51. schôdza

Takže dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
No, vydýchajte sa. Nech sa páči.

Pavlovičová, Svetlana, poslankyňa NR SR
Dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru v súlade s § 73 podala v prvom čítaní spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, naozaj, vydýchajte sa trošku, no. A medzitým by som chcela pozdraviť študentov z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Vitajte v Národnej rade! (Potlesk.)
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Pavlovičová, Svetlana, poslankyňa NR SR
... Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, a to do 30 dní, resp. 32 dní od jeho prerokovania.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vyzerá to, že bude toho veľa, ale nie, to som si len, aby som nezacitovala zle, tak som si zobrala pre istotu ten notebook.
Takže, nechcem tu vyťahovať staré veci, ale chcela by som predsa len pripomenúť, že keď pred tromi rokmi išli tieto kompetencie v oblasti ľudských práv na ministerstvo zahraničných vecí, boli rôzne názory, z ktorých väčšina hovorila, že keď už teda to má odísť, keď má byť zrušený post podpredsedu vlády pre ľudské práva, nech to radšej ide na spravodlivosť. No, tak sme si urobili trojročný experiment.
Ale ja by som sa chcela opýtať, pán minister, že vedela som o tom, že to takto je plánované, ale že ako to bude naozaj v reáli riešené, a to konkrétne táto veta alebo dve, že do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti sa zveruje generálna kompetencia tvorby a realizácie štátnej politiky v oblasti ľudských práv, ale Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zostáva zachovaná kompetencia poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv.
Ja dosť dobre poznám, ako to chodí, ako fungujú tie dotácie. Nefungovali dobre ani doteraz a teraz, keď už bude odtrhnutá agenda od peňazí, tak mám veľký otáznik. Veľký otáznik, že neviem si dosť dobre predstaviť, či to bude funkčné, či naozaj tie peniaze pôjdu na zmysluplné veci.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, končím.

Ja chcem podčiarknuť to, že pôsobnosť ľudských práv by mal mať nejaký podpredseda vlády, ktorý by to mal vyslovene ako hlavnú kompetenciu. V minulosti to tak bolo, pán poslanec Chmel ním bol a tým pádom, samozrejme, má ďaleko väčšiu kapacitu na riešenie, pretože to je, by som povedal, medzirezortná, medziministerská problematika. Ľudské práva patria kdekade. Čiže nakoniec aj tak sa to dá riešiť, že ministerstvo spravodlivosti bude tým gestorom, čo sa týka ľudských práv. Samozrejme, je to vtedy zúžené. A ja si myslím, že by mali aj peniaze byť tam, kde táto kompetencia je. To, že to tak nie je, je zvláštne, že peniaze aj projektuje, relatívne veľa peňazí ostane tam, a teda rada vlády a ľudské práva bude na ministerstve spravodlivosti. Čiže toto by sa malo ešte tiež podľa mňa doriešiť.
Ja som teda mal dva roky túto kompetenciu vo federálnej vláde, bol som podpredseda vlády pre ľudské práva a bolo tam čo robiť. A skutočne problematika ľudských práv, najmä individuálnych, je stále problémom na Slovensku a stále bude. Teda ja sa prihováram, aby aspoň budúca vláda rozmýšľala o tom, že túto kompetenciu dať na úroveň podpredsedu vlády, tak ako to bolo v minulosti.
Ďakujem.

Mne je to trochu trápne, ale budem súhlasiť s pánom Mikloškom pred sebou. Myslím si, že dve kompetenčné zmeny boli veľmi nešťastné v tomto volebnom období. A prvá bolo odobranie kompetencií týkajúcich sa ľudských práv z pozície podpredsedu vlády, kde boli dovtedy. A druhá bola to, čo som kritizoval tu už niekoľkokrát a kritizujem to naďalej, presun drogovej politiky štátu na ministerstvo zdravotníctva. Tam na tom zdravotníctve až teraz ku koncu volebného obdobia vôbec sa zorientovali, že čo idú robiť. Majú, pokiaľ viem, z troch miliónov, ktoré boli predtým na dotácie, na drogovú politiku a programy protidrogovej prevencie, je tam 500-tisíc. Kompetencie toho úradu sú oproti tomu, kde boli predtým, na úrovni Úradu vlády, mizerné. A myslím si, že ak v budúcnosti budeme chcieť nejakým spôsobom dobre pristupovať znovu k tvorbe drogovej politiky, tak sa to musí na Úrad vlády vrátiť.
A to isté si myslím o akejkoľvek agende týkajúcej sa presadzovania ľudských práv. Tá agenda je zo svojej definície a prirodzenosti nadrezortná. Tá agenda má byť prerozdeľovaná silnými kompetenciami vybaveným orgánom na úrovni vlády a jej sa majú ministerstvá kvázi zodpovedať s plnením takejto agendy. Keď to bude iba na jednom rezortnom ministrovi, tak napríklad v koaličných vládach mnohí jeho koaliční partneri sa mu môžu naozaj vykašľať na akékoľvek pokyny a už len v rámci politického boja tá otázka môže strádať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za otázku. Netreba za tým hľadať nič zvláštneho. Proste a iste viete, že aj doteraz rada vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny bola vedená ministrom, podpredsedom vlády, kde ja som vlastne bol podpredsedom rady a úzko sme spolupracovali na mnohých témach, takisto aj s ďalšími ministrami. Čiže ja v tejto vláde nevidím žiaden problém v tom, že by, a nie je to ani koaličná vláda, čiže v tejto chvíli je to otázka možno nastavenia. Čo bude v ďalších vládach, samozrejme, to už je otázka ďalších vlád, ktoré si to budú riešiť podľa vlastnej potreby. Ale ja si myslím, tá spolupráca funguje dobre a bude aj naďalej.
A to je vlastne aj otázka dotačnej politiky alebo dotačných schém, ktoré zostávajú na ministerstve zahraničných vecí. Ja tam nevidím žiaden problém, pretože to je len otázka technická, ale nie otázka vecná, pretože ministerstvo spravodlivosti nikdy nebolo dotačné ministerstvo. Na ministerstve spravodlivosti nikdy neboli žiadne dotácie, čiže z hľadiska technického by to bol väčší problém zabezpečiť presun celých dotačných schém aj s pracovníkmi a so všetkým možným, pričom ministerstvo zahraničných vecí má aj iné dotačné schémy, ktoré obhospodaruje. Čiže z hľadiska technického, praktického to je omnoho lepšie, keď to tam zostane. A samozrejme, že z hľadiska spolupráce vedenia tejto rady tam nebude žiaden problém zabezpečiť informácie, tok informácií a všetky veci, ktoré budú súvisieť s poskytovaním dotácií. Čiže v tomto nevidím žiaden praktický problém. Naozaj, praktický problém bol pri presune tejto kompetencie na ministerstvo spravodlivosti. Čiže toľko k vašej otázke.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážení páni poslanci; poslankyne, poslanci, pardon; som poverený na základe uznesenia vlády predložiť, uviesť a odôvodniť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Obe ministerstvá sa snažili okrem tematických diskusií so sudcami, so zástupcami Generálnej prokuratúry, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, samozrejme, aj s akademickou pôdou a neziskovými organizáciami venujúcimi sa právam detí konzultovať východiskové otázky, ako aj samotnú textáciu navrhovaných ustanovení so širokým spektrom aktérov venujúcim sa otázkam, ktoré sú predmetom návrhu zákona. Počas dvojročnej prípravy materiálu sa v pracovnej skupine dôsledne pracovalo s metódami právnej komparatistiky, pričom predmetom porovnania boli okrem iného aj právne úpravy Rakúska a Nemecka. V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky bolo súčasťou prípravných prác osobitne hľadanie možností zlepšenia ochrany maloletých a to tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí a má sa predchádzať umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva, ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Z dôvodu hodnotového kontextu navrhovaného zákona bola lehota na medzirezortné pripomienkové konanie nadštandardná, a síce 20 pracovných dní.
Informáciu o návrhu zákona prerokoval 10. marca tohto roku Výbor pre deti a mládež Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pričom informáciu uznesením č. 43 zobral na vedomie a navrhované legislatívne zmeny privítal a podporil.
Čiže, nebudem vám čítať ani nejako vás informovať o tom, v ktorých výboroch čo bolo prijaté, ale som presvedčený, že ako zlatá niť sa tiahne celým návrhom zákona vlastne myšlienka, že je potrebné, aby sa konalo – a to je jedno, na ktorom orgáne štátnej správy v zásade – v záujme dieťaťa. To je prioritná vec. Čiže všetko treba konať tak, aby to bolo v záujme dieťaťa. Ten je naozaj prvotný a to je aj ideová myšlienka tohto návrhu zákona.
Čiže chcem vás požiadať, vážené pani poslankyne a poslanci, po rokovaní a prerokovaní teda tejto novely, aby ste ju podporili v prvom čítaní. Ďakujem pekne.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Opätovne, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako náhradný spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona o rodine.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti a rovnako je v poriadku aj v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci s tým, že gestorský výbor by mal byť ústavnoprávny výbor a výbory by mali návrh zákona prerokovať do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a určenia lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vítam novelu tohoto zákona o rodine, ktorú predkladá ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny. Na príprave, viem, že sa podieľalo množstvo organizácií, množstvo odborníkov, ktorí pracujú v tejto oblasti, čo možno uviesť ako príklad skutočne dobrej praxe tvorby zákonov a odrazí sa to aj na kvalite samotnej novely, ktorá zohľadňuje toto široké názorové spektrum.
Je dobré, že zákon vychádza z princípu, že každé dieťa má od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí a ústavná starostlivosť je posledným možným východiskom, ako dieťaťu pomôcť. V tomto zmysle je zásadná aj definícia, ktorá vymedzuje ideálne prostredie pre výchovu dieťaťa, a síce spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Od tejto kľúčovej definície by sa mala odraziť aj aplikačná prax.
Tak isto je prínosom, že novela vymedzuje zásadu záujmu dieťaťa, tak ako nám to aj vlastne pán minister uviedol, a uvádza nie hierarchickým spôsobom viacero kritérií, podľa ktorých by sa mal záujem dieťaťa posudzovať. Tak ako hovorí Dohovor OSN o právach dieťaťa v článku 3, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, právnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Na základe spätnej väzby od niektorých mimovládnych organizácií, ktoré pracujú v tejto oblasti, viem, že sa často práve v súdnych pojednávaniach stávalo, že každý súd si vykladal záujem dieťaťa ináč. Z tohto dôvodu je vymedzenie záujmu alebo skôr záujmov dieťaťa prínosom. No tu by som chcela veľmi silne apelovať na ministerstvo spravodlivosti, aby následne aj organizovalo aj nejaké dlhodobé vzdelávania práve sociálnych pracovníkov, polície i sudcov.
Pokiaľ ide o samotný záujem dieťaťa, v tejto súvislosti by som privítala, keby novela hovorila nielen všeobecne o "záujme dieťaťa" alebo o záujmoch dieťaťa, ale práve o "najlepšom záujme dieťaťa", tak ako je to definované aj v samotnom Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, kde dohovor opakovane používa a pracuje s pojmom "najlepší záujem dieťaťa". Je to v článku 9, 18, 21, 37 alebo 40.
Tiež mi v zozname záujmov chýba aj stabilita rodinného prostredia v súlade práve s definíciou uvedenou v novele zákona o rodine v článku I. A prečo stabilita rodinného prostredia? Na vývoj dieťaťa má z množstva faktorov nepopierateľne najhlbší dopad práve rodina. Stabilita rodinného prostredia je kľúčová a zahŕňa faktory ako napríklad kohézia rodiny, stabilný vzťah medzi partnermi podporujúcimi rozvoj dieťaťa, pozitívny prístup k rodičovstvu, emocionálne stimuly, láskavosť rodinného prostredia. Dieťa, ktoré vyrastá v takomto prostredí, má väčšie šance na zdravý a harmonický vývoj. Takéto prostredie vyzdvihuje aj Dohovor o právach dieťaťa a hneď v preambule ustanovuje, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Stabilita rodinného prostredia by mala byť aj jedným zo základných faktorov náhradnej starostlivosti v prípade, že nie je možné, aby dieťa vyrastalo v prirodzenej rodine.
Mnohé štúdie poukazujú na to, že stabilita rodinného prostredia a pozitívna konzistentná starostlivosť môžu do určitej miery vykompenzovať niektoré negatívne faktory ako napríklad chudobu, ktorá je hodnotená ako rizikový faktor pri vývine dieťaťa. Inými slovami, dieťa bude dosahovať lepšie výsledky po všetkých stránkach, ak bude vychovávané v stabilnom prostredí, a to aj napriek chudobe a s tým spojenými rizikami. Je tiež zdokumentované, že stabilita rodinného prostredia podporuje pozitívne výsledky u detí v špecifických vývinových štádiách.
V rámci predkladanej novely by som ešte chcela poukázať na úlohu sociálnych pracovníkov. Sociálni pracovníci majú nad životmi detí, najmä v narušených rodinách, veľkú moc. Často počúvame príbehy, ako dieťa bolo na podnet sociálnych pracovníkov odobraté biologickým rodičom, alebo, naopak, ako sociálni pracovníci ignorovali podnety a nedostatočne preverili situáciu, ktorá následne vyústila do tragických udalostí. Je pravdou, že sociálni pracovníci často pracujú nekvalitne. No na druhej strane naša spoločnosť ich nedoceňuje tak, ako by si možno zaslúžili. Nízke ohodnotenie nielen finančné, ale i spoločenské, na úradoch sú poddimenzovaní, tí najlepší odchádzajú. Sociálni pracovníci často plnia funkciu akýchsi administrátorov. Veľkú časť agendy presedia na súdoch, hoci nie sú právnici, a vyhotovujú zápisy. Následne zlyhávajú pri sanácii rodín, tam, kde by boli najpotrebnejší.
Novela zákona dáva sociálnym pracovníkom mnohé oprávnenia. Umožňuje, aby sociálni pracovníci mohli na základe rozhodnutia súdu vstupovať do bytu, sociálni pracovníci môžu osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa, zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, predvolať dieťa alebo rodiča dieťaťa, vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, obrazový alebo zvukový záznam, ak je to potrebné napríklad na účely preukázania zlého zaobchádzania s dieťaťom. Sociálny pracovník dáva podnet na súd, ktorý na základe podnetu koná.
Ako vidíme, úloha sociálneho pracovníka je kľúčová, a preto by sme nemali zanedbávať najmä ich vzdelávanie, kvalifikáciu a podmienky, v akých pracujú. Ak sociálny pracovník má nad životmi rodín takú moc a zdá sa, že bude mať naozaj veľkú moc, nie je predsa možné, aby sociálna práca bola najľahším odborom, ktorý sa dá v tejto republike vyštudovať. Dobrý zákon je jedna vec, no jeho dobrá aplikácia kvalifikovanými odborníkmi je rovnako dôležitá, pretože bez nej bude každý zákon iba papierom.
Na tomto mieste by som chcela naozaj vyzdvihnúť ešte raz prácu ministerstiev. Viem, že myšlienka tohto zákona je dobrá a správna, ale naozaj sa bojím jeho prevedenia v praxi. Bojím sa, že veci, ktoré boli veľmi pomaly, ťažko spájané do konsenzu, sa naozaj pod ťarchou možno nevedomosti práve tých, ktorí prichádzajú priamo do styku s deťmi a s rodinami, stanú zlým alebo možnože nešťastným nástrojom pre rodiny samotné.
Vo všeobecnosti som rada, že tento zákon je. Určite na zmenu alebo na, existuje množstvo dôvodov alebo možností zákon vylepšiť tak, aby bol jednoznačný minimálne v tom, ako som povedala, že možno je to hra so slovíčkami, ale hovoriť všeobecne o "záujme dieťaťa" a o "najlepšom záujme dieťaťa" je veľký rozdiel. A minimálne toto je jeden dôvod, pre ktorý podám pozmeňovací návrh práve v tomto zmysle, ktorý som práve popísala. Takže odporúčam aj svojim kolegom novelu tohto zákona prijať, ale naozaj s veľkou garanciou ministerstva spravodlivosti a zároveň aj ministerstva práce, aby dohliadali nad vzdelaním sociálnych pracovníkov, ktorí naozaj majú mnohé osudy rodín práve v rukách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať na ten pojem "najlepší záujem dieťaťa". To je pojem, ktorý sa už veľa rokov používa nielen v hovorovej reči, vôbec nie, ale v rôznych záväzných a závažných dokumentoch, a mne to už niekedy príde tak trochu aj ako zaklínadlo. Jasné, že to je dôležitý pojem, ale neviem, či si všetci pod tým predstavujú to isté.
Ja som veľmi veľa rokov pracovala ako detský psychológ a veľmi často som prichádzala do styku s rôznymi prípadmi a keď som aj sama cítila, kde najlepší záujem dieťaťa je, narážala som na nepochopenie nielen u predstaviteľov orgánov alebo úradov, ale dokonca veľmi často sa stáva aj to, že tí, ktorí sú sami presvedčení, že vnímajú a robia všetko pre najlepší záujem dieťaťa, to sú jeho rodičia, mu niekedy veľmi, veľmi ubližujú. Nechcem to zveličovať a preháňať, ale často – či v rozvodových sporoch, alebo v rôznych iných – sa najlepší záujem dieťaťa, sa s ním žongluje, ale to dieťa je tam takým nárazníkom na sebapresadzovanie tých zainteresovaných dospelých partnerov. A tak je veľmi ťažké potom spravodlivo pracovať a veľmi ťažké je pracovať v tomto systéme, kde sú vlastne tie tri zložky: súdy, polícia, sociálni pracovníci alebo sociálna kuratela, pretože tí pracovníci nie sú celkom rovnocenní, čo sa týka ich prípravy.
A už nemám veľa času, tak len poviem, súhlasím, vzdelávanie, príprava odborná je strašne dôležitá. Ale z najúprimnejšieho srdca odporúčam spoločné vzdelávanie týchto troch zainteresovaných zložiek, ktoré sú v sociálnoprávnej ochrane detí.
Ďakujem.

Ja už by som možno len doplnila. Práve v dôvodovej, podľa dôvodovej správy, ma trochu zarazilo, že tu stojí, práve v dôvodovej správe stojí: "Text má slúžiť len ako možná interpretačná pomôcka pre súdnu moc", teda hovorím práve o tom ustanovení, kde sa definuje záujem dieťaťa, "ako možná interpretačná pomôcka pre súdnu moc a nemá za cieľ zviazať interpretačne súdnu moc pri aplikácii zásady záujmu dieťaťa".
Práve toto sa mi zdá naozaj také veľmi vágne a človek, aj keď som teda naozaj vďačná, že vlastne nejakým spôsobom je zadefinovaný záujem dieťaťa, po prečítaní tejto časti dôvodovej správy ma trochu chytila triaška, pretože som si uvedomila, že aj tak je to len také, možno pre sudcov nejaká pomôcka a ten najlepší záujem dieťaťa si vlastne sudca môže sám vytvoriť. O tom hovorila vlastne aj Janka, že naozaj často je to také ako zaklínadlo pre všetkých ľudí, ktorí sa tomu venujú, že jednoducho veľmi ťažké je to zadefinovať. Napriek tomu si myslím, že ak nebudú presne a jasne stanovené podmienky, čo obsahuje práve ten najlepší záujem dieťaťa, tak sa budeme stále krútiť len ako v bludnom kruhu.
Veľa ustanovení mám poznačených alebo podčiarknutých, možnože aj práve v súvislosti aj so vstupom do obydlí, že ktoré vyvolávajú aj mnohé otázniky, ale aj napriek tomu, keď si pomyslím na tú debatu, ktorú som mala s jednotlivými skupinami, ktoré boli za zákon alebo možnože boli aj proti zákonu, tak som si uvedomila, že je to veľmi citlivá téma a sme na veľmi tenkom ľade. A ak došlo k dohode podľa všetkého, podľa naozaj rozhovorov s tými jednotlivými zástupcami organizácií došlo k dohode, tak som vďačná aj teda za takéto, ja neviem, za takéto práve pomenovanie, alebo za takéto presné zadefinovanie alebo popísanie toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)