49. schôdza

Áno, ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ja dávam procedurálny návrh z klubu KDH, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode dovtedy, kým predseda vlády nám nepredloží návrh riešenia kauzy Váhostavu, na ktorý prišiel, keď sme sa v piatok o druhej popoludní rozišli. On proste odišiel s tým, že vláda ide hľadať riešenie v tejto kauze, no tak my chceme rokovať. A aj moji kolegovia teraz v tejto chvíli premýšľajú o tom. Ale uvedomujeme si, že nemôžeme rokovať ďalej bez toho, keď nevieme, o čom vlastne máme rokovať. A my teda na stole nemáme žiaden návrh z vlády. A predpokladám, že ho nemajú ani kolegovia zo strany SMER, lebo inak už by dávno s ním vyšli. Čiže môj procedurálny návrh, opakujem, je, aby sme prerušili rokovanie dovtedy, kým predseda vlády nepríde s tým konkrétnym návrhom, ako chce riešiť kauzu Váhostavu.

Pán poslanec, nedám o vašom návrhu hlasovať, pretože o tom, či prerušíme alebo neprerušíme rokovanie, ako predsedajúca... (Reakcie z pléna.) Je s tým všeobecný súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je s tým všeobecný súhlas.
Takže teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia pán poslanec Hraško, Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo. Rokujeme len naozaj o skrátenom legislatívnom konaní, ale o čom vlastne rokujeme? Totiž niekedy to naozaj nie je jasné, či je to o návrhu toho, čo by malo riešiť reštrukturalizáciu na Slovensku. Ako som povedal už vo svojom predchádzajúcom prejave, ten pôvodný návrh, ktorý sa mal zaoberať problematikou celoslovenského a celospoločenského problému zlých reštrukturalizácií, tak sa zúžil na reštrukturalizáciu Váhostavu a na vyriešenie problému Váhostavu, ako nezaplatiť zo svojho majetku oklamaným živnostníkom a dodávateľom na stavby, ktoré vyhral vo verejnom obstarávaní Váhostav. Tento návrh nie je ani tak teda o tom, aby sme vyriešili situáciu, ale zachránili niekoho, kto stojí v pozadí Váhostavu, resp. na jeho čele, a o tom, čo pán Číž hovoril tu a čítal z rokovacieho poriadku v prípade, že hrozia veľké hospodárske škody. No ja sa obávam, že práve prijatím toho, že budeme za Váhostav sanovať dlhy Váhostavu, tak tým práve nám môžu vzniknúť hospodárske škody. Preto si dovolím tvrdiť, že na skrátené legislatívne konanie nie je opodstatnenie, pretože nám nehrozia hospodárske škody, nakoľko už tri roky sa vie o tom, že zákon o reštrukturalizácii nie je dobrý, ale doteraz bol pre niekoho vyhovujúci. Tu sa preto nič nerobilo, preto nik nekonal teda okrem predložených návrhov opozície, ktoré mohli riešiť tú reštrukturalizáciu. A povedal to jeden z tých oklamaných veriteľov Váhostavu. Povedal to priamo v televízii TA3, keď bola beseda o tejto problematike, že opozícia predložila návrhy, ktoré by ich situáciu riešili. Vtedy ale nikto zo strany SMER za tie návrhy nezahlasoval. To je zaujímavé. A teraz idú riešiť niečo z toho v skrátenom legislatívnom konaní. Keby to bol aspoň normálny návrh, kľudne, ale, samozrejme, mal by riešiť niečo z toho, nie to, že občania Slovenskej republiky sa cez poplatky v bankách zložia na to, že Široký nebude musieť zo svojho majetku zaplatiť dllžníkom firmy Váhostav, ktorým sú dlžní, nevyplatené faktúry. Takže naozaj nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie a ja dávam procedurálny návrh, aby sme viac o tomto bode nerokovali.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Viskupič. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcel by som, Igor, ťa len upozorniť aj v duchu toho, čo navrhli poslanci za KDH, lebo sa na to tu pýtame viackrát, že nepoužívaš celkom dobre terminológiu, keď hovoríš o skrátenom legislatívnom konaní, lebo v skrátenom legislatívnom konaní by sme museli mať na stole tú legislatívu, o ktorej budeme následne hovoriť. A keďže ju nemáme, tak si dovolím tento proces nazvať iba nejakým krátkym procesom alebo skráteným konaním, kde chcú, predpokladám, za nejakým, zatiaľ utajeným riešením predstaviť niečo, čo teda všetci túžobne očakávame. Čiže z mojich parlamentných výpočtov to vyzerá tak, že o nejakých pätnásť minút zhruba, možno o piatej popoludní budeme hlasovať a vydávať bianko šek na krátky proces, ktorý je kdesi možno utajený na Úrade vlády.
A chcel by som veľmi v dobrom vyzvať aj predkladateľa alebo aj vládnych poslancov, aby nám konečne to konečné riešenie predstavili, aby sme vedeli, keď budeme hlasovať, čo umožníme odhlasovaním tohto krátkeho procesu a čo teda tento parlament vzhľadom na kauzu Váhostavu chce prijať ako riešenie.

Chcete reagovať? Nechce pán poslanec reagovať.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, ja nemám nič proti bohatým ľuďom, ktorí sú poctivo bohatí. A v tom sa možno a my sa aj v iných veciach líšime s tým mladým pánom poslancom, ktorý tu teraz nesedí, je to pán poslanec Blaha, ten marxista. Ja si totiž myslím, že Slovensko potrebuje bohatých ľudí. Naozaj Slovensko potrebuje bohatých a úspešných ľudí, aby pomohli tým, ktorí neboli tak úspešní, neboli tak schopní, a možno preto nie sú bohatí a možno preto sú dnes chudobní.
Prosím vás ale v tejto kauze prípad Širokého, to nie je ten prípad bohatého a úspešného človeka, ktorý si zaslúži vašu úctu alebo úctu slovenskej verejnosti. Tento človek dostal od štátu tých 100 % a on nevyplatil zaslúženú mzdu ľuďom, ktorí stavajú na Slovensku diaľnice. Ja som to už pripomenul pánu poslancovi z vašich radov, ktorý sa má za kresťana, že to je pre kresťana do neba volajúci hriech. Nezaplatiť niekomu zaslúženú mzdu, to je do neba volajúci hriech. Hoci, pán minister, aj keď do neba volajúci hriech v našej legislatíve nemáme, ja si myslím, že by mali už dávno konať naši sudcovia, ktorí majú v tejto krajine strážiť spravodlivosť, generálny prokurátor, ktorý ma dozorovať, že sa tu správajú najmä silní a bohatí ľudia podľa zákonov tejto krajiny. Keby Široký bol človek bez peňazí a potreboval takú pomoc, ako sa snažíme v legislatíve znižovať bremená podnikateľov cez znižovanie daňového zaťaženia, cez znižovanie odvodov, prosím, pozrite sa však, čo robí ten váš mecenáš. Veď keby mal aspoň toľko súdnosti, že tie poklady, ktoré si počas vašej vlády vytvoril a vybudoval, by si aspoň schoval na nejaký čas tak, že to nepodráždi slovenskú verejnosť. Ale on v čase, keď sa my zaoberáme reštrukturalizáciou akože jeho firmy, tak pred celým svetom demonštruje svoju bohorovnosť a nadradenosť nad zákonom. Dámy a páni, za 500 mil. slovenských korún alebo za 16,5 mil. eur kupovanie nehnuteľnosti v Karibiku, to pred kým chcete obhájiť? Vy ešte budete obhajovať tohto človeka? Veď vy by ste ho mali v ľudovej reči exkomunikovať. Vy by ste sa mali čo najskôr od toho človeka odstrihnúť. Vy si myslíte, že naozaj vám to pomáha? Pán minister, čiže sú to jeho majetok, jeho účty. Tak sa táto spoločnosť cez svoje štátne orgány správa k iným obyčajným ľuďom, že keď porušia zákon, niekomu nezaplatia, neodvedú pravidelnú hypotekárnu splátku, pri dverách ich bytu im zazvoní exekútor. Prečo toto nerobia exekútori, prečo toto nerobí polícia, súdy voči tomuto človeku? Na toto by ste mali odpovedať, pán minister, v záverečnom slove. Dámy a páni, nemáme viac peňazí do zdravotníctva, nemáme viac peňazí do školstva, niet viac peňazí na spravodlivú sociálnu politiku, pričom tých peňazí by bolo dosť, lebo medzi vami sú tak pažraví ľudia, ktorí nemajú absolútnej miery. Veď tí ľudia pred dvadsiatimi rokmi možno bývali v činžiaku s vami, boli to vaši susedia a dneska si žijú tak, ako keby sedeli na ropných ložiskách. Takýchto ľudí vy v parlamente obhajujete? Veď vy tu potom pôsobíte nie ako politická strana. Veď vy tu potom, ak to strpíte, vystupujete ako jedna SBS-ka majetku Juraja Širokého. Nie je to pre vás ponižujúci pocit?
Už sa opakujem, keď poviem, že SMER je nevyužitá príležitosť na slovenskej politickej scéne. Dámy a páni, od vzniku Slovenskej republiky nebolo politickej strany, ktorá mala toľko poslancov, tak silný, tak početný poslanecký klub, ako je teraz SMER, ale musím povedať, že v tejto chvíli nemá váhu ani jedného nezaradeného poslanca, lebo dnes má väčšiu váhu v tejto sále hociktorý nezaradený poslanec. Hociktorý nezaradený poslanec v tejto sále hovorí anjelským hlasom. A vy hoci máte v strane SMER osemdesiattri hlasov a mandátov, tak v podstate nemáte žiaden hlas, váš hlas nemá žiadnu cenu. A to isté sa týka aj vášho predsedu, predsedu strany SMER. Je v podstate tragickou postavou novodobých slovenských dejín.
Verejná služba, verejná správa aj vaším pričinením sa stala synonymom kradnutia. To tu platilo celé roky, že mnohí z vás jednoduchí, možno tí poslanci, ktorí sem prišli s tým, aby zastupovali svojich voličov, tak naozaj robili z tohto miesta posvätné miesto. (Reakcie z pléna.) Páni, dopoviem to, keď ma budeš pozorne počúvať, pán poslanec. Áno, môžete si myslieť, že mi zatvoríte ústa a že vám to prejde, že budete kradnúť takto ďalej ako doteraz, vy možno osobne nie ste taký, pán kolega, vy ste tu teraz nastrčená figúra toho mecenáša, vy ste tu nastrčená figúra Juraja Širokého a jednoducho máte to v plate, musíte to strpieť, že vám toto budem pripomínať.
Jedno pozitívum som predsa len našiel na tejto kauze v spojení so stranou SMER. Dámy a páni, ak na Slovensku sú ľudia, čo zabudli, ako to bolo, keď bola pri moci jedna strana, ktorá mala všetku moc, že bohatí boli niektorí a väčšina ostatných mala holý zadok, prepáčte za výraz, tak dnes sa strane SMER dokonale podarilo vrátiť do spoločnosti späť a pripomenúť zábudlivcom, že je to tak, ako to bolo vtedy, naozaj, že sú tu niektorí super bohatí, ale nie poctivo a poctivou prácou a nápadmi, ale tým, že okradli tých poctivých, ktorí makali, ktorí pracovali na diaľniciach. Čiže je jedno pozitívum, áno, tým, ktorí majú krátku pamäť a už si nepamätajú, ako to bolo vtedy, tak to SMER dokonale týmto divadlom pripomenul. Hráte tu jedno divadlo. Myslím tým na Roberta Fica, ale ukazujem na vás, preto, lebo on tu nesedí a mal by tu sedieť. A on by mal s nami diskutovať, lebo vy ste ticho okrem tých štekov Martvoňa a niektorých, ktorí určite na jeho kandidátke nebudú, lebo naozaj, už vám to povedal aj kolega Přidal, tak škodíte Robertovi Ficovi, za to predsa sa nemôžete dostať na kandidátku. Nejaký pud sebazáchovy ak existuje u Roberta Fica, tak toto už neurobí.
To, že Robert Fico sa nedá vydierať opozíciou, že sa nedá vydierať ani Váhostavom, to je na smiech, prosím vás. Opozícia vydiera Roberta Fica? Čím opozícia vydiera Roberta Fica? Je to tým, že sme túto tému nadniesli a že ju nadnášame celé roky, aby sme sa o nej bavili? A čo máme robiť, máme trpieť alebo strpieť to, že všade, kde ste, rabujete vy alebo tí vaši zástupcovia vo vláde? Pozrite sa, čo sa deje na Slovenskom pozemkovom fonde, veď stačí otvoriť hociktoré noviny, prosím vás, veď naozaj vy plánujete predčasné voľby, že k tomu musí ísť tak rýchlo, že ste si to ani nerozložili na nejaké postupné obdobie, aby to nevybuchovalo každý deň, alebo na ministerstve hospodárstva, alebo na ministerstve pôdohospodárstva. Alebo na ktorom rezorte sa nekradne takýmto spôsobom? A opozícia vás vydiera. A Robert Fico sa nedá vydierať.
Už som pánu ministrovi povedal, že my v podstate nepotrebujeme žiaden zákon. Na to, aby sa kauza Váhostavu vyriešila, netreba žiaden zákon. Tento zákon je len súčasťou divadla, my, parlament, akože tiež sme na vine, že my zdržujeme, lebo Robert Fico tu hľadá riešenie, a preto keď sme vykričali, že Široký chcel tých 85 % zarobiť na štáte, o to chcel znížiť svoje dlhy, a sme to vykričali a sme tento biznis chceli prekaziť, tak Robert Fico prišiel s návrhom, že tak ich nezarobí, ale z toho zarobí len 40 % a zasa pod tlakom verejnosti už zarobí len 50 %, ale stále Široký bude zarábať na štáte, tak mi to pripadá, že vy ste jeho spoločníci, vy ste jeho obchodní partneri. Veď tu teraz takto bránite biznis Širokého.
Darmo sa vy zakrývate tým, že ste rokovali s Čižmárikom. Je to škandál, je to nehoráznosť, a preto si myslím, že primeranou reakciou na túto kauzu je, že musí niekto z vlády odísť. Môžete si pritom vybrať, v podstate skoro to je jedno, kto odtiaľ odíde, ale sú tam určite aj takí, ktorí si tam nezaslúžia byť, ale v podstate Robert Fico musí v tomto smere urobiť niečo, niečo adekvátne. A to nie je ústupok opozícii. Proste Robert Fico keď nechce odísť odtiaľ sám s tým, naozaj že sa mu to rozpadáva pod rukami a pod nohami tak, že jednoducho nie je schopný udržať tých oligarchov na uzde, tak jednoducho musí odtiaľ odísť. A dovtedy, kým neodíde z vlády on naposledy, si myslím, po marcových voľbách, tak dovtedy musia odísť odtiaľ skorumpovaní, skompromitovaní ministri, ktorí nielenže kryjú zlodejov, ale sami kradnú. Ak niekto pomáha bohatnúť na ministerstve švagrovi, ak niekto hrabe, jednoducho a je v slovenskej vláde, ten tam nemá čo robiť.
Čiže len zopakujem na záver, že riešenie je v podstate jednoduché, naozaj, v podstate jednoduché, Široký v kauze Váhostavu dostal od štátu tých 100 %, Široký musí zaplatiť tých 100 %, na spôsoby a formu ste tu vy, minister, na to je vláda, a nie tak, ako to chcel urobiť Robert Fico, že po tom, ako odviedol Širokému tých 100 %, tak že mu chce poslať potom ďalších 50 %. Nie, tento biznis Juraja Širokého a Roberta Fica nemôžete dokonať. Ja viem, že je to vec, ktorá mnohých nazúri. (Reakcia poslanca pri rečníckom pulte.) Ďakujem za informáciu od môjho kolegu, aj keď som nečakal, že bude tak rýchlo konať, váš minister Pavlis práve odstúpil. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási deväť pánov poslancov, pán poslanec Viskupič ako posledný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Len malé historické okienko k úvodnému vstupu priateľa Brocku. Pokiaľ ide o tú nelásku pravých marxistov k bohatým, je táto už od čias otca zakladateľa tohto bludu vecou neoverenou, neistou a pochybnou. V duchu rímskeho „non olet“ mu, teda otcovi, zakladateľovi marxizmu celoživotne nevadili tie peniaze nadobudnuté z práce proletariátu jeho financmajstrom a dojnou kravou Fridrichom Engelsom. Musím teda povedať, že to nebolo celkom tak s tou neláskou k bohatým.
A pokiaľ ide o tú finančnú situáciu živnostníkov vo vzťahu k Váhostavu, je to trošku ako vtip z čias socializmu, keď sa stretli teoretici marxizmu-leninizmu a riešili otázku, či v komunizme budú peniaze. Niektorí vraveli, nebudú. Niektorí vraveli, budú. Ale tí najbystrejší hovorili, u niektorých budú a u niektorých nebudú. A toto je presne príbeh Váhostavu. Tie peniaze podľa týchto riešení u niektorých budú a u niektorých nebudú. A zatiahne to občan.

Pán poslanec Cicoň.