Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pán podpredseda, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, takže dokončíme to, čo sme začali pred obedom. (Reakcia z pléna.) Pán Čaplovič, nebojte sa, zvládneme to.
Takže hovoril som, že niekoľko pozmeňujúcich návrhov bolo prijatých aj na výbore. A keďže som sa venoval zatiaľ prvým dvom z nich, tak teraz mi dovoľte, aby som sa venoval tým zvyšným, ktoré sa týkajú tej nepriamej novely zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č. 180/1995 Z. z., teda zákona o pozemkových úpravách a zákona o registroch, pozemkovej evidencii práv.
Takže prv by som, ak dovolíte, sa venoval zákonu č. 330/1991 Zb., ktorý hovorí o pozemkových úpravách. Dávame určité zmeny v tom zákone, ktoré podľa mňa by potrebovali aspoň pre moju nejakú mienku vysvetlenie. Budeme sa tam pohybovať v § 25, kde hovoríme, že v § 5 ods. 2 práce spojené s projektovom dokumentáciou a realizáciou spoločných zariadení a opatrení budú vykonávať fyzické a právnické osoby, ktoré spĺňajú a tak budú mať podpísanú zmluvu so štátom, obcou, vyšším územným celkom, fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Dobre, to je v poriadku. A potom v odseku 3 hovoríme, že fyzické osoby a právnické osoby podľa odseku 1 (Pôvodne tam boli odseky 1 a 2.), to znamená tie, ktoré mali možnosť robiť aj úvodné podklady a vykonávanie projektu pozemkových úprav, to je v odseku 1, a v odseku 2 sme teraz novelizovali, že to budú tí, ktorí budú mať iba projektovú dokumentáciu na realizáciu spoločných zariadení. Tak vlastne v odseku 3 hovoríme, že z týchto fyzických osôb už iba tie, ktoré budú môcť robiť tie prípravné konania, resp. vykonávať projekt pozemkových úprav, sú pri prácach a príprave úvodných podkladov, ten odsek to 3 hovorí, vyhotovenia a vykonania projektu pozemkových úprav, prácach spojených s realizáciou v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení a pri ostatných úkonoch v konaní o pozemkových úpravách povinné postupovať v súčinnosti s okresným úradom. Na tento účel uvedené je tam ďalšie, čo musia urobiť a vykonať. Nejako mi to logicky nesedí, prečo sme vyhodili ten odsek 2, keď v odseku 1 toho § 25 sa hovorí o úvodných podkladoch, vyhotovovaní projektu. A hovoríme, že prakticky by sa tie osoby mali akože zodpovedať okresnému úradu, keď tí, ktorí budú robiť projektovú realizáciu spoločných zariadení a dokumentáciu, tak sú z kola vylúčení, pričom v tom odseku. 3 sa hovorí, že je tam aj projekt pozemkových úprav, realizácia spoločných zariadení a opatrení. To znamená, nejako sa mi to bije navzájom. A by som bol veľmi rád, keby mi to predkladatelia vysvetlili, lebo ja zatiaľ tomu nejako neviem prísť na kĺb, prečo je to.
Ďalej tam znovu dávame odsek 1 a v odseku 8 dávame, že zamestnanci okresného úradu, lebo môžu robiť aj zamestnanci okresného úradu príslušného tieto prípravné práce, resp. práce na projektoch, ktoré budú súvisiace s pozemkovými úpravami aj tých spoločných zariadení, potom môžu, samozrejme, vstupovať na pozemky, ak sú zamestnanci okresného úradu a pracovníci podľa odsekov 1 a 2. To znamená, to tak byť niekde môže, inde nemôže. Takže mne sa to nejako bije. Takže bol by som veľmi rád, keby sa mi to nejako vysvetlilo, lebo neprišiel som zatiaľ na tú súvislosť, ktorá by mala takto vylučovať aj tú skupinu ľudí, ktorí sú uvedení v tom odseku 2, čo hovorí o dokumentácii a realizácii spoločných zariadení v projektoch pozemkových úprav.
Takže to je k zákonu č. 330/1991 Zb..
No a pre mňa najväčším šokom bola novelizácia zákona č. 180/1995 Z. z. tou nepriamou novelou, ktorá sa tu realizuje, ktorá hovorí tiež o určitých, by som povedal, zmenách, myslím, podľa mňa dosť zásadných.
Neviem, kto má s tým nejaký problém, komu to leží v srdci alebo koho tlačí topánka neznámych vlastníkov, neznámi vlastníci komu ležia takto hlboko v nejakom žalúdku, keďže je snaha, pokiaľ ide o možnosti Slovenského pozemkového fondu ako správcu, ktorý zo zákona spravuje majetok týchto neznámych vlastníkov, aby sme zrazu fondu uvoľňovali nejaké ruky a mohli s týmto majetkom nezistených vlastníkov manipulovať v nejakej väčšej miere ako podľa mňa toto doteraz bolo. To sa mi zdá trošku nefér voči tým, ktorí možnože aj dneska si zháňajú tie rodokmene, aby mohli sa stať známymi vlastníkmi, od fondu si vziať tieto pozemky.
Ak mám byť konkrétny, tak poďme na to, ideme na § 19, kde v odseku 4 pôvodný odsek hovoril, že pri prevode vlastníctva pozemkov uvedených z dôvodov v odseku 3, to znamená fond, ktorý spravuje pozemky aj tých, ktorí sú neznámi alebo nemajú list vlastníctva zapísaný na správe katastra, tak prakticky bolo v pôvodnom znení, sa nepoužije ustanovenie Občianskeho zákonníka, § 140 o predkupnom práve, v tých ustanoveniach, ktoré sú v § 3 písm. c) až g). V súčasnosti tie písmená c) až g) škrtáme a ten celý odsek 3 prakticky dávame do hry s tým, že sa nepoužije ustanovenie predkupného práva.
Vážení, uvedomujete si, čo je predkupné právo? Veď predsa je to jeden inštitút, ktorý nám umožňuje, aby sme netrieštili pozemky, ale aby sme ich sceľovali, pretože predkupné právo hovorí o tom, že ak si spoluvlastník a sa prevádza nejaký podiel z tohto listu vlastníctva, ty ako spoluvlastník musíš byť oslovený a máš právo ho kúpiť. A momentálne tým pádom keď ho kúpiš a oň prejavíš záujem, tým pádom jeden účastník z toho kola vypadne a sa tie podiely navýšia. To znamená, tým, čo chceme presadiť v pozemkových úpravách, chceme sceliť pozemky a nemať to rozdrobené. Však stále hovoríme, že tu máme rozdrobenú držbu, nemôžeme vysporiadať pozemky pod diaľnicami a pod inými investičnými stavbami. A keď to môžeme akože riešiť, tak my to predkupné právo proste vyhadzujeme a hovoríme, že predkupné právo sa nepoužije v žiadnych vysporiadaniach pod stavbami a pozemkami pod nimi, lebo to sa viaže na pozemky pod stavbami, ktoré boli či už dané do vlastníctva obcí, VÚC-ky a ďalších, samozrejme, aj s cestami je to takto, tak sa pýtam, prečo tam vyhadzujeme predkupné právo a dávame, by som povedal, veľkú právomoc, by som povedal, tým možnože nejakým iným, samozrejme, možnože špekulantom, ktorí budú môcť trošku naštrbiť tú dôveru tých ostatných spoluvlastníkov, keď to Slovenský pozemkový fond prakticky bude priamo môcť predávať niekomu inému a nejakým spôsobom vysporadúvať. Takže toto nie je s kostolným poriadkom podľa mňa a mali by sme si to uvedomiť.
A to predkupné právo ja by som tam nechal na celý odsek 3, na všetky jeho písmená, lebo to sa mi zdá férové a myslím, že aj takto by sme mali pristupovať ku vysporiadaniu týchto stavieb, teda pozemkov pod stavbami, pretože tam sú rôzne stavby. Žiaľ, ani po dvadsiatich štyroch rokoch pod týmito stavbami, ktoré už boli vtedy v roku 1990 urobené teda, pozemky neboli sme v stave vysporiadať. Takže toto, si myslím, tam by nemalo vôbec byť a malo by to predkupné právo naďalej ostať. (Reakcia z pléna.) Áno, však predkupné právo sa odtiaľ vyhodilo. Však o tomto hovorím, takže... (Reakcia z pléna.) Mne sa zdá, že je to tam. Je to tam. Dobre, keď je to inak, tak ma opravte, ale zatiaľ to beriem tak, že je to tam.
A potom ideme na odsek 5, fond alebo správca môže na pozemkoch podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c) a z dôvodov podľa odseku 3 zriadiť zmluvou vecné bremeno. Vyhadzujeme z toho „a z dôvodov podľa odseku 3“. To znamená, správca je tam vtedy, keď ide napríklad o lesný pozemok. To znamená, dávame tam správcu, tam Lesy Slovenskej republiky napríklad idú. A zase hovoríme o pozemkoch nezistených vlastníkov, vlastníkov, ktorí nemajú list vlastníctva založený na správe katastra. To znamená, že doteraz zákon hovoril, že môžeme podľa určitého kritéria zriadiť vecné bremeno, pokiaľ sú splnené tieto podmienky. Teraz hovoríme, že na takýchto neznámych vlastníkov bude môcť dávať vecné bremeno Slovenský pozemkový fond alebo správca tak, ako to uzná za vhodné. Keď poviem, že, áno, chcem to ja neviem, som sa zle vyspal, tak idem dať tam vecné bremeno, pretože ja si idem nejakú svoju ja neviem megalomanskú partiu zabezpečiť vecným bremenom s tým, že bude viesť cez ten pozemok nejaká cesta, a vy sa môžete postaviť na hlavu, lebo ste neznámi vlastníci, ja uvaľujem tam vecné bremeno.
Takže, vážení, to sa mi vôbec nezdá. A myslím si, že takúto bezbrehosť pri uvaľovaní vecného bremena fondu alebo bremena ako správcu alebo ako bremena za neznámych vlastníkov, by som povedal, ako teda toho zástupcu teda toto neberiem. A neviem si predstaviť, čo to vyvolá v praxi, aký bude veľký problém pri tom uvaľovaní vecných bremien. Takže by som tiež bol veľmi rád, keby mi to niekto vysvetlil, aký je tam dôvod, pretože zdá sa mi, že tým odkrývame dvere na špekulácie a rôzne vychytralosti, ktorých, myslím si, ľudský rozum obsahuje nespočetne veľa.
Samozrejme, v odseku 6 tohto daného § 19 ideme tak, že pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel, fond alebo správca môžu dohodnúť sa na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vysporiadaní. A to neplatí ak ide o spoločnú nehnuteľnosť. Myslím, že to kvitujem, lebo ja som mal takéto podnety, že je potrebné ten spoluvlastnícky podiel nejako vysporiadať. To, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, to riešime v deväťdesiatsedmičke. Takže prakticky tam to je riešené, že tam to tak môže byť. Takže beriem to tak, že toto je krok trošku vpred. Ale tie dva kroky, ktoré som predtým uviedol, sa mi zdá, sú krokom vzad. A neviem sa z toho nejako momentálne spamätať, prečo by to malo takto byť?
Myslím si, že ďalšie veci, ktoré by, myslím, stáli za zmienku, sú tam, ale myslím, že sú iba technické, takže ja som zatiaľ mal potrebu povedať niečo k tým veciam, ku ktorým som hovoril, a chcem veriť, že mi to bude v záverečnom slove, resp. teraz faktickou poznámkou vysvetlené, ako to s tým myslíte, lebo zatiaľ som to nejakým spôsobom nevedel si sám vysporiadať s tým, že čo to vlastne tam v tom je?
No a budem končiť tak, ako zvyknem. Vážení, žime tak, aby bolo aj chleba aj neba, aby sme sa nemuseli hanbiť, čo robíme tu v Národnej rade, keď sme táto partia v takomto zoskupení, v akom sme teraz. Ďakujem pekne.
