4. schôdza

Ďakujem pekne. Ja chcem len zareagovať na návrh pána poslanca Chrena. V prípade prvého pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa týka štvrťročných a mesačných platiteľov, tu musím povedať, že nebudeme súhlasiť ako predkladatelia s týmto návrhom. A chcem, uchádzam sa o pochopenie z toho pohľadu, že štvrťroční platitelia sú nami identifikovaní ako najrizikovejšia skupina, pretože ide v podstate o tzv. tých menších podnikateľov z hľadiska biznisu a teraz by sme mohli byť k nim akože tým pádom zhovievavejší, bohužiaľ, pod rúškom tých menších podnikateľov sa často, naozaj, podotýkam, opakujem, často skrývajú tzv. kvázi podnikatelia, ktorí sa registrujú na DPH len za účelom machinácie s vratkami DPH a robia to len na limitované obdobie, urobia to raz, dvakrát a zrušia celú registráciu aj firmu. Takže pôvodný návrh, ktorý bol na ministerstve financií, bol zrušiť štvrťročných platiteľov ako triedu, ako mám to povedať, čiže toto je mäkší variant, ktorý, s ktorým prichádzame. To znamená, novovzniknutí podnikatelia budú musieť prvý rok byť mesačnými, ak sa osvedčia, dostanú možnosť byť štvrťročnými, a znižuje sa tá registračná hladina. Takže v tomto vám v zmysle našich postupov neviem vyhovieť.
Ale v prípade pozmeňovacieho návrhu, ktorý definuje lehotu na tri dni v prípade poskytnutia súhlasu s registráciou v obchodnom registri, tu sa vyjadrujem za predkladateľa súhlasne, čiže podporíme tento návrh. Ja mám okamžité informácie z finančnej správy také, že sú schopní online. To znamená online poskytovať tieto, tento typ informácií, čo je aj dobrou správou, že sa aspoň v tejto oblasti finančná správa po štvormesačnom kolapse dostáva do normálu. No ak na Slovensku znamená online tri dni, tak si to vieme z hľadiska bezpečnosti toho správneho konania, lebo aj to je malé, malé konanie, predstaviť. Dnes je tá lehota tridsaťdňová, ona by naozaj, uznávam, mohla vážne, vážne, tá tridsaťdňová lehota skomplikovať a predĺžiť lehoty zakladania firiem a následne nás poškodiť pri tom rankingu a čo nie je vôbec príjemné a nie je to cieľom. Čiže s trojdňovou lehotou budeme súhlasiť.
Ďakujem.

Asi sa musím spýtať, čo je to online. Lebo online pre mňa není lehota, ale online je online. A keďže viem, že napríklad obchodný register funguje cez tie tzv. dátové pumpy, ale to je jedno, to je už technické riešenie, skrátka, daňové úrady sú napojené na obchodný register. Inými slovami, daňové úrady si ťahajú údaje z obchodných registrov roky, to znamená, táto cesta je otvorená. Tak online je pre mňa, že tá cesta bude otvorená aj spätne, a toho človeka, ktorý registruje, by sme z toho mohli vynechať. A to by som považovala za riešenie, ktoré možno dáva zmysel a zároveň nezaťažuje.

Ďakujem veľmi pekne. Keď lehota hovorí, že do troch dní, tak to môže znamenať aj online alebo okamžite, čiže tu sa náš názor nejako nerozporuje. Ja si, rovnako ako pani kolegyňa Žitňanská, myslím, že najlepším riešením by bolo, keby samotný podnikateľ bol z celého procesu vynechaný. Keby jednoducho registrový súd si priamo na daňovom úrade cez priamy prístup do databázy dokázal overiť a nemusel by zaťažovať podnikateľa ďalším papierom. Rozumiem, že takto narýchlo zariadiť to nie je možné, preto je ten návrh do troch dní. A zároveň teda dúfam a držím vám palce, že ešte do konca tohto roka, aj keď nie som zástancom častej zmeny zákonov, príde novelizácia ďalšia tohto zákona, minimálne v tom jednom bode, že sa teda samotný podnikateľ z celého tohto byrokratického procesu vynechá, pretože sa dokáže spojazdniť komunikácia medzi registrovými súdmi a daňovými úradmi, teda aj v tom druhom smere.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75.
Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sú podané pozmeňovacie návrhy.
1. V 4. bode § 4c ods. 7 znie:
"(7) Ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do dvanástich mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do tridsiatich dní odo dňa, kedy uplynulo dvanásť mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Popritom správca dane pred vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu x)."
Poznámka pod čiarou k odkazu x):
"x) § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie:. Osobitným predpisom, podľa ktorého by správca dane postupoval pred vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu, je § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dané pozmeňujúce ustanovenie navrhuje zmenu v tom zmysle, aby správca dane po dvanástich mesiacoch odo dňa zloženia zábezpeky mohol so zábezpekou daňového subjektu nakladať tak ako napríklad s daňovým preplatkom daňového subjektu, a teda aby bolo umožnené peňažnú zábezpeku pred jej vrátením daňovému subjektu, ktorý nevykazuje žiadne nedoplatky na dani z pridanej hodnoty, použiť i na úhradu jeho prípadných nedoplatkov na iných daniach, alebo na úhradu splatných preddavkov na daň. Dané navrhované znenie zákona je efektívnym riešením v tých prípadoch, kedy vzniká povinnosť správcu dane vrátiť peňažnú zábezpeku daňovému subjektu z účtu vedeného v Štátnej pokladnici a následne ich vymáhať od toho istého daňového subjektu, jeho nedoplatky.
2. V 22. bode § 69 ods. 14 písm. b) znie:
"b) platiteľ pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky,".
Odôvodnenie:. Zámerom pozmeňovacieho návrhu je zaviesť verejne prístupný online zoznam, register platiteľov dane, ktorý opakovane v kalendárnom roku nespĺňa povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatia vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie sú zastihnuteľní na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkárne alebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole, čím napĺňajú podmienky na zrušenie registrácie v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2044 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Pôvodné znenie vládneho návrhu zákona týkajúce sa daných bodov predpokladá na uplatnenie ručenia v jednom z prípadov doručenia oznámenia daňového úradu zaslané platiteľom, s ktorými nespoľahlivý platiteľ obchoduje. Predmetné opatrenie sa však v praxi môže stretnúť s problémami, a to v súvislosti so skutočnosťami, že správca dane nemusí poznať problematických obchodných partnerov platiteľa alebo ak v prípade kontroly zo strany správcu dane ten zistí existenciu týchto problematických subjektov. Často sa v praxi stáva, že dané subjekty sú už nekontaktné, resp. správca dane nemá možnosť získať prístup k ich daňovým dokladom. Ďalej pre úspešné uplatnenie inštitútu ručenia je podľa navrhovaného § 69 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, by bolo zverejnenie daného platiteľa na mieste všeobecne známom (register) prínosom a samozrejme obchody uskutočnené s platiteľom uverejneným v registri datované, resp. realizované odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia by podliehali ručeniu automaticky.
Cieľom pozmeňujúceho návrhu je teda nielen ochrana potencionálnych, dobromyseľných obchodných partnerov, rizikových platiteľov, zníženie rizika špekulatívnych obchodov, ale i zníženie administratívnej práce a vynakladania finančných prostriedkov zo strany správcu dane v prípadoch vydávania a doručovania oznámení, ktoré by museli byť vynaložené v prípade prijatia pôvodného návrhu zákona.
Na záver uvádzam, že predmetný online register subjektov, ktoré spĺňajú kritériá na zrušenie registrácie v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, by viedlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom portáli.
V 22. bode § 69 sa dopĺňa ods. 15, ktorý znie:
"(15) Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ho zverejní v zozname takýchto osôb vedenom na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Zámerom pozmeňujúceho návrhu je zaviesť verejne prístupný online zoznam (register) platiteľov dane, ktorí opakovane v kalendárnom roku nesplnia povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatia vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie sú zastihnuteľní na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkárne alebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole, čím napĺňajú podmienky na zrušenie registrácie v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Pôvodné znenie vládneho návrhu zákona týkajúce sa daných bodov predpokladá na uplatnenie ručenia v jednom bode z prípadov doručenie oznámenia daňového úradu zaslané platiteľom, s ktorými nespoľahlivý platiteľ obchoduje. Predmetné opatrenie sa však v praxi môže stretnúť s problémami, a to v súvislosti so skutočnosťami, že správca dane nemusí poznať problematických obchodných partnerov platiteľa alebo ak v prípade kontroly zo strany správcu dane ten zistí existenciu týchto problematických subjektov. Často sa stáva, že dané subjekty sú už nekontaktné, resp. správca dane nemá možnosť získať prístup k ich daňovým dokladom. Ďalej pre úspešné uplatnenie inštitútu ručenia i podľa navrhovaného § 69 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov by bolo zverejnenie daného platiteľa na mieste všeobecne známom (register) prínosom a samozrejme obchody uskutočnené s platiteľom uverejneným v registri datované, resp. realizované odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia by podliehali ručeniu automaticky.
Cieľom pozmeňujúceho návrhu je teda nielen ochrana potencionálnych dobromyseľných obchodných partnerov, rizikových platiteľov, zníženie rizika špekulatívnych obchodov, ale i zníženie administratívnej práce a vynakladania finančných prostriedkov zo strany správcu dane v prípadoch vydávania a doručovania oznámení, ktoré by museli byť vynaložené v prípade prijatia pôvodného návrhu.
Na záver uvádzam, že predmetný online register subjektov, ktoré spĺňajú kritériá na zrušenie registrácie v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, by viedlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom portáli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážený pán minister, k vášmu návrhu toho predmetného zákona v dôvodovej správe zdôrazňujete, že jeho zámerom je predovšetkým eliminácia daňových únikov, nelegálnych aktivít podnikateľských subjektov a že tieto opatrenia nebudú predstavovať administratívne prekážky.
V podstate s tým súhlasíme a KDH zdôrazňuje potrebu boja proti daňovým únikom. Veď 2,3 mld. eur úniku na DPH za rok 2010 je skutočne hrozivé memento a tieto zdroje chýbajú v rozpočte tejto krajiny a predovšetkým pri konsolidácii verejných zdrojov. V podstate potiaľ súhlasíme, pán minister, s vašimi úmyslami, na druhej strane ale v tomto návrhu je viacero opatrení, ktoré zbytočne administratívne zaťažujú platiteľov DPH a často nezmyselne viažu zároveň aj finančné zdroje, ktoré môže podnikateľ efektívne využiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a v neposlednom rade taktiež predlžujú dobu zakladania obchodných spoločností.
V tejto súvislosti, ak dovolíte, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75.
1. V čl. I v 1. bode § 4 ods. 5 sa slová "do 60 dní" nahrádzajú slovami "do 38 dní".
Odôvodnenie: Lehota na registráciu platiteľov DPH, ktorí sú povinní zložiť zábezpeku na daň v trvaní šesťdesiat dní, je neúmerne dlhá, obzvlášť ak vezmeme do úvahy navrhovanú povinnosť zložiť predmetnú zábezpeku v lehote osem dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Preto stačí v oboch prípadoch základná lehota tridsať dní, ktorá môže byť v prípade povinnosti zložiť zábezpeku na daň, predĺžená o osem dní. Pokiaľ by bolo schválených šesťdesiat dní, tak sa doba zakladania nových obchodných spoločností viac ako zdvojnásobí, čo je v ostrom protiklade so záväzkom vlády z programového vyhlásenia znižovať administratívne zaťaženie a uľahčovať zakladanie podnikov.
2. V čl. I v 3. bode § 4c ods. 1 písm. d) znie:
"d) tento daňový subjekt nepreukáže správcovi dane do času podania žiadosti o registráciu na daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.".
Odôvodnenie: Keďže zákon o DPH v § 3 ods. 2 hovorí, že ekonomickou činnosťou je každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, to znamená, teoreticky aj jeden príjem v hodnote jedno euro, zloženie zálohy na daň by sa v tomto prípade malo vyžadovať len od tých subjektov, ktoré pred registráciou nepreukážu vykonávanie ekonomickej činnosti, to jest dodanie tovarov a služieb bez ohľadu na počet dodávok a výšku platieb.
3. V čl. I v 3. bode § 4c ods. 2 sa na konci druhej vety pripájajú tieto slová: "a výšku jej základného imania".
Odôvodnenie: Podľa § 4c ods. 2 bude môcť daňový úrad rozhodnúť o výške zábezpeky na daň v závislosti od rizika vzniku nedoplatku na DPH, pričom nie sú nijako upravené pravidlá a postup, podľa ktorých bude daňový úrad posudzovať rizikovosť jednotlivých žiadateľov a stanovovať výšku zábezpeky. Daňový úrad bude môcť určiť ľubovoľnú výšku zábezpeky od 1000 do 500 000 eur a určením neúmerne vysokej zábezpeky de facto účinne blokovať registráciu obchodných spoločností.
4. V čl. I v 33. bode § 77 ods. 2 sa vypúšťajú tieto slová: "uplynulo viac ako dvanásť kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a".
Odôvodnenie: Povinné zdaňovacie obdobie, kalendárny mesiac, pridá viac práce účtovníkom a zvýši sa tým cena za spracovanie účtovníctva. Dané opatrenie pridá oveľa viac práce daňovým úradníkom, čo môže mať vplyv na chybovosť, nesprávne a neoprávnené vyplácanie preplatkov a hlavne spôsobuje nervozitu v komunikácii medzi daňovým úradom a platiteľom dane.
5. V čl. II v 42. bode § 81 ods. 4 písm. b) v 1. bode sa pred slovo "nevykonáva" vkladajú slová: "v uplynulých dvanástich mesiacoch".
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie umožní zrušenie registrácie spoločnosti ako platcu DPH, ak nevykonáva alebo prestane vykonávať podnikanie. Nie je však zrejmé obdobie, ktoré sa bude brať do úvahy pri rozhodovaní, či firma vykonáva alebo nevykonáva podnikanie.
Problém môžu mať všetky firmy, ktoré mesiac, respektíve niekoľko mesiacov nevystavia faktúru, pretože nemá zákazky, alebo má taký produkt, ktorého výroba trvá niekoľko mesiacov, alebo poskytuje služby, ktoré fakturuje len jedenkrát ročne.
Toľko pozmeňovací návrh. Ja by som bol rád, pán spravodajca, ak by sa dalo hlasovať o každom tomto bode zvlášť. Vážení kolegovia, chcem váš požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu v prospech zlepšenia podnikateľského prostredia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákona sa predkladá ako návrh iniciatívny.
Navrhovaným zákonom sa ustanovuje osobitný odvod pre právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v regulovaných odvetviach. Navrhovaný zákon sa predkladá ako jedno z opatrení na spravodlivejšie a ekonomicky efektívnejšie rozdelenie prejavov vplyvu globálnej a finančnej hospodárskej krízy, aby celá ťarcha konsolidácie nespočívala iba na pleciach občanov.
Dopady na verejné financie tohto zákona sú zásadné. Už v tomto roku v objeme asi 33 mil. eur ako prínos do štátnych finančných aktív a okolo 100 mil. eur plánovaných v budúcom roku.
Účinnosť tohto odvodu a tohto zákona je na dobu určitú do konca budúceho roku.
Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády 30. mája tohto roku. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra tohto roku.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 76) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov: Národná rada uznesením č. 66 z 26. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 47 zo dňa 19. júla 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č. 40 zo dňa 17. júla 2012 a výbor pre hospodárske záležitosti neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol schopný uznášať sa.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, uvedené pod bodom IV. Toto máte všetci pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 76) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 56 z 23. júla 2012. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach podala svoj pozmeňujúci návrh.
Navrhujem v čl. I § 5 doplniť ods. 5, ktorý znie:
"(5) Základ odvodu podľa ods. 1 sa znižuje o nárok na podiel na zisku od inej regulovanej osoby zaúčtovaný v účtovníctve podľa osobitného predpisu za predpokladu, ak táto iná regulovaná osoba zaplatila odvod z výsledku hospodárenia, z ktorého sa tieto podiely na zisku vypočítali. Základ odvodu podľa ods. 1 sa zvyšuje o zaúčtované zníženie nároku na podiel na zisku uvedeného v prvej vete.".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje, že vyplatené dividendy budú iba raz zaťažené odvodom u regulovanej osoby. To znamená, ak dividendy boli zahrnuté do výsledku hospodárenia pred zdanením, z ktorého regulovaná účtovná jednotka vypočítala odvod, a plynuli materskej spoločnosti alebo spoločnosti s podstatným vplyvom, tieto ho následne z výsledku hospodárenia na účely výpočtu odvodu vylúčia. Ak príde k zmene rozhodnutia o výške týchto dividend a zaúčtuje sa zníženie nároku na podiel na zisku, o uvedenú sumu sa samozrejme zvyšuje základ odvodu.
Zároveň žiadam vyňať bod 19 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a tento odporúčam neschváliť.
Skončila som.

Ďakujem pekne. Materiál sa predkladá z dôvodu reformy strategického cieľa reorganizácie Výkonnej rady Medzinárodného menového fondu, ktorý predstavuje zvýšenie zastúpenia rozvíjajúcich sa rozvojových krajín, ako je Čína, India, Brazília, Argentína, Rusko, Juhoafrická republika, Thajsko a ďalšie, v Medzinárodnom menovom fonde, pričom sa očakáva, že dôjde k zníženiu počtu výkonných riaditeľov zastupujúcich vo Výkonnej rade Medzinárodného menového fondu.
Dohoda o Medzinárodnom menovom fonde patrí do kategórie medzinárodných zmlúv, z ktorých Slovensku vzniká členstvo v medzinárodných organizáciách, a podľa čl. 7 ods. 4 ústavy rozhodnutie o vyjadrení súhlasu Slovenskej republiky so znením Dodatku pred jeho ratifikáciou patrí do kompetencie Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto odporúčam, aby Národná rada vyslovila súhlas s uzavretím dohody, k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady MMF.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady Medzinárodného menového fondu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu NR SR s uvedeným Dodatkom:
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 103 z 26. júna 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 51 z 19. júla 2012, ústavnoprávny výbor, uznesenie číslo 43 zo 17. júla 2012. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy SR s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady Medzinárodného menového fondu (tlač 115) vysloviť súhlas.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 60 z 23. júla 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.