4. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda Figeľ už možno vie, že, že ja na rozdiel od mojich kolegov nezdieľam ten názor, ani si nemyslím, že sme tá najgeniálnejšia krajina na svete a ostatné krajiny sú hlúpe a nezodpovedné, lebo neodvádzajú 9 % do druhého piliera.
Ja s tým, paradoxne a možno prekvapivo, nemám problém, aby sme odvádzali 4, ja mám problém s niečím úplne iným. Problém s tým, že jeden príklad, na príklade to poviem. DSS-ky, DSS-ky za minulý rok dostali 25 mil. eur za správu tých fondov. Ja som si taký jednoduchý, možno trošku demagogický výpočet spravil, že keby priemerná mzda bola 1 500 aj s odvodmi, tak DSS-ky by mohli zamestnávať 17 000 ľudí. Toľko nezamestnáva ani Volkswagen, ani VSŽ-tka.
Čiže mne ten návrh, ktorý hovorí, ja predpokladám, že to asi nejaký omyl sa stal alebo preklep, že sa im zvýšia tie poplatky, je fakt len omylom. Príde mi to nenáležité, aby sa tieto poplatky zvyšovali. Ak sa za to kúpil ten zmier, že DSS-ky boli ticho doteraz, tak teraz im to kľudne môžete, lebo sme v skrátenom, kľudne im to môžte šupnúť, nestihnú ani reagovať. Naozaj mi to príde nenáležité proste, tieto poplatky zvyšovať.
A druhý problém mám, mám problém s tým skrátením preto, lebo ja som chcel pripraviť pozmeňovacie návrhy na možné personálne zlyhanie štatutárov DSS-ky, DSS-ek. Ja ich vyhodnocujem ako riziká a dokonca veľké riziká, ktoré tu hrozia. Existujúci zákon ich nerieši dostatočne. Neviem, či to stihnem. Aby sa nám totižto nestalo, že zistíme už neskoro, že nevravím, že sa to stane, ale stať sa môže, a v našej krajine sa veľa vecí stáva, s ktorými sme nečakali, že trebárs nám niektorý štatutár sa bude správať nezodpovedne až tak, že ohrozí dôchodky občanov. To len potom bude problém. Čiže s týmto mám problém. Uvidím, skúsim, verím, že prípadne nebudete mať problém takéto pozmeňovacie návrhy podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Jedna drobná poznámečka, pán Hlina, porovnali ste mesačné, mesačné mzdy s ročnými nákladmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, nereagujete na faktickú poznámku!

Sulík Richard, poslanec NR SR
Už reagujem na, už reagujem na pána podpredsedu Figeľa a chcem s ním súhlasiť, že likvidovať druhý pilier a takto oberať ľudí o budúce dôchodky, o 700 mil. eur ročne, ktoré do ich budúcich dôchodkov by išli, je neuveriteľne krátkozraké. Je to riešenie, veľmi nebezpečné riešenie dnešných problémov a akceptovanie toho, že o pár rokov sa na nás budú rútiť problémy oveľa väčšie. Mi to sa zdá, ako keby pán premiér nejak už rátal s tým, že o dva roky možno premiérom nebude.
Je tu veľký nárek na tých 500 mil. eur. Určite je tam aj niečo pravdy na tom, že ten daňový úrad, tým, že nefungoval, spôsobil výpadky, ktoré nemali byť, ale toto nesmie slúžiť ako výhovorka pre vládu, ktorá už pred štyrmi mesiacmi prevzala zodpovednosť za túto krajinu a sľúbila ľuďom nesplniteľné. A teraz sa dostávame k tomu, že sľúbené istoty sa stretávajú s realitou.
No a úplne na záver, 500 mil. je určite veľká suma, ale bez mihnutia oka podpíše a bude súhlasiť náš pán premiér s dvojnásobkom tejto sumy, s miliardou na záchranu súkromných, regionálnych, bezvýznamných španielskych bánk.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Figeľ, povedali ste, že naša vláda žije tu a teraz. Tak mi dovoľte, aby som povedala, kto žil tu a teraz, a možno ešte, z čoho vznikol tento deficit. Vy ste žili tu a teraz, keď ste nazmluvnili v operačnom programe, ROP-ky, keď sa stavali školy a opravovali, vy ste nazmluvnili a viazali ste vyššie plnenie, ako bolo možné v operačných programoch. Dnes nám chýba 130 mil. eur. Mestá a obce musia brať úvery. A tieto mestá a obce, niektoré, sú nútené ísť do nútenej správy. Žili ste tu a teraz, pretože ste podpísali, aby ste boli dobrý, takéto plnenie. Dnes na tento účet nemáte.
Hovoríte, kto žije tu a teraz. Môj kolega vám povedal, čo sa týkalo železníc, že ste vyhodili ľudí, nikomu ste nepomohli. Pani premiérka a vy ste rozprávali, pán minister, bývalý, Mihál, ako sa o ľudí postaráte. Ja keď si prečítam tuná na stránke, koľko stáli vaše padáky, tak je tu napísané: Účet za zlaté padáky je viac ako 3 mil. eur. Pán poslanec, koľko ľudí by sme zamestnali za 3 mil. eur? O koľko by sme znížili deficit za 3 mil. eur? Pretože ja vám to o chvíľočku poviem.
Sociálna poisťovňa je v strate 960 mil. eur. Pri zavedení druhého piliera v roku 2005 to bola miliarda 600 tisíc. A aj to je ten účet, ktorý, ktorý tuná vlastne zostáva a ktorý zostal po nastavení druhého piliera. A pán kolega Kaník povedal, že je to ako vred, ktorý chceme prelepiť, čím priznal, že tento vred, ktorý vyhnisal, tu niekto nechal vyhnisať.
Ďalej vám chcem povedať, ak hovoríte o nastavení druhého piliera, pán kolega Brocka prišiel do tejto snemovne s pozmeňovákom a zo šiestich percent, z ničoho nič bez akýchkoľvek analýz zmenil percento odvodu na 9 percent. Prečo meníme percento odvodu? No preto meníme, že chceme byť takí, nechceme byť pokusní králici, ale chceme byť štandardní a chceme mať štandardne nastavený dôchodkový systém.
Takže tu a teraz, pán kolega, ste žili vy, a tu a teraz ste nám vystavili účet. A za to vám veľmi pekne ďakujem a myslím, že aj ľudia v Slovenskej republike.

Ďakujem. Čo sa to deje na Slovensku? - pýta sa pán podpredseda parlamentu, pán Figeľ. Iste mi ctené kolegyne, kolegovia prepáčia, že to neviem zreprodukovať s toľkým pátosom ako on: Neutekajú peniaze vám? Ja sa pýtam, komu vám? Hádam nám všetkým, našim, aj vašim voličom, pretože sú to peniaze všetkých, čiže nie je to len náš rozpočet. Je to rozpočet Slovenskej republiky.
Tretia rečnícka otázka. Pán podpredseda Figeľ sa pýta, čo robíte? Nuž, čo robíme? Naprávame chyby vašej vlády.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem. Ja mám tiež takých tých pár rečníckych otázok. Pán Figeľ, čo vláda dáva zadarmo? Ako nepochopila som. A ďalej, neviem, čo vláda bude kradnúť. Ako, neviem, či sa dá z nejakej vykradnutej špajze ešte niečo zobrať, ale možno ma poučíte.
A poprosím opozičných poslancov, prihláste sa tí, ktorí v roku 2015 dajú zo svojho 20 % tým ľuďom, ktorí vstúpia do druhého piliera, ktorí budú mať nárok na to. O 20 % totiž budú mať menej.
A nebojte sa, pán Figeľ, ako my tú zodpovednosť voči tým voličom máme, aj voči celému Slovensku. A možno väčšiu ako dnes na sociálnom výbore vaši poslanci, ktorí pred hlasovaním ušli.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, pán podpredseda Figeľ, po vašom vystúpení je zrejmé, že hrošia koža u určitých subjektov je nepriestrelná. S tvárou mučeníka tu apelujete na kultúru zodpovednosti. Kde bola vaša zodpovednosť voči deťom, voči budúcnosti, ktorej ste sa dovolávali, keď sa v troch štátnych podnikoch prideľovali zlaté padáky?! Nebudem menovať sumu, pred chvíľočkou už bolo spomenuté.
Umývate si ruky. Povedali ste, že zlaté padáky boli podpisované za vaším chrbtom. Ak si dobre spomínam, po odhalení týchto súm ste vyhlásili, že ste nepredpokladali také sumy a že ste boli sám prekvapený výškou odchodného. Tak asi ste o tých zmluvách vedeli, keď ste mali takéto vyjadrenia a súhlasili ste s nimi. Alebo máme veriť, že to bolo za vaším chrbtom?
Rovnako za vaším chrbtom boli podpísané aj záväzky Slovenska, konkrétne odstavenie blokov v Jaslovských Bohuniciach. Vieme, že boli v dobrom stave, boli to zdravé reaktory, pretože vy ste boli hlavný vyjednávač pre rokovania o vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Rovnako sa v tej dobe vyjednali jednoznačne diskriminačné kvóty pre našich pôdohospodárov. Ale, samozrejme, vy si opäť umývate ruky.
Ja osobne vám neverím. Neverím človeku, ktorý svojho času žil v Bratislave, kde mal pridelený nadštandardný byt, a uvádzal si v priznaniach bývanie na východnom Slovensku, v svojej rodnej obci len preto, aby dostával vyššie paušálne náhrady. Pričom nešlo o veľkú sumu. Ja vám skutočne neverím a nikdy vám veriť nebudem.
A keby ste chodili viacej medzi ľudí po Slovensku, tak by vám tieto slová rovnako povedali.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, milí kolegovia, naozaj dnes tu zaznievajú veľmi, veľmi silné slová, ale ja budem reagovať, aj keď zdanlivo sa bude zdať, že na pána premiéra, ja reagujem na predrečníka, pána predsedu, pána Figeľa. A naozaj vyvstáva tu veľmi vážna otázka: Ak je štátny rozpočet zdrap papiera, ktorý symbolicky pán premiér roztrhal, podľa čoho sa bude riadiť táto vláda istôt? Ja neviem podľa čoho teda pôjde, ak je toto zdrap papiera? Utekajú peniaze. Padajú tu cifry 250 a 500 mil. eur, ako keby to bolo naozaj 250 alebo 500 korún. V korunách to pán premiér aj pretransformoval na 500 mld. a 7,5 mld. eur. Ak utekajú tieto peniaze, zase ja sa pýtam, kam utekajú? Vieme to? Majú nohy? Však treba zistiť. Kde ušli tie peniaze? Hľadajme tie peniaze, kde sú.
A v štátnom rozpočte je to ako aj v každej dobrej rodine. Slovenská rodina nemôže si dovoliť míňať viac, ako má príjem. Ak by takáto rodina bola tu, tak zbankrotuje. Jednoducho neprežije táto rodina. Aj tento štát sa má správať tak, aby ten rozpočet bol vyrovnaný. V tých percentách to odznieva 4,6 alebo 5,3 percenta. Ale naozaj treba sa zamýšľať nad tým, aby sme sa zodpovedne správali aj pred týmto národom, aby ten deficit štátneho rozpočtu podľa možnosti bol naozaj vyrovnaný. Čo, samozrejme, je veľmi ťažké a náročné.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne a všetkým za nielen pozornosť, ale aj úvahy o tom, čo som povedal. K dodatkom. Najväčší v dejinách, pán Podmanický, dodatok, stavebný, bol podpísaný pri D1 na úrovni dosahujúcej zhruba 1,2 mld. eur, nie korún, eur. Nie smerom nadol, ale nahor, pričom to priťažilo Slovensku na dlhé roky. Pretože znovu tridsaťročné splátky. Pritom pri kysuckej ceste išlo o vyrovnanie za vykonané práce s tým, že vy ste strihali pásky, robili slávnosti, ale nechali po sebe otvorené záležitosti.
Čo sa týka DSS-iek, áno, práveže sa zvýšia poplatky a výnosy na základe návrhu, napriek tomu, že veľká kritika práve na nich smerovala doteraz zo strany SMERU.
Pani Vaľová, minister Štefanov nazmluvnil zhruba o polovicu viac, respektíve viac než sto percent celého objemu. Pán kolega Zsolt Simon k tomu môže povedať aj detaily. To bolo dedičstvo ROP-ke, ktorá znamenala najväčšie kauzy, ale aj, samozrejme, oveľa viac zmlúv, než reálnych možností.
Čo sa týka železníc, pokračujete v revitalizácii, čo je isté potvrdenie nevyhnutnosti, a zároveň chcem povedať, že ministerstvo práce má sfinalizovať spolu s ústredím ten národný projekt pre podobné procesy, keď Slovensko reštrukturalizuje niektoré sektory.
Jadrová elektráreň: som prekvapený, ale fajn. V roku 2002 SMER oblepil celé Slovensko holými zadkami. Celé Slovensko holými zadkami. Dnes predseda SMERU hovorí, že vstup do EÚ bol úspešný príbeh. Je rád! Vtedy dehonestácia. A konkrétnosti spomínate sami. Je to rozprávka, ktorá však vás aj poškodila, a nie je dobre žiť v rozprávkach, ale v realite. Slovenské podmienky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, už nemôžem povedať, vážený pán premiér, lebo neviem, čím to je, ale len čo sa mám postaviť za tento rečnícky pult, a to sa stávalo aj v predchádzajúcom volebnom období, pán premiér zrazu odchádza. Neviem, či sa ma tak bojí, alebo čo? (Potlesk a smiech v sále.) Ale je to proste tak. Je to trošku škoda možno pre neho samotného, pretože on s obľubou opakuje potom veci, ktoré neviem z kade nabral. Veci, ktoré sa absolútne nezakladajú ani na pravde, sú to nejaké mýty alebo rozprávky. Ale keďže nemá šancu počuť, ako to v skutočnosti je, tak ich bude opakovať aj naďalej. Tak sa to stalo aj teraz. Minulý štvrtok vo svojom vystúpení v rámci hodiny otázok a odpovedí opakoval to isté, čo hovoril teraz. Keď pán premiér hovorí na tému druhého dôchodkového piliera, to je skoro, už by sa dalo hovoriť za neho. Je to presne štruktúrované, o tom istom a stále to isté, ale nie rešpektujúce realitu.
Takže poďme, poďme k samotnému problému. Naozaj, ako som už dnes hovoril, toto je vážna vec. Celý dôchodkový systém je vážna vec, ktorou sa treba vážne zaoberať. Ja veľmi, ja veľmi kvitujem a veľmi oceňujem, že pán premiér prišiel dnes s rétorikou, ktorá hovorila o tom, aké vážne je strážiť verejné financie. Ako dôležité je dodržať nejaké rozpočtové ciele. Ako bez toho táto krajina sa bude vyvíjať veľmi zle. Naozaj, to som veľmi rád, pretože to považujem za strašne obrovský posun v jeho vnímaní sveta. Pretože keby to tak nebolo, keby takto sa díval na veci stále, tak nenechá jeho prvá vláda deficit 8 percent a zadĺženie, ktoré rástlo takým tempom, že ho naozaj nikto iný, žiadna iná krajina nestíhala. Škoda, že vtedy neuvažoval podobne. Škoda, že vtedy si neuvedomoval, aké dôležité sú verejné financie. Škoda, že vtedy sa založili trendy a systémové chyby, ktoré dnes túto vládu, vládu Roberta Fica, dobiehajú. Pretože mnohé z tých vecí, ktoré dnes spôsobujú problémy vo verejných financiách, boli založené práve tam. Nielen tým, že nám prudko vzrástlo zadĺženie. Nielen tým, že tu došlo k obrovskému deficitu, ale aj k mnohým systémovým zmenám, ktoré sa negatívne vykonali a pozitívne odložili. Ktoré sa vykonať mohli a za štyri roky sa nevykonali.
Počuli sme, aj keď sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní k dôchodkovému zákonu, viac dnes prebieha debata globálnejšia o verejných financiách a počujeme obrovské a strašidelné číslo, že chýba v štátnom rozpočte 500 mil. korún. No ja by som...Pardon, eur, 500 mil. eur. Ja by som sa veľmi rád pozrel podrobnejšie na tie čísla, pretože ako je to vlastné tejto vláde, zrejme by sme zistili, že je to dosť značne ináč. Ale len také malé pripomenutie a trošku porovnanie. Keď prvá vláda Roberta Fica odchádzala, tak nechala sekeru len v jednom programe, ROP, 354 mil. eur. Nekrytých, zazmluvnených, ktoré nasledujúca vláda, s ktorými sa musela vysporiadať. A nepamätám sa, že by tu prišla táto vláda, predchádzajúca vláda, s návrhmi na skrátené legislatívne konanie kvôli tomu, aby zaplátala túto dieru. Nepamätám sa, že by takto pokútne, v zrýchlenom tempe, bez verejnej diskusie, bez diskusie odborníkov sa snažila zasiahnuť do vecí, ktoré sa dotýkajú všetkých občanov Slovenska, dotýkajú sa tých bežných občanov Slovenska. (Hlas v sále.) Veľmi správne. A vôbec sa nepamätám, že by táto vláda prišla s takýmto nárekom, ako prišla po štyroch mesiacoch vláda súčasná.
Poďme teda ale k tomu, o čom sa máme dnes baviť, že tu ideme schváliť úplne neštandardným spôsobom skrátené legislatívne konanie a obtiahnuť, táto snemovňa, alebo vláda a vládna väčšina chce obtiahnuť občanov Slovenska bez diskusie, bez možnosti naozaj o tom diskutovať a hľadať lepšie riešenia, občanov Slovenska, o 500 mil. korún, eur, pardon, 500 mil. eur. My si veľmi ceníme, ako som už povedal, že je snaha konsolidovať. Ale nie je pravda, že konsolidovať sa dá len takto. Že konsolidovať sa dá len na účet pracujúcich tejto krajiny. Snáď oni spôsobili túto sekeru, ktorú dnes táto vláda chce plátať? Tí obyčajní pracujúci ľudia? Tí sa majú zasa poskladať na 500 mil. eur?
Pán Robert Fico povedal, chceme počuť lepšie nápady, dajte nám ich. A potom čo? Kto rozhodne o tom, či sú to, alebo nie sú lepšie nápady? Veď sme videli na minulej schôdzi. Ponúkli sme lepšie nápady. Ponúkli sme možnosti, ako odstrániť problémy, ktoré tu sú. Ponúkli sme spôsob, ako to odstrániť, a ponúkli sme úspory, ktoré to vyvolá. Čo sa stalo? Vládny valec osemdesiatimi tromi hlasmi zmieta zo stola každý iný nápad. A tak zostáva len jedno riešenie. Oberať pracujúcich tejto krajiny o ďalšie a ďalšie peniaze. A pretože ja tu cítim veľkú nervozitu zo strany vlády, veľký strach pred tým, že občania tejto krajiny nebudú donekonečna si nevšímať, že to je na ich účet, že to nie je lepšie hospodárenie, že to nie je pravo-ľavá stratégia, ale že to je jednoduché branie peňazí tam, kde tie peniaze sú, v tomto prípade v druhom dôchodkovom pilieri na účtoch občanov tejto krajiny. A že občania pochopia, o čo tu ide. Preto ten, to ponáhľanie, preto ten, to zrýchlené konanie. Ako som už dnes povedal, presne sa táto vláda dnes chová ako zlodej, ktorý sa v noci zakráda, aby ho nikto nevidel a aby rýchlo ukradol zo špajze, zo súkromnej špajze, zdôrazňujem, zo súkromnej špajze, to, čo sa tam pred tým odložilo a o čom sa rozhodlo, že sa odkladať bude.
Stále sa tu spomína zle nastavený dôchodkový systém. Čo je zlé na tom, že táto krajina chce odkladať jedno percento HDP do rezerv, že chce neminúť tieto peniaze, aby ľudia, ktorí tu budú žiť aj ďalej, neboli odkázaní na sociálnu dávku, keď pôjdu do dôchodku? Čo je na tom zlé? Pretože toto je druhý dôchodkový pilier. Toto je tých 9 percent. To je to jedno percento HDP, ktoré sa odloží, neminie, nevyplatí sa nikomu, odloží sa a bude sa rozumne investovať, aby ľudia mali dostatok zdrojov, keď pôjdu do dôchodku. V tom je ten rozdielny prístup. Tu je, zoberme peniaze, na ktoré sa dá dosiahnuť, a rýchlo im ich miňme. Čo bude potom, keď tí, ktorí sú dnes mladší ako 50 rokov pôjdu do dôchodku? Čaká ich sociálna dávka. Vy im na to dláždite aj týmto rozhodnutím cestu.
Ako druhý bod vo svojej reči pán premiér uviedol neudržateľný dôchodkový systém. To je také krásne slovo, s ktorým sa dá súhlasiť, aj nesúhlasiť. Alebo taká krásna veta. Pretože áno, dôchodkový systém, tak ako je dnes, je neudržateľný. Ale znamená to, že to, čo je choré na dôchodkovom systéme, je prvý pilier. Tam sa spôsobuje ten obrovský deficit. Tam je ten problém, ktorý treba riešiť. A keď tu teda počúvame, ako strašne rýchlo a hneď treba šetriť, tak sa pýtam, a prečo neriešime práve ten problém, ktorý je v prvom pilieri, ktorý vytvára bez vplyvu druhého piliera deficit 1,9 mld. už dnes? Prečo to neriešime? Prečo v návrhu zákona odsúvame zmeny, ktoré vedú k tlmeniu tohto negatívneho stavu v prom pilieri až po roku 2016? Prečo sa snažíme to, čo funguje, a to je druhý pilier, prečo sa snažíme ten oslabovať a deštruovať? Pretože ten funguje, ten chorý nie je. Neliečime choré a nákazu šírime na zdravé. To je rozumné? A znova zopakujem, a robíme to neštandardne v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa o tom podľa možností nikto nedozvedel.
Aby som v žiadnom prípade nezabudol na ten mýtus, ktorý tu opakovane zaznieva, v poslednom čase najčastejšie z premiérových úst. Ja naozaj neviem, kde pán premiér prišiel na to, že na rokovanie vlády prišiel návrh na druhý pilier v pomere 14 do Sociálnej poisťovne a 4 na druhý pilier? Ja som predkladal zákony o druhom pilieri. Ja som bol v tom čase ministrom. Tu sedí premiér, ktorý vtedy viedol vládu. A ja vám môžem povedať, že je to absolútny výmysel. Je to absolútna lož. A keď som sa zamýšľal, ako na to mohol prísť, tak som tak vydedukoval ako asi. Pán premiér, a to nie je tak starý, že by sa mu to mohlo pliesť, mohol by si trošku veci ešte vcelku svižne pamätať, si nielen pletie časy, zrejme, a roky, ale aj osoby a obsadenie. Pretože s takýmito úvahami, ale len vo forme úvah, prišiel pán minister Magvaši. Zdá sa vám, že sa podobám na Magvašiho? Keby tu bol pán premiér, spýtam sa ho, či si ma pletie s pánom ministrom Magvašim. Ale keď by na to náhodou si nepamätal, tak pán Magvaši bol jeho spolustraník. S pánom Magvašim bol súčasný pán premiér v jednej politickej strane. A možno ešte stále je, neviem, či sa ešte dnes pán Magvaši venuje politickej práci. Možné áno, možno nie. Ale jedine ten prichádzal s takýmito riešeniami. A v žiadnom prípade ja som si takéto riešenia neosvojil, nezaoberal som sa nimi a neprichádzal som s nimi na rokovanie vlády. Takže tento blud, táto rozprávka by už raz a navždy mohla byť vymazaná. A používajú ju opakovane aj niektorí poslanci, pretože to, čo povie pán premiér, je zrejmé v SMER-e písmo sväté.
Opakovane, neraz, a ešte sa o tom bude určite hovoriť, pretože naozaj tie argumenty sa recyklujú zo strany vládnych poslancov, takže aj ja musím sa opakovať, aj keď dnes som už o tom hovoril, hovorí sa, ako je možné, že druhý pilier, správcovské spoločnosti nezarábajú ľuďom tak, ako si to predstavujeme všetci. Že požičiavame si na trhoch za 5 % a výnosy boli podstatne nižšie. Nuž, predovšetkým preto...
(Hlas spravodajcu.) Pán spravodajca, neviem o tom, že by ste mali právo vstupovať do mojej reči! Takže poprosím vás, aby ste sa držali svojej úlohy, ktorú máte za týmto stolíkom. (Poznámka spravodajcu: Porušujete rokovací poriadok, pán poslanec.)
Pani predsedajúca, poprosím, zariaďte, aby ma pri mojom vystúpení nerušili. Vystúpil som riadne v rozprave a nepredstavujem si, že mi do toho bude pán spravodajca nenáležite vstupovať. Nech sa prihlási do rozpravy a nech sa vyjadrí. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ale rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, takže... Aby ste sa pridržiavali bodu.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, hovorím presne reakciu na to, čo hovoril pán premiér vo svojej úvodnej reči. Chcete to spochybniť? Hovoril o tom, ako systém nevynáša a ako si to môžeme dovoliť. Ja práve vysvetľujem, ako sa hlboko mýli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale práve, pán premiér...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Keď to mohol povedať pán premiér, tak dovoľte, aby som mohol reagovať vo svojom vystúpení v rozprave, ktorú on otvoril týmto úvodným slovom, tak ako ho otvoril on. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán premiér zdôvodňoval, pán premiér zdôvodňoval, prečo je namieste skrátené legislatívne konanie.
Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, ja zdôvodňujem, prečo sa hlboko mýli, prečo nás tu zavádza a prečo sú veci úplne ináč. A na záver dovoľte, nemôžem to nechať bez záverečnej poznámky. To, že vy idete v takejto vážnej veci do skráteného legislatívneho konania, je nedemokratické. Vy pošliapavate demokraciu tým spôsobom, že procedúry, ktoré sú demokracii vlastné, obchádzate a svojou dominanciou na politickej moci zneužívate. A to, že sa mi nechcete dovoliť ani vyjadriť, nehovoriac o tom, že pán premiér okamžite odišiel - alebo ušiel? - to len dotvára a dokresľuje ten obraz, akým spôsobom si predstavujete spravovanie tejto krajiny, akým spôsobom si predstavujete demokratickú komunikáciu a akým spôsobom dokážete počúvať názory opozície.
Takže poďme naspäť k tomu zhodnoteniu. No ťažko možno zhodnocovať tak, ako bolo naprojektované v druhom pilieri, keď vláda, prvá vláda Roberta Fica prijme také legislatívne zmeny, ktoré znemožnia dosahovať výnosy iným spôsobom, ako investovať tak, že sa ukladajú peniaze na úložkách alebo sa investuje do krátkodobých štátnych dlhopisov. Samozrejme, že to muselo priniesť nič iné len stratu. A už v čase prijímania tejto novely som jednoznačne a potom mnohokrát opakovane tvrdil, že to prinesie práve tento výsledok. To, že sa tak deje, je len potvrdenie toho, pred čím sme varovali, a je to účet za zásah Roberta Fica a jeho administratívy do tohto systému. Je to presne tak, znova zopakujem ten príklad, ako keď bežcovi odseknete jednu nohu a potom ho kritizujete za to, že nevyhral preteky. Presne to isté ste urobili. A dnes argumentovať, že preto tento systém, že je zlé, že si tento systém nezarába, keď to robíte, len podčiarkujete a zvýrazňujete svoju chybu, ktorú ste urobili.
Pri celom procese, o ktorom sa tu dnes bavíme, celý proces bol naštartovaný zle. Nie je pravda, ako hovoril pán premiér, že boli dodržané lehoty a postupy. Neboli dodržané. Už pri samotnom pripomienkovom konaní neboli dodržané procedúry, ktoré sú potrebné. Toto je len pokračovanie tohto spôsobu. A robíte, myslím si, že veľkú chybu. Pretože ako my máme dôverovať tomu, že je tu možnosť dohodnúť sa, nájsť nejaké riešenie pre túto krajinu, ktoré nebude podliehať výkyvom a ktoré nebude podliehať kotrmelcom po každej zmene vlády? Pretože skrátené legislatívne konanie o takomto zákone tomu nenasvedčuje. Keď sme prijímali dôchodkové zákony, vyše roka sa o tom diskutovalo, opozícia v tom bola plne zastúpená. Pán súčasný štátny tajomník Burian bol toho aktívny účastník ako člen sociálneho výboru, ale nielen on. A naozaj sme absolvovali s opozíciou všetko. Diskutovali sme, hľadali riešenia a boli sme dokonca mnohokrát, aspoň pre mňa zdanlivo blízko konsenzu, keby do toho nezasiahla politika, ktorá povedala, v žiadnom prípade nie a bez ohľadu na to, či je to dobré, alebo zlé, bude sa hlasovať proti. Už vtedy sme mohli mať riešenie, ktoré by mohlo byť trvalé. Takže to je moja odpoveď na tých, ktorí hovoria, že prečo sme vtedy neprijali ústavný zákon. Ústavný zákon by sme vtedy radi prijali, keby bol čo by i len náznak od vtedajšej opozície, že sa chce o tom baviť.
Ja pritom ponúkam takú jemne úsmevnú príhodu z daných čias, keď sme boli na študijnej ceste s celým sociálnym výborom v Chile a kde po ikstom nejakom rokovaní, otázkach, celý sociálny výbor mal tú možnosť, pán poslanec, vtedajší, Hrdlička, Komunistická strana Slovenska, mi povedal, že: Ty, Ľudo, dobre to je. Len neviem, ako doma presvedčím tých mojich, aby za to hlasovali. Komunistická strana Slovenska. Je to naozaj úsmevné, ale vtedy vládla pracovná atmosféra, a len naozaj politický a ideologický prístup zamedzil tomu, aby sa dosiahlo nejaké spoločné riešenie.
Dnes sme opäť na nesprávnej koľaji. Skrátené legislatívne konanie je veľká chyba a je to naozaj atak na to, ako má vyzerať demokratické prerokovanie zákonov. Napriek tomu som rád, že počujem aj zo strany premiéra vôľu k tomu, aby sme diskutovali a hľadali cesty pri hľadaní ústavného riešenia tohto problému. Áno, sadnime si za rokovací stôl a hľadajme také riešenia, pretože ony sú, ony sú, tie riešenia, ktoré pomôžu konsolidácii verejných financií a ktoré nebudú oberať ľudí o ich prostriedky určené na starobu. Pretože to má byť naším spoločným cieľom. Zatiaľ ale žiadnu takúto snahu nevidím. A návrh na skrátené legislatívne konanie tým určite nie je.
Pán premiér včera na tlačovej konferencii, keď hovoril o rozpočte a o tom, ako to vidí a čo s tým treba spraviť, pred kamerami roztrhal rozpočet na kusy, aby ilustroval, čo si o rozpočte myslí. Ja tu držím v rukách návrh, ktorý dnes prejednávame, návrh na skrátené legislatívne konanie. A keďže pán premiér ma inšpiroval, myslím si, že takýto návrh si zaslúži presne to isté - roztrhať na kusy.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, Ľudovít, rád by som doplnil ťa v troch bodoch. Po prvé, spomenul si zanedbania prvej vlády, ktoré ju dnes dobiehajú. Je to presne tak. Vláda Roberta Fica v roku 2006 zdedila plnú špajzu, pre prvé dva roky to ešte tak mrvili, a potom ďalšie dva roky zaťali 8-percentné deficity. A keď sme my nastúpili, tak tie verejné financie boli v katastrofálnom stave. Behom štyroch rokov z veľmi dobrého do veľmi zlého stavu sa dostali. Nikto z nás nenariekal, ale predtým sme upozorňovali na veľa rôznych vecí, a medzi iným, a to je práve to, čo si zabudol spomenúť, sme veľmi dôrazne a viackrát a viacerí upozorňovali, že rast výdavkov o 18 %, rast verejných výdavkov o 18 %, v čase krízy navyše, sa jedného dňa veľmi vypomstí. Dámy a páni zo SMER-u, práve toto teraz máte.
Po druhé, spomenul si, že by si sa rád pozrel na tých 500 mil. eur, ktoré teda údajne majú chýbať v kase. No, nie je to úplne márny zámer preto, lebo môžem potvrdiť, že minister financií včera prišiel na stretnutie dosť nepripravený. Peter Kažimír nevedel spoľahlivo odpovedať na základné otázky a pomenovať základné čísla, takže sme tam len tápali, či 250, 350. Do toho spadá aj to, že premiér Robert Fico dnes vo svojom článku v Hospodárskych novinách píše o 250 mil., ktoré chýbajú. Tu je to 350 miliónov. Ja si nepamätám, že za našej vlády by sa tu takto žonglovalo s číslami. Ale na druhej strane za našej vlády aj tie grafy stáli za reč.