49. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. Alojz, mne povedal jeden známy minulý týždeň, keď sme sa tak rozprávali o posledných sto rokoch na tomto území, že čo čakať od krajiny, ktorá sto rokov vyvražďuje a vyháňa svoju vlastnú inteligenciu. Ja to tak čierne nevidím, ale niečo pravdy na tom bude.
Desaťtisíc najlepších slovenských študentov každý rok odchádza do zahraničia, do Čiech, do iných krajín a väčšina z nich sa nikdy nevráti. Štyridsať rokov bola inteligencia vyvražďovaná v rámci komunistického režimu, a to znamená, že tí, ktorí mali vychovávať za sebou ďalšiu lajnu generačnú, tu jednoducho nie sú. A koniec koncov už len to, že my sedíme v parlamente, je dôkazom, že táto krajina na tom nie je dobre, lebo ja si myslím, že my sme tak v porovnaní s nemeckým, anglickým parlamentom naozaj taká tretia, štvrtá liga, ale sme tu a tiež musíme byť nejakým obrazom tejto krajiny. Ale súhlasím s tým, že niekde sa tá, niekde sa tá strana otočiť musí.
Jofo, čo sa týka tohto konkrétneho príkladu, ja si myslím, že sa nestane nič. Ak už reportáž v celoštátnej televízii, informácia na Generálnej prokuratúre a ďalšie informácie na všetkých patričných zložkách, to znamená, u policajtov, na stavebnom úrade, u starostu na Novom Meste neurobila nič, tak to krčenie plecami bude pokračovať, si myslím ja. A keď natiahne omietku pani, tak to bude vysvedčením tej situácie.

Ďalším v rozprave prihláseným je pán poslanec Kaník, ale nevidím ho prítomného v rokovacej sále, preto stráca poradie, bude môcť vystúpiť ako posledný.
Vystúpi teraz ďalší ústne prihlásený rečník, ktorým je pán poslanec Hudacký, pripraví sa po ňom pán poslanec Hlina.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som tiež, pokúsim sa stručne zareagovať na to, čo sa deje v súvislosti s tým, ako kompenzovať všetko to, čo sa tu udialo, predovšetkým v súvislosti s nezabezpečenými veriteľmi a predovšetkým v súvislosti s Váhostavom. Ale týka sa to samozrejme aj ostatných ďalších veľkých spoločností, ktoré si neplnili svoje finančné záväzky a v každom prípade obišli veľmi dobre vzhľadom na to, že sme nemali predtým určené nástroje, či už zákon o konkurze a reštrukturalizácii v nejakej efektívnejšej podobe, ale ani sme sa nesnažili nájsť nejaké účinné legislatívne nástroje, aby sme zamedzili príčine. Pretože ja teraz toto, čo my tu riešime momentálne, to je riešenie dopadov, dôsledkov toho, čo sa stalo. A, samozrejme, mlieko je rozliate. A čo teraz s ním? Čiže prichádzame s niektorými takými záplatami na toto, čo v legislatíve máme.
No a ja môžem konštatovať, že žiadne riešenie, s ktorým sa tu teraz prichádza, nie je dobré. Pretože jednoducho je neskoré a potom diskriminuje tých, ktorí už doplatili na to, že sme nemali riešenie. Či už sú to nezabezpečení veritelia Doprastavu alebo iných firiem. Čiže teraz tu vykrikovať, s akými riešeniami kto prichádza, vláda, prípadne opozícia, je to také, hovorím, zahmlievanie situácie.
Ja sa chcem vrátiť k tomu, čo som hovoril a čo budem tvrdiť stále, že jednoducho neriešili sme problém na začiatku. Čiže príčinu vzniku, prečo takéto spoločnosti jednoducho si dovolili neplatiť svoje finančné záväzky, a ešte naviac pokiaľ sa to dotýka verejných zdrojov. Čo robil štát? Veď štát má ochraňovať verejné zdroje daňových poplatníkov. Náš zákon, pán minister, ktorý ste povedali, že je pamfletom, paškvilom, pán predseda Národnej rady sa tiež nejak k tomu... Nebol som tu, bol som na zahraničnej pracovnej ceste. Jednoducho je to o ničom inom, pán minister, len o tom, že ste trestuhodne zanedbávali dlhodobo tie príčiny, ktoré tu boli. Viete, pán minister, potom môžte vystúpiť. Jednoducho najprv pán Počiatek, ktorý mal to v gescii, stále sa vyhováral. Nejaký pamflet dvojstranový, verím, že ho v živote nemal v ruke, a verím, že ho nikdy nečítal, po prvé. Samozrejme hovoril a prišiel s výhovorkou, že my máme lepší, alebo teda pripravujeme komplexnejší návrh. Samozrejme prešiel jeden rok, druhý rok, nič. Na to po čase potom, keďže ten problém sa stále a stále zhoršoval, mnohé a mnohé firmy, malé firmy, živnostníci nedostávali zaplatené, dostal túto agendu pán minister Borec. Pamätáte sa, pán minister, že ste dokonca priamo ma oslovili, keďže som už prichádzal asi tretíkrát s týmto návrhom zákona, že by sme si mohli možnože sadnúť a možnože by ste si vedel aj osvojiť niektoré veci z tohto môjho návrhu. To bolo niekedy v polovici minulého roka, 2014-tym rokom. Samozrejme, že doteraz na riešenie príčiny, nehovorím, dopadoch dôsledkov, lebo zákon o konkurze a reštrukturalizácii, to je o dopadoch, dôsledkoch, to ma nikto nepresvedčí, čiže my sme neriešili príčinu týchto problémov.
A teraz jednoducho prišlo na lámanie chleba, jednoducho cez médiá, cez toto, čo všetko tu sa stalo, nebol som tu, žiaľ, prítomný, sledoval som to v podstate len, síce online, ale spoza veľkej mláky, a jednoducho odrazu počúvam, že všetko toto, čo sme my riešili alebo čo som dával návrh o ochrane subdodávateľov, že je to nejaký zdrap papiera, paškvil a tak ďalej. Jednoducho nie je to paškvil, je to materiál, ktorý skutočne spĺňa všetky nevyhnutné kritériá na to, aby sme zamedzili takýmto spôsobom v podstate riešenia finančnej disciplíny veľkých firiem. A rád by som bol, tí kritici, ktorí sa ozývali k tomuto návrhu zákona, aby si ho konečne prečítali. Ja som presvedčený, že ani pán minister Borec a ďalší, minister Počiatek, to už ani nehovorím, na 100 % ho neprečítal tento návrh zákona.
Po ďalšie. Chcem vám teraz predsa len v stručnosti povedať, o čom je tento zákona, keďže nemáte čas na to, aby ste si ho prečítali. Tak jednoducho je to o tom, že štát nielenže môže, ale musí intervenovať do procesov, aj keď sú to obchodné vzťahy. Ale figurujú tam verejné zdroje, musí intervenovať jednoducho do týchto procesov tak, aby neboli poškodení, aby tá finančná disciplína platila pre každého, nielen pre generálneho dodávateľa, ale v reťazci subdodávateľa aj pre toho nižšieho dodávateľa. Štát musí odkontrolovať všetky tie finančné toky – od obstarávateľa, čiže od štátu, verejné zdroje, až jednoducho k tomu poslednému živnostníčkovi, ktorý robí možno nejaké výkopové práce. A netýka sa to iba stavebného sektora. Týka sa to dodávania tovarov, týka sa dodávok služieb. Kdekoľvek verejné zdroje v rámci verejného obstarávania. Takže nezavádzajte tu, prosím vás, verejnosť, že odrazu čosi riešime, že kdesi na začiatku je nejaký Figeľ. Je problém finančnej disciplíny, je problém finančnej disciplíny vo verejných projektoch, v realizácii verejných projektov, štát tam musí intervenovať.
A tento môj návrh zákona bol tento nástroj. Bol tento nástroj a je dobrý nástroj. A ja vám ukážem o chvíľu prečo. Nebudem teda konkretizovať, ale môžem niektoré veci teda, že my chceme, aby medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača a teda subdodávateľov intervenoval štát. Samozrejme, že ak jednoducho ten úspešný uchádzač, generálny dodávateľ, ako chcete, jednoducho si neplní svoje záväzky a subdodávateľ v ktoromkoľvek tom reťazci tých subdodávateľov dá sťažnosť tomu obstarávateľovi, ten musí konať. V tom prvom momente jednoducho môže zablokovať platby, potom neskôr, ak napriek tomu si ten generálny dodávateľ neplní tieto povinnosti, tak môže ho doslova vylúčiť v podstate vlastne z tejto zákazky a v spolupráci s ÚVO potom ho dokonca vymazať zo zoznamu podnikateľov. Čiže nebude môcť, je diskvalifikovaný z ďalších možností uchádzať sa o verejné zákazky pri verejnom obstarávaní. To je celé.
A aby ste vedeli, že to nie je žiadna hlúposť. Počul som niečo, že ste spájali tento môj návrh zákona s nejakým poľským modelom, čo to vôbec nie je pravda, po prvé. A po druhé, možno ani ten poľský model nie je zlý, aby obstarávateľ priamo platil tým subdodávateľom, čo nie je môj prípad. Ale ja vám prečítam, pán minister, teraz počúvajte dobre, to je nařízení vlády republiky Československé ze dne 17. prosince, moja čeština nie je až taká dobrá, teraz počúvajte rok, 1920, 1920. A teraz vám vyberiem z § 35, budem citovať, budem čítať, teda ešte raz ospravedlňte moju češtinu, "Povinnost podnikatele k plnění závazků vůči živnostníkům, řemeslníkům a zaměstnancům", to je zákon o zadávaní státních dodávek a prácí z roku 1920, aby som bol presný. A teraz po prvé: "Dodavatel nebo podnikatel jest povinen podati na úřední vyzvání vysvětlení o smlouvách uzavřených se živnostníky, řemeslníky a zaměstnanci a o plnění těchto smluv. Nevyhoví-li podnikatel takovému vyzvání, anebo není-li vysvětlení postačitelné, může úřad zadržeti splátky až do podání vyhovujícího vysvětlení."
Bod č. 2 toho istého paragrafu. "Nesplní-li dodavatel nebo podnikatel smluvních povinností vůči živnostníkům, řemeslníkům a zaměstnancům, může zadávací místo (čiže povedzme ten obstarávateľ – štát) jejich splatné pohledávky zaplatiti samo na účet dodavatele nebo podnikatele z jeho výdělků." Čiže sme teraz tu pritom, čo hovoríme, keby sme to prepojili ešte na zákon o reštrukturalizácii, z jeho výdělků" (čiže nie zo štátnej kasy, z výdělků toho darebáka, tej veľkej spoločnosti, ktorý jednoducho nechce zaplatiť) "nebo ze složené kauce".
A teraz čo sa týka ešte ďalšieho § 21, kto môže byť vylúčený zo súťaže, a opäť budem citovať, okrem toho "písm. g) nabídky uchazečů, již se provinili při veřejných pracích nebo dodávkách i jen pokusem podplatiti úřední orgány; a písm. h) nabídky uchazečů, kteří prokazatelně v posledních třech letech opětovně hrubě porušili zákonná nebo smluvní ustanovení na ochranu dělníků a živnostníků (...)", atď.; "písm. ch) nabídky uchazečů, kteří byli prokázaně shledány při některé v posledních 3 letech provedené veřejné dodávce nebo práci nesolidním nebo nespolehlivým způsobem."
Takže, pán minister, už v roku 1920 mali takéto zákonné ustanovenie, čo v podstate, čo som, a to som ešte nevedel, že čosi také bolo, to som zistil až teraz v posledných dňoch, čo chýbalo našej legislatíve, čo chýbalo našej legislatíve samozrejme v zákone o verejnom obstarávaní. Pričom ja som tento návrh zákona o ochrane subddodávateľov, dával preto osobitný zákon, aby som zdôraznil tento problém, aby som ho zdôraznil. A jednoducho vy ste ani len toľko, možno slušnosti neprejavili, aby ste ho možno zobrali ako nejaký seriózny spôsob intervencie do riešenia tohto problému. A ešte ste sa ho snažili zosmiešňovať, bagatelizovať, jednoducho paškvil, pamflet a podobne.
Takže skutočne som veľmi prekvapený, pán minister, nemilo prekvapený, pretože namiesto toho, aby ste, teraz nemyslím len na vás, aby ste konali ako vláda, či už pán Počiatek, potom neskôr vy, ale ešte takýmto spôsobom znehodnocujete môj skutočne úprimný záujem. Petože ja som už v roku 2012 začal dostávať množstvo listov, množstvo e-mailov práve od týchto malých živnostníkov. Dokonca som potom vytvoril webovskú platformu na to, "nezaplatilimifakturu", aby nám dávali tieto informácie, aby sme sa snažili nejakým spôsobom pomôcť, intervenovať a podobne. Následne sme prišli s týmto návrhom zákona skutočne so serióznym záujmom riešiť veci. Ale jednoducho nemôžete vyčítať čosi, že to je nejaký pamflet, atď., keď my sme skutočne, a som presvedčený, že ak by ste ho boli pustili do druhého čítania, tak či už, ak sú tam nejaké legislatívne chyby, ale tá myšlienka, tá obsahová stránka v podstate sa dala upraviť tak, aby bol účinný. A som 100-percentne presvedčený, že účinný by aj bol. Jednoducho nemôžem sa zbaviť presvedčenia, že tento zákon nebol prijatý len preto, aby sa tá reštrukturalizácia, ktorú považujem za účelovú a dokonca podvodnú, aby sa reštrukturalizácia Váhostavu uskutočnila. Čiže toľko k tomu.
Budem rád, aj keď hovorím, je neskoro, mlieko je rozliate, veľa sa zachrániť nedá, predovšetkým u týchto prípadov samozrejme retroaktívne, ktoré už skončili, myslím tie reštrukturalizácie, ktoré skončili, takže môžeme len dúfať, že niečo podobné sa v budúcnosti nestane. Napriek tomu si myslím, že bude treba pripraviť úplne nový zákon o verejnom obstarávaní, kde táto časť, ktorú my sme riešili ako konkrétnym návrhom zákona, bude musieť byť zakomponovaná do takéhoto kompletného zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem. No, ja by som chcel zdôrazniť to, čo tam aj zaznelo, takéto klamlivé tvrdenie, že opozícia nič neurobila, nič neponúkla. Teraz akurát koluje po internete také pekne zostrihané videjko, ako pán premiér vlastne sám seba usvedčil z klamstva, kde hovoril o tom, čo je kvalifikovaného na návrhoch opozície, že sa urobí toto alebo tamto. Potom bol prestrih, kde teraz o mesiac hovorí niečo veľmi podobné a v mnohom aj totožné. Mne to prekáža, poviem úprimne. Normálna nejaká vládno-opozičná debata a kritika, aj zápolenie normálne a prirodzené, ale tie opakované klamstvá aj o tom, že my sme nepredložili, pričom sú tu predložené podľa mňa kvalifikované riešenia. Boli za tie roky predkladané, bolo spomínané, tak ako pán Hudacký hovoril o niektorých návrhoch. Pán poslanec Hlina, pani podpredsedníčka Jurinová hovorila. Nemusíte s nimi súhlasiť, nemusíte ich odhlasovať, ale je veľmi také smutné alebo až zarážajúce, keď klamete a hovoríte, že opozícia nepredložila nič, a potom potichučky v podstate mnohé z jej návrhov preberiete a uplatníte, keď už je, ako povedal pán poslanec Hudacký, mlieko rozliate a už sa až tak veľa urobiť nedá.
Čiže v prospech krajiny by bolo lepšie, keby sme naozaj nehrali len takú hru, že budeme sa obviňovať, že nič ste neurobili, nič ste nepodali, a potom len čisto kvôli politickým bodom budeme niečo narýchlo dávať dohromady, lebo sa už nedá predtým schovať.

O slovo... Pardon, pán poslanec Hudacký s reakciou na faktickú poznámku.

V podstate ďakujem pekne Richardovi Vašečkovi, že potvrdil len to, čo som hovoril. V každom prípade tu bol seriózny záujem riešiť veci, pretože ak vám dennodenne prichádzajú smutné histórie v podstate o týchto živnostníkoch, ak vám hovoria v podstate, ako im siahajú na majetok, ako nemajú deťom za čo kúpiť, ja neviem, základné veci do školy a podobne, tak vás, či chcete alebo nechcete, takáto situácia musí pritlačiť k tomu, že navrhujete seriózne veci. To nie je o politikárčení, ako si niekto myslí. Ak je niekto zvyknutý na politikárčenie, je mi to ľúto, že takýmto spôsobom sa zahmlievajú tie skutočné príčiny a dôvody toho, čo sa tu deje. Ale rozhodne to nebol môj prípad.
Ďakujem pekne.

O vystúpenie teraz požiadal pán minister spravodlivosti.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Hudacký, ak dovolíte, no, nepočúva ma, ale... Pán poslanec, ja vystupujem kvôli vám, prepáčte, pán poslanec, kvôli vám vystupujem, lebo naozaj som mal potrebu zareagovať na vás. Pretože myslím si, že je nespochybniteľné, že váš záujem, aj tie štyrikrát predložené návrhy, ktoré ste predložili, aspoň tak to prezentoval váš kolega Zajac, že sú vedené úprimnou snahou riešiť situáciu subdodávateľov. To nespochybňujem. Naopak, vážim si to. A vážim si aj vaše vystúpenie, pretože ste boli viac-menej vecný.
Len zároveň musím zareagovať aj na to, keďže vy ste tu neboli, žiaľ, ste ma parafrázovali, respektíve chceli ste ma citovať, len, žiaľ, nebolo to tak. No, neboli ste tu, takže to je problém. Ja tu sedím od rána do večera každý deň a počúvam celú diskusiu. A bol som donútený zareagovať na vašich kolegov, pretože ich vystúpenia boli nieže nevecné, ale boli hrozné, musím to takto povedať. A musel som reagovať potom a musel som vysvetliť aj vášmu kolegovi a ostatným, že čo si myslím o tom návrhu, ktorý ste predložili.
A naozaj je pravda, že minulý rok sme o tom rozprávali a ja som vám povedal, že tak ako je to nastavené, tá štruktúra a ten systém celý, že je nepoužiteľný, že ako čiastkovo sú tam nejaké riešenia, ktoré sa dajú vybrať. A nakoniec, keď si pozriete aj moje dnešné vystúpenie, neviem, či ste tu boli počas hodiny otázok, ale ak ste tu boli, tak ste zase asi nepočúvali, mali ste inú robou, neviem. Ale ja som vám vysvetľoval, že v roku 2013 sme začali pripravovať systémové riešenie, ktoré sme predložili do legislatívneho procesu v máji 2014, pán poslanec, v máji 2014, ktoré rieši príčiny neplatenia nielen subdodávateľských vzťahov, ale všeobecne v obchodných vzťahoch, pretože to je podstatné. Pretože u nás sa podniká na úkor veriteľov, na úkor. Nikto nepodniká s vlastnými peniazmi. Všetci podnikajú s peniazmi, ktoré dostanú z akýchkoľvek vzťahov, áno? Toto riešime. A to, keď si pozriete, dnešnú tlač, ktorú prejednávame, tak uvidíte, že to je to riešenie.
A čo sa týka vášho návrhu, tak ja sa k nemu dostanem, pretože to, čo tam navrhujete, má úplne iný efekt, ako vy by ste chceli dosiahnuť. Ja chápem, že ten záujem, ja to ešte raz zopakujem, je legitímny, ale keďže objednávatelia si stavby objednávajú v Poľsku teda, a to je, bolo presne to isté aj u nás, by si objednávali len cez veľké, veľké firmy a žiadne práce by sa nevykonávali v subdodávkach z jednoduchého dôvodu, pretože to ručenie, ktoré tam vznikne, by sa dostalo na tú rovinu, že ten, kto to objednáva, by musel ručiť aj tomu subdodávateľovi za tú platbu. A keď raz zaplatí dodávateľovi práce, o niekoľko rokov sa zastaví uňho subdodávateľ a povie: Ale ja tu mám faktúru, ktorú nezaplatil dodávateľ. Zaplať! A on to bude musieť zaplatiť.
Pán poslanec, veď to je nezmysel. Takto to nemôže fungovať. Chcete, aby živnostníci mali menej práce? Dneska, napríklad v Poľsku, si nikto neobjednáva malých remeselníkov. Chce len firmy, ktoré majú všetky remeslá už priamo v predmete činnosti a majú tam zamestnancov. To proste nejde.
Navyše vy navrhujete niečo, čo je nepriamou novelizáciou kódexov občianskeho, obchodného práva, do ktorých by sa zaviedol logický a terminologický zmätok, proste by nastal chaos. A toto by navyše nijako nepomohlo subdodávateľom. A navyše nie je ani ústavne akceptovateľné, aby sa problematika sporov, ktoré vznikajú v obchodno-právnych vzťahoch, vyňala z právomoci súdov Slovenskej republiky a preniesla sa na nové fórum, na verejného obstarávateľa. Veď verejný obstarávateľ nemôže riešiť spory medzi dodávateľmi a subdodávateľmi. Na to nie je stavaný. To nemôže k tomu pristúpiť zo svojej podstaty nestranne a nemá na to vybudované ani procesné mechanizmy. To nie je proste v zmysle ústavy, toto riešenie.
Verejný obstarávateľ nemôže riešiť otázku, či zmluva medzi subdodávateľom – dodávateľom bola uzavretá platne. Veď to je nezmysel. Či došlo k omeškaniu pri plnení záväzkov dodávateľa. Či subdodávateľ dodával riadne, včas. Veď to, to je absolútne nezmyselné toto.
Pán poslanec, naozaj, úplne úprimne vám hovorím, že váš návrh nie je právne v poriadku a nie je ani ústavne konformný, a preto vám, ešte raz aj vám opakujem, ako som zopakoval vašim kolegom už niekoľkokrát počas tejto debaty, že jednoducho takýto návrh, ako je postavený, jednoducho podporiť nemôžem, pri všetkej úcte k vašej snahe riešiť problém.
A ešte raz opakujem, že to nie je pravda, že ja ako minister spravodlivosti a moje ministerstvo nič nerobilo. Ešte raz opakujem, v 2013 sme začali riešiť tento problém systémovo. A minulý rok sme predložili tento návrh, ktorý nebol prijatý, áno, nebol prijatý, preto ho tu máme na stole opäť.
Ďakujem pekne.