Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem venovať v zásade iba častiam tohto návrhu a zhodujem sa s tým, že sa snaží ten návrh obsiahnuť viaceré z nich, ale ja som sa ich nepokúsil obsiahnuť, aj z časových dôvodov, ale myslím, že sú tu možno na to aj kompetentnejší.
Ja sa budem venovať iba dvom častiam a z nich jedna je tá, ktorá hovorí o zlučovaní tried alebo ročníkov, a druhá je tá nešťastná voľba riaditeľov.
Teraz k tej prvej časti. My sme sa tu už bavili, myslím, ešte vtedy, keď bol pán Čaplovič onehdy ministrom, som hovoril, prečo to tým deťom robíte, hej, len kvôli tomu, že niekto potrebuje mať vlajku obrazne, niekedy až doslovne na miestnom úrade, má školu. Prečo tie deti necháte sa preháňať po škole, kde sa ozýva, ako sa naháňajú. Prečo ich necháte sa preháňať po škole, ktorá bola možno projektovaná na 300 detí, pričom je tam 15 detí? Prečo to tým deťom robíte proste? Naozaj ja by som dieťa do školy takejto nedal, lebo zmyslom bytia v škole je aj socializácia. Povedzte mi, ako sa môžete socializovať v nejakej škole alebo proste byť v nejakom kolektíve, kde ten kolektív počíta možno 10 – 15 detí, pričom cez tri dediny ďalej je 200 detí. Naozaj to je proste, ja som to tu vtedy nazval tak a teraz nemienim to nazvať inak, egoizmus. Je to egoizmus tých starostov, je to egoizmus tých poslancov. Žiaľ, je tam pripletený aj nejaký proste taký, by som povedal, vzdor typu, že: „Tá naša škola tu zostane na ten just. Teraz dokonca ste tam dali ešte ďalšiu výnimku. Teda nieže tých detí tam je málo a že proste v jednej triede sú dvaja, ale že to už keby bolo celkom zle, tak sa môžu zlúčiť tie ročníky. Ja naozaj žasnem, čo ste schopní urobiť kvôli tomu, aby niekde nejaká škola bola, čo ste schopní tým deťom urobiť, nech sa na mňa nikto nehnevá, keď naozaj tie deti sú rukojemníkmi sporu nejakého, by som povedal, typu, že tá maďarská škola tu bude just alebo tá slovenská škola tu bude just, proste just v tej dedine bude aj za tú cenu, že máme v jednej triede deti, ktoré sú prváčence, druháčence. Ja to nechápem. Ja by som tam decko neposlal, vážení, mne keby niekto povedal, že mám poslať decko do školy, kde je 15 detí a učia sa v jednej triede prváci aj štvrtáci, tak si zaťukám na čelo a poviem: „Vy ste už všetci rozum potratili.“ A niekto by chcel odo mňa, aby ja som tam poslal dieťa. Však nie som blázon. Však toto tu je. Naozaj ja neviem, čo to chcete uchopiť, čo tým deťom robíte. To je, ako keby boxoval 120-kilový boxer so 60-kilovým boxerom. Čiže prváča chúďatko tam 2. septembra docupká s kytičkou pre učiteľku a vedľa už bude taký odrastený parobok a hneď mu jednu preventívne cupne. Proste to aký je prístup k tým deťom? Tomu, či nastúpi do ročníka štvrtého, sa ani nebudem venovať. Proste keď sa tu kolega Poliačik snaží niečo komentovať, keď sa aspoň prihlásite, tak tu buďte, však ja by som si od teba rád vypočul, aký podnetný príspevok k tejto téme by si priniesol ty prípadne. Sedieť na vankúšoch a kričať ó je možné, ale, prosím vás pekne, ja naozaj žasnem nad tým, ako ste schopní vôbec s takým blbým návrhom toho zlúčenia sem dôjsť. Áno, v praxi to bude znamenať, že niekde v nejakej malej dedine bude škola, kde bude dokopy 10 detí, budú mať riaditeľa, oni budú mať stav okolo seba ako olympijský tím a tých 10 detí bude sedieť v jednej triede, budú tam prváčence, druháčence, budú tam všetci nakope. A ja neviem, tie deti čo sa budú učiť, budú čítať Nový Čas, prosím vás, to je normálne, alebo Új Szó? Veď to je normálne sen. To je sen, čo tým deťom robíte. Potom to školstvo tak vyzerá, ako vyzerá, prosím vás. To som si považoval za potrebné povedať k tej prvej časti.
K tej druhej časti, prosím vás pekne.
Prvé, čo treba povedať a namietnuť. Rád si k nej dovolím namietnuť. Tu sa to spája, prečo teda robíte cirkus, však na cirkevných a súkromných školách to už je tak teraz. To je filozofické nastavenie, prosím vás, kolegovia zo strany SMER, je úplne rozdiel medzi mojimi peniazmi a peniazmi tohto štátu, pán Petrák. By ste neverili, aký to je rozdiel. Moje peniaze sú moje peniaze a verejné zdroje tohto štátu sú verejné zdroje tohto štátu, ergo nejaké milimikrónu aj moje, to je veľký rozdiel, prosím vás, nepleťte si to, dobre, čiže keď sa niekto rozhodne zriadiť niekde nejakú školu a je to súkromná, súkromná škola, teda zriadená aj zo súkromných, samozrejme, ale príspevkov, to je filozofický rozdiel, páni kolegovia. Ja viem, že vy máte iné videnie sveta, ja tomu rozumiem, hej, čo je moje, to je aj vaše, a čo je vaše, do toho ma nič. Ale, prosím vás pekne, naozaj to tak nie je. Vy nemôžete porovnávať súkromné, cirkevné a zodpovednosť toho zriaďovateľa s tým, že však aj my to chceme, vy ste tam volení, pričom nie ste volení naveky. Ja viem, že vy by ste boli najradšej volení naveky. Potom ergo by to možno aj filozoficky sedelo. Ale čaro voľby je v tom, že sa koná v určitej periodicite. To znamená, že teraz tam ste, ale o 4 roky tam nemusíte byť, i keď v našom prípade v našej smutnej krajine to zdá sa, že to neplatí dokonale, lebo neviem, ako dlho tu sú ľudia si schopní nechať orať po chrbte. Čiže to chcem namietnuť. To chcem povedať, nemôžete spojiť veci, ktoré sa v zásade spojiť nedajú. To je prvé. Z tejto premisy musíme vychádzať.
A potom poďme rozprávať o tom vašom návrhu. A ja som si to bežne zbehol. Ak teraz platí, že to je výberové, rada navrhne, zriaďovateľ vymenuje. 15. apríla vláda schválila návrh tuná pána ministra, že to rada navrhne, zriaďovateľ odmietne, potom prebehne nová voľba, potom už musí byť to vymenovanie. Áno, tak je to, to prešlo na vláde. Ten návrh je tu. Potom premiér Fico spravil tuná, žiaľ, z pána ministra truhlíka, ktorému oznámil na ZMOS-e, aký návrh zákona vlastne schváli a za aký ten návrh bude zodpovedný. Podľa mňa pán minister ani nevedel, za aký zákon bude zodpovedný, a dozvedel sa to možno z tlačovky. Tu, kolegovia, sa normálne pracuje systémom, bolo to v telke. To bolo ináč v tom filme Vrtieť psom. Bolo to v telke, ergo je to pravda. Naozaj vy krásne fungujete podľa toho scenára, vy sa dozviete z televízie, on line, ako sa veci majú. Čiže aj pán Draxler sa o tom dozvedel, že v zásade ten jeho návrh zákona v konečnej finálnej fáze bude taký. A teraz vlastne hovoríme o tom, ten pozmeňujúci návrh predložíte, predpokladám, vy, pán Petrák, však, že rada školy to navrhne raz, odmietne, slovami premiéra Fica to je, ak nedostanú rozum, navrhnú ešte raz toho istého, hej, zhasnú ako fajka a toho riaditeľa vymenuje zastupiteľstvo. Čiže v tejto podobe sa tu zjaví v druhom čítaní tento pozmeňujúci návrh.
A teraz poďme, ak tá soft-verzia, ktorá prešla vo vláde, Draxlerova verzia proste možno, áno, teda prepotvrdzuje to rozhodnutie, áno, že keď ste to dali, tak má možnosť ho raz vetovať, ale druhýkrát ho už nemá zachovať. Tak tá hard-verzia premiéra Fica hovorí, že v zásade potom to je možno lepšie aj zrušiť koniec koncov, lebo keď tá rada školy nenavrhne delegáta, s ktorým je stotožnený ten zriaďovateľ, tak to nemá význam. No však to odpália raz, odpália druhýkrát a na tretíkrát si ho vymenujú. Proste o tom hovoríme. A teraz otázka stojí. Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí bez mihnutia oka ani by ma nedopočúvali, povedali by, že to je úplne v poriadku, ja celkom konformný nie som, tak vám poviem otvorene, s tým, že by to malo byť tak. Chvalabohu, aspoň teda v tom pozmeňujúcom návrhu, dúfam, ktorý donesiete, bude, že keď teda odpálite tú radu školy, tak potom toho riaditeľa vymenuje, predpokladám, uznesením zastupiteľstvo, bude sa hlasovať, áno, nebude to nepotizmus typu, že starosta sa tu rozhodne, že niekoho vymenuje, viete, my máme tuná jedného kolegu, teda takého kolegu, ktorý je politik v Banskej Bystrici, bratranec, sesternica a proste rodina, pričom všetci robia tam, kde treba robiť, hej, čiže, viete, aby náhodou ten starosta nezistil, že najlepší kandidát na riaditeľa školy je predsa len ten jeho bratranec, dokonca brat (Reakcia z pléna.), no tak sesternice z druhého, tretieho kolena. Proste by ste neverili, koľko rodiny sa vám zrazu nájde, keď viete, že môžete nejakú funkciu dať. A to je to, viete, že nemáte z toho trošku obavu. Ja vám poviem otvorene, že v Bystrici sme toho svedkom, sú tam sesternica, bratranec a neviem kto. Dobre, čiže ak by to bolo v tom zlom riešení ešte menej zlé riešenie, čiže nebude to menovať samotný starosta, na základe jeho rozhodnutia, ale musí to prejsť schvaľovaním zastupiteľstva, čo je v tom zlom riešení ešte to menej zlé, lebo ešte ako takú, by som povedal, legitimitu to má, tým pádom máme straníckeho riaditeľa školy. Veď zastupiteľstvá fungujú systémom politických strán a, chvalabohu, aj nezávislých, ale potom budeme mať riaditeľa školy zvoleného v zastupiteľstve dediny XY poslancami strany SMER. Ergo budeme mať smeráckeho riaditeľa školy. To mentálne nastavenie podľa mňa nie je správne, tu ja len upozorním na tie riziká.
A teraz, a tým skončím, upozorním na jedno veľké riziko , ktoré vás možno zobudí, možno nezobudí, z Lomničky. Z vás niektorí ju poznajú, niektorí ju nepoznajú, to, že to bola pekná dedina, bývavalo, ale stále je tam jedna veľmi pekná škola, kde je veľmi šikovná riaditeľka a majú podľa mňa pomaly niekedy lepšie vybavenie tie deti ako tuná v Bratislave, možno práve pre tú jej šikovnosť. Starostkou, ak sa niečo medzitým nezmenilo, tam je upratovačka, ktorá upratovala v tej škole. Keď, vážení, vám toto celé prejde, tak v Lomničke zistia, keď teda nebude menovaná riaditeľka, nechcem prejudikovať, tam je zastupiteľstvo zložené z obyvateľov obce, samozrejme, môže vám nastať tá situácia, že v niektorej tej škole, ktorá bola zložito vybudovaná, vyzerá, ako vyzerá, o chvíľku tie deti nebudú mať okná, ale ja nechcem byť zlý a protivný, proste vieme, kde žijeme, vieme, že niektoré veci fungujú, ako fungujú, ak v Lomničke bude riaditeľ školy na základe nominácie pani starostky alebo miestneho zastupiteľstva obce Lomnička, tak vyjadrujem veľkú obavu o tú veľmi peknú školu, ktorá tam je. A už som len potom zvedavý, vážení, na tie vaše ad hoc riešenia v tejto situácii, lebo tam už sa tak zamotáte, pán Petrák a pán Draxler, že už nebudete môcť nájsť riešenie. Čiže čo spravíte? Vytiahnete spod jurisdikcie (Alebo ako sa to povie?) školy, zriaďovatelia, ktoré sú, kde ide o Rómov? Viete, neviem, či sa rozumieme, ja nehovorím, že to tak dopadne, ale upozorňujem na určité riziká, vieme, kde žijeme, ale ja sa budem tešiť, že to tak nedopadne. Ale vždycky pracujte aj vy systémom, nakreujete si ten najhorší možný variant, aký tu môže nastať, pričom keď môže nastať, tak sa hneď pritlačí, že teoreticky môže nastať, robte, aby ten variant nenastal, ale netvárme sa, že nenastane. Čiže ak toto rozhodnutie, ktoré sa javí, ako, ja neviem tu už kolegovia sa zadúšali pomaly, že je demokratické a spravodlivé, tak dovoľte mi povedať, že ja to ani zďaleka tak necítim. Ďakujem veľmi pekne.
