51. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby pán poslanec Zajac mohol v kľude predniesť svoje vystúpenie.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
... vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v mene klubu KDH vyjadril k predkladanému návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má riešiť schránkové firmy konečných užívateľov výhod.
Na tento návrh zákona alebo na túto novelu nielen poslanci v Národnej rade, ale aj verejnosť už niekoľko mesiacov čakala... (krátke mlčanie rečníka pre ruch v sále), verejnosť niekoľko mesiacov čakala, a to z dôvodu, že za vlády jednej strany SMER-u sa nám v posledných mesiacoch začali objavovať verejné obstarávania, predražené verejné obstarávania, ktorých víťazom boli firmy, ktorých koneční užívatelia výhod sídlili častokrát v schránkach daňových rajov všade možne vo svete. Aj preto sme podporili aj poslanci za KDH uznesenie, ktorým sme vyzvali vládu Slovenskej republiky, aby takýto návrh zákona alebo takúto novelu pripravila.
Dneska ju tu máme pred sebou a ja musím s poľutovaním povedať, že nespĺňa naše predstavy, tie predstavy, ktoré sme mali. To, aby sa slovenská verejnosť dozvedela, kto sú koneční užívatelia výhod, tí, ktorí v predražených tendroch v štátnych zákazkách z verejných financií, zo štátneho rozpočtu a eurofondov získavajú takéto predražené zákazky. Kto sú koneční užívatelia výhod, predkladaná novela nám neumožní sa dozvedieť, ani poslancom, ani občanom Slovenska.
A prečo nám to vadí? Prečo chceme poznať, kto sú koneční užívatelia výhod? Po prvé preto, že ak sú to poctiví podnikatelia, nevidíme dôvod na to, prečo sa majú skrývať za schránkové firmy v daňových rajoch. A po druhé, prečo veľká časť našich verejných financií, štátneho rozpočtu, eurofondov má odchádzať do daňových rajov po svete? Prečo tie peniaze nezostávajú na Slovensku a prečo tu nie sú zdaňované?
Kým ešte sa budem ďalej venovať samotnému meritu predkladaného návrhu, to znamená registru konečných užívateľov výhod alebo samotným konečným užívateľom výhod, aby som nezabudol, hneď na úvod sa chcem spýtať pána ministra, načo slúži hneď prvý bod, ktorý je predkladaný v tejto novele, a to je bod, ktorý sa dotýka § 1 ods. 3 a ktorým sa vylučuje z podlimitných zákazok právne zastupovanie klienta v rozhodcovskom konaní, v zmierovacom konaní, v súdnom konaní, v správnom konaní alebo v inom obdobnom konaní a právnom poradenstve. Nedozvedel som sa to v dôvodovej správe ani vo vašom vystúpení, že prečo je tam tento bod, či to nejako súvisí so schránkovými firmami alebo s konečným užívateľom výhod. Lebo podľa môjho názoru toto nesúvisí ani s konečným užívateľom výhod, ani so schránkovými firmami.
A, pán minister, môj dojem z toho je, prečo sa to tam dostalo, aby to vypadlo z podlimitných zákazok, je ten, aby vláda mohla, jednotlivé ministerstvá, spriazneným advokátskym kanceláriám takto zadávať, dalo by sa povedať, priamo zákazky. Tak by som bol rád, aby ste to potom v záverečnej reči vysvetlili, lebo v dôvodovej správe o tom nie je nič a máme pred sebou len návrh zákona a je to hneď prvý bod.
Ale poďme, prečo si myslím, že toto nie je riešenie pre to, aby slovenská verejnosť, aby občania poznali, kto sú koneční užívatelia výhod, tých konečných užívateľov výhod, ktorí častokrát v predražených tendroch vyhrávajú na Slovensku verejné obstarávania. A, pán minister, musím tu spomenúť kauzy, aspoň z posledného obdobia, lebo aj dnes v jednej rozhlasovej diskusii mi pán minister Kaliňák povedal, že on nevie o žiadnych kauzách. On nevie o žiadnych kauzách, ktoré by súviseli s predraženým obstarávaním. Tak ja vám pripomeniem len z posledného obdobia:
Pána ministra Počiatka sme tu odvolávali za kauzu firmy PAYWELL, ktorá vyhrala verejné obstarávanie. Mimochodom, boli dvaja účastníci, firma vznikla deň pred možnosťou prihlásiť sa do súťaže, jej konečný užívateľ sídli v schránkovej firme na Cypre a táto firma v tomto verejnom obstarávaní – medzi dvoma účastníkmi – vyhrala zákazku a budeme tejto firme platiť za kontrolu platieb palivovými kartami 130 mil. ďalších 13 rokov. No u mňa to je teda riadne predražená zákazka. Dokonca najprv bola vysúťažená za vyššiu cenu, ako dovtedy sa tieto služby robili. A firma vznikla deň predtým, pred možnosťou prihlásiť sa a sídli na Cypre. Kto je jej konečný užívateľ? Kto je za touto firmou?
A mali sme tu kauzu Váhostav. Ešte ju tu máme, aby som bol presný. Jednotliví koneční užívatelia sídlia v schránkových firmách – Nový Zéland, Cyprus, Malta, už ani poriadne neviem, ako sa tie všetky možné ostrovy volajú. Belize, Curacao. Pán minister Kaliňák nevie o tejto kauze? Firma Váhostav má momentálne podpísané zákazky z verejného obstarávania samostatne alebo v konzorciách za 1,5 miliardy. To sú zákazky, ktoré má so slovenským štátom v rôznych podobách. S NDS-kou, s Vodohospodárskou výstavbou, s nemocnicou Rooseveltovou, považskými vodárňami a mohol by som takto pokračovať. Darmo pán generálny riaditeľ bude hovoriť, že oni majú zákazky na najbližšie mesiace za 360 miliónov. Ja som povedal, za 1,5 mld. samostatne alebo v združeniach, v konzorciách. A tie zákazky, časť už z nich asi pravdepodobne urobili, ale nemajú ich ukončené. Takže podpísané zákazky za 1,5 miliardy. A takáto firma sídli po Curacau, Malte, Cypre. Áno, slovenskí občania majú právo vedieť, kto sú tí ľudia, ktorí skutočne vlastnia takúto firmu.
Ďalej je tu firma Doprastav, ktorá mimochodom tiež prešla reštrukturalizáciou, tiež okradla drobných živnostníkov a podnikateľov o desiatky miliónov eur. A to prešlo tak potichu. A ona tiež má konečného užívateľa, tuším, že tiež na Cypre.
Mám spomínať najnovšiu kauzu, keď majiteľom vagónov, 12-tisíc vagónov, slovenských vagónov sa pred rokom stala v tendri švajčiarska firma? Ešte pred rokom nám tu minister Počiatek hovoril, to je líder v manažovaní vagónov v Európe. Seriózna švajčiarska firma. Protimonopolný úrad minulý týždeň povedal, že polku v tejto firme vlastní cyperský investičný fond, teda pardon, maltský investičný fond. Pán minister, viete, kedy ten maltský investičný fond vznikol? Viete, kedy vznikol? 7. mája 2014. 7. mája 2014 v čase, keď, predpokladám, už boli otvorené obálky, bolo jasné, kto bude víťaz, tak niekde na Malte vznikol investičný fond a ja vám môžem ukázať z maltského ministerstva financií ten dekrét, že tá firma vznikla 7. 5. 2014. Odrazu kdesi na Malte vznikol investičný fond, ktorý sa dohodol so švajčiarskou firmou, aby takto kúpili 66-percentný podiel, väčšinový podiel v slovenských vagónoch alebo vo firme Cargo, Vagón Cargo Slovakia. To znamená, slovenské vagóny dnes z jednej tretiny vlastní maltský investičný fond, ktorý vznikol 7. 5. 2014.
Čo si má o tom myslieť opozičný poslanec? Možno aj vládny poslanec, aj ich by to mohlo napadnúť, že prečo ten investičný fond práve vtedy vznikol. A kto je za tým investičným fondom? Sú to slovenskí občania, ktorí sa boja priznať, že vlastnia tretinu slovenských vagónov? Sú to mecenáši, oligarchovia blízki vládnym poslancom, vláde Roberta Fica, ktorí vlastnia napríklad takýto investičný fond? Nedozvieme sa to, pani kolegyňa, nedozvieme sa to. Na základe predloženej novely sa to nedozvieme. To je ten problém.
A mohol by som pokračovať ďalšími kauzami, čo predražený tender na Slovensku, za ním sa objaví následne schránková firma a nevieme, kto je majiteľom. A možno inde v ostatných krajinách nemajú taký problém, že tie verejné obstarávania nie sú do takej miery predražené ako na Slovensku. A možno im nevadí, že v serióznom tendri vyhrá seriózna firma, ktorá možno má majiteľa niekde v daňovom raji, ale na Slovensku je to ten problém, že tu je kauza za kauzou, predražené verejné obstarávania z peňazí slovenských daňových poplatníkov a z eurofondov a končí to kdesi na Curacau. Tak preto tu bolo také pohoršenie nad schránkovými firmami. Preto tu bolo uznesenie, a preto sme očakávali, že tento problém vláda Slovenskej republiky donesie ako legislatívne riešenie.
Ďalej sme očakávali, že tieto schránkové firmy a konečných užívateľov výhod budeme poznať aj pri ďalšom obchodovaní, biznise so štátom, a to je napríklad ako drobné obstarávanie alebo štátne dotácie, štátna investičná pomoc, nakladanie s majetkom štátu a samosprávy, alebo nakladanie s prostriedkami z verejného zdravotného poistenia. Taká bola predstava, že s takýmto návrhom prídete. Vy sa v dôvodovej správe odvolávate na smernicu, štvrtú smernicu Európskej únie, ktorá je pripravovaná a že čakáte za ňou a potom možno niečo pripravíte. Ale naša legislatíva nemusí čakať za štvrtou smernicou. Ešte raz opakujem. Možno v ďalších krajinách nie je ten problém taký akútny ako na Slovensku.
Ja si neviem predstaviť, že by v Nemecku vyhrávala jeden tender za druhým, stámiliónové zákazky, firma, o ktorej vlastníctve nemeckí občania, nemeckí politici nevedia, kto je. Ale tu je jeden predražený tender za druhým, ktorý končí v schránkových firmách bez toho, aby sme poznali, kto je konečný užívateľ. A preto sme chceli vedieť aj napríklad, kto je polovičným majiteľom zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorý, ako používa zdravotné poistenie, ktoré na základe slovenskej legislatívy tam odvádzajú všetci pracujúci občania na Slovensku. A myslím si, že majú na to právo občania Slovenska, vedieť, kto je za takýmito firmami. Ak tie firmy chcú robiť takýto biznis so štátom, tak nech sa prihlásia, kto je ich konečný užívateľ. Ale toto vaše riešenie to neumožní. A poviem hneď prečo.
Na základe vami navrhovaného zákona, konkrétne v § 134 sa ukladá, že ten, kto bude chcieť byť v registri konečných užívateľov výhod, bude musieť dokladovať, skúsim to rýchle prečítať. Úrad vykoná zápis do registra konečných užívateľov výhod na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Musí doložiť určité údaje, musí zadať meno, priezvisko, adresu a musí dať doklad o oprávnení dodávať tovar, čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod nebol právoplatne odsúdený; skracujem; a po c) čestné vyhlásenie, že údaje o konečných užívateľoch výhod uvedené v žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod sú pravdivé a úplné.
Dámy a páni, čestné vyhlásenie plus ďalšie obligatórne náležitosti stačia na to, aby firma zadefinovala, kto je konečným užívateľom výhod! Mimochodom, drobná odbočka, keď sme tu pred dva a pol rokom, teda keď tu vláda predkladala návrh zákona o verejnom obstarávaní, vtedy ho inak predkladal minister vnútra Robert Kaliňák, bol to výraz určitej politickej zodpovednosti a sily, keď podpredseda SMER-u, minister vnútra tu predkladal zákon o verejnom obstarávaní, aj tým chcel ukázať, ako im záleží na tom zákone o verejnom obstarávaní a ako bude perfektný, výborný, ako všetko bude fungovať. No nefunguje, pán minister! Nefunguje!
Aj vy, túto novelu ste dali urobiť Úradu pre verejné obstarávanie. Hneď na úvod dôvodovej správy sa píše, Úrad pre verejné obstarávanie predkladá vláde Slovenskej republiky na základe uznesenia, čiže Úrad pre verejné obstarávanie. To znamená, vláde Slovenskej republiky, vláde jednej strany SMER-u asi na odhaľovaní konečných užívateľov výhod a schránkových firmách asi nezáleží tak. Alibisticky to posunula Úradu pre verejné obstarávanie.
Ale chcem povedať, keď tu pán minister Kaliňák predkladal zákon o verejnom obstarávaní, spolu s kolegom Hudackým sme navrhovali pozmeňujúcim návrhom do toho vniesť podmienky a kritériá, aby boli vo verejnom obstarávaní chránení aj subdodávatelia pri verejných zákazkách. Samozrejme, náš návrh, ktorý by priviedol poriadok do toho, akí subdodávatelia robia na verejných zákazkách a ako sú vyplácaní, ste niekoľkokrát odmietli samostatne a vtedy aj ako pozmeňujúci návrh. A prešiel návrh kolegu Matoviča po určitej dohode s pánom ministrom Kaliňákom a zapracoval sa do zákona o verejnom obstarávaní, a ja som to kvitoval, to, že ten, kto nevypláca svojich subdodávateľov, nespĺňa podmienky na to, aby sa mohol zúčastňovať na verejnom obstarávaní. A viete, ako sa to dokladuje? Dokladuje sa to čestným prehlásením. Čestným prehlásením!
A ja sa pýtam, tuším, že dva roky platí už ten zákon, ktorý minister Kaliňák predkladal, o verejnom obstarávaní. A ja sa pýtam, taká firma Váhostav alebo Doprastav, ako tie dva roky chodili do tých jednotlivých verejných obstarávaní, do tých jednotlivých súťaží? Dávali tam čestné vyhlásenie, že nedlhujú svojim subdodávateľom? Mimochodom, je tam aj, že nesmia dlhovať vlastným zamestnancom, ale to predpokladám, že viac-menej asi splnili. Ale v tom čase dávali aj čestné prehlásenie o tom, že nedlhujú svojim subdodávateľom? Ja si myslím, že keďže spĺňali podmienky na účasti v súťažiach, že pravdepodobne áno.
Tak isto to bude aj pri tejto novele, ktorú predkladáte. Čestným vyhlásením si majiteľ firmy alebo konateľ firmy zadefinuje, kto je konečný užívateľ výhod. Na tom Cypre ho nazve alebo nájde Tsiprasa, alebo nejakého iného bieleho koňa, poviem to tak rovno. A ten skutočný užívateľ výhod zostane v nejakej ďalšej zmluve s tým bielym koňom, alebo len v nejakej ústnej zmluve, alebo sa dozvieme, že konečným užívateľom výhod polovičky zdravotnej poisťovne Dôvera je pán doktor Futej? Dobre to hovorím, pán kolega Lipšic? Futej? Dozvieme sa, že to je on? Splní si náležitosti skutočný majiteľ? No, splní. Doloží úradu čestné vyhlásenia a ďalšie doklady, že spĺňa podmienky zákona? Doloží. Čo urobí úrad? Zaeviduje ho ako konečného užívateľa výhod v registri a bude sa môcť zúčastňovať verejného obstarávania.
Pardon, ospravedlňujem sa, pri zdravotnej poisťovni Dôvera to nebude vôbec potrebné, lebo podľa vašej novely len ten, kto sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní, bude musieť toto splniť. Tí všetci ďalší, ktorí dostanú investičnú pomoc a ďalší biznis so štátom, tí to nebudú musieť ani plniť. Preto, preto hovorím, že vami navrhovaná novela je len imitáciou hľadania skutočných konečných užívateľov výhod.
A preto si dovolím povedať, že vláda Roberta Fica zostáva aj po predložení tejto novely zákona v područí oligarchov a mecenášov, ktorým takáto novela vyhovuje. V pohode splnia tie podmienky, ktoré tu zadávate, a naďalej budú môcť sa zúčastňovať aj toho verejného obstarávania, ktoré podmieňujete tým registrom, ale aj ďalšieho biznisu so štátom. Preto klub KDH nemôže podporiť takúto novelu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky poslanci Lipšic, Hudacký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Lipšic.

Ďakujem veľmi pekne. Ja vystúpim, ak sa bude dať aj možno v rozprave. A každopádne my sme dali návrh účinného zákona, ktorý postihoval schránkové firmy vo viacerých kontextoch.
Ale chcem povedať inú vec. Tento návrh zákona zjavne vládna väčšina schváli, pretože nie je pod tlakom. Pod tlakom vládna väčšina bola v decembri minulého roku, keď na námestiach boli tisíce ľudí. Vtedy sme dávali minimálne dva pomerne komplexné pozmeňovacie návrhy, kolegovia dávali jeden, my sme dávali druhý. Nechcem hodnotiť, ktorý bol lepší, to takéto naťahovanie mi príde trošku detinské. Ale v princípe boli odmietnuté a prišlo sa s riešením, napriek tomu, že aj pán minister Borec na návrh, ktorý sme dávali my pôvodne, reflektoval veľmi pozitívne. Potom prišlo politické rozhodnutie, že nie, nemôže to prejsť. A žiaľ, sa nabehlo na to, že sa schválilo uznesenie parlamentu po dohode vlády a časti opozície, ktoré zaviazalo vládu prísť s komplexným riešením. Vtedy som upozorňoval minimálne ja, ale aj kolegovia, že sa tomu nedá veriť, že bude parlament oklamaný, že bude opozícia oklamaná, že len pomáhame tomu, aby SMER vypustil paru vo vzťahu k demonštrujúcim občanom. A presne to sa aj stalo. Do bodky a do písmena. Vtedy sme mali čas tri týždne do Vianoc, ak tie pozmeňovacie návrhy trebalo ešte vyprecizovať, urobiť lepšie, jasné, vždy je možné lepšie urobiť to.
A ja verím, že pre nás všetkých to je poučenie do budúcnosti, že akékoľvek dohody so SMER-om v tomto parlamente sú zlé, lebo sa nenaplnia a len sa využije čas na oklamanie voličov a možno aj opozičných poslancov.

Pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Zajac, ja som veľmi rád, že si zdôraznil tú skutočnosť, že tento návrh zákona alebo novely zákona o verejnom obstarávaní skutočne nerieši toto, čo sme očakávali od tohto návrhu, s tým, že definitívne už budeme eliminovať pôsobenie takzvaných schránkových firiem a rovnako aj vedieť o tom, že kto je konečným užívateľom výhod. To sa skutočne nenaplnilo týmto návrhom zákona. Naviac som veľmi rád, že si spomenul aj tú skutočnosť, ktorá, ja osobne si myslím, že je príčinou toho všetkého, čo tu vzniká aj v súvislosti s Váhostavom, a to je otázka transparentných finančných tokov od obstarávateľa až po toho posledného subdodávateľa, pretože toto je najväčšia slabina súčasného podnikateľského prostredia, keď títo, kto majú platiť, tak neplatia svojim subdodávateľom, a pritom získavajú obrovské zákazky.
V tomto zmysle si myslím a očakával som trošku aj od pána ministra, že predsa len aj na základe tohto môjho návrhu, respektíve nášho predkladaného návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, že čosi tam vloží, aby sme konečne mohli, už keď to riešili v roku 1920 v bývalom Československu za prvej republiky, ja si myslím, že už by bolo načase, aby aj my sme to vedeli vyriešiť, aby štát si jednoducho mohol dovoliť mať dohľad nad tým, ako tie verejné zdroje tečú od obstarávateľa cez generálneho dodávateľa až k poslednému subdodávateľovi. Toto sa nenaplnilo. Ja som skutočne sklamaný z tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
=====

S reakciou na faktické pán poslanec Zajac.

Ďakujem obidvom kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Vážený pán kolega Lipšic, nuž, my sme podporovali aj vaše riešenie schránkových firiem. Nebol som ten, ktorý nejako prioritne bol za dohodu so SMER-om, aby takéto uznesenie bolo prijaté. Bolo to v tom čase pravdepodobne umenie možného, že vôbec toto bol ochotný SMER prijať, a dneska tu je novela, ktorá určite nerieši to, čo sme chceli. Preto som ju aj vo svojom vystúpení kritizoval.
Pán kolega Hudacký, naozaj som preto spomenul zákon o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, lebo vláda tu vládne už vyše troch rokov. Premiér Robert Fico dostáva každý deň zvodky zo SIS-ky a informácie rôzneho charakteru od ďalších bezpečnostných zložiek štátu. Minister Počiatek, predpokladám, že chodí aj na stavby, chodí na jednotlivé diaľnice, rýchlostné cesty, kde sa stavia, a stretáva sa s podnikateľmi, stretáva sa aj so subdodávateľmi. Tri roky vláda nevedela o tom, že sa tu nevypláca drobných subdodávateľov a živnostníkov na veľkých investičných projektoch, diaľniciach, rýchlostných cestách, ale aj na Vodohospodárskej výstavbe, aj na nemocniciach, aj na Bratislavskom hrade? Sú živnostníci, ktorí nemajú vyplatené parkety, ktoré dodali na Bratislavský hrad. Robia sa tam štátne recepcie, ľudia chodia po tých parketách a živnostníci ich nemajú vyplatené.
Vláda nechcela toto počuť, pretože mecenáši, oligarchovia ako pán Široký, ako pán Výboh si nepriali takýto návrh zákona, ktorý by riešil a zaviedol poriadok medzi tým, akí subdodávatelia robia na stavbách a ako sú vyplá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
=====

Ďalšia písomne prihlásená do rozpravy za klub MOST – HÍD je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči. Po nej sa pripraví pán poslanec Kadúc.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, parlament zaviazal, politicky zaviazal aj hlasmi poslancov za stranu SMER vládu Slovenskej republiky, aby priniesla do parlamentu zákon, ktorý bude riešiť schránkové firmy tak, aby museli odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, to znamená konečného užívateľa a nielen formálneho majiteľa, aby riešila narábanie s verejnými prostriedkami plošne, to znamená celé spektrum verejných prostriedkov vrátane zdravotného poistenia, pri privatizácii, v eurofondoch, jednoducho nielen pri verejnom obstarávaní, aby zabezpečovala verejnú kontrolu a vymáhateľnosť týchto pravidiel.
Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní tieto kritériá nespĺňa, a to v situácii, keď naozaj neprejde týždeň, neprejde týždeň, aby sa nejaká kauza nespájala s nejakým škandálom, v pozadí ktorého stojí schránková firma. A môžem menovať a menoval aj pán kolega Zajac, či je to nákup CT prístroja, či sú to rôzne žaloby voči Slovensku, ktoré sa týkajú vymyslených súm, či je to najnovšie prípad Carga, či je to reštrukturalizácia Váhostavu.
Keď sa pozrieme naozaj len na reštrukturalizáciu Váhostavu, tak tam už pomaly nevieme ani posúdiť, kto je v skutočnosti veriteľom a kto je v skutočnosti dlžníkom v tej celej kauze Váhostavu a kto koho záujmy v tejto reštrukturalizácii vlastne háji. Škody, ekonomické škody, ale aj politické škody; keď hovorím o politických škodách, myslím škodách na dôveryhodnosti politických elít tohto štátu; sú už dnes jednoducho priveľké. A pokiaľ nejaká dôvera voči politickým elitám má byť znovu obnovená, tak jednoducho parlament musí schváliť účinnú právnu úpravu, ktorá zabráni tomu, aby verejné zdroje v konečnom dôsledku tiekli do schránkových firiem, o ktorých nevieme nič, respektíve verejnosť nevie, kto je konečným užívateľom tých prostriedkov, ktoré z okruhu verejných zdrojov plynú. A pokiaľ to nie je pripravená urobiť vláda SMER-u teraz, tak to jednoducho urobí nasledujúca vláda, pretože tento stav je dnes jednoducho neúnosný.
Ja viem, že dnes moc má v rukách SMER a bez hlasov 83 poslancov strany SMER žiadny zákon v tomto parlamente jednoducho neprejde. Je zvláštne, že v tejto situácii a v tejto politickej klíme, nielen po kauze cétečko, ale aj po reštrukturalizácii Váhostavu a po všetkom tom, čo vyplynulo na povrch v tejto kauze, si vláda dovolí predložiť návrh zákona, ktorý nespĺňa tie kritériá, ku ktorým ich zaviazal parlament. Svedčí to o priorite alebo váhe, ktorú tejto téme vláda Slovenskej republiky prikladá.
A ja musím spraviť teraz aj takú odbočku a musím sa spýtať ministra spravodlivosti, že ako je to vlastne v tejto vláde a kto vlastne v tejto vláde voči parlamentu, voči parlamentu zodpovedá za právnu úpravu verejného obstarávania, pretože mali sme tu pred dvomi rokmi veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predkladal minister vnútra, pri ktorej tvrdil, že žiadne schránky vo verejnom obstarávaní už nebudú, že tento problém je vyriešený. Nestalo sa tak. V každom prípade ale to bol minister vnútra, čo tu deklaroval obrovskú ochotu na transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi v rámci verejného obstarávania. Dnes túto novelu predkladá minister spravodlivosti a ja sa nemôžem zbaviť dojmu, že je to proste preto, že keď si treba urobiť PR, tak príde minister vnútra, a keď treba urobiť špinavú robotu, príde minister spravodlivosti. Je mi to ľúto. To pred týždňom ste tu sedeli so škandálnym skráteným konaním na reštrukturalizáciu Váhostavu a teraz ste tu s novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktoré jednoducho nenapĺňa kritériá, ku ktorým vládu Slovenskej republiky politicky zaviazal parlament aj hlasmi za stranu SMER.
Tento zákon nespĺňa kritériá, ku ktorým sme vládu zaviazali, a tento zákon preto nebude účinný, pretože pokiaľ sa register konečných užívateľov výhod nerozšíri aj na všetky oblasti nakladania s verejnými financiami, nielen na verejné obstarávanie, tak jednoducho príliš veľký okruh verejných zdrojov nebude chránený pred schránkovými firmami. Pomôžem si číslami, s ktorými pracuje nadácia Zastavme korupciu, kde podľa jej výpočtov len 20 % štátnych výdavkov je týmto návrhom zákona chránených pred schránkovými firmami, 80 % verejných výdavkov týmto zákonom pokrytých nie je. A po všetkých tých kauzách, ktorých sme teraz svedkami, je to jednoducho neprijateľné a absolútne nezodpovedné a je to zahrávanie si s dôveryhodnosťou inštitúcií tohto štátu voči verejnosti.
Musím povedať, že aj predseda Národnej rady, ktorý v decembri prevzal nad napĺňaním uznesenia parlamentu vlastne akúsi politickú záštitu, doteraz nevysvetlil jednoznačne verejnosti, prečo sa nedodržali parametre uznesenia, ktoré boli v tomto pléne schválené. A neargumentujte mi nejakou pripravovanou smernicou Európskej únie, ktorú budú musieť potom štáty zakomponovať do národných právnych poriadkov o ďalšie dva roky. Tá smernica má iný účel. Má sa týkať výlučne len prania špinavých peňazí. My máme absolútne voľné ruky si urobiť náš vlastný systém, ako chrániť verejné zdroje pred tým, aby plynuli do schránkových firiem spôsobom, že nevieme, komu vlastne plynú, a pritom sú tu vážne podozrenia, že plynú do zákulisia politických strán.
Preto za stranu MOST – HÍD chcem povedať, že nebudeme predkladať vlastný návrh zákona. V pléne sú predložené ďalšie návrhy zákona. Nie, nebudeme ich predkladať, pretože dnes si myslím, že ten problém nie je v tom, že by tu nebolo dosť nápadov alebo dosť riešení, ako schváliť dobrý a účinný zákon, ktorý zabráni tomu, aby verejné zdroje tiekli do schránkových firiem. Ten problém je jednoducho nedostatok vôle zo strany vlády a poslancov strany SMER takýto návrh schváliť a tu naozaj pomôže len tlak a verejný tlak a ja tu musím pripomenúť, o 9 či 10 mesiacov sú voľby a keď to nebude schválené teraz, tak to bude schválené o 10 mesiacov, ale naším spoločným záujmom by malo byť vytvoriť taký verejný tlak, aby ten zákon v účinnej podobe platil čím skôr.
A po druhé, chcem za stranu MOST – HÍD povedať, že strana MOST – HÍD nepodporí taký návrh zákona, ktorý nebude odkrývať toho, kto za schránkovými, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa, ktorý nebude riešiť narábanie s verejnými zdrojmi všetkými, to znamená nielen pri verejnom obstarávaní, ale aj v zdravotnom poistení, pri privatizácii, v eurofondoch, a môžem pokračovať, ktorý zabezpečí verejnú kontrolu a ktorý zabezpečí aj reálnu vymáhateľnosť pravidiel, ktoré budú prijaté.
Ďakujem veľmi pekne.
=====

Ďakujem, na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky.
Takže ďalším v rozprave je pán poslanec Kadúc, nech sa páči. Pán poslanec nie je v sále, takže stráca poradie.
Tak, nech sa páči, pán poslanec Hlina, môžte vystúpiť ako ďalší. Po ňom vystúpi pán poslanec Kaník.
=====