že spoločnosť Slovak Telekom je lídrom v poskytovaní služieb na telekomunikačnom trhu, rovnako je najväčším slovenským multimediálnym operátorom s dlhoročnými skúsenosťami.
A berúc do úvahy aj to, čo tu odznelo, uvedomujúc si, že privatizáciu tohto podniku na začiatku alebo prelome rokov deväťdesiatych a roku 2000 má na svedomí, respektíve na svojej politickej zodpovednosti predošlá vláda, vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá uzavrela takýmto spôsobom, a to si dovolím povedať úplne jasne a otvorene, pre štát nevýhodnú privatizačnú zmluvu, napriek tomu som presvedčená, že v kontexte takto nesprávne uskutočnenej privatizácie sa očakávalo a stále sa očakáva, že vláda vyvinie maximálne úsilie na to, aby našla legislatívne nástroje na to, ako zjednať opravu, ako zjednať nápravu a ako prehodnotiť obsah a dopady privatizačnej zmluvy tak, aby na Slovensku štátu nediktovali nadnárodné monopoly, ale aby štát mal zvrchovanú moc a dohľad, kontrolu nad akýmkoľvek, nielen nadnárodným subjektom, ale aj subjektmi menšieho významu. Veď takýmto krokom, takýmto opatrením a samotným priznaním ministra vlády v tejto dôvodovej správe, že vláda a štát nemal reálny dosah na riadenie tejto spoločnosti, ponímajúc, že nemal ani reálny dosah na vyplatenie dividend, priznávame druhým dychom, že tento štát neriadi vláda, neriadia ministri, neriadia ministerstvá, ale že ho riadia nadnárodné subjekty. Tak s takýmto konštatovaním, s takýmto zdôvodnením sa ja ako radová poslankyňa naozaj neviem stotožniť. Toto je naozaj pre mňa vecou zásadnej kritiky, praniera, toto je naozaj pre mňa neprípustné, aby sme my na oficiálnej pôde parlamentu demonštrovali a nejakým spôsobom sa podriaďovali svojvôli alebo nejakému diktátu nadnárodných monopolov, ktoré nás pripravujú o zvrchovaný, suverénny a riadny dohľad aj ako minoritného vlastníka v strategických odvetviach.
Ak taký bol postoj vlády, čo sa týka možnosti riadenia a kontroly pri uplatňovaní práv minoritného vlastníka, ja si neviem predstaviť na základe uskutočnenej doprivatizácie, akým spôsobom a kto bude zabezpečovať ochranu spotrebiteľov na telekomunikačnom trhu, pretože už aj pán poslanec Miškov naznačil, že s najväčšou pravdepodobnosťou prevody vlastníctva štátu v spoločnosti Slovak Telekom skončia napokon v rukách majoritného vlastníka Deutsche Telekomu. Teda je predpoklad, že sa tu vytvorí takýto monopol, súkromný monopol. A teda pre mňa je naozaj otázkou, akým spôsobom bude zabezpečená kontrola a dohľad nad telekomunikačným trhom v uplatňovaní práv voči spotrebiteľom, ak sa rozhodne takýto monopol zneužívať svoju dominanciu. Predkladaný materiál ani slovkom, ani jednou vetou sa nezmieňuje a nevyjadruje k tejto veci. A všetci, ako tu sme, či už poslanci alebo ministri, sme zodpovední za to. A máme chrániť, preventívne chrániť práva ľudí pred či už súkromnými alebo štátnymi monopolmi. Akým spôsobom bude môcť s rešpektom a autoritou, v akom množstve bude môcť do ochrany telekomunikačného trhu vstupovať Telekomunikačný úrad, keď s takýmto nadnárodným monopolom, nadnárodným subjektom si nevedela poradiť ani vláda, ani ministri? Ako ma chcete presvedčiť, pán minister, na základe tohto materiálu, aj toho, čo tu odznelo, čo bolo zdôvodnené, že s týmto nadnárodným subjektom, nadnárodným súkromným monopolom si bude vedieť poradiť Telekomunikačný úrad a jeho zástupcovia? Teda zásadná otázka okrem toho, na čo som upozornila v prvom prípade, rozporu deklarovaných téz o posilňovaní vplyvu štátu v strategických odvetviach, ma zaujíma, aký bude nástroj, mechanizmus ochrany spotrebiteľov pred možným zneužitím dominancie, už teraz nie majoritného vlastníka, ale v podstate monopolnej spoločnosti.
V neposlednom rade sa dotknem a podčiarknem význam podnetu pána poslanca Mikuša. Ja taktiež si pamätám, či už z oficiálnej úrovne alebo z neoficiálnej úrovne postrehla som informácie o tom, že predpokladaný objem inkasovanej sumy za predaj sa viazal na sumu jednej miliardy eur, avšak v materiáloch zmienka o predpokladanej sume, za ktorú sa bude majetková účasť štátu predávať, sa vôbec nespomína. Môžem vlastne len nadviazať na to, jeden jediný číselný údaj, ktorý sa vzťahuje na výšku majetku, majetkovú účasť štátu, súvisí s určením hodnoty akcií 34 % majetkovej účasti štátu, ktoré sú v zastúpení ministerstva hospodárstva, určené na sumu 293,798 mil. A potom je to majetková účasť štátu alebo majetková účasť Fondu národného majetku. To je 129,616 mil. eur. Ak to spočítame, vychádza to približne na objem 424 mil. eur, čo je takmer viac ako o polovicu menej, ako sa predpokladalo pôvodne možno pred rokom, rokom a pol, keď sme zachytili informácie o tom, že predpokladaná výška, za ktorú bude štát svoj podiel v Telekome predávať, bude približne vo výške jednej miliardy.
No a v konečnom dôsledku mojej pozornosti neunikla ani absentujúca informácia o tom, akým spôsobom a na čo budú účelovo viazané prostriedky, ktoré sa z predaja majetkového podielu štátu zinkasujú. Predtým som okrem informácie o tej jednej miliarde zachytila aj informácie o tom, že tieto prostriedky budú investované do zlúčenia zdravotných poisťovní do jednej zdravotnej poisťovne. Dnes v tomto materiáli, hoci je pomerne rozsiahly na rozdiel od iných dôvodových správ, niet o účelovom viazaní a účelovom využití získaných prostriedkov ani slovo, ani zmienka.
Na záver môjho príspevku chcem tiež zdôrazniť, že prevod a vôbec návrh prevodu majetkových účastí štátu považujem v takejto podobe za otázny materiál, otázny proces, aj kvôli tomu, čo už tu bolo spomenuté. Na jednej strane štát tvrdí, že nemá reálny dosah na riadenie Slovak Telekomu, nemá žiaden vstup ani možnosť ovplyvňovať svoj záujem minoritného vlastníka o vyplatenie podielu z dividend, a na druhej strane protirečivo vyznieva to, že sa podarilo ministerstvu hospodárstva spísať pakt alebo memorandum o porozumení, kde spoločne so spoločnosťou Deutsche Telekom štát a ministerstvo s Fondom národného majetku sa dohodli a odkomunikovali spôsob a prípravu predaja podielu štátu v tejto spoločnosti. Porovnávajúc tieto dve skutočnosti naozaj sa možno domnievať, že argumenty, ktoré sú predpokladom spustených úvah o predaji podielu štátu spoločnosti Slovak Telekom, neboli dôvodné a sú prednesené nielen v dôvodovej správe, ale aj na pôde tohto parlamentu v zavádzajúcej forme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, no, žiaľ, musím povedať, že vôbec netušíte, o čom rozprávate. Vytvárate úplne neopodstatnenú paniku z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Štát pri výkone svojich akcionárskych práv nemá žiadne kompetencie vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. A predaj, respektíve to, kto je vlastníkom telekomunikačného podniku, vôbec nemá vplyv na možnosti regulácie vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Na telekomunikačnom trhu existujú tri rôzne regulačné orgány, ktoré regulujú telekomunikačný trh, a to ex ante a ex post. V prvom rade je to Telekomunikačný úrad, ktorý reguluje telekomunikačný trh ex ante, to znamená, analyzuje jednotlivé trhy, ktoré sú rozdelené na telekomunikačnom trhu na viacero trhov, každý z nich analyzuje, či na ňom je nejaký významný podnik a či ten môže sám alebo spolu s inými sa správať nezávisle od svojich konkurentov. Ak dospeje vo výsledku tej analýzy k tomu, že taký podnik je na trhu, tak mu musí uložiť minimálne jednu alebo viacero takzvaných špecifických povinností, medzi ktoré patrí napríklad stanovenie maximálnych cien alebo povinnosť oddelenej evidencie a ďalšie, ďalšie špecifické povinnosti, už vopred, teda ešte predtým, ako príde k nejakému zneužitiu postavenia na trhu. Ak toto nestačí, potom nastupuje ešte Protimonopolný úrad, ktorý skúma významné postavenie na trhu a ktorý ex post, to znamená, keď príde k nejakému zneužitiu postavenia na trhu, môže uložiť ďalšie sankcie. A potom je tu ešte osobitne Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá dbá na ochranu spotrebiteľa. Čiže tieto vaše obavy alebo tuná vytváranie nejakej chiméry, že predajom akcií môže dôjsť k nejakému ohrozeniu ochrany spotrebiteľa, sú absolútne neopodstatnené. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Viete, pani poslankyňa Mezenská, SMER má dve tváre. Tá jedna tvár, tá je pre voličov. A tá hovorí o privatizácii nikdy. Dnes sme to už tu počuli, že hlavne Dzurindova vláda tu vypredávala majetok zahraničným investorom, súkromným firmám a to je zlé, to je nesmierne zlé. Preto to ani nevolajú ako privatizácia, ale ako prevod majetkových účastí Slovenskej republiky. Ale je to privatizácia. SMER ide privatizovať. Najprv začali tak veľmi opatrne, napríklad PPP projektom výstavby novej nemocnice v Bratislave. Tomu celkom rozumiem. V princípe je to privatizácia, len volá sa to vznešenejšie. Ale toto už je privatizácia natvrdo. Jednoducho idú predať 49-percentný podiel štátu. Ak by to robila pravicová vláda, nepovedal by som ani slovo. Ale keď to robí SMER, tak je to o to zaujímavejšie, že trvalou súčasťou agendy Roberta Fica, odkedy ho vnímam v Národnej rade, je tvrdá kritika akejkoľvek privatizácie alebo dlhodobého prenájmu čohokoľvek, čo je štátne.
Moja druhá poznámka je k tomu, na čo ste upozornili. A ďakujem veľmi pekne za to vo vašom vystúpení. Áno, počuli sme opakovane, že jedna zdravotná poisťovňa vznikne tak, že súkromné zdravotné poisťovne budú vyplatené finančnými prostriedkami, ktoré štát získa predajom svojho podielu v Slovak Telekome. V tomto materiáli ale o tom nie je ani zmienka. Obávam sa, že tieto finančné prostriedky nebudú použité na tento účel, čo je z jednej strany, chvalabohu, lebo jedna zdravotná poisťovňa by slovenskému zdravotníctvu nepomohla, je ale otázne na čo budú použité tieto finančné prostriedky. Je to len ďalšie potvrdenie toho, že projekt jednej zdravotnej poisťovni bol len marketing na odpútanie pozornosti od problémov zdravotníctva.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, no ja nevidím alebo neviem, čo sa vám zdá otázne na tom, že bolo spísané memorandum. Je to normálny štandardný proces, zvlášť pri inštitúcii, ktorú Slovenská republika neovláda, nakoľko máme menšinový podiel, a zvlášť pri inštitúcii alebo teda pri firme, ktorej hodnota pôjde už iba časovo cenou dole. Súvisí to práve s tým, že očakáva sa, že asi vstúpi štvrtý mobilný operátor na náš trh, taktiež na úseku internetu, že je veľká konkurencia. A na čo má štát držať firmu a investovať do firmy, z ktorej nemáme ani dividendy poriadne, keď zároveň ešte tá cena pôjde dole? Radšej investujme tie peniaze, ktoré môžeme ešte získať, do SPP alebo nejakej výhodnejšej a lepšej firmy, ktorá v podstate tu tvorí monopol, ako ísť a podporovať firmu, na jednej strane nad ktorou nemáme kontrolu a na druhej strane ktorej cena akcií alebo hodnota pôjde rokom a rokom dole. Čiže ja nevidím žiaden problém v tom.
A to, kto vlastní Slovak Telekom, tak ako to povedal kolega Susko, to nemá vôbec vplyv na ochranu spotrebiteľa, tak ako to nemá vplyv pri tom, kto vlastní O2 alebo Orange, alebo teda iné takéto firmy, jednoducho na to sú štátne inštitúcie, ktoré zabezpečujú tú ochranu spotrebiteľa ako takého a ktoré môžu pokutovať a vstupovať do týchto priestorov. Čiže to, kto bude vlastníkom Slovak Telekomu, nemá ani najmenší vplyv na ochranu spotrebiteľa. Toľko z mojej strany.

Ďakujem. Mám dve poznámky.
Jedna poznámka je, že prevod majetkových účastí štátu, ktorý je tiež v národe známy pod názvom privatizácia, neznamená zvýšenie podielu na trhu, a teda ani posilnenie dominantného postavenia.
A druhá poznámka je, že ďakujem pani poslankyni Mezenskej, že jednoznačne explicitne spomenula to, že je dôležité, ako sa tie peniaze využijú. Pre mňa osobne je veľký rozdiel medzi tým, vláda keby takéto peniaze použila na zníženie verejného dlhu na jednej strane a na druhej strane keby za tie peniaze začala budovať širokorozchodnú trať. Čiže táto kľúčová informácia podľa mňa tiež mala byť v tomto materiáli.

Ja len na margo tých kritických pripomienok, či už sa to týka pána poslanca Martvoňa alebo pána Suska, chcem uviesť, že na tom svojom postoji si trvám.
Už teraz Telekomunikačný úrad, pán poslanec Susko, aj keď nemáme tu súkromný monopol typu Deutsche Telekom, Slovak Telekom, nevie v dostatočnej miere a do dôsledkov ochrániť práva spotrebiteľov. Možno ako praktik to nepoznáte z praktickej roviny. Ale nie som si vedomá, nepoznám ani jeden prípad, ktorý sa ukázal ako oprávnený prostredníctvom riešenia súdu, že by Telekomunikačný úrad voči telekomunikačným operátorom porušujúcim práva spotrebiteľov, dal týmto spotrebiteľom za pravdu. Takže tieto moje obavy sú opodstatnené a sú reálne.
No a čo sa týka pána Martvoňa, no naozaj ma udivuje, ako sa podarilo vláde a ministerstvu spísať memorandum o porozumení, ak druhým dychom tá istá vláda a ministerstvo zdôrazňovalo, že Slovak Telekom, Deutsche Telekom nebol schopný ako majoritný vlastník uznať práva štátu ako minoritného vlastníka. Takže zotrvávam na tom, vaše argumenty alebo pripomienky ma nijakým spôsobom nepresvedčili o opaku.

Ďakujem, pán predseda. Na jednej strane ma to aj teší, že tá diskusia je takého rozmeru, akého je, ale teší ma aj to, že kolegovia z opozície hovoria o tom, na čo budú použité tieto prostriedky. Ešte sme tu ani nič nepredali a už rozdeľujeme na diaľnice, na zdravotníctvo, na iné projekty. Takže to ma teší, že je všeobecný súhlas s tým, že predať to treba.
Keď kritizujeme privatizáciu, my kritizujeme privatizáciu strategických podnikov. Ale Slovak Telekom dneska už nie je strategický podnik. Stratil postavenie strategického podniku reálnym vývojom na trhu a to je aj v tom odôvodnení, že na trhu sú iní regulátormi, iní prevádzkovatelia, či už mobilnej alebo pevnej siete, sú iné podmienky na trhu, aké boli na ňom kedysi.
Ja som sa zámerne vyhýbal diskusii alebo téme o privatizácii. My sme teraz neotvárali tú tému, my hovoríme o predaji 49-percentného podielu. Ale som si pozeral materiály, čo sa týka predaja Slovak Telekomu v roku 2000. Zároveň všetci hovoríme, že sme privatizovali 51 % a predali sme 51 % za 1 mld. Ale z dokumentov to vôbec nie je pravda. My sme predali za 600-tisíc 38 %, 400-tisíc bolo navýšenie základného imania, kde štát nenavyšoval, to znamená, že my sme predali 38 % za 600 mil. s tým, že Deutsche Telekom získal 100 % vlastníctva v tejto spoločnosti. Ja by som to prirovnal možno k tomu, že dneska sa vezieme v jednom luxusnom aute, kde nemáme volant, možno už dneska nemáme ani tú rezervu, to znamená, že my to nevieme ani riadiť, a keby sa stala dajaká havária, tak my ani to koleso si nevieme vymeniť. Takže štát je dneska v tej pozícii, keď reálne nemá dosah na riadenie tejto spoločnosti. Ten 49-percentný podiel je dneska v hodnote možno 10 – 15 %, čo sa týka reálneho riadenia tej spoločnosti, možno ani to nie je, nevieme sa dostať k dividendám, nevieme ovplyvniť chod tejto spoločnosti. Preto ja ako minister hospodárstva som navrhol, že je efektívnejšie toto aktívum vymeniť možno za iné aktívum alebo finančné prostriedky použiť na niečo úplne iné. My sme sa zhodli aj s ministrom financií, keby tie prostriedky z výnosu z predaja boli len v správe ARDAL-u, ktorý spravuje dlh štátu, tak by sme efektívnejšie využili tieto prostriedky, ako ich dneska mať umŕtvené v Slovak Telekome.
Ja nie som odborník na kapitálový trh, a preto si aj nedovolím dneska prejudikovať, aký bude výnos z tohto predaja, pretože keď sme sa rozhodli, že ideme tu predajom na kapitálovom trhu, ten kapitálový trh vygeneruje cenu. A je to najtransparentnejšia cesta, akým spôsobom sa môžeme dostať k cene.
Ja nevylučujem ani tú možnosť, že príde Deutsche Telekom, ktorý v akcionárskej zmluve, ktorá je podpísaná, má predkupné právo, ale dneska je ešte skoro o tom hovoriť. Máme pred sebou ešte strašne veľa práce, čo je spojené s procesom IPO, pričom ešte stále sa môžu zmeniť pomery na trhoch, môže sa zmeniť situácia v Telekome, Deutsche Telekome, môže prísť k úplne inej situácii. Takže máme my ešte stále možno mesiac a pol na to, aby sme tie svoje rozhodnutia dajakým spôsobom korigovali alebo menili, ale som všeobecne spokojný s tým, že nikto by proces IPO nespochybňoval, pretože naozaj iný systém transparentnejší nie je.
My keď sme sa rozhodli, že ideme týmto procesom, tak sme si nechali poradiť renomovanými investičnými bankami, ktoré majú skúsenosti na trhu. Dneska je to Citibank a J. P. Morgan, ktoré realizovali podobný predaj či už v Chorvátsku, v Maďarsku, v Slovinsku a v podobných krajinách, preto je úplne logické, že v tomto regióne majú skúsenosti. A odtiaľ nám stanovili ten proces, aký je od podpisu memoranda, potom ďalší proces, ktorý nasleduje, ktoré musia urobiť či už Slovak Telekom, či už potom osloviť investorov, spísanie nejakého projektu a ďalšie upísanie do kníh. To je celý proces, ktorý vyžaduje kapitálový trh. To nám niekto radí.
Do dnešného dňa všetky tie dokumenty, ktoré boli spojené s IPO, nie sú v žiadnom utajenom režime, nič v tých dokumentoch nie je tajné, to všetko je napísané v memorande, ktoré je zverejnené na stránke či už ministerstva hospodárstva alebo Fondu národného majetku. Je tam dividendová politika, ktorú sa zaviazal Deutsche Telekom realizovať v budúcnosti medzi 50 až 80 %. Takže odpoveď na otázku pána poslanca Miškova je, že je to zakotvené v memorande, ktoré musí byť spísané tesne pred tým, ako sa spustí celý ten proces IPO. Preto ja dneska naozaj nechcem hovoriť o tom, aký bude ten výnos. Samozrejme, je záujmom všetkých a je to záujmom aj tých investičných bánk, aby bol ten výnos čo najvyšší, pretože sú zainteresované na tom výnose. Takže asi nebude logické, aby znížili cenu spoločnosti, práve budú, naopak, mať záujem, aby dotlačili Deutsche Telekom a Slovak Telekom k takým opatreniam, ktoré by zvýšili hodnotu tej spoločnosti, pretože výnosy tej spoločnosti alebo výnos investičných bánk sú závislé aj to fitchko je závislé od celého toho výnosu. Takže pri takom procese, aký je v zákone č. 92/1991 Zb., že najprv to musí vláda schváliť, následne to musí schváliť alebo zobrať na vedomie parlament, potom tam musia nastať ďalšie procesy, ktoré pôjdu do vlády, nemám informácie o tom, že by žiadny dokument, ktorý by mal byť k tomu prijatý, bol v utajenom režime. Takže ja verím tomu, že v krátkej dobe prídeme relatívne k dobrému výsledku.
A to, ako ďalej budú použité finančné prostriedky, už je diskusia potom pre ministerstvo financií, ktoré spravuje financie v tomto štáte. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, dámy a páni, na dve minúty k prerušenému rokovaniu k tomuto bodu programu od včera večera od rána som čakal, na túto chvíľu, už som päťkrát zabudol, čo som chcel povedať, ale urobil som si aj krátke poznámky.
Dámy a páni, platíme vysoké dane a odvody, hovorí o Slovensku OECD vo svojej analýze nášho dňového systému a trhu práce. To je hlavný problém, ktorý nám vyčíta OECD. A na najbližšie roky nám odporúča znížiť zaťaženie práce, to znamená nižšie dane a odvody aj pre firmy aj pre zamestnancov. A to isté si myslí aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií, ktorý spolu s OECD na tejto analýze pracoval.
Odporúčanie OECD už vláda urobila, keď sme zaviedli odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch pre nízkopríjmových zamestnancov. Platí to od začiatku tohto roka.
Podobne sme zaviedli úľavu na odvodoch pre dlhodobo nezamestnaných. Keďže ale nezamestnanosť je u nás stále veľmi vysoká a ľudí bez práce dlhšie ako rok je u nás dvakrát viac, ako je to priemere Európskej únie, mali by sme pokračovať v reformách. A práve náš návrh, ktorý predkladám s kolegom Přidalom je jednou z tých možností, ako to môžeme urobiť, zníženie daní spojené so starostlivosťou o nezaopatrené deti je zabitie dvoch múch jednou ranou, ako sa na Slovensku hovorí, že znížime na jednej strane dane a zároveň zvýšime spravodlivosť v našom daňovom i dôchodkovom systéme.
O tom druhom, teda ako to navrhujeme v dôchodkovom systéme, budem hovoriť pri nasledujúcom bode.
Ďakujem za podporu tohto návrhu alebo ponúkam inšpiráciu k vašim legislatívnym iniciatívam.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi ako spravodajcovi, aby som zhodnotil rozpravu a vyjadril sa k nej.
V prvom rade chcem poďakovať jedinému vystupujúcemu v rozprave, pánovi kolegovi Kuffovi. Naozaj správne vystihol zmysel návrhu mojich kolegov Brocku a Přidala, ktorí navrhujú to, aby opätovne manželia boli znova daňovo posudzovaní spoločne, oni naozaj ak sú manželmi, vo väčšine prípadov žijú v spoločnej domácnosti, majú spoločné výdavky. Nie je dôvod na to, aby vláda, sociálna vláda istôt zobrala možnosť odpočítať si odpočítateľnú položku na manžela alebo manželku, ak ju teda oni nevyužijú, lebo napríklad sú invalidnými dôchodcami alebo ich príjem je veľmi nízky. To je prvý zásadný bod v navrhovanej úprave, v navrhovanej novele.
A druhý, z môjho pohľadu ešte zásadovejší bod, ktorý ste, pán kolega Kuffa, zvýraznili, je, znova to kolegovia z KDH navrhujú, aby mali možnosť pracujúci rodičia mať odpočítateľnú položku na každé nezaopatrené dieťa. Týmto spôsobom chce KDH navrhnúť možnosť, aby na Slovensku boli podporovaní tí ľudia, ktorí sú zamestnaní, ktorí pracujú, a aby tí, ktorí majú nezaopatrené dieťa, mohli si na každé nezaopatrené dieťa uplatniť odpočítateľnú položku.
Sme presvedčení, že toto je správna forma, ako robiť prorodinnú politiku v štáte.
A takáto navrhovaná úprava ak by náhodou teda neprešla v tejto snemovni, bude základom nášho programu, pevne dúfam, aj vládneho programu, ktorý bude KDH uplatňovať, aby na Slovensku sa viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, vážení kolegovia a kolegyne, predkladám s kolegom Alojzom Přidalom tretí návrh v sérii týchto sociálnych návrhov. Tentoraz je to novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Náš návrh je rovnako reakciou na nepriaznivú sociálnu situáciu niektorých skupín občanov, ktorá nie je spôsobená ich nedostatočnou aktivitou, ale zlé nastaveným sociálnym systémom a legislatívou, ktorá je nespravodlivá najmä voči rodinám s viacerými deťmi.
Návrh umožňuje predčasný odchod do dôchodku všetkým poistencom, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky a ktorí zároveň splnili podmienku minimálnej doby poistenia 15 rokov, bez ohľadu na dosiahnutú výšku sumy predčasného starobného dôchodku. Navrhované riešenie umožní, aby poistenci s nižšími príjmami mali stabilný príjem, a to aj v prípade, ak nedosiahnu požadovanú hranicu príjmu, t. j. 1,2-násobok sumy životného minima.
Ďalším návrhom tejto novely je aj zníženie poistných odvodov. To je to, čo nám práve tá analýza OECD odporúča ako jedno z dôležitých opatrení pri boji aj s nezamestnanosťou a, ja si myslím, aj v boji s chudobou. V tomto návrhu sa navrhuje znížiť poistné odvody zamestnancom a čiastočne aj zamestnávateľom, znižujú sa poistné odvody na starobné poistenie poistencovi na každé nezaopatrené dieťa o jeden percentuálny bod. To znamená, dnes zamestnanec cez svoju výplatnú pásku má odvody na svoje starobné poistenie 4 % z hrubej mzdy, zamestnancovi, ktorý má jedno dieťa, tieto odvody 4-percentné by sa znížili na 3 %, kto má štyri deti, by sa mu znížili na nulu, ale to neznamená, že by sa neodvádzali prostriedky na účet dôchodkový, pretože zároveň zamestnávateľ odvádza 14 %, no pri tom, kto má viac detí ako štyri, tak by sa znižovali tieto poistné odvody aj zamestnávateľovi. A v istom zmysle by to bola vlastne výhoda tohto rodiča, ktorý má viac detí, že by bol v tomto zmysle alebo v tomto duchu lacnejší z hľadiska nákladov alebo z hľadiska ceny práce pre zamestnávateľa, ktorý by takéhoto rodiča zamestnal. Rodiny týmto opatrením získajú zvýšenie svojho príjmu rádovo 10 eur na mesiac a dieťa, čo môže výrazne prispieť k zlepšeniu sociálnej situácie rodín s deťmi a tiež k zvýšeniu domácej spotreby.
Preto navrhovaná úprava bude mať dopad na verejné financie. Bude znamenať zníženie príjmov Sociálnej poisťovne v roku 2015, odhadujeme to v tomto roku na 80 mil. eur a v nasledujúcich rokoch na 120 mil. eur. Na druhej strane sa tým zvýšia príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu aj vyššej domácej spotreby.
Navrhovaná právna úprava bude mať priaznivý vplyv na sociálnu situáciu rodín s deťmi, zníži náklady zamestnávateľov, priaznivo ovplyvní i podnikateľské prostredie, i rast zamestnanosti, čo v konečnom dôsledku povedie k rastu príjmov aj štátneho rozpočtu, aj Sociálnej poisťovne.
Návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za vašu pozornosť aj podporu tohto návrhu.