48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil poslanecký návrh novely zákona o sociálnom poistení. Tento poslanecký návrh novely zákona o sociálnom poistení predstavuje komplex siedmich opatrení, siedmich riešení, ktoré sú určené pre pracujúcich rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti. Z týchto riešení som niektoré už predkladal v tejto Národnej rade či už samostatne alebo spolu s kolegami z opozície, niektoré sú úplne nové. Ale predkladám ich v takomto, možno trošku rozsiahlejšom balíčku, pretože si myslíme, že logicky na seba nadväzujú a logicky nastavujú prostredie sociálne prajné pre pracujúcich rodičov s deťmi.
Chcel by som tiež povedať, že je to prvý legislatívny návrh, ktorý sme už pripravovali s novým tímom rodiacej sa politickej strany Šanca, ktorá by mala byť tento týždeň zaregistrovaná, a preto komplex týchto siedmich opatrení bude naďalej agendou tejto novovznikajúcej politickej strany.
Chcel by som tiež povedať, že odteraz budem hovoriť o tejto novele sociálneho zákona o sociálnom poistení ako o rodičovskom balíčku jednoducho preto, lebo sa mi to tak lepšie hovorí, aj možno sa to lepšie pamätá. A znovu opakujem, jedná sa tu o komplex siedmich do seba zapadajúcich riešení pre pracujúcich rodičov s deťmi.
Čo je teda cieľom tohto rodičovského balíčka, ktorý dnes predkladám na rokovanie Národnej rady? Je to riešenie problémov každodenného života pracujúcich rodičov na Slovensku. Pracujúci rodičia sú ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, často aj dávajú prácu druhým ľuďom, platia dane a odvody, snažia sa čo najlepšie vychovávať svoje deti a zabezpečiť im čo najlepšie vzdelanie. Napriek tomu často riešia na Slovensku existenčné problémy a nemajú ani takú podporu zo strany štátu, ako ju majú mnohokrát ľudia, ktorí nikdy nepracovali ani nemajú veľkú ambíciu pracovať. Rodičovský balíček preto prichádza s riešeniami, ktoré majú podporiť postavenie pracujúcich rodičov a podať im pomocnú ruku pri zodpovednej výchove detí.
Tento rodičovský balíček zohľadňuje aj skutočnosť, že na Slovensku máme dnes pracujúcich rodičov a hlavne deti v takýchto rodinách v rôznych situáciách. Máme tu zosobášené páry, máme tu nezosobášené páry, máme tu osamelé matky, osamelých otcov, máme tu vdovy alebo vdovcov, čo pracujú a snažia sa čo najlepšie vychovávať svoje deti. Takže v tomto rodičovskom balíčku nemodelujeme nejakú ideálnu rodinu, kde je otec, mama a dve-tri deti, ale hovoríme o reálnej situácii, v ktorej sa dnes pracujúci rodičia a ich deti nachádzajú.
Tento rodičovský balíček vychádza z troch základných princípov.
Prvým princípom je, že je určený pre pracujúcich rodičov. To by som rád podčiarkol, ak potom v rozprave budú nejaké námietky, že neriešime ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, alebo ľudí, ktorí sú v inom sociálnom postavení, tento komplex opatrení nie je určený pre riešenie iných sociálnych skupín, ale kladie dôraz na túto sociálnu skupinu, na ktorú paradoxne väčšina sociálnych politík stále zabúda. Na to teda, aby sa to na niektorého rodiča vzťahovalo, podmienkou je, aby pracoval.
Druhým princípom je, ktorý je známy, o tom sme už v pléne rozprávali mnohokrát, je princíp, že pracovať sa musí oplatiť. Teda rodičovský balíček pre pracujúcich rodičov nie je nastavený podľa toho, kto robí akú prácu a koľko zarába, dôležité je, aby pracoval, lebo pracovať sa jednoducho musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky.
A tretím princípom je solidarita a nediskriminácia, teda nie je cieľom diskriminovať deti za to, že vyrastajú, povedzme, v neúplnej rodine, že ich rodičia nie sú zosobášení alebo sú rozvedení, alebo ich vychováva slobodná matka alebo osamotený otec. Čiže rodičovský balíček z tohto pohľadu nikoho nediskriminuje, ale, naopak, je solidárny vo vzťahu k všetkým deťom, o ktoré sa starajú pracujúci rodičia.
Predstavujem vám teda, dámy a páni, sedem opatrení. Tým prvým opatrením je jeden rok materskej vo výške čistej mzdy, druhým opatrením je flexibilné čerpanie rodičovského príspevku, tretím opatrením je nediskriminácia zárobku na rodičovskej, štvrtým opatrením je odpočítateľná položka na bývanie, piatym opatrením je mzda vyššia ako dávky, šiestym opatrením je podpora rodičov v núdzi a tým siedmym opatrením je podpora viacdetných rodín.
Dámy a páni, ak dovolíte, tak ako je to aj v dôvodovej správe, každé jedno opatrenie krátko predstavím, poviem aj, aký by malo konkrétny dopad pre pracujúceho rodiča, ktorý vychováva dieťa, a možno ku každému opatreniu uvediem aj nejaký ilustratívny príklad, lebo príkladom sa veci lepšie pamätajú.
Takže prvé opatrenie je jeden rok materskej vo výške čistej mzdy. Znovu je to opatrenie, o ktorom tu už diskutujeme od čias vlády Ivety Radičovej, ktorá prvá začala postupne predlžovať čas materskej a zvyšovať výšku materskej pre pracujúce ženy, ktoré sa starajú o dieťa, teda nepracujú, pretože sa starajú o dieťa. Považujeme to za veľmi dôležité opatrenie aj preto, lebo spoločnosť by takýmto spôsobom pracujúcej žene, ktorá sa rozhodne priviesť na svet dieťa a postarať sa o výchovu tohto dieťaťa, mala dať pocítiť, že je to pre spoločnosť nesmierne dôležitá činnosť, rovnako dôležitá, ako jej doterajšie pracovné zaradenie. Teda navrhujeme postupné, to by som rád podčiarkol, predlžovanie materskej až na jeden rok a jej postupné navyšovanie na úroveň čistej mzdy matky pred odchodom na materskú. Rodiny, ktoré sa rozhodnú mať dieťa väčšinou druhé alebo tretie, často riešia finančný problém. Skúste si, prosím, predstaviť rodinu, otec s mamou pracujú, majú jedno dieťa a chceli by mať druhé, čo je úplne prirodzené a pre spoločnosť pri súčasnom demografickom vývoji priam žiaduce. A teraz si predstavte, akú riešia finančnú dilemu. Tá dilema je jednoduchá, majú hypotéku, úver na bývanie, ktoré splácajú, majú nejaký lízing na auto a teraz počítajú: Otec s mamou majú príjem z práce a majú jedno dieťa, z dvoch príjmov na tri osoby sa celkom dá vyjsť, ale v okamihu, keď mama odíde na materskú a následne na rodičovskú, tak im príjem klesne na jeden príjem z práce, jednu sociálnu dávku, ale na 4 osoby, do toho prichádza hypotéka, do toho prichádza nejaký lízing. Teda začínajú počítať, či si vôbec môžu dovoliť druhé, resp. tretie dieťa. Postupné predlžovanie materskej na jeden rok a jej zvyšovanie až na úroveň čistej mzdy matky pred odchodom na materskú je konkrétne opatrenie. Aby sme takejto rodine, ktorá sa rozhodne mať, väčšinou sa jedná o druhé alebo tretie dieťa, to prvé je väčšinou z lásky, teda bez veľkých matematických výpočtov, ale mladá rodina už to druhé a tretie dieťa viac-menej plánuje, teda toto opatrenie je o tom, aby sme takejto rodine pomohli a aby sme hlavne vyjadrili to, že pre spoločnosť je nesmierne dôležité, aby pracujúci rodičia mali viac ako jedno dieťa.
Ako by to teda v praxi vyzeralo. Postupne od roku 2016 by sa teda predlžovala materská zo súčasných 34 týždňov až na 52 týždňov a až na úroveň čistej mzdy matky pred odchodom na materskú s maximálnym stropom vo výške 1,5-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V roku 2016 by tak materská vzrástla o 100 eur a predĺžila sa o tri týždne.
Druhým opatrením je flexibilné čerpanie rodičovského príspevku. Flexibilné čerpanie rodičovského príspevku po skončení materskej je určené pre rodičov, ktorí nechcú zostať s dieťaťom až do troch rokov jeho života, ale, povedzme, by sa radi vrátili do pracovného pomeru skôr alebo do pracovného procesu skôr. Takéto opatrenie, flexibilné čerpanie rodičovského príspevku má už v Európe precedens, funguje napríklad v Litve, a náš návrh je o tom, aby na Slovensku fungovalo tak, že v okamihu, keď sa končí čerpanie materskej, sa pracujúci rodič môže rozhodnúť, či chce čerpať rodičovskú až do troch rokov veku dieťaťa vo výške 202 eur, ako je to v súčasnosti, alebo si chce túto rodičovskú vybrať skôr, pretože skôr plánuje ísť do pracovného procesu. Tým pádom by ale jej výška bola vyššia. Čiže je to flexibilné opatrenie, ktoré by naozaj malo pomôcť trochu plánovať pracujúcim rodičom. Znovu je určené pre ľudí, ktorí pracovali, lebo ináč by matka nemohla čerpať materskú.
V praxi by to znamenalo, že ak sa matka rozhodne vyčerpať v čo najkratšom možnom termíne celú rodičovskú, tak čerpala by ju len 6 mesiacov a jej výška by sa priblížila k tisíc eur mesačne.
Tretie opatrenie je nediskriminácia zárobku na rodičovskej. Navrhujeme, aby rodičia, ktorí poberajú rodičovský príspevok, mohli dosiahnuť určitý príjem bez straty statusu poistenca štátu tak, ako je to v prípade nezamestnaných. Dnes sme totižto v situácii, že popri čerpaní rodičovskej si pracujúci rodič môže privyrobiť, ale v okamihu, ako začne mať príjem, prestáva byť z pohľadu Sociálnej poisťovne poistencom štátu a z toho príjmu si musí už zaplatiť dôchodkové poistenie, na rozdiel od nezamestnaného, ktorý si popri poberaní dávky v nezamestnanosti môže takisto privyrobiť, ale zostáva naďalej poistencom štátu.
Je tu zjavná diskriminácia rodičov na rodičovskej, ktorú sa snažíme týmto opatrením odstrániť tak, že ich zrovnoprávňujeme s nezamestnanými, ak to môžem takto nazvať, čo v praxi znamená, že rodič, ktorý poberá rodičovské, by si mohol privyrobiť až do výšky 75 % životného minima, čo je aktuálne necelých 150 eur bez toho, aby stratil status poistenca štátu vo vzťahu k platbám do dôchodkového poistenia. Teda štát by za neho naďalej platil dôchodkové poistenie.
Štvrtým opatrením je odpočítateľná položka na bývanie. Navrhujeme odpočítateľnú daňovú položku na bývanie pre rodičov s malými deťmi. Znovu poviem príklad, lebo tak sa to asi lepšie zapamätá alebo lepšie predstaví. Predstavte si mladú rodinu s jedným, možno s dvoma malými deťmi. Jedna z prvoradých vecí, ktorú riešia je, kde budú bývať. Snažia si tak zabezpečiť svoje bývanie či už prostredníctvom toho, že si niečo kúpia, teda väčšinou skoro vždy čerpajú úver na bývanie, alebo idú do nejakého nájomného bývania, a teda platia nájomné v nejakom nájomnom bývaní. Každopádne náklady na bývanie predstavujú veľmi veľkú položku v rodinnom rozpočte, často je to v ňom najvyššia položka.
Toto opatrenie, ktoré navrhujeme, chce práve pomôcť pracujúcim rodičom s malými deťmi do veku šesť rokov, a to spôsobom, aby si úroky z úveru na bývanie alebo nájomné, ktoré platia na základe platnej nájomnej zmluvy, mohli odpočítať zo svojich daní. Ročne by tak pracujúci rodič, ktorý vychováva dieťa vo veku do šesť rokov mohol znížiť svoju daň až o 600 eur, čiže to je 50 eur mesačne.
Piatym opatrením je už opatrenie, ktoré poznáte. O ňom sme už niekoľkokrát diskutovali v Národnej rade, ale logicky patrí do rodičovského balíčka. A je to zvýšenie sociálnej podpory pre pracujúcich rodičov s nízkym príjmom. Dámy a páni, pracovať sa musí oplatiť. Na Slovensku sme však často v situácii, že keď si jeden z rodičov nájde prácu v chudobnejšom regióne za plat pohybujúci sa okolo minimálnej mzdy alebo len o niečo malo presahujúci minimálnu mzdu, mnohokrát príde o všetky sociálne výhody, ktoré jeho rodina môže čerpať, keď je dlhodobo nezamestnaný a je len na sociálnych dávkach. Často je rozdiel medzi prácou a nepracovaním zanedbateľný a tak malý, že jednoducho nemotivuje ľudí pracovať a, naopak, trestá takúto rodinu, ktorá nemá nárok ani na takú sociálnu pomoc ako, povedzme, rodina, v ktorej ani jeden z rodičov nepracuje.
Navrhujeme preto v zmysle princípu „pracovať sa musí oplatiť“ jednoducho pomôcť prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi udržateľne, dlhodobo aj takýmto pracujúcim rodičom, ktorí majú veľmi nízku mzdu a pracujú často v chudobných regiónoch, teda riešiť rozšírený problém pracujúcej chudoby na Slovensku, a to jednoduchým opatrením, a to tak, aby sa do posudzovania nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % a nielen 25 % príjmu z práce.
Ďalším v poradí šiestym opatrením je znovu opatrenie, ktoré som už aj ja predkladal v Národnej rade k samostatným zákonom. Ide o podporu rodičov v núdzi, pretože, dámy a páni, nemali by sme zabúdať na pracujúcich rodičov, ktorí vychovávajú deti a nie vlastným zavinením sa dostanú do núdzovej situácie. Nastane smrť životného partnera, ťažká choroba, ťažký úraz a zrazu ste v situácii, že rodina, ktorá mala zabezpečený príjem z jednej alebo z dvoch pracovných činností rodičov, sa zrazu dostáva do núdzovej situácie a jej sociálny status prudko klesne. Jediné príjmy, ktoré často takáto rodina má, sú príjmy zo sociálneho poistenia, na ktoré si ale pracujúci rodičia sami zarobili rokmi platenia odvodov. Čiže to sú ich peniaze, ktoré si oni zaplatili rokmi práce do sociálneho poistenia. Napriek tomu takáto rodina veľakrát nedostane žiadnu alebo dostane zanedbateľnú pomoc od štátu.
Preto navrhujeme, aby sa do výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavala celá poistná dávka, ktorú takýto pracujúci rodič dostáva na základe rokov, ktoré odpracoval a počas ktorých platil odvody do sociálneho poistenia, teda navrhujeme, aby sa pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavala celá výška nemocenského, invalidného dôchodku, materskej, ale aj sirotského alebo vdovského dôchodku.
A siedmym opatrením je opatrenie, ktorým, samozrejme, nezabúdame ani na viacdetné rodiny, ktoré na Slovensku máme. Ide o podporu viacdetných rodín. Znovu navrhujeme opatrenie, ktoré by malo možno vyjadriť podporu štátu a pomoc štátu pri zodpovednej výchove detí v rodinách, kde sa pracujúci rodičia rozhodnú mať aj tretie, štvrté, piate dieťa. Pri zlom demografickom vývoji je predsa naším záujmom, aby pracujúci rodičia nemuseli počítať, či si môžu dovoliť tretie dieťa. Znie to strašne škaredo, keď to vyslovím, ale v živote je to mnohokrát praxou.
Navrhujeme preto dvojnásobný daňový bonus na tretie a každé ďalšie dieťa, čo by v praxi znamenalo, že daňový bonus na tretie dieťa by už nebol 21,41, ako je tomu v súčasnosti, 21 eur 41 centov, ale jeho dvojnásobok, 42 eur 82 centov.
Dámy a páni, koľko to bude stáť. Hovoril som o opatreniach, ktoré by mali vyjadriť podporu v spoločnosti pre pracujúcich rodičov, ktorí sa starajú o svoje deti a vychovávajú ich, ale, samozrejme, nemôžeme opomenúť ani fiškálny dopad týchto opatrení.
To prvé, čo chcem povedať, je, že dve z týchto siedmich opatrení sú, ako hovoria fiškáli, fiškálne neutrálne. Jedná sa o flexibilné čerpanie rodičovského príspevku, jednoducho sa matka rozhodne, či ho chce vyčerpať za polroka, za rok alebo počká až do troch rokov veku dieťaťa.
To druhé opatrenie je nediskriminácia zárobku na rodičovskej. Jednoducho umožníme si privyrobiť bez toho, aby stratili status poistenca štátu, aj dnes za nich štát platí poistné do dôchodkového systému za pracujúcich rodičov, ktorí poberajú rodičovskú. Čiže je to fiškálne neutrálne opatrenie.
Čo sa týka ostatných piatich opatrení, samozrejme, majú dopad na štátny rozpočet. Modelovali sme to v dôvodovej správe na rok 2016, odkedy tieto opatrenia by mali byť pripravené a vojsť do praxe.
Chcem povedať, že krytie týchto opatrení by malo byť zabezpečené prostredníctvom toho, že vláda sa rozhodla ponechať zvýšenú sadzbu na daň z pridanej hodnoty. Viete dobre, že od 1. januára 2015 boli všetky makroekonomické ukazovateľa spôsobilé na to, aby sa DPH znížilo na 19 %, tak ako to sľúbila vláda Ivety Radičovej. Napriek tomu sa súčasná vláda rozhodla ponechať túto sadzbu na úrovni 20 %. Navrhujeme preto, aby sa polovica tohto zvýšeného DPH použila pre tých, ktorí to, si myslím, naozaj potrebujú a ktorí vytvárajú hodnoty pre pracujúcich rodičov, ktorí vychovávajú deti. Čiže celková cena tohto balíčka v roku 2016 by bola 125 mil. eur.
Čo teda konkrétne prinesie rodičovský balíček? Je to, po prvé, zvýšenie materskej o tri týždne alebo predĺženie materskej o tri týždne a jej postupné zvyšovanie v roku 2016 by prinieslo zvýšenie o 100 eur pre matku, ktorá čerpá materskú, odpočítateľná položka na bývanie by v rodinnom rozpočte ušetrila 600 eur ročne, čiže 50 eur mesačne, flexibilné čerpanie rodičovského príspevku by mohlo v najkratšej možnej miere, ak by bolo čerpané, priniesť výšku rodičovského až tisíc eur počas šiestich mesiacov, ak sa rodič potom rozhodne nastúpiť už do práce, a daňový bonus na tretie a každé ďalšie dieťa by mohol priniesť plus 250 eur ročne pre pracujúceho rodiča, ktorý vychováva dieťa.
Dámy a páni, toľko návrh rodičovského balíčka, ktorý predkladám takto komplexne prvýkrát v pléne Národnej rady. Ja verím, že minimálne sa mi podarí otvoriť diskusiu, rozpravu, aj v poslaneckom klube strany SMER, a budem sa uchádzať o podporu tohto poslaneckého návrhu a o jeho posunutie do druhého čítania. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1440. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Keďže z týchto zákonov sa tu niektoré neocitajú prvýkrát, dovolím si vyjadriť potešenie, že zákony, z ktorých niektoré som v minulosti podpísal aj ja a ktoré sme spolu predkladali, si ako veno z SDKÚ – DS odniesol pán poslanec Novotný do svojho nového pôsobiska politického.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja už len chcem v záverečnom slove naozaj poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, pričom možno si pomôžem jedným argumentom, ktorý som pri predkladaní nechcel použiť, lebo držal som sa dôvodovej správy. A ten argument je, že mám tu k dispozícii štatistiku, európsku štatistiku o miere rizika chudoby podľa typu domácností na Slovensku, veľmi zaujímavú štatistiku, ktorá hovorí o tom, že v domácnosti, kde jeden rodič vychováva najmenej jedno závislé dieťa, teda nezaopatrené dieťa, je miera ohrozenia chudobou na Slovensku 30 %, musím povedať, že som bol prekvapený z tejto štatistiky, takisto rodina, povedzme, kde dvaja dospelí vychovávajú jedno nezaopatrené dieťa, je tá miera ohrozenia 10 %, kde dvaja dospelí vychovávajú dve nezaopatrené deti, je to 13 %, kde dvaja dospelí vychovávajú tri nezaopatrené deti, znovu je to skoro 30 %, pre porovnanie, domácnosti bez závislých detí, teda ktoré už nevychovávajú nezaopatrené deti, tam je miera ohrozenia chudobou len 7,5 %. Čiže, dámy a páni, to sú medzi nami aj domácnosti dôchodcov, kde sa už nestarajú o nezaopatrené deti, lebo deti už dávno vyleteli z hniezda. Čiže miera ohrozenia, nechcem to banalizovať, chudobou domácností, kde sú dôchodcovia, je omnoho, omnoho nižšia ako miera ohrozenia chudobou domácností, kde vychovávajú nezaopatrené deti.
Dámy a páni, preto si myslím, že takéto opatrenia, aké som dnes predkladal v pléne Národnej rady, sú opatrenia, ktoré dnes na Slovensku potrebujeme. My potrebujeme začať sa venovať pracujúcim rodičom, ktorí vychovávajú svoje deti, a podať im pomocnú ruku, podporiť ich pri zodpovednej výchove týchto detí, pretože veľká väčšina týchto rodín, čo sa pohybuje až okolo 30 %, je ohrozená chudobou. To je aj problém pracujúcich chudobných, to je aj problém plánovaného rodičovstva pri druhom, treťom dieťati. Jednoducho si to mnohokrát tie rodiny finančne nevedia dovoliť, napriek tomu, že títo ľudia pracujúci rodičia sú tí, ktorí platia dane a odvody, sú tí, ktorí prispievajú na fungovanie verejných statkov, sú tí, ktorí na svojich pleciach, naozaj nechcem byť veľmi patetický, ale nesú zodpovednosť za túto spoločnosť. A na nich by nám malo asi v prvom rade záležať, pričom malo by nám záležať aj na tom, aby pracujúci rodičia mali ambíciu mať viac ako jedno dieťa. Z pohľadu demografického vývoja v Európe je to priam existenčný problém prežitia našej západnej civilizácie, našej európskej civilizácie, ak chcete.
Druhá moja poznámka je k tomu, že, áno, ja som už aj vo svojom vystúpení hovoril, že niektoré návrhy, tu už aj odzneli v pléne Národnej rady, boli predkladané aj niektorými mojimi kolegami z opozície. Ja sa na to dívam veľmi jednoducho, návrhy sú buď dobré, alebo zlé a keď sú tie návrhy dobré, tak by sme sa na nich mali vedieť spojiť a dohodnúť, nielen v rámci opozície, ale aj naprieč celým politickým spektrom.
A tu je moja tretia poznámka. S veľkou nádejou sa druhýkrát obraciam na poslanecký klub strany SMER, aby pouvažovali o týchto opatreniach. Ak sa mi podarí otvoriť čo i len diskusiu o nich v klube SMER, budem veľmi spokojný, budem sa na tieto opatrenia potom pýtať aj pána ministra Richtera, ako to vidí on, pričom rád by som na to upozornil, že ak bude odpoveď zo strany SMER-u taká, „stojí to veľa peňazí, teraz si to nemôžeme dovoliť,“ lebo to je pomerne častá odpoveď, hlavne zo strany ministra financií, rád by som upozornil na to, že dve opatrenia z nich sú fiškálne neutrálne. Tak sa poďme aspoň rozprávať o flexibilnom čerpaní rodičovského príspevku a poďme sa rozprávať o nediskriminácii rodičov, ktorí čerpajú rodičovskú, pretože to nestojí štát nič a reálne to pomôže pracujúcim rodičom pri výchove detí, resp. pomôže to rodičom, ktorí sa starajú o výchovu svojich detí v tom najútlejšom veku a predtým pracovali. Takže, dámy a páni, chcem vás ešte raz poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem aj pánu predsedajúcemu, že ma uviedol. Dneska sme mali takú miernu tenziu, nepochopil som ani trochu, pán predsedajúci, sa za čo ja mám hanbiť, keď som kričal, že vy sa máte hanbiť, že ste nepodporili zákon na ochranu subdodávateľov. Aj pri mojej snahe o skutočné pochopenie niektorých procesov som vskutku nenašiel ani jeden dôvod, prečo by som sa ja mal v tejto súvislosti hanbiť. Preto mi dovoľte uviesť moju následnú reakciu, ktorou som povedal, že ste dinosaurus. V zásade určitých momentoch asi aj ním ste. Ale ak sa vás to dotklo, kľudne to beriem späť, ale môžete mi to prípadne vysvetliť. Aj toto naozaj súvisí s týmto zákonom. Dneska je veľký deň pre Slovensko, dneska to zase cvaklo. Ja vždycky žasnem nad tým, všimnite si to, raz to zozbieram, že kto neverí v Boha, by mohol kľudne veriť v znamenia, hej. Niekedy to proste tak nejakým spôsobom vyjde, že nám ako keby to znamenie ukazovalo, že niečo sa deje. Viaceré tie situácie boli. A dneska bola fantastická situácia, pán Čaplovič, by ste tomu neverili, keď dneska VÁHOSTAV povedal, že nezaplatí 85 % za robotu, čo chlapi odrobili, ľudia čo odrobili. A zároveň vy ste dneska nehlasovali, ste zmietli zo stola, spláchli ten zákon, ani ste sa nebavili, odignorovali ho v piatok, keď sa tu prejednával, bol tu iba pán Hambálek, tu nebol nikto iný z vás. Bol to zákon o ochrane subdodávateľov. To znamená ten zákon, ktorý by to riešil. Naozaj ja neviem, či to tí kádeháci vybavili tam hore, hej, že im to tak vyšlo, lebo to predkladali kádeháci, ale fakt to fantasticky cvaklo s tým, aké situácie nám tu sa stávajú.
Nuž ťažké je sa dorobiť k dôchodku, a preto to hovorím, keď vám nezaplatia, legálne a ešte s takým krytím, že vás hanba nešibuje cez celé Slovensko. Ale raz sa vám to vráti, nechcem hrůziť. Hovorím o tom, čo tiež odignorujete. Vy tiež odignoruje tento návrh zákona. Ja tu stojím, lebo nemôžem ináč sa zachovať. A mojím, by som povedal, plusovým bodom malým bude v tejto veci, že ja som na to upozorňoval. Ja som o tom hovoril, ja som to avizoval. A vy v zásade nebudete môcť povedať, že ste o tom nevedeli. Dobre? Je pravda, že vás už hlava z toho bolieť nebude, ale možno vaše deti, možno niekto iný sa opýta, preboha, kto toto schválil, kto toto odignoroval, prečo ste to neriešili? Tak som tu, stojím a hovorím, že to treba zmeniť.
Existujúce nastavenia z pohľadu toho, ako je možné sa dopracovať k starobnému dôchodku, sú mimoriadne veľkorysé, mimoriadne sú nastavené. Ale ja chápem úmysel, keď sa to tak dialo. Avšak žijeme na Slovensku. A aktuálne platné nastavenia sú mimoriadne dôležité, v zásade, jednoducho povedané, u nás je veľmi jednoduché sa prerodiť k dôchodku. Ľuďom to poviem, aby to vedeli, veľmi rýchlo, veľmi krátko. Vy buď robíte ako SZČO, alebo máte niekde zamestnanie a ten počet rokov sa vám ráta, potom z toho sa vám to počíta, však to vieme. Alebo toto môžete nahradiť tým, že máte deti, čo je v zásade dobré. Ja to nespochybňujem, lebo viem, že Števo Kuffa sa hneď na to prihlási s tým, aký ja som odľud, hej, že to nechcem dovoliť. A ja poviem, v čom je ten problém, dobre, keď ma necháš dohovoriť. Čiže ja to nespochybňujem, ale to nastavenie aktuálne naše hovorí, že za každé také dieťa, o ktoré sa tá matka stará, sa zarátava šesť rokov takejto matke rokov. A to je veľkorysé. Naozaj si to nemôžeme dovoliť. U nás je bez problémov sa možné prerodiť k dôchodku. A to je to povestné, lebo už niektoré také situácie nastávajú aj teraz.
Ale sú niektoré špeciálne ustanovenia tohto aktuálne platného zákona. S tým budú konfrontované už naše deti. Nás už z toho hlava bolieť nebude. Ale ak by sme prípadne chceli, aby to naše deti mali, aby sa tu dalo žiť, tak sa venujme tomu, dobre, lebo inak nám nabehne do systému strašne veľa dôchodcov, ktorí sa k dôchodku prerodili a, zjednodušene povedané, krížom slamu nepreložili.
A najväčší paradox z toho celého bude, že ten dôchodok sa im vypočíta, myslím, zo 60 %, z toho mzdového bodu. To je to, čo sa už objavuje aj teraz, že žena, ktorá nikdy nerobila, má vyšší dôchodok ako žena, ktorá 20 rokov robila a odrodila dve alebo tri deti. To sa už stáva aj teraz ojedinele, ale pri ponechaní tohto stavu sa nám to bude stávať systémovo. To je systémové, lebo teraz je to 6 rokov za dieťa a 18 rokov za choré dieťa. Ja, nedajbože, nikomu nič zlé neprajem, ale, žiaľ, v určitých societach sa nám tých chorých detí rodí strašne veľa. A tam je to ešte o niečo, by som povedal, problematickejšie. Takže my budeme mať v určitom momente strašne veľa dôchodcov, dôchodkýň, čo sa nám k dôchodku prerodili, a vypočíta sa im dôchodok z priemernej mzdy.
A potom pripusťme, že to môže právom iritovať ľudí, ktorí robili, aj deti vychovali. Je to 60 %, kolega mi našepkáva, z hodnoty priemernej mzdy. To znamená, keď to bude aktuálne za určité obdobie (dekáda), tak tá priemerná mzda bude vyššia. Čiže tie dôchodky budú v celku zaujímavé. Čiže budú vyššie ako u žien, ktoré aj robili, aj deti rodili. Tým teraz chcem vytrhnúť zbraň z ruky Števovi Kuffovi, ktorý povie, že to nedoprajem.
Viete, existuje také niečo ako zdravé rodičovstvo alebo zdravé aj, aby som to nepokazil, povedal by som, prispenie do demografie v počte svojich detí. Tiež je aj problém keď začne rodiť v trinástich rokoch a keď skončíte rodiť v päťdesiatich rokoch, i keď už ani neviem, či sa to vôbec dá. Čiže to chcem tým povedať, že aj zdravá žena, ktorá chce mať deti a má deti, hej, ak pristupuje aj k svojmu tehotenstvu zodpovedne, už po určitom období sa jej ani neodporúča tehotenstvo. To trebárs napríklad je aj prípad nás, našej rodiny, síce by sme možno chceli tretie dieťa, už ale teraz vzhľadom na vek aj môj, ale teda hlavne manželky, už to nie je možné Tým chcem povedať, že vy keď skončíte s rodením tých detí, stále máte kopu času na to, všetko ste splnili, Štefan, chcete mať deti, prispievate tam, aj po zdravom uchopení toho, dokedy sa dajú rodiť deti, máte pomaly 20 rokov na to, aby ste tých 5 rokov odrobili. A to je presne to, čo my navrhujeme, hej. V tomto návrhu je, že je nevyhnutné potom ešte 5 rokov odrobiť. Ja si dovolím tvrdiť, že to je úplne v poriadku, to znamená, že inak by vám nestačili len tie parametre, ktoré stačia teraz, lebo je potrebné ešte vykonať aj niečo pre túto krajinu, nielen v tom, že rodíte deti, ale aj v tom, že preložíte krížom slamu, ako sa zvykne hovoriť v našich poľnohospodárskych kruhoch. Ale nechcem, aby to bolo pochopené zle. Ja viem, že som vstúpil do veľmi citlivej pôdy, nevďačnej pôdy, tie názory sa môžu rôzniť, apelujem na zodpovednosť. Čiže je to možné skĺbiť, aj mať deti, aj byť prispievateľom do systému. A ten návrh je veľmi opatrný, veľmi jemný, tých 5 rokov je podľa mňa primeraných.
Čiže toto je podstata tohto návrhu, zjednodušene, hovorí o tom, aby sa u nás nedalo len zjednodušene prerodiť k dôchodku, ale aj aby človek prispieval do systému. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1453. Dovoľujem si predložiť informáciu k tomuto návrhu, kde konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní .
Zároveň navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, musím reagovať, keď som bol trikrát v rozprave spomenutý, nedá sa teda, aby som mlčal, ale možno budeš sklamaný, kolega, si predstav, že ja ti ten návrh zákona podporím. S tým si možno nerátal, čo? Má svoju logiku. Presne tak veď v šesťdesiatich rokoch alebo ja neviem v päťdesiatich piatich žena už rodiť nebude. A stále aj keď už je to hraničný ten vek, myslím, ako hľadať si prácu alebo možno byť ako samostatne zárobkovo činná osoba, vždycky teda je ten priestor aj pre tú ženu matku, aby sa v tom produktívnom veku zamestnala. Myslím si, že navodzuje to taký spravodlivejší systém. To ale vylučuje to, čo si povedal v rozprave. Je to ten samotný návrh.
Si povedal, že sú tu ľudia takí, ktorí sa prerodia ku dôchodku. No je to možné? No nie je to možné. Nie je možné sa prerodiť ku tomu dôchodku, jednak z biologického hľadiska aj toho časového nie je to možné. Teda tá podmienka tých 5 rokov odpracovať, teda byť v pracovnoprávnom vzťahu či už ako živnostník alebo ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, je to namieste. A naozaj možno máme aj takých ľudí, ktorí sa chcú vyhnúť práci a zamestnaniu. Keď sú tí, ktorí sa tomu vyhýbajú, nech teda aj nejaký ten sankčný mechanizmus tuná je. Ale tých 6 rokov, ktoré sa rátajú pre dôchodok, a tá žena matka sa stará o svoje deti, podčiarkujem, sa stará o svoje deti, spokojne sa môže zarátavať jednak aj pre ten dôchodkový vek, pričom potom je aj ďalšia vec, ktorá sa tuná zarátava, keď tých 6 rokov tej matky, ktorá je na rodičovskej, resp. materskej dovolenke, tak sa ráta aj ako v podstate doba praxe. Myslím si, že nie je to nič výnimočné alebo čosi nezriadené, alebo čosi nezdravé, pretože taká matka má sa čo obracať v rodine, aby vychovávala a formovala svoje deti. Dovolím si povedať tak trošku ľudovo, že možno taká matka, ktorá nemá pedagogické vzdelanie a stará sa o tie deti doma, a je dlhodobý to proces, hej, možnože je tam 4 – 5 rokov, tak veľakrát možno aj v tých výchovných prístupoch a metódach strčí hociktorú pani učiteľku do vrecka, pretože naozaj má tú skúsenosť skrze vlastnú rodinu, skrze vlastné deti. A nie je ľahká úloha byť doma veľakrát pre tie matky, keď sú zavreté medzi štyrmi stenami a starajú sa o tie deti. A keď máte na krku dve deti alebo tri deti, o ktoré sa potrebujete starať, to máte také schodíky, teraz tá matka má vychovávať tie deti. Samozrejme, matka, ktorá nedbá o výchovu týchto detí a necháva ich takpovediac na výchovu na ulici, tak to je nezodpovedná matka. Hovorím o normálnych rodinách o poriadnych matkách, ktoré vychovávajú a formujú svoje deti. Nielen ich vychovávajú, ale aj zároveň ich vzdelávajú. Aj keď možno tak tuná to nedoceňujeme alebo nehovoríme o tom, ale také dieťa, ktoré nastupuje do prvého ročníka základnej školy, tak kopec vecí musí vedieť ovládať aj ovláda. To nie sú len tie sociálne návyky, ale aj kopec zručností a vedomostí, ktoré to dieťa má.
Preto tak na záver by som to tak zhrnul, možnože budeš teraz takto sklamaný z toho, ale tento návrh zákona podporím, lebo ho nevnímam ako diskriminujúci a tých 5 rokov minimálne odpracovať, myslím si, pre každého je to, poviem to, maličkosť. Je to drobnosť, hej, aby 5 rokov každý z nás alebo každý občan tejto krajiny odpracoval preto, aby mu vznikol nárok na dôchodok. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, veľmi krátko budem hovoriť. Som rád teda, že aj pán Štefan Kuffa, u ktorého som sa toho bál, uznal, že niekedy nie je problém sa k niečomu vrátiť a niečo aktualizovať, tak by som to diplomaticky povedal. A toto je asi naozaj vec, ktorá nás čaká a neminie, pokiaľ to myslíme úprimne.
A len takú drobnú poznámku poviem. Si, kolega, spomínal, že v tom určitom sa teda už ťažko hľadá práca. Ale my môžeme povedať aj inú vec, že môže tá žena neskôr začať rodiť, hej. Ja nechcem ísť naozaj do extrému. Sa niekde v niektorých komunitách rodí už od 14 rokov veku, hej. Ale presne za to sa to posúva, hej. Niekde to prvé dieťa prichádza v nejakom veku 24, 25, 26 rokov, niekedy ešte neskôr, čo už tiež nie je správne. Čiže už vtedy môže mať dávno, by som povedal, tá žena odrobených tých 5 rokov. Toto tým chcem povedať, hej, že ako môže tých 5 rokov ona odrobiť po, hej, jej prvom dieťati, tak ich môže prípadne mať už odrobených už aj predtým, ako mala prvé dieťa, hej.
Čiže je to naozaj návrh, ktorý podľa mňa je v poriadku a som rád, aj kolega Štefan Kuffa, že sme sa neškriepili na nejakom ideologickom spore. Ja nemám problém v tomto s ideologickým sporom, hej, ja mám problém v tom, že je to nastavené zle a nezvládneme to a spôsobí nám to chaos aj vo vedomí spoločnosti, ľudí bude hrozne to iritovať, bude keď tie prípady nabehnú, uvidíte, bude to peklo, hej, proste tých prípadov bude veľa, hej, a tá klíma v spoločnosti bude zlá. Takže ja len na to upozorňujem. Ďakujem.

Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý som na tejto schôdzi už párkrát spomenul pri iných návrhoch, lebo nejde o ojedinelý návrh zákona, je to v podstate taký jeden z balíka zákonov, ktorými sme chceli pomôcť podnikateľom, len teda vidím, že v strane SMER nejaká veľká vôľa nie je, dúfam, že bude vôľa aspoň kopírovanie a teda na budúcu alebo na tú ďalšiu schôdzu to predložíte. Dopredu hovorím, nebudeme sa hnevať, hlavné je, že to urobíte, ani tlačovky nebudeme zvolávať, kde vás budeme obviňovať z kopírovania, dopredu sľubujem.
Je to návrh zákona, ktorým navrhujeme niečo na slovenské pomery dosť, by som povedal, provokatívne, a zároveň si dovolím, aj keď nie som prorokom, prorocky tvrdiť, že raz k tomu určite dospeje Slovensko, dúfam, nielen Slovensko, ale aj každá krajina, ktorej politici budú mať zdravý rozum a budú chcieť naozaj podnikateľské prostredie vyčistiť.
Dnes na Slovensku sa rozhodlo, že ľudia, ktorí pracovali pre VÁHOSTAV, zvyčajne tí malí, drobní, koncoví živnostníci, ktorí pomáhali stavať diaľnice, veľakrát ako vynútení živnostníci zo svojich peňazí dostanú 15 % a 85 % sa pánovi Širokému, majiteľovi VÁHOSTAV-u odpustí. Dovolím si zároveň v tej súvislosti povedať pánovi Širokému, sponzorovi strany SMER – SD alebo sociálna demokracia, čo považujeme za veľmi nespravodlivé, keď zároveň aj teda v tomto prípade budú niektorí veritelia, ktorým sa zaplatí všetko. A to budú teda veľké banky, finančné inštitúcie, ktoré dávali pôžičky VÁHOSTAV-u. Čiže tí, ktorí mohli ovplyvniť reálne chod tejto spoločnosti, ktorí mohli mať prístup k účtovníctvu, k hospodáreniu, to budú mať všetci, hoci nevyužili svoju právomoc a svoje možnosti, ktoré mali, pričom tí malí, chudobní, drobní, z ktorých mnohí boli prinútení, aby sa stali živnostníkmi, tak dostanú za svoju prácu len 15 % mzdy. Chcem sa opýtať vás, ako by vám padlo vhod, ak by vám raz do mesiaca necinglo na účte 3-tisíc eur, ale len 15 % z toho, 450 eur, zhodou okolností suma veľmi blízka tomu, čo priemerný človek v zamestnaní, samozrejme, na Slovensku zarába. Asi by ste tak cítili nejakú krivdu. A v tomto prípade sú desiatky tisíc ľudí, voči ktorým bola spáchaná veľká krivda, uvidia za svoju prácu len 15 % zaslúženej mzdy a v strane SMER nikoho to nezaujíma, nikto túto tému nechce otvárať, lebo sa spoliehate, že však nejako to prebolí.
Veľmi úzko s týmto súvisí návrh zákona, ktorý predkladáme, lebo ak by tento zákon platil, tak zrejme by k takýmto problémom neprišlo. Ako vieme, pán Široký využil ešte také zaujímavé fintičky, že kľúčové záväzky má voči niektorým schránkovým firmám. A je dôvodné podozrenie, že takýmto spôsobom sa snaží obísť reštrukturalizáciu. A tieto schránkové firmy jednoducho budú výrazne viacej uspokojené ako tí malí drobní zamestnanci, živnostníci.
Je, myslím si, na hanbu vládnej strany SMER, ak minulý týždeň neprijala takisto riešenie, ktoré sme navrhovali, ktoré by riešilo reštrukturalizáciu, keď by sa práve tí malí, drobní veritelia stali akcionármi svojho dlžníka. Čiže v tomto prípade dnes by už VÁHOSTAV nepatril naďalej pánovi Širokému aj s lukratívnymi štátnymi zákazkami, ale malým, drobným živnostníkom, ktorí prácu vykonávali.
Čiže navrhujeme zákon ako piaty či šiesty v poradí v tom balíku propodnikateľských zákonov. A teda propodnikateľský zákon neznamená, že to je proti zamestnancom. Vieme sami, že keď vyčistíme podnikateľské prostredie, tak keď nebudú okrádať poctivých podnikateľov podvodníci, tak o to viac a lepšie sa budú mať zamestnanci, lebo jednoducho tak zostane viac peňazí nie pre podvodníkov, ale pre zamestnancov a budú mať aj podnikatelia väčšiu chuť vytvárať nové pracovné miesta.
Čiže tak ako som na začiatku povedal, náš poslanecký klub predkladá návrh zákona, ktorý navrhuje jedno, možno niekto povie, že je to kontroverzné riešenie, ja poviem, skôr novátorské a odvážne riešenie, riešenie vylúčenia podvodníkov z podnikateľského stavu alebo z podnikateľského prostredia, a to veľmi jednoduchým opatrením, ktoré by zaviedlo zákonnú povinnosť platiť faktúry do poradia podľa splatnosti. Niekto tu hovorí „v poradí“, mne to asistentka hovorí stále, tak už si vyberte, či to je „v poradí“ alebo „do poradia“, veď to je jedno, podstata je tá istá, jednoducho platiť faktúry tak, ako mi prídu, a nie tak, ako sa svojvoľne rozhodnem. Bohužiaľ, dnešná prax pri podvodníkoch je tá, že faktúry platia veľkým, silným, takým, ktorých bez problémov nemôžu podviesť, čiže elektrárňam, plynárňam, telekomunikačným operátorom, prípadne lízingovej spoločnosti, ale tým malým, drobným, ktorých bez problémov podviesť môžu, faktúry neplatia.
Ešte raz hovorím, preto navrhujeme veľmi jednoduché a odvážne riešenie. Zaveďme povinnosť každému platiť faktúry do poradia. To v podstate názorne keby som ukázal, tak by znamenalo to, že mám malú drobnú faktúru (Odtrhávanie kúskov papiera z listu formátu A4.), som si nakúpil kancelárske potreby, som zaplatil záhradníka, možno upratovačku, svoj telefónny účet, možno nejaký materiál, nejakú ďalšiu faktúru, nejakú veľkú. A nebolo by to o tom, že teraz z týchto veľkých si bude niekto vyberať tak, že týmto zaplatím a títo malí, drobní nech sa tam niekde pasú na tráve a nech prežijú takto ich rodiny. Ale bolo by to o tom, že v takom presne poradí, v akom by tie faktúry prichádzali, by podnikateľ mal povinnosť ich platiť. Čiže prišli mi faktúry, dnes je marec, 10. apríla, táto faktúra má splatnosť 11. apríla, táto veľká faktúra má splatnosť 15 apríla, potom mi prídu dve malé drobné od toho záhradníka, aj od tej upratovačky so splatnosťou 17. apríla, potom mi príde ďalšia faktúra 22. apríla. A presne v takomto poradí, v akom mi tie faktúry vlastne chodili, ako sú v splatnosti, by tento podnikateľ mal zákonnú povinnosť platiť faktúry. V tomto prípade logicky ak mu raz zákonom povieme, že v tomto poradí faktúry má platiť, tak logicky nemôže si vybrať, komu ich zaplatí a komu ich nezaplatí, ale, áno, keď bude mať dosť peňazí na to, aby zaplatil tú veľkú faktúru, zaplatí veľkú, následne zaplatí ďalšiu a tak ďalej.
Zároveň jedným dychom v návrhu zákona navrhujeme, aby každý podnikateľ vlastne raz do miesiaca poslal buď jednociferné alebo dvojciferné číslo, možno trojciferné niekedy na svoj príslušný registračný súd. Sme otvorení, samozrejme, tomu, zmeniť ten návrh tak, ako by ste vy povedali, môže to byť finančná správa, môže to byť niekto iný, ako by ste uznali za vhodné, možno ministerstvo financií, kde by oznámil, koľko dní po splatnosti platil k poslednému dňu predošlého mesiaca. Čiže dnes je teda marec, je skoro koniec marca, začiatkom apríla by oznámil inštitúcii, na ktorej by sme sa zhodli, my navrhujeme, aby to bol registračný súd, koľko dni po splatnosti platí faktúry. Čiže ten, kto by platil po splatnosti, poslal by nula číslo, ten, kto by platil desať dní po splatnosti, poslal by desať, ten, kto by platil 257 dní po splatnosti k 31. marcu, tak poslal by číslo 257. Následne ten registračný súd by toto jedno číselko zverejnil na obchodnom registri alebo živnostenskom registri, na ktorom keď si dnes chcete u kohokoľvek pozrieť jeho oficiálne údaje, ako je zaregistrovaný, by mu popri údajoch, ako je IČO, sídlo firmy, kto tam je konateľ, kto tam je spoločník a podobne, pribudol jeden údaj. A to by bolo, koľko tento konkrétny podnikateľ platí po splatnosti svoje záväzky, svoje faktúry. To by znamenalo možno ešte nieže viac. Ale by to veľmi výrazne pomohlo vyčistiť podnikateľský stav zase znova od podvodníkov. A považujem to za kľúčovú pomoc práve začínajúcim podnikateľom, lebo ten dnešný stav je, bohužiaľ, taký, že keď niekto pri situáciách, aké sú na Slovensku, že ten trh je nasýtený a keď chcete začať podnikať v takých tých štandardným službách, že teda nie každý vymyslí rovno Facebook a nájde dieru na trhu, chce začať podnikať a možno má plné zuby nezamestnanosti, možno jednoducho naozaj sa chce postaviť na vlastné nohy, možno v práci k nemu zamestnávateľ dobre nepristupuje, toto neriešme, z akých dôvodov to je, jednoducho začne podnikať, tak zvyčajne ak dáva na faktúru svojim odberateľom svoj tovar alebo služby, to, bohužiaľ, funguje tak, že prví, ktorí sa na neho nalepia ako zákazníci, sú práve tí podvodníci, ktorí si postavili podnikanie na neplatení faktúr iným ľuďom. Preto to jedno číslo, ktoré by vlastne každý funkčný existujúci podnikateľ raz do mesiaca vykázal, či už teda tomu registrovanému súdu, alebo nejakej inej inštitúcii, by zásadne pomohlo ľuďom. Predstavte si, ktokoľvek z vás, začínate podnikať a príde za vami niekto a poviem vám: „Daj mi to na faktúru.“ V tom prípade vy môžete v pohode prejsť na živnostenský register alebo obchodný register, otvorený oficiálny register a dvomi-tromi kliknutiami si tak preveríte tohto konkrétneho človeka, akú má platobnú disciplínu. A vlastne zbadáte tak jedno číslo, koľko dní po splatnosti platí faktúry. Takýmto spôsobom vy máte dosť informácií na to v tom momente, aby ste sa slobodne a s náležitou mierou informácií rozhodli, či do tohto obchodného vzťahu vstúpite alebo nevstúpite. A to je drastický rozdiel voči tomu, čo dnes funguje, keď naozaj to je na tom, že jednoducho niekto vás oblbne (pekné modré oči, pekné rečičky) alebo sa tam bude tváriť, aký on je zámožný podnikateľ, ale v skutočnosti je to čistý podvodník. A týmto by sme práve pomohli hlavne, hlavne tým začínajúcim podnikateľom, lebo už tí ostrieľaní, ktorí x rokov sa v tom fachu pohybujú, pritom sa pohybuje každý v svojom, tak zväčša poznajú, kto podvádza, kto hrá fér hru. Preto ak by bola čo len trošku dobrá vôľa, je to elegantné, jednoduché riešenie, áno, uznávam, možno zo začiatku trošku s komplikáciami, lebo by to muselo zmeniť naše zvyklosti, ale hlavne by kričali tí podvodníci. Žiadny čistý, poctivý podnikateľ by s takýmto opatrením nemohol mať žiadny problém.
Možno sa pýtate, čo by potom nastalo, či teda tí veľkí by nemohli si pritlačiť na toho odberateľa s tým, že: „Tak ti vypnem prúd alebo vypnem ti plyn, alebo zruším ti tvoju SIM kartu, lebo si nezaplatil faktúru.“ To už znova akože ste sociálna demokracia, v prvom rade by ste mali strážiť záujmy tých malých, drobných, slabších. V tomto prípade tí hlavne monopolní dodávatelia týchto služieb sú chránení v podstate už aj tým, že sú veľkí. Takže skúsme sa zamyslieť nad tým, či by sme nemohli chrániť tých menších a či by sme nemohli vlastne takýmto spôsobom im pomôcť v tom, aby aj ti veľkí nemohli na nich tlačiť a takisto ako tí malí rešpektovali, že budem mať zaplatenú faktúru 40 dní po splatnosti, keď raz som do toho vzťahu vstúpil, tak takisto aj ten Orange, T-Mobile, O2 a SPP a všetci ostatní, tí veľkí dodávatelia aby tiež museli rešpektovať, že, áno, v tomto prípade nemôžeme my chcieť, aby sme boli uprednostnení pred tými malými, drobnými dodávateľmi, a uspokojíme sa s tým, že bude nám zaplatené rovnako ako všetkým ostatným v poradí alebo do poradia, alebo teda tak, ako faktúry nabiehajú na splatnosti.
Tretíkrát opakujem, je to odvážne, novátorské riešenie.
Viem, že niektorí možno poviete: „Nevymýšľajme koleso, niečo nové, kde to takto funguje vo svete.“ Priznám sa, neviem, kde to takto funguje vo svete, ale myslím si, že tento návrh je v súlade so zdravým rozumom a dávno na Slovensku mal byť zavedený, lebo takýmto spôsobom by sme predišli práve tým podvodom, keď tí poctivci zvyčajne sú okradnutí tými, ktorí si ako predmet podnikania zvolili neplatenie faktúr a úmyselne takýmto spôsobom konajú.
Návrh je v súlade aj s tým, čo sme predkladali predtým, kde sme teda navrhovali, aby neplatenie faktúr bolo trestným činom. Rozhodli ste sa tento návrh nepodporiť, ja pevne dúfam, že pán minister spravodlivosti to zváži a možnože teda predložíte sami tento návrh. Dopredu hovorím, nebude mi to vadiť, lebo ten návrh je správny a mal by byť zavedený.
Taktiež v tejto veci, samozrejme, bol by som veľmi rád, ak by ste návrh podporili v prvom čítaní a posunuli sme ho do druhého čítania, ale dopredu zase hovorím, keď s tým prídete a možno tento návrh vyhlásite ako štvrtý sociálny balíček, bude to najväčší sociálny balíček, ktorý pre ľudí na Slovensku môžete pred voľbami urobiť. Ak urobíte raz poriadok s podvodníkmi, ak im klepnete po prstoch, urobíte pre ľudí stonásobne viac, ako keď im rozdáte lístky na vlaky zadarmo. Toto je skutočný problém, ktorý brzdí Slovensko v tom, aby tu vznikali nové pracovné miesta, a toto je problém, prečo na Slovensku máme pomaly trikrát väčšiu nezamestnanosť, akú ju majú v susednom Rakúsku, hoci sme už 27 či koľko rokov po revolúcii. Toto je problém, ktorý treba riešiť, nielen treba teda ľuďom rozdávať, ako som spomínal, možno tie vlaky zadarmo. Ja proti nim nič nemám, vždycky mi tam chýba iba, aby ste povedali zároveň aj to B, kto a s akým úrokom to zaplatí. Ale keď ste sa rozhodli touto cestou ísť, my vám navrhujeme ďalšie opatrenie. A môže to byť naozaj najzásadnejšie sociálne opatrenie, ktoré pre ľudí na Slovensku by ste mohli urobiť, ak by ste raz a navždy dali podvodníkom po prstoch. Ďakujem veľmi pekne, to je zatiaľ toľko k tomuto návrhu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný ten návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívne pravidlá tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Tu mám ako spravodajca priestor na vlastnú úvahu a dovoľte mi povedať zhruba nasledovné.
Tento návrh podľa mojej mienky reaguje na aktuálnu prax obchodno-záväzkových vzťahov. Tá prax je taká, že dlžník si jednoducho vyberá, komu zaplatí a komu nezaplatí. Motivácia na úhradu faktúr nie je motivácia ísť do poradia, ale sila hráča. A či to chceme alebo nechceme, sú to často aj úplatky. Týmto zavedením takéhoto pravidla zúži sa priestor na korupciu a nie je možné sa vyhovárať na to, že ten silnejší hráč ma dotlačil do pozície, že musel som to zaplatiť skôr. Preto si myslím, že prvá časť tohto návrhu, zavedenie platenia faktúr do poradia je správnym krokom.
Druhá časť tohto návrhu je podľa môjho názoru dokonca ešte správnejším krokom. A to je celkovo otvorenie myšlienky black-listu. Verejný zoznam to je, kde sa budú uvádzať firmy, ktoré negatívne pôsobia na trh. Opäť je tu reakcia na prax. Už dnes platí, že v obchodných vzťahoch je ideálne platiť v hotovosti, nie cez faktúru. Máte tak istotu, že tie peniaze budete mať. Ten trh potom nie je flexibilný, točí sa tak menej peňazí. A ak už sa ten podnikateľ rozhodne, že to chce na faktúru, stáva sa, a nie je to zriedka, že vôbec uvažuje nad tým, či vstúpi do obchodného vzťahu, pretože vstúpiť do obchodného vzťahu s neznámou eseročkou je dnes veľmi rizikové. Ak bude zrejmé, že táto obchodná spoločnosť je spravidla v omeškaní nejaký čas, do toho obchodného vzťahu nevstúpim, prípadne doň vstúpim za nejakých podmienok, v prípade nejakého zabezpečenia alebo nejakého zálohu, proste niečoho. Platí, čím viac informácií mám o tej firme, tým viac zvažujem typ zmluvného vzťahu.
Čiže práve preto si myslím, že táto druhá časť je možno ďaleko podstatnejšia. A to je získanie viac informácií o svojom obchodnom partnerovi.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
V zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Kolegyne, kolegovia, ani neviem, či som chcela vystúpiť, vlastne som nechcela, ale asi predsa len treba.
Neplatenie faktúr je problém. Spôsobuje druhotnú platobnú neschopnosť. Všetci sme pobúrení reštrukturalizáciou spoločností Doprastav a VÁHOSTAV. A viacerí sme predložili rôzne návrhy s tým súvisiace, aj sme si ich navzájom podporili, koniec koncov aj my sme podporili aj vašu novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aj novelu Trestného zákona.
Ale trend, kedy v predháňaní sa inovatívnych nápadov, ako upozorniť v rámci konkurencie politických strán a prúdov, ktorého spoločným charakteristickým rysom je pokus o riešenie následkov, ale nie podstaty, nás v konečnom dôsledku podľa mojej mienky odkláňa od toho, aby sa hľadali riešenia na podstatu problému a viedla sa solídna politická a verejná diskusia o podstate problému.
Podstata problému je, že plaťák dostanete o dva mesiace, o tri mesiace, o pol roka zo súdu a potom, keď dáte návrh na exekúciu, tak vymôžete tie peniaze o pol roka, o rok alebo neviem kedy, pretože tam už tie peniaze nie sú.
Podstata problému je v tom, kde v pokoji justície za posledné tri roky sa nepokročilo ani o chlp v efektívnosti systému, a všetky projekty, ktoré k tomu smerovať mali, meškajú a my to obchádzame, pretože minister spravodlivosti je vlastne celkom sympatický minister a ťažko sa s ním vedie súboj.
Ale podstata problému je, že v 21. storočí na Slovensku, keď vám niekto dĺži faktúru, tak do 30 dní máte mať, skrátka, právoplatný vykonateľný titul a do 30 dní to musí byť stiahnuté z účtu, lebo aj tá exekúcia v týchto prípadoch musí fungovať. A tam je jadro problému, pretože keď toto bude fungovať, tak sa aj zvýši platobná disciplína.
A sústreďme sa, prosím, na podstatu problému, pretože zahlcujeme diskusiu inováciami, ktoré nás skutočne neprivedú k cieľu. Ďakujem pekne.