51. schôdza

To by bola asi polovička, pani poslankyňa, všetkých dokumentov, ktoré oni majú, ale nemyslím len Archív mesta Bratislavy, vôbec archívy k dispozícii, niekedy dokonca, teraz akurát som sa dozvedel, dnes, že aj niektoré iné historické archívne dokumenty, napríklad zo Spišskej Soboty, prešli do rúk cirkvi napríklad a už nemajú bádatelia k tomu prístup, lebo ich k tomu nechcú púšťať, čo je veľká škoda. Lebo potom pre koho tie historické hodnoty uchovávame, keď nie pre historikov, ktorí by mohli vlastne vydať svedectvo o vlastne našej histórii? Ale to je vedľajšie.
Ale čo je podstatnejšie, je, že ja som úmyselne nevstupoval do tohto zákona, pretože som ho nechal spracovať archivárom pre archivárov. No a ako to už na Slovensku býva zvykom, žiadna komunita nie je jednotná. A v podstate v pôvodnom návrhu, ktorý odchádzal z ministerstva na medzirezortné pripomienkové konanie, bolo toto, že tam aj Archív hlavného mesta Bratislava je. A len potom vlastne, po tom, ako si tam oni sadli, predebatovali, upravili zákon, ktorý ja som už predkladal vo vláde ako výsledok ich práce a povedal som, nebudem sa hrať ani na odborníka, ani nebudem teraz proste chrobák Truhlík, ktorý sa vyzná vo všetkom, ako ste si to vy pripravili, tak ja to proste predstavím. A tak to vlastne prišlo aj do parlamentu.
A ten pozmeňovák, ktorý poznáte, to je vlastne len navrátenie sa k pôvodnému textu, ktorý vlastne ministerstvo predstavilo.
Napriek tomu si myslím, a tu je odpoveď na vašu otázku, že je prioritou a tak by to malo byť, nielen preto, že sa to sluší a patrí v Európskej únii, čo je dôležitý argument, lebo je to trochu zahanbujúce, ale preto, že je to najvhodnejšie pre osud tých dokumentov do budúcnosti, aby to spravovalo hlavné mesto Bratislavy ako svoju perlu, ako svoju hrdosť, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva mesta Bratislavy.
A preto sme pripravení a nebudeme čakať na odpoveď Bratislavy, ale budeme aktívni, pretože nie ja, ale aj moji predchodcovia, minimálne štyria, neustále žiadali Bratislavu, aby na to reagovala. Ak teraz je tu nové vedenie mesta a viem, že sa už kontaktovala pani námestníčka primátora, tak budeme veľmi aktívne pôsobiť k tomu, aby sa to stalo a archív vlastne prešiel, ale teda vlastne jeho obsah. Pretože to, ako vyzerá škrupinka, je v podstate jedno, pre nás má byť podstatnejší ten obsah. Ten obsah sa vlastne odovzdá, oni naďalej budú robiť aj novú registratúru určite, lebo sú tam rôzne povinnosti aj nových subjektov, čiže to bude naozaj živý organizmus, nebude to len vlastne sklad archívnych dokumentov. A to by bolo najideálnejšie riešenie, preto som povedal, že ak teda nás neohrozuje tá smernica, ktorá má byť prijatá do konca roka, tak do septembra máme určite čas, aby to rokovanie prešlo a v septembri urobili také zmeny, ktoré by umožnili vlastne prechodu toho archívu pod mesto Bratislava.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán poslanec, ja si dovolím ešte zároveň aj upozorniť, že zároveň budem odpovedať, ak s tým bude súhlas, aj na otázku č. 68, ktoré majú identické znenie, poslancov Galka, Kiššovej a Jurzycu. Tak ak môžem (rečník sa obrátil na predsedajúceho), ak môžem pokračovať teda.
Čiže odhadované náklady na predmetný projekt sú vo výške približne 350-tisíc eur, pričom ministerstvo spravodlivosti vyvinie maximálne úsilie na to, aby bol uvedený projekt financovaný prioritne z fondov Európskej únie v programovacom období 2014 - 2020, pričom chcem upozorniť, že zároveň tieto prostriedky sme si uplatňovali, aj uplatňujeme, každoročne ako prioritný výdavkový titul v rámci štátneho rozpočtu. Ale aby nedošlo k omylu, tento projekt, to nie je jedna web stránka, pretože, samozrejme, také prostriedky by boli asi neadekvátne, ide o sprístupnenie registra diskvalifikovaných osôb iným inštitúciám a verejnosti a vyžaduje implementáciu kontrolných mechanizmov do súčasnosti fungujúceho registra, ktorý bude poskytovať službu iným systémom a tiež občanom v rámci prepojenia.
Projekt eJustice s názvom "Aplikačná architektúra a bezpečnostná infraštruktúra", ako aj projekt "Rozvoj elektronických služieb súdnictva", ktorý ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti implementuje s predpokladom ukončenia do konca tohto roka, vytvárajú tzv. integračnú platformu, a preto nebolo efektívne budovať tento register diskvalifikovaných osôb ako samostatný systém, čo by projekt zbytočne ešte predražilo, ale je potrebné využiť túto platformu, ktorá sa pripravuje, a prostredníctvom nej zabezpečiť integráciu registra diskvalifikovaných osôb na iné systémy až po ukončení tejto rozšírenej funkcionality.
Čiže nie je žiadnym záujmom, aby sme to neurobili, ide naozaj skutočne len o finančné prostriedky a my naozaj plánujeme toto potom rozšíriť. Ale chcem teda takým spôsobom, aby bolo možné potom verejne všeobecne tieto informácie dohľadať. Ale aj dnes podľa toho systému, ako ho máme nastavený v tom úspornom režime, keď to nazvem, tak tie informácie budú dostupné občanom, avšak len na požiadanie a za poplatok v Obchodnom registri. Čiže budú tieto informácie vydávané.
Napriek tomu si myslím, že účel registra diskvalifikácie bude naplnený vrchovato, pretože ak niekto bude vylúčený, nejaký podnikateľ alebo nejaká osoba, ktorá nebude môcť byť štatutárom ktorejkoľvek právnickej osoby, tak toto bude fungovať erga omnes automaticky aj bez toho, že to bude zverejnené, pretože ktokoľvek, kto by chcel uzatvoriť s niekým dohodu, že bude vykonávať štatutára, tak jednoducho Obchodný register zakáže, resp. nedovolí zapísať takúto osobu. Čiže tam tá ochrana je zabudovaná aj v dnešnom systéme a myslím si, že to rozšírenie na verejnú, by som povedal, verejné nahliadanie všeobecne, samozrejme, zvýrazní tú funkcionalitu, ale myslím si, že už aj v dnešnom nastavení bude dostatočne chrániť osoby, ktoré majú záujem na tom, aby neboli s takýmito osobami, aby neprichádzali do obchodného styku.
Toľko, pán poslanec, na vysvetlenie a, samozrejme, ak máte doplňujúcu otázku, rád odpoviem.

Ďakujem pekne, pán minister, ďakujem za zodpovedanie zásadnej otázky, teda finančného vyjadrenia. Považujem možno za veľmi rozumné využitie eurozdrojov na zvýšenie transparentnosti takejto veci, lebo by to mal byť, pochopiteľne, európsky záujem, ale hádam aj náš. A na rozdiel od nášho drobného sporu o tom, že či by sme zachraňovali 1 500 miest vo Váhostave na vaše triko za akúkoľvek sumu, s čím som nesúhlasil, tak to táto suma, pripusťme, ak sa využije a zvýši transparentnosť, lebo to je presne to, k čomu naša podtatranská krajina, by som povedal, by mala smerovať, lebo to teda veľmi nemáme, tak to bude dobré.
Chcem sa len spýtať, lebo ste uviedli to obdobie financovania, kedy sa domnievate pri všetkých problémoch, ktoré máte s financovaním chodu súdnictva, ako člen vlády, o ktoré peniaze musíte zrejme bojovať, kedy vidíte naplnenie tohto, o čom ste hovorili, v rámci štvorročného rozpätia.

Ďakujem. Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Tak ako som spomenul, uplatňujeme si každoročne túto sumu ako prioritný výdavkový titul, čo je, samozrejme, spätne dohľadateľné, čiže máte možnosť si to skontrolovať, ale zároveň je priechodnejšie zrejme využiť prostriedky z fondov Európskej únie. A ja som presvedčený, že je to vec, ktorá je hodná zreteľa, preto popri iných projektoch, ktoré chystáme v rámci efektívnej verejnej správy a efektívneho súdnictva, hlavne čo sa týka školení analytiky, tak, samozrejme, aj toto bude mať alebo má prioritu už teraz, čiže pripravujeme to.
A otázka je, že kedy to bude naplnené, to vám asi záväzne teraz v tejto chvíli neviem povedať, ale naozaj to patrí medzi priority nášho ministerstva.
Takže toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, tak ako som odpovedal na otázku pána poslanca Brocku 23. 4. 2015, predmetnou otázkou som sa zaoberal komplexne a zodpovedne. Boli mi predložené všetky podklady, na základe ktorých Slovenský pozemkový fond predmetné náhradné reštitúcie realizoval. Z týchto podkladov vyplýva, že SPF neurobil reštitúciu predmetnej plochy jednorazovo a účelovo. Zistil som, že táto plocha sa vydávala viac ako dvadsiatimi reštitučnými zmluvami, a to na plnenie reštitučného nároku zo susednej obce, čo je v plnom súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi i internými pokynmi upravujúcimi postup fondu pri vydávaní náhradných pozemkov.
Taktiež som zistil, že k všetkým reštitučným zmluvám bola doložená územnoplánovacia informácia obce Ivanka pri Dunaji, ktorou starostka tejto obce deklarovala, že tieto pozemky sú územným plánom obce určené na poľnohospodársku výrobu.
Taktiež som sa zaoberal procesným postupom predmetnej reštitúcie. Tu som tiež zistil, že všetky reštitučné zmluvy boli riadne zverejnené na internetovej stránke fondu po stanovenú dobu, neboli k nej vznesené námietky a následne boli prerokované v rade fondu, kde za ne hlasovali zástupcovia opozičných strán. Zastupovanie oprávnených osôb splnomocnenými zástupcami nie je v praxi SPF nič neobvyklé, so zastupovaním oprávnených osôb splnomocnenými zástupcami, ako sú rodinní príslušníci, advokát alebo tretia osoba, sa SPF stretáva v cirka štyridsiatich vybavovaných prípadoch. Preto je nedôvodná obava pána poslanca, že týmto postupom sa dáva nejaký návod pro futuro. Tento mechanizmus navrhli samotné oprávnené osoby, ale ako uvediem ďalej, zrejme je zneužívaný a navrhol som príslušné legislatívne zmeny.
Zákon v platnom znení umožňuje nárok oprávnenej osoby na náhradu previesť na tretiu osobu dokonca aj viacnásobne, ak je dohodnutý náhradný pozemok. Zmluva musí byť vyhotovená v písomnej forme a musí obsahovať overené podpisy účastníkov zmluvy. V predmetných zmluvách boli zákonné podmienky splnené, nakoľko zmluvy o postúpení práva na tretiu osobu mali písomnú formu, nadobudli platnosť a účinnosť až na základe prerokovania náhradného pozemku formou zápisnice. Táto zápisnica z prerokovania plnenia reštitučného nároku vo forme konkrétneho náhradného pozemku tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a zmluva obsahovala overené podpisy zmluvných strán. Za správnosť priebehu vkladového konania, t. j. posúdenia zmluvy o bezodplatnom prevode a ostatných priložených dokladov navyše, zodpovedá poverený pracovník odboru katastrálneho príslušného okresného úradu, ktorý posudzuje nielen zákonnosť uzatvorenej zmluvy, ale aj legitimitu splnomocnení, na základe ktorých sa vyšpecifikovala príslušná zmluvná strana.
Taktiež k vyššie uvedeným zisteniam som nadobudol dojem, že právna úprava poskytovania reštitúcií umožňuje rôzne špekulácie a zneužitia, a preto som uložil pripraviť návrh legislatívnych zmien tak, aby nebolo možné reštitučné nároky postupovať rôznym developerom a aby bola zakotvená zákonná povinnosť využívať reštitučnú pôdu po dobu, ktorú stanoví zákon, výlučne na účel, ktorý mal tento pozemok v dobe vydania.
Navyše podľa mojich informácií 5. 5. sa touto otázkou zaoberal i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorého ste členom, a predkladatelia informácie ma oboznámili s tým, že až na jedného člena výboru ostatní členovia akceptovali podané vysvetlenie, o čom svedčí i príslušné uznesenie výboru.
Ďakujem za pozornosť a skončil som.

Pán minister, ďakujem pekne za odpoveď. Áno, na výbore sme rokovali o tejto téme, boli doložené podklady k rozhodnutiu Slovenského pozemkového fondu, mali sme ich vlastne všetky k dispozícii, sme si ich mohli pozrieť tie, ktoré sme pýtali. Nikto z nás nespochybnil ani nárok na reštitúciu, ani inštitút zastupovania oprávnených osôb, či prevod nároku na náhradu na tretiu osobu, ani zverejnenie na stránkach SPF, to všetko sa udialo v zmysle s legislatívou.
Spochybnili sme ale časovanie podpisov, ktoré boli na dokumentoch uvedené skôr, ako bol dohodnutý a určený náhradný pozemok. Určenie právoplatnosti, na ktoré sa vlastne odvolávali pracovníci fondu, bolo iba zástupným riešením. To znamená, že podľa nás, opoziční, ktorí sme sa na toto pýtali, nebol dodržaný teda postup, ktorý po kauze Slavkov určila v novele zákona vaša predchádzajúca vláda, to znamená prvá vláda Roberta Fica.
Samozrejme, neobviňujem ani vás, ani SPF zo špekulácie, ktoré urobila obec Ivanka pri Dunaji, ktorá starostkou obce podpísaným dokumentom deklarovala určenie predmetných pozemkov na poľnohospodársku výrobu. Na druhý deň po odobrení reštitúcie Radou SPF menila využitie pozemkov a územnou plánovacou dokumentáciou zmenila na niečo úplne iné, čo umožňuje okamžité odňatie a prevod na developerské účely.
Sám ste teda v konečnom dôsledku potvrdili svojím vyjadrením svojho dojmu, že existujúca právna úprava reštitúcií umožňuje špekulácie, teda de facto uznávate, že právna úprava prijatá tou prvou vládou Roberta Fica má možno zámerné legislatívne diery, ktoré treba upchať. Preto si myslím, že moja otázka mala zmysel a že treba o problémoch hovoriť, aby sme tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Síce som nezachytil otázku, ale, pán poslanec, áno, postúpenie pohľadávky je legálna forma. Táto forma sa dávala kvôli tomu, že nie všetci ľudia, ktorí sú uznaní reštituenti, lebo to uznaným reštituentom je len tá osoba, ktorá má zo zákona nárok na reštitúciu, nie každá je už schopná a mobilná, aby si vedela túto reštitúciu aj zabezpečiť, preto sa tam vsunul inštitút postupnosti, pokiaľ ide o náhradný pozemok.
Ja nepoznám dôvody, nebol som v rezorte, keď sa táto zmena robila, robila sa, myslím, že za ministrovania pána Chovana ako zástupcu HZDS v roku 2010. Prax ukázala, že došlo tu, podľa môjho názoru to je dôvod, prečo som aj ja dal pokyn na trestné oznámenie, že zrazu nám postupníctvom vypadlo 65 ha kvalitnej ornej pôdy. A toto si myslím, že je ten motív, prečo bolo potrebné sa znovu ešte pohrabať v tých zákonoch, že vlastne ako je možné, že sa to stalo, keď boli dodržané všetky platné zákonné postupy a dokonca aj nad platnosť zákona, lebo zverejňovanie na dva-tri týždne pred vôbec prerokovaním daného reštitučného vysporiadania v Rade Slovenského pozemkového fondu som zaviedol ja hneď pri svojom nástupe do funkcie. Ukázalo sa, že aj toto sa dá obísť, preto sme povedali, aby stratili chuť developeri špekulovať pri výmene pozemkov, zapchajme alebo zrušme ten proces postupovania a, za druhé, nech tá pôda musí byť minimálne päť rokov po vydaní reštitúcie, musí slúžiť na ten istý účel, ako mala pred vydaním reštitúcie.
Vy by ste mali tieto dva pozmeňujúce návrhy dostať, myslím si, že pri prerokovaní novely zákona 140, vo výboroch už bol. Je podaný ako poslanecký návrh, aby sme to čo najrýchlejšie dostali do platnosti. A myslím si, že dva tieto kľúčové momenty zabránia v budúcnosti možným výkyvom. Uvidíme, čo prax donesie, nepodceňujme developerov, oni takisto hľadajú stále nejaké nové diery v zákonoch, ktoré budú môcť pre svoje developerské účely využiť. A okrem toho sa urobilo aj rýchle riešenie, lebo keď je tam niečo dopredu pripravené, to musia už zistiť orgány činné v trestnom konaní, a preto som aj požiadal Slovenský pozemkový fond, aby okamžite dali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a orgány činné v trestnom konaní nech už preverujú, z akého dôvodu Ivanka pri Dunaji dala také rozhodnutie, poobede ho zmenila, či to bolo organizované, či to nebolo organizované, ale myslím si, že kombinácia rýchleho riešenia, lebo potom len súd môže vrátiť tie pozemky do pôvodného stavu. Čiže kombinácia rýchleho, okamžitého, operatívneho riešenia a systémového legislatívneho riešenia môže zamedziť do budúcnosti takýmto nejakým podobným postupom.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.
Ako je nám známe, predpokladám, všetkým tu, ktorí v sále dnes sedíme, v súčasnosti ešte do 15. júna je II. pilier otvorený a ľudia tak majú možnosť prehodnotiť relevantnosť svojho účinkovania v tomto systéme.
Napriek tomu, že jedným z dôsledkov otvorenia II. piliera v posledných mesiacoch je bezpochyby prospešná mediálna, a treba povedať, že aj verejná diskusia o otázkach dôchodkového zabezpečenia, aj túto vašu otázku však považujem za vítaný prostriedok, ako veci nielen vám, ale aj verejnosti objasniť.
Vzhľadom na formuláciu vašej otázky sa najprv musím dotknúť vašej, podľa môjho názoru, mylnej premisy o nekorektnosti našej komunikácie, na nej totiž staviate celý systém vašej otázky. Pán poslanec, samozrejme, neviem, do akej miery sa vy konkrétne zaujímate o túto problematiku alebo či ste spomínaný list, prípadne aj leták k otvoreniu II. piliera osobne čítal, alebo či vo vás podozrenie z neférovosti vyvolala skôr štandardná antikampaň vedená proti tomuto vlastne jedinému informačnému nástroju štátu.
Komunikáciu prostredníctvom letáku sme logicky zvolili v záujme poskytnutia širokého okruhu sporiteľov stručný a čo najzrozumiteľnejší obraz o tejto problematike. Bez ohľadu na to sa vo svojej odpovedi sústredím na kľúčové fakty z komunikácie nášho ministerstva v tejto oblasti.
Určite sme si všimli tu v pléne pri posledným rozpravách o II. pilieri, že spor sa už aj tu, a to treba povedať, že aj vo vašej opozícii, ale dávno medzitým aj medzi odborníkmi, nevedie len o tom, či sú sporitelia, ktorí sú v II. pilieri, správne zaradení, či by nemali vstúpiť, prípadne vystúpiť. Jednoducho ale je tam veľmi veľká skupina, ktorá by tam nemala byť, na tom sa zhodujú aj odborníci.
Zjavne vnímate aj to, že najmä na tento fakt upozorňuje strana SMER - sociálna demokracia, a to bez ohľadu na to, či je vo vláde, alebo v opozícii, v podstate už od začiatku prijatia týchto, ja si dovolím povedať, rýchlo kvasených dôchodkových reforiem vtedy druhou Dzurindovou vládou v podstate v roku 2004.
Som rád, že dnes už nie sme jediní, koho počuť nahlas hovoriť o problémových aspektoch témy II. pilier, a nie iba výhradne v čierno-bielej línii sľubov švajčiarskych dôchodkov a spochybňovania významu a stability priebežného systému verejného poistenia. Ten, len mimochodom, aj dnes tvorí v krajinách Európskej únie stabilne vyše 90 % hodnoty vyplácaných dôchodkov. Verejná diskusia najprv odborná a dnes už aj laická, ktorá sa opiera o možné fakty a porovnania so zahraničnými skúsenosťami, stále viac dáva za pravdu nášmu vyváženému systém, ktorý sme ponúkli. (Reakcia z pléna.)
Pán predsedajúci, prosím vás, upozornite pána poslanca, ja mám záujem odpovedať pánovi poslancovi, ktorý mi postavil otázku. Ak nemá záujem počúvať, jednoducho nech trošku zhodnotí to svoje správanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Stačí váš apel, dúfam. Pevne verím, že pán kolega bude korektný.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem pekne.
My dlho hovoríme, že II. pilier má svoj zmysel, ale nie pre každého, čo nás opäť odlišuje od dnešnej opozície, kde počuť návrhy od úplného liberálneho otvorenia možností nakladania s dôchodkovými zdrojmi, ďalej zvýšenia percent do II. piliera až po otváranie II. piliera každých päť rokov či, naopak, jeho úplné zrušenie. A to nechcem bližšie rozoberať ďalšie paradoxné návrhy členov opozície, ktoré popierajú aj ich doterajšie postoje a sú postavené na privatizácii ziskov a socializácii strát.
Poďme však teraz konkrétne k nášmu prvému letáku, ktorý bol v marci zaslaný sporiteľom v II. pilieri. Predpokladám, že vás rovnako, ako aj niektorých zástupcov dôchodcovských spoločností vyrušil, nazvem to, diskutovaný údaj o priemernom ročnom zhodnotení úspor DSS-iek na všetkých fondoch. Samozrejme, že celých desať rokov existencie II. piliera, áno, bez pochýb, je to pre sporiteľov jedna, nazvem to, z kľúčových informácií. Teda za predpokladu, že ste ochotní pripustiť, že takzvané dlhodobé investovanie, ktorým je sporenie si na dôchodok na kapitálových trhoch spojených s mnohými rizikami, musí byť vo verejnom, ale aj v štátnom záujme priebežne podporované istým objektívnym hodnotením.
Môžem vás ubezpečiť, že za týmto účelom, rovnako ako aj za ostatnými prezentovanými údajmi a argumentami si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny stojí. Ony sú, žiaľ, negatívne v holej skutočností vonkoncom nie preto, že by sme ich potrebovali my alebo nejako, v úvodzovkách, prikrášľovať.
Za zhodnotenie výkonnosti II. piliera ministerstvo čerpalo oficiálne údaje, ktoré sú napríklad dostupné na stránke Národnej banky Slovenska. Vychádzali sme zo stavu aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky za jednotlivé dôchodkové fondy vo všetkých DSS-kách. Rovnako sme na zhodnotenie výkonnosti II. piliera čerpali z údajov Národnej banky Slovenska. A aj údaje o rozlíšení majetku v jednotlivých dôchodkových fondoch jednotlivých DSS-iek, čo však Asociácia DSS-iek vo svojich medializovaných výpočtoch vôbec nezohľadnila. Inými slovami, oni pri svojej metodike úplne abstrahovali od toho, akým objem prostriedkov sporiteľov sa počas 10-ročnej existencie II. piliera nachádza v jednotlivých dôchodkových fondoch. Z uvedeného vyplýva, že ponúkané výpočty Asociácie DSS-iek nezohľadňujú skutočnosť stavu objektívneho majetku jednotlivých dôchodkových fondov, čiže ich prepočty akoby virtuálne počítajú s tým, že v každom dôchodkovom fonde sa nachádza rovnaký objem majetku. A my sme to diferencovali podľa jednotlivých, jednotlivých fondov.
Pre úplné pochopenie reálií, napríklad v roku 2008 dosiahlo medziročné zhodnotenie v II. pilieri pokles mínus 6,35 % z dôvodu, že v danom roku až 96 % majetku sa nachádzalo v zmiešaných a akciových dôchodkových fondoch, z ktorých každý zaznamenal medziročný prepad.
V roku 2014 dosiahli medziročné zhodnotenie v II. pilieri hodnotu plus 4,03 % z dôvodu, že v danom roku bolo 88,4 % majetku v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch, aj keď akciové, zmiešané a indexové dôchodkové fondy vykázali vyššiu mieru zhodnotenia, avšak podiel majetku tam bol podstatne nižší.
Teda, áno, pán poslanec, na základe takejto objektívnej a transparentnej metodiky, ktorá je, mimochodom, zhodná aj s metodikou OECD, je, žiaľ, konečný údaj o primeranom ročnom zhodnotení aj za celých 10 rokov jednoducho záporný.
Pre porovnanie iný relevantný údaj o zhodnotení II. piliera za 10 rokov hovorí, že kumunálne sa priblížil k 17,8 %, hovoril som to v tejto snemovni viackrát aj ja, čo je na prvý pohľad jednoducho kladné číslo. Avšak aj toto ministerstvo publikovalo, ale toto číslo je takzvané v nominálnom vyjadrení, to znamená, že nezohľadňuje mieru inflácie za tých 10 rokov. Je nesporné, že pre hodnotenie a objektívny pohľad verejnosti je dôležitá reálna miera zhodnotenia, preto ju ministerstvo, ale aj mnohé iné zdroje uvádzajú ďaleko častejšie.
Je rovnako dôležité o všetkých týchto súvislostiach, a o tom sme jednoducho od začiatku viedli istú polemiku aj so zástupcami DSS-iek, ale i na dvoch stretnutiach, ktoré sa uskutočnili na úrovni ministerstva. To znamená, DSS-ky boli dopredu informované o tom, čo na ten leták dáme, mali sa možnosť vyjadriť a vzájomne si tieto veci aj odborníci vydiskutovať.
Naproti tomu ďalší údaj z informačného letáku hovorí o rovnakej 10-ročnej histórii aj I. piliera, ktorého rast sa odvíja od rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Toto číslo voláme ADH alebo aktuálne dôchodková hodnota a je pre porovnanie na úrovni 67 %, čo je o vyše 50 percentuálnych bodov viac ako v II. pilieri. V inom matematickom porovnaní aj tu vidíme, že rast dôchodkov v I. pilieri bol za 10 rokov paralelného fungovania oboch pilierov takmer 4-násobne vyšší ako priemerné zhodnotenie prostriedkov v II. pilieri.
Ale keďže aj vďaka našim úpravám a nastaveniu fungovania investičných pravidiel v II. pilieri, ako aj zvýšením motivácie k výkonnosti DSS-iek veríme, že sa tieto zatiaľ veľmi zlé desaťročné čísla môžu v budúcnosti zlepšovať. Preto sa napriek týmto skutočnostiam aj naďalej konzistentne držíme našich pôvodných odporúčaním o základných hraniciach výhodnosti a nevýhodnosti II. piliera, čo sa týka výšky príjmu, veku sporiteľa, resp. minimálnej potreby dĺžky jeho sporenia. Preto stále platí, že minimálna hranica príjmu potrebného pre naplnenie očakávaní sporiteľov v II. pilieri je dlhodobo priemerná mzda, v súčasnosti 858 eur, ale bezpečnejší je aj dlhodobý zárobok na úrovni možno 1,25-násobku, teda takmer až 1 100 eur. Do tejto hranice sa totiž poistenec v I. pilieri môže opierať o mieru solidarity zo strany tých, čo zarábajú nad túto hranicu. Čo sa týka veku, sú tu ľudia mladší, tak by mali možnosť jednoducho nepretržite pracovať na Slovensku, to je jedna z konkrétnych podmienok, a odvádzať príspevky, a tu platí hranica, ktorú sme pomenovali, v 25 rokoch.
Čo sa týka nastavenia a budúcnosti I. piliera, o tom sa vedie teraz najväčšia polemika. Myslím si, že riziká, ktorým čelí I. pilier, sú zrejmé, ale riešiteľné. Som rád, že sme to boli práve my, ktorí o zodpovednosti voči nastaveniu dôchodkového systému riešili systémovo I., II., III. pilier a tým sme v podstate významne pomohli stabilite I. dôchodkového piliera.
Jedna poznámka ešte k hodnoteniu Európskej komisie. Urobila dlhodobú predikciu vývoja dôchodkových systémov a podľa toho vychádza, že najbližších 15 rokov sa výdavky na náš dôchodkový systém budú ešte znižovať. Až o 25 rokov bude ten obrat. A tu treba povedať, že to platí aj o Slovensku. V súčasnosti, ak sa nemýlim, 8,1 % HDP ide na dôchodky. V roku 2030 to bode 7,6 % a až v roku 2040, keď, použijem výraz, takzvané Husákove deti pôjdu na dôchodok, sa vrátime niekde nad hodnotu 8,1 %.
Skončil som, pán predsedajúci.

2.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, som presvedčeným zástancom myšlienky, že štát má pozitívne povinnosti pri ochrane ľudských práv a tieto svoje povinnosti má napĺňať aj vytváraním, udržiavaním, či vylepšovaním vhodného inštitucionálneho rámca. Takisto nemám pochybnosti o tom, že štát má plniť svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z ratifikovaných medzinárodných dohovorov, vrátane plnenia odporúčaní monitorovacích orgánov.
Predložený vládny návrh zákona má za cieľ posilnenie inštitucionálneho rámca ochrany ľudských práv a zároveň sa prostredníctvom neho mali plniť naše záväzky vyplývajúce z Dohovoru o ochrane práv dieťaťa a Dohovoru o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že základným rámcom pre prípravu návrhu boli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z príslušných dohovorov OSN. Všetci, čo čítali záverečné odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa, a napokon je to zrejmé aj z odôvodnenia návrhu, vedia, že tu nejde o nejaký striktne sformulovaný predpis. Jednoducho sa od nás požaduje, aby sme mali nezávislú národnú inštitúciu pôsobiacu v oblasti ochrany práv detí, resp. z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vyplýva potreba existencie inštitúcie dohliadajúcej na implementáciu tohto dohovoru. Je potom na rozhodnutí zmluvných strán, ako si inštitúciu zriadia, či si zriadia novú inštitúciu, alebo rozšíria kompetencie existujúcich inštitúcií a podobne.
O rozmanitosti možných riešení vypovedá napríklad webové sídlo európskej siete ombudsmanov pre deti. Sieť, členmi ktorej sa môžu stať inštitúcie z členských krajín Rady Európy, má v súčasnosti 41 členov z 33 krajín, z toho 22 krajín Európskej únie. Iba menšia časť z nich sa rozhodla pre samostatnú inštitúciu, napríklad Rakúsko, Belgicko, Island, Nórsko, či Švédsko a Fínsko. Treba dodať, že to nie sú parlamentní ombudsmani. Sú to ombudsmani, spôsob menovania ktorých ustanovuje zákon. Zákonom je zabezpečená aj ich nezávislosť pri výkone činnosti, ale sú menovaní príslušnými vládami a svoje zistenia správy predkladajú vládam, nie parlamentom. Ich postavenie je teda jasne odlíšené od parlamentného ombudsmana. V niektorých krajinách, ako napríklad Cyprus, či Veľká Británia, sa nazývajú komisármi, ale čo do právomoci a prepojenosti na vládu sú v podstate totožní so špecializovanými vládnymi ombudsmanskými inštitúciami.
V ďalších krajinách sú orgány zodpovedné zo sledovania dodržiavania práv detí začlenené do štruktúry iných ľudsko-právnych inštitúcií, najmä ombudsmanských. Deje sa to buď formou ustanovenia zástupcu ombudsmana špecializujúceho sa na túto oblasť, alebo jednoznačným uvedením v oblasti detských práv, resp. práv osôb so zdravotným postihnutím medzi kompetencie všeobecného ombudsmana.
V súčasnosti máme na Slovensku jednak parlamentného ombudsmana, verejného ochrancu práv, jednak Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Obe inštitúcie majú štruktúru a právomoci, ktoré novelizáciou príslušných zákonov sa dajú prispôsobiť tak, aby vyhoveli novým požiadavkám. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa v tejto súvislosti uvádza, že, citujem: "Akékoľvek riešenie v rámci súčasných inštitútov verejnej ochrany práv by vyžadovalo legislatívne zmeny a zodpovedajúce nároky na štátny rozpočet s neistým výsledkom splnenia nezávislosti v rámci samotných inštitútov."
Pokiaľ ide o prvú časť argumentácie, isteže by boli potrebné legislatívne zmeny. Legislatívne zmeny, a to dokonca vo väčšom rozsahu si však vyžaduje aj ponúknuté riešenie. Ako potvrdzujú príklady z mnohých krajín, splnenie požiadavky nezávislosti a špecifického zamerania vôbec nemusí byť neisté. Tu si dovolím nesúhlasiť. Veď práve prerokúvame celkom nový zákon s osobitným rozpočtom, čiže tejto argumentácii nie celkom rozumiem. Naopak, som presvedčený, že by si zasluhovali, ba priam vyžadovali novelizáciu väčšieho rozsahu.
Naše existujúce ľudsko-právne inštitúcie pritom už roky zápasia s obrovským nedostatkom financií a pri každej diskusii o zákone o štátnom rozpočte, ako sa pamätáte, sú zamietané návrhy o navýšenie ich rozpočtu. Poznáme veľmi dobre kalváriu, ktorou prešli napríklad pri hľadaní sídla, pričom štátne orgány neboli nejako extra nápomocné, aby som sa vyjadril celkom jemne.
Je preto veľmi odôvodnená otázka, ako vznik nových inštitúcií ovplyvní rozpočet tých jestvujúcich a kde budú sídliť? Bude prístup vlády iný k týmto orgánom, ako je k tým už existujúcim?
Suma sumarum, nespochybňujem konštatovanie navrhovateľa, že plánované nové orgány komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím v zmysle predloženého návrhu zákona budú spĺňať podmienky kladené na nezávislé špecializované inštitúcie.
Zároveň však tvrdím, že pre fungovanie už jestvujúcich inštitúcií je nevyhnutná aj ich zákonná novelizácia, ako aj presnejšie prepojenie na novovzniknutých komisárov. Aký bude vzťah komisárov a verejného ochrancu práv, ktorý je ukotvený aj v ústave? V § 22 zákona o komisároch je uvedené, že komisár môže podnet odložiť, ak
a) podnet je neopodstatnený,
b) anonymný,
c) ak vzal podnet späť a
d) ak vo veci, ktorej sa podnet týka, už koná, alebo konal verejný ochranca práv alebo iný komisár a tak ďalej a tak ďalej.
Znamená to teda, že vo veci prípadov týkajúcich sa detí bude môcť naďalej konať verejný ochranca práv?
Súčasná verejná ochrankyňa práv pani Jana Dubovcová aj v týchto veciach konala a koná. Poukázala vo svojich zisteniach na problém diskriminácie rómskych detí v školách. Zistila porušenia základných ľudských práv detí v reedukačných zariadeniach, ich právo na vzdelávanie. Taktiež na základe svojej doterajšej činnosti a zistení definovala aktuálne odborné otázky a priority pre svoju činnosť na rok 2015, a to sú aj, ako uvádza vo svojej webovej stránke, citujem: "napríklad bezbariérový prístup do verejnej budovy, či do verejných budov a vo verejných budovách, v ktorých sídlia orgány verejnej správy". Ide teda o pokračovanie všeobecného prieskumu bezbariérových prístupov do budov, v ktorých sídlia orgány verejnej správy a samosprávy, pričom sa chystá na nový prieskum bezbariérovosti budov zameraný na sídla úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Opäť sa preto pýtam, ako bude systémovo vyriešené prekrytie takýchto tém s komisárom pre zdravotne postihnuté osoby? Toto, obávam sa, nie je úplne jasne doriešené a vychádzajúc z faktu, že, bohužiaľ, aj samotná Národná rada odmietla mimoriadnu správu ombudsmanky a vláda, ani poslanci, ani dotknuté ministerstvá nereagujú na jej odporúčania uvedené v správach, ktoré predložila, ako budú mať zaručené komisár pre deti, ako aj komisár pre zdravotne postihnutých, ktorí, opakujem, nie sú ústavní činitelia, tak ako je to v prípade ombudsmanky, ako budú mať zaručené, že ich inštitúcie štátnej a verejnej správy nebudú naďalej ignorovať?
Aj z povedaného vari vyplýva potreba prepojenia oboch spomínaných legislatív verejného ochrancu práv a stávajúcich komisárov, ako aj ďalších inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv, teda Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Centrum právnej pomoci a ich regionálne zastúpenia.
Keď som v roku 2011 predkladal správu o činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva v kontexte inštitucionálnej ochrany ľudských práv v Slovenskej republike, poukazoval som na viaceré nedostatky existujúcich ľudsko-právnych inštitúcií od ich nefunkčnosti, nízkej efektivity až po finančnú poddimenzovanosť a uvádzal som možné riešenia na zlepšenie inštitucionálneho zázemia ochrany ľudských práv, medzi nimi aj možnosť zriadenia ombudsmana pre deti a iné špecifické oblasti, ako inde v Európskej únii. Aj v tomto kontexte považujem preto za dôležité prepojenie jednotlivých inštitútov a riešenie ich situácie takpovediac v jednom balíku.
Ďakujem vám za pozornosť.

4.
Dobré ránko. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážení niektorí kolegovia a kolegynky, ktorí ste tuná tak skoro ráno. K tomuto zákonu hneď na začiatok poviem, že je to dobrý zákon, rád ho podporím, čakáme na neho a je naozaj vystihujúci našu súčasnú situáciu, ktorá v tomto nie je dobrá. Ja vidím tak v tejto spoločnosti asi tri krízové skupiny. Určite sú to deti, určite sú to zdravotne postihnutí a určite sú to seniori. Seniorov len samotných je 1,3 miliónov, takže tých teraz odsúvame. Často sa aj o nich tu hovorí. Prilepšilo sa im v posledných, dá sa povedať, mesiacoch aj rokoch. Deti nemám presne spočítané, koľko je, ale ich je isto veľa. No, som sa to pokúsil zistiť. Takú štatistiku som nenašiel, no. Zdravotne postihnuté sa dá zistiť podľa počtu penzií. Tých je tiež pol milióna, možno trocha viacej, ale tiež som presný počet, lebo sú rôzne druhy postihnutia, nespočítal.
Čiže sú veľmi dôležité obidve tieto skupiny detí a zdravotne postihnutých a teda aj nejaký úrad, ktorý by sa venoval presne týmto ľuďom, ktorí majú dosť problémov, by bol veľmi dobrý. Ja v svojom príhovore poviem niekoľko slov k tomu prvému komisárovi, ktorého navrhol výbor pre deti, mládež. Ale rovnako je dôležitý ten druhý - zdravotne postihnutých. Tá skupina tiež má veľa problémov. Veľmi často narieka, aj oprávnene, čo jej ešte chýba. Na druhej strane svet ide dopredu s rôznymi pomôckami, novými možnosťami, finančne často náročnými. Čiže tá druhá skupina je na tom trocha horšie voči svetu, aj voči Európe, ale tiež v sociálnom štáte naň nesmieme zabudnúť. Tak budem sa venovať skôr tej skupine, prevencia deťom.
Vidíme, že denne, že jak sa hadí na nich zo všetkých strán všetko možné. Naozaj to, že sa konštatuje, že sú také najzraniteľnejšie a najbezbrannejšie osoby spoločnosti, to všetci dobre vieme z médií, z internetu, z ulice a odvšelikiaľ, aj z domu často, sú ohrozované násilím, drogami, pedofíliou, neprimeranými veku informáciami a tak ďalej. To všetci cítime a každého to mrzí, ale nejaké systémové opatrenia, myslím si, že aj chýbajú a toto pokladám za jedno z nich. Deti sú odkázané na rodičov, ak títo zlyhajú, potom na spoločnosť, ktorá, samozrejme, rodičov nikdy nemôže zastúpiť. A potom prichádzajú rôzne formy náhradnej starostlivosti cez detské domovy, profesionálne rodičovstvo až po adopcie.
Teraz v túto nedeľu bežal taký film americko-nemecký, neviem, či ste si ho všimli. Volá sa Biely oleander. Upozornil som aj na internete naňho raz. Dávno som ho videl. Veľmi pekný film je to, taký troška krutý, ale hovorí o tom, čo je to náhradné rodičovstvo, ako dieťa, najprv dieťa, potom už slečna sa dostáva do rôznych amerických náhradných rodín, kde však nikto nechce riešiť jej problémy, ale vlastne chcú si tí rodičia riešiť svoje problémy manželské, rôzne zlyhania, rôzne iného druhu. A to dievčatko možno na piatich prípadoch zistí, že to je tak. Zatrpkne a už jak to ide ďalej, to je v tom filme. Ale dobré je si ho pozrieť a veľmi by som odporúčal rodičom, ktorí si chcú zobrať do adopcie dieťa, že aké sú ich motívy. Je o tom veľa dneska aj dokumentov, aj školenie PRIDE, ktoré každý takýto rodič musí prebehnúť. Ale tá motivácia, že prečo chcem ísť do tej náhradnej starostlivosti, do tej adopcie, je veľmi vážna. Je to také, občas som to už tu povedal, že jak je dieťa, obdobie dieťaťa, ranné obdobie veľmi dôležité pre život. Že ako je od dvoch rokov po šesť, tak je od dvadsať po šesťdesiat. Čiže čo si vtedy nahonobíte, to potom budete niesť ako batôžtek prakticky celý život.
Ja tak snívam a mal som aj niečo rozpracované aj zo vzorov, ktoré sú napríklad dobré v Nemecku na tému zákona na ochranu detí a mládeže pred nežiadúcimi vplyvmi. Samozrejme, keby sa do toho človek jeden, dvaja pustili, nemá to šancu prejsť. Ale keby si to zobralo viacero klubov spolu, takýto zákon by sa nám určite zišiel. Deti sa chránia v rôznych zákonoch, ale prišli nové hrozby a mať jeden zákon, ktorý by toto všetko vyriešil, alebo sa snažil vyriešiť, by bolo veľmi dobré. Tak sa toho sna ešte nevzdávam.
Iste, máme viacero nevládnych organizácií, aj ktorí sa venujú ľudským právam. Tak samozrejme ani jedno sa nevenuje len právam detí. Väčšinou z tých organizácií sú dobrovoľnícke, bez kompetencií, často bez peňazí. Čiže o nich sa oprieť naozaj pri globálnom riešení problémov dieťaťa sa určite nedá.
No teraz by som povedal ešte, napríklad deti, ktoré prichádzajú z rozvedených rodín, tak tento ombudsman, či komisár by určite tejto cieľovej skupine sa možná aj najviac mohol venovať alebo veľmi. Nechcem to nejako dramatizovať, však každému sa to môže prihodiť. A iste, mať v manželstve peklo sa dá aj rozlukou, keď to už ináč nejde. Len, bohužiaľ, deti veľmi trpia vtedy. Až 60,7 % detí po rozvodoch sú maloleté deti. Čiže to je veľmi veľa. Deväťdesiatštyri percent, ktorí sa chcú rozviesť sa aj rozvedú. Teda 100 percentná žiadosť, nakoniec po rôznych prehováračkách ešte 94 to dokoná. A zaujímavé, ženy dávajú viacej, asi 67 %, ako muži. Priemerná dĺžka manželstva je 15 rokov a ešte ďalšie štatistiky, ale myslím, že som už niektoré tuná hovoril.
Veľmi pekné je, nechcem to teraz tu písať k tejto téme, ale je to vážne. Doktor inžinier Zoltán Brokeš z Bratislavy mi poslal takú veľmi peknú štúdiu, možná aj vám. Ale toto je na mňa osobne napísané. Ešte niekde chcem aj použiť, alebo proste s ním nadviazať kontakt, len nemá ani mailové, ani telefonické číslo. Ako je to v tom rozvodom alebo porozvodovom stave, keď to dieťa ako milovalo oboch rodičov a naraz, naraz stráca niekoho, v koho myslelo, že môže bezvýhradne veriť. Samozrejme, je to trauma, narúša psychický vývoj a sťažuje jeho výchovu. Čiže takéto deti trpia najviac. Cítia sa nemilované, opustené, neisté, bojazlivé, smutné, podráždené a tak ďalej.
Tuná dosť plasticky popisuje niekoľko takýchto prípadov. Je ich iste veľmi, veľmi veľa. Ja poznám to potom z iných príležitostí s takýmito deťmi, ktorým treba pomôcť a tam si myslím, že by mohla mať byť prvoradá aj úloha ombudsmana, proste detí, ktoré nejakým spôsobom sú, nemajú otca a mamu a sú v takýchto problémoch, psychickej labilite a v mnohých iných veciach, ktorá potom veľmi často sa preklopí na nejaké až kriminálne, agresivitu a tak ďalej, bohužiaľ, tak tým by sa mohol tento ombudsman, či komisár podstatne snáď venovať. Lebo takých detí je veľa, stále ich narastá a napriek tomu, že sú možnosti adopcie, náhradného rodičovstva, profirodičovstva, napriek tomu počty detí v detských domovoch stále narastajú. Sú najväčšie za posledných naozaj rokov. A určite dve domácnosti aj z ekonomického sú drahšie ako jedna. Rozvedení potom neraz trú biedu, lebo ženy ostávajú ženami, ktoré bývajú horšie zabezpečené. Ak matka ochorie, nemá ju kto zastúpiť a tak ďalej. Trochu som skočil do tejto témy, ale je to z toho listu pána Brokeša a cením si a určite s ním nadviažem kontakt po dnešnom zasadaní.
A ešte k tým rozvodom. Zaujímavé je aj to, že v 90. rokoch v prvej polovici bolo 23 %, teraz je to teda 43, Bratislava 50 % manželstiev sa rozvádza. Určite aj katolíci, nielen nekatolíci, aj tí majú tieto problémy. Máme tu pekné dokumenty. Dohovor o právach dieťaťa naozaj ratifikovaný v OSN 20. 11. 1989, čiže tri dni po revolúcii našej, je veľmi dobrý dokument. Mal by sa k tým obracať a aplikovať ho. Ale napríklad nie je organizácia, ktorá by ho pravidelne sledovala a prípadne písala o nej nejaké správy, jak to v skutočnosti v tých právach dieťaťa, ktoré sú tam krásne v OSN zostavené, tak to by bolo veľmi zaujímavé. Ale aj mnohé iné medzinárodné dohovory odporúčajú zriadenie nejakého orgánu alebo ombudsmana, ktorý by sa venoval problematike detí. Máme, samozrejme, verejného ochrancu ľudských práv, iste robí kus roboty. Aj keď, keď som pozeral tie posledné dve správy, tá agenda detí je tam jedna z mnohých teda. Viac je orientovaná na rómske deti. Má to svoju oprávnenosť, ale tie problémy detí, ktorých je veľmi, veľmi veľa a všade, všade v každom paneláku, tak tie sú, samozrejme, bokom, keď je to úzka, špecifická vec, ktorú by mohol takýto komisár a jeho úrad riešiť.
Podstatné je to, že na komisára sa bude môcť každý obrátiť, fyzická, právnická osoba, podáva správu Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som dlhé roky prosil, aby takáto správa, nie o deťoch, o ľudských právach bola raz aj tu, nielen ombudsmanova, aj celková. To sa mi nepodarilo presadiť, no.
Ja teda som túto noc menej spal, pretože som písal taký blog, ako deti navštívili parlament. Prečítajte si ho na SME-čku. Teraz pred dvoma dňami, keď sme sa pripravili na veľké vadenie, tak prišlo 50 detí tuná z materskej školy z Dunajskej Lužnej. A aké to boli milé deti a ako to tu prežili a jak tu boli a jak to robili, hento robili, je skutočne príklad toho, že tie deti boli inakšie, ako zvykneme ich vídať v takýchto kolektívoch. Nechcem hovoriť, že to bolo za to, že to bola cirkevná škola, boli aj nejaké sestričky s nimi, ale to bola len taká určitá úvaha o tom, že je možné, všade by mohli deti byť takéto, no aspoň ja som teda bol veľmi nadšený. Ja som to nevybavil, tú návštevu, ale náhodou tam boli moji dvaja vnuci, ktorí deň predtým povedali, že prídi určite vtedy tam, tak som tam bol a bolo to veľmi poučné a veľmi milé. Prečítajte si, nechcem propagovať sám seba, chcem vlastne.
No ten komisár by ešte mal mať svoju skúsenosť, mal by mať blízko detí. Podmienky práce a tie možnosti mu zákon dáva skutočne, by som povedal, celkom veľkorysé. Má možnosť spolupracovať s medzinárodnými subjektmi. To je tiež veľmi dôležité, lebo každý štát má takýto problém. Čiže skúsenosti všelikde sú všelijaké. Existujú medzinárodné adopcie, mnohé sa vydaria, mnohé sa nevydaria, čiže aj toto treba iste sledovať, nielen úradom, ktorý je k tomu, ale aj z hľadiska teda tohto ombudsmana. A samozrejme, iste by sme ho mali tlačiť, to, čo sa nám nedarí u verejnej ochrankyne, aby mala svoje tlačovky, svoje vystúpenie pravidelne v médiách, kde by hovorila o konkrétnych prípadoch a túto problematiku viac a viac vnárala do problematiky celkového života, aby ľudia vedeli, o čo sa tu jedná.
Chcem ešte zdôrazniť posledné, a to je to, že sme, sa nám podarilo v prvom čítaní prekonať novelu zákona o rodine. Veľmi sa mi tam páči ten § 1 o dôležitosti stabilného prostredia rodiny, problém otcov a matkom, a aj o tom, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pre rozhodovanie vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. To, že sa tam presadilo, myslím, že je veľmi dôležité, teším sa tomu a som vďačný, kedy to tam dali. No a samozrejme chcem zdôrazniť, že vláda tým vlastne len plní programové prehlásenie svoje a má záväzok podporiť ochranu maloletých, aby sa uplatnila zásada, že deti majú vyrastať v rodinnom prostredí, vyhýbať sa umiestneniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu atď. Čiže tie body v programovom prehlásení sú a teda je to presne v zhode s týmto.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli a troška som odskočil párkrát do takých podprogramov, ale v prvom čítaní mi to snáď pán minister nebude zazlievať. Ďakujem.