48. schôdza

Rovnako sa pripájam k tomu a chcel by som oceniť, možno pochváliť poslancov KDH, či návrh, ktorý predchádzal tomuto návrhu alebo tento návrh sa dá jednoznačne privítať. A dúfam, že, alebo chcem veriť tomu, že sa nám podarí, ak to dnes neprejde, presadiť zmenu fungovania samospráv z oboch zamýšľaných návrhov tak, aby boli v praxi.
Ja si osobne ale myslím teraz, že tieto návrhy, vládna strana možno sa demaskuje, podporiť nebude, alebo asi sa môžem kvalifikovane domnievať, že im tento súčasný stav, ktorý máme, vyhovuje.
A šiel by som, pán poslanec Zajac, možno omnoho ďalej, ak máme hovoriť o tom, že samosprávy sú zastupiteľské demokracie. Ja by som si vedel predstaviť aj to, že kandidáti, ktorí kandidujú v samosprávach, by vedeli, že ak v sobotu prebehnú voľby, musia sa zísť ako nové zastupiteľstvá hneď v pondelok, aby mohli uplatniť svoju kontrolnú právomoc voči dosluhujúcemu starostovi, a preto nielen 30 dní, to, čo teraz navrhujeme, alebo navrhujete, ale hneď by sa nové zastupiteľstvo, aby mohlo uplatniť svoju kontrolnú právomoc voči dosluhujúcemu starostovi, zišlo v pondelok a tým pádom by kontrolovalo to, čo má robiť. Ľudia, ktorí získali mandát, by sme predišli mnohým veciam, kde si ako keby odchádzajúci a nový starosta vybavujú účty cez majetok obcí, cez nastavovanie parametrov, ktoré veľmi znepríjemnia situáciu novo nastupujúcej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom, ktorí na mňa vlastne pozitívne reagovali. Naozaj, pán kolega Viskupič, dneska je to možnosť do 30-tich dní, čiže starosta môže aj na druhý, tretí deň zvolať nové zastupiteľstvo. Naozaj, má to enormne stúpajúcu tendenciu, že to starostovia, primátori, ako pán kolega Novotný povedal, ktorí neboli zvolení, ak využijú túto drobnú medzeru v zákone a posunú to ustanovujúce zastupiteľstvo o dva týždne a tým pádom sú aj dlhšie vo funkcii, nechcem povedať, že ešte aj plat za december plný zoberú. A tých prípadov je enormne veľa. Preto s tým prichádzame.
A naozaj, aj ja som bol na tom zastupiteľstve v Trebišove. Neskutočné vášne, emócie tam boli aj preto, že predchádzajúci primátor nezvolal do toho 15. decembra, ale až 2. januára a medzitým sa diali tie veci, o ktorých rozprával aj kolega Abrhan vo svojom návrhu zákona. Podpisujú sa zmluvy, pracovné zmluvy, zaťaží sa nový primátor, zastupiteľstvo zmluvami na štyri roky, podpíšu sa ešte stavebné zákazky, podpíšu sa zlaté padáky.
Takže preto chceme v tom urobiť poriadok. A presne, ako hovoril pán kolega Radošovský, malo by to platiť pre všetky úrovne, od komunálnej úrovne, cez vúckársku až po Národnú radu. Vie si niekto z vás predstaviť situáciu, že po voľbách do Národnej rady bude ešte schôdza predchádzajúcej Národnej rady, ktorá bude rozhodovať o tom, že sa zvolí rozpočet, napríklad? Viete si toto predstaviť, čo by sa dialo v celej republike? A toto sa deje na komunálnej úrovni. Preto prichádzame s týmto návrhom zákona do 30-tich kalendárnych dní a musí to byť ustanovujúce.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. A nie je treba, myslím si, rozprávať už veľa, pretože aj dôvodová časť bola obsiahla. Aj vystúpenia, ktoré tu odzneli, či už v rozprave alebo vo faktických, definovali vlastne tento návrh ako naozaj potrebný, maximálne apolitický, pretože netrčí z toho nejaký politický záujem, a práve naopak. Je tu jasný záujem dať jasné pravidlá aj samospráve, lebo je to tak isto súčasť verejnej správy a práveže je najbližšie k občanom, tak o to viac.
Zaznela tu aj malá inšpirácia možno do budúcnosti, pretože reálne to nie je len tak, že odchádzajúci starosta má nárok na plat v decembri, ale podľa platných pravidiel dokonca aj v januári. Ale nemyslím si, že by práve tento argument mal byť tým motívom na to neskoršie zvolávanie. Možno tie iné okolnosti, ktoré tu už aj boli naznačené, možno tie sú motívom. Ale tu zákon by nemal riešiť nejaké špekulácie, ale práveže mal by pružne a prakticky reagovať na to, čo sa deje vo vývoji tej-ktorej oblasti štátu, tak ako teraz je to v samospráve.
Zároveň by som chcel kolegom, ktorí sú tu, aj tu nie sú, aj nejako ukázať, že naozaj vidno, podľa môjho názoru, že tento návrh robili poslanci, ktorí majú skúsenosti so samosprávou. Ak pozriete konkrétny už paragrafový návrh znenia novely, tak je stručný, je maximálne výpovedný a minimálne zasahuje do konštrukcie jestvujúceho zákona. Takže ak bude novela schválená, tá prehľadnosť bude veľmi jednoznačná. Preto aj ja odporúčam, aby pri hlasovaní tento návrh dostal podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Cieľom novely zákona o obecnom zriadení je riešiť dve skutočnosti. Po prvé situáciu, keď obec nemá zvoleného hlavného kontrolóra a po druhé riešiť konflikt záujmov v prípade, keď poslanec funguje v rozpočtových a v príspevkových organizáciách zriadených obcou. Keďže hlavný kontrolór je veľmi dôležitý orgán samosprávy, ktorého úlohou je nezávislá kontrola dodržiavania zákona o hospodárení obce, mala by mať každá obec záujem túto funkciu obsadiť. Hlavný kontrolór môže zabrániť mnohým pochybeniam, ktoré môžu viesť ku škodám na majetku obcí, k porušovaniu zákonov alebo obecných nariadení a pravidiel.
Obecné a mestské zastupiteľstvá volia hlavných kontrolórov na šesťročné funkčné obdobie, avšak podľa odhadov je až 10 % obcí bez hlavného kontrolóra. Obec môže byť bez hlavného kontrolóra v prípade, ak sa do volieb neprihlási žiaden záujemca, obecné zastupiteľstvo nikoho nezvolí, alebo voľbu kontrolóra vôbec nevyhlásia. V každom prípade je to nežiaduci stav, keďže obce spravujú nemalé verejné zdroje a preto je výkon účinnej kontroly pre riadne fungovanie miestnej samosprávy mimoriadne dôležitý.
Jednoduchým a efektívnym riešením prípadu, keď sa obciam do zvolenia hlavného kontrolóra nechce, alebo sa nenájde záujemca, je dočasné ustanovenie hlavného kontrolóra. Návrh novely zákona danú situáciu rieši tak, že v takýchto prípadoch dočasne ustanoví hlavného kontrolóra obci Najvyšší kontrolný úrad spomedzi svojich zamestnancov. Samozrejme, jeho mzdu refunduje NKÚ samotná obec. Takto ustanovený hlavný kontrolór bude vykonávať štandardnú prácu hlavného kontrolóra až do momentu, kým si obec nezvolí vlastného hlavného kontrolóra.
Samozrejme, v prípade veľmi malých obcí nie je nevyhnutné, aby ustanovený hlavný kontrolór pracoval v obci na plný úväzok. Týmto riešením sa zabezpečí kontrola v každej obci a v prípadoch, kde sa obce chcú kontrole vyhnúť tým, že nikoho nezvolia, alebo voľby nevyhlásia, im takáto kalkulácia nepomôže. Tento návrh novely by teda v dobrom slova zmysle motivoval obce splniť si svoju zákonnú povinnosť, aby sa tak vyhli ustanoveniu hlavného kontrolóra zo strany NKÚ.
Druhým cieľom novely zákona je zabezpečiť nezávislosť poslanca obce od starostu obce, keďže dnes môže byť poslanec štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou obce alebo zamestnancom takejto spoločnosti, čím sa stáva priamo závislým na starostovi obce. Podľa platného právneho stavu je funkcia poslanca obecného zastupiteľstva nezlučiteľná s funkciou starostu, zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou.
Dnes však poslanec môže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou obce alebo zamestnancom takejto spoločnosti. V takomto prípade, keďže ide o výkonné pozície, ktoré sú pod gesciou starostu alebo primátora, nie je zabezpečená nezávislosť poslanca od starostu. Tento problém rieši predložený návrh novely zákona, ktorého cieľom je zvýšiť nezávislosť obecného zastupiteľstva a jeho poslancov.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem opäť za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 1446. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v stručnosti predstavil zámer predkladanej novely zákona o obecnom zriadení. Hlavným cieľom tejto novely je posilniť právo verejnosti na informácie uzákonením jej prístupu na rokovania mestských a obecných komisií. Áno, rokovania obecných zastupiteľstiev sú už dnes podľa zákona verejné. Podľa zákona si obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať svoje poradné orgány, teda komisie.
Z logiky veci vyplýva, že keď si obecné zastupiteľstvo, ktoré je verejné, zriadi nejakú komisiu, tak aj rokovanie tejto komisie by malo byť verejné. V podstate komisia prerokováva veci, ktoré neskôr idú na rokovanie obecného zastupiteľstva. Keďže však sú aj primátori, ale aj poslanci, ktorí túto základnú logiku ako keby nevideli, alebo nechcú vidieť, je potrebné to napísať čierne na bielom, aby nikto už v budúcnosti nemohol blokovať a rôznymi obštrukciami torpédovať účasť verejnosti na rokovaniach komisií.
Predložený návrh zákona tiež reaguje na trend otvárania sa samospráv verejnosti. V súčasnosti má verejnosť stále relatívne obmedzený priestor na informácie o živote samosprávy, nakoľko značná časť agendy je obvykle prejednávaná práve v komisiách. Aj napriek evidentnej spoločenskej objednávke na zabezpečení informovanosti verejnosti, napríklad o posudzovaní stavebných objektov, procese prideľovania mestských bytov a tak ďalej, nie sú zastupiteľstvá schopné alebo ochotné primerane reagovať a v súlade s ich výlučnou právomocou zakotviť, teda chceme verejnosť, účasť verejnosti na rokovaní príslušných komisií. Návrh novely zákona posilňuje právo verejnosti na informácie tým, že bude mať zo zákona nárok na prístup na rokovania komisií. Zároveň však návrh zákona potvrdzuje doterajšiu rovnováhu medzi potrebou zabezpečenia ochrany informácií chránených osobitnými predpismi a právom verejnosti na informácie. Návrh zákona tým obmedzuje priestor pre uplatňovanie svojvôle vo vzťahu k prístupu verejnosti na informácie. Navrhované znenie teda zakotvuje, že rokovania komisií sú verejné.
Ochrana informácií chránených podľa osobitných predpisov ako pri rokovaniach zastupiteľstva ostáva zachovaná aj pri rokovaniach komisií. Potreba ochrany informácií chrániť ich podľa osobitných predpisov nemôže byť dôvodom na vylúčenie verejnosti v prípade, ak je predmetom rokovania napríklad použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny, iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec, alebo nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do užívania iným osobám. V uvedených prípadoch je nutné voliť iné prostriedky zabezpečenia ochrany informácií chránených podľa osobitných predpisov.
Tento návrh malej novely podporujú aj viacerí starostovia a primátori, spomeniem napríklad primátorku Zvolena, primátorku Lučenca, primátora Trenčianskych Teplíc alebo primátora Trnavy. A tento návrh teda podporuje právo občanov na informácie a tiež zužuje priestor na svojvôľu niektorých komunálnych politikov voči verejnosti. Myslím, že je v záujme všetkých občanov Slovenska, aby bol prijatý a preto si aj dovoľujem požiadať o jeho podporu, pretože kabinetné rozhodovanie o verejnom majetku sa v slovenských mestách opakuje pričasto. Som tiež presvedčený, že túto novelu zákona, takáto novela zákona poskytne, poskytuje občanom zákonnú záruku verejnej prístupnosti rokovaní komunálnych komisií.
Pani predsedajúca, ja som skončil.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 1450. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý prakticky predkladáme v poradí už štvrtýkrát a ktorý má za cieľ eliminovať už veľmi známy a dobre medializovaný problém, keď spoločnosti, ktoré boli úspešné vo verejnom obstarávaní, realizujú verejné zákazky, my ich takto nazývame - generálni dodávatelia - často arogantným spôsobom neplnia svoje finančné záväzky voči svojim subdodávateľom, ktoré sú obyčajne malé firmy, živnostníci, ktorí participujú na dodávkach tovarov, stavebných prác alebo služieb. Subdodávatelia sa, ktorých sa to dotýka, sú to už spomínané malé firmy alebo živnostníci, kvôli zlej platobnej disciplíne tohto úspešného uchádzača alebo generálneho dodávateľa sa často dostávajú do existenčných problémov. Máme možnosť dennodenne vnímať a počúvať tie príbehy, ktoré sa spájajú so živnostníkmi, malými podnikateľmi, ktorí nemajú zaplatené za svoje služby a dostávajú sa skutočne, nielen seba, ale aj svoje rodiny do vážnych existenčných problémov.
Žiaľ, keďže som už spomínal, že sme tento návrh zákona predkladali trikrát a vládni poslanci ako keby si neuvedomovali závažnosť tejto situácie, na druhej strane ja tak isto vítam, keďže v poslednom období mnohí ďalší kolegovia z opozície prichádzali s návrhmi, ktoré súvisia s týmto problémom neplatenia faktúr a tým sa vlastne vytvára ten problém druhotnej platobnej neschopnosti, čo znamená, že tie firmy, tí dodávatelia, subdodávatelia, ktorí nedostanú zaplatené, často nemôžu platiť svojim subdodávateľom a ten kolotoč v podstate sa šíri ďalej a v konečnom dôsledku na Slovensku vzniká situácia, tak ako kedysi na začiatku 90. rokov, keď nikto nevie, kedy kto mu zaplatí a takéto podnikateľské prostredie je neúnosné. A potom sa nečudujem, že, že správa Európskej komisie hodnotí podnikateľské prostredie na Slovensku v rámci krajín Európskej únie medzi najhoršie.
Záujmy veľkých spoločností, často sponzorov vládnej strany reprezentované predovšetkým doma, dostatočne medializovanými spoločnosťami ako je Váhostav, Doprastav, sú postavené nad záujmy tisícov malých firiem a živnostníkov a tieto sú skutočne exemplárnym prípadom toho, ako aj spoločnosť s vážnymi finančnými problémami, spoločnosti s vážnymi finančnými problémami, ktoré som spomínal - Váhostav a Doprastav - môžu vyhrať ďalšie verejné zákazky. Tieto spoločnosti sú prakticky absolútne nelikvidné už predtým, ako idú do súťaže, pretože nie sú schopné plniť svoje záväzky voči iným subdodávateľom z predošlých verejných zákaziek a nemusia to byť samozrejme len verejné zákazky, ale vôbec vo všeobecnosti, a predstavte si, že tieto spoločnosti môžu vyhrať verejnú súťaž. To hádam sa môže stať iba na Slovensku.
A potom vznikajú tieto problémy, ktoré som už spomínal. Nebudem samozrejme nejak sa toho veľmi výrazne dotýkať, pretože to už opakujeme veľakrát a či je to zákon o ochrane subdodávateľov alebo zákon alebo novela zákona o DPH, kedy dodávateľ musí zaplatiť skôr, než dostane platbu od odberateľa, daň z pridanej hodnoty štátu a štát je v podstate uspokojený, len problém je v tom, že nie je uspokojený ten, kto to vyrobí, nejaký tovar, alebo teda dodá nejaký tovar, vyrobí nejaký produkt, dodá ho, alebo prácu alebo stavebné práce alebo služby a nedostane, samozrejme, za to zaplatené.
Vláda ústami už ministra Počiatka, ktorý zo začiatku mal na starosti túto agendu, už veľakrát proklamovala, že príde s takýmto návrhom zákona, ktorý bude vraj komplexný a bude lepší, ako ten, ktorý predkladáme my. Žiaľ, doteraz žiadny takýto návrh sme nevideli. Rovnako aj minister Borec potom neskôr, minimálne rok pred, nám tiež povedal, že bude tento problém riešiť. Doteraz nevidíme návrh žiadneho riešenia a tento problém v podstate sa kopí, dokonca sa zhoršuje a ďalšie a ďalšie rodiny prichádzajú na dlážku, resp. sú v exekúciách a v podstate prichádzajú o svoj majetok a skutočne sú to strašné, sú to v skutočnosti so strašnými sociálnymi dopadmi.
Teraz by som sa chcel v krátkosti vlastne dotknúť tej obsahovej stránky tohto nášho návrhu. Tento dáva vlastne možnosť prostredníctvom verejných obstarávateľov intervenovať do procesu v rámci verejných projektov. Verejní obstarávatelia preto, pretože v podstate zastupujú tie verejné zdroje, štátny záujem a oni by mali vlastne potom kontrolovať, či tie toky, ktoré prichádzajú od verejného obstarávateľa až ku poslednému dodávateľovi, subdodávateľovi, sú transparentné a samozrejme, či nie sú z časového hľadiska zbytočne omeškávané, alebo dokonca zastavené. Aby sme chránili subdodávateľov, navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača, čo je vlastne ten generálny dodávateľ, aj subdodávateľov. Stanovujeme povinnosť pre úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, ktoré sú odvodené a naviazané na platobné podmienky dohodnuté v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Zjednodušene povedané, platobné lehoty sú odvodené od doby, kedy úspešný uchádzač dostane na účet finančné prostriedky od obstarávateľa a od tej doby sa v podstate rátajú všetky lehoty, ktoré, ktoré sú viazané v podstate až na tých posledných subdodávateľov v rámci tohto reťazca.
V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ si svoje povinnosti preukázateľne splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi na každej úrovni reťazca subdodávok informovať o tejto skutočnosti verejného obstarávateľa. Ak potom napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač alebo iný subdodávateľ v reťazci subdodávok dotknutému subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh ustanovuje lehotu šiestich mesiacov. Je dôvod, aby úspešný uchádzač alebo iný dlžný subdodávateľ stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Taký subjekt stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky.
V tomto prípade by aj takéto spoločnosti, ako Váhostav a Doprastav, ak by ten zákon bol platil už pred troma rokmi, už by neboli na našej podnikateľskej scéne, to vám garantujem. Čiže tento náš návrh zákona by elegantne vyčistil toto prostredie, ktoré tu funguje tak falošne a tak arogantne a myslím si, že čím skôr to urobíme, tým lepšie preto, aby na Slovensku skutočne by sme mohli hovoriť o nejakom primeranom podnikateľskom prostredí. Žiaľ, vláda s premiérom Robertom Ficom zrejme o takýto krok nemá záujem, pretože samozrejme, za týmto všetkým sú záujmy konkrétnych podnikov, sponzorov vládnej strany.
Chcem vás preto, vážení kolegovia, požiadať, a predovšetkým kolegov zo SMER-u, aj keď momentálne je tu jeden, aspoň jeden reprezentant, čo som rád, no horšie by bolo, keby tu nebol žiadny, ale ja verím, že aj prostredníctvom médií sa dostane takáto informácia, aby si uvedomili, čo všetko konajú, alebo ako konajú, keď nepodporujú takéto návrhy. Ja by som nemal absolútny problém, a to som hovoril tak ministrovi Počiatkovi zo začiatku ešte, keď sme dávali prvýkrát, respektíve aj, aj ministrovi Borecovi, aby si osvojili tento návrh zákona. Dokonca minister Borec mi sľúbil, respektíve komunikácia prebehla asi v tom zmysle, že, že je ochotný si osvojiť niektoré časti z nášho návrhu a že určite príde s konkrétnym návrhom, ktorý bude riešiť podľa vás, ako obyčajne ministri vládnej strany to potom ospravedlňujú komplexnejšie, s komplexnejším návrhom, čo sa, žiaľ, takmer nikdy nestane.
Takže chcem vás, vás, vážení kolegovia, nielen z opozície, ale aj teda z vládnej strany, poprosiť, aby ste zvážili túto situáciu, ktorá je už neudržateľná v mnohých prípadoch, okrem toho, že skutočne sa tie rodiny tých živnostníkov alebo malých podnikateľov dostávajú do vážnych sociálnych problémov. Ja som zachytil, to som dostal včera tak sprostredkovane, neviem to overiť, aleže sú tu už za tým aj samovraždy a podobné záležitosti. Sú to skutočne vážne sociálne dopady na tieto rodiny, nehovoriac o tom, že v podstate takýto subjekt, ktorý nedostane zaplatené, už som to spomínal na začiatku, v rámci druhotnej platobnej neschopnosti vlastne robí problémy aj iným, či už subdodávateľom alebo v naviazanosti v podstate možno aj na konečných odberateľov aj, aj takým, aj takýmto subjektom.
Takže toľko v súvislosti s uvedením tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť, teším sa na vaše reakcie a u pánov poslancov zo SMER-u skôr na podporu potom pri hlasovaní v utorok.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 406 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1437.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, teda pomôcť naozaj tým, ktorí sú slabší, ktorí tam ťahajú za kratší koniec a keďže SMER je vláda istoty, a ja verím, že chce istoty aj pre tých živnostníkov, ktorí sú v tom reťazci ako skoro poslední, takže vyjde v ústrety a tento návrh zákona podporí, alebo teda si ho osvojí a podá ho ako svoj vlastný návrh. Ale bolo by dobré, keby to bolo čo najskôr.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky bol výbor teda pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore, aby bol návrh zákona prerokovaný do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, je potrebné k tomu vystúpiť preto, kvôli aj samotnému návrhu samozrejme, a poviem prečo, ale aj trošku procesne. Ja sa tým procesným stránkam budeme venovať.
Prebieha rokovanie parlamentu. Neviem, koľkáta je to schôdza presne, (reakcia z pléna) 48. schôdza, je rokovací deň, je piatok, je jedna hodina a dovoľte, aby som ľuďom kvôli záznamu a dokumentácii oznámil, že v rokovacej miestnosti sa nachádza jeden, opakujem jeden, keby som to písal, tak to vypíšem slovne, jeden poslanec za vládnu stranu. Vážení občania, ešte raz, je piatok, je rokovací deň, berieme cca 3-tisíc euro výplatu, je piatok, jedna hodina, z 83 poslancov tu je jeden. Jeden poslanec za SMER a on tu nie je preto, nechcem sa ho dotknúť, že tu chce byť, ale preto, že naňho vyšla služba. Keby nevedeli, že existuje taký inštitút, že všeobecný súhlas, lebo predsedajúca by mohla dať všeobecným súhlasom, že skončíme schôdzu, tak on je tu na to, aby vykríkol, že nedáva všeobecný súhlas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Teraz vás poprosím, pán poslanec, k predmetnému zákonu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dopĺňam informáciu, pribudla ďalšia poslankyňa SMER-u. Čiže kvôli korektnosti korektne opakujem, na 48. schôdzi na rokovacom dni v piatok o 13.00 hod. sa na rokovaní zúčastňujú dvaja poslanci za stranu SMER. Berieme cca 3-tisíc euro mesačne. To je presne prístup SMER-u k rokovaniu, ale aj k celej problematike. K celej problematike, o ktorej teraz rozprávame. Ochrana subdodávateľov.
A dovolím si aj takú malú poznámku, teraz vstalo z popola veľa "Božích bojovníkov", ktorí idú teraz chrániť a treba oceniť, čo treba oceniť, treba oceniť.
Pán kolega, kedy ste vraveli, že, myslím, v 2012 ste to už predkladali? (Reakcia z pléna.) A to treba povedať. Viete, teraz je toľko, ježíš, už človek ani nestíha sledovať, koľkí zrazu bojujú, ale korektne treba uznať, že tento návrh tu už nebol raz, koľký je tu krát? Tretíkrát? (Reakcia z pléna.) Štvrtýkrát je tu tento návrh. Čiže inač to svedčí aj o určitej úprimnosti, hej, aj o určitej, by som povedal, konzistentnosti záujmu. Nie účelovosti záujmu. Lebo teraz je nás veľa bojovníkov, no už tak to zvykne byť. Ale prečo to aj hovorím?
Hovorím to aj preto, že naozaj, ak v 2012 tento zákon tu bol predložený, tak my sme mohli veľa veciam predísť. Veľa rodín mohlo si žiť o niečo lepšie a o tom my rozprávame. To, čo sa teraz deje na Slovensku, to barbarstvo, to chrapúnstvo, to je obludné chrapúnstvo. Niekto zneužíva zákon o reštrukturalizácii účelovo. A my sme toho svedkom, ale na konci celého toho dňa, po celej tej reštrukturalizácii, to nieže všetci sme spokojní, že sme našli model, ako každý trošku vyhrá, trošku, nie, na konci toho dňa sú ľudia, ktorí majú problém a niektorí až fyzický problém, vôbec čo jesť, prosím vás. Niektorí to už riešia, aj ku mne sa to dostalo, že sa niekto obesil.
To sú, to nie je, že niekto nezarobí 5 miliónov, ale iba 4,5. Nie. To sú príbehy, že niekto nemá čo dať do hrnca, normálne nemá čo jesť. Koľkých vás to smerákov, to sociálnu, ja žasnem, koľkých vás to zaujíma? Dvoch. Dvaja poslanci za SMER si vypočujú to, o čom tu chcel predkladateľ hovoriť. A bude vás to, keby ste mali čo kúsok svedomia, aby vás to mohlo prenasledovať ako hriech, že to tu už bolo povedané, bolo, áno, a preberáte zodpovednosť. Máte jediné šťastie, že tento parlament nie je možno trestno-právne stíhať za rozhodnutia. Ja sa s tým stotožňujem, ale keby sa tento precedens prelomil, tak tu máme dokázateľne, že vy ste svojím nekonaním spôsobili škodu. Tak obludne, ako SMER kryje firmy, veľké stavebné firmy, to je bezprecedentná vec. Bez kúska hanby. Už sa neviete dočkať zajtrajšieho dňa, či vlastne, pardon, pondelka, keď už konečne z reštrukturalizácie už vyhlási to číslo a už potom, kedy, v utorok alebo v stredu premiér Fico zvolá tlačovku a povie: "A ideme im vykrútiť krkom." Ja to tipujem na budúci týždeň, že proste príde veľká reč veľkého vodcu, ktorý povie, že teraz koniec, lebo všetci naši už, čiže už teraz koniec.
Ľuďom to poviem, však to nie raz tu už zaznelo a nech to zaznie, však nech vedia, ono tá pamäťová stopa nejaká zostane. Reštrukturalizácia slúži na to, mala by slúžiť na to, že keď sa stane nejaká fakt vis major vec, ktorá bola aj často mimo moci toho človeka, povodeň, zemetrasenie, možno aj vojnový konflikt, niečo veľké, hrozné, nevedel ovplyvniť, nedostal zaplatené, tak áno, existujú možnosti, zákon je zložitý postup, na konci ktorého ho nechajú prežiť. Lebo sa zohľadňujú aj faktory, sociálne. Je tu dajme tomu výrobná fabrika. Keby Soták chcel reštrukturalizovať za to, že mu Rusi nezaplatili, tak tu nestojím, vám garantujem, lebo by sme zvažovali to, že je to fabrika, plní sociálne funkcie, že to má výrobný program a bolo to mimo jeho moci. Ale u nás nereštrukturalizuje Soták, u nás reštrukturalizujú obchodníci a kvôli obchodníkom sa tento zákon nerobil, kvôli obchodným spoločnostiam.
Tu u nás,reštrukturalizovali tunelári, dokonca to mali aj v názve. Však Váhostav bol predtým, bol nejaká tunelárska. U nás reštrukturalizujú tunelári. Zistili, že sa to dá a nezaujímajú ich tie kríže, čo po sebe nechajú. Tie kríže po tej ceste k ich úspechu ich vôbec nezaujímajú a SMER to kryje.
Oznamujem, updatujem znova informáciu, z dvoch poslancov SMER-u je tu znova už iba jeden. Pani Šedivcovú to ani nezaujímalo. Čiže to len kvôli záznamu, kolegovia, nehnevajte sa, za tie peniaze by ste tu, aspoň zopár by vás tu mohlo sedieť. Mení sa nám to zo sekundy na sekundu, opäť sú tu dvaja. Stále je to tragikomické, stále je to tragikomické, že z 83 jeden, resp. dvaja, na preskačku.
Ešte čo k tomu povedať, lebo sa nechcem veľa opakovať. Ale však niektorí možno nepočuli, možno to pomôže, keď to povie človek dvakrát. Až by jeden nepovedal, že sa to dá. Dá sa to. U nás firmy, ktoré sú obchodníkmi, ktorí pomaly ani nezamestnávajú, ktorých pridanou hodnotou je zmanipulovať súťaž a najať si, nahajrovať subdodávateľov, tak u nás reštrukturalizujú a ďalej sa zúčastňujú procesu. To znamená, očistení od dlhov. Zjednodušene povedané, neviem koľko má nakontrahované Doprastav, koľko má nakontrahované Váhostav do budúcnosti, ale prísne vzaté, tieto firmy prejdú procesom, nehovorme ani o reštrukturalizácii, očisty od dlhov, od svojich záväzkov, ktoré by mali zaplatiť, oni sa očistia od svojich záväzkov, otrasú sa a idú ďalej zarábať. Rozumiete, tento, politicky to kryje SMER, má to súvzťažnosti aj s naším právnym systémom, ale aj vôbec so spoločenským nadstavením, s mlčaním mediálnych domov.
To znamená, my umožníme niekomu zbaviť sa svojich dlhov legálne. To znamená, súd posvätí, že nemusí zaplatiť a idú ďalej zarábať, lebo majú ďalšie zákazky. Čiže Široký si povedal, no však ja nie som blbý, aby som ja teraz platil, keď môžem neplatiť. Obzvlášť, keď mám nakontrahovaných ďalších 100-150 miliónov eur a z toho by som sa musel deliť. No nebudem sa ja deliť. To by jeden neuveril, že sa to dá. To je celé, o tom to je.
Ale na konci sú niekde ľudia v Kežmarku, to už po celom Slovensku, tých prípadov je veľa a majú čo robiť a boja sa ešte, chudáci. Boja sa, lebo nevedia, čo s nimi bude. Dokonca sa boja aj niekde ísť ukázať, lebo sa boja, že ich niekto odfotí a že ešte ani to málo, čo v pondelok sa dozvedia, koľko ešte, že ani o to možno, ešte ani to možno nedostanú. Lebo aj s týmto, s touto emóciou sa tu začína pracovať a veľmi intenzívne. Ticho buď, ticho seď, nevieš čo, môže ešte, nedostaneš a my, ešte nevieš, čo my všetko budeme stavať. Všimnite si jemné obláčiky, čo vypúšťa firma Váhostav cez svoj mediálny dom a hovorí, že síce obchvat budú stavať Číňania, ale je vysoký predpoklad, že subdodávateľom bude Váhostav. Aký je odkaz veriteľom Váhostavu? Ticho seďte, budeme stavať obchvat ešte.
Viete, to je, je to sofistikované, ale v konečnom dôsledku je to to isté ako, keď vás okradne lopkár v trolejbuse. Je to, samozrejme, iná liga trošku, je to sofistikované, je to prešpekulované, má to veľké krytie, ale v princípe je to to isté. Historicky, ak vám niekto dodá tovar alebo službu, tak treba zaplatiť. Však to je, to je aj hriech, nech je to aj desatore, lebo to už je možno na úrovni nepokradneš, veď to nemôžte, veď on vám dodá tovar alebo službu, ktorú si vy objednáte. On vás nenanútil to zobrať, on si to objednal. Vy ste mu to doniesli. Podľa mňa nič jednoduchšie neexistuje, ako tento princíp - má dať, dal. A vidíte, aj tento princíp sa tu spochybnil a má krytie. SMER to kryje, SMER.
Po reštrukturalizácii SMER-u okrem toho, že firmy, ktoré reštrukturalizovali, ktorých nemrzia tie kríže po ceste, a to je už len znova len špecialitou nás. Hej, lebo keby sa to stalo možno niekde inde a možno sa aj stáva, tak ten človek prejde, by som povedal, aj svojím očistcom osobným, hej, že proste ho to niekde zabolí, niekde ho to zaštípe. U nás nie. U nás títo ľudia, ja nemám krv v očiach, ja nemám pomstu, ja len hovorím, ako je to možné. Ako je to možné, že vy nezaplatíte, neviem koľkým ľuďom a napriek tomu staviate svoje obchodné centrum? Ako je to možné, že niekto nezaplatí biedakom na Kysuciach, ktorí mu tam robili kúrenie a dostavuje si svoju haciendu na Bahamách? Ako je to možné? To sú legitímne otázky.
To sú legitímne otázky a ja by som sa ľuďom odporúčal na ne pýtať. Lebo oni nebudú mať nikdy dosť. Oni, keď zistia, že toto prešlo, pôjdu ďalej. Keď sa niekto spolieha, že bude po tomto pokoj, nebude potom pokoj. Keď zistia, že môžete orať na tých chrbtoch, tak povedia: "Ideme orať na tých chrbtoch. Pozri, však tým biedakom zoberieš z vrecka a tí nič nerobia, tí si nechajú. No tak poďme ešte raz." Ak si niekto myslí, že týmto to skončí, neskončí to.
Samozrejme, podporujem návrh zákona. Však toto ani nie je, že novela nejakého existujúceho, to je kompletne nový, nový zákon. To treba oceniť, aj kus roboty v tom spravenej. A o to viac mrzí tá ignorácia. O to viac mrzí to, že nikto z vládnej strany sa k tomu nevyjadrí, na čo by aj, hej?
Len viete, pán predkladateľ, u nás je v zásade problém urobiť takýto návrh zákona aj kvôli tomu, a myslím, že sme sa o tom bavili, ja si pamätám, keď ste to raz predkladal, ja som tu aj vtedy vystupoval, že oni tú ochranu subdodávateľov v iných krajinách sa snažia nejako riešiť, v Maďarsku, v Poľsku. Myslím, že v Maďarsku to majú tak, že musí vinkulovať banke v prospech subdodávateľa sumu, hej, že ktorú. No u nás to nemôže byť, to verte tomu, lebo to by vyzeralo veľmi smiešne, hej, že vyzeralo veľmi smiešne. Lebo keby bola, že zákazka (povedané so smiechom) zákazka za 100 miliónov, tak by vinkuloval možno 15, hej? Aj tie ešte nezaplatia. Potom by sa niekto legitímne pýtal, že kde je tých 85? Hej? Za tie tri baby v kancelárii. Čiže u nás toto asi nepôjde.
Čiže naozaj, čaká nás kus roboty, kus poctivej roboty a to chcem, s tým už končím, že toto treba oceniť, že niekto sa nezbadal teraz, lebo vyzerá, že z toho bude téma, možno, možno z toho bude téma, ale preto, že to naozaj hlboko a dlhodobo chcel.
Ďakujem pekne.