51. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tento zákon schvaľujeme v skrátenom legislatívnom konaní predovšetkým z dôvodu, že má zvýšiť bezpečnosť v rámci Slovenskej republiky, má znížiť riziko expanzných zbraní, ktoré boli prerobené späť, by mohli byť prerobené späť na zbrane streľby schopné, zamedziť s okamžitou účinnosťou predaju týchto zbraní cez internet a zaviesť ďalšie opatrenia súvisiace s predbežným odobratím zbrane pre prípad jej zneužitia. Dôvody sú teda jasné, zvýšenie bezpečnosti, ochrana života a zdravia a to je hlavný dôvod pre skrátené legislatívne konanie.
Zákon prebehol v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a v tejto chvíli si nemyslíme, že je dôvod čakať do jesene tohto roka, a môžeme to schváliť hneď vzhľadom na to, že zmeny sú nie zásadné, ale, z pohľadu textu, ale sú významné z pohľadu významu týchto zmien.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani kolegyne, kolegovia, pán minister, podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1538.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1552 z 30. apríla 2015 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto bode programu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval predložený návrh vlády na svojej 70. schôdzi dňa 5. mája 2015. Uznesením č. 192 z 5. mája 2015 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ sa nič nezmenilo, tak navrhovateľ, niežeby som teda, ale strážca rokovacieho poriadku momentálne odišiel, ale navrhovateľ by mal sedieť tu, ak sa nemýlim, možno sa to zmenilo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, pán minister, ak vás len môžem poprosiť, či by ste zaujali miesto pre navrhovateľa, tak ako býva dobrým zvykom. (Reakcia navrhovateľa.)
Ďakujem pekne, pán minister.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pán minister práve tuná predsedovi hovoril, že sa bojí sedieť blízko mňa, lebo sa bojí, že mu jednu asi, neviem čo, vypálim alebo čo... Ale vôbec som to nemal v úmysle. Problém je, že je nejaký rokovací poriadok, najväčší, najväčšia... (prerušenie vystúpenia okoloidúcim navrhovateľom, ktorý sa pristavil sa pri rečníkovi, dôverne mu niečo hovoriac), najväčšia žaba, ktorá sedí na prameni, pán Číž tu momentálne nie je, ale on to tu všetko stráži, tak ja som si dovolil len v jeho mene povedať...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Je to v poriadku, pán poslanec. Nech sa páči k skrátenému legislatívnemu konaniu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No, takže všetko je tak, ako má byť, nič sa nezmenilo. Som rád, že parlament predsa len aké-také zbytky dôstojnosti si necháva. Však? Dôležité. Aspoň pre tých ľudí je to dôležité, že, lebo oni, by ste neverili, oni upínajú zrak, že čo to tu vlastne. A naozaj je to pravda.
Ja by som nepodceňoval parlament. Vy keď sa teraz dohodnete, že zrušíte nedeľné omše, tak za dva týždne to je v Zbierke. Naozaj, ja chcem ľuďom povedať, že nepodceňujte, že čo parlament, zlodeji a neviem čo. Parlament je veľmi silná inštitúcia. Mimoriadne silná. Keď sa teraz smeráci rozhodnú, že dajú do skráteného zákaz nedeľných omší, do 15 dní - to prelomia aj veto prezidenta - a je to, je to zákon. Čo ako blbý, ale je. Lebo toto naozaj parlament dokáže. Naozaj. To chcem na to upozorniť a nepodceňoval by som to.
Teraz sme začali schôdzu. Ja som bol pripravený na úplne iné zákony. Nuž čo by to, čo by človek neurobil pre dramatičnosť, však? Neviem, ktorí z vás videli alebo nevideli taký film, že Vrtieť psom. A tam išlo o voľbu amerického prezidenta. Potrebovali to nejako uhrať, tak povedali, urob vojnu v Albánsku. Viete, to je tam, fakt tie merítka sú iné, že urob vojnu v Albánsku. Tak oni zinštalovali vojnu v Albánsku, proste aby korigovali nejak tie volebné, volebné výskumy, tá dramatičnosť, tá ochrana záujmov, všetko tam bolo a darilo sa. Čiže aj tuná naši spin doktori, ktorí nezvládli Váhostav, nezvládli, absolútne, ja by som im nezaplatil faktúru, nie teda, že som Široký, ale by som rozporoval tie služby poskytnuté, fakturované a zvládal by som aspoň teda zľavu, lebo by som povedal, že to sú tak amatérsky poskytnuté služby, že to sú šuflikanti. Takže teraz spin doktori poradili, že tu mister Panasonic včera, dneska že by ste to skúsili cez niečo silné, čo vždycky zarezonuje, hej. Vždycky zarezonuje pocit ohrozenia, vždycky to zarezonovalo. Ohrozenie, bezpečnosť obyvateľstva, vždycky to bol jeden z posledných patrónov, ktorý treba využiť na to, aby ste zaujali, a je to tu. Pán minister tu sedí, v záverečnom slove povie, jak idú chrániť ľudské životy, jak proste tento zákon tomu pomôže, aj náš príspevok v boji proti terorizmu a ochraňujeme... Ach jaj.
Ja teraz si uvedomujem, že som, hovoríme o procedúre. A ja teda, ak mi bude dovolené, tak ja už potom prípadne nevystúpim v tom prvom čítaní, ja zľahka naškrtnem aj to, že o akom zákone chcete hovoriť takouto procedúrou a že či to je naozaj nevyhnutné. Dobre? Čiže toto vám kľudne džentlmensky sľubujem, že ja to zrýchlim, skrátim a už k tomu nevystúpim. Len pre pamäť miesta a času podľa mňa je to dôležité ľuďom povedať, že naozaj máme ten návrh zákona, ktorý sám osebe niečo do seba má, samozrejme. Ale nebol by to návrh zákona z dielne SMER-u, keby nemal nejaké míny.
Ale teraz k tej procesnej časti. Aj sám minister to v zásade povedal, materiál prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Keby šiel do normálneho čítania, v júni to schválime, dáte to, ja neviem, no tak kedy, ja tie lehoty presne nepoznám, možno o mesiac neskôr. Tým, že to dáme do zrýchleného aj po MPK-u, budeme o mesiac skôr. Viete, už niekedy mesiac, ako sa hovorí, mesiac hore-dole, hej. Keď už toľko rokov nevadilo, že to predávate, teraz ten mesiac je pre nich mimoriadne dôležitý, lebo tam je potrebná tá dramatičnosť, ktorú je nevyhnutné na to, aby ste prekryli to, že tento štát ide platiť dlhy súkromných firiem z verejných zdrojov, a nech to dá, čo to dá, Kali, choď tam s tými zbraňami. Proste to je naozaj... Aj dneska asi večer budeme mať zo dva, zo tri príspevky teda, že ako v skrátenom legislatívnom konaní náš parlament prijal... náš príspevok v boji proti terorizmu... a pán minister to obhájil... Myslím, že to tak nejako zaznie. Možno si tú faktúru za máj zaslúžia spin doktori. Ale ten apríl by som im neodpustil. Viete, čiže hovoríme o mesiaci, hovoríme o jednom mesiaci, ale bude k tomu celý ten cirkus.
Ja chcem teraz, ak dovolíte, upozorniť na jednu vec, ktorá je tam podľa mňa problematická v tom zákone. A aby sme nevypustili ďalšiu hydru z klietky. Lebo vy ste tu už povypúšťali toľko, však to bude bieda nahnať. My keď to raz budeme naháňať, však to tam vykukne, pomaly z každej stodoly na nás vykukne nejaké to monštrum, ktoré bude treba zavrieť. Tuná chystáte ďalšie.
Neviem zase, keď sme v tej filmovej, s tým som začal, myslím, že to bol Minority report, film, ktorý, kde vlastne súdili tých, u ktorých sa predpokladalo, že spáchajú nejaký zločin, čiže preventívne ich teda odsúdili. My zavádzame do návrhu zákona ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že je možné v zásade, zjednodušene pre ľudí to poviem, preventívne odobrať tú zbraň, keď by bolo nejaké riziko. Ale ja vám hovorím, že, prísne vzaté, nie som až tak proti, nie som až tak proti. Ale na takéto závažné ustanovenie zákona potrebujete žiť v slušnej krajine, pán minister, to je, by som povedal, základná podmienka. Základná podmienka na to, aby ste toto dali do zákona, je to, že firemná, že štábna kultúra doktrína, že to je proste tu, to je iný, sme typovo niekde inde, čo, možno by sme sa aj zhodli, keby na vás nesvietila kamera, že čiastočne na tom pravdy aj niečo je. Čiže zavádzame do zákona niečo, ktoré umožní tomu orgánu, teraz vlastne môžete odobrať zbraň vtedy, keď niekto niečo urobil. Ja som sa aj dopytoval cez interpeláciu, či to robíte, údajne robíte, teším sa tomu. Teraz dávate možnosť aj preventívne, to znamená, nemusí dojsť k dokonaniu toho činu, ale ak je predpoklad, tak je možné odobrať.
Ja upozorním na jednu situáciu alebo na situácie, ktoré môžu nastať. Prísne vzaté, ľudia, ja vám to aj teda odporúčam, tento zákon keď schvália. Určite možno aj vy v mestečku, možno aj v nejakej dedine máte nejakého toho exota, viete, nejakého toho paka, má starého bavoráka a nejakú tú pištoľ, nejako proste tam viete o ňom, že to je proste divný, divný týpek, ale má zbroják, nerobí chyby, hej, čiže ten zbroják má stále, tak teraz podľa tohto zákona, to by ma aj potom zaujímalo, pán minister, že jak to budete v tom vykonávacom procese robiť. Prísne vzaté, podľa tohto návrhu zákona by za týchto okolností, pokiaľ sa ten človek správa divne, lebo tam to tak zvláštne špecifikujete, hej, tam stačí nejaká ofenzívna inštalácia - možno v nejakej štvrtej kategórii krčmy - a už to zadáva dôvody na to, odobrať tie preventívne. Občanom odporúčam, keď takýchto ľudí majú okolo seba, písať na Policajný zbor. Píšte na Policajný zbor a povedzte, že sused, alebo ja neviem, cez tri ulice sused je divný, veľa pije dajme tomu, možno aj si niečo sem tam šľahne, nikto nevie, vyhráža sa, toto robí a je potrebné - a to ma bude zaujímať, pán minister - je potrebné to poslať na políciu, lebo polícia v zásade podľa tohto prijatého zákona by mala začať konať. A to bude to zaujímavé, lebo, prísne vzaté, podľa tohto prijatého zákona by všetkým týmto všelijakým mafiánom a takýmto exotom mali preventívne zobrať zbraň. Otázka stojí, čo keď tak neurobia. A to bude zaujímavé. A preto... alebo ja si myslím, že to tak v zásade aj dopadne, že hentí exoti budú mať stále zbrane a toto ustanovenie sa stane možno nástrojom pre nejakých policajtov na to, aby si vybavovali nejaké účty s niekým, že mu prebral frajerku alebo že ja neviem čo, tak tak mu to, tak sa na ňom vyvŕši cez to, že preventívne mu odoberie zbraň. Preventívne, to je ináč akože fakt, ako neviem, či si uvedomujete, čo robíte, ale na tomto príklade to zadokumentujem. Takže keby to skončilo tak, že poberú mafiánom preventívne zbrane, tak nepoviem pol slova. Počkáme si na výsledky, či ako to dopadne.
Pre potreby toho ďalšieho dosledovania, že ako funguje polícia, je dôležité to, že napíšte na políciu ten papier, že je tam ten človek, je divný, nech to majú založené, lebo to musia mať archivované. Potom sa možno stane, že ten človek spraví priestupok, už bude dokonaný ten dôvod, už nie podľa tohto ustanovenia, ale podľa existujúceho platného a potom sa bude dať dosledovať a povieme, no dobre, vážení, ale pozrite sa on teraz spáchal priestupok, kde mu má byť jednoznačne odobratý, ale tu je ďalších ix oznámení na túto osobu, kde občania v rámci svojej, občianskeho aktivizmu na tejto skutočnosti upozorňovali. Ako ste konali, resp. nekonali? Hovorí zákon o vyvodzovaní, rozprávali ste sa s policajtmi, mňa to bude fakt zaujímať, že ten policajt, ktorý bude mať tri ohlášky na divného týpka v dedine po dvoch rokoch mu prdne v bedni a niečo urobí, ale, ale už mohol pred rokom, lebo tam tie oznámenia boli. Alebo bude polícia konať na základe každého oznámenia? Ako toto je vec, ktorú treba rozdiskutovať, vy ste sem prišli v skrátenom legislatívnom konaní, nech sa páči, nech sa páči, ja len upozorňujem, že to má v sebe určité riziká. Možno paradoxne pre ľudí. Lebo oni to schvália tak, ako schvália zákaz nedeľných omší, keď sa rozhodnú, alebo povinný marxizmus, tak schvália aj toto. Dobre, keď to je, nech to je, len potom vám naozaj odporúčam, byť občiansky statočný v tom, že pokiaľ máte nejaké informácie o tom, že je niekto držiteľom zbrojného pasu, ktorý, prísne vzaté, nevykazuje znaky slušného občana, tak to napíšte na políciu a bude to dôležité v tom ďalšom dokazovaní, hej, aby sme si po dvoch-troch rokoch povedali, dobre, máme to, ale z preventívnych dôvodov ste ani jedinému mafiánovi neodobrali zbraň, ale odobrali ste Ferovi Mrkvičkovi, ktorý zobral, prebral frajerku policajnému riaditeľovi okresu, ja neviem akého. Prísne vzaté, po tom, po schválení tohto zákona by všetci tí sudcovia a prokurátori z toho slávneho Bonana mali, podľa mňa vykazovali znaky toho, že je možné aplikovať toto ustanovenie automaticky na nich. To ma bude zaujímať. Lebo tie znaky toho konania tých ľudí v tom bare Bonano vykazovali tie znaky, ktoré vy hovoríte, že sú, že môžu byť dôvodom na preventívne odobratie zbraní. Takže, prísne vzaté, kto to sleduje, kto nie, ak dôjde k schváleniu tohto zákona, všetci tí, čo boli v Bonane, všetci, ja tipujem, že niektorí, ak nie všetci, sú držiteľmi aj zbrojných pasov, tak malo by ísť automaticky, by mala začať polícia ex offo, pán minister, to možno sa vás budem dopytovať, ale niektorí občania by mali automaticky žiadať, že majú podozrenie, že môže dôjsť k zneužitiu zbrane. Ako bude polícia v tomto prípade postupovať? Otvárate veľa otázok, držím vám palce (povedané so smiechom), aby ste vedeli nájsť na ne odpovede.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, máte pravdu v tom, že tento návrh fakt troška tak zaváňa s tým, aby sa nastolili tu iné témy, ako je Váhostav. Máte pravdu aj s tým, že išli ste aj do meritu zákona, síce teraz prerokovávame skrátené legislatívne, návrh na skrátené legislatívne konanie, ale máte pravdu v tom, že, že samotný zákon obsahuje také veci, ktoré, ktoré nevyužívajú sa aj dnes, neviem, či, ktorému mafiánovi boli odobraté zbrane, a v iných prípadoch, hej. Ale chcem zas povedať na druhú stranu aj to, že došli sme k určitému problému. Došli sme v tejto chvíli alebo mesiac neskôr, mňa to až tak ani nezaujíma, lebo ten, tá problematika Váhostavu tu bude stále a konanie tejto vlády stále.
Ale keď máme zachrániť aspoň jeden ľudský život s tým, že tento zákon prijmeme o mesiac skorej, tak to stojí za úvahu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/2006 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, vážený pán predseda. Dámy, poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Hlina, aby sa vás niekto bál, musíte prestať nosiť vypchávky vo svojom saku (Smiech v sále a potlesk.)
Čo je dôležité... (Reakcia z pléna.) Menej paranoje, pán poslanec, a menej urážok pracovitých policajtov, ktorí dlhé roky vykonávajú svoju robotu veľmi poctivo. A teraz nehovorím za seba, lebo to začalo ešte za pána ministra Šimka, pokračovalo to pánom ministrom Palkom, kedy ako prvé sa brali zbrane organizovanému zločinu a tzv. mafiánom. Ak ste si nevšimli, vy síce žijete ešte stále v období mečiarizmu, čo je pred 15 rokmi, tak s touto skupinou ľudí sme sa na Slovensku vo väčšine vysporiadali. Všetci veľkí mafiáni sú buď v nápravnovýchovnom zariadení, alebo sú mŕtvi. Tieto veci sa odohrávali v rokoch ’98 až 2004, kedy prebiehal ten, ten štart tých súbojov a doznievanie a posledné, posledné veľké ryby, boli zatváraní ešte okolo v roku 2011 a ’12. Väčšina tých, ktorých sa nám podarilo zavrieť, dostali aj seriózne tresty, 16 a viac, 20, 25, doživotia mnohí z nich.
Čiže vaša urážka smerom k policajtom, samozrejme, je takým, by som povedal, symbolom vášho uvažovania, že všetko sa robí len cez marketing a všetko sa robí len cez noviny. Tak robíte svoju politiku. Odvážne ste načrtli svoju stranu, po chvíľke ste zistili, že nemá asi nejakú odozvu, a tak ste sa, tak ste sa radšej prikryli klubom KDH, lebo to asi nemalo význam. Čiže my nie sme z toho ani nervózni, a keby ste aspoň trošku si študovali materiály a pozreli si dátumy, tak by ste zistili, kedy sme tento zákon začali pripravovať, a že skutočne s vašimi vystúpeniami tu v parlamente to nemá nič spoločné a robíte mu reklamu len svojím vystúpením, pretože keby ste nereagovali, tak si ten zákon nikto ani nevšimne a ani novinári nie. Obyčajne si tieto zmeny v zákone veľmi málokedy všimnú. Ani sme k tomu nerobili žiadnu tlačovú konferenciu, keď ste si všimli, ani sme to nejako veľmi nenanucovali, ani sme nerobili veľké veci okolo toho, že by sme chceli na niečo upozorniť, na najvážnejšie ohrozenie, ani nesedela Bezpečnostná rada k tomuto prípadu. Jednoducho nič z toho, čo tu vy uvádzate. Ale na to sme si už zvykli, že vy jednoducho nemáte rád pravdu ani normálnu skutočnosť.
A ja si myslím, že jasne, že máme nedostatky, ale Slovensko je slušná krajina. Slovensko je slušná krajina a žijú v nej slušní ľudia, a keď máte neustálu tendenciu týchto ľudí urážať, je to váš spôsob politického súboja a každý si môže, samozrejme, vybrať. O tom, že to tak je, naozaj svedčí aj fakt, že sme krajina, ktorá má najmenšiu, jeden z najmenších pomerov zbraní na tisíc obyvateľov. Pokiaľ v krajinách, ako je Švajčiarsko, kde je to, samozrejme, tradíciou, pretože tam má zbraň úplne každý z mužov, lebo vlastne armáda sa skladá zo všetkých občanov Švajčiarska, tak, samozrejme, krajiny severské, kde by ste predpokladali naozaj veľkú mieru pacifizmu, sú tie čísla na úrovni 50-60 zbraní na tisíc obyvateľov. V Českej republike je to, myslím, 15 alebo 20, v Nemecku okolo 35, v Rakúsku podobne. A na Slovensku je to 8. Napriek tomu, že poľovný zákon býva v tejto snemovni zákonom roka, ešte väčším ako štátny rozpočet, nie som poľovník, ale napriek tomu ma prekvapuje, že ten počet zbraní nie je až taký vysoký.
Urobili sme tri zbraňové amnestie a vyzbierali sme takmer 10-tisíc nelegálnych zbraní. Opakujem, 10-tisíc nelegálnych zbraní. Od prvej iniciatívy, prvej zbraňovej amnestie, ktorú som predložil ešte v roku 2004, sa znížil počet trestných činov so zbraňou o 50 %. Ale mali sme tu aj historické výstrahy. Tragédia v Tušiciach, tragédie mnohé ďalšie, kde sa možno mohlo konať rýchlejšie. Bavíme sa o tragédii v Devínskej Novej Vsi, kde možno sme tie niektoré informácie mohli zbierať skôr. Nedávam to nikomu za vinu, lebo nie som vy. Netvrdím, že za to mohol konkrétny policajt alebo konkrétny minister, alebo konkrétna politická strana. Ja len tvrdím, že keď máme možnosť bez žiadnych zvýšených nákladov urobiť situáciu lepšou, tak som rád, ak to urobíme rýchlo. Keby sme pokračovali ďalej v štandardnom konaní, tak by sme mali druhé čítanie až v septembri, nie o mesiac. To znamená, z môjho pohľadu sme to konanie urýchlili, aby sme stihli túto schôdzu, ale po riadnom pripomienkovom konaní. To znamená, chceli sme, aby tie pripomienky tam boli, a v návale rýchlosti a v snahe vlastne urobiť lepší zákon sme sa nedopustili nijakých chýb. Ale z môjho pohľadu sú tie riešenia ponúkané v zákone jednoduché a zároveň vážne a jasné, a preto budete mať určite niekoľko dní na to, aby ste v druhom čítaní mu už aj niečo vytkli, ale z môjho pohľadu takýto útok na slovenských občanov a aj slovenských policajtov, čo ste teraz urobili, je pre mňa proste smiešny a nepochopiteľný. V snahe upútať na seba pozornosť, to ale robíte od začiatku, ja vám to vyčítať nebudem, je to vaša forma ľudí, pretože žiadny policajt len preto, že niekto chodí s jeho manželkou, nebude zneužívať zákon len kvôli tomu, lebo by ho chcel nejakým spôsobom potrestať, lebo to sa nedá ani, pán poslanec.
História odobratých zbraní. Tu ste mali vystúpenie, kde ste nás nakopli z toho, že určite ste nič neurobili, určite ste žiadnym ľuďom požívajúcim alkoholické nápoje zbraň neodobrali. Už ste nás všetkých obvinili, všetkých ste nás obvinili a dneska ste skonštatovali, že teda ste rád, že sa to deje. Beriem to ako formu ospravedlnenia, ale to je už neskoro, pretože vy tých ľudí najprv oblejete. Keď chcete, povedzte to na moju adresu, ja som politik, ja mám, mojou úlohou je znášať všetky vaše útoky, ale nie proste tí radoví policajti, ktorí proste - jedno, v akom počasí - sa snažia predovšetkým pomôcť. Samozrejme, kto robí, robí aj chyby, vždy sa vyskytnú a v každom stáde máte nejakú čiernu ovcu a my s tým aktívne bojujeme. Každý rok o svoje zamestnanie príde proste viac ako 250 policajtov, ktorí proste nekonali tú prácu tak, ako mali, či už preto, že etický porušili kódex, a sú iba vyhodení z Policajného zboru, alebo porušili vážne a sú trestne stíhaní. My si s tým, vždy sme si s tým robili rady. Potom tu niekto rozpráva o nezávislej kontrole, ale v roku 2011 tú nezávislú kontrolu zrušili. Ja tomu potom nerozumiem, že kedy to myslíte vážne, kedy si robíte srandu a kedy nás proste sa snažíte iba dať do nejakej zvlášnej polohy. A druhá vec, menej paranoje. Menej Paranoje. To by naozaj veľmi zabralo, pretože Slovensko je naozaj normálna, normálna krajina.
Tri veľmi dôležité veci tohto zákona, ktoré zopakujem. Predovšetkým je to zrušenie internetového predaja expanzných zbraní. To sme považovali za kľúčový problém. Bol to tzv. predaj na diaľku, volá sa to v zákone. Toto je najpodstatnejšie. Ukázalo sa, že túto legislatívu sme mali voľnejšiu ako v ďalších krajinách a Slovensko sa stalo určitým spôsobom dodávateľom expanzných zbraní do širokého okolia krajín v rámci Slovenskej republiky. Dokonca viete, že tu bolo aj podozrenie, že niektoré z tých zbraní, ktoré pôvodne boli expanzné, boli použité páchateľmi teroristického útoku v Charlie Hebdo. Toto je reakcia aj na túto situáciu. Tie podozrenia sú zatiaľ nepotvrdené, ale to na veci nič nemení, že jednoducho stovky, tisícky zbraní opustili Slovenskú republiku v obyčajných poštových balíčkoch v rámci predaja cez internet. Cez internet si máme nakupovať drobnosti, ale určite nie zbrane, aj keď expanzné.
Pre porozumenie, čo je expanzná zbraň, de facto sme tak označovali bežné zbrane na poplašné náboje. To znamená strieľajúce, len, len zvukový efekt vytvárajúce. Keď však také zbrane upravíte spätne, čo samo osebe je trestným činom, pretože to automaticky je okamžite nedovolené ozbrojovanie. Tá zbraň síce stratí svoju životnosť, pretože nedokáže tá kvalita hlavne už znášať ten nápor, či teplotný, alebo dynamický, ale napriek tomu je schopná vypáliť niekoľko, ak nie desiatok, smrtiacich striel a voči tomu chceme zakročiť dvoma spôsobmi.
Po prvé zákazom predaja cez internet, to je prvá vec a druhá vec je registráciou týchto zbraní. Najčastejšie sa na Slovensku stretávame s týmito zbraňami v kluboch vojenskej histórie, ktoré predvádzajú častokrát boje, a teraz v rámci 70. výročia skončenia druhej svetovej vojny to mnohí uvidíme. A určite ma mrzí, že vlastne zvyšujeme byrokraciu tým ľuďom, ktorí sa snažia ukázať históriu, ale nezavádzame zbrojný preukaz, zavádzame len registráciu zbrane a preukaz zbrane samotnej, aby sme teda vedeli, kto ju má, a keď ju predá, aby sme vedeli, kam ju predá. Ale aby sme mohli monitorovať zvýšený počet zbraní, ktoré by mali ísť do zahraničia, prípadne informovať našich kolegov, že takéto zbrane sa hýbu aj mimo nášho územia, a je dobré o tom vedieť. Lebo je veľmi dôležité, že niektoré stopy po zbraniach by mohli predísť aj niektorým trestným činom.
A ďalšou vecou - tu už spomínaný návrh, ktorý hovorí o tom, že by sme mali možnosť aj preventívne odoberať zbraň, nielen po priestupku, ale aj v prípade, že psychicky, zdravotne alebo akýmkoľvek iným spôsobom nespĺňa jednotlivé kritériá, ktoré vyžaduje zákon. To znamená, nie je to len podaním samotného oznámenia, ale polícia sa tým oznámením bude zaoberať a bude povinná prelustrovať, či v prípade takéhoto napríklad domáceho násilníka má aj vedenú zbraň. To je podobný prípad, aký sa odohral v Českej republike v Uherskom Brode. Tie informácie o jeho psychických problémoch mohli dôjsť skôr a teoreticky mohli by sme zabrániť tým, že odoberieme túto zbraň. Áno, nikdy mu nezabránime v útoku nožom a inou chladnou zbraňou, ktorú si môže zobrať kdekoľvek, ale je nevyhnutné, aby sme minimalizovali riziká, a to je naša povinnosť. Aj poslancov, aj vlády. A to isté platí aj v prípade napríklad už spomínaného prípadu v Devínskej Novej Vsi. Teoreticky, keby od susedov, od kohokoľvek prišli nejaké náznaky o niektorých pochybnostiach, teoreticky v niektorom prípade by bolo možné v niektorých z tých tuším šiestich alebo siedmich životov ešte zabrániť tejto katastrofe.
To znamená, tento zákon vytvára podmienky, vytvára priestor aj pre účinnú kontrolu, pretože my máme kontrolné mechanizmy, ktoré to vždy vyšetrujú, a tí, ktorí pochybia, pán poslanec, sú potrestaní. Tí, ktorí nepoužijú svoju, a už veľakrát sme tu v parlamente o tom rozprávali a čudujem sa, že to neviete ako člen branno-bezpečnostného výboru. Pretože veľakrát už boli policajti, ktorí nekonali napriek tomu, že mali, a mohli tak predísť niektorým trestným činom, boli potrestaní. Napriek tomu budem tvrdiť, že drvivá väčšina z nich si tú svoju prácu robí poctivo a naozaj nepripustím, aby ste len preto, že chcete mať svoju zvýšenú popularitu, útočili na Policajný zbor. To je podľa mňa nevhodné. (Potlesk.)
A tým by som vlastne mohol aj skončiť, lebo sú tri hlavné časti tohto zákona. To znamená, ešte raz, zrušenie predaja expanzných zbraní cez internet, zavedenie preukazu zbrane pre expanzné zbrane a zvýšenie možnosti aj preventívne odobrať zbraň tým, ktorí by mohli svoje okolie touto zbraňou ohroziť.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. mája 2015 a v gestorskom výbore do 14. mája 2015.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Vážená, vážený pán minister, vážený, pardon, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, áno, povedal som, len to som nečakal, že vy v úvodnom slove pri predstavovaní prvého čítania budete robiť osobný atak. To sa v zásade nepredpokladalo. Veď keď ste si to zvolili, nech sa páči, takže ma tu máte. (Reakcia z pléna.)
Ako povedať, ako, viete (povedané so smiechom), dá sa povedať vtip s noblesou a potom sú takí, tuná Igor Hraško je toho exemplárny prípad, že povedať trápny vtip ešte trápne, a mám pocit, že ste jedna liga, hej, takže...
Viete, takto vám to poviem. Sako s vypchávkou, hej. Ja priznám sa, nemám takého krajčíra ako SMER, hej, to pán Pellegrini vie o tom svoje. Tak niektorí si pamätáte Ein Kessel Buntes, to bola taká relácia, my starší si to ešte pamätáme, taká estráda, také trošku varietné. Ja nemám takého krajčíra. Ja nosím - a teraz urobím trošku možno reklamu - saká Brooks Brothers, 200 rokov stará krajčírska dielňa. Oni dávajú to, čo do sák majú dávať, 39 zo 44 amerických prezidentov nosila saká Brooks Brothers.
Pán minister, čiže, prosím vás, hocičo iné vyskúšajte, hocičo iné, len vy si kľudne šite u vašich varietných krajčírov, kľudne si šite ďalej. Noste tie špeciálne modely a la ostravský model, to bol fakt, pán Pellegrini, to bol trendsetter, to sa bude nosiť teraz podľa mňa... (Reakcia z pléna.) Prosím? Dve-tri sezóny aspoň sa to bude nosiť. Viete, to je to, pán minister, dá sa povedať prešmyčka aj s noblesou, dá sa povedať aj vtipne a dá sa povedať trápne. A podľa mňa vy ste lepšia liga jak tu kolega. Ste o niečo lepšia, ale nie vždy vám ide. A hlavne by ste to nemali používať pri úvodnom slove pri predstavovaní zákona v prvom čítaní. (Reakcia z pléna.) A ja som v politike... Vy ste koľko v politike? Viete... (Reakcia z pléna.) Ale ja som na to upozornil, že sa dotknem niektorých ustanovení, ale vy ste v prvom, v úvodnom slove v zákone ste urážali, aké mám sako, rozprávali ste, že akú mám stranu. Kľudne ste mohli povedať strana Občania Slovenska, SR. To ešte bude veľmi silná strana, pán minister. Už teraz máte studený pot z nej a ešte len budete mať ten z nej studený pot. (Reakcie a smiech v sále.) To je, proste veci majú určitý vývoj. Poväčšine tie kvalitnejšie o niečo pomalší. Ja takých týchto podenkových neviem čo, to ja už som videl, počul, zažil. Nebojte sa, kľudne nabudúce, keď budete chcieť, prípadne menujte, dobre, lebo to pomôže.
Prosím vás pekne, to si vyprosím, či som sa ja dotkol alebo nedotkol slušných policajtov. Ja tu mám v druhom čítaní zákon, ktorý idete utopiť, ktorý vracia rešpekt policajtom, pán minister. Vaši policajti nemajú rešpekt, oni ho už dávno v uliciach stratili. Im hociktorý opilec, pubertiak nadáva, nemá pred nimi absolútne rešpekt. Viete, čo je to, že ste vytvorili skupinu priestupkovo imúnnych ľudí? V praxi sa to ukáže tak, že páchateľ priestupku, ktorý je priestupkovo imúnny skrz svoj sociálny status, proste ten policajt je na úrovni zbitého psa. Prosím vás, vy mne budete niečo hovoriť, že ja, ja beriem? Ja im chcem vrátiť rešpekt, policajtom, ktorým vy ste nechali zobrať. Ten zákon utopíte ten priestupkový a ten zákon im mohol vrátiť ten rešpekt, ktorý stratili. Prosím vás, na mňa neskúšajte s takýmito rečami, či ja... Ja sa medzi ľuďmi pohybujem, by ste neverili, ako často, pán minister. Ja sa medzi ľuďmi pohybujem, ja nemám problém vedieť, kto má aké starosti. Tu o tom sa nemusíme presviedčať, fakt nie. Dobre?
Ja hovorím o tom, že procesne mám, som namietal niektoré skutočnosti. A namietam jedno ustanovenie toho návrhu zákona, ale nenamietam ho úplne absolútne, za určitých okolností v zásade môže byť, dobre, ale je predpoklad na to, aby sme boli slušnou krajinou. My sme slušnou krajinou podľa toho, že tu ešte žijú slušní ľudia. Napriek tomu všetkému. Pravdou je, že tu nevládnu slušní ľudia, to je problém. Firemná kultúra, stranícka kultúra, proste exekutívna kultúra je na tom strašne zle. Napriek tým, tým vašim sakám Ein Kessel Buntes, napriek tým hodinkám. Viete, to je presne, to je to, že potrebujete prekryť nejaký komplex, tak ho prekryjete, viete, podľa auta sa hovorí, že spoznáš, viete, to je presne, niekto uspeje, prvé, čo si kúpi, sedmičkového bavoráka. To sú presne tie veci, že si cez niečo dokážem, to je normálne, na to sú štúdie, sociologické štúdie, že to si, cez čo potrebuje niečo dokázať. Cez hodinky, cez auto, ja neviem, no je toho veľa, každý nech si spraví na to názor.
Ja som namietal a teraz namietam, je prvé čítanie, namietam naozaj to ustanovenie, ktoré môže byť zneužiteľné. Sám ste to pripustili, že to môže byť zneužiteľné, môže mať zvláštny výklad. A teraz len keď môžem ľuďom odporučiť, tak poďme skúsiť tento zákon, ako bude fungovať v praxi. To znamená, pokiaľ máte vedomosti jak tu váš bývalý kolega, zamrežovaný balkón, samopal... Ja, ja ináč, ja žasnem, načo je poslancovi samopal. Viete, ja neviem, kto vydáva tie povolenia, hej, ja neviem. Keď niekto spotrebuje nejakú pištoľ, no tak dajme tomu, že potrebuje pištoľ, alebo chodí strieľať, tak má nejakú pušku. Ale načo je komu samopal? No normálne ja, ja žasnem, hej, teda má samopal, má zamrežované okná, bije ženu, neviem čo, no áno, tak poďme to vyskúšať. Ten zákon schvália, poďme to vyskúšať. Všetci tí, ktorí budete mať určité poznatkové fondy o tom, že niekto sa nejakým spôsobom divne správa, tak pre potreby budúcich konaní to posielajte na políciu. A budeme čakať. Lebo doteraz polícia mohla povedať, my nemôžme urobiť nič dovtedy, kým niečo neurobí. Teraz budú môcť využiť to ustanovenie, koľko to máte tam, to číslo, budú môcť to v zásade zjednodušene preventívne zobrať. A to bude tá skúška správnosti. Či zoberú okresnému funkcionárovi strany SMER-u niekde v Prievidzi, či preventívne odoberú zbraň. No tak ešte tých okresných funkcionárov, však koľko je okresov (povedané so smiechom), tak uvediete ešte, akých máte. Okrem Popradu, tam to to vyzerá dobre. (Povedané so smiechom, smiech v sále a reakcia z pléna.) Ale, ja sa venujem, len mne je to trošku aj smiešne, pán kolega. Čiže naozaj, ľudia, vyskúšajte si platnosť tohto zákonu v praxi, napíšte, pokiaľ máte poznatkový fond, napíšte na políciu, aby, viete, nemusíte poznať číslo toho zákonu, číslo toho odseku, nemusíte ho poznať, policajt ho musí poznať a mal by začať konať. A akonáhle také podanie... Alebo poľovník tu, nebudem menovať, sa na mňa jeden poľovník veľmi, najväčší z poľovníkov pozerá, pokiaľ viete o nejakom poľovníkovi, že je furt nacápaný jak čík, hej, v krčme, tak napíšte, napíšte jedno oznámenie, druhé oznámenie, tretie oznámenie a budeme čakať, keď teda je to tak, že či bude konať, alebo nebude konať polícia. A keď sa niečo stane, a to bolo to, čo som sa pýtal, pán minister, že neviem, či to ten zákon rieši, že čo potom s tým policajtom alebo s tým okresným riaditeľom, ktorý bude mať na vášho okresného funkcionára strany štyri podania, že je tam problém, že môže byť s ním problém, po dvoch-troch rokoch urobí ten problém, že čo potom s tým. Čo dostane, 200 euro pokutu ten človek alebo 300 euro, nech ho to bolí? Ja som sa normálne podľa mňa celkom vecne na niektoré skutočnosti pýtal.
Je to podľa mňa to ustanovenie určitým precedensom, je podľa trochu problematické, podľa mňa stojí za hlbšiu úvahu, podľa mňa môže byť zneužité. To sú všetko legitímne otázky, ktoré tuná sledujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja budem reagovať na tú časť, čo ste hovorili o tom vašom zákone o priestupkoch, čo ste predložili.
No, pán poslanec Hlina, poviem to takto, celá odborná verejnosť sa smeje nad tým vaším návrhom o priestupkoch, čo ste predložili, a ktorému ste tu teraz robili reklamu, že ešte sa tomu budete venovať. Vy ste zakotvili do všeobecných ustanovení o sankciách k všetkým možným priestupkom možnosť odoberať veci za spáchanie priestupku. Čiže vy to dostávate do takej roviny, že v podstate zastaví občana príslušník polície na diaľnici, nemá na mieste na zaplatenie pokuty alebo nesúhlasí s tým, že spáchal priestupok, policajt bez toho, aby vôbec dokazoval, mu odoberie vec, vôbec tam nerozoberáte, že ako sa bude tá vec skladovať, odoberie mu kľúče od auta alebo mobil, ktorý potrebuje mať v službe, a ten dotyčný, a toho dotyčného tam nechá stáť, a nech si to potom rieši v rámci správneho konania. Úplne celé zle, celé zle.
Ak všetky tieto vaše nápady a analýzy zákonov vyzerajú takto ako tento váš návrh zákona, potom, pán Hlina, zostaňte pri tých sakách, venujte sa analýze sák a reklame a robeniu reklame alebo reklamy tých sák, ktoré ste tu spomínali, ktoré určite nie sú lacnou záležitosťou. Čiže, pán Hlina, zostaňte pri tom, čomu sa rozumiete, to sú saká a nepleťte sa do legislatívy a do problematiky priestupkového konania alebo problematiky strelných zbraní a streliva.

Chcem len pripomenúť, že naozaj riešime zákon o strelných zbraniach a strelive, jeho novelu, neriešime tu žiadnu módnu políciu, módne doplnky, na toto tu máme iných, hej, ktorí, ktorí by sa mali k tomu vyjadrovať, a tak si sa vyjadril aj ty.
Ja chcem povedať jednu vec, s ktorou si vystúpil, hovoril si, že polícia nemá žiadnu autoritu, že nemá pri niektorých zásahoch vôbec žiadnu autoritu. Pamätáš si, keď ste zvolávali ako opozícia výbor pre obranu a bezpečnosť, kde ste riešili, že polícia zasiahla zle, kruto zasiahla vtedy a vtedy a tak ďalej. Pamätáš sa, koľko sme mali takýchto výborov, že boli, že zasahovali neadekvátne tam, že zasahovali neadekvátne tam. Myslím, že my prví podrývame, teda niektorí politici podrývajú autoritu samotnej polície a potom môžeme očakávať niečo, niečo od polície. Tá polícia môže robiť, čo chce, pokiaľ tu políciu nepodržíme v tom, čo robí, samozrejme, v tých, v rámci tých zákonných medzí, tak potom môžeme tu rozprávať, že polícia nemá autoritu, že nevie vystúpiť, že tí ľudia si robia, čo chcú na tej ulici, a to je zlé.
Nechajme naozaj tú políciu v rámci zákonných možností riešiť tie veci tak, ako má, ako má dané zákonom, a nevstupujme ako politici do rôznych takýchto prestreliek, ktoré tu máme možnosť počuť v parlamente takmer každý mesiac.