50. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za všetky pripomienky. V podstate ste posvätili všetky kamarát kšefty. Milí kolegovia, kamarát kšefty sú vašou prirodzenou pracovnou metódou. A ja neviem, či by ste nemali zobrať späť tú demisiu pána poslanca Pavlisa, teda pána ministra Pavlisa. Si myslím, že to ide presne o veľmi podobnú situáciu. Tam odišiel v podstate za úplnú drobotinu, za čistiace služby, ktoré prevádzkovala jeho blízka rodina. Takže súvis s týmto a vidieť, že naozaj pán Rigo, ktorý je v dozornej rade, firma, ktorá sa zrazu stane predajcom liekov a predajcom kardiostimulátorov len preto, lebo nastúpil ako riaditeľ ústavu srdcovo-cievnych chorôb, je úplne v poriadku? Ako pretrite si oči, milí páni!
Toto, čo som tunák povedala, čo som tu prečítala, boli dve kauzičky. Ja nevravím, že na základe toho ho odvolávame. Ale aj toto je dôvod, prečo sa naozaj vážne zaoberať tým, že tu máme pána ministra, ktorý naozaj prisluhuje niektorým nedobrým tendenciám, ktoré v spoločnosti máme, aj na ministerstve zdravotníctva. Hlavné dôvody uviedli predkladatelia. Myslím, že boli jasne pomenované.
Takže nechajte, prosím vás, aj mne povedať niečo navyše, niečo, o čom sa tu nehovorilo. A kamarát kšefty so stranou SNS, nehnevajte sa takisto, ak v tomto nevidíte konflikt záujmov, tak potom naozaj zavolajte pána Pavlisa späť. Nech je stále ministrom.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, odchádza (zasmiatie sa rečníčky), dobre, príde hneď. Ja som nechcela vlastne pôvodne vystúpiť v rozprave, ani som nepodpísala návrh na odvolanie aj z toho dôvodu, že som členkou zdravotníckeho výboru a že sme ako výbor žiadali a dostali sme teraz v týchto dňoch správu o stave zdravotníctva, a myslela som si, že potom pri prerokovávaní správy bude tá príležitosť hovoriť o veciach, ktoré predsa len nie sú v tom v zdravotníctve v poriadku, a myslím, že to všetci cítime, že je tam chaos a že je tam už za chvíľu rozpad systému.
Ale musím ešte k tej správe povedať, že je pridlhá, sa mi zdá, že príliš dlhá na to, je to vlastne kniha 158-stranová, na to, aby sme sa v nej vedeli zorientovať, aby sme si vedeli vybrať, a je tam mnoho grafov a mnoho čísiel, tabuliek, aby sme si vedeli teraz vybrať a reagovať na tie konkrétne veci, ktoré sú tam. Takže istotne sa k tomu ešte vrátime.
To, čo mňa vlastne pritiahlo alebo vyprovokovalo k tomu, že som sa prihlásila ústne do rozpravy, bola tlačovka pána ministra, ktorá bola dnes okolo štvrtej hodiny, čo ma dosť prekvapilo, a neviem, že či to je nejaký nový zvyk, alebo nové pravidlo, že tlačovka nie je ani pred, ani po tom, čo tu prebieha, ale uprostred. Nedá mi nepovedať, že mne to pripadá, ako vyzerá na jedného autora týchto scenárov, že tlačovka Váhostav tiež bola tak v priebehu schôdze, nie len raz, aj táto tlačovka bola v priebehu schôdze a tak mi to aj ukazuje na nejaký rovnaký rukopis aj vo vystúpení ministrov, aj poslancov, na ktorý si už pomaly zvykám, a vôbec vám ho nezakazujem, ani vám ho nevyčítam. Len vám hovorím, že to vidím a že je to zvláštne a nápadné. A ten rukopis sa napríklad prejavuje aj v tých neustálych opakovaniach, odvolávkach na to, čo robil minister Uhliarik. Prípadne na predchádzajúcej schôdzi, čo robil minister Figeľ pred tromi rokmi. Je to zvláštne, no len poukazujem na to, že to vidím. Lebo, ako povedal dnes pán premiér, ani tá schôdza k odvolávaniu pána podpredsedu Figeľa vlastne nemala za cieľ odvolať ho, iba aby sme mu mohli povedať, čo vidíme a čo sa nám zdá čudné. A mne sa zdá čudné práve toto.
Ale vecne k tej téme. Ja som bola na poslaneckom prieskume. Bola som, nebola som na všetkých, bola som v Piešťanoch aj, bola som aj v Martine. A chcela by som povedať, a reagujem práve preto na túto tému teraz, že trochu sme to tu tak odkláňali od toho hlavného problému v rozprave. Takže ja chcem zdôrazniť, že po prvé tá konečná cena, o ktorej sa tu hovorilo, že veď ako treba tam zohľadňovať to a ono. Tá konečná cena nebolo to, čo nám najviac udrelo do očí pri tom poslaneckom prieskume. To, čo bolo podozrivé, je procedúra, ktorá je podozrivá a čím sa treba zaoberať a kde treba hľadať príčinu, prečo sa to takto deje. Ak je pravda, že je na vine zlá legislatíva, tak poďme ju zmeniť. A po tretie. Nie je pravdou, a to je to, čo som chcela aj ja vytknúť pánovi ministrovi, nie je pravdou, že by bol poslanecký prieskum povedal, že nenašiel pochybenie, z ktorého on vlastne vychádzal pri tom nešťastnom, podľa mňa, výroku, keď povedal, že tá kauza bola pseudokauza. Toto nie je pravda, že poslanecký prieskum povedal, že nenašiel pochybenie. Povedali sme len, že nenašli sme pochybenie v tých konkrétnych postupoch dodržania nejakého postupu, ale ten postup sám považujeme za zlý.
A to, čo povedal pán poslanec Osuský, úplne podpisujem, čo sa týka akéhosi čudného nastavenia výberového konania s tým, že ten, vlastne pán poslanec Novotný, prepáčte mi to, nastavenia celého výberového konania s tým, že ho diriguje ten, kto nakoniec vyhrá. Tak to je naozaj zvláštne. Ale to vlastne súvisí s tým, čo som už povedala pred chvíľkou.
Takže, pán minister, už ste tu, neviem, či ste počuli, čo som hovorila. Ja konkrétne vám teda zazlievam to, že ste vyhlásili pred vyhodnotením poslaneckého prieskumu. Ani vy ste nedali ešte správu, ani poslanecký prieskum nemá závery a že ste teda vyhlásili to, že cétečko bola pseudokauza. A, samozrejme, nielen pred vyhodnotením poslaneckého prieskumu, ale aj pred ukončením vyšetrovania a konania orgánov na to určených.
A nedá mi ešte na záver nepovedať, že s tými poplatkami, to ako naozaj nebolo šťastné riešenie, a dúfam, že sa to nejako napraví.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, končím.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, povedali ste, že zdravotníctvo sa za chvíľu rozpadne. No ja si to nemyslím, keď stačilo minule počúvať pána doktora Valockého, ako opisoval prípad konkrétnej nitrianskej nemocnice, koľko odliečia pacientov, koľko majú sťažností a koľko z toho je oprávnených sťažností.
A odporúčal by som aj pánovi Matovičovi, aj každému, nech sa ide pozrieť do nitrianskej Fakultnej nemocnice. A tam nech sa urobia fotky a tie nech sa sem zavesia. Stačí prejsť cez vrátnicu a je vidieť, ako tá nemocnica vyzerá a ako sa jej gazduje.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, prieskumy sme urobili všetky a každý jeden z nich bol ukončený v deň, keď sa prieskum uskutočnil, pretože my už Piešťany nemáme ako ukončovať. Ja ešte raz urobím výbor, sa o tom môžme kľudne porozprávať, ale žiadne nové skutočnosti sme nezistili ako tie, čo nám boli dané. A keď sa stal aj nejaký problém, alebo chyba, musí to zistiť Generálna prokuratúra, NAKA alebo orgány, ktoré to vyšetrujú. Ale my už do Piešťan a ešte môžme ísť aj trikrát, aj keď sa stretneme na klube, no čo viac k nim povieme? No to, čo sme tam zistili. To, čo sme tam zistili a aké skutočnosti boli nám doručené. A všetky ostatné už musí, keď nejaké budú, zistiť niekto iný. Takže nemá to žiaden súvis s pánom ministrom.
A či sa stretneme na výbore, jeho vyjadrenia k Piešťanom budú vždy vyjadreniami jeho ako ministra zdravotníctva a on nemusí čakať na to, čo mu povieme my alebo čo mu nepovieme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja veľmi stručne poviem. Nitrianska nemocnica možno funguje dobre, urobila dobré veci, ale nemôže byť jediným reprezentantom alebo obrazom celého zdravotníctva. Ja tam chodím do tých ambulancií. Môžem vám povedať, že to viem z vlastnej skúsenosti. Nepotrebujem na to ani nikoho, aby mi sprostredkoval alebo dával rozumy.
A čo sa týka správy z prieskumov. Pán predseda výboru, vy dobre viete, spolu sme boli na tej tlačovke - teraz ma zas on nepočúva -, že ste povedali, že bude ukončené, budú prieskumy správou z prieskumov. Tá správa ešte nebola urobená.

Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené dámy a páni, je už dosť neskoro, sedíme tu od rána. Skúsim dať dokopy nejak pár nejakých myšlienok.
To, že sa rozprávame o zdravotníctve, je dobré. To je naozaj potrebná záležitosť. Súhlasím s tým. Ale že sa o ňom rozprávame v situácii, keď chceme odvolávať ministra, ktorý je tri a pol mesiaca vo funkcii, dehonestuje celú tú debatu, dostáva ju na úroveň malicherností, politikárčenia a nedostáva ju na úroveň dosiahnutia nejakých naozaj reálnych výsledkov. Ja dúfam, že sa na výbore pre zdravotníctvo ešte dostaneme naspäť k tejto téme a s ľuďmi, ktorí majú k tomu niečo, čo povedať. Ale naozaj, pani poslankyňa, nemyslím si, že sú to len lekári. Budeme hľadať niektoré východiská.
Zdravotníctvo má naozaj pred sebou niekoľko vážnych tém. Skúsim len pár z nich.
Spomenutý vnútorný dlh v zdravotníckych zariadeniach v zdravotníctve: 3,94 mld. euro. Nech už akokoľvek ten odhad urobíme, je to obrovský peniaz. To je to, čo je pred nami, to je guľa, ktorú tlačíme od roku 1989. Je to neuveriteľná záležitosť a naši pacienti, pracovníci v zdravotníctve budú musieť stále chodiť do tých nemocníc, ktoré vyzerajú tak, ako tu kolegovia ukazovali. Bez toho to jednoducho nejde.
Ďalším obrovským problémom v zdravotníctve je obrovská deregulácia v zdravotníctve, ktorá sa stala v roku 2002, resp. 2005. Miesto toho, aby sme si uvedomili, že zdravie je určitý príklad verejného blaha, o ktoré sa musíme všetci starať, sme ho poskytli na trh ako voľne pohodenú korisť, ktorej sa, samozrejme, všetci zúčastnení veľmi ľahko zmocnili. A teraz budeme rozprávať, že ako to vlastne je? Tak prosím vás, uvedomme si, že o čom sa rozprávame. Kde sa stala tá chyba?
Nie som zástanca absolútnej regulácie, ale určitý stupeň regulácie predsa v zdravotníctve musí byť. Spravujeme predsa verejné peniaze, o tých tu má každý, každý z vás plné ústa slov, ale, bohužiaľ, bez naznačenia naozaj reálnych skutkov.
A poslednú vec, ktorú by som ešte chcel zdôrazniť, ktorá nás očakáva do budúcnosti, je ďalšia vec, ktorá sa stala niekedy medzi rokmi 2002 a 2005, a to je absolútne zničenie stavu sestier a pôrodných asistentiek. Teraz začíname pociťovať tú hroznú krízu, čo sme urobili. Zničili sme naše dobré stredné zdravotnícke školstvo. Naše sestry sa mohli uchádzať o prácu v akejkoľvek krajine Európskej únie a boli veľmi žiadané. (Potlesk.) Zničili sme ho absolútne. Narobili sme plno vysokých škôl, z ktorých nám vychádzajú bakalárky, magistry, ale pri pacientovi nemá kto stáť. Katastrofa. Katastrofa pre každého ministra, pre každého človeka, ktorý chce riadiť zdravotníctvo v budúcnosti. Starne nám personál hlavne zdravotníckych sestier a pôrodných asistentiek a nové neprichádzajú.
V parlamente a v spoločnosti sa vytvára dojem, akoby v zdravotníctve neexistovalo nič dobré. Tu pani poslankyňa pred chvíľkou povedala, že sa to ide zrútiť, že tu je chaos... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia pod balkónom, keby ste mohli trošku tichšie, aby pán poslanec mohol predniesť svoje vystúpenie.

Baláž, Vladimír, poslanec NR SR
My poslanci SMER-u sme napádaní a znevažovaní argumentami, ktoré majú pochybný základ. Opozícia, resp. niektorí jej členovia sa podobnými pokusmi, ako je tento, snažia situáciu v zdravotníctve, sa nesnažia ju pomôcť, ale dehonestovať. Žiaľ, podobne sa správajú aj mnohé médiá. Situácia v zdravotníctve sa pre nich stáva nepriateľská. Podnecujú nepriateľstvo medzi pacientami a zdravotníckymi pracovníkmi. Podnecujú nepriateľstvo medzi jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi. Naozaj takto chceme zostať?! Tak ako povedal poslanec Kuffa, kde to pôjde ďalej? Naozaj nemáme žiadny pocit zodpovednosti?!
Prezentovať úspechy slovenského zdravotníctva v médiách, na verejnosti je prakticky nemožné. Prakticky nemožné. Dám vám príklad z našej nemocnice.
Urobili sme stú úspešnú transplantáciu pečene, a kto sa len troška vyzná do zdravotníctva, vie, že transplantovať pečeň je vrcholom medicíny, pretože potrebuje množstvo odborností, ktoré musia byť na vysokej úrovni. Koho to, preboha, zaujímalo?! Koho? Nikoho. Z vás nikoho, z médií nikoho. Prišli sem pracovníci z Európy, z Európskej únie, špecialistov, chirurgov. Prišiel niekto? Urobil z toho nejakú správu, nejaký rešerš? Nikto!
Skúste nevyšetriť nejakého pacienta polhodinu na to, ako príde na urgent s tým, že má dva týždne trvajúce problémy pri močení. Na druhý deň môžte byť v televízii a rozprávať o tom, ako transplantujete obličku. Nikoho to nebude zaujímať.
Dovoľte mi aj trošku osobný pohľad z nemocnice, kde som mal tú česť byť dva a pol roka riaditeľom. Áno, pokazili sme tender na stravovanie. Ale nie v zmysle toho, že sme vytendrovali zlú cenu, ako tu bola spomínaná. Ale v tom, že sme tento tender nedali posúdiť na vládu. A vzhľadom na to som prijal osobnú zodpovednosť a ministrovi som ponúkol svoju rezignáciu, ktorú on prijal. Nehanbím sa za tento tender, pretože pacienti a zdravotníci v našej nemocnici budú môcť po rokoch, po rokoch sa konečne slušne najesť.
Bolo tu, už som to spomínal, že som sa predral na nejaké námestnícke miesto poradcu. Pán poslanec Lipšic povedal, že to z medializovaných nejakých vecí. Mám ja povedať, čo ja mám z medializovaných vecí na pána Lipšica? To takto sa robí politika? Takto to môže existovať?! (Potlesk.)
Keď som prišiel do nemocnice, dlh, mesačné zadlžovanie Rooseveltovej nemocnice bolo na úrovni 1,3 mil. euro. Keď som odchádzal, bolo mesačné zadlženie na úrovni 0,3 mil. euro. Kradol som? Zle som spravoval tú nemocnicu?
Ja v tej nemocnici praxujem od roku 1983 a dúfam, že mi Boh dovolí, aby som tam aj zomrel. Ja sa tým ľuďom musím stále pozerať do očí. Čo si vy myslíte, že to je len také jednoduché?! (Potlesk.)
Nemocnica mala v minulom roku EBIDTU už takmer rovnú nule. Plán, ktorý sme prijali, keď som sa stal riaditeľom, vyslovil presvedčenie, že za štyri roky, ktoré tam budeme, dosiahneme vyrovnaný rozpočet. Ja dúfam, a všetko to tak vyzerá, že v tomto roku sa to stane. Začali sme si plniť všetky pohľadávky voči Sociálnej poisťovni. To je zlé manažovanie v zdravotníctve? To je nehospodárne využívanie zdrojov? Nemyslím si, že to tak je.
Napriek tomu, že sme urobili dobrý hospodársky výsledok a nemocnica našťastie v tom ďalej pokračuje, neopomenuli sme rozvoj liečebno-preventívneho systému a starostlivosti. Pokračujeme v transplantačnom programe, kde stvoríme špičku na Slovensku. Sme oceňovaní kolegami z V4. Môžeme hocikde prísť a rozprávať o tom, aké výsledky sme dosiahli.
Máme enormne dobré výsledky v minimálnej invazívnej a robotickej chirurgii. Robíme wake up operácie v neurochirurgii a milión iných vecí, ktoré by som tu mohol hovoriť. Na to všetko bolo treba nájsť zdroje a - to je hlavné - motivovať ľudí. Pred tých ľudí, pred tých lekárov a sestry a ostatný personál sa musíte postaviť a musíte im dať víziu. Musíte ich motivovať. Nie s takými plagátmi a s takými sprostosťami, čo sa tu robí. Musíte pred nimi vyjsť s tým, aby vám uverili. A uverili a urobili.
V nemocnici na základe Operačného programu Zdravotníctvo sa investovalo 27 mil. euro plus-mínus na rekonštrukciu operačných sálov, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie. Celý program začal ešte v roku 2000, teda myslím za prvej vlády Roberta Fica, pokračoval za vlády Ivety Radičovej, za ministra Uhliarika a skončil za pani ministerky Zvolenskej.
Len ako vtip vám poviem, že rámcovú zmluvu o rekonštrukcii všetkých tých vecí, ktoré som spomenul, s Váhostavom podpísal pán minister Uhliarik. Ale ja musím povedať, že Váhostav odviedol dobrú prácu. Vraveli ste, že nesplnil niektoré faktúry, nevyplatil ľudí. Bohužiaľ, ani, my sme boli platcami, lebo my sme boli príjemcovia, ani jeden z tých malých veriteľov počas mojej kariéry za nami nikdy neprišiel.
V súčasnosti sa nemocnica pripravuje v pilotnom programe ako Otvorená nemocnica. V programe, ktorý spomenul minister Čislák. Budeme hrdí, ak budeme prví, nemocnica prvá, na ktorú sa môžte pozrieť, do ktorej môžete vojsť a rozumieť všetkému, čo sa tam deje. Tam predsa nikto sa za nič nesmie hanbiť. Ani my sa za nič nehanbíme.
Preto ešte raz chcem povedať. Debata o zdravotníctve je potrebná, ale zaplniť ňou dieru, keď už v apríli nemala byť schôdza, je smutné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vlado, máš pravdu, lebo si jeden z mála ľudí, ktorí majú v tomto parlamente morálne právo hovoriť o tom, ako zdravotníctvo má fungovať, a o tom, ako má byť liečený pacient. Ja som hrdý na to, že si náš kolega a že na rozdiel od mnohých kolegov z opozície ty životy a zdravie pacientom prinavraciaš.
Je veľmi dôležité hovoriť o zdravotníctve a je veľmi dôležité hľadať riešenia a témy, ale tým, čo tu robíme už druhý deň, ich nehľadáme. Bojujeme politicky. Pacient je ešte viac frustrovaný a zo situácie, kedy sa zdravotníctvo za mnoho, mnoho rokov dostalo do stavu, v akom je dnes, za to nemôže jeden človek, ktorého tu dnes odvolávame.
Ak tvrdí pani poslankyňa Šípošová, že zdravotníctvo sa rozpadáva, tak je to nepochybne zásluha aj vlády strany, ktorá tu dva roky vládla, a pokiaľ tomu chceme, pani Šípošová, pomôcť a pán doktor Baláž je toho nositeľom, tým pozitívnym, tak nič neriešia situácie ani diskusie, akých sme tu svedkami dnes, lebo výstup z nich nie je žiaden. Za dve hodiny, čo tu sedím a aktívne sa zapájam, som nepočul od vás opozície jeden konštruktívny návrh riešenia, ako má zdravotníctvo vyzerať. Ako má byť financované, ako má byť spokojný pacient. Videl som tu fotky, počul som tu polopravdy, polofámy, konšpirácie, ale to, kde má byť pacient, to som nepočul ani od jedného z vás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. A či veríte, či nie, pán Baláž, že ja vám veľa z toho, čo ste povedal, aj verím. I keď vy ma tu urážate, truhlík hore-dole, vôbec to neberiem osobne. Naozaj to bolo jedno plnokrvné, úprimné vystúpenie, ktorému z veľkej časti verím.
Len ma mrzí jedna vec, že prečo ste v niektorých veciach ticho. To ma mrzí. To hádam, teda môžem to povedať. Ale naozaj som príjemne prekvapený z toho vášho vystúpenia. Len naozaj, keď, ja to poviem na inom príklade. Ja sa napríklad čudujem šéfovi pamiatkového úradu, ktorého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Trošku, keď mi vrátite, nevadí, ja vám to stihnem.
To je to, že som ja sa napríklad čudoval šéfovi pamiatkového úradu, že ak ho tlačili s tými garážami, že nepovedal, že nejde do toho, že nechce s tým nič mať, že skladá funkciu. A to mne napríklad chýba, takéto malé hrdinstvá, ale v určitej polohe veľké hrdinstvá. Veľké hrdinstvá ľudí, ktorí povedia, robím, čo môžem, robím to poctivo, robím to poriadne, vkladám ľuďom nádej, viem ich motivovať, chcem pre nich víziu, ale niekto mi zatiahol ručnú brzdu a na protest urobím niečo. A to mi tento typ hrdinstva a takej tej absolútnej plnokrvnosti mi naozaj chýba.
Viete, ja som si raz pozrel STV2, tam ste operovali a som si presne uvedomil, že sú tu aj medzi nami ľudia, ktorí niečo dokázali a aj dokážu a to je dobré. Len toto jedno malé mi, maličké mi tam chýba.
Lebo vieme, vieme, že sú tu ľudia, ktorí sa neštítia ani sekundu, ani sekundu, ani milisekundu na tých pacientoch proste zarobiť. A to mi chýba ten hlas, ktorý by možno aj v zákulisí povedal a im zatiahol ručnú brzdu, stoj, tam ťa nepustím, do toho ťa nepustím, to sú pacienti.

Pán poslanec Baláž, kľudne akékoľvek informácie medializované vo vzťahu ku mne dajte. Podľa mňa vy ste seriózny človek, tak že by ste necitovali z anonymných blogov, ktoré zriadili finančné skupiny, napríklad Penta. K tomu sa napríklad niektorí vaši kolegovia znížili. K tomu by ste sa asi neznížili. Ale ak by ste citovali z verejných zdrojov, ktoré sú podpísané reálnymi ľuďmi, budem veľmi rád, kedykoľvek. Kedykoľvek, smelo do toho. To po prvé.
Po druhé,. Z tejto krajiny odchádza, a to ste nespomenuli, stovky, tisíce lekárov a zdravotných sestier. Špičkových lekárov a zdravotných sestier. Špičkových lekárov a zdravotných sestier a zastávajú špičkové pozície v zahraničí, pretože naozaj sú špičkoví. Nehovorím, že to je vaša vina alebo len vašej vlády, ale prezentovať, že stav slovenského zdravotníctva je skvelý. Máme skvelých lekárov, zaplať pánboh za to. Mnohých poznám. Mnohí, mnohých poznám aj z veľkej blízkosti, lebo som vyrastal v lekárskej rodine.
Ale dám vám (reakcie z pléna) jednu otázku, ktorú som dal pánovi poslancovi Ježíkovi, a on mi na to neodpovedal. Čím to je, že toľko poslancov Národnej rady sa stáva riaditeľmi štátnych nemocníc? A či poznáte nejaký iný prípad krajiny, vyspelej krajiny, kde to tak je? Čím to je? Lebo podľa mňa je to choré! A teraz nemyslím konkrétne na vás, ani na poslanca Ježíka, Valockého atď. Ale ako je, vy poznáte nejaký iný príbeh krajiny, kde sú funkcie riaditeľov nemocníc politické? Kde poslanec toho regiónu, ktorý sa stane poslancom, a môže byť kompetentný, ja nehovorím, sa stane aj riaditeľom nemocnice? To sa mi nezdá byť v poriadku, pán poslanec, nezdá. A myslím, že to len ten systém, ktorý nie je zdravý, petrifikuje.