49. schôdza

Pani poslankyňa, keďže idete navrhnúť doplnenie programu, chcem vás požiadať, aby ste vyhlásili pred tým prestávku, aby mohli, kvôli férovosti, poslanci všetci prísť do sály. Vaši poslanci prišli, pretože ste sa na tom dohodli na klube, ale nie je povinnosť sledovať tlačovky vášho premiéra v priamom prenose, povinnosť teda poslanci takú nemajú, otázka korektnosti, lebo dovtedy nebol nikto v sále z vládnych poslancov, nikto. By bolo fajn vyhlásiť niekoľkominútovú prestávku, aby poslanci mohli prísť hlasovať o návrhu, ktorý chcete predložiť. Považujem to za elementárnu korektnosť, elementárnu korektnosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážené dámy, vážení páni, je mi naozaj veľkou cťou, že krátko pred siedmou môžem hovoriť pred takým plným auditóriom a hlavne, že je tu tak veľa poslancov najsilnejšieho poslaneckého klubu strany SMER. Moje vystúpenie bude veľmi vecné a budem sa snažiť veľmi vecne držať problému, ktorý tu dnes riešime. Rozdelil som toto vystúpenie na také tri časti. V prvej budem hovoriť o tom, čo by sme mali urobiť do budúcnosti my všetci spolu, aby sme ochránili malé firmy, živnostníkov, subdodávateľov pri verejných zákazkách – či už verejných zákazkách, ktoré dáva štát, alebo pri zákazkách, ktoré dáva samospráva. V druhej časti by som možno trochu možno hovoril aj o trestnoprávnej zodpovednosti a v tej tretej časti by som rád hovoril o tom, čo treba urobiť podľa môjho názoru pre poškodených spoločnosťou Váhostav teraz.
Chcem hneď povedať, že ak sa veľmi okrajovo budem dotýkať skráteného legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, nech je mi to odpustené v tejto chvíli, držím sa dobrej vôle predsedu Národnej rady pána Pellegriniho, ktorý na otázku kolegu z opozície, že teda vlastne kedy budeme diskutovať o tom, čo sme dostali v pozvánke, lebo v pozvánke sme boli pozvaní na bod aktuálne problémy súvisiace s reštrukturalizáciou Slovenskej republiky a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a sociálnych dopadoch, na čo som sa aj pripravil, aby som mohol vystúpiť, odpovedal, že no veď v rámci toho, ako budeme prerokuvávať v jednotlivých čítaniach a v skrátenom legislatívnom konaní novelu Obchodného zákonníka. Takže vedený touto dobrou vôľou sa začnem venovať tomu, o čom mala byť táto schôdza, teda aktuálnym problémom súvisiacim s reštrukturalizáciou Slovenskej republiky a súvisiacich otázkach v obchodných vzťahoch a sociálnych dopadoch.
Hneď, ak dovolíte, teda hneď by som prešiel k tej prvej časti môjho vystúpenia, čo teda treba urobiť do budúcnosti, aby sme ochránili malé firmy a živnostníkov, subdodávateľov vo verejných zákazkách od takých problémov, aké prežívajú v súčasnosti subdodávatelia spoločnosti Váhostav.
Rád by som vám povedal, vážené dámy, vážení páni, že strana Šanca, ktorej som podpredsedom, začiatkom marca tohto roka, teda dávno skôr pred tým, ako sa SMER vôbec vážne začal zaoberať problematikou reštrukturalizácie a odškodnenia subdodávateľov spoločnosti Váhostav, sme sa už zaoberali tým, čo treba urobiť pre ochranu malých firiem a podnikateľov subdodávateľov. Poslali sme bezmála 3 000 obstarávateľom na Slovensku návrh zmluvných podmienok a požiadali sme ich, aby návrh týchto zmluvných podmienok zapracovali do zmlúv, ktoré uzatvárajú so svojimi dodávateľmi, zhotoviteľmi, poskytovateľmi, oslovili sme predovšetkým starostov a primátorov, ktorí na to reagovali, hlavne tí, ktorí sú nezávislí, veľmi pozitívne a boli ako potešení tým, že niekto vypracoval takýto návrh ustanovení, zmluvných ustanovení, ktoré môžu zapracovať do zmlúv s dodávateľmi. Tieto ustanovenia by v praxi v budúcnosti, ak by boli súčasťou každej zmluvy, ktorú obstarávateľ uzatvorí so zhotoviteľom, mohli ochrániť subdodávateľov, malé firmy a živnostníkov.
O čo ide v týchto zmluvných podmienkach? Ide o to, aby zhotoviteľ fakturoval obstarávateľovi v pravidelných intervaloch, povedzme raz mesačne, tak ako si to dohodnú vo svojej zmluve, aby v tejto faktúre uviedol, aké práce boli vykonané počas tohto obdobia, aj to, aký rozsah prác pre tohto zhotoviteľa vykonávali subdodávatelia, s tým, že bude musieť uviesť v tejto pravidelnej faktúre aj to, či bolo zaplatené subdodávateľom a v akej výške za ich vykonané práce, s tým, že o tom musí informovať aj malé firmy a živnostníkov, ktorí sú subdodávateľmi, a dáva sa tam možnosť obstarávateľovi, aby ak nie je faktúra kompletná, teda neobsahuje tieto dôkazy o tom, že bolo zaplatené subdodávateľovi, zhotoviteľ zhotoviteľovi nemusel zaplatiť takúto faktúru a nebežala lehota na zaplatenie tejto faktúry. Sú to pomerne jednoduché zmluvné ustanovenia, ktoré sme vypracovali, mám ich tu k dispozícii, ktoré sme teda, ako som už povedal, poslali bezmála 3-tisíc obstarávateľom, predovšetkým starostom a primátorom.
Ja som sa dnes pripravoval na to, že požiadam pána premiéra, ak by bol prítomný na tejto schôdzi, lebo očakával som, že teda príde ako navrhovateľ zákona, že mu odovzdám tieto zmluvné ustanovenia aj so žiadosťou o to, aby prostredníctvom svojich ministrov presadil to, aby štát tieto zmluvné ustanovenia zakomponoval do všetkých zmlúv, ktoré uzatvára so zhotoviteľmi a dodávateľmi. A takisto, aby štátne firmy zapracovali všetky tieto zmluvné ustanovenia do zmlúv, ktoré uzatvárajú so zhotoviteľmi a dodávateľmi, aby sme takýmto spôsobom mohli ochrániť subdodávateľov.
Zachytil som niekde informáciu o tom, že Národná diaľničná spoločnosť sa už na niečo také chystá, čo je teda potešiteľné. My sme také niečo vypracovali už začiatkom marca, ale to nie je vôbec dôležité, dôležité je, že ak Národná diaľničná spoločnosť sa na niečo také pripravuje a nejakým spôsobom jej pomôžeme dať návod, tak to bude len dobré. Len chcem povedať, že problém s nevyplácaním subdodávateľov sa netýka len výstavby diaľnic a netýka sa len cestnej infraštruktúry. Je to ďaleko väčší problém.
Takže, keďže tu nie je pán premiér, poprosil by som pána ministra, ktorý ho zastupuje, aby teda odovzdal pánovi premiérovi tento list aj s týmito zmluvnými ustanoveniami, ktoré sú naozaj len snahou o to, aby sme možno poradili, pomohli alebo navrhli, ako by sa to dalo riešiť, ak sa rozhodnú štátne inštitúcie riešiť to nejak ináč, je to na nich, dôležité je, aby to nejakým spôsobom v zmluvách medzi štátom a štátnymi firmami a zhotoviteľmi upravili.
Je to veľmi dôležité v tejto chvíli aj preto, lebo nervozita malých firiem a živnostníkov na Slovensku narastá a nám sa reálne môže stať, že budú meškať veľké projekty. Nám sa reálne môže stať, že bude problém s vyčerpaním eurofondov. Jednoducho preto, lebo keď sa rozprávate a v súčasnosti máme veľa stretnutí so živnostníkmi a podnikateľmi na celom Slovensku, všetci sú nervózni z toho, že sa im zopakuje príbeh Váhostavu. Všetci sú nervózni z toho, že urobia len trochu roboty a čakajú na zaplatenie, a potom urobia znovu trochu roboty a čakajú na zaplatenie, čo môže byť veľký problém, ak to nie je upravené v zmluvných vzťahoch medzi obstarávateľom a zhotoviteľom a následne medzi zhotoviteľom a jeho subdodávateľmi. Čiže tento problém tu existuje latentne a uvediem príklady mimo výstavby diaľnic: protipovodňové opatrenia, presne ten istý problém, nervozita malých firiem a živnostníkov z toho, že im zhotoviteľ nezaplatí, ale napr. Košičania, električkové trate v Košiciach, je to presne ten istý problém, preto tak mešká celý tento projekt, lebo subdodávatelia, ktorí reálne robia za víťaza tendra, za zhotoviteľa celého diela, sú nervózni, lebo im meškajú platby a chcú mať zaplatené, ináč neurobia ďalší úsek. Preto sa to celé vlečie. Takže myslím si, že by bolo veľmi dobré, ak by sme ošetrili do budúcna takýmto spôsobom zmluvné vzťahy.
Ak dovolíte, teraz by som prešiel na tú druhú časť svojho vystúpenia, kde by som sa rád na chvíľu pozastavil pri generálnom prokurátorovi. Chcel by som sa poďakovať pánovi predsedovi Národnej rady, že to na úvod schôdze povedal, naozaj včera som mu doručil list, v ktorom som ho požiadal, aby pozval na rokovanie Národnej rady pána generálneho prokurátora s odôvodnením, že vzhľadom na to, že Generálna prokuratúra začala šetrenie vo veci možného podvodu v kauze nevyplatenia pohľadávok subdodávateľov v spoločnosti Váhostav, generálny prokurátor podľa môjho názoru by mal o týchto závažných skutočnostiach informovať poslancov Národnej rady a my by sme tieto skutočnosti mali vedieť. Odpoveď ste počuli na začiatku schôdze, pán generálny prokurátor povedal, že keďže sú veci momentálne vo vyšetrovaní, on sa k tomu vyjadrovať nechce. Od pána poslanca Lipšica sme dnes ale počuli, že zďaleka to nie je s úkonmi, ktoré treba urobiť na začiatku takého vyšetrovania, také pozitívne.
Takže vzhľadom na to, samozrejme, ja si uvedomujem silu poslaneckého klubu SMER-u, nebudem forsírovať to, aby sme volali urgentne generálneho prokurátora, keď sa už tak vyjadril, ale budem ho interpelovať a chcem poprosiť aj vás, dámy a páni, a je úplne jedno, či ste zo SMER-u alebo z opozície, aby sme ostali v strehu a sledovali, čo budú robiť orgány činné v trestnom konaní v tejto kauze. Pretože ak došlo k podvodu, tak ten, kto to urobil, má ísť sedieť do basy. A aj preto je obrovská nespokojnosť na Slovensku a nervozita, pretože všetky takéto kauzy končia do stratena. Čiže ja verím tomu, že pán generálny prokurátor ukáže dostatok odvahy a že orgány činné v trestnom konaní budú konať. Podľa informácie, ktoré tu hovoril bývalý minister spravodlivosti, tomu zďaleka tak nie je, ale jediná vec, čo môžme my ako poslanci Národnej rady urobiť, my nemôžme zasahovať do vyšetrovania, to, čo ale môžme urobiť, je, že budeme vykonávať tlak ako poslanci Národnej rady na to, aby orgány činné v trestnom konaní konali.
Čo sa týka tretej časti, teda samotnej kauzy Váhostav, lebo o tom, o čom som doteraz hovoril, to je o budúcnosti, viac-menej o tom, to, čo by trebalo urobiť, ako by trebalo ochrániť malé firmy a živnostníkov od zvôle zhotoviteľa, ktorý im nezaplatí. Čiže čo by sme mali robiť.
Ale teraz poďme k samotnej kauze Váhostav. Je naozaj zaujímavé sledovať tú diskusiu o tom, do akej miery by mali byť odškodnení subdodávatelia. Alebo, keď chcete, firmy, ktoré majú pohľadávky voči Váhostavu. Tak Váhostav povedal, že v rámci reštrukturalizácie si to vie predstaviť na 15 percent. Pán minister Borec dnes hovoril, už je tu druhý pán minister, pán minister Borec dnes hovoril o tom, že tak ten priemer, ktorý na tých súdoch je, je niekde okolo 30 percent. Pán premiér Fico včera povedal 40 percent. Asi pán minister Borec celkom nevedel o tom, čo bude pán premiér hovoriť na svojej večernej tlačovke, lebo, paradoxne, v tom istom čase, keď začínala tá tlačovka, nás tu z tohto miesta všetkých presviedčal, že snívať o tom, že to má byť viac ako 40 %, je úplne nereálne, lebo aj 40 % je už skoro nereálne pri tej praxi, ktorá existuje. No pán premiér oznámil, že už to bude 50 percent. Nie som ekonóm, nejdem to rozoberať, nech sa tomu venujú ľudia, ktorí tomu rozumejú hlbšie, ale trošku to, nehnevajte sa, dámy a páni, svedčí o tom, že nie celkom má vláda premyslené, čo by chcela urobiť v tejto veci.
Ale keď ideme ku kauze Váhostav, to, čo rezonovalo v ostatnom čase, sú v podstate dve možnosti, ako sa to dá vyriešiť. Aj dnes to tu už v pléne odznelo. Prvá možnosť je, že to štát vezme na seba, a to už je jedno, akým mechanizmom, ale jednoducho, že subdodávateľov, malé firmy a živnostníkov vyplatí za Váhostav štát. A on si to bude, štát s Váhostavom, nejak riešiť. Nie som nadšencom tohto riešenia, pretože je to podľa mňa zlý príklad pre všetky nezodpovedné firmy. Lebo tento príklad hovorí o tom, že nezaplatíme, no a čo, veď potom to za nás zatiahne štát, a potom sa s ním budeme niekoľko rokov naťahovať. Nepovažujem to osobne za najšťastnejšie riešenie.
To druhé riešenie je také, že svoje záväzky zaplatí Váhostav po reštrukturalizácii z budúcich zákazok, teda zo ziskov z budúcich zákazok. V princípe týmto modelom sa rozhodla vláda Roberta Fica ísť. Podľa mňa, dámy a páni, mali by sme ale trvať, a dnes to už aj odznelo v niektorých vystúpeniach, na dvoch podmienkach. Ak už sa ide touto cestou, budem hovoriť veľmi jednoducho, že firma sa bude reštrukturalizovať, ale bude dostávať ďalšie štátne zákazky a zo ziskov týchto štátnych zákaziek vyplatí záväzky aj súčasným subdodávateľom, ak už ideme touto cestou, ak už sa rozhodla vláda Roberta Fica ísť touto cestou, mali by byť splnené podmienky.
Tou prvou podmienkou je, že po reštrukturalizácii by vo vlastníckej štruktúre nemali byť žiadne schránkové firmy, dámy a páni. Ja sa veľmi dobre pamätám, keď sme riešili kauzu piešťanského cétečka, na vystúpenie pána ministra Maďariča, ktorý povedal, že tomu rozumie, tejto kritike, a poďme sa dohodnúť na tom, že žiadna štátna zákazka, žiadne verejné obstarávanie, v ktorom pôjdu štátne alebo verejné peniaze, nemôže vyhrať firma, ktorá nemá jasnú vlastnícku štruktúru. Nie sme v situácii, že my vlastne z vlastníckej štruktúry Váhostavu nevieme povedať, kto je konečným príjemcom. To znamená, ak už má prebehnúť reštrukturalizácia a ak má Váhostav dostať ďalšie štátne zákazky, dámy a páni, tak v tom prípade iba vtedy, a to by malo byť podmienkou, že nebude mať žiadne schránkové firmy vo svojej štruktúre, lebo ináč potom nám hrozí to isté. Dnes to tu už znovu odznelo, že z týchto ziskov ďalších zákaziek nebude uspokojovať subdodávateľov, ale znovu sa niekde stratia v Karibiku alebo na Cypre u príjemcov, ktorých nepoznáme.
A tou druhou podmienkou by malo byť, že ak chcú schránkové firmy pri súčasnej reštrukturalizácii uplatniť svoje pohľadávky voči Váhostavu, pretože sa odvolávajú na to, že ako vlastníci pomáhali pôžičkami, vkladom do spoločnosti Váhostav, tak je to možné iba vtedy, ak odkryjú svoju vlastnícku štruktúru. Aby sa náhodou nestalo, že v rámci reštrukturalizácie sa nakoniec peniaze dostanú k tým, ktorí tento stav vlastne spôsobili. Pretože schránkové firmy budú uspokojené v rámci reštrukturalizácie takisto ako subdodávatelia, živnostníci a malé firmy.
Dámy a páni, toľko teda moje postrehy a pripomienky k prerokovanej aktuálnej problematike spoločnosti Váhostav a aj návrhy do budúcnosti, ako by sa mohla v zmluvách medzi obstarávateľmi a zhotoviteľmi zakomponovať ochrana subdodávateľov. Ja verím, naozaj chcem poprosiť pána ministra Pavlisa, aby to doručil pánovi premiérovi, spolieham sa na neho, môžem mu to poslať aj poštou, ale tak mal som to pripravené preňho na tejto schôdzi.
A, dámy a páni, záverom vám chcem len povedať, že je mi úplne jasné, že SMER schváli, čo pán premiér predloží, ale všetci si uvedomujeme, a som o tom presvedčený, že aj všetci poslanci strany SMER si uvedomujú, že to, čo sa tu deje so spoločnosťou Váhostav, nie je niečo prirodzené a keď už premiér Fico trvá na takýchto neštandardných riešeniach, do budúcnosti by sme minimálne mali pripraviť také štandardné riešenia, aby sme po Váhostave o mesiac neriešili Doprastav, o mesiac potom ďalšiu firmu, a potom ďalšiu firmu a vždy boli odkázaní na to, že ako sa pán premiér rozhodne a koľko povie, že dostanú vlastne subdodávatelia v rámci reštrukturalizácie. Myslím si, že veci by mali byť nastavené tak, aby ako tečú peniaze od obstarávateľa k zhotoviteľovi, tiekli ďalej aj k subdodávateľom, malým firmám a živnostníkom. Považujem to za úplne korektné, považujem to za normálne, aby sme ich ochránili v zmluvných vzťahoch tak, ako som to navrhoval a ako sme to navrhli ako strana Šanca, obstarávateľom v zmluvných nastaveniach, v zmluvných podmienkach, ktoré by mali byť zapracované v týchto zmluvách.
Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán poslanec Novotný, keďže veľa z toho, čo ste hovorili, tuná bolo povedané a ste to v podstate zopakovali, predpokladám, že ste vystúpili hlavne kvôli tomu, že ste podpredsedom strany, no zabudol som, ako sa volá, nevadí. Dovoľte, aby som vám ja k tomuto významnému postu srdečne zablahoželal, čiže gratulujem.

Strana sa volá Šanca, ďakujem pekne za gratulácie a budete o nej stále viac a viac počuť. Ďakujem pekne.

Pán predseda, na úvod schôdze ste oznámili, že sa bude hlasovať po prerokovaní jednotlivých bodov. Chcem vás informovať, že ste nás znovu oklamali a podviedli a že sa správate ako obyčajní boľševici len zato, že máte väčšinu v pléne Národnej rady. Môžete sa hanbiť za takýto spôsob! (Výkriky z pléna a potlesk.)

Pán predseda, ak naozaj sa ideme takto postaviť čelom k problémom a pri každom jednom budeme odvolávať do minulosti, pokiaľ sa dá, tak navrhujem spojiť tento bod s bodom odvolania Jana Amosa Komenského za všetky problémy slovenského školstva a poprípade ešte Štefana Baniča za každý jeden pokazený padák v slovenskej armáde. Toto je tak absurdné, pán predseda, že to ani nemôže byť pravda. Dajte, prosím, spojiť aspoň tieto dve veci, aby to malo celé zmysel. Vďaka.

Ďakujem pekne. Vážení páni, dámy, vážený pán predseda, zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru v termíne ihneď po prerušení schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.