48. schôdza

Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul členom ústavnoprávneho výboru schôdzu ústavnoprávneho výboru o 12.00 hodine dnes. Ďakujem.

Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem za slovo. Ja chcem tiež pripomenúť schôdzu výboru pre sociálne veci o 12.30 hodine v miestnosti výboru.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Vy, čo neveríte Boha, aspoň verte v znamenia. Prosím vás, to je znamenie, dneska 15 % dali ste biedakom, živnostníkom, ktorí robili na stavbách, a neschválili ste zákon, ktorý by ich mohol ochrániť, to je znamenie, vážení, ste na ceste dole, sa môžete hanbiť celí, koľkí ste.

Pán poslanec Choma.

Výbor pre verejnú správu bude mať schôdzu o 12.30 hodine. Ďakujem.

Vyhlasujem krátku prestávku do 11.15 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj, budeme pokračovať ďalej v rokovaní o

správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2014.

Písomne do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, sú tu, hej, páni, dnes máme možnosť celkovo hodnotiť prácu našej ombudsmanky a konečne znovu to konštatovať, ako sme konštatovali minulý rok, ale dnes máme na to oveľa viacej dôkazov, konečne máme ochrankyňu verejných práv, ktorá je skutočnou ochrankyňou verejných práv občanov Slovenska. Rozumie tomu, čo robí, vie, čo má robiť, má všetky predpoklady a dnes môžeme konštatovať, že si aj získala rešpekt nielen občanov, ale aj niektorých inštitúcií.
V správe ako takej, je naozaj veľmi obsiahla, ja gratulujem a obdivujem, že aj s takým malým tímom dokážete toľkoto vecí sledovať, konečne nemáme správu o tom, koľko listov ste dostali a koľko ste ich odoslali inštitúciám, čo sme tu mávali bežne s vaším predchodcom.
Konštatujem, že nejde o klasickú, úradnícku prácu, kde by sa len prepísali dátumy a našlo sa v počítači to, čo sa písalo minulý rok, a len sa zmenilo pár slov. Je písaná vyslovene osobným jazykom a je písaná v prvej osobe. To znamená, zdôrazňuje osobnú angažovanosť a aktivitu samotnej verejnej ochrankyne práv, čo evokuje ďalej jej zainteresovanosť, osobný záujem veci meniť a rozhýbať.
Časť, ktorá sa venuje podnetom od sťažovateľov proti konaniu orgánov verejnej správy, je veľmi precízne a veľmi podrobne rozpracovaná a pozornosť je venovaná tým sťažovateľom alebo tým podnetom, čo si vyžadujú systémové zmeny. Jasne poskytne prehľad o podnetoch. A cítiť z toho tú poriadnu prácu a schopnosť venovať sa systémovým zmenám, čo veľmi, veľmi oceňujem. Zo správy je toto jasné.
A hlavne je zaujímavá tá časť, kde podáva fundované odporúčania a návrhy na zmeny, hoci teda, ešte raz zdôrazňujem, ten rozsah sťažností a sťažovateľov je naozaj široký.
Ale, ako povedala vo svojej úvodnej reči pani ombudsmanka, úrad má slabé personálne a finančné zabezpečenie. Je mi veľmi ľúto, že ani po rokoch nemáme regionálne kancelárie ombudsmanky, to znamená: „Východ Slovenska, stred Slovenska, nás nezaujímate,“ takýto signál vysielame my, „nás nezaujímate, keď niečo chcete, príďte do Bratislavy.“ Toto je ten odkaz, ktorý posielame občanom. A nie som za Národnú radu preto veľmi hrdá. Je toto náš vzťah k funkcii, ktorá obraňuje občanov pred svojvôľou štátnych inštitúcií?
Chcela by som sa venovať pár bodom v správe, asi siedmim.
Navrhujete, aby sa legislatívnou zmenou docielilo, aby ste mali samostatnú rozpočtovú kapitolu. Pani ombudsmanka sľubujem vám, že sa pokúsim takúto krátku novelu vypracovať a predložím ju parlamentu, lebo to nepridelenie potrebných prostriedkov na činnosť sa dokonca pre mňa javí ako účelové s cieľom obmedziť verejnej ochrankyni práv možnosť plniť si svoje úlohy a v úplnosti vykonávať jej zverenú pôsobnosť, ktorá spočíva v preskúmavaní postojov orgánov verejnej moci.
Pri predchádzajúcich správach, ku ktorým som tiež vystupovala, sme si prevažne vždy čítali o nečinnosti úradov alebo orgánov verejnej správy, ktoré pochybili a nie sú ochotné prijať nápravu, neprikladali vyjadreniam verejnej ochrankyne práv takú váhu, nepovažovali za dôležité riadiť sa jej odporúčaniami, naopak, ju kritizovali, ale v tejto správe, čo musím s veľkou radosťou konštatovať, cítim už posun. Zdá sa, že mnoho orgánov štátnej správy, ale aj samospráv urobilo nápravu na základe odporúčaní a návrhov alebo po kontrole verejnej ochrankyne práv alebo začalo aspoň pracovať na odstránení nedostatkov. To znamená nielen to, že si úrad verejnej ochrankyne práv získal rešpekt, že má slovo, ale že naozaj začínajú počúvať a to je prvý možný krok k zmene. A chcem priznať naozaj osobnú zásluhu pani Dubovcovej, ktorá aj v mnohých televíznych debatách preukázala, že jej nejde o politikárčenie, ale ide jej o ochranu naozaj práv všetkých občanov.
Pre mňa ako predsedníčku Živeny, nášho najstaršieho ženského spolku, sú dôležité najmä tri skupiny, ktorým sa venujete. A to sú práva detí, práva žien matiek a práva seniorov. A chcem veľmi oceniť, to je ďalší bod, že sa verejná ochrankyňa práv bez toho, aby sme ju vyzývali, začala venovať tomu, akým spôsobom vlastne ochraňujeme ďalšiu veľmi širokú vrstvu našich občanov, ktorá je mnohokrát vystavená neprávostiam, šikanovaniu či už zo strany proste samospráv, alebo orgánov verejnej správy, alebo štátnej správy, alebo dokonca aj v rodinách.
A pri tejto príležitosti je mi veľmi ľúto, že sme my, Národná rada Slovenskej republiky, dodnes neratifikovali tzv. Istanbulský dohovor, prijatý v Istanbule v roku 2010, Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a až kauza násilníka v našich radoch, ktorá sa prevalila mediálne, zrazu všetkých prebudila a zrazu všetci chcú prijímať zákony, samozrejme, upozorňujem, že práca kvapná je málo platná a určite zase budeme toho svedkom, ale napriek tomu pozitívnemu posunu vo vzťahu medzi úradom ombudsmanky a orgánmi verejnej správy, ktoré začínajú byť súčinné s úradom verejnej ochrankyne práv, my, poslankyne a poslanci, Národná rada, by sme mali byť prví nápomocní a ísť ostatným orgánom príkladom. Ako povedala pani ombudsmanka na začiatku svojho vystúpenia, my by sme mali byť tie oči a uši, oči a uši jej úradu. A pritom my nekonáme, naopak, sme ľahostajní a sťažujeme jej prácu, pretože Národná rada žiadne z odporúčaní, ktoré boli za rok 2012 pani ombudsmankou vznesené a adresované Národnej rade, sme doteraz neprijali. Mňa osobne, pani ombudsmanka, hanba fackuje, musím sa vám priznať.
Doteraz nebola prerokovaná ani mimoriadna správa z augusta 2013, ktorá riešila podozrenie segregácie rómskych detí na školách. A zrejme ani pán Pollák o tom nič nevie, pretože ani teraz tu nie je.
O senioroch som hovorila.
Chcem znovu poďakovať tejto žene, matke veľa detí, bývalej sudkyni, že sa ujala tohto úradu, kde jej predchodca nevedel, čo má robiť. Som veľmi šťastná, že voľba Národnej rady, jej voľba do tohto úradu sa ukázala ako základná, základná, ktorá posunula tento úrad. Nikto, kto príde po nej prípadne, už sa nebude môcť tváriť, že nevie, o čom tento úrad je. Ďakujem veľmi pekne.