4. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, keďže ste ma aj osobne oslovili, tak už len za to si považujem, aby som reagoval na vás. A musím opäť povedať, že každá obec, ktorá má základnú školu, má aj radu školy, škola má svojho riaditeľa. A určite títo ľudia budú vyvíjať tlak na samosprávu aj na samotného starostu, poprípade primátora, primátorku, aby tie finančné zdroje boli využívané, tak ako majú využívané byť, na vzdelávanie ich detí. A ak chce byť v samospráve v budúcnosti zvolený opäť primátor alebo starosta, tak určite nebude hľadať nejaké iné riešenie, ale tieto finančné zdroje budú uvoľňované na výchovu našich detí. Treba nám dôverovať a nielen kritizovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som rád podporil v názore pána kolegu Beblavého v jeho odpovedi kolegovi Bublavému, ktorý ako starosta vie, o čom hovorí, ale ja som poslanec miestneho zastupiteľstva a viem, že námietka kolegu Bublavého nebola o tom, že by nebodaj podozrieval starostov a samosprávy z a priori zlých úmyslov a z úmyslu schválne míňať peniaze určené na voľný čas detí, na iné veci. On chcel jednoducho len povedať, že obce majú často iné a omnoho kritickejšie priority, ako je proste aktivita, ako centrá voľného času. A tie priority sú často také, ako keby obci išlo o život. Takže bez zlého úmyslu tá obec jednoducho môže zvážiť, že finančné prostriedky pokiaľ nebudú účelovo viazané na konkrétne dieťa a konkrétny účel, jednoducho použije inak, lebo v danej chvíli to bude dôležitejšie. To je po prvé.
A, po druhé, tiež sa mi nezdá, že by likvidácia celej kategórie inštitúcií bola tá najlepšia cesta, ako zabrániť podvodom. Mne sa zdá, že sú jednoduchšie a priamočiarejšie cesty, toto je naozaj v podstate, ako so sekerou na nejaký drobný problém. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na pána Bublavého myslím si, že odpovedal pán Šebej lepšie, než by som to kedykoľvek dokázal, takže budem len stručný.
Čo je na tom prekvapujúce, a to nielen o nedôvere samospráve, je to, že ako som spomenul v prejave, tento boj tu existuje dlho. Ale vždy na jednej strane toho boja bolo ministerstvo financií, pre ktoré je, samozrejme, ľahšie dohodnúť sa so samosprávami, že im naleje peniaze týmto spôsobom, a nič viac ho to nestojí a má uvoľnený určitý priestor. A na druhej strane bolo ministerstvo školstva, ktoré viac trápi, aby sa zachovali centrá voľného času a fungovali. Jediný raz, keď sa toto narušilo, keď ministerstvo školstva prestalo bojovať za centrá voľného času a začalo bojovať za záujmy samospráv ministerstva financií, teda to bolo za prvej Ficovej vlády. Ale, ako kolega Poliačik povedal, tam po chvíli sa začalo už ustupovať aj teraz. A z toho hľadiska keby tu sedel pán minister Kažimír a presviedčal nás, že je to super, tak by ma to neprekvapilo, lebo viem si predstaviť, že aj pán minister Mikloš by to za svojho času možno tak riešil. Ale to, že tu sedí minister školstva s týmto návrhom a aktívne ho presadzuje, sa priznám, je z môjho pohľadu veľmi prekvapujúce. A hovorí to niečo o dominancii záujmov takých tých užších finančných. A teraz nemyslím žiadne korupčné, myslím jednoducho finančné záujmy samosprávy. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, nejako nečakane rýchlo som sa dostal k mikrofónu, dúfam, že nebudem po pánovi Beblavom, Bublavom pán Brblavý. Samozrejme, pán Fronc, minister, by bol v podstate kompetentnejší, mal vystúpiť za náš klub, snáď ešte príde, ale mám s deťmi, s mládežou celoživotnú skúsenosť, takže dovoľte povedať pár slov.
Mládeži a deťom sa u nás sústavne priťažuje. Útočí na ne konzumizmus, televízia, internet, málo času ich rodičov, málo času venovaného výchove, nadmerné preťaženie v školách, málo záujmových krúžkov, tie keď sú, tak sú často platené, ale aj nechuť mládeže k námahe, sebazapieraniu, k športu a tak ďalej. Celý život som ako dobrovoľník robil trénera ľahkej atletiky. Aj teraz si s deťmi často zašportujem. Som stále viac prekvapený, že mládež a deti sú stále drevenejšie, neochotné tvrdšie trénovať, niesť určité riziko pri ťažších cvikoch a športoch. Potom sú často chorľavé, obézne, nepripravené súťažiť a bojovať za svoje lepšie presadenie sa.
Známy psychiater lekár Max Kašparů povedal, že jeho ambulancie sú preplnené mnohými nešťastnými ľuďmi, ich hlavné choroby sú strach, nespavosť, depresia, často to súvisí s nešťastným a nezvládnutým detstvom, s rodičmi, so školou aj so spoločnosťou, hodiny detstva a puberty idú veľmi rýchlo. Je veľmi dôležité, aby mládež a deti zmysluplne trávili svoj voľný čas, jeho zanedbávanie má vždy veľké negatívne dopady na spoločnosť. Potrebujeme také zákony, ktoré pomáhajú deťom a mládeži zmysluplne tráviť voľný čas, podľa Deklarácie práv detí prijatej OSN deti majú právo na rozvoj svojho talentu, vo vzdelaní, športe, umení a tak ďalej, rozvoj a nezanedbávanie talentu im neskôr umožní prežiť radostnejší, spokojnejší a tvorivejší život, prispeje to aj k ich telesnému a duševnému zdraviu.
Tento návrh zákona polarizoval spoločnosť, vyvolá príliš veľa protestov. Myslím si, že jadro protestov je v tom, že zákon dáva do rúk miest a obcí osud najmä neštátnych zriaďovateľov. Mestá a obce budú môcť podľa novely rozhodovať o existencii neverejných zriaďovateľov. Myslím si, že financovanie na dieťa je prejavom subsidiarity, spravodlivosti a zodpovednosti. Zákon by mal jasne stanoviť aspoň minimálnu výšku finančných prostriedkov, ktoré musia mestá a obce poskytovať školám a školským zariadeniam.
Záverom ešte jedna terminologická, by som povedal, pripomienka. Miesto slov „neverejný zriaďovateľ“ škôl a školských zariadení by som povedal radšej „neštátny zriaďovateľ“. Tých by som rozdelil na súkromných a cirkevných. Majú rovnaké ciele. Vyžadujú si lásku a obetovanie sa smerom k deťom a mládeži, suplujú svojou činnosťou štát, a teda majú nárok na podporu zo štátneho rozpočtu. Myslím si, že tá podpora by mala byť snáď úmerná poplatkom, ktoré musia rodičia zaplatiť zriaďovateľovi. Tieto zariadenia, štátne, neštátne, školy, školské zariadenia, aj centrá voľného času, však musia aj naďalej existovať. Treba ich snáď lepšie kontrolovať, ale musia ďalej slúžiť deťom, mládeži aj našim vnukom. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé dámy, milí páni, bol som si len pre túto malú pomôcku, ktorú sme dostali tuná pri vstupe do rokovacej sály. To je z iniciatívy za spravodlivú novelu zákona.
Skutočne si myslím, že pri tejto novele zoberieme veľa ľuďom, veľa deťom záujmové činnosti, krúžky. Z čoho mám vôbec také nutkanie toto tvrdiť? Pán minister, hovorili ste, že chcete riešiť adresnosť a viazanosť financií práve na krúžkové činnosti. Ale tu v zákone to nevidím, že by boli adresne určené tie financie, ktoré by mali ísť cez samosprávu práve na činnosť voľnočasových aktivít detí, pretože tento zákon samosprávu ničím nezaväzuje. To znamená, že vôbec nie sú tie finančné prostriedky viazané. Chceme riešiť transparentnosť, aby sme videli presne, na čo sú vynakladané finančné prostriedky, to už bolo viackrát spomínané. Veľmi jednoduchým spôsobom by to bolo vyriešené chýbajúcim registrom, pretože tam skutočne by si to mohol odkontrolovať človek, rodič, samospráva, školská inšpekcia, ktokoľvek. A keď chceme riešiť kontrolovateľnosť tých prostriedkov, opäť to v tejto novele nie je, pretože samospráva má svoje kompetencie a je len na jej rozhodnutí, či tie prostriedky tam dá alebo nedá na tie výchovno-vzdelávacie aktivity alebo na krúžkové činnosti. Ak ich chceme skontrolovať, môžeme sa ich na to opýtať. Nedali ste ich tam? Nie, tým sme skončili, zhasla fajka, pretože samospráva si s tými prostriedkami urobila v podstate, čo chcela.
Hovorí sa o tom, že samospráva bude zodpovedná, hovoril to pán Bublavý, hovorili to aj ďalší iní, že treba veriť predsa samospráve, lebo ona je predsa zodpovedná a bude sa zodpovedne stavať k rozdeľovaniu finančných prostriedkov, ktoré pôjdu na mimoškolské aktivity detí a mládeže. Pozrime sa na to, aká je dnes v súčasnosti realita a ako samosprávy narábajú s finančnými prostriedkami. Veľmi jednoduchá kontrola je cez všeobecne záväzné nariadenia, ktoré musia mestá a obce vydať, aby na základe tohto mohli rozdeľovať financie, ktoré dostanú z podielových daní aj na voľnočasové aktivity, teda aj na krúžky v centrách voľného času. Okrem iného tam, samozrejme, spadajú materské školy, školské jedálne a tak ďalej.
Keď sa pozrieme na súčasnú realitu, tak povedzme, z toho normatívu 192 eur koľko niektoré mestá a obce prideľujú na tieto činnosti, námatkovo, Bánovce nad Bebravou 57,32, Banská Bystrica 98, to hovorím o verejných, neverejné môžu dostať 88 % z toho, čo dávajú svojim, ďalšie, Bytča len 108, Čadca len 102, ďalej, Ilava 115, Krásno nad Kysucou len 90 eur zo 192 eur. To znamená, že 102 si na každé dieťa nechávajú v rozpočte. Takže už tu vidíme realitu, že samospráva sa už dnes nespráva zodpovedne k rozdeľovaniu týchto financií, a pritom tie sú priamo určené na činnosti centra voľného času, na verejné, cirkevné a súkromné. Takže ako môžem ja dôverovať samospráve, nehovorím o všetkých, pretože sú také, ktoré dávajú dokonca viacej, chvála takým, ktoré podporujú skutočne deti v záujmových útvaroch. Ale ako ja môžem dôverovať samospráve, ktorá už dneska, musím to tak na plné ústa povedať, okráda tie deti? No majú to tak napočítané, že im to stačí. Stačí im to na réžiu, nemajú možno vysoké výdavky, tak ušetríme, necháme si v našom rozpočte. Takže toto je dnešná realita, ktorá vychádza z čísiel, ktoré sú verejne prístupné vo všeobecne záväzných nariadeniach. Sú k nahliadnutiu kdekoľvek.
Hovorili sme tu o probléme čiernych duší. Myslím si, že tento problém sa tuná už opakuje viac rokov. A myslím si, že pri takto pertraktovanej otázke si už dnes nikto nedovolí mať v centre voľného času čierne duše. To je môj osobný postreh. Ale povedzme si, že stretol som sa s tým, keďže som viedol niekoľko krúžkov ľudových tancov, resp. ja som to mal nazvané ináč, aby som tam mohol robiť aj niečo iné, nielen tancovať, ale aby tam deti mohli aj spievať, hrať na hudobných nástrojoch, prípadne rozprávať sa o zvykoch, tradíciách, mohli sme si robiť fašiangové masky a potom poprípade sa s nimi prejsť aj po obci, a tak týmto spôsobom zachovávať zvyky, tak som si to nazval národopisný krúžok. Ale tiež by som si to mohol kľudne rozdeliť na tri samostatné krúžky. Žiaľ, nestíhal by som to časovo a ani hodiny by na to nevyšli, pretože sú len tri, na tancovanie treba trošku viacej času. Stretol som sa s tým na rôznych školách, že paniam učiteľkám chýbali úväzky do nejakého počtu, tak si ich zriadili, vlastne škola mala zriadené centrum voľného času alebo školské stredisko záujmovej činnosti a zriadili si veľmi jednoduchý počítačový krúžok. A deti boli v rámci školského klubu vonku na dvore, naháňali sa s loptami, baby sa naháňali s niečím iným, každý sa zabával svojou činnosťou. Potom sa všetky nahnali do školy a tri štvrtiny z nich prišli do počítačovej učebne, sadli si za počítače a začali sa hrať. Toto bolo vykazované ako krúžok počítačový. Áno, deti síce trávili svoj voľný čas, ale nemyslím si, že to bolo zmysluplné, pretože dnes už bojujeme aj proti takým chorobám, ako je závislosť od počítačových hier a podobne. Myslím si, že toto skôr prispieva len k tomu, aby sa v budúcnosti veľká skupina detí liečila práve z takéhoto problému. Takže ten počítačový krúžok bol zriadený len v podstate fiktívne. Neboli tam čierne duše, boli tam reálne deti. Ale tie deti reálne nerobili tú činnosť, ktorú by robiť mali na počítačovom krúžku. Takže takýmto spôsobom sa aj samosprávy stavali ku v podstate získavaniu duší pod svoje centrá voľného času, aby získavali financie na svoje centrá.
Tu sa veľakrát hovorilo o tom, spomínal to aj pán Petrák, spomínali to ďalší, malá obec s malým počtom obyvateľov má zrazu napočítaných cez sedemtisíc žiakov v centre voľného času. No pokiaľ sa pamätám, tak centrá voľného času ešte do roku 2010 mohli pôsobiť v rámci celého Slovenska. To znamená, že ja keby som si zriadil centrum voľného času v Dolnej Marikovej, tak kľudne môžem učiť v rámci môjho centra voľného času v Košiciach, môžem učiť v Bratislave, môžem učiť aj vo Veľkom Krtíši. Toto mi umožňovala vtedajšia legislatíva. Potom sa to zmenilo a centrum voľného času mohlo pôsobiť len v okrese, kde malo zriaďovateľské sídlo, ale ešte aj v susedných okresoch. To znamená, že ak centrum voľného času, ktoré sídli v malej obci, ktorá má, povedzme, štyristo, päťsto, osemsto obyvateľov a má možno len sto detí, možno ani to nie, ale zabezpečuje činnosť voľnočasových aktivít v okrese, nehovorím o meste, hovorím o celom okrese a plus ďalších štyroch alebo piatich okolitých okresoch, myslíte si, že tam sa nemôže nájsť tých sedemtisíc detí? Ja si myslím, že bez akýchkoľvek problémov sa to dá. Takže toto číslo je tak trochu irelevantne používané, že sa takto interpretuje, máme predsa alokované pracoviská. A ja som vlastne aj tak učil, pretože sídlo môjho zriaďovateľa bolo niekde úplne inde. Ale učil som na dedinách, Turci, vo Valči, v Dražkovciach, v Žabokrekoch a potom aj v Strečne, pod vlastným centrom, školským strediskom záujmovej činnosti. Tam mám súbor, kde vediem dve skupiny. Moja kolegyňa tam má ďalšie dve skupiny, pretože by sme s tým ináč nestíhali. Takže ja som učil priamo v tej obci. Ale sídlo toho zriaďovateľa je úplne niekde inde. Preto sa možno aj tie čísla líšia, pretože boli evidované pod úplne iným centrom voľného času v inej obci, ale ja som učil reálne.
Takže myslím si, že čísla tu v tomto prípade nehrajú rolu a vôbec nie sú irelevantné, pretože trebárs aj tá Valča, ktorá zrazu má dvetisíc detí, no takisto zastrešovala možno špecifickú činnosť, ale pre rôzne okresy, okrem okresu Martin. Neviem, koľko ich tam bolo konkrétne. Takže šikovní riaditelia, ktorí mali vedomosti a vyznali sa v zákonoch, tak si to veľmi rýchlo spočítali, pretože viem, že aj v Martine mestské centrum voľného času malo aktivity v okolitých obciach. Takže nebol problém. Problém tu možno vznikol z toho, že v centre voľného času, ktoré má teda takýto veľký počet detí, sa neplatí školné. Je to pre rodiča výhodné? No jasné, keď môže ušetriť mesačne, polročne, ročne akýkoľvek peniaz, je to vždy lepšie. A deti nemusia dochádzať do mesta alebo do nejakej spádovej obce. To znamená, že rodič ušetrí ďalšie financie na doprave, a pritom nemusí mať starosť, či sa tomu dieťaťu cestou do alebo z krúžku niečo stane. To znamená ďalšiu výhodu pre rodičov a aj pre tie deti.
Ak sa činnosť vykonáva v danej ja neviem škole alebo v škôlke, tak centrum voľného času, pokiaľ mám informácie, platilo nájomné tej danej škole alebo škôlke. Je to výhodné pre tú škôlku alebo školu? No myslím si, že hej. Dostali financie, ktoré mohli použiť na rozvoj školy. Je to opäť ďalšia výhoda. To znamená, že toto centrum voľného času si získavalo práveže takýmito výhodami svoju výhodu. A tam sa radi zapisovali deti, pretože rodičia ušetrili. Mohli tam chodiť aj tí, ktorí na to nemali, a často sa tam nachádzali veľmi dobré talenty a rodičia nemali starosti, či sa tým deťom niečo stane, a pritom ostávali v tej obci, takže nemuseli dochádzať. Takže kvôli tomuto možno nastal práve ten veľký nárast, lebo zrazu tu bola nová možnosť, neplatiť, ušetriť, nemať starosti. A my to teraz ideme zahádzať, pretože zrazu je tam sedemtisíc detí zastrešených malou obcou, no áno, pretože zákon to v súčasnosti takto umožňuje v danom okrese a ešte aj v susediacich okresoch. S tým súvisí, samozrejme, aj činnosť, ak má sídlo centrum voľného času v nejakej malej obci, zrejme tam má len administratívnu budovu, ale tie činnosti sa vykonávajú niekde inde. Tak úplne bežné je, že o 15.30, ako sa hovorí, padla a administratívni pracovníci balia kufre a idú domov, pretože osemhodinový pracovný čas im skončil. Takže ťažko tam môžeme niekoho nájsť po 15.30, keď im jednoducho práca skončila. Ale činnosť vedúcich záujmových útvarov sa deje úplne niekde inde.
Nedostatky sa vraj nedajú riešiť inšpekciou a pokutami. Akože nie? Veď je to legitímny nástroj v rámci fungovania našej spoločnosti. Spravíš niečo zlé? Dostaneš pokutu, pošleme na teba inšpekciu, pretože na to je určená, je na to kontrola. Však máme inšpekciu životného prostredia, rôzne inšpekcie sú, však na to sú predsa určené. A prečo chceme brať robotu štátnej školskej inšpekcii, krajským školským úradom? Veď to je predsa ich robota, to je ich činnosť. Majú vykonávať túto činnosť a nesedieť v kancelárii a robiť kontroly. Mňa by napr. zaujímalo, koľko bolo vykonaných kontrol a s akými výsledkami, veď predsa ak zriaďovateľ porušuje zákon, môže dostať pokutu, prípadne byť vyradený zo siete škôl a školských zariadení. Vieme aj štatisticky povedať, koľko takýchto zariadení vyradených bolo? Totiž na základe toho vieme povedať, že áno, tento systém bol zneužívaný. Ale pokiaľ je to číslo, že z dvesto centier voľného času takto robili dve, no tak myslím si, že je to štatisticky zanedbateľné číslo. Takže to je ďalšia vec.
Pán minister, vy ste uviedli aj včera na tlačovej besede, že ste našli centrum voľného času, samosprávne, teda štátne, ktoré má napísaných až deväťdesiat krúžkov. Je to veľa? Ja som mal vo svojich krúžkoch v priemere tých šestnásť až osemnásť detí, niekedy som tam mal dvadsať, dvadsaťdva, niekedy dvanásť detí. Takže zoberme číslo dvadsať krát deväťdesiat krúžkov, to je tisícosemsto detí. Tuná čítam, že Nitra zastrešuje dohromady zhruba nejakých dvetisícpäťsto detí. To znamená, koľko krúžkov musí mať Nitra? Takže myslím si, že to je adekvátne, keď má deväťdesiat krúžkov a je tam tisícosemsto detí. Tak Nitra, ktorá má 2 475 detí v krúžkoch, môže mať možno ešte viacej ako deväťdesiat krúžkov.
Ďalšia taká zaujímavosť je, že sú jazdecké krúžky v niektorých centrách voľného času. V Košiciach je jazdecký oddiel smerom na sídlisko KVP. A viem, že tam chodia deti z centier voľného času z blízkeho okolia, ale tie kone nie sú vlastníctvom centra voľného času. Tie kone si prenajímajú na svoju činnosť, aby tým deckám umožnili vôbec na tých koňoch jazdiť. Zistiť, či tam nechodili, na to, si myslím, má byť tá kontrola. A čím viacej kontrol... Mali sme to tu, pán Hlina predkladal zákon o kanáloch. Chýbala tam zase kontrola. Jednoducho nám chýbajú v systéme kontroly a tvrdé postihy za to. Ak toto nebude, no tak potom, samozrejme, je jednoduchší systém teda zrušiť to, tak ako povedal neviem ktorý kolega poslanec, že zastreľme ich, a tým pádom nebudú vyrábať zmätky. Však odstráňme centrá voľného času a tým pádom nebudú sa strácať financie. Áno, aj to je riešenie, ale, myslím si, trošku zlé.
Keď sme hovorili o tej kontrole, už som tu spomínal, na veľmi jednoduchú kontrolu sú všeobecne záväzné nariadenia. Ak tam jednoznačne obec určí, že toľkoto a toľkoto finančných prostriedkov je určených na tú činnosť, vie si to každý skontrolovať. Možno by stálo za to, spraviť aj register všeobecne záväzných nariadení, pretože takýto register dnes chýba, kde by boli zhromaždené všetky všeobecne záväzné nariadenia podľa obcí. A človek by si to vedel pekne vyfiltrovať a pozrieť si. Dnes to musíte prácne zháňať od každého samosprávneho subjektu zvlášť, musím si kliknúť na každé mesto a v dokumentoch pohľadať VZN a potom ešte aj VZN, ktoré sa trebárs týka rozdeľovania financií. Ako toto chcete zabezpečiť do budúcnosti, keď samosprávy dostanú väčšie finančné prostriedky, aby zverejňovali tento stav. Niektoré dokonca ani nemajú zverejnené VZN. Napríklad taká Štrba vôbec nemá VZN na rozdelenie financií na voľnočasové aktivity. Obec Chrenovec-Brusno to má len za rok 2010, chýba im to na roky 2011, 2012. A môžeme takto pokračovať. Takže samosprávy sú už v tomto prípade nezodpovedné a správajú sa nezodpovedne.
Poďme si teraz ukázať príklad aj z toho, čo sme dostali ako letáčik, príklad ZMOS, prečo by sa mal ZMOS zasadzovať tak o financie, ktoré by mali tiecť na samosprávu. Primátor Nitry pán Dvonč má v súčasnosti takýto stav, celkový počet detí, ktoré je zapísaný, teda vo veku od 5 do 14 rokov, je 14 650. Ako som už spomínal, detí, ktoré navštevujú krúžkovú činnosť v centrách voľného času, je tam dohromady 2 475 zo 14 650 detí. V tomto prípade dostala samospráva na ne 443 424 eur, čiže tých 192. Ak samospráva rozdelila financie pre tie verejné vo výške 188 000 aj čosi, 17 000 pre verejné stredoškolské stredisko záujmovej činnosti a tie neverejné 207 000, samospráve zostalo v rozpočte 30 000 eur. To je to, čo si už v súčasnosti samospráva nechala. Prečo nenechala tie peniaze v celej výške? Mňa nezaujíma, že na čo to použila, jej stav je to číslo, ktoré ostáva v rozpočte mesta Nitra. V prípade, že by dostala Nitra peniaze na všetky deti, to znamená nie na 2 475, ale na 14 650, tam určite nebude ten normatív 192, pretože z toho jedného balíka, ktorý sa, žiaľ, nedá nafúknuť, to bude určite menšia čiastka, počítajme len 100, budeme grandi. Dáme im 100 eur, Nitra dostane 1 800 000 eur. Ak rozdelí tých pôvodných 412 000, ktoré dostávala aj teraz, teda rozdeľovala aj teraz na centrá voľného času, prilepší si do rozpočtu naviac o milión eur. No prečo by ZMOS nebojovalo za to, aby dostalo do rozpočtu takéto financie. Veď teraz dostávalo len 30 000 a môže dostávať milión. Tak ja sa nečudujem, prečo sa ZMOS veľmi vehementne zasadzuje o to, že potrebuje financie.
Okrem toho zastavil ma nedávno jeden nemenovaný predstaviteľ ZMOS-u a vysvetľoval mi, prečo ZMOS alebo teda samosprávy potrebujú tieto financie. No a nakoniec z neho vybaflo, že samospráva tie financie potrebuje na rekonštrukcie škôl a škôlok. Prepáčte, myslím si, že na rekonštrukcie škôl a škôlok tu máme eurofondy, ktoré ešte dodnes nie sú vyčerpané a ktoré mali byť čerpané práve na tento účel. To mi povedal predstaviteľ ZMOS-u pán Mrva, nie ten Mrva, ktorý je v predstavenstve, tam je druhý Mrva ešte, iný, ktorý je ekonóm. Takže prečo by sme mali financovať rekonštrukcie škôl a škôlok, keď tieto financie sú určené na voľnočasové aktivity detí a mládeže alebo teda detí vo veku do tých 14 rokov? Takže tu je skutočne obava, že tie peniaze nebudú použité na ten účel, na ktorý sú určené. A tu v tomto návrhu zákona to absolútne nie je riešené. Nie je to tam vôbec nariadené, takže skutočne je tu obava z toho, že tie finančné prostriedky sa len tak pekne rozplynú v rozpočtoch samospráv a nikto ich už viac neuvidí.
Boli tu už spomínané aj protidrogové programy. Aj nedávno som čítal v nejakých príležitostných novinách, že riešime protidrogovú závislosť, protidrogové programy. No, áno, riešia sa už len patologické situácie, pretože deťom sa nedáva možnosť riešiť niečo zmysluplnejšie. Určite by sa ich dalo chytiť viacej, nielen tých 300 000, ktoré dneska navštevujú, z celkového počtu 550 000 v základných školách, ktoré máme (plus materské školy), krúžky už 5-ročné. Takže určite by sa ešte našla pre ne zmysluplná činnosť. Ale možno sa nenájdu ľudia, ktorí by to dnes robili zadarmo, keby sa zaplatili, tak áno, robili by to. Ale už dnes keď im berieme centrá voľného času, financie, tak prečo by im zriaďovali nejaké nové krúžky, prečo by dávali deťom možnosť vzdelávať sa v hocijakých nových aktivitách? Nemusia to byť fyzické aktivity, môžu to byť teoretické aktivity, môžu to byť praktické aktivity do života. Namiesto toho ideme riešiť protidrogové programy. A to je už len riešenie patologických javov.
Pán Bublavý hovoril o vyvíjaní tlaku na samosprávu v prideľovaní financií. Zase mám jeden príklad, kde som učil na škôlke, učil som tam v rámci ZUŠ-ky tanec. Tak sa mi posťažovala riaditeľka, že je veľmi ťažké rozprávať sa so starostkou, ktorá bola kamarátka s už teraz, chvalabohu, bývalou riaditeľkou základnej školy s materskou školou. A riaditeľka mala síce pekný plat, ostatné zamestnankyne mali malý plat, ale rodičia sa sťažovali, že nejako málo financií ide na tú materskú školu. Chýbalo im na stravu a tak ďalej. No starostka povedala, že viacej nedá, že si to musia vyriešiť, že ona proste vyčlenila toľkoto financií a hotovo. Takže sú možno zodpovedné samosprávy. Tam sa dá komunikovať. Ale vidíte, že sú tu aj samosprávy, s ktorými sa jednoducho komunikovať nedá, starosta si postaví hlavu, respektíve presvedčí ešte aj poslancov. A, žiaľ, ten riaditeľ sa môže postaviť aj na hlavu v tomto prípade. Žiaľ, taká je situácia.
Ďalšie. Bolo to tu spomínané, máme veľa obcí, okolo 500 obcí, ktoré sú v nútenej správe. No, žiaľ, dostali sa tam svojím nedobrým hospodárením. No, áno, bodli by im celkom dobre peniaze, pretože niektoré z nich nemajú vôbec absolútne žiadne voľnočasové aktivity. No tak dostanú do rozpočtu financie, no tak prečo by ich dávali na krúžky deťom, ktoré chodia na druhú dedinu alebo do mesta za voľnočasovými aktivitami? Je to zbytočnosť, pretože tým môžu sanovať svoje disproporcie v rámci svojich vlastných rozpočtov.
Takže na záver. Myslím, už pán Beblavý dal pozmeňujúci návrh, neviem, či ho mám ešte opakovať, či to bude akceptované, pani predsedajúca. Tak ho dám pre istotu ešte aj ja. Pán minister, podávam pozmeňujúci návrh. Navrhujem vám, aby sme tento bod stiahli z rokovania a vrátili ho vám na prepracovanie. Myslím si, že stojí za to, so širokou diskusiou skutočne si sadnúť nielen s jednou stranou, so ZMOS-om, ale aj s druhou stranou, s riaditeľmi centier voľného času, školských stredísk záujmovej činnosti a iných záujmových útvarov, vydiskutovať si to a povedať si, kde sú tie nedostatky, a nájsť kompromisné riešenie, ktoré bude dobré nielen pre samosprávy, ale aj pre rodičov, pre deti. A bude to transparentné, bude to účelové a bude to kontrolovateľné. Ďakujem pekne.

Pán kolega, ďakujem za príhovor aj za všetky tie čísla a príklady. Veľmi dobre ukazujú, že tá situácia je naozaj zložitá, ale možno sme mohli ešte buď vy, alebo ja sa spýtať pána ministra, ako budeme čísla ohľadom centier voľného času zisťovať od 15. septembra 2012, lebo podľa informácií, ktoré mám, a môže ich potom pán minister potvrdiť alebo vyvrátiť, tak ministerstvo zrušilo zber informácií o centrách voľného času od 15. 9. 2012, tak možno keby v záverečnom slove potom pán minister sa k tomu vyjadril. Tak aj vy, aj ja by sme boli spokojnejší. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Prepáčte, pán kolega, nedá mi nereagovať, lebo pri celom vašom vystúpení proste v tom mizivom percente argumentov a faktov, ktoré sa týka skutočne vládneho návrhu zákona, sa celé vaše vystúpenie uberalo bezbrehou kritikou samosprávy, proste čo nie je možno akceptovať. Zrejme to vychádza z povrchnej znalosti o samospráve ako takej, ktorú máte. Kritizovať úplne len tak, že nedôverujeme, nespráva sa dobre, zodpovedá za okrádanie detí, podporuje čierne duše, to skutočne sa nedá, pán kolega, počúvať, lebo samospráva, pokiaľ vám ušlo, skutočne je súčasťou verejnej správy, ktorá sa podieľa na správe tohto štátu a zodpovedá zo zákona v podstate za komplexný svoj rozvoj hospodársko-ekonomický, kultúrny a všetko to ostatné. Takže takáto kritika proste, že zrovna samospráva sa bude uberať tým, že privlastní si peniaze, ktoré sú určené na voľnočasové aktivity detí, mi pripadá skutočne troška pritiahnutá za vlasy. Veď samospráva od svojho vzniku, ja teraz hovorím hlavne o krajskej samospráve, prevzala celý rad kompetencií zo štátu bez finančného krytia. Zúčastnil som sa fiškálnej decentralizácie, decentralizácie kompetencií. Veď dneska už samospráva financuje množstvo vecí, množstvo kompetencií, na ktoré zo štátu nedostala ani korunu. Proste vynakladá prostriedky, ktoré sú oveľa väčšie než tie, ktoré by vynakladať musela. Takže ja súhlasím, že môže byť samospráva, kde sa stane aj to, čo ste povedali, ale skutočne drvivá časť predsedov samosprávnych krajov a starostov sa skutočne stará o rozvoj svojho územia. A nemyslím si, že zrovna toto potrebujú, aby sa dostali z tej spleti problémov. A skutočne ani tá nútená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No keď som si vypočul prejav kolegu, musím povedať, že ma napadol citát klasika: „Sivá každá teória, zelený je strom života.“ To, čo hovoril, boli jednoducho prosté fakty zo života. A z môjho pohľadu je aplauz ZMOS-u takémuto zmeneniu pravidiel hry aplauzom niekoho, kto je v priamom konflikte záujmov, pretože nepochybne má i ZMOS oprávnene pocit, že potrebuje peniaze na opravu ciest a na to alebo onô, na čo nedostal dostatočné krytie od štátu. Ale urobiť to na chrbte detí, ktoré pripravím o peniaze, je, samozrejme, nieže sporné, ale úplne chybné. A, samozrejme, možno počet rodičov, ktorí stoja o to, aby ich deti chodili do dobrého centra voľného času, je menší ako počet vodičov, ktorí nadávajú na samosprávu, že má po zime výtlky na cestách. Ale obava, ktorú prejavil kolega poslanec, je absolútne namieste. Ak platia čísla, ktoré uviedol, a verím, že neklamal, tak je to jasná ukážka, ako budú rôzne odkanalizované peniaze, a to, podotýkam, nielen za vrelého súhlasu ZMOS-u, ale možno dokonca i za súhlasu občanov. Ale skúsenosť o Slovensku ma učí, že aj keď je to smutné, drvivej väčšine rodičov v zásade nezáleží na vzdelaní a formovaní ich vlastných detí, chcú diplomy, chcú vysvedčenia a chcú, aby deti niečím "prešli". Ale to je veľmi často vedľajšie.

Ďakujem pekne. V podstate ako ste vy povedali, pán kolega, takisto povedal pán spravodajca, pán Petrák, hovorilo sa teda o samospráve, o ZMOS-e. Dokonca som kritizoval mnohokrát aj na našich stretnutiach niektorých svojich kolegov, veľmi tvrdo, pretože povedal som, že máme aj také obce, ktoré majú možná tisíc, dvetisíc obyvateľov a majú tam 40 000 detí. Takže ja som ich kritizoval a povedal som to aj v tom zmysle, že okrádajú nás všetkých naši vlastní kolegovia. To nezakrývam. A je to tak. Ale tým pádom nehádžem celú samosprávu do jedného vreca. V každom košiari sa nájde aj takáto ovečka.
Takisto si myslím, že centrum voľného času ako také má nezastupiteľnú a potrebnú úlohu v našej spoločnosti a práve takéto sprehľadnenie financií by teda malo zaviesť tú transparentnosť, o ktorej nakoniec aj vy hovoríte. Máme možná nejaké iné trošku pohľady. Ja to beriem naozaj trošku komplexnejšie, pretože o chvíľu sa nám môže stať, možná budeme mať v tých krúžkoch päťkrát viac detí, ako je to v rámci Slovenskej republiky. A môže sa nám potom stať, že prídu sem učiteľky alebo zástupcovia materských škôl, ktoré sa budú rušiť, pretože samospráva nebude mať na ne finančné prostriedky. Totiž nemôžeme to počítať, že vypočítam na centrum voľného času, teraz mi zostane tridsaťtisíc ako Nitre, hej, čo ste hovorili, ale na druhej si spočítam materské školy a tam mi chýba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Matovič.