51. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky a dovoľte mi k tomu len doplniť, že naozaj kohokoľvek, kto chce byť konzistentný a konzekventný a kto hlasoval v decembri za uznesenie, nemôže dnes hlasovať v prvom čítaní za tento návrh zákona, musí hlasovať za jeho vrátenie a uvidíme, ako sa tých 115 poslancov zachová.
Jediný argument, ktorý zaznel opačne, je argument pána ministra súvisiaci so smernicou, ktorý je však tak zjavne nepravdivý, že ho nemôže nikto brať vážne a z toho dôvodu, že ak by ho myslel úprimne, tak by tu ten zákon dneska vôbec nepredkladal, lebo ten zákon sa rovnako vzťahuje pri verejnom obstarávaní k možnostiam tejto smernice ako pri tých ostatných veciach. To znamená, že ak to myslíte vážne, pán minister, tak stiahnite ten návrh a čakajte. Len v skutočnosti sa hľadala zámienka a výhovorka, aby sa tá zmena neuskutočnila.
Zároveň dovoľte mi súhlasiť s kolegom Hlinom v tom, že zneužívanie verejnej moci na osobný prospech, prospech blízkych, existuje všade na svete aj už v spomínanom Dánsku, ale že tá miera, akú dnes zažívame u nás – nielen z hľadiska kvantitatívneho množstva zdrojov, ale aj z takej miery drzosti a bezostyšnosti a pohŕdania občanmi –, je naozaj historicky, chcel som povedať, že bezprecedentná, ale pamätám si ešte obdobie tretej Mečiarovej vlády, aj to malo také svoje schránky, volalo sa to Prezídium FNM, na ktoré vláda presunula rozhodnutia o privatizácii, aby tiež vlastne si od toho umyla ruky a potom sa tam diali hrozné veci a nakoniec Ústavný súd konštatoval, že to bolo protiústavné. A s výnimkou tohto, tento typ naozaj bezostyšnosti a pohŕdania verejnou mienkou si myslím, že sme odvtedy nezažili a ak sú hokejové udalosti slabým indikátorom, tak sa to jeho iniciátorom nevyplatí.
=====

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som len zareagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli dnes pri prvom čítaní v rozprave.
Ja v podstate musím poukázať na to, že tuná boli nekonzistentné vystúpenia, pretože na jednej strane tu niekto tvrdí, že tu nie sú riešené vôbec systémovo veci v návrhu zákona týkajúce sa toho, že či sa vôbec dá vymáhať niečo, čo je predmetom čestného prehlásenia. Na druhej strane pán poslanec Beblavý v podstate spomínal, že je to veľký posun vpred v tejto téme, pretože vymožiteľnosť tam je a je tam zabezpečená naozaj, treba si ten zákon ale poriadne pozrieť. A samozrejme, ďalšia vec je tá, že tak pán poslanec ma vyzval, aby som stiahol ten návrh, ale tak popierate vlastne to, čo ste povedali predtým, že ten návrh je posun vpred, tak sa ujednoťte sám so sebou, že čo ste tým mysleli. Ja si z toho neviem teda vybrať nič, no.
Rozumiem ale aj tomu, samozrejme, ten štvrtý bod, ktorý ste spomínali, že vám v tých vašich štyroch bodoch, áno, uniká, a to je ten bod, ktorý sa týka pokrytia všetkých verejných financií, ktoré by mali byť pokryté v rámci návrhu zákona v zmysle uznesenia parlamentu z decembra. Ja súhlasím s vami, že ten návrh, tak ako bol predložený, nepokrýva všetko, ale na druhej strane ja som to povedal, zopakujem to, že smernica, ktorá sa chystá, pokrýva tieto veci a ja si myslím, že nie je ani rozumné, ani ekonomické a ani správne, aby sme teraz pripravili niečo, čo potom budeme meniť za chvíľočku, pretože smernica to bude ináč ustanovovať, čo, myslím si, je dosť neefektívnym mrhaním času, peňazí daňových poplatníkov.
Nemôže nikto poprieť, že snaha vlády v tom, aby upravila verejné obstarávanie týmto spôsobom, ako to uznesenie v podstate hovorilo, že to bolo naplnené. To si myslím, že je úplne jasné. A budem rád potom, keď sa budeme aj vecne, lebo zatiaľ to boli len politické reči, ale ja by som bol rád potom, keby vecne niekto povedal, v čom vidí ten problém, rád si to vypočujem a budeme o tom môcť aj debatovať, ak teda budete mať chuť. Ale dnes teda tá chuť nebola, až na pána poslanca Beblavého, samozrejme.
Ja si ešte považujem za povinnosť odpovedať pánovi poslancovi Zajacovi, ktorý sa ma pýtal na článok I bod 1, že teda o čo vlastne ide. Naozaj tu nejde o plnenie uznesenia, ale ide tu o zapracovanie v rámci novelizácie zákona Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, v článku 10 totižto tento druh služieb sa vyníma úplne z verejného obstarávania, čiže len robíme transpozíciu smernice, nič iné, nič viac, nič menej. Čiže toľko na objasnenie.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.
=====

Ďakujem, pani predsedajúca. Veľmi stručne využijem svoje právo spravodajcu zhodnotiť rozpravu, v ktorej vystúpili štyria páni poslanci, alebo teda traja páni poslanci a jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Žitňanská.
Pán poslanec Zajac, ktorý bol prvý, tu plamenne rečnil, ale chcem vám dať len, ctené plénum, do pozornosti, že nikto z vystupujúcich v rozprave, ktorí tu teda najmä ústami pána poslanca Zajaca sypali obvinenia, oheň a síru, nevyužil ustanovenie § 73 ods. 3 a nedal návrh na vrátenie návrhu zákona na dopracovanie alebo na nepokračovanie v rokovaní, alebo na to, aby sme ho neprerokovali v druhom čítaní. Takže vážení vystupujúci v rozprave, tak myslím si, že ste na toto zabudli, ale vďaka, budem mať o to menej práce.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvykne sa hovoriť, že nakoniec to najlepšie, dúfam, že sa mi to podarí naplniť pre tento váš deň.
Na podnet Výboru pre deti a mládež a Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny, rodovú rovnosť prevzalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky úlohu v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí pripraviť návrh inštitucionálneho zabezpečenia špecializovanej verejnej ochrany práv detí a osôb so zdravotným postihnutím.
Základným rámcom pre prípravu návrhu zákona sú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a ich opčných protokolov. Konkrétnym východiskom je rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv, známa ako Parížske princípy, a všeobecný komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa č. 2 k úlohe nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva v podpore a ochrane práva dieťaťa.
Predkladaným návrhom nie sú riešené len medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, prvoradým cieľom je prostredníctvom nezávislej, a najmä špecializovanej inštitúcie so zodpovedajúcimi kompetenciami zlepšiť verejnú ochranu osobitne zaručených práv detí a osobitne zaručených práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku. Podstatou činnosti komisárov na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv je špecializovaná verejná ochrana práv. Špecializácia spočíva najmä v tom, že komisár pre deti sa bude zaoberať výlučne právami detí a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím výlučne právami tejto skupiny.
Navrhované riešenie teda ponecháva rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravuje kompetencie komisárov v týchto konkrétnych špecifických oblastiach. Návrh právnej úpravy utvára podmienky pre nezávislé pôsobenie komisárov, napr. oddelený výkon oprávnený od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, spôsob financovania a podobne. Riešená je otázka akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe kandidáta na komisára ešte pred samotnou voľbou v Národnej rade. Navrhuje sa tiež, aby bola komisárom priznaná kompetencia podávania oznámenia na príslušné výbory Organizácie Spojených národov v mene dieťaťa, prípadne skupiny detí podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa, o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím zas podľa Opčného protokolu o Dohovore a právach osôb so zdravotným postihnutím.
Vzhľadom na blížiaci sa koniec tohto funkčného volebného obdobia parlamentu a konkrétnej úpravy voľby komisárov v Národnej rade Slovenskej republiky sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. septembra 2015, aby sa do konca roka mohla ešte eventuálne vykonať aj samotná voľba.
Ďakujem pekne, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pán minister, dovoľte, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru v súlade s § 73 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon je pod tlačou 1499.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, respektíve 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii.
Cieľom materiálu je poskytnúť prehľad najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde Európskej únie v roku 2014 v kontexte dlhodobých aj aktuálnych strategických politík. Správa zároveň definuje naše priority v rámci Pracovného programu Európskej komisie na rok 2015. Je to dôležité aj v súvislosti s prípravou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhom polroku 2016.
Chcem hneď na úvod zdôrazniť, že táto správa nie je o čerpaní eurofondov, čiže pre prípadných diskutujúcich, ktorí sa chcú viazať k tejto téme, chcem zdôrazniť, že Úrad vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré zodpovedajú za problematiku eurofondov, zverejňujú na svojich stránkach mesačné prehľady o implementácii a čerpaní fondov a zároveň dvakrát ročne k júnu a k decembru predkladajú Správu o implementácii a čerpaní fondov za príslušný polrok. Je dôležité, aby sme v domácich spoločenských a politických diskusiách nezužovali európsku agendu len na čerpanie eurofondov, s ktorými moje ministerstvo nemá nič do činenia.
Vo svojej štruktúre správa korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie a poskytuje informáciu najdôležitejších prijatých a plánovaných opatreniach podľa sektorálnych politík. Materiál tiež mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2014 s členením podľa jednotlivých inštitúcií EÚ.
V priebehu roka 2014 Slovenská republika vo vzťahu k Európskej únii naďalej napĺňala ambíciu byť aktívnym a konštruktívnym partnerom na rokovaniach Európskej únie. V máji 2014 si Slovenská republika pripomenula 10. výročie vstupu do Európskej únie, konali sa voľby do Európskeho parlamentu a následne bola sformulovaná nová Európska komisia, ktorá začala vykonávať svoj mandát od 1. novembra 2014. V súčasnosti sa Európska únia nachádza na začiatku nového politického cyklu.
Minuloročné májové voľby naštartovali proces obnovy jej inštitúcií. Na nových európskych lídrov čakajú náročné výzvy. Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predstavil niekoľko zmien, ktorými chce zefektívniť jej činnosť. Jedno z nich je vytvorenie tzv. projektových tímov komisárov, ktorí koordinujú svoje aktivity v prierezových oblastiach tak, aby bolo možné dosiahnuť synergický efekt a lepšie výsledky.
Veľmi pozitívne hodnotíme, že Maroš Šefčovič opätovne obsadil post podpredsedu Európskej komisie a je zodpovedný za, pre Slovenskú republiku, strategický projekt energetickej únie.
Pracovný program novej Európskej komisie zverejnený v decembri 2014 je triezvy a realistický, prináša menší počet nových iniciatív, ako tomu bolo zvykom v minulosti. Taktiež sa snaží objektívne zhodnotiť stav už predložených návrhov a stanoviť nasledovné kroky Európskej komisie. S indikovanými prioritami a celkovým zámerom v jednotlivých oblastiach sa Slovensko stotožňuje a víta väčšinu z iniciatív Európskej komisie.
Európska únia sa po období krízového manažmentu, kedy diskusia na bruselskej pôde dominovala najmä téma stabilizácie eura a finančného sektora, dostala do fázy pokrízovej stabilizácie. Podarilo sa definovať a nastaviť nové mechanizmy v makrofinančnej oblasti, ako napríklad Európsky mechanizmus pre stabilitu, Fiškálna dohoda. Pokročila diskusia o pilieroch posilnenej hospodárskej a menovej únie.
Pretrvávajúcim problémom v Európskej únii je nízke tempo hospodárskeho rastu, vysoká nezamestnanosť, osobitne mladých ľudí. Principiálnou otázkou aktuálnych diskusií tak zostáva hľadanie optimálneho tempa fiškálnej konsolidácie. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou bojovať proti vysokej nezamestnanosti prostredníctvom investícií do oblastí podporujúcich hospodársky rast a nutnosťou zabezpečiť udržateľnosť verejných financií.
Slovensko sa v uplynulom roku držalo dohodnutých princípov rozpočtovej zodpovednosti a vďaka úspešnému konsolidačnému úsiliu bola voči nám ukončená procedúra nadmerného deficitu. Ako úspech vnímame hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2015, kedy sme boli zaradení do úzkej skupiny piatich členských štátov, ktorých rozpočty sú plne v súlade s Paktom stability a rastu. Je to v línii s našimi dlhodobými pozíciami, podľa ktorých zodpovednosť a rešpektovanie spoločných pravidiel musí byť podmienkou pre akty solidarity. V zmysle týchto pravidiel formulujeme aj naše pozície k záchrannému programu voči Grécku. Slovensko sa stalo členom Európskej únie a eurozóny po veľmi ťažkých reformách s hlbokým sociálnym dopadom. Na plnenie kritérií sme nedostali žiadnu zľavu. Museli sme sa tiež sami vyrovnať s veľmi ťažkou situáciou v bankovom sektore, ale naše záväzky sme splnili.
V kontexte rastúcej kritiky smerom k Európskej únii a pretrvávajúcemu problému jej vzďaľovania sa od občanov musí byť hlavnou ambíciou Európskej komisie venovať sa veľkým témam, kde má angažovanosť na úrovni EÚ predpoklad priniesť skutočnú pridanú hodnotu. Súhlasím s tézou, že na úrovni Európskej únie môžeme prijímať menej legislatívy, sústrediť sa však musíme na jej kvalitu a dôslednú implementáciu.
Pohľad na agendu zasadnutí Európskej rady ponúka jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa aktuálnych priorít Európskej únie. Podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti, upevňovanie hospodárskej a menovej únie, energetika a klíma, jednotný digitálny trh, Ukrajina, Východné partnerstvo, migrácia, boj proti terorizmu a spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie sú témy, ktoré dominovali na zasadnutiach Európskej únie a ktorým sa budeme venovať aj v najbližšom období.
V najbližšej dobe bude jednou z hlavných priorít realizácia investičného plánu v objeme 315 mld. eur, ktorý má pomôcť naštartovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Medzi ďalšie kľúčové priority patrí budovanie energetickej únie, rozvoj digitálnej ekonomiky a úspešné zavŕšenie rokovaní o transatlantickej dohode o obchodnom a investičnom partnerstve. Digitálna agenda je jednou z relatívne nových oblastí EÚ, ktorá, ak bude správne nastavená, môže výrazne prispieť aj k rastu zamestnanosti v členských štátoch.
V oblasti energetickej bezpečnosti bude pre Slovensko dôležité zaistiť dodávky energetických surovín, pokračovať v podpore diverzifikácie trás a zdrojov, budovať cezhraničnú energetickú infraštruktúru a zachovať princíp samostatného rozhodovania pri výbere zdrojov elektrickej energie. Výsledkom našich spoločných snáh pri realizácii načrtnutých opatrení musí byť priaznivý ekonomický vývoj s pozitívnym dopadom na úroveň kvality života našich občanov.
Aktuálne prognózy ekonomického rastu v Európskej únii, osobitne vo vzťahu k Slovenskej republike, sú pozitívne a pozitívne boli zhodnotené aj opatrenia vlády Slovenskej republiky v ekonomickej oblasti v správe OECD v novembri 2014. Na druhej strane vidíme pretrvávajúci trend vysokej nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi, čo predstavuje pre nás všetkých naďalej obrovskú výzvu.
Pri väčšine nových iniciatív Európskej komisie možno očakávať určitý presah na slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhej polovici roka 2016, a to buď v podobe rokovaní na pôde Rady, alebo vo fáze tzv. trialógov s Európskym parlamentom. Pri prehodnocovaní existujúcich iniciatív bude potrebné monitorovať výsledky procesu v priebehu roka 2015. V prípade predĺženia revidovaných návrhov je možné očakávať, že sa s nimi budeme v určitej podobe zaoberať práve počas slovenského predsedníctva.
Príprava a výkon slovenského predsedníctva spadajú časovo do dvoch legislatívnych období. Ide o situáciu, ktorá prináša isté špecifiká, ale nie je ojedinelá ani neriešiteľná. Aj z tohto dôvodu vnímame vecný dialóg naprieč politickým spektrom na poslaneckej úrovni a na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ako kľúčovú súčasť príprav na naše predsedníctvo.
Chcel by som zdôrazniť, že si plne uvedomujeme dôležitosť informovanosti a zapojenia Národnej rady Slovenskej republiky. Naša spoločná príprava na prvé slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie začala v máji 2013 podpisom politickej deklarácie predstaviteľov slovenských parlamentných politických strán, ktorým sa parlamentné strany prihlásili k zodpovednému prístupu a nepolitizovaniu tejto témy. Predstaviteľov politických strán prizývame do Národného konventu o Európskej únii, aby sa mali možnosť vyjadriť k otázke obsahových priorít a programu nášho predsedníctva. Významné materiály k príprave predsedníctva, predložené na rokovanie vlády Slovenskej republiky, sme osobitne zasielali na vyjadrenie aj politickým stranám. Okrem toho sú predsednícke materiály vždy po schválení vo vláde Slovenskej republiky voľne prístupné na jednom mieste aj na webe ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Okrem uvedených krokov rozvíjame aj priamy politický dialóg s lídrami politických strán. Z mojej iniciatívy sa opätovne pred letom 2015 uskutoční ďalšie stretnutie s predsedami parlamentných politických strán, v ktorom by som rád nadviazal na januárovú schôdzku na pôde rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Pokiaľ ide o samotné zapojenie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky do všetkých významných aspektov príprav, len pripomínam, že je zabezpečená priamou účasťou zástupcu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na zasadnutiach poradného orgánu vlády Slovenskej republiky zriadeného pre tento účel. Ide o Medzirezortnú koordinačnú radu vedenú štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti a jej podriadené tematické medzirezortné pracovné skupiny. Parlamentná dimenzia vrátane zapájania Národnej rady Slovenskej republiky do komunikácie s Európskym parlamentom bude pre úspech slovenského predsedníctva jedným z kľúčových prvkov.
Chcel by som týmto vyzvať poslancov k aktívnemu prístupu pri rokovaniach nielen o našom predsedníctve v Rade Európskej únie, ale o všetkých dôležitých otázkach s európskym rozmerom.
Dovoľujem si zároveň požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala predloženú správu na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu o prerokovaní tlače 1467.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. marca 2015 č. 1480 pridelil tlač 1467 na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza výboru pre európske záležitosti bola zvolaná na 23. apríla 2015. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 164 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pekne ďakujem. Som z klubu KDH, ale neni som poverený z klubu KDH, aby som hovoril v mene ich, čiže som až v tom druhom bloku.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Áno, ja som nepovedala, že vystupujete za klub. Som povedala, že ste z klubu. Zatiaľ ste v klube. Nech sa páči.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Áno, dobre. Bol som v zahraničnom výbore, už som neni. A teda v európskom som náhradník, ale táto téma ma, samozrejme, zaujíma. Dovoľte teda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ktorí prišli na túto dosť dôležitú tému, vás privítať, a teda dovoľte, aby ste si vypočuli pár mojich poznámok k tomuto.
Zahraničná politika na Slovensku sa mi zdá byť najmenej kontroverznou témou vzhľadom na koalíciu a opozíciu, a to je pozitívne. To iste je zásluha aj ministerstva, aj samého ministra. Čiže určite budem za túto správu v takej forme, ako je.
A len pripomínam, že vlastne keď chceme tu v pléne niekedy nejaké malé uznesenie prijať, alebo vo výbore, alebo chceme do plánu dostať nejakú debatu na zahraničné témy, tak vlastne nie je to možné a náš parlament možno za tie tri a štvrť roka jedno-dve maličké uznesenia prijal, dneska prijmeme o konci vojny, čo je dobré. Ale proste iné parlamenty sveta, ja som bol často aj v americkom, naozaj každý výbor si pokladá za česť uverejniť uznesenie, rozhodnutie troj-, dvojriadkové, že toto je ich stanovisko. Ak aj ich výbor sa tým prezentuje, že niečo také robí, aj parlament sa s tým prezentuje, Kongres. Čiže my sme toto vlastne v tomto období prakticky nevyužili.
No teraz pár poznámok, teda takých konštruktívnych, snáď aj trocha kritických k správe, pán minister.
Tam sa hneď na prvej strane, tam ma troška, by som povedal po nitriansky, naštengrovalo, hovorí o procese postkrízovej stabilizácie EÚ. Tak mne sa nezdá, že už môžme hovoriť o tejto situácii, ktorú máme, že je postkrízová. Kvantitatívne uvoľňovanie, tlačenie peňazí 60 mld. mesačne, ktoré sa dávajú do členských štátov tlačením, tak ako voľakedy v USA, teda stále v USA, kde sme to ovšem kritizovali, samozrejme, rieši nejakú situáciu dočasne, znižuje úroky pre kredity atď. Čiže možno dočasne stabilizuje situáciu, ale skôr-neskôr iba odsúva pár metrov od priepasti, ku ktorej sa znova priblížime. Čiže to, že máme lacné úvery, zníženie úrokov, je málo na to, a že sa to troška ukľudnilo, zaujímavé, naši ministri sú s tým spokojní a hurá, hurá. Takáto metóda triviálna, tá nám mohla už raz napadnúť veľmi dávno, ešte možno aj keď sme korunu mali. Prestalo sa hovoriť o zdanení finančných transakcií, obchody s derivátmi sa nijako neobmedzili ani vlastne nejako nekontrolujú, proste beží to naďalej stále tak, že sa dá za prakticky len pri sedení pri počítači zarobiť "hezky penízky" s tým, že žiadna práca, len špekulácia. Ale to je prvý bod, no.
V správe sa mi zdá, že je veľa dané na ekonomiku a na veci, ktoré teda, iste, z ktorých štát žije, chlebové témy, ale proste nás zaujíma aj napríklad postoje k militantnému islamu, prenasledovanie kresťanov a iných náboženstiev v mnohých krajinách. Ale aj veci ako hodnotové: kultúra, vzdelanie, rodina, možno sociálne veci, troška sa tam dotkne niečo Európa, ale viac nie. Viem, že sú to teda kompetencie naše slovenské, ale predsa z Európy práve opačne tlačia na nás tendencie, ktorým sa, chvalabohu, my nateraz bránime. Včera tu bol zákon o rodine, dnes bude tiež niečo na túto tému, čo je pozitívne. Hodnotím to pozitívne. Včera sme napríklad mali iste zásluhou pána predsedu európskeho výboru na návšteve hodinu iránskeho veľvyslanca. Bolo to veľmi zaujímavé. Je to celkom ináč, ako je to v médiách, a myslím, že dozvedeli sme sa veľa zaujímavých vecí, ale obávam sa, že nepreniknú ďalej, pretože médiá si hovoria svoje a proste skutočnosť je tam určite iná. Som presvedčený o tom.
Takisto aj včera bola debata, a to vyčítam aj troška správe, že dohodu o voľnom obchode EÚ. Európska únia a Amerika je relatívne ticho, je to také dosť tajomné. Donedávna to bolo aj uzavreté, teraz sa to už pomaly otvára. Ale veľmi je to kritizované zo všetkých strán. A že teda keď nám to polepšilo export automobilov, tak to by sme mohli aj bez tejto dohody mať. Čiže včera sa o tom tam veľa debatilo. Dokonca sme sa dohodli, že sa tam pozve pán štátny tajomník alebo vedenie ministerstva na extra seminár dvojhodinový, nech nám vysvetlia, čo sa tam deje. To, že Európska únia o tom neinformuje a že Amerika vymyslela nejaký roaming svojich ambasád, kde je možnosť sa chodiť debatovať na tému TTIP, tak sa mi zdá také veľmi zvláštne, aby som išiel na americkú ambasádu atď., nechal sa prefilcovať atď. To som potom tam včera troška lepšie povedal.
Ja si myslím, že tam je mnoho tém, ktoré nás pália, geneticky modifikované potraviny atď. Práve zato, že o tom málo vieme, veľa chýrov o tom ide, aj noviny o tom píšu a skutočne nielen my, ale všetky krajiny Európy, mnohé krajiny Európy proti tomu proste protestujú. Tam bolo niečo napísané, že do konca marca ministerstvo zahraničia má do vlády dať o tomto informáciu. Tak už teda bude teraz máj, ale možnože tá správa bola daná. Bola by zaujímavá pre zahraničný a európsky výbor.
Ďalej je tam téma eurofondy, ale to ste povedali, že to sa netýka tohto, ale správa o stave pripravenosti Slovenska na predsedníctvo, tak k nej by sme sa mali už podstatne viac vrátiť. Boli návrhy to aj dať do pléna, neprešlo to. Vôbec, aké témy si vlastne Slovensko vyberie s pomocou EÚ na tento polrok, je dôležité. Je zaujímavé, aby to neboli len témy, v ktorých sme my slabí, ale aby to bola aspoň jedna z nich, ktorá naozaj, sme aj my v tom silní.
S tým trocha súvisí teda aj to čerpanie eurofondov, ale o tom vy píšete, že vlastne my, takmer 80 % verejných financií na Slovensku je financovanie z rozpočtu Európskej únie z časti súdržnosti a rozvoja vidieka. Čiže keď 80 % verejných financií k nám tečie z Európy, tak to je veľmi vážna vec. Na druhej strane vieme to, že mnohé sa z tých peňazí strácajú v piesku, a teda vieme ako, asi ako majstri sveta, ako sa z verejných financií dajú urobiť súkromné. Na to sú tu celé firmy, ktoré toto robia, je to, dá sa povedať, národným športom u nás, bohužiaľ. S tým súvisia, samozrejme, daňové otázky, boj proti daňovým únikom, podvodom, platenie DPH, hoci sa neplatia faktúry, no a, samozrejme, daňové raje, schránkové firmy bez známych majiteľov atď. To je téma veľmi vážna a je to teda téma doslova kľúčová, keď tu každú korunu otáčame, či jak sa to volá, euro a utekajú nám odtiaľto veľké peniaze, nevieme komu a nevieme v podstate ani kde. Toto je téma kľúčová. Ja si myslím, že Váhostav, a nielen Váhostav, ale takýchto prípadov je tu veľa.
Ja som vás, pán minister, upozornil asi pred tromi mesiacmi, potom pred dvomi, potom pred mesiacom na tému tej firmy OHL CZ, ktorá mala mať dneska súd, ale sa to posunulo, dohodli sa nejako. Na ten súd by som určite išiel. Kde sa vlastne hovorí o tom, že tá firma prevzala 2,8 mil. za nejaký europrojekt na niečo, ale potom tak to išlo dole, dala to jednej firme, druhej. Tú jednu vlastne nechali skrachovať a to je bežná metóda pri čerpaní eurofondov aj pri verejnom obstarávaní, že jedna skrachuje a tá už ďalej peniaze nedá a tomu poslednému, ktorý to všetko urobil, sa nedostane nič.
Firma Inštalatér, ja som toto už tu hovoril päťkrát, nedostala ani korunu ani po troch rokoch, a teda to by vám vôbec nepatrilo, keby som nezistil, že tá firma OHL napriek tomu, že je dlžná 136-tisíc eur, dostala, má krásnu zákazku u vás na ministerstve, kde stavia budovu pre európske predsedníctvo, kde aj to viem, že je v sklze. A nedávno pán Stromček povedal aj v diskusii s pánom Zajacom, že tá firma OHL robí aj nejaké iné veci, nejaké autobahny alebo niečo také. Čiže naraz má veľa peňazí, ale nevie chudákovi zaplatiť a to sa mi zdá, že naozaj je tiež tu národným športom.
A ja som o tom veľmi podrobne hovoril pánovi premiérovi, pánovi Vážnemu. To boli interpelácie písomné. Hovoril som pani Táborskej na tú tému, pánu Kaliňákovi takisto a všetci sa tvária, že všecko je v poriadku, a neni v poriadku teda. To by bolo vidieť na Váhostave. Ale to je takýto istý prípad.
Čiže ja si myslím, že by sme sa tejto téme mali viac venovať. Ale som očakával od týchto pánov, že aspoň jeden chytí telefón a povie tam tomu riaditeľovi OHL, ktorý je mimochodom Španiel, neviem prečo, že teda zaplať tých 136-tisíc, keď od nás dostávaš 5,7 mil. za rok. Konkrétne napríklad to ministerstvo zahraničných vecí. Ale iná téma, ktorú som si znova dovolil spomenúť a prvýkrát v spojitosti s ministerstvom zahraničia.
No, nechcem do presadzovania istanbulského projektu, dohovoru hovoriť nič ešte, násilie a žena atď. Rada Európy spravila komisiu teraz nejakú k tomu. Tam sa, myslím, o tom vôbec nehovorí. Ja tiež si myslím, že je to kontroverzné, ale teda téma sem skôr-neskôr príde, a teda viem, že v Európe sa na tú tému už všeličo robí.
No tak, vážení, som dosť blízko konca. Oceňujem to, že u nás je stále dosť vysoká podpora EÚ, myslím, 41 %, to tam píšete, priemerná v Európe je 43 %. Ten rozpor, že na voľby príde 13 %, ten mi ešte nikto poriadne nevysvetlil, tak je tam mnoho dôvodov, málo sa o nich hovorí, ale je to veľký rozpor, že teda 13 % príde na voľby a Európe v podstate všetci veria, aj preto, že odtiaľ tečú peniaze napríklad, ale nielen preto.
V rámci V4 sa dosť dlho už hovorí o tej bojovej skupine. Tam sa sľubuje, že po roku 2016 by už mala byť, že 560 našich vojakov. To je dosť dôležité, ale, samozrejme, radšej by som bol, keby mala Európa takéto niečo svoje, Európa je dneska v obrane veľmi slabá, je absolútne závislá od NATO, to znamená od Ameriky, a to je vážna chyba, pretože (povedané so smiechom) tým pádom vlastne nemôžme, aj keby sme chceli, nič robiť.
Rozširovanie Európskej únie. Stále sa hovorilo, že už bude toto, to, západný Balkán bol našou prioritou, v správe je, že päť rokov sa nebude rozširovať. A už som počul aj iné témy, že desať rokov sa nebude, v médiách, tak tiež je zaujímavé, že jak sa k tomu momentálne Európska únia chová, alebo jak zmýšľa. Počuli ste iste ukrajinské tvrdenia, že do päť rokov sú tam a tak ďalej, ktoré sú, samozrejme, úplne neopodstatnené a aj v rozpore s tým, čo sa tu hovorí, a mnohé iné krajiny sú omnoho pripravenejšie a teraz sa im dáva päťročný čas.
Vývoz do Európy je zaujímavý, 83,9 %, zvýšilo sa to o 3,4 % z minulajška, len zaujímavé bolo, koľko je tam áut, lebo autá sú výborná vec a Slovensko naozaj po strate zbrojného priemyslu, čo bolo veľmi dobré, sa etablovalo na automobilový, len je to tá jediná komodita, kedy 60 % nášho rozpočtu tak je, samozrejme, rizikové, ale to teraz nesúvisí s koalíciou, s opozíciou, to súvisí s budúcnosťou.
Zaujímavé tvrdenie tam je, to som prvý raz počul, že Súdny dvor EÚ v decembri 2014 konštatoval, že Dohoda o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv je nezlučiteľná s právom EÚ. To je veľmi zvláštne, tak to by chcelo nejaké vysvetlenie, čo je za tým, lebo každý si môže niečo iné, či to nesúvisí trocha aj s našou stratégiou pre ľudské práva. To by som veľmi vás prosil, keby ste povedali, že jak to môže Európsky súdny dvor urobiť, keď je tam Európsky dohovor o ľudských právach.
Jedna dosť vážna téma je, ale to som aj mal dneska otázku, aj keď na ňu nedôjde, je tuším na 16. mieste, ale dal som to aj pánovi ministrovi Kaliňákovi a aj na začiatku schôdze som sa pokúsil to ako bod programu dať, pán predseda parlamentu sľúbil, že vám zavolá na túto tému, no, imigranti. Je na strane 18 taký krátky, mám to tuná, nechcem to už čítať, veľmi krátky, samozrejme, neaktuálny text už, ktorý sa týka imigrantov, ktorý vôbec nezohľadňuje to, čo sa dneska v Európe na juhu Talianska deje teda, a delí sa to tam na legálnych a nelegálnych imigrantov. No tak tí, čo tam prichádzajú, určite sú všetci nelegálni, no. Je rozpor ten, že teraz, budeme mať zajtra, ja som myslel, že, alebo kedy, štrnásteho, pardon, bude úprava európskych noriem azylu pre nás. Tak u nás o azyle sa veľa nehovorí. Už bolo aj odmietnutie tých kvót pánom ministrom vnútra. Treba o tom diskutovať, no. Je určitá aj solidarita, a masívny prílev imigrantov pokračuje. Slovensko dostalo, teda európske krajiny dostali kvóty. To by ma tiež, pán minister, zaujímalo.
Pán minister, jedným uchom, keby ste očúvali, buďte taký láskavý. Pani poslankyňa, len túto tému chcem, a pán minister nebude očúvať. Prepáčte mi, hlboko sa ospravedlňujem. Tentokrát to nevyrušuje mňa, ale dal som takú otázku, aj som chcel o tom tu debatovať, že proste imigrácia, ktorá sem prichádza, európsky samit hovoril o nejakých kvótach, aj niečo odsúhlasil, viem, že také niečo je, nič sa o tom nehovorilo, tak sa pýtam, že čo Slovensko na to, hoc som za to, aby aj my sme nejakú solidaritu s ľuďmi, ale nie s tými, čo hádžu niekoho do mora, pretože je iného náboženstva, ani nie s tými, ktorí chcú ekonomickú imigráciu, pretože sa chcú hneď mať lepšie a tak ďalej atď., ale tí, ktorí sú prenasledovaní. Takých je tam veľa, utekajú z tých oblastí.
A včera som počul veľmi kacírsku myšlienku, ktorú si dovolím povedať tuná, neviem, či ma budete mať za to radi, ale že všetko to vlastne uteká momentálne z Líbye a je to doslova masové, a teda tí, ktorí zapríčinili to, že v Líbyi je takýto chaos a bezvládie, dá sa povedať, tí, ktorí to destabilizovali, tí by mali tých imigrantov teraz dostávať. Čiže mali by sme ich posielať za more niekde veľmi ďaleko, vieme všetci, do ktorej krajiny, pretože tam to začalo. Kaddáfí bol zlý, ale jeho pádom, proste náhlym a neprípravou toho celého, je teraz situácia omnoho horšia.
Je tá myšlienka zaujímavá, že bol schválený pracovný druhý plán Európskej únie pre šport na roky 2014 - 2020, to o tom máločo vieme, čo to znamená pre nás, je to zaujímavé, šport je u nás podvyživený, samozrejme, nie ten vrcholový, skôr teda tá masová telesná výchova alebo mládež, alebo talenty, alebo neviem čo. Čiže to by ma tiež trochu zaujímalo, že čo vlastne za tým je.
Počet našich pracovníkov v európskych týchto inštitúciách je 650. To sa mi zdá primerané.
A teda, pán minister, je čas rozprávať viac o európskom predsedníctve. Samozrejme, sú rôzne konventy a tam sa málokto dostane k slovu a tam je to skôr také pripravené, nejaká seriózna debata, už či na úrovni výborov, pléna. Čo vlastne pripravujeme, ako to bude, teraz nejaký konkurz ste urobili, je o to veľký záujem, mladí ľudia aby sa dostali aspoň na ten rok-dva do štruktúr ministerstva v súvislosti s európskym predsedníctvom, ste niečo hovorili, tak to bolo zaujímavé, aj keď toto je skôr téma na dvojstránku.
Takže ďakujem pekne. Budem za správu, a teda budem aj očakávať, pretože ten súd OHL o jedenástej sa nekoná, tak budem očakávať na odpovede pána ministra.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mikloško, no, tak ako geograficky možno máte pravdu, že väčšina tých člnov, bárok, zúfalých rybárskych lodí odchádza od líbyjského pobrežia. Pravda ale je, že na nich sedia zďaleka nielen Líbyjčania. Všeobecne známe je, že od strednej Afriky cez somálsky Africký roh, Eritreu, Sýriu tam sedia ľudia zo všetkých kútov sveta. Samozrejme, môžme zo všetkého na svete obviniť Spojené štáty, ktoré ste tak nenápadne, nemenujúc, naznačili, že ich tam treba posielať všetkých. No musím ja za seba povedať, že je po boji každý generálom, že v rámci podpory demokracie sa môže, aj sa stalo, dá sa povedať, to, že svet sa poučil, že arabský svet je iný svet. A ja sám osobne by som sa teraz v nijakom spore medzi vraždiacimi sa moslimami neangažoval. Je problém, že sa obviňuje kdekto zo smrti státisícov ľudí, ale zabúda sa, že drvivá väčšina z tých obetí sú obete bratovražedného boja frakcií moslimskej viery. A preto sa mi zdá scestné obviňovať kohokoľvek iného z toho, čo sa tam deje, pretože vraždia sa medzi sebou, podobne ako v iracko-iránskej vojne moslimovia.

Ďakujem pekne. Pán kolega, chcel by som nadviazať na tú časť, keď ste hovorili o výbore pre európske záležitosti relatívne pozitívne, čo som veľmi rád, pretože, a naozaj, je mojou ambíciou volať si medzi nás aj veľvyslancov krajín, o ktorých nedostávame celkom objektívne informácie zo slovenských médií alebo západných médií. Som rád, že medzi nami bol včera veľvyslanec Iránu a takto by som do budúcnosti chcel pozývať aj ďalšie krajiny, o ktorých nie sú tie najčistejšie informácie na Slovensku, či už je to Venezuela, Kuba, Čína, Rusko a podobne. Čiže budeme sa, samozrejme, zaoberať týmito krajinami a som rád, že s tým súhlasíte.
Ďalšia vec. Nadviazali ste aj na tú moju iniciatívu, keď sa snažím z výboru pre európske záležitosti urobiť trošku centrum kritickej diskusie o TTIP-e, o TTIP, o tej dohode medzi USA a Európskou úniou. Čiže budeme takisto aj v tomto pokračovať, naozaj by som hlavne chcel, aby sme sa zhodli na tom, že národní poslanci majú mať prístup k rokovaniam a k informáciám, a nielen na dva dni v týždni na tri hodinky na americkej ambasáde, aj to ešte zatiaľ nie je dohodnuté, či tam vôbec budú mať prístup národní poslanci a naozaj oveľa aktívnejšie. A toto by mohla byť aj jedna z priorít aj predsedníctva Slovenskej republiky v oblasti COSAC-u, v oblasti výborov pre európske záležitosti, budem o tom rokovať s holandským predsedom onedlho, ktorý má podobný názor, a Holanďania sú veľmi aktívni v tom, aby národné parlamenty mali právomoc pri TTIP-e. Čiže toto budeme určite ďalej rozvíjať.
A čo sa týka migrácie, obávam sa, že dlhodobé riešenie je jediné: pomôcť Afrike, prestať ju vykorisťovať zo strany korporácií pochádzajúcich zo Západu, prestať podporovať vojny, prestať podporovať vývoz zbraní, ktoré tam idú zo strany krajín G8. A keď toto všetko vyriešime a pomôžeme im aj z hľadiska chudoby, hladomorov a tak ďalej, tak potom vyriešime problém migrácie. Jediné zásadné riešenie je toto.
Ďakujem.