49. schôdza

Ďakujem pekne. O to isté by som požiadal aj vás s pánom kolegom Hlinom, keby ste stále neopakovali dookola to isté a tiež trošku oživili vaše príspevky. (Potlesk.)
Pán poslanec Hlina s procedurálnym návrhom. (Reakcia z pléna.)

Pán predseda, to ste si mohli odpustiť. To ste si kľudne mohli odpustiť. Lebo ak sú tu nejakí dvaja poslanci, ktorým nikto neposiela príspevky, ak sú tu nejakí dvaja poslanci, ktorí sa neopakujú, tak ste ich práve menovali. A to ja netrpím nejakou falošnou skromnosťou, dobre? Prosím vás, to ste si kľudne mohli, túto hlúpu poznámku, odpustiť.

Pán poslanec Kollár je ďalší, ktorý bude vystupovať v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, opäť sa nám dostáva atmosféra na rokovaní v parlamente na úroveň, ktorá už sa takmer ani nedá podliesť, a z toho nemám dobrý pocit.
Chcem povedať aj vám, pán predseda Národnej rady, pán Pellegrini, že myslím si, že ja patrím do skupiny politikov, ktorí sa snažia držať v maximálnej možnej miere technokratickej diskusie, kde zaznievajú fakty a tvrdé dáta. A nestalo sa mi za tých päť rokov, myslím, ani raz, aby som skĺzol do nejakých, do roviny osobných invektív. A musím vám povedať, že chce to nadľudské úsilie naďalej zotrvať v tomto mojom úmysle, teda byť vecný, byť odborný, byť kompetentný a držať sa technokratickej diskusie. A poviem vám aj prečo.
Vy ste pred chvíľočkou na môjho predrečníka, kolegu Hlinu reagovali, keď už odchádzal z tohto pultu preč, spoza tohto pultu, tak ste povedali, že: pán kolega, a pozmeňovák máte? Prosím vás, nerobte tieto ironické poznámky. Veď myslím, že všetci máme istú vedomosť o procedurálnych veciach v parlamente. A viete veľmi dobre, že v prvom čítaní nikto z opozície žiaden pozmeňujúci návrh v paragrafovanom znení ani podľa rokovacieho poriadku predložiť nemohol. Tie pozmeňujúce alebo iného názory, ak chcete, ktoré boli podané formou uznesenia Národnej rady, ktorým by Národná rada zaviazala vládu nejakým spôsobom konať, a v termíne stanovenom v tom uznesení zmeniť príslušné legislatívne normy, tak takého uznesenia tu padli, bolo ich tu niekoľko, nebudem všetkých kolegov menovať, ja som takéto návrhy uznesení dal na stôl dva a, bohužiaľ, obidve uznesenie ste zamietli. Všetci ste sa zdržali z vládnej strany SMER - sociálna demokracia. Pani Vitteková, spravodajkyňa možno nevidela palec pani Laššákovej, tak ona jediná hlasovala proti (reakcia spomínanej poslankyne). Veď áno. A možno len preto, že ste nedovideli tam dozadu na ten palec pani Laššákovej. Lebo všetci vaši kolegovia, neviem, koľko vás tu vtedy bolo v sále, 73, pripusťme, modelujem, tak 72 kolegov sa zdržalo pri mojich dvoch návrhoch uznesenia, len pani spravodajkyňa bola proti. Ale dobre, veď to sa dá aj optimisticky ponímať tento jav, tento úkaz, že v SMER-e vládne demokracia. Nie? Lebo 72 poslancov sa zdržalo (smiech v sále, reakcia spravodajkyne) a jedna poslankyňa bola proti. Sľúbil som, že budem sa držať stále tej technokratickej a odbornej diskusie položenej a vystavanej výsostne na odborných faktoch a dátach. Neskáčte mi do reči, pani predkladateľka! Veď, no veď ja počkám. Vy sa porozprávajte s kolegom Hraškom, ja počkám, veď času máme dosť. Ale opakujem, chce to nadľudské úsilie zotrvať v tomto dobrom úmysle po tom, čo tu aj zaznieva dnes už od raňajších hodín.
Včera celé Slovensko s napätím čakalo – koľko to bolo? – od pol jednej do druhej, hodinu a pol celé Slovensko s napätím čakalo na avizovanú tlačovú konferenciu premiéra Roberta Fica. Jedna nemenovaná spravodajská televízia, aby som jej nerobil reklamu, v takých slučkách každých päť, sedem minút zaznievala veta z obrazovky, že čakáme na ohlásenú tlačovú konferenciu premiéra. A toto tak chodilo každých päť až sedem minút a čakali sme. Bola ohlásená tlačovka na presne, keď si pamätám, na 12.30, ja som bol práve na ceste z jedného nemenovaného rádia, najpočúvanejšieho na Slovensku, na ceste do parlamentu, tak sa priznám, že som si v aute naladil tú TA3-ku a čakal som každých päť až sedem minút na avizovanú tlačovú konferenciu. Nedočkal som sa. Bolo ohlásené rokovanie parlamentu v druhom čítaní, ak si všetci pamätáte, na 14.00 hodinu, tak stálo v pozore 150 poslancov najvyššieho zastupiteľského zboru tejto krajiny ďalšiu hodinu, pretože sa rokovanie posunulo na 15.00 hodinu v druhom čítaní, lebo sme stále čakali na tú dlho avizovanú tlačovú konferenciu premiéra Roberta Fica.
Nakoniec sme sa dočkali. Ale keďže po mojej ľavej ruke sedí minister, ktorý má strážiť spravodlivosť, ten rezort sa volá ministerstvo spravodlivosti, chcem sa opýtať: pán minister, vysvetlite mi jednu pre mňa záhadnú vec, v pozvánke na túto mimoriadnu schôdzu, ktorú zvolala vládna strana, myslím, že pred týždňom, sú uvedené dva body, obidva body sa týkajú novely Obchodného zákonníka. Ten prvý bod skráteného čítania a ten druhý bod samotného merita veci, novela Obchodného zákonníka, ale obidva body majú v tom názve napísané spojenie, slovné spojenie, vládny návrh, vládny návrh. Ja sa pýtam, ako je možné, že keď tá tlačovka nakoniec už, pompézna, odznela, na ktorej premiér definoval kľúčové body memoranda, ktoré pred sekundou sa mu podarilo dosiahnuť, uzavrieť so všetkými účastníkmi konania, ako je možné, že o tej 15.00 hodine sa postavil za tento rečnícky pult predseda parlamentu Peter Pellegrini a prednášal opakovane kľúčové body memoranda z tlačovky?
Ja som si nikdy nemyslel, keď som vstupoval do politiky, že sa dožijem a dočkám situácie, keď sa o merite veci, o ktorom sa o 15.00 hodine začne rokovať v druhom čítaní, že sa o merite veci budem dozvedať z tlačovej konferencie premiéra Roberta Fica. Ako je možné, že vládny návrh zákona prednáša o tej 15.00 hodine v druhom čítaní predseda parlamentu Peter Pellegrini? On nám tu vlastne prerozprával to, čo celé Slovensko videlo z tlačovky Roberta Fica. Veď je to vládny návrh zákona. Prečo sa tu nepostavil za tento pult predkladateľ, ktorého tu reprezentuje minister Borec? Prečo ste nedošli za tento pult a neuviedli, o čo vlastne ide? No, potrebovali sme dať tomu nejakú váhu, aby proste všetci na Slovensku videli, že konečne, heuréka, konečne sa zrodila dohoda.
A teraz k tej samotnej dohode. Tí z vás, ktorí pozorne sledovali celú tlačovú konferenciu premiéra Roberta Fica, neviem ako vy, ale ja som nadobudol jeden taký mrazivý, mrazivý pocit. Naozaj ma mrazilo na celom tele. Poviem vám prečo. Poďme trošku dozadu v histórii, ale nie až tak ďaleko, niekde do rokov 2011 – 2012, keď sa zachraňovalo Grécko. V jednej miestnosti sedeli európski lídri, v druhej miestnosti sedeli zástupcovia najväčších európskych systémových bánk. Tí páni a dámy v jednej miestnosti navrhli nejaké riešenie, nacupitali do tej druhej miestnosti a opýtali sa zástupcov bánk, či je to takto v poriadku, či vedia bankári s tým žiť. Keď povedali, že nie, tak sa tí lídri vrátili do toho svojho prvého salóniku a diskutovali ďalej a hľadali nové riešenie. Keď ho našli, opäť nacupitali za bankármi a spýtali sa, či to takto môže byť. A tak sa tá slučka opakovala až do okamihu, kým sa našla nejaká dohoda. Tá karikatúra bruselskej zodpovednej politiky, podčiarkujem slovo karikatúra, lebo zodpovedná politika a slobodné rozhodovanie sa politikov vyzerá úplne inak, tak my sme na Slovensku včera 15, pardon, 14.00, vtedy sa, myslím, odpálila tá tlačová konferencia, my sme na Slovensku dokázali ešte posunúť ďalej túto karikatúru, pretože kancelárka Spolkovej republiky Nemecko tú dohodu, ktorú dosiahla po niekoľkonásobnom opýtaní sa bankárov, oznámila sama v prítomnosti ostatných európskych lídrov.
A v čom Slovenská republika dokázala byť ešte tvorivejšia a ešte ďalej posunúť karikatúru zodpovednej politiky včera? No že na tej tlačovej konferencii nielenže boli prítomní šéfovia zainteresovaných slovenských bánk, oni na tej tlačovej konferencii priamo vystúpili. A je mi ľúto mojich bývalých kolegov, že sa dali na toto divadlo nahovoriť. Čiže Slovensku včera riešenie vlády neoznamoval iba premiér, oznamovali aj šéfovia slovenských bánk. Kam sme sa dostali? A to nie je nič osobné. To nie je útok na šéfov slovenských bánk. Nech mi môj menovec odpustí, ktorý šéfuje jednej zo slovenských bánk. Podčiarkujem len menovec. To nemá nič spoločné, opakujem, s nejakou osobnou invektívou, ale my sme posunuli tú karikatúru bruselskej zodpovednej politiky ešte o krôčik ďalej a sme ju zdokonalili. Vládny návrh zákona, vládne riešenie už neprezentuje len premiér, nepredstavuje ho národu, mestu a svetu, ale už ho predstavujú aj zástupcovia, tam na tej tlačovej konferencii prítomní zástupcovia bánk. Nikdy som netušil, že takejto karikatúry sa v politike dožijem.
Pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini nám tu včera oznámil, myslím, že vy ste otvárali svojím príhovorom o 15.00 hodine to druhé čítanie, oznámili ste nám vetu, že... (Reakcia predkladateľa.) Alebo teda bol prvý v poradí, áno, kolega Borec tu dal k tomu myslím, že tie isté vety, ktoré boli predtým v prvom čítaní. Ale pán predseda Národnej rady nám povedal, že s riešením, rozumej, ktoré pred malou chvíľou premiér oznámil na tlačovej konferencii, súhlasili všetci. Teraz citujem: "A preto žiadam, aby ste ho všetci podporili." Tak sa poďme teraz v rýchlosti pozrieť, kto všetci súhlasili s tým riešením a kto všetci boli prítomní v tom salóniku na Úrade vlády. Bol tam pán premiér a jeho ministri, bolo tam vedenie Váhostavu, boli tam banky, ktoré sú involvované vo financovaní Váhostavu, bol tam, myslím, pán Blaho, ktorý zastupuje tých drobných, nejaké združenie zastupujúce drobných živnostníkov, boli tam zástupcovia Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Skús... (Reakcia v sále.) A niekoľko prezidentov niektorých zväzov. Len sa chcem opýtať, pán predseda Pellegrini, niečo iné. Povedzte mi, kto z týchto ľudí vymenovaných zastupoval na tomto rokovaní verejný záujem? Vedenie Váhostavu zastupovalo verejný záujem? Asi nie, na to tiež nie je potrebné nejaké hlboké oxfordské vzdelanie. Zástupcovia komerčných bánk, ktoré sú involvované vo financovaní Váhostavu? Oni zastupovali verejný záujem Slovenskej republiky? No, asi nie. Pán Blaho? Ako kolegu ho chápem a chápem aj ťažké osudy rodín živnostníkov, čo je všetko s tým spojené. Ale pýtam sa, pán Blaho zastupoval verejný záujem na tomto rokovaní? Asi nie. Tak kto ho tam teda zastupoval? Jediný, kto ho tam zastupovať mohol a mal a bol povinný tak urobiť, bol premiér a jeho ministri. Ale o chvíľočku uvediem tvrdé dáta, ktoré jasne dokumentujú, že tomu tak nebolo.
Bolo to povedané včera v rozprave, hovorila to kolegyňa Lucia Žitňanská, že vládny návrh, tá finálna podoba, ktorá sa včera zrodila, v princípe je všeobecnou právnou úpravou. To nie je lex Váhostav, ktorý sa sťahuje výsostne len na tento jeden "cause", na tento jeden prípad, je to všeobecná právna úprava. A potvrdil to priamo exaktne aj na tlačovke pán premiér, keď dostal otázku od novinára, či sa takto budú riešiť aj niektoré ďalšie podniky, ktoré sa ešte len v budúcnosti dostanú do procesu reštruktúry. Odpoveď bola, áno, že je to možné použiť aj na ďalšie podniky. Otvárame a včera bola otvorená Pandorina skrinka, môžu a budú sa hlásiť ďalšie prípady, len namiesto slovíčka Váhostav tam budú niektoré iné názvy spoločností. A podľa tejto legislatívy teda bude sa postupovať alebo bude možné postupovať aj v prípade iných súkromných subjektov súkromného práva, ktoré o takýto program alebo o takúto pomoc z verejných zdrojov, podotýkam, požiadajú.
Teraz, ak dovolíte, vrátim sa ku komentovaniu niektorých výrokov ministra financií Petra Kažimíra. Včera myslím, že tiež tu vystupoval, tesne popoludní povedal: "Neexistuje najlepšie riešenie v tejto kauze Váhostav, existujú riešenia len zlé a horšie." No, mne to okamžite pripomenulo jedno slávne vyjadrenie jeho predchodcu na rezorte, opäť keď sa riešila kríza Grécka, keď povedal: bol už zapnutý zle prvý gombík. Ja sa pýtam, čo urobí umný, rozumný človek, keď si zle na saku alebo na košeli zapne prvý gombík? Ho rozopne, zapne ho správne a tak sa zapína ďalej. Ale ak všetci vystačíme s tvrdením, že bol zle zapnutý prvý gombík a takto si zle pozapíname gombíky až hore, tak nás to bude buď pri tom krku škrtiť, budeme sa cítiť nepohodlne. Niekto mi v diskusii pod mojím blogom napísal, že on skúšal a že na tú poslednú dierku už si zapol ten prvý gombík a že sa cítil celkom pohodlne v tej košeli. Ale určite vyzeral komicky, že? Čiže takto by sa nemali riešiť veci, ale ja chápem, že konáte pod tlakom. Chápem, že pod tlakom sa robia chyby, a tých chýb tu bolo za ostatné dni v parlamente zo strany vlády splodených množstvo.
Bolo by to s tým zapínaním tých gombíkov celkom aj komické, keby tým krkom, ktorý sa nakoniec škrtí, neboli peniaze všetkých občanov Slovenska, peniaze nás všetkých, lebo sú to verejné zdroje. Pán Kažimír hovoril o tom, že táto transakcia nebude mať dopad ani na verejný dlh, ani na verejný deficit s odvolaním sa na tvrdenie, že ide iba o akúsi zámenu jedného druhu aktív za iný druh aktív. Len nemýľme sa v tom, že zatiaľ čo peniaze na účte štátnych finančných aktív sú najlikvidnejšou možnou formou aktív, lebo už likvidnejšia forma ako peniaze nie je. Povedzte mi niekto v tejto sále, aká ešte iná likvidnejšia forma aktív ako peniaze existuje? Lebo aktívum je aj tento iPad (rečník ho ukazuje plénu), to je tiež aktívum. Aktívum je aj pero, aj oblek, aj čokoľvek, len ho musíte najskôr niekomu predať. Niekto na trhu sa musí nájsť, kto to od vás kúpi, potom budete licitovať cenu, ja budem chcieť najvyššiu, lebo predávam, vy budete chcieť najnižšiu, lebo kupujete, a tam, kde sa stretne ponuka s dopytom, tam bude rovnovážna trhová cena. Ale peniaze, keš, hotovosť, bankovky, mince alebo v podobne elektronického zápisu na účtoch, v tomto prípade štátnych finančných aktív, to je najvyššia možná forma miery likvidnosti toho aktíva. To sú hotovostné peniaze.
A teraz sa vrátim k Petrovi Kažimírovi. Tieto najlikvidnejšie aktíva ide zameniť za inú formu aktív, ktorá sa volá pohľadávky veriteľov Váhostavu. To slovíčko už zľudovelo, čiže živnostníkov, ostaňme pri tomto slove. A ja sa pýtam bez toho, aby sme mali v sále akékoľvek ekonomické vzdelanie, ak by ste sa mali vyjadriť v odpovedi na otázku, ktorá forma aktív je likvidnejšia: keš peniaze, v elektronickej podobe zápis na účte štátnych finančných aktív, alebo aktíva vo forme pohľadávky živnostníkov? Veď na to nepotrebujeme skutočne absolútne vzdelanie, aby sme mohli povedať, že peniaze sú najlikvidnejšie, a to aktívum, tú pohľadávku, najskôr potrebujeme nájsť niekoho, kto to od nás kúpi, alebo si to bude štát teda v zastúpení agentom, v tomto prípade agentom štátu – Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Možno to skončí ešte nakoniec úplne v inej právnickej osobe. To nám bude vedieť určite povedať pán minister financií. Preto áno, to, čo tu hovoril môj predrečník kolega Hlina, mal plnú pravdu v tom, že medzi prvým a druhým čítaním sa tam záhadne zmenila formulka, ktorá tam predtým znela, že štát môže tieto peniaze použiť na podporu, na zvýšenie základného imania subjektu, ktorý je určený na podporu podnikateľského a neviem čo, a teraz je tam tá formulka, že to štát môže dať komukoľvek, kto je pod 100-percentnou kontrolou štátu. Takže dočkáme sa ešte nejakých prekvapení. Na to som schopný a pripravený vsadiť celý môj majetok, že takýchto prekvapení sa dočkáme, že nakoniec to ešte môže byť úplne iná právnická osoba ako tá, o ktorej sme hovorili v prvom čítaní, že to bude Slovenská záručná a rozvojová banka.
Takže teda, ak štát tvrdí, v tomto prípade agend štátu – minister financií, že sa jedná iba o zámenu, o finančnú transakciu jedného typu aktíva za iný typ aktíva a nič sa nedeje a nemá to dopad ani na verejný dlh, ani na deficit, tak potom klame. Klame minimálne v tom, že diskutujeme o dvoch diametrálne rozdielnych mierach likvidnosti týchto aktív.
Pokiaľ ide o dopad na deficit, opäť minister Kažimír hovorí, že ide o finančnú operáciu, a že tá je pod kontrolou vlády. Mňa naozaj zamrazilo druhýkrát na tej tlačovej konferencii, keď som počul, ako okomentoval ten člen vlády, ktorý sa má správať najzodpovednejšie k verejným financiám, teda minister financií, ako okomentoval tvrdenie člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľuda Ódora, ktorý v tom blogu napísal, že môže a vysoko pravdepodobne to bude mať dopad aj na verejný dlh, aj na deficit. Reakcia ministra Kažimíra bola, ale však to je len blog, a on tam dvakrát použil slovíčko "ak" a jedenkrát použil, myslím, slovíčko "môže" a však veď to je úloha Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aby strážila nakladanie s verejnými zdrojmi. A ja sa pýtam: a nie je to primárne úloha ministra financií, aby strážil zodpovedné nakladanie? To ako keby ste povedali: my môžeme porušovať predpisy na diaľnici, môžeme porušovať limity rýchlosti, lebo úloha policajtov je, aby nás chytili, nie? No tak ja si myslím, že zodpovedný vodič jazdí tak, aby tie predpisy neporušoval.
Tak skúsme si úplne presne odcitovať, keďže som sľúbil technokratickú diskusiu a držanie sa faktov, čo ten spomínaný člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor povedal. Citujem: „Je dobré, ak súčasné osobitné odvody bánk budú použité na držanie na uzde dlhu a deficitu. Ak ich vláda premrhá teraz, nebude mať vankúš do zlého počasia.“ Koniec citátu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ten istý pán Ódor povedal, citujem, „ak pravidlá v súkromnom sektore neumožňujú kompenzáciu nárokov veriteľov, peniaze teda prichádzajú z verejných zdrojov". Aký chcete ešte ďalší dôkaz, že sú to verejné zdroje? Pokračujem ďalej v citáte: „Intervencia vlády do súkromného sektora môže mať negatívny dopad na dlh a deficit, ak to Eurostat vyhodnotí ako rizikovú operáciu.“ Aký bol komentár ministra financií Kažimíra včera na toto tvrdenie člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť? Ale viete, veď Eurostat toľkokrát menil metodiku a toľkokrát ju ešte meniť bude a však uvidíme, veď počkáme
,čo ten Eurostat nakoniec povie.
Čiže ešte raz. Sú to verejné zdroje z účtu štátnych finančných aktív, ktoré sa tam kumulujú z osobitného odvodu bánk. Sú to verejné zdroje. A podľa dnes platnej legislatívy, ktorá, bohužiaľ, bude prelomená možno o hodinu, o dve, ak odhlasujeme to, čo leží vo vašich laviciach z dielne vlády, tak už len niekoľko málo minút, desiatok minút bude platiť súčasná legislatíva, podľa ktorej tieto zdroje sú prísne účelovo viazané iba a výlučne na riešenie systémového zlyhania bankového sektora v budúcnosti. Na to si tam banky tie peniaze ukladajú. Poviem zrozumiteľne. Ak si kúpite parkety jednej nemenovanej švédskej firmy, jednej z najlepších v Európe, tak tá firma, ten výrobca, vám dá na tie parkety tridsaťročnú záruku. Samozrejme, že vzniká otázka, čo v prípade, že ak vy si v dvadsiatom ôsmom roku tú záruku budete chcieť uplatniť, a tá firma, ten výrobca už nebude na trhu, už nebude existovať? Viete, ako to rieši švédska vláda? Vytvorila si tiež štátom kontrolovaný fond, do ktorého ale netečie ani jeden jediný cent z peňazí občanov Švédska. Do tohto fondu prispievajú všetci výrobcovia parkiet vo Švédsku, ktorí sú ready ponúknuť spotrebiteľovi tridsaťročnú záruku, aby, keď v situácii, že niekto požiada, niekto zo spotrebiteľov, o uplatnenie nejakých záručných podmienok, bude reklamovať nekvalitný výrobok a výrobca už nebude na trhu, lebo tridsaťročná garancia to je brutus, to je proste silný artikel, ale výrobca si je tak istý kvalitou svojich výrobkov, že ide do ponúknutia tridsaťročnej záruky, tak v dobe, keď už dôjde k uplatneniu zo strany niektorého zo spotrebiteľov, výrobca už na trhu nie je, tak sa tá reklamácia rieši zo spomínaného fondu. Čiže desiatky rokov tam ukladajú výrobcovia parkiet peniaze, ten fond stráži zodpovedný minister financií zodpovednej švédskej vlády a ono to funguje.
Prečo som uviedol tento príklad? No presne takto by mali fungovať, to, čomu sa múdro hovorí bank leave, teda tie bankové osobitné odvody. Len namiesto výrobcu parkiet si dosaďte banky. A namiesto produktu, parkety, si dosaďte rizikové bankové operácie. Čiže ak niektorá banka zlyhá, tak ako keď sa vám pokrútia tie parkety a ten spotrebiteľ to reklamuje, v tomto prípade klient banky sa dožaduje ochrany svojich vkladov, no tak sa to rieši zo spomínaného fondu. Tak na tomto príklade chcem aj tým, ktorí nie sú v tejto téme doma, veď to je normálne, každý sa venujeme niečomu inému, uviesť, na čo slúži osobitný odvod bánk: na budúce systémové zlyhania bankového sektora, nie na riešenie problému privátneho sektora, nie na riešenie problémov Váhostavu, nie na riešenie problémov Juraja Širokého. Ale áno, poviem to jedným dychom, ani nie na riešenie problémov malých živnostníkov. Na toto osobitné odvody bánk neslúžia.
A keď sme u tých zlých, škaredých bánk, ktoré platia ten škaredý odvod, prosím vás, opäť nejdem po línii osobnej invektívy, ja len citujem premiéra. On povedal, že tie zlé banky, ktoré platia ten škaredý odvod. Tak si treba uvedomiť jednu vec a jedno nespochybniteľné číslo: koľko tie banky deklarovali v memorande, že odpustia zo svojich pohľadávok? Pätnásť percent. A premiér to oznámil ako také záchranné gesto, že ja, veľký, teraz oznamujem tomu mestu a svetu, že som ja vyrokoval s bankami, že banky sa vzdajú pätnástich percent svojich pohľadávok. Tak počítajme spolu. Dnes je angažovanosť, priama angažovanosť bánk vo Váhostave približne vo výške 32 mil. eur. Hovorím o priamej angažovanosti, o poskytnutých úverových linkách. Teraz nehovorím o garanciách, to je ešte téma na samostatnú diskusiu. Lebo garancia môže a nemusí byť v budúcnosti uplatnená. Ale hovorím o priamej finančnej angažovanosti cez credit lines, cez úverové linky. Približne 32 miliónov. Koľko je z toho 15 percent? Máte kalkulačky, štyri celá osem, štyri celá deväť, no nech to je päť miliónov eur. Aký je ročný zisk bankového sektora na Slovensku? On sa samozrejme volatívne hýbe z roka na rok, ale počítajme približne so sumou 500 mil. eur. Koľko je päť z päťsto? Jedno percento. Čo to vyrokoval teda premiér včera s bankami? Že sa vzdajú jedného percenta ročných ziskov? Ešte raz, v civilizovanej spoločnosti, keď už teda rokovali za tými zatvorenými dverami, nemali čo zástupcovia slovenských bánk na tlačovej konferencii premiéra hľadať. Ešte aj tí lídri v tom Bruseli, keď všelijako sanovali to Grécko, a vedeli sme všetci, že na to doplatí päťstotri, päťstoosem miliónov občanov Európskej únie, vedeli sme, že to tak dopadne, tak oni mali aspoň tú fazónu. Viete, že keď sa robia zlé veci, tak nech to má aspoň tú fazónu, keď už, keď už teda, že oznamovali riešenia vždy len hlavy štátov. Na Slovensku s aktívnou účasťou zástupcov komerčných bánk, ktorí išli hneď k mikrofónu, myslím po premiérovi a po Petrovi Kažimírovi. Čudujem sa im, že sa nechali prepožičať, ešte raz hovorím, na túto škaredú, škaredú hru.
Poďme teraz k tej druhej novinke, pretože ja som to pochopil z tej tlačovky tak, že oproti prvému čítaniu nastali vlastne dve nové veci. Ten prvý moment bol ten, že banky sa tiež vzdajú 15- percent svojich zabezpečených pohľadávok, a ten druhý moment bol, to číslo, ktoré tu koluje veľmi intenzívne v diskusiách, 49 % akcií sa vzdáva vlastník dlžníka, aby som neopakoval stále dookola meno Juraja Širokého. Takže vlastník dlžníka sa vzdáva 49 percent akcií. Čo s týmito akciami teraz? Ja som v svojom vystúpení pri prvom čítaní upozornil, že to je jedno z najhorších možných riešení, ak dôjde ku kapitalizácii pohľadávok, pretože kapitalizácia pohľadávky znamená, že v okamihu, keď tá transakcia prebehne, pohľadávka zaniká. Vy ste ju vymenili, to je práve tá finančná transakcia. Vy ste ju zamenili za účasť na základnom imaní. Stali ste sa spoluvlastníkom firmy. Ale tá pohľadávka v tú chvíľu zanikla. Ja sa pýtam, čo urobí ten malý živnostník, pretože aj to je, myslím, riešenie, nech ma opraví kolega pán minister Borec, že malý živnostník má na výber tých 50 % okamžite do konca roka. Vláda to od neho odkúpi prostredníctvom, a ešte raz, čakajme na prekvapenia, budú tam aj iné subjekty ako Slovenská záručná a rozvojová banka, alebo teda bude čakať for ever, donekonečna a bude sa spoliehať teda, keďže tá jeho pohľadávka nezanikne, že ju raz, niekedy z budúcich ziskov a iných príjmov dobyje tú pohľadávku. No ale jedna z možností, ktorá včera bola dopracovaná do toho memoranda, je, že ten malý živnostník môže sa stať tiež akcionárom časti toho balíka 49 percent akcií.
A teraz naozaj úprimne, nechcem uraziť žiadneho malého živnostníka. Ja som bol tiež niekedy živnostník, pred 35 rokmi, či 40, lebo mal som súkromnú barovú kapelu, a vtedy nebolo možné súkromné podnikanie, tak sme tiež mali akési licencie, povolenia, neviem akého zväzu, ochranného autorského, aby sme mohli účinkovať. Ja si ctím a naozaj vážim aj drobných živnostníkov. Ale vysvetlite mi niekto, prosím vás pekne, ak ma teraz počúva Peter Kažimír, tak nech mi to príde vysvetliť, už sa teším ako drobný živnostník, ktorý má na stavbe diaľnice nejaké dva drobné mechanizmy, nejaké UNC a neviem čo, a tam teda lopotí, od rána do večera pracuje, aká je jeho úroveň znalostí Obchodného zákonníka? Aká je jeho úroveň znalostí akciového práva? Už sa teším, ako si on študuje všetky tieto predpisy a ako sa uchádza o kúpu podielov na základnom imaní spoločnosti Váhostav. Ako sa z neho stáva teda hráč na finančných trhoch. Veď nerobme si naozaj srandu z ľudí.
Ale vláda bola ešte rozumnejšia a ponúkla tomu živnostníkovi, že ak bude chcieť, že tieto akcie Váhostavu môže odpredať vláde, ak sa nemýlim, opravte ma, pán minister, za 50 % ceny. Živnostník môže odpredať tie akcie Váhostavu vláde. A teraz sa pýtam, sú len dva mantinely, medzi ktorými sa bude vláda podľa tohto nového návrhu riešenia pohybovať. Buď pôjde do morálneho hazardu, utratí, už to neviem zrozumiteľnejšie povedať, z účtu štátnych finančných aktív sumu približne 40 až 45 mil. eur, a možno vyššiu, bude záležať od toho, koľko tých živnostníkov využije tú prvú ponuku, že 50 % pohľadávky, štát to od teba kúpi prostredníctvom agenta Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. To je jeden mantinel, že vláda sa bude ingerovať, vsunie sa do tohto ozdravného procesu Váhostavu sumou približne 40 až 45 mil. eur. A druhý, opačný extrém je, pripusťme modelovú situáciu, že všetci živnostníci si nakúpia akcie, vymenia tie svoje pohľadávky za akcie Váhostavu, a súčasne všetci v istom okamihu tie akcie sa rozhodnú odpredať štátu. Samozrejme, že toto je modelová situácia, realita bude niekde medzi týmito dvoma mantinelmi v rôznych kombináciách, teda od otvorenia Pandorinej skrinky a vsunutím 40 – 45 mil. eur do tejto hry našich verejných zdrojov, našich peňazí na strane jednej, alebo sa štát v tom opačnom, aj keď modelovom, prípade stane vlastníkom 49 percent akcií Váhostavu.
A teraz sa pýtam ďalej. Akú má motiváciu štát vlastniť 49 % akcií, ktorých trhová hodnota v súčasnosti sa blíži k nule? Povedzte mi jedno jediné ratio, jeden jediný racionálny argument, aká je tá rozumná ekonomická motivácia štátu vlastniť takúto spoločnosť? Samozrejme, že už tu odznelo veľakrát, že so 49 percentami nikto nikdy nebude mať kontrolu nad spoločnosťou. Veď máme tu jeden príklad Telekomu, kde spoločnosť vlastní, a zhodneme sa na tom, že Telekom stále je lukratívnejšia spoločnosť ako Váhostav, a v Telekome vlastní štát 49 % akcií a chce ich predať. Máme tu aj ale opačné situácie, nepochopiteľné. V Slovenských elektrárňach štát vlastní 34 % akcií a nechce ich predať. Minister Pavlis chcel kúpiť 100 % Slovenských elektrární. Našťastie, už to nestihol. Včera bol posledný deadline, keď to ešte mohol urobiť, či predvčerom, či kedy odstúpil.
Tak teda niektorým krokom vlády, pokiaľ ide o účasť na podnikaní iných spoločností, fakt nerozumiem. A ja chápem a to bude určite obranný argument ministra Kažimíra, ktorý tu povedal včera: no dobre, veď na Telekome sme mali 49-percentný podiel, respektíve ešte ho stále de jure máme, ale už je pustený na burzu, ale, viete, tam boli také zlé stanovy, že ktoré znevýhodňovali štát pri vyplácaní dividend. A ja sa pýtam, a kto čítal stanovy Váhostavu? To chceme povedať, že teda, dobre, stanovy Telekomu sú také, ktoré znevýhodňujú pozíciu štátu? A stanovy Váhostavu niekto čítal? Pán minister Borec, vy poznáte stanovy Váhostavu? Chcete o nich povedať s kamennou tvárou, že to sú dobré stanovy? Že sú lepšie? Z pozície štátu teraz hovorím, alebo z pozície ochrany malých akcionárov. Lebo teoreticky, čiste teoreticky, tých 49 % môžu držať aj živnostníci. Niekto čítal stanovy Váhostavu, či sú postavené tak, že budú dostatočne brániť a chrániť práva minoritných akcionárov? Včera tu veľmi správne poznamenal kolega Jurzyca, že sme v tom rebríčku na 101. či na ktorom mieste v úrovni ochrany práv drobných akcionárov. Tak potom sme ešte ďalej, potom zjavne sa ministri vlády oboznámili so stanovami akciovej spoločnosti Váhostav-SK a poznajú tieto stanovy a vedia, že sú kvalitnejšie ako stanovy spoločnosti Slovak Telekom, myslím teraz z pohľadu ochrany práv drobných akcionárov. Keď ste na túto hru pristúpili, že sa tu otvoril priestor získať 49 % akcií Váhostavu.
Takže ak dovolíte pre poriadok, aby sme urobili zadosť aj jednak rokovaciemu poriadku a jednak aby som uspokojil aj predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho, ktorý tu ako mantru dokolečka opakuje, ale ja ho rozumiem, on si ten slovník osvojil z úst premiéra Roberta Fica, a dokolečka tu všetci opakujú, čo opozícia, čo tu kecáte, vykladáte, však dajte, dajte návrhy, dajte riešenia, no tak v prvom čítaní som dal. S kamennou tvárou ste to odmietli, poslanci vládnej strany, tak ja to s pokorou a s úctou predložím aj v druhom čítaní. To jedno, to je to uznesenie, ktoré všetci poznáte, máte ho rozdané v písomnej podobe v laviciach, obsahovalo v prvom čítaní 9 bodov. Len upozorňujem, ani jeden z týchto bodov sa netýka riešenia problému Váhostavu, sú to všetko systémové kroky a systémové opatrenia smerom do budúcnosti, aby sa už nikdy prípad Váhostav nezopakoval. Po diskusiách, lebo ja som sa naozaj úprimne snažil nájsť politickú podporu pre tento návrh uznesenia, ktoré by zaviazalo vládu v budúcnosti, v termíne do 30. júna urobiť zmeny príslušných legislatívnych noriem. Týka sa to zákona o verejnom obstarávaní, Obchodného zákonníka, ale aj trestného a ďalších pri klasifikácii skutkovej podstaty teda toho trestného činu poškodzovania práv veriteľa, čiže viacero právnych noriem to zasahuje. A všetko sú to vospolok systémové veci smerom do budúcna. Po diskusiách, lebo naozaj som sa úprimne snažil podporu pre toto nájsť, sa ukázalo, že nejaké dva body sú neakceptovateľné, pre predkladateľa neprechodné, tak som tie dva body vyňal odtiaľ, z tých deviatich, a preto to upravené uznesenie, ktoré máte v laviciach, obsahuje len sedem bodov.
Ten jeden z bodov, ktoré som odtiaľ vyhodil, to bol ten žltý FIDIC, s výslovnosťou ktorého mal také enormné problémy pán podpredseda Číž, keď tu o tom rozprával, o tom žltom FIDIC-u. Neviem, či ho už niekedy držal v ruke. To je taká hrubá, hrubá, nehovorím teraz ministrovi Borecovi, teraz sa prihováram cez obrazovku podpredsedovi Čížovi, to je taká hrubá, naozaj, kniha, ktorá je produktom švajčiarskych stavebných inžinierov. Tento bod nebol akceptovaný zo strany predkladateľa s odôvodnením, že k tomu sa má vyjadriť ministerstvo dopravy. A mne je naozaj ľúto, keď potom vidím bulvárne média, že minister je niekde v nejakom podniku prichytený, v zábavnom, a podobne. Naozaj sa pýtam úprimne, ako je to možné, že sa tu týždeň trápime s touto témou, a minister dopravy, ktorého sa primárne týka, bum-bác, problém Váhostavu, ten sa tu v parlamente ešte neukázal? Ako je to možné? Ja tomu rozumiem, že z hľadiska legislatívnych zmien máme tu najsilnejšieho agenta vlády, ktorým je minister spravodlivosti. Z hľadiska riešení finančného, aspoň sa tu dvakrát v parlamente ukázal Peter Kažimír. Ale ministra dopravy tu nikto nevidel. A ja čakám týždeň na to, že ak môj návrh systémových riešení obsahuje to, aby vláda stanovila vyhláškou, že sa bude pri verejnom obstarávaní veľkých infraštrukturálnych projektov používať žltý FIDIC, že to nie je v kompetencii spravodlivosti sa k tomu vyjadriť, ani v kompetencii ministerstva financií, že to sa musí vyjadriť ministerstvo dopravy. Týždeň som sa nedočkal žiadnej odpovede. A opäť, keďže som vedený snahou naozaj do budúcna mať nejaký balík opatrení, ktorý zabráni, aby sa kauza Váhostav už ani raz nezopakovala, tak som prijal kompromis, že tie kolízne body, na ktorých sa nevieme dohodnúť, som z toho uznesenia vyhodil.
Ten druhý bod bol právo prechodu vlastníctva tovarov a služieb, že vzniká až v okamihu zaplatenia faktúry. Nejdem teraz do technickej diskusie, netvrdím, že som si osvojil názor ministra Boreca, že to nie je možné. Ja stále tvrdím, Nemci majú také dobré príslovie, že: "Es gibt keine Problemchen, nur Lösungen." Čiže nie sú žiadne problémy, sú len riešenia. Tak to príslovie by sme si jedného dňa mohli osvojiť všetci. Ale dobre, pre krátkosť času, vy tvrdíte, že to možné nie je, ja tvrdím, že áno, nebudem teraz zaťažovať prítomných kolegov a kolegyne technickou diskusiou. Opäť toto ustanovenie som z toho balíka 9-ch bodov vyhodil.
Takže máte teraz, lebo chcem ísť, chcem byť vedený úprimnou snahou, že tak schváľme aspoň tých 7 bodov systémových opatrení. Máte na to čas do 30. júna, tak je postavené to uznesenie Národnej rady, aby ste v tomto duchu priniesli zmenu príslušných legislatívnych noriem, aby sa kauza Váhostav už nikdy neopakovala. Hovorím, radšej aspoň nejaký improvement, nejaké zlepšenie, zdokonalenie, ako vôbec nič. Tak som preukázal, myslím si, ešte ďalšiu dávku trpezlivosti, pokory a čakania na to, že konečne budeme počúvať sa navzájom a budeme sa navzájom snažiť aj pochopiť. Takže nebudem čítať tých 7 bodov, ony tvoria nedeliteľnú súčasť návrhu uznesenia Národnej rady, a máte to rozdané v písomnej podobe, tých 7 bodov. Ja len prečítam pre poriadok tú košieľku, tú prvú stranu.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1490).
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť a do legislatívneho procesu predložiť návrhy zákonov a iných opatrení legislatívnej a nelegislatívnej povahy, ktoré upravia právne prostredie upravujúce problematiku reštrukturalizácie, zákazu účasti vo verejnom obstarávaní pre spoločnosti v reštrukturalizácii, úpravu platenia daní z pridanej hodnoty až po zaplatení faktúry, ako aj zákaz uzatvárania obchodnej zmluvy so štátom, pre osoby, ktoré sú užívateľmi výhod z podnikov v konkurze alebo v reštrukturalizácii. Vyšetrovanie nekalých praktík súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou a tak ďalej, podľa prílohy, ktorá je priložená k tomuto uzneseniu, termín do 30. júna 2015. Prílohu máte, ako hovorím ešte raz, so siedmimi bodmi všetci v laviciach.
Ja len spomeniem spôsob, ako reaguje predkladateľ, alebo jednotliví ministri vlády už vyše týždňa na tento návrh uznesenia. Napríklad hneď v prvom bode sa hovorí, ak chce niekto pustiť podnik do reštruktúry, nech vráti do podniku nerozdelené zisky za uplynulých 5 účtovných období. Po lopate povedané, aby sa nestalo, že si najskôr niekto firmu vyčistí, pripraví ju, v úvodzovkách pripraví, na spustenie procesu, a potom sa spláchne, zbaví všetkých dlhov. To znamená, chceš, aby bol schválený reštrukturalizačný plán, aby bola spoločnosť pustená do tohto procesu ozdravného, a navyše to schvaľuje okrem výboru veriteľov aj súd, tak potom nevyhnutnou podmienkou spustenia tohto procesu musí byť, aby spoločníci vrátili do spoločnosti nerozdelené, pardon, opakujem, rozdelené zisky za uplynulých 5 rokov.
Odpoveď je, že vláda s takýmto opatrením uvažuje, uvažuje s dvomi rokmi, čiže je to potom vec arbitrárneho stanovenia, kde je tá hranica, aby aj tá aplikačná prax fungovala, či to má byť 5 alebo 2 roky. Rovnako sa tam spomína to, čo už koluje od januára v odbornej verejnosti, a to je tá depeháčka, že platenie dane z pridanej hodnoty až po zaplatení faktúr. Opäť odpoveď: no však ale my to máme v tom balíku, veď vláda už v januári svojím uznesením zaviazala ministra financií, aby doniesol takúto legislatívnu úpravu. Ale líšime sa opäť v jednej kľúčovej veci, a to je to, že pán minister Kažimír to chce obmedziť len na spoločnosti, ktorých ročný obrat je do 75-tisíc eur. Ak všetci dobre vieme, že spoločnosť sa stáva povinným platcom DPH zo zákona, ak prekročí 12 nasledujúcich mesiacov po sebe obrat v hodnote 49 790 eur, zaokrúhlene 50-tisíc eur, tak sa to dotkne len tých spoločností v tom veľmi úzkom, v tej výseči medzi 50-tisíc a 75-tisíc eur. Ja sa pýtam, prečo nejdeme ďalej? Prečo to nepustíme až maximálne na strop, kam nás pustia smernice Európskej únie? A tie hovoria o ročnom obrate 500-tisíc eur. Odpoveď typu, že lebo je to riskantné, nevieme, čo to urobí s verejnými financiami, ja tvrdím, nie je to riskantné, pretože táto transakcia je neutrálna na okruhu verejných financií, má neutrálny dopad. Lebo poviem to na príklade Váhostavu, nielenže síce na jednej strane malý živnostník nezaplatí DPH, lebo nemal uhradenú faktúru, čiže štát príde o túto časť DPH dočasne, ale aj ten veľký, ten Váhostav si nebude môcť uplatniť nárok na odmerný odpočet DPH, lebo nezaplatil faktúru. Čiže v súčte vlastne má to neutrálny dopad na štátny rozpočet. A dokonca včera som dostal informáciu, že ten limit, ktorý je daný usmernením Európskej komisie do 500-tisíc obratu ročného, že je možné a sú krajiny, kde to môže ísť až na úroveň 2-ch mil. eur ročného obratu, len si to vyžaduje bilaterálnu negociáciu, komunikáciu ministra financií s nejakou príslušnou komisiou pre dane, ktorá pracuje pri Európskej komisii. Čiže sú ešte dokonca aj takéto možné postupy a spôsoby, ktorými by sme sa dostali na úroveň 2-ch mil. eur ročného obratu, kde by mohlo toto fungovať.
Verte mi, že ak by mala vláda odvahu toto prijať, a podčiarkujem, je to s neutrálnym dopadom na štátny rozpočet, tak by zajasalo a zaplesalo nie 120-tisíc firiem, ktoré dnes postihne Peter Kažimír tým limitom do 75-tisíc ročného obratu, ale plesalo by možno 800-tisíc firiem, možno 1 milión firiem. Ja sa pýtam, prečo nejdeme diskutovať o tom, prečo nevedieme technokratickú diskusiu o týchto témach, lebo naozaj uľahčíme život podnikateľom na Slovensku v tom zmysle, aby – lebo to je naozaj neuveriteľná asymetria, že platíš DPH z nezaplatenej faktúry a, naopak, Váhostav si uplatnil obrovské objemy nadmerných odpočtov DPH z faktúr, ktoré nezaplatil, no takto nemôže opäť symetrické prostredie a navyše parametrické – aby tie podmienky boli rovnaké pre všetkých. Takto to nemôže fungovať.
Tak to boli len dva také prípady, kde sa odlišujeme v tom, v tom uznesení, v tých 7-ch bodoch, aj v tých bodoch z nich, o ktorých vláda tvrdí, veď my už ich máme zapracované v našom, v našom vládnom návrhu.
A teraz mi dovoľte predniesť, tentokrát to nebude uznesenie Národnej rady, ale bude to pozmeňujúci návrh v paragrafovanom znení. Možno len poprosím kolegu Lipšica s pánom ministrom Borecom, keby ukončili svoj dialóg, lebo naozaj ma to ruší. Toto je paragrafované znenie pozmeňujúceho návrhu k novele Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorý je vlastne transformáciou toho môjho druhého uznesenia, ktoré tiež bolo včera hlasmi poslancov SMER-u zmetené zo stola. A teraz chcem aj vyhovieť pánovi predsedovi Pellegrinimu, predsedovi Národnej rady, že áno, máte tu jasné paragrafované znenie.
Skôr než ho prečítam, chcem povedať, že, kľúčová poznámka: keď už ste sa raz rozhodli, že idete z verejných zdrojov sanovať problémy súkromnej firmy, a tu chcem upozorniť v dobrom slova zmysle všetkých kolegov a kolegyne z opozície aj, aj nezaradených poslancov, aj kolegu Hlinu, že ak vláda bude chcieť, tak to tak vláda urobí, či sa nám to bude páčiť, alebo nie, a som presvedčený, že sa tak stane v rozpätí niekoľko málo minút, možno ešte dnes dopoludnia, v závislosti od toho, koľko poslancov sa prihlási do ústnej rozpravy, čiže ak to vláda bude chcieť urobiť, tak to urobí, či sa nám to páči alebo nie. A preto tvrdím, áno, je to menšie zlo, preto tvrdím, že už keď vláda ide použiť peniaze z verejných zdrojov, peniaze všetkých občanov na takúto riskantnú transakciu, lebo ich vymení za pohľadávky na konci dňa voči Váhostavu, ktoré sa majú uhradiť v budúcnosti z neistých ziskov, alebo ich vymení za akcie Váhostavu, bezcennej firmy, tak preto tvrdím, keď už teda ide do toho, je to legitímne koniec koncov, na to má vláda legitímne právo, ale ak to urobí, tak nech aspoň chráni verejný záujem. A ochrana verejného záujmu vyzerá tak, že mieru rizika, že tie peniaze sa nevrátia naspäť na účet štátnych finančných aktív, alebo že sa tam vrátia v zredukovanej výške, aby toto riziko vláda v maximálnej možnej miere ošetrila. A to je zmyslom tohto pozmeňujúceho návrhu, podčiarkujem, už v paragrafovanom znení. Nie je dlhý ten návrh, takže jeho celé prečítanie tak, ako to ukladá rokovací poriadok, potrvá, tipujem, 5 minút, možno menej.
Ale ešte posledná poznámka, ide o kľúčové 4 body, aby Slovenská záručná a rozvojová banka, alebo nech už to bude ktokoľvek ako agent štátu v tejto transakcii, zriadila záložné práva na 100 % akcií spoločnosti Váhostav. Záložné právo nie je to isté ako kapitalizácia pohľadávky. Ak si zriadim záložné právo, moja pohľadávka naďalej trvá, lebo ja ako držiteľ tej opcie rozhodnem o tom, či a kedy to záložné právo využijem. Prirodzene, ak uvidím, že ozdravovanie Váhostavu ide v zmysle schváleného aj súdom schváleného reštrukturalizačného plánu a že tá spoločnosť sa dostáva, teraz modelujem, do dobrej kondície, no tak si to záložné právo budem držať a v istom okamihu ho budem vedieť uplatniť, ale moja pohľadávka stále nezanikla. Akonáhle ju kapitalizujete, vymeníte ju za akcie, je po pohľadávke. Vymeníte jedno aktívum za iné aktívum. A preto hovoríme v druhom opatrení, aby nielen vlastníci dlžníka, ale aj prepojená skupina vlastníkov tých spoločností nad Váhostavom, aby ručili za ingerenciu štátu, za tých použitých 40 možno 45 mil. eur, dneska nikto nevie, aká to bude suma z účtu štátnych finančných aktív, aby ručili tieto právnické osoby tým, že si veriteľ, rozumej štát, zriadi záložné právo na majetok týchto právnických osôb. Čiže inými slovami, majetok Váhostavu, ten už nás momentálne ako zodpovedných ľudí, ktorí chcú chrániť verejný záujem, nemôže zaujímať, lebo ten už je dávno do posledného centa založený v prospech bánk. Preto hovoríme o majetku entít alebo spoločností, ktoré sú nad Váhostavom, áno, až po prijímateľov konečných výhod, ktorí sú zaparkovaní od Nového Zélandu neviem pokiaľ.
Tretí zabezpečovací inštrument hovorí o tom, čo chápem, že bolí, ale, bohužiaľ, ak majú následky zlého rozhodovania z minulosti, teraz nejdem do trestnoprávnej roviny, to je doména iných mojich kolegov, ja sa držím ekonomickej témy, tak aby za tie zlé nekompetentné rozhodnutia niesol ten, kto tie rozhodnutia urobil, aj zodpovednosť. A preto hovoríme v tom treťom bode o ručení osobným majetkom spoločníkov celej tej ekonomicky prepojenej skupiny a vlastnícky prepojenej skupiny firiem. To je tá schéma, ktorá bola už publikovaná opakovane v médiách.
Poviem to na úplne zrozumiteľnom príklade. Ak banka ide požičať úver právnickej osobe, ktorá, múdro sa tomu hovorí, je bez histórie, čiže vznikla na zelenej lúke minulý týždeň zápisom do obchodného registra, banka sa zdráha takejto právnickej osobe poskytnúť úver. Pretože aj keby tá právnická osoba už mala nejaký majetok a založila ho v prospech banky, založí v prospech banky napríklad aj budúce pohľadávky, aj na to sa dá zriadiť, aj na pohľadávky, záložné právo, čiže ak tá firma bude v budúcnosti generovať nejaké príjmy, tak tie potečú rovno na splácanie úveru, aj tak si môže banka povedať, že vzhľadom na to, že sa jedná o žiadateľa o úver, ktorý nemá žiadnu históriu, tak si vypýta banka – viete čo? – bianko zmenku.
Čo je to bianko zmenka? Ide o osobné ručenie spoločníkov firmy. Bianko zmenka je preto bianko, lebo je holá, je nahá, lebo nemá v tej kolonke – suma vypísané nič. Len je avalistom – ručiteľom, ten, kto sa podpíše, je fyzická osoba, ktorá drží osobné podiely v tej spoločnosti, a v istom okamihu, keď dôjde k nesplácaniu úveru, banka si spočíta zostatok istiny, nejaké náklady na obsluhu toho úveru, čiže všetky poplatky, sankčné úroky, za omeškanie tých splátok v minulosti a tak ďalej, a jednu sumu vpíše do tej prázdnej kolonky, že k dnešnému dňu mi dlžník dlhuje sumu 200-tisíc eur. Avalista tej zmenky je fyzická osoba, spoločník firmy. A vtedy nás tá banka oholí, úplne nás vyzlečie donaha. Zoberie vám celý osobný majetok. Čiže ešte raz. Môžete ručiť budúcimi príjmami, budúcimi teda výnosmi, ktoré budete mať z podnikania. Môžete ručiť založením majetku, ale majetku spoločnosti právnickej osoby, ale sú situácie, a toto je presne tá krajná situácia, neštandardná, kedy si aj banky vypýtajú pri poskytnutí úveru ručenie osobných majetkom spo-lo-ční-kov. A vtedy by sa naplnilo to, po čom sa tu tak volá, že, ja neviem, vila na Bahamách, tam, tam, tam, za toľko, za toľko eur, a na toto treba dať konkrétne paragrafové riešenie, aby to nezostalo v polohe takých len prvomájových hesiel. A to paragrafované znenie máte opäť v laviciach. Takže vás ešte musím obrať o 5 minúť času, ale je mi ľúto, ale tak to ukladá rokovací poriadok.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 1490.
1. V čl. IX sa doterajšie ustanovenia označujú ako bod 1 a vkladá sa nový bod 2.
Bod 2. Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý znie:
"(1) Použitie štátnych finančných aktív na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb založených na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 je možné len v prípade súčasného splnenia podmienok uvedených v ods. 2 - 5 (a teraz prídu tie štyri zabezpečovacie inštrumenty).
(2) Podporovaný subjekt a subjekty s ním vlastnícky prepojené, a to až po úroveň konečných užívateľov výhod, sú povinné uzavrieť s právnickou osobou založenou na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky zmluvu o zriadení záložného práva, tak aby bol záložný veriteľ uvedený v prvom rade; predmetom takejto zmluvy bude záložné právo v prospech právnickej osoby založenej na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky ako záložného veriteľa na všetky akcie podporovaného subjektu, ako aj na všetky akcie všetkých právnických a fyzických osôb vlastnícky prepojených s podporovaným subjektom, a to až po úroveň konečných užívateľov výhod. Ocenenie akcií tvoriacich predmet zálohu bude vykonané špeciálne na tento účel vybratou audítorskou spoločnosťou. Audítorskú spoločnosť vyberie právnická osoba založená na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky.
Druhý odsek (pozn. red.: správne má byť – "tretí odsek"). Podporovaný subjekt a subjekty s ním vlastnícky prepojené, a to až po úroveň konečných užívateľov výhod, sú povinné uzavrieť s právnickou osobou založenou na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky zmluvu o zriadení záložného práva, tak aby bol záložný veriteľ uvedený v prvom rade; predmetom tejto zmluvy bude záložné právo v prospech právnickej osoby založenej na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky ako záložného veriteľa na majetok všetkých právnických osôb a fyzických osôb, a to až po úroveň konečných užívateľov výhod.
(4) Podporovaný subjekt a subjekty s ním vlastnícky prepojené, a to až po úroveň konečných užívateľov výhod, sú povinné zaviazať sa právnickej osobe založenej na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky osobitným záväzkom vo forme notárskej zápisnice k zverejneniu všetkých informácií týkajúcich sa vlastnených aktív, prevádzaných aktív vrátane finančných transakcií a tiež toho, na aké osoby a za akú cenu majú byť tieto aktíva prevedené.
(5) Fyzická osoba vlastniaca obchodné podiely alebo akcie subjektov vlastnícky prepojených s podporovaným subjektom, a to až po konečných užívateľov výhod, sú povinné pristúpiť ako ručitelia celým svojím osobným majetkom k záväzkom podporovaného subjektu. Ručiteľský záväzok vo výške celého osobného majetku tejto fyzickej osoby bude zriadený vo forme notárskej zápisnice.
A nakoniec (6) Zodpovednosť za preukázanie podmienok podľa ods. 2 - 5 má podporovaný subjekt. Podporu možno priznať až po preukázaní splnenia týchto podmienok.".
Posledné dve poznámky. To je koniec pozmeňujúceho návrhu, o podporu ktorého vás úprimne žiadam a prosím.
Nakoniec chcem ešte povedať, že prečo vo forme notárskej zápisnice? Pretože notárska zápisnica môže byť použitá ako exekučný titul. Čiže opäť je to tak vysoká forma toho ručiteľského záväzku, že ak ručíte celým svojím osobným majetkom a podpíšete aj notársku zápisnicu, tak banka – pozor, v tomto prípade účet štátnych finančných aktív, to je tá banka, lebo odtiaľ budú odtekať peniaze – ak vidí, že nesplácate, tak použije notársku zápisnicu, takto ju vytiahne zo šuplíka ako exekučný titul. Do niekoľko málo minút a hodín nastáva exekučný platobný rozkaz a dlžník, ktorý nespláca, je vyzlečený donaha. Možno ste postrehli, že jeden z tých štyroch bodov je to, čomu sa hovorí disclosure clause, klauzula, čiže tá klauzula o odkrytí a zverejnení všetkých informácií, ktoré som čítal. Je tomu tak preto, aby už nemusel premiér zasadať v salóniku na Úrade vlády s vedením Váhostavu a pýtať sa na čokoľvek, aj na to, či má Váhostav kvalitné stanovy, či ak niekto získa 49 % akcií Váhostavu, či bude dostatočne chránené právo minoritného akcionára, menšinového, ale podľa tejto desclosure klauzule by musel takýto podnik vlastne z hľadiska informácií sa prestať správať ako subjekt súkromného práva a začal by sa správať ako subjekt verejného práva. Tak ako už som hovoril v minulosti, ako Štatistický úrad, ako NKÚ, ako ktokoľvek, na koho sa obrátite, požiadate o informácie a ten dotázaný subjekt vám tie informácie musí poskytnúť.
Takže za týchto podmienok, ak by bol tento pozmeňujúci návrh schválený, sme pripravení, a teraz sa prihovorím aj kolegovi Hlinovi, sme pripravení podporiť vládou navrhované riešenie, pretože vláda to riešenie o pár minút schváli, či sa nám to páči, alebo nie. Toto je holý fakt, to je realita.
Ale objektívne hovorím, vláda má na takéto riešenie legitímne právo. To je nič, čo by bolo nelegitímne v zmysle práva. Ale tvrdím, že keď už teda toto berieme ako neprelomiteľný fakt, tak takto sa to stane, tak potom urobme aspoň všetko pre to, aby sme ochránili verejný záujem.
A tento pozmeňujúci návrh, pán predseda Národnej rady Pellegrini, to je presne to riešenie, po ktorom už voláte dlhšiu dobu, a ja som sa, bohužiaľ, to riešenie, vaše riešenie, vlády, dozvedel včera v tak túžobne hodinu a pol očakávanou tlačovou konferenciou, kde sme sa ako poslanci Národnej rady dozvedeli nejaké kľúčové body nejakého memoranda, a nakoniec nám to tu predniesla spravodajkyňa, pani poslankyňa Vitteková vo forme pozmeňujúceho návrhu. Opakujem, rokujeme o vládnom návrhu zákona. Čiže všetky tieto riešenia vrátane ich paragrafovaných znení mal predniesť kto? Pred-kla-da-teľ. Kto je predkladateľom vládneho zákona? Minister spravodlivosti. Ale dobre, toto je to, čo ma na tomto procese schvaľovacom mrzí najmenej. Mrzieť ma to bude vtedy a vtedy mi bude z toho smutno, a teraz hovorím aj za mojich potomkov, ak sa schváli to, čo navrhla vláda bez takéhoto pozmeňujúceho návrhu, tvrdím, že v tú ranu nebude ochránený verejný záujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

Pán poslanec, bolo to jedno z korektných vystúpení, len vám musím pripomenúť, že vláda má povinnosť, a keď zoberieme rakúsku firmu Štrabák, zachraňovala rakúska vláda. Keď zoberieme nemeckých stavbárov, zachraňovala pani Merkelová Trojhan, ale tak isto aj keď sa jednalo o uhoľné bane v Nemecku.
Pripomeniem ja veci, že pokiaľ sa týka toho, čo ste tu povedali k bankám. Keď si pamätáte oddlženie slovenských bánk, ktoré predstavovalo za druhej Dzurindovej vlády 100 mld., nakoniec to stálo slovenských poplatníkov 150 miliárd. Čiže vláda mala povinnosť a má povinnosť, aby riešila veci.
Povedali ste veľmi správne, že reštrukturalizácia Váhostavu alebo riešenia problémov, ktoré sú dneska v celom stavebníctve, treba riešiť, pretože sa jedná o hodne, nieže hodne, o zhruba 90-tisíc ľudí, ktorí pracujú v stavebníctve. Pokiaľ aj toto riešenie, to, čo ste povedali, to, čo povedal aj pán minister Kažimír, je zlé a horšie, ale je riešenie na to, aby sme pomohli podnikateľskému prostrediu a pomohli jednotlivým firmám malým, ktoré proste v stavebníctve doplatili na to, tak ako boli nadstavené ceny a rozpočty proste jednotlivých stavieb.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega Kollár, veľmi kultivovaný a odborne vyargumentovaný prejav sumarizujúci v podstate všetky doterajšie výhrady opozície k predloženému návrhu vlády. Pridané aj uznesenie a pozmeňovací návrh na systémové riešenie naozaj procesov reštrukturalizácie, ktoré tu od začiatku kritizujú vládni poslanci. Tu majú ponúknutú šancu niečo urobiť s legislatívou, ktorá im vadí, že s ňou doteraz nikto nič nerobil. Takže sám som zvedavý na hlasovanie k tomuto uzneseniu a v prípade teda jeho neprijatia, to budem vládnym poslancom pripomínať pri každej príležitosti ich úbohej argumentácie zlých zákonov z minulých období.
Hovorili ste aj o tom, čo teda hovorí premiér na tlačovkách. Tak premiér v zásade hovorí len to pozitívne, alebo teda to, čo pozitívne pôsobí na jeho voličov. Tí ostatní to samozrejme alebo teda tí ostatní mu na to neskočia, ale to, čo hovorí, je vlastne zavádzanie občanov a skresľovanie skutočností. Aj v tomto prípade sa jeho vyrokované a odsúhlasené zainteresovanými riešenie javí nesystémové, nekoncepčné a zavádzajúce.
Som rád, lebo ja nie som podpísaný pod týmto pozmeňovákom, tak som rád, že sa nám podarilo predložiť niekoľko vylepšení, alebo by som povedal, že aj lepších riešení do budúcnosti, a systémových, ktoré môžu vylepšiť vládny návrh zákona. Takže očakávam, že tak ako premiér sa vyjadroval o tom, že opozícia podporí tento návrh, lebo sa na tom dohodli, tak dúfam, že aj vládni poslanci podporia tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú to opatrenie, ktoré tuná priniesla vláda. Takže budeme čakať na hlasovanie.

Pán poslanec Kaník.

Pán poslanec veľmi správne poukázal na absenciu napravenia pokriveného systému v oblasti DPH a toho, že ako to treba urobiť. To len pripomínam, že už som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý toto rieši, a verím, že sa zhodneme na tom, že ho treba podporiť. A bolo by dobré, keby aj vládna strana sa k tomu priklonila, lebo nevidím najmenšie opodstatnenie, ako, prečo sa prizerať na to, že z verejných financií zo štátneho rozpočtu naďalej unikajú obrovské čiastky za nezaplatené faktúry, ktoré si uplatňujú tí, ktorí tieto faktúry používajú na nadmerné odpočty DPH.
Z hľadiska riešenia, ktoré predložila vláda, ešte o tom budeme veľa hovoriť, ale to, čo treba zdôrazniť, je to, že vláda svojím rozhodnutím bez toho, že by nebolo inej možnosti, obrala veriteľov, živnostníkov a drobných podnikateľov o 50 % ich nároku. Nemusela to urobiť, to veľmi zdôrazňujem, pretože pokiaľ bude konať tak, ako by vláda konať mala a musí tak konať, pokiaľ nebude podvádzať a klamať, tak jednoducho vzájomnými zápočtami pri tom obrovskom kontrakte, ktorý Váhostav už s vládou uzavretý má, dôjde veľmi ľahko k vymoženiu celej čiastky v 100-percentnej výške. Napriek tomu vláda zaplatila, ponúkla veriteľom len 50 percent. Nečestné, nespravodlivé. A veľmi zaujímavé je, ako chce tých 49 % akcií prenášať na veriteľov? To bude darovacou zmluvou? Alebo to bude navýšením? Keď to bude navýšením, už tam nebude pohľadávka, pretože tá bude kapitalizovaná. Jednoducho je tu toľko dier a nedomysleností... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)