49. schôdza

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, pán riaditeľ, ja poviem otvorene, že jedným uchom dnu, druhým von, ale to posledné, čo ste spomínali, ma trošku zaujalo, že teda posielate tie oznámenia. My hneď, ako skončíme kauzu Váhostav, tak je čas sa vrátiť o dva roky dozadu, kde sme spustili procesy, to, čo ste urobili, to znamená, ten úžernícko-exekútorský klondike na Slovensku. A sľubujem vám veľké divadlo. Dobre? Sľubujem vám pre túto chvíľu naozaj veci, o ktorých sa ľudia dozvedia, ako to funguje. Špeciálne aj u vás, pán Muňko, kde dvorným exekútorom Sociálnej poisťovne je pán Krutý aj so svojou armádou, už bojovníkov pomaly. To, čo ste vytvorili, ten teror, ako sa terorizujú tí ľudia cez pár korún, ktoré si niekedy možno požičali, alebo zabudli, neskôr zaplatili, ako ich štát vydal, to bude, verím, že veľkou témou hneď po tom, ako dokončíme Váhostav.

S reakciou pán poslanec Muňko.

Pán poslanec Hlina, máte pravdu, ale Sociálna poisťovňa musí rešpektovať zákony. Ja netvrdím, že zákon o exekúciách alebo zákon o konkurznej podstate je dokonalý. Keď sledujete Českú televíziu, má ten istý problém, ktorý má aj Slovensko. Máte v určitej veci pravdu, že dneska je na Slovensku zhruba milión 200-tisíc ľudí, ktorí sú v exekúciách, a že tento problém je. Vážne sa treba k tomu vrátiť a pripraviť serióznu legislatívnu zmenu. Ale to, čo je v Sociálnej poisťovni, alebo čo je na daňovom riaditeľstve, respektíve finančnej správe, podľa jestvujúcej platnej legislatívy sú exekútori, ktorí vymáhajú, spisy sú pridelené elektronickým spôsobom a ja ako riaditeľ Sociálnej poisťovne musím rešpektovať len to, čo mi zákon umožňuje.

Dávam slovo pánovi poslancovi Poliačikovi, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja som pôvodne aj myslel, že už to nechám prepadnúť, už toho bolo. Ale potom sa mi niečo stalo. A musím vám to povedať, lebo je to nádherne ilustrujúci príklad, ktorý okrajovo, ale súvisí aj s touto kauzou.
Ja som dneska cez obed rýchlo utekal domov, bol som vyzdvihnúť môjho psa a išiel som s ním k zverolekárovi, lebo treba. A ten mi povedal, že polhodinu musím počkať, že za polhodinu príde, tak som prešiel o dve ulice ďalej, pretože je tam čierna stavba a chcel som vidieť, že jak to tam vyzerá. Prestavte si Zátišie 35 v Bratislave, Zátišie 35, pani sa tam, to je v Novom Meste, pani sa tam prisťahovala, údajne z Popradu, neviem, či je to pravda, a nič proti Popradu. Ale prisťahovala sa, protizákonne zbúrala pôvodný dom, protizákonne vyliala novú základovú dosku, bez povolenia na búranie, bez stavebného povolenia začala stavať. Chodí tam polícia ako na klavír, stavebný úrad tam chodí ako na klavír, Generálna prokuratúra tam bola, na chvíľku prestali stavať, lebo to vyzeralo, že v zime teda nebudú pokračovať, a dneska tam prídem a čulý stavebný ruch a nová strecha. Tak si hovorím, tak asi to dodatočne vybavili nejako. A vyšiel von tam nejaký ujo, tak sa ho pýtam, že či mu to nie je sprosté, lebo celkom určite vie o tom, že sa zúčastňuje na protiprávnom konaní. A to ešte tam bolo tak, že jednému susedovi, keď to začali stavať oni, predstavte si radovú zástavbu, keď zbúrate dom v radovej zástavbe, tak v zásade odhalíte obidvom susedom steny hej. To znamená, odhalená stena na jednej strane, tam to pani zatopilo kompletne celú pivnicu, na druhej strane tomu pánovi vďaka tomu, že pani postavila barák o poschodie vyššie a o tri metre ďalej, než mala, zatienila kompletne celú záhradu. To znamená, že pán, ktorý mal predtým v záhrade svetlo, dneska môže akurát takto pred domom mávať proste hygienickým posudkom, ktorý hovorí, že je všetko proti predpisom a že on tam má proste v momente, on už tam dneska v záhrade svetlo nemá, už tam má len tieň a môže stáť s tým papierom takto pred barákom a mávať s ním, lebo ničoho iného sa nedočká.
A teraz si predstavme tú situáciu, že takáto pani, ktorá zrejme nie je mecenáš žiadnej politickej strany, je to normálne drzá osoba, ktorá ide proste bez ostychu, bezcharakterne dopredu, lebo si myslí, že jedného pekného dňa si to vyplatí prostredníctvom nejakej pokuty a ten barák jej ostane stáť, tak takáto jedna pani, napriek tomu, že bolo na jej konanie upozornené ešte pred tým, než začala liať betón na tú základovú dosku, tak bezostyšne vytiahla dve poschodia. Ja som tam dneska prišiel, zavolal na 158-ku. Prišla hliadka, hľadala majiteľa, majiteľa nikde, v zahraniční, hľadala stavbyvedúceho, stavbyvedúci nebol. Poslednú vec, ktorú som od nich počul, keď som odtiaľ odchádzal, mi povedali, musíme čakať na obvoďákov, tí to prídu spísať.
Ja sa s vami stavím, že zajtra ráno, keď tam pôjdem, tak tam bude čulý stavebný ruch znovu. A ja sa teda pýtam, ak tento silný štát nedokáže takejto drzej osobe ani len zabrániť v tom, aby stavala ďalej, ako môžeme od neho, preboha, čakať, od tohto silného štátu, že pôjde po krku niekomu, ako je Juraj Široký?
Ja som sa rozprával s jedným kamarátom z Nemecka a som sa ho pýtal, že keď vy máte takúto veľkú rybu, čo sa s ňou robí, keď aj vie, že dajme tomu má nejaké politické krytie, že to nie je úplne jednoduché. A on mi povedal: vieš, no u nás je to tak, v momente, keď vieme, že tam je prúser a porušujú sa veľké pravidlá, začneme sa najprv pozerať na tie malé. V pondelok tam má hygienu, v utorok tam má hasičov, v stredu tam má daňovákov, vo štvrtok tam má, ja neviem čo, ale jednoducho tam budú chodiť úradníci a ťahať od neho papiere, informácie, až kým ho na niečom nenachytajú a budú sa ho snažiť zbrzdiť. A takéto niečo si predstavujem aj pri takej firme, ako je Váhostav. Nieže tri týždne ho necháme tam pekne akože hovieť si a upratovať papiere, ako, ako len sa dá a s kávičkou čakať na policajtov. Nie, tam mali byť zavesení buldoci na ich krku od rána do večera. Každý jeden. A to akože my tu máme legislatívy, na ktorej sa dá chytať, o tom by vám podnikatelia vedeli rozprávať. O tom, ako im chodia merať kachličky a žľaby a stoličky a lampy a ja neviem čo všetko. My tu máme vďaka aj Európskej únii toľko krásnych príkladov, kde sa dá človek mučiť doslova, keď chce podnikať, že takáto firma, keby niekto mal naozaj záujem, keby dvíhal tie správne telefóny a volal, choďte to tam skontrolovať, tak má také peklo zo života, že to radšej vzdá.
To by bol pre mňa prejav toho silného štátu, o ktorom tu rozpráva aj pán kolega Blaha. Lebo silný štát nemá byť o tom, že je silný voči občanovi, on má byť silný v mene občana. Má byť silný pri ochrane slabšieho článku. Ale Slovensko nie je silným štátom, páni kolegovia, pani kolegyne, Slovensko je štát pre silných. Slovensko je štát, v ktorom sa oplatí mať lakte, v ktorom sa oplatí mať známosti, v ktorom sa oplatí mať kamarátov a v ktorom sa oplatí mať peniaze a drzosť. Kto z vás chcel niekedy zbúrať priečku v paneláku, tak viete, čo je to za obludnú byrokraciu, kým sa človek dopátra k tomu, aby ju vôbec mohol, aj keď nie je nosná, len rozšíriť dvere, keď to ide robiť podľa zákona. Kto nie, tak to zbúra, v zásade sa o tom nikto nedozvie, kým to nepadne niekomu na hlavu.
Ale pani, ktorá sa sem prisťahuje, zbúra starý dom, nemá búracie povolenie, nemá stavebné povolenie, teraz má vytiahnutú strechu na Zátiší 35. A keď pri takejto pani policajti chodia okolo a krčia plecami, keď Generálna prokuratúra skonštatuje, že moc s tým nezmôže, bolo to v televízii, písali o tom novinári, bolo to už všade. Napriek tomu pani už má vytiahnutú novú strechu. A ja som si 100-percentne istý, napriek tomu, že mi prednosta stavebného úradu Mestskej časti Nové Mesto povedal – "nebojte sa, pán Poliačik, ona keď to dostavia, my jej to zbúrame na jej vlastné náklady" – ja som si 100-percentne istý, tak ako tu stojím, že jedného pekného dňa ten baráčik bude dostavaný, bude vyrubená nejaká pokutička, teta ju zaplatí, dodatočne bude stavba zlegalizovaná. A jednej susedke na jednej strane ostanú oči pre plač s vytopenou pivnicou, druhému susedovi ostanú oči pre plač, lebo už mu tam svietiť slniečko do záhrady nikdy nebude, a keď sa budú chcieť sťažovať, tak sa môžu odsťahovať. A to nehovorím o tom, že tam ani len na tej stavbe neboli dodržané pravidlá. Ktorí sa v tom trošku vyznáte, pán Daniš mi to potvrdí, keď staviam jeden dom ku druhému, tak medzi nimi musí byť päť centimetrov izolácie. Tam sú tak centimeter a pol. Radová zástavba, hej. Tam päť centimetrov ani nechyrovali. Takýto polystyrén (rečník ukazuje jeho hrúbku).
Takže toto je ukážka nášho právneho štátu a vymožiteľnosti práva, priatelia. Keď jedna drzá osoba zo strany štátu nenájde protistranu, ktorá by ju zastavila pri stavaní baraku, my tu môžme sedieť týždeň aj dva, jednoducho nie je v moci tohto štátu, ktorý je rozožratý z vnútra, zastaviť tak drzú osobu, ako je majiteľ Váhostavu.
Ďakujem.

S reakciou na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, keď ste začali vypočítavať, že čo je to za tento štát, tak áno, ja len doplním, že je to štát, z ktorého šikovní ľudia utekajú, v ktorom nevyhrávajú najlepší, v ktorom podnikatelia nie sú tvoriví ľudia s nápadom. Sú to častokrát lumeni, lumeni sú to, rozviedčici, sú to neschopní ľudia, ktorých jediná schopnosť je len to, že niekoho poznajú. A tá krajina na to hrozným spôsobom trpí. A tento zápas, čo sa tu teraz odohráva medzi občianskou spoločnosťou a oligarchiou, dozná obetí. A jedna z prvých obetí, ktorá padne zo sveta oligarchov, bude Široký. A ja mám ešte tip na dvoch, troch. A niektorí aj zostanú, lebo niektorí možno aj v sebe majú to, čo by podnikateľ mal mať v sebe, to znamená určitý tvorivý potenciál, nejakú vodcovskú schopnosť, niečo vytvoriť, nie ukradnúť, rozkradnúť, prerozdeliť. Niekto tu zostane. My teraz musíme prejsť procesom, konečne musíme prejsť procesom, kde sa to aspoň čiastočne vyčistí.
Len ma mrzí jedna vec, že namiesto jedného pomníka samovraha robíte cintorín. A to je to, čo som už tu aj pred obedom spomínal pre pána ministra. To ma mrzí, lebo tento návrh predstavuje cintorín do budúcna pre, pre klímu v tejto krajine, že čo sa dá a čo sa nedá. To ma mrzí. Naozaj z tejto krajiny šikovní ľudia odchádzajú, utekajú dokonca a najlepší tu vôbec nevyhrávajú, vôbec tu nevyhrávajú najlepší. A jak si niekto myslí, že je to tak správne, prosím vás, to už nestihnem ani povedať, čestné slovo, nie je to správne, nie je to správne, keď nevyhrávajú najlepší.

Pán poslanec Viskupič.

Táto, ďakujem, táto tvoja odbočka, vnímam ju tak, že niekedy treba niečo povedať aj v akte zúfalstva, že keď človek sa osobne nasadí do niektorých procesov a nakoniec vidí, že si nemôže pomôcť, tak možnože aj plénum parlamentu má tú silu, že sa niečo môže rozhýbať. Súhlasím s tým, že táto krajina z hľadiska teraz tých okrídlených slov, ktoré keby sme tieto vynechali z debaty, takzvaná vymožiteľnosť práva, tak možno 20 % slov z tejto snemovne bude vymazaných z mnohých výstupov. Ale toto sú konkrétne životné situácie, konkrétne príklady toho, že niečo naozaj nie v štáte dánskom, ale v tomto našom slovenskom smrdí a je hnilé.
Sú iné príklady obrovské. Tuná dolu, keď zbehneme k Hodžovému, je vystavaný železobetónový sklený palác vedľa, myslím, že sa to volá Tatra banka, vedľa toho, ktorý nemá doteraz kolaudáciu. A jedna z pilierových agend aj tejto vlády bol stavebný zákon a možno aj reálna, pristúpenie k reálnym krokom, ak niekto porušuje zákon. A mám pocit, že museli by sa zase zomknúť všetci občania, opozícia a podobne, aby vládna strana začala konať. Jeden príbeh zažívame tu a dnes na tejto schôdzi a týchto príbehov je nepomerne viacej. A na jeden si upozorni ,možnože sa niekto zodpovedný zobudí a nebude obviňovať opozičného politika, ale za nečinnosť bude niesť svoju vlastnú zodpovednosť.