4. schôdza

Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Pán minister, zopakujem len to, čo som povedal včera. Vnímam to, že situáciu dokážete popísať, a problémy vidíte tam, kde naozaj sú. Len podľa mňa jeden základný rozdiel je medzi nami dvoma, že tam, kde vy vidíte priestor pre vyriešenie problému zo strany silnej ruky štátu, tak ja ho vidím skôr v ponechaní slobody a vytvárania podmienok takých, aby vzájomná konkurencia jednotlivých škôl vytlačila z každého účastníka to najlepšie, čo sa týka kvality.
A myslím si, že tie veci, ktoré hovoríte o súčasnej generácii, niekedy sú tiež len takým zovšeobecnením. Dnešné deti, hovorí sa o nich, že málo čítajú, ale trávia dennodenne niekoľko hodín browsovaním po internete, ktorý je plný textu. To znamená, že oni čítajú v podstate od rána do večera, akurát čítajú iné typy informácií v iných formátoch, ale čítať čítajú stále. A to isté sa týka, to isté sa týka toho presadenia. Oni jednoducho vyrastali mnohí v školskom systéme, ktorý absolútne nebol nastavený na ten trh práce, ktorý dnes máme okolo seba, takže sa nemáme čo diviť, keď vstupujú nepripravení, pretože jednoducho na to, čo ich čaká vo svete, ich v školách nikto nepripravoval.
A ak to máme zmeniť, tak súhlasím s tým, že tá zmena musí byť prierezová už od začiatku základných škôl, ale podľa mňa nemá byť nastavená na tom, že štát povie každému, čo má robiť a všetci musia robiť všetko rovnako, ale, a to sa ináč deje pri znovu zavádzaní jednotných štandardov pre vzdelávacie programy na školách, ale mala by sa nechať práve sloboda, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem aj za ponuku. Ja keď som hovorila o tom, že možno by sme mohli zlepšiť systém testovania, nie je to o tom, že ja mám patent na rozum a na všetko. Vychádza to z rozhovoru s pedagógmi z východného Slovenska, ktorí prišli za mnou s tým, že či by sme neuvažovali o takom niečom, keďže sú podozrenia, že na niektorých školách ten monitor neprebieha tak, ako by sme si želali, aby sa vykonával. Napríklad tak, že títo žiaci, deviataci ho nebudú robiť priamo vo svojej kmeňovej škole, ale napríklad budú to robiť na strednej škole tam, kam sa hlásia, pretože potom podľa rodného čísla, podľa tých údajov viete presne zozbierať tie dáta a vyhodnotiť jednotlivé školy, ale že takto by to bolo objektívnejšie. To je všetko, čo som k tomu chcela povedať. Čiže nejdem predkladať nejaké zmeny, ktoré, ktoré budú úplne, úplne nejaký nový systém monitorovania. Ale hovorím, tie podozrenia, ktoré sú, ak sú pravdivé, bolo by dobré a myslím, že aj vo vašom záujme, zmeniť tieto kritériá alebo teda ten spôsob vykonávania monitoru.
Pokiaľ ide o Fínsko, pán minister, vy ste došli s tým, že fínske školstvo, fínsky model, a ja som vám aj v diskusii, keď sme boli spolu, povedala, áno, všetkými desiatimi, ale so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj slobodu väčšiu na školách, možno bavme sa aj o tom, či známkovať vôbec detí do tej šiestej či siedmej triedy. Ako už poďme teda naozaj sa inšpirovať, ale so všetkým, čo k tomu patrí, a nielen teda vybrať to, čo vám vyhovuje, ale teda inšpirovať sa celým tým modelom ako takým.
Ale ja sa vrátim k mojej otázke, na ktorú ste neodpovedali. Čo v prípade, ak sa samospráva nedohodne, ktorá škola smie a ktorá nesmie otvoriť prvú triedu? Čo potom?
A ďalšia tá moja otázka: Keď sú financie na vyššie normatívy pre stredné odborné školy, ktoré podotýkam, a sám ste to povedali, nie vždy sú kvalitné, nedať tieto peniaze radšej pedagógom alebo asistentom, ktorí pomôžu tým pedagógom? Naozaj ste presvedčený... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, len k tomu Fínsku, áno, je to integrované, ale ten problém je v tom, že tam deti, keď je, ja neviem, fyzicky vekom tretiak a sa vyvíja mentálne ako šiestak z matematiky, tak chodí so šiestakmi. A v tom je problém nášho školstva, my to máme preto rozdelené, pretože takto, spôsobom, takým spôsobom, ako to je u nás, v tých triedach tie schopné deti strácajú čas. Čiže treba to rozdeliť, pokiaľ by sme neprešli úplne na ten model. Ale to je odborná diskusia, to je v poriadku.
Len chcem trochu reagovať na to odborné vzdelávanie a aj to, čo tu zaznelo v diskusii. Viete, hovoril pred chvíľou váš kolega, stavebné firmy majú zákazky napriek všetkému za desiatky miliárd eur, za desiatky miliárd eur! Čo urobili pre to, aby murárov, fasádnikov a podobne, ako podporili, aby sme ich vychovávali? Čo im bráni tomu, aby podporili takéto odborné školy? Veď z nášho súkromného sektora do vzdelávania ide minimum peňazí oproti iným krajinám. Čo im bráni, tomu, aby dali, ja neviem, smiešne štipendium a zaviazali si budúcich pracovníkov na ďalšie roky z tých obrovských ziskov, čo majú? Čo im tomu bráni? Tam vidím problém. Nehádžme všetko len na nás, na školstvo.

Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

Pán minister, ja nadviažem na vaše slová. Už druhý deň počúvam to, že predložený vládny návrh zákona predstavuje diskrimináciu určitých žiakov, že žiaci budú nútení študovať to, čo nechcú. Vy ste jasne prezentovali, že nikto nikoho nenúti a nikto nikoho nútiť nebude. Ale rovnako ozaj treba povedať, že štát má právo a dokonca by som povedala povinnosť vytvoriť určitý rámec potrieb hospodárstva. V súvislosti s týmto by som pripomenula trocha z histórie. Po druhej svetovej vojne Japonsko ako totálne zničená krajina s prevažne vysokokomínovým priemyslom premietlo predstavu, že treba ísť úplne inou cestou. Tieto vládne predstavy prezentovalo MITI, ktoré im ukázalo určitý indikátor, cestu, ktorou sa oplatí ísť. A toto bolo podporované aj finančne. Túto paralelu som použila zámerne, aby som dokumentovala, že ak štát ukáže aj vo vzdelávaní určitú cestu, ktorou sa oplatí ísť a bude to podporovať finančne, na tom nie je nič zlé. Určite to nie je diskriminačné a určite to nie je protiústavné, ako to tu bolo aj včera prezentované. Ide tu predsa nie o nariadenie, ide tu o odporúčanie, že sa to odporúčanie bude podporovať určitými aj materiálnymi prostriedkami, ozaj na tom nič zlé nie je.
Konkrétny príklad, ako to môže fungovať, ako v praxi určitý subjekt podnecoval ľudí k štúdiu na dajme tomu odborných školách, predtým učňovkách, sú napríklad Železiarne Podbrezová. Vieme, aký tam je záujem o toto štúdium, pretože sa ukázalo, že to pre tie deti je výhodné, že si tam nájdu. A to nie je tak, že sú vzdelávaní, že tam chodia v montérkach špinavých, ako sa to často prezentuje, ale ako ste vy včera prezentovali, je to práca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Huba, prihlásili ste sa po tom, ako som uzavrela možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Chcem sa opýtať, pán minister, chcete reagovať na faktické poznámky?
Zapnite pána ministra! Ďakujem.

Na jednu by som odpovedal pani Žitňanskej, lebo ju priamo položila, a to bola otázka, čo po tom, keď sa samospráva nedohodne. No keď sa samospráva nedohodne, tak platí pôvodný stav ako pri rozpočte, keď je, tak samozrejme bude to pokračovať ďalej. Ak sa samospráva nedohodne, tak je to na tom, na tom by som povedal, v tej štruktúre, ktorá existuje.
Takže žiaden problém tam nevidím. Neviem, prečo ste v tom videli vy problém.