49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, pán riaditeľ, ja poviem otvorene, že jedným uchom dnu, druhým von, ale to posledné, čo ste spomínali, ma trošku zaujalo, že teda posielate tie oznámenia. My hneď, ako skončíme kauzu Váhostav, tak je čas sa vrátiť o dva roky dozadu, kde sme spustili procesy, to, čo ste urobili, to znamená, ten úžernícko-exekútorský klondike na Slovensku. A sľubujem vám veľké divadlo. Dobre? Sľubujem vám pre túto chvíľu naozaj veci, o ktorých sa ľudia dozvedia, ako to funguje. Špeciálne aj u vás, pán Muňko, kde dvorným exekútorom Sociálnej poisťovne je pán Krutý aj so svojou armádou, už bojovníkov pomaly. To, čo ste vytvorili, ten teror, ako sa terorizujú tí ľudia cez pár korún, ktoré si niekedy možno požičali, alebo zabudli, neskôr zaplatili, ako ich štát vydal, to bude, verím, že veľkou témou hneď po tom, ako dokončíme Váhostav.

Pán poslanec Hlina, máte pravdu, ale Sociálna poisťovňa musí rešpektovať zákony. Ja netvrdím, že zákon o exekúciách alebo zákon o konkurznej podstate je dokonalý. Keď sledujete Českú televíziu, má ten istý problém, ktorý má aj Slovensko. Máte v určitej veci pravdu, že dneska je na Slovensku zhruba milión 200-tisíc ľudí, ktorí sú v exekúciách, a že tento problém je. Vážne sa treba k tomu vrátiť a pripraviť serióznu legislatívnu zmenu. Ale to, čo je v Sociálnej poisťovni, alebo čo je na daňovom riaditeľstve, respektíve finančnej správe, podľa jestvujúcej platnej legislatívy sú exekútori, ktorí vymáhajú, spisy sú pridelené elektronickým spôsobom a ja ako riaditeľ Sociálnej poisťovne musím rešpektovať len to, čo mi zákon umožňuje.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja som pôvodne aj myslel, že už to nechám prepadnúť, už toho bolo. Ale potom sa mi niečo stalo. A musím vám to povedať, lebo je to nádherne ilustrujúci príklad, ktorý okrajovo, ale súvisí aj s touto kauzou.
Ja som dneska cez obed rýchlo utekal domov, bol som vyzdvihnúť môjho psa a išiel som s ním k zverolekárovi, lebo treba. A ten mi povedal, že polhodinu musím počkať, že za polhodinu príde, tak som prešiel o dve ulice ďalej, pretože je tam čierna stavba a chcel som vidieť, že jak to tam vyzerá. Prestavte si Zátišie 35 v Bratislave, Zátišie 35, pani sa tam, to je v Novom Meste, pani sa tam prisťahovala, údajne z Popradu, neviem, či je to pravda, a nič proti Popradu. Ale prisťahovala sa, protizákonne zbúrala pôvodný dom, protizákonne vyliala novú základovú dosku, bez povolenia na búranie, bez stavebného povolenia začala stavať. Chodí tam polícia ako na klavír, stavebný úrad tam chodí ako na klavír, Generálna prokuratúra tam bola, na chvíľku prestali stavať, lebo to vyzeralo, že v zime teda nebudú pokračovať, a dneska tam prídem a čulý stavebný ruch a nová strecha. Tak si hovorím, tak asi to dodatočne vybavili nejako. A vyšiel von tam nejaký ujo, tak sa ho pýtam, že či mu to nie je sprosté, lebo celkom určite vie o tom, že sa zúčastňuje na protiprávnom konaní. A to ešte tam bolo tak, že jednému susedovi, keď to začali stavať oni, predstavte si radovú zástavbu, keď zbúrate dom v radovej zástavbe, tak v zásade odhalíte obidvom susedom steny hej. To znamená, odhalená stena na jednej strane, tam to pani zatopilo kompletne celú pivnicu, na druhej strane tomu pánovi vďaka tomu, že pani postavila barák o poschodie vyššie a o tri metre ďalej, než mala, zatienila kompletne celú záhradu. To znamená, že pán, ktorý mal predtým v záhrade svetlo, dneska môže akurát takto pred domom mávať proste hygienickým posudkom, ktorý hovorí, že je všetko proti predpisom a že on tam má proste v momente, on už tam dneska v záhrade svetlo nemá, už tam má len tieň a môže stáť s tým papierom takto pred barákom a mávať s ním, lebo ničoho iného sa nedočká.
A teraz si predstavme tú situáciu, že takáto pani, ktorá zrejme nie je mecenáš žiadnej politickej strany, je to normálne drzá osoba, ktorá ide proste bez ostychu, bezcharakterne dopredu, lebo si myslí, že jedného pekného dňa si to vyplatí prostredníctvom nejakej pokuty a ten barák jej ostane stáť, tak takáto jedna pani, napriek tomu, že bolo na jej konanie upozornené ešte pred tým, než začala liať betón na tú základovú dosku, tak bezostyšne vytiahla dve poschodia. Ja som tam dneska prišiel, zavolal na 158-ku. Prišla hliadka, hľadala majiteľa, majiteľa nikde, v zahraniční, hľadala stavbyvedúceho, stavbyvedúci nebol. Poslednú vec, ktorú som od nich počul, keď som odtiaľ odchádzal, mi povedali, musíme čakať na obvoďákov, tí to prídu spísať.
Ja sa s vami stavím, že zajtra ráno, keď tam pôjdem, tak tam bude čulý stavebný ruch znovu. A ja sa teda pýtam, ak tento silný štát nedokáže takejto drzej osobe ani len zabrániť v tom, aby stavala ďalej, ako môžeme od neho, preboha, čakať, od tohto silného štátu, že pôjde po krku niekomu, ako je Juraj Široký?
Ja som sa rozprával s jedným kamarátom z Nemecka a som sa ho pýtal, že keď vy máte takúto veľkú rybu, čo sa s ňou robí, keď aj vie, že dajme tomu má nejaké politické krytie, že to nie je úplne jednoduché. A on mi povedal: vieš, no u nás je to tak, v momente, keď vieme, že tam je prúser a porušujú sa veľké pravidlá, začneme sa najprv pozerať na tie malé. V pondelok tam má hygienu, v utorok tam má hasičov, v stredu tam má daňovákov, vo štvrtok tam má, ja neviem čo, ale jednoducho tam budú chodiť úradníci a ťahať od neho papiere, informácie, až kým ho na niečom nenachytajú a budú sa ho snažiť zbrzdiť. A takéto niečo si predstavujem aj pri takej firme, ako je Váhostav. Nieže tri týždne ho necháme tam pekne akože hovieť si a upratovať papiere, ako, ako len sa dá a s kávičkou čakať na policajtov. Nie, tam mali byť zavesení buldoci na ich krku od rána do večera. Každý jeden. A to akože my tu máme legislatívy, na ktorej sa dá chytať, o tom by vám podnikatelia vedeli rozprávať. O tom, ako im chodia merať kachličky a žľaby a stoličky a lampy a ja neviem čo všetko. My tu máme vďaka aj Európskej únii toľko krásnych príkladov, kde sa dá človek mučiť doslova, keď chce podnikať, že takáto firma, keby niekto mal naozaj záujem, keby dvíhal tie správne telefóny a volal, choďte to tam skontrolovať, tak má také peklo zo života, že to radšej vzdá.
To by bol pre mňa prejav toho silného štátu, o ktorom tu rozpráva aj pán kolega Blaha. Lebo silný štát nemá byť o tom, že je silný voči občanovi, on má byť silný v mene občana. Má byť silný pri ochrane slabšieho článku. Ale Slovensko nie je silným štátom, páni kolegovia, pani kolegyne, Slovensko je štát pre silných. Slovensko je štát, v ktorom sa oplatí mať lakte, v ktorom sa oplatí mať známosti, v ktorom sa oplatí mať kamarátov a v ktorom sa oplatí mať peniaze a drzosť. Kto z vás chcel niekedy zbúrať priečku v paneláku, tak viete, čo je to za obludnú byrokraciu, kým sa človek dopátra k tomu, aby ju vôbec mohol, aj keď nie je nosná, len rozšíriť dvere, keď to ide robiť podľa zákona. Kto nie, tak to zbúra, v zásade sa o tom nikto nedozvie, kým to nepadne niekomu na hlavu.
Ale pani, ktorá sa sem prisťahuje, zbúra starý dom, nemá búracie povolenie, nemá stavebné povolenie, teraz má vytiahnutú strechu na Zátiší 35. A keď pri takejto pani policajti chodia okolo a krčia plecami, keď Generálna prokuratúra skonštatuje, že moc s tým nezmôže, bolo to v televízii, písali o tom novinári, bolo to už všade. Napriek tomu pani už má vytiahnutú novú strechu. A ja som si 100-percentne istý, napriek tomu, že mi prednosta stavebného úradu Mestskej časti Nové Mesto povedal – "nebojte sa, pán Poliačik, ona keď to dostavia, my jej to zbúrame na jej vlastné náklady" – ja som si 100-percentne istý, tak ako tu stojím, že jedného pekného dňa ten baráčik bude dostavaný, bude vyrubená nejaká pokutička, teta ju zaplatí, dodatočne bude stavba zlegalizovaná. A jednej susedke na jednej strane ostanú oči pre plač s vytopenou pivnicou, druhému susedovi ostanú oči pre plač, lebo už mu tam svietiť slniečko do záhrady nikdy nebude, a keď sa budú chcieť sťažovať, tak sa môžu odsťahovať. A to nehovorím o tom, že tam ani len na tej stavbe neboli dodržané pravidlá. Ktorí sa v tom trošku vyznáte, pán Daniš mi to potvrdí, keď staviam jeden dom ku druhému, tak medzi nimi musí byť päť centimetrov izolácie. Tam sú tak centimeter a pol. Radová zástavba, hej. Tam päť centimetrov ani nechyrovali. Takýto polystyrén (rečník ukazuje jeho hrúbku).
Takže toto je ukážka nášho právneho štátu a vymožiteľnosti práva, priatelia. Keď jedna drzá osoba zo strany štátu nenájde protistranu, ktorá by ju zastavila pri stavaní baraku, my tu môžme sedieť týždeň aj dva, jednoducho nie je v moci tohto štátu, ktorý je rozožratý z vnútra, zastaviť tak drzú osobu, ako je majiteľ Váhostavu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, keď ste začali vypočítavať, že čo je to za tento štát, tak áno, ja len doplním, že je to štát, z ktorého šikovní ľudia utekajú, v ktorom nevyhrávajú najlepší, v ktorom podnikatelia nie sú tvoriví ľudia s nápadom. Sú to častokrát lumeni, lumeni sú to, rozviedčici, sú to neschopní ľudia, ktorých jediná schopnosť je len to, že niekoho poznajú. A tá krajina na to hrozným spôsobom trpí. A tento zápas, čo sa tu teraz odohráva medzi občianskou spoločnosťou a oligarchiou, dozná obetí. A jedna z prvých obetí, ktorá padne zo sveta oligarchov, bude Široký. A ja mám ešte tip na dvoch, troch. A niektorí aj zostanú, lebo niektorí možno aj v sebe majú to, čo by podnikateľ mal mať v sebe, to znamená určitý tvorivý potenciál, nejakú vodcovskú schopnosť, niečo vytvoriť, nie ukradnúť, rozkradnúť, prerozdeliť. Niekto tu zostane. My teraz musíme prejsť procesom, konečne musíme prejsť procesom, kde sa to aspoň čiastočne vyčistí.
Len ma mrzí jedna vec, že namiesto jedného pomníka samovraha robíte cintorín. A to je to, čo som už tu aj pred obedom spomínal pre pána ministra. To ma mrzí, lebo tento návrh predstavuje cintorín do budúcna pre, pre klímu v tejto krajine, že čo sa dá a čo sa nedá. To ma mrzí. Naozaj z tejto krajiny šikovní ľudia odchádzajú, utekajú dokonca a najlepší tu vôbec nevyhrávajú, vôbec tu nevyhrávajú najlepší. A jak si niekto myslí, že je to tak správne, prosím vás, to už nestihnem ani povedať, čestné slovo, nie je to správne, nie je to správne, keď nevyhrávajú najlepší.

Táto, ďakujem, táto tvoja odbočka, vnímam ju tak, že niekedy treba niečo povedať aj v akte zúfalstva, že keď človek sa osobne nasadí do niektorých procesov a nakoniec vidí, že si nemôže pomôcť, tak možnože aj plénum parlamentu má tú silu, že sa niečo môže rozhýbať. Súhlasím s tým, že táto krajina z hľadiska teraz tých okrídlených slov, ktoré keby sme tieto vynechali z debaty, takzvaná vymožiteľnosť práva, tak možno 20 % slov z tejto snemovne bude vymazaných z mnohých výstupov. Ale toto sú konkrétne životné situácie, konkrétne príklady toho, že niečo naozaj nie v štáte dánskom, ale v tomto našom slovenskom smrdí a je hnilé.
Sú iné príklady obrovské. Tuná dolu, keď zbehneme k Hodžovému, je vystavaný železobetónový sklený palác vedľa, myslím, že sa to volá Tatra banka, vedľa toho, ktorý nemá doteraz kolaudáciu. A jedna z pilierových agend aj tejto vlády bol stavebný zákon a možno aj reálna, pristúpenie k reálnym krokom, ak niekto porušuje zákon. A mám pocit, že museli by sa zase zomknúť všetci občania, opozícia a podobne, aby vládna strana začala konať. Jeden príbeh zažívame tu a dnes na tejto schôdzi a týchto príbehov je nepomerne viacej. A na jeden si upozorni ,možnože sa niekto zodpovedný zobudí a nebude obviňovať opozičného politika, ale za nečinnosť bude niesť svoju vlastnú zodpovednosť.

Ďakujem. Alojz, mne povedal jeden známy minulý týždeň, keď sme sa tak rozprávali o posledných sto rokoch na tomto území, že čo čakať od krajiny, ktorá sto rokov vyvražďuje a vyháňa svoju vlastnú inteligenciu. Ja to tak čierne nevidím, ale niečo pravdy na tom bude.
Desaťtisíc najlepších slovenských študentov každý rok odchádza do zahraničia, do Čiech, do iných krajín a väčšina z nich sa nikdy nevráti. Štyridsať rokov bola inteligencia vyvražďovaná v rámci komunistického režimu, a to znamená, že tí, ktorí mali vychovávať za sebou ďalšiu lajnu generačnú, tu jednoducho nie sú. A koniec koncov už len to, že my sedíme v parlamente, je dôkazom, že táto krajina na tom nie je dobre, lebo ja si myslím, že my sme tak v porovnaní s nemeckým, anglickým parlamentom naozaj taká tretia, štvrtá liga, ale sme tu a tiež musíme byť nejakým obrazom tejto krajiny. Ale súhlasím s tým, že niekde sa tá, niekde sa tá strana otočiť musí.
Jofo, čo sa týka tohto konkrétneho príkladu, ja si myslím, že sa nestane nič. Ak už reportáž v celoštátnej televízii, informácia na Generálnej prokuratúre a ďalšie informácie na všetkých patričných zložkách, to znamená, u policajtov, na stavebnom úrade, u starostu na Novom Meste neurobila nič, tak to krčenie plecami bude pokračovať, si myslím ja. A keď natiahne omietku pani, tak to bude vysvedčením tej situácie.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som tiež, pokúsim sa stručne zareagovať na to, čo sa deje v súvislosti s tým, ako kompenzovať všetko to, čo sa tu udialo, predovšetkým v súvislosti s nezabezpečenými veriteľmi a predovšetkým v súvislosti s Váhostavom. Ale týka sa to samozrejme aj ostatných ďalších veľkých spoločností, ktoré si neplnili svoje finančné záväzky a v každom prípade obišli veľmi dobre vzhľadom na to, že sme nemali predtým určené nástroje, či už zákon o konkurze a reštrukturalizácii v nejakej efektívnejšej podobe, ale ani sme sa nesnažili nájsť nejaké účinné legislatívne nástroje, aby sme zamedzili príčine. Pretože ja teraz toto, čo my tu riešime momentálne, to je riešenie dopadov, dôsledkov toho, čo sa stalo. A, samozrejme, mlieko je rozliate. A čo teraz s ním? Čiže prichádzame s niektorými takými záplatami na toto, čo v legislatíve máme.
No a ja môžem konštatovať, že žiadne riešenie, s ktorým sa tu teraz prichádza, nie je dobré. Pretože jednoducho je neskoré a potom diskriminuje tých, ktorí už doplatili na to, že sme nemali riešenie. Či už sú to nezabezpečení veritelia Doprastavu alebo iných firiem. Čiže teraz tu vykrikovať, s akými riešeniami kto prichádza, vláda, prípadne opozícia, je to také, hovorím, zahmlievanie situácie.
Ja sa chcem vrátiť k tomu, čo som hovoril a čo budem tvrdiť stále, že jednoducho neriešili sme problém na začiatku. Čiže príčinu vzniku, prečo takéto spoločnosti jednoducho si dovolili neplatiť svoje finančné záväzky, a ešte naviac pokiaľ sa to dotýka verejných zdrojov. Čo robil štát? Veď štát má ochraňovať verejné zdroje daňových poplatníkov. Náš zákon, pán minister, ktorý ste povedali, že je pamfletom, paškvilom, pán predseda Národnej rady sa tiež nejak k tomu... Nebol som tu, bol som na zahraničnej pracovnej ceste. Jednoducho je to o ničom inom, pán minister, len o tom, že ste trestuhodne zanedbávali dlhodobo tie príčiny, ktoré tu boli. Viete, pán minister, potom môžte vystúpiť. Jednoducho najprv pán Počiatek, ktorý mal to v gescii, stále sa vyhováral. Nejaký pamflet dvojstranový, verím, že ho v živote nemal v ruke, a verím, že ho nikdy nečítal, po prvé. Samozrejme hovoril a prišiel s výhovorkou, že my máme lepší, alebo teda pripravujeme komplexnejší návrh. Samozrejme prešiel jeden rok, druhý rok, nič. Na to po čase potom, keďže ten problém sa stále a stále zhoršoval, mnohé a mnohé firmy, malé firmy, živnostníci nedostávali zaplatené, dostal túto agendu pán minister Borec. Pamätáte sa, pán minister, že ste dokonca priamo ma oslovili, keďže som už prichádzal asi tretíkrát s týmto návrhom zákona, že by sme si mohli možnože sadnúť a možnože by ste si vedel aj osvojiť niektoré veci z tohto môjho návrhu. To bolo niekedy v polovici minulého roka, 2014-tym rokom. Samozrejme, že doteraz na riešenie príčiny, nehovorím, dopadoch dôsledkov, lebo zákon o konkurze a reštrukturalizácii, to je o dopadoch, dôsledkoch, to ma nikto nepresvedčí, čiže my sme neriešili príčinu týchto problémov.
A teraz jednoducho prišlo na lámanie chleba, jednoducho cez médiá, cez toto, čo všetko tu sa stalo, nebol som tu, žiaľ, prítomný, sledoval som to v podstate len, síce online, ale spoza veľkej mláky, a jednoducho odrazu počúvam, že všetko toto, čo sme my riešili alebo čo som dával návrh o ochrane subdodávateľov, že je to nejaký zdrap papiera, paškvil a tak ďalej. Jednoducho nie je to paškvil, je to materiál, ktorý skutočne spĺňa všetky nevyhnutné kritériá na to, aby sme zamedzili takýmto spôsobom v podstate riešenia finančnej disciplíny veľkých firiem. A rád by som bol, tí kritici, ktorí sa ozývali k tomuto návrhu zákona, aby si ho konečne prečítali. Ja som presvedčený, že ani pán minister Borec a ďalší, minister Počiatek, to už ani nehovorím, na 100 % ho neprečítal tento návrh zákona.
Po ďalšie. Chcem vám teraz predsa len v stručnosti povedať, o čom je tento zákona, keďže nemáte čas na to, aby ste si ho prečítali. Tak jednoducho je to o tom, že štát nielenže môže, ale musí intervenovať do procesov, aj keď sú to obchodné vzťahy. Ale figurujú tam verejné zdroje, musí intervenovať jednoducho do týchto procesov tak, aby neboli poškodení, aby tá finančná disciplína platila pre každého, nielen pre generálneho dodávateľa, ale v reťazci subdodávateľa aj pre toho nižšieho dodávateľa. Štát musí odkontrolovať všetky tie finančné toky – od obstarávateľa, čiže od štátu, verejné zdroje, až jednoducho k tomu poslednému živnostníčkovi, ktorý robí možno nejaké výkopové práce. A netýka sa to iba stavebného sektora. Týka sa to dodávania tovarov, týka sa dodávok služieb. Kdekoľvek verejné zdroje v rámci verejného obstarávania. Takže nezavádzajte tu, prosím vás, verejnosť, že odrazu čosi riešime, že kdesi na začiatku je nejaký Figeľ. Je problém finančnej disciplíny, je problém finančnej disciplíny vo verejných projektoch, v realizácii verejných projektov, štát tam musí intervenovať.
A tento môj návrh zákona bol tento nástroj. Bol tento nástroj a je dobrý nástroj. A ja vám ukážem o chvíľu prečo. Nebudem teda konkretizovať, ale môžem niektoré veci teda, že my chceme, aby medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača a teda subdodávateľov intervenoval štát. Samozrejme, že ak jednoducho ten úspešný uchádzač, generálny dodávateľ, ako chcete, jednoducho si neplní svoje záväzky a subdodávateľ v ktoromkoľvek tom reťazci tých subdodávateľov dá sťažnosť tomu obstarávateľovi, ten musí konať. V tom prvom momente jednoducho môže zablokovať platby, potom neskôr, ak napriek tomu si ten generálny dodávateľ neplní tieto povinnosti, tak môže ho doslova vylúčiť v podstate vlastne z tejto zákazky a v spolupráci s ÚVO potom ho dokonca vymazať zo zoznamu podnikateľov. Čiže nebude môcť, je diskvalifikovaný z ďalších možností uchádzať sa o verejné zákazky pri verejnom obstarávaní. To je celé.
A aby ste vedeli, že to nie je žiadna hlúposť. Počul som niečo, že ste spájali tento môj návrh zákona s nejakým poľským modelom, čo to vôbec nie je pravda, po prvé. A po druhé, možno ani ten poľský model nie je zlý, aby obstarávateľ priamo platil tým subdodávateľom, čo nie je môj prípad. Ale ja vám prečítam, pán minister, teraz počúvajte dobre, to je nařízení vlády republiky Československé ze dne 17. prosince, moja čeština nie je až taká dobrá, teraz počúvajte rok, 1920, 1920. A teraz vám vyberiem z § 35, budem citovať, budem čítať, teda ešte raz ospravedlňte moju češtinu, "Povinnost podnikatele k plnění závazků vůči živnostníkům, řemeslníkům a zaměstnancům", to je zákon o zadávaní státních dodávek a prácí z roku 1920, aby som bol presný. A teraz po prvé: "Dodavatel nebo podnikatel jest povinen podati na úřední vyzvání vysvětlení o smlouvách uzavřených se živnostníky, řemeslníky a zaměstnanci a o plnění těchto smluv. Nevyhoví-li podnikatel takovému vyzvání, anebo není-li vysvětlení postačitelné, může úřad zadržeti splátky až do podání vyhovujícího vysvětlení."
Bod č. 2 toho istého paragrafu. "Nesplní-li dodavatel nebo podnikatel smluvních povinností vůči živnostníkům, řemeslníkům a zaměstnancům, může zadávací místo (čiže povedzme ten obstarávateľ – štát) jejich splatné pohledávky zaplatiti samo na účet dodavatele nebo podnikatele z jeho výdělků." Čiže sme teraz tu pritom, čo hovoríme, keby sme to prepojili ešte na zákon o reštrukturalizácii, z jeho výdělků" (čiže nie zo štátnej kasy, z výdělků toho darebáka, tej veľkej spoločnosti, ktorý jednoducho nechce zaplatiť) "nebo ze složené kauce".
A teraz čo sa týka ešte ďalšieho § 21, kto môže byť vylúčený zo súťaže, a opäť budem citovať, okrem toho "písm. g) nabídky uchazečů, již se provinili při veřejných pracích nebo dodávkách i jen pokusem podplatiti úřední orgány; a písm. h) nabídky uchazečů, kteří prokazatelně v posledních třech letech opětovně hrubě porušili zákonná nebo smluvní ustanovení na ochranu dělníků a živnostníků (...)", atď.; "písm. ch) nabídky uchazečů, kteří byli prokázaně shledány při některé v posledních 3 letech provedené veřejné dodávce nebo práci nesolidním nebo nespolehlivým způsobem."
Takže, pán minister, už v roku 1920 mali takéto zákonné ustanovenie, čo v podstate, čo som, a to som ešte nevedel, že čosi také bolo, to som zistil až teraz v posledných dňoch, čo chýbalo našej legislatíve, čo chýbalo našej legislatíve samozrejme v zákone o verejnom obstarávaní. Pričom ja som tento návrh zákona o ochrane subddodávateľov, dával preto osobitný zákon, aby som zdôraznil tento problém, aby som ho zdôraznil. A jednoducho vy ste ani len toľko, možno slušnosti neprejavili, aby ste ho možno zobrali ako nejaký seriózny spôsob intervencie do riešenia tohto problému. A ešte ste sa ho snažili zosmiešňovať, bagatelizovať, jednoducho paškvil, pamflet a podobne.
Takže skutočne som veľmi prekvapený, pán minister, nemilo prekvapený, pretože namiesto toho, aby ste, teraz nemyslím len na vás, aby ste konali ako vláda, či už pán Počiatek, potom neskôr vy, ale ešte takýmto spôsobom znehodnocujete môj skutočne úprimný záujem. Petože ja som už v roku 2012 začal dostávať množstvo listov, množstvo e-mailov práve od týchto malých živnostníkov. Dokonca som potom vytvoril webovskú platformu na to, "nezaplatilimifakturu", aby nám dávali tieto informácie, aby sme sa snažili nejakým spôsobom pomôcť, intervenovať a podobne. Následne sme prišli s týmto návrhom zákona skutočne so serióznym záujmom riešiť veci. Ale jednoducho nemôžete vyčítať čosi, že to je nejaký pamflet, atď., keď my sme skutočne, a som presvedčený, že ak by ste ho boli pustili do druhého čítania, tak či už, ak sú tam nejaké legislatívne chyby, ale tá myšlienka, tá obsahová stránka v podstate sa dala upraviť tak, aby bol účinný. A som 100-percentne presvedčený, že účinný by aj bol. Jednoducho nemôžem sa zbaviť presvedčenia, že tento zákon nebol prijatý len preto, aby sa tá reštrukturalizácia, ktorú považujem za účelovú a dokonca podvodnú, aby sa reštrukturalizácia Váhostavu uskutočnila. Čiže toľko k tomu.
Budem rád, aj keď hovorím, je neskoro, mlieko je rozliate, veľa sa zachrániť nedá, predovšetkým u týchto prípadov samozrejme retroaktívne, ktoré už skončili, myslím tie reštrukturalizácie, ktoré skončili, takže môžeme len dúfať, že niečo podobné sa v budúcnosti nestane. Napriek tomu si myslím, že bude treba pripraviť úplne nový zákon o verejnom obstarávaní, kde táto časť, ktorú my sme riešili ako konkrétnym návrhom zákona, bude musieť byť zakomponovaná do takéhoto kompletného zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. No, ja by som chcel zdôrazniť to, čo tam aj zaznelo, takéto klamlivé tvrdenie, že opozícia nič neurobila, nič neponúkla. Teraz akurát koluje po internete také pekne zostrihané videjko, ako pán premiér vlastne sám seba usvedčil z klamstva, kde hovoril o tom, čo je kvalifikovaného na návrhoch opozície, že sa urobí toto alebo tamto. Potom bol prestrih, kde teraz o mesiac hovorí niečo veľmi podobné a v mnohom aj totožné. Mne to prekáža, poviem úprimne. Normálna nejaká vládno-opozičná debata a kritika, aj zápolenie normálne a prirodzené, ale tie opakované klamstvá aj o tom, že my sme nepredložili, pričom sú tu predložené podľa mňa kvalifikované riešenia. Boli za tie roky predkladané, bolo spomínané, tak ako pán Hudacký hovoril o niektorých návrhoch. Pán poslanec Hlina, pani podpredsedníčka Jurinová hovorila. Nemusíte s nimi súhlasiť, nemusíte ich odhlasovať, ale je veľmi také smutné alebo až zarážajúce, keď klamete a hovoríte, že opozícia nepredložila nič, a potom potichučky v podstate mnohé z jej návrhov preberiete a uplatníte, keď už je, ako povedal pán poslanec Hudacký, mlieko rozliate a už sa až tak veľa urobiť nedá.
Čiže v prospech krajiny by bolo lepšie, keby sme naozaj nehrali len takú hru, že budeme sa obviňovať, že nič ste neurobili, nič ste nepodali, a potom len čisto kvôli politickým bodom budeme niečo narýchlo dávať dohromady, lebo sa už nedá predtým schovať.

V podstate ďakujem pekne Richardovi Vašečkovi, že potvrdil len to, čo som hovoril. V každom prípade tu bol seriózny záujem riešiť veci, pretože ak vám dennodenne prichádzajú smutné histórie v podstate o týchto živnostníkoch, ak vám hovoria v podstate, ako im siahajú na majetok, ako nemajú deťom za čo kúpiť, ja neviem, základné veci do školy a podobne, tak vás, či chcete alebo nechcete, takáto situácia musí pritlačiť k tomu, že navrhujete seriózne veci. To nie je o politikárčení, ako si niekto myslí. Ak je niekto zvyknutý na politikárčenie, je mi to ľúto, že takýmto spôsobom sa zahmlievajú tie skutočné príčiny a dôvody toho, čo sa tu deje. Ale rozhodne to nebol môj prípad.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Hudacký, ak dovolíte, no, nepočúva ma, ale... Pán poslanec, ja vystupujem kvôli vám, prepáčte, pán poslanec, kvôli vám vystupujem, lebo naozaj som mal potrebu zareagovať na vás. Pretože myslím si, že je nespochybniteľné, že váš záujem, aj tie štyrikrát predložené návrhy, ktoré ste predložili, aspoň tak to prezentoval váš kolega Zajac, že sú vedené úprimnou snahou riešiť situáciu subdodávateľov. To nespochybňujem. Naopak, vážim si to. A vážim si aj vaše vystúpenie, pretože ste boli viac-menej vecný.
Len zároveň musím zareagovať aj na to, keďže vy ste tu neboli, žiaľ, ste ma parafrázovali, respektíve chceli ste ma citovať, len, žiaľ, nebolo to tak. No, neboli ste tu, takže to je problém. Ja tu sedím od rána do večera každý deň a počúvam celú diskusiu. A bol som donútený zareagovať na vašich kolegov, pretože ich vystúpenia boli nieže nevecné, ale boli hrozné, musím to takto povedať. A musel som reagovať potom a musel som vysvetliť aj vášmu kolegovi a ostatným, že čo si myslím o tom návrhu, ktorý ste predložili.
A naozaj je pravda, že minulý rok sme o tom rozprávali a ja som vám povedal, že tak ako je to nastavené, tá štruktúra a ten systém celý, že je nepoužiteľný, že ako čiastkovo sú tam nejaké riešenia, ktoré sa dajú vybrať. A nakoniec, keď si pozriete aj moje dnešné vystúpenie, neviem, či ste tu boli počas hodiny otázok, ale ak ste tu boli, tak ste zase asi nepočúvali, mali ste inú robou, neviem. Ale ja som vám vysvetľoval, že v roku 2013 sme začali pripravovať systémové riešenie, ktoré sme predložili do legislatívneho procesu v máji 2014, pán poslanec, v máji 2014, ktoré rieši príčiny neplatenia nielen subdodávateľských vzťahov, ale všeobecne v obchodných vzťahoch, pretože to je podstatné. Pretože u nás sa podniká na úkor veriteľov, na úkor. Nikto nepodniká s vlastnými peniazmi. Všetci podnikajú s peniazmi, ktoré dostanú z akýchkoľvek vzťahov, áno? Toto riešime. A to, keď si pozriete, dnešnú tlač, ktorú prejednávame, tak uvidíte, že to je to riešenie.
A čo sa týka vášho návrhu, tak ja sa k nemu dostanem, pretože to, čo tam navrhujete, má úplne iný efekt, ako vy by ste chceli dosiahnuť. Ja chápem, že ten záujem, ja to ešte raz zopakujem, je legitímny, ale keďže objednávatelia si stavby objednávajú v Poľsku teda, a to je, bolo presne to isté aj u nás, by si objednávali len cez veľké, veľké firmy a žiadne práce by sa nevykonávali v subdodávkach z jednoduchého dôvodu, pretože to ručenie, ktoré tam vznikne, by sa dostalo na tú rovinu, že ten, kto to objednáva, by musel ručiť aj tomu subdodávateľovi za tú platbu. A keď raz zaplatí dodávateľovi práce, o niekoľko rokov sa zastaví uňho subdodávateľ a povie: Ale ja tu mám faktúru, ktorú nezaplatil dodávateľ. Zaplať! A on to bude musieť zaplatiť.
Pán poslanec, veď to je nezmysel. Takto to nemôže fungovať. Chcete, aby živnostníci mali menej práce? Dneska, napríklad v Poľsku, si nikto neobjednáva malých remeselníkov. Chce len firmy, ktoré majú všetky remeslá už priamo v predmete činnosti a majú tam zamestnancov. To proste nejde.
Navyše vy navrhujete niečo, čo je nepriamou novelizáciou kódexov občianskeho, obchodného práva, do ktorých by sa zaviedol logický a terminologický zmätok, proste by nastal chaos. A toto by navyše nijako nepomohlo subdodávateľom. A navyše nie je ani ústavne akceptovateľné, aby sa problematika sporov, ktoré vznikajú v obchodno-právnych vzťahoch, vyňala z právomoci súdov Slovenskej republiky a preniesla sa na nové fórum, na verejného obstarávateľa. Veď verejný obstarávateľ nemôže riešiť spory medzi dodávateľmi a subdodávateľmi. Na to nie je stavaný. To nemôže k tomu pristúpiť zo svojej podstaty nestranne a nemá na to vybudované ani procesné mechanizmy. To nie je proste v zmysle ústavy, toto riešenie.
Verejný obstarávateľ nemôže riešiť otázku, či zmluva medzi subdodávateľom – dodávateľom bola uzavretá platne. Veď to je nezmysel. Či došlo k omeškaniu pri plnení záväzkov dodávateľa. Či subdodávateľ dodával riadne, včas. Veď to, to je absolútne nezmyselné toto.
Pán poslanec, naozaj, úplne úprimne vám hovorím, že váš návrh nie je právne v poriadku a nie je ani ústavne konformný, a preto vám, ešte raz aj vám opakujem, ako som zopakoval vašim kolegom už niekoľkokrát počas tejto debaty, že jednoducho takýto návrh, ako je postavený, jednoducho podporiť nemôžem, pri všetkej úcte k vašej snahe riešiť problém.
A ešte raz opakujem, že to nie je pravda, že ja ako minister spravodlivosti a moje ministerstvo nič nerobilo. Ešte raz opakujem, v 2013 sme začali riešiť tento problém systémovo. A minulý rok sme predložili tento návrh, ktorý nebol prijatý, áno, nebol prijatý, preto ho tu máme na stole opäť.
Ďakujem pekne.